Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, je už dnes taký symbolický deň. Pôvodne sme mali podľa pôvodného harmonogramu mali dnes prerokovávať, práve myslím, dnes ráno začať štátny rozpočet na rok 2013. Symbolicky preto, že zisťujeme, že ešte neviem vlastne ani kedy pôjde tento bod na program Národnej rady Slovenskej republiky. Stále čakáme na to, že dnes možno zajtra sa uskutoční mimoriadne...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, je už dnes taký symbolický deň. Pôvodne sme mali podľa pôvodného harmonogramu mali dnes prerokovávať, práve myslím, dnes ráno začať štátny rozpočet na rok 2013. Symbolicky preto, že zisťujeme, že ešte neviem vlastne ani kedy pôjde tento bod na program Národnej rady Slovenskej republiky. Stále čakáme na to, že dnes možno zajtra sa uskutoční mimoriadne zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, na ktorom by pravdepodobne mal byť predložený, keď už nie úplne nový rozpočet na budúci rok, tak určite tak jeho zásadná kľúčová novela, ktorá prinesie množstvo strán a množstvo čísel. Chcem ešte na úvod povedať, že nie je problém hovoriť do plnej sály, v ktorej sedí 700 ľudí. Trošku je problém hovoriť do sály, v ktorej sedí snáď desať poslancov, ale to už je tak a skúsim napriek tomu povedať všetko, čo je v tejto veci povedať treba, pretože prerokovávame jeden z kľúčových zákonov, ktorý sa bezprostredne týka nielen rozpočtu na budúci rok, ale týka sa a výrazne ovplyvní jak podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, tak aj vôbec život všetkých občanov doslova a dopísmena.
Vrátim sa teda k tomu očakávanému zásahu do štátneho rozpočtu na budúci rok. Chcem veriť tomu, že sa to nestane tak ako na jeseň v roku 2009. Bude si to iste pamätať aj pán minister Jahnátek. Vtedy sedel v prvej Ficovej vláde a potom čo v septembri 2008 podal Lehman Brothers a vypukla svetová hospodárska kríza, približne rok trvalo, kým sa dostala do Európy, kým sa nakazila touto krízou aj Európa, a vtedy, ako si mnohí z vás iste pamätáte, predstúpil pred túto snemovňu vtedajší minister financií Jano Počiatek v novembri, keď sa nemýlim, to bolo začiatkom novembra 2009, s novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. To znamená, približne dva mesiace pred koncom roka sa novelizoval štátny rozpočet na bežný rok 2009. Nebolo by na tom nič zlé. Jednoducho žijeme veľmi turbulentné časy a mám obavy, že ešte turbulentnejšie časy sú pred nami, až na to, že tá novela spočívala v dvoch úpravách:
Po prvé novela konštatovala znížené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2009 vo výške približne 2 mld. eur, lebo kríza, lebo nižší výber daní ako z príjmu právnických, tak aj fyzických osôb, ale aj nepriamych daní vrátane spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a ďalších. A presne o túto sumu približne 2 mld. eur v tej spomínanej novele rozpočtu, ktorá bola podaná, ak sa nemýlim, dva mesiace pred koncom roka, presne o túto sumu sa navýšil deficit. To znamená konštatovanie znížených príjmov a presne o túto sumu navýšenie deficitu, ktorý sa v tej dobe navyšoval rádovo z 3 mld. eur na 5 mld. eur. Čo bolo veľmi zlým rozhodnutím, že sa neudialo vôbec, ale vôbec nič na strane výdavkov. A tuto toto bremeno vlastne ťahá Slovenská republika bez ohľadu na to, kto je práve pri moci, ľavá-pravá vláda, úplne jedno. Toto ťaháme ďalej a ťaháme to vlastne až do týchto rokov. Neobstojí a budeme to ešte ťahať, samozrejme, aj v budúcnosti, neobstojí tvrdenie, že bola kríza, bolo potrebné také-onaké výdavkové fiškálne stimuly. Skutočne neobstojí. Stačí krátky pohľad, či už raz k susedom do Českej republiky, ale aj hore na sever do Poľska a zistíme, že tieto krajiny na rozdiel do Slovenska naozaj nemali 16 % medziročné prírastky rozpočtových výdavkov, tak ako tomu bolo u nás doma na Slovensku. Aj tak sme cez tie fiškálne impulzy nič výrazne s ekonomickým poklesom neurobili a Slovensko neminula tak či tak recesia v úrovni okolo 4,5 a viac percent HDP.
Prečo spomínam tento krátky exkurz do, do minulosti? Tu sme si už počuli, vypočuli viacero, a niektoré z nich celkom poučné exkurzy pre mnohých poslancov a dámy poslankyne. Spomeniem celkom úprimne vystúpenie napríklad Fera Šebeja, ktorý nám dal taký krátky exkurz do americkej histórie a prešiel celú genézu skoro všetkých amerických prezidentov, kto ako pristupoval k verejným financiám. A preto som považoval za potrebné sa vrátiť aspoň tie tri roky dozadu, rok 2009, aby sme si všetci občerstvili pamäť, ako sa vtedy minister, vtedajší minister financií Počiatek vysporiadal s dopadmi ekonomickej krízy na slovenskú ekonomiku. Pokiaľ ide o zásahy, korektúry, úpravy štátneho rozpočtu. Spomínam to preto, dámy a páni, pretože mám vážne obavy, že budeme dnes, možno zajtra svedkami úplne identického manévru. Čo sa stane? Zasadne mimoriadny výbor pre financie a rozpočet, príde podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír a predloží pozmeňujúci návrh, ktorý bude na jednej strane konštatovať výpadok príjmov a teraz naozaj celkom objektívne, áno aj v dôsledku toho, že sa celá eurozóna rúti do ekonomickej recesie a Slovensko by som až tak nevynímal, pretože, pretože to vzájomné potľapkávanie sa po pleci, že budeme mať druhý najvyšší hospodársky rast v budúcom roku. To čo veľmi zdatne marketingovo používa, či už premiér Robert Fico, alebo minister financií Peter Kažimír. Treba si uvedomiť, že každý, kto ovláda aspoň elementárne, elementárne základy matematiky, tak vie, že prírastok v nominálnej výške napríklad v tomto prípade 2 %, posledná prognóza 2,1 % HDP. No treba vziať do úvahy, z akého, z akej východzej bázy sa vychádza. Je rozdiel, či máte HDP 100 alebo či máte HDP 1000 a je rozdiel, či k tej stovke pridáte tú dvojku, to máte tiež nárast o dve percentá a keď máte HDP 1000 jednotiek a tam chcete narásť o dve percentá, tak musíte pridať nie dvojku ale dvadsiatku, aby ste narástli tiež o dve percentá. Čiže prirodzene to závisí od toho z akej východiskovej bázy tej ekonomickej úrovne v absolútnom vyjadrení krajina vychádza. Potom platí, samozrejme, aj konštatovanie, že v prípade v podmienkach Slovenskej republiky akýkoľvek hospodársky rast nižší ako 3 % HDP nevytvára nové pracovné miesta. Holý fakt, ktorý overila história aj tá kratšia dozadu, ale aj tá dlhšia dozadu, jednoducho v našich podmienkach hospodársky rast do troch percent nevytvára nové pracovné miesta v ekonomike, takže opäť opakujem, bez ohľadu na to, aby sme sa tu preli a diskutovali o miere vplyvu vonkajšieho prostredia, ktoré áno, je celkom objektívne, ja súhlasím, nevieme a nikdy nebudeme vedieť v malej ekonomike otvoreného typu, akou Slovenská republika je, nikdy ovplyvniť, aká bude úroveň dopytu vo Francúzsku a v Nemecku po našich tovaroch a službách. Čiže áno, súhlasím s tým, že tu sme vlečení vlastne udalosťami a tým, čo sa deje v eurozóne, v Európskej únii, toto nikdy neovplyvníme, ale bez toho, aby sme sa teraz, ako som povedal, preli o mieru vplyvu externých faktorov, ale na strane druhej interných faktorov, ku ktorým sa za chvíľočku vrátim, tak konštatujem, že budeme veľmi opatrný aj s tým potľapkávaním sa po ramenách, že Slovensko bude mať druhý najvyšší hospodársky rast v budúcom roku.
No a teraz prognózy sa nám vyvíjajú tak, že každá, s každou novou makroekonomickou prognózou prichádza redukcia hospodárskeho rastu na budúci rok smerom nadol. Viete veľmi dobre, že ešte v lete sme tu mali na stole prognózu, ktorá hovorila o 2,5-percentnom raste, najnovšia prognóza hovorí 2,1, Európska komisia už nám prognózuje 2 % a nie je vylúčené, že v budúcom roku budeme svedkami hospodárskeho rastu niekde na úrovni 1,8 % HDP. A teraz k tej dlho očakávanej úprave predloženého návrhu štátneho rozpočtu, teda stane sa to, že znížené príjmy rozpočtové, ktoré už dnes Národná banka Slovenska odhaduje, ten výpadok na úrovni 450 až 500 miliónov eur, tak tá novela rozpočtu skonštatuje tieto znížené príjmy a mám veľké obavy, že na strane druhej dôjde k rozpusteniu fiškálnej rezervy, ktorá je v úrovni približne 513 miliónov eur, pozostávajúca z dvoch častí. Tá jedna časť určená práve na neočakávané externé vplyvy, ktoré by mohli priniesť znížený výber daní a výrazný výpadok príjmov rozpočtovaných a tá druhá časť, ktorá bola pôvodne v rozpočte projektovaná, ak neodíde z druhého piliera vládou očakávaných 60 tisíc poistencov, ten druhý pilier bude otvorený do 31. januára, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, aby sa toto naplnilo, tak aj na tento účel je vytvorená rezerva. No je mi veľmi ľúto, že ešte sme nezačali prerokovávať štátny rozpočet a už s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dôjde k skonzumovaniu spomínanej päťsto, viac ako 500-miliónovej rezervy v návrhu rozpočtu na budúci rok. A tu je teraz vlastne to premostenie s tým úvodným krátkym exkurzom do nedávnej minulosti do roku 2009, čo som spomínal na úvod, že opäť sa skonštatuje výpadok príjmov, rovná sa na strane druhej rozpustenie päťsto miliónovej rezervy. A opäť sa nič nestane s výdavkovou stranou rozpočtu.
Ak hovoríme teraz o zákone o dani z príjmu, ja by som predsa len ešte pripomenul veľmi, keď som spomínal kolegu poslanca Fera Šebeja, tak aj veľmi trefné vystúpenie kolegu Jula Brocku z KDH a ten jeho kartónový iPad, ktorým tu tak celkom zdatne narábal. Áno, je to, bohužiaľ, tak, je to, bohužiaľ, tak, že pri súčasne platnej legislatíve, ak máme mladú rodinu, kde pracuje len jeden, pripusťme manžel, manželka sa stará o dieťa a uplatňuje si tú odpočítateľnú, nezdaniteľnú časť na manželku, tak vtedy, pri takomto príjme rádovo okolo 700 alebo 740 eur mesačne mal kolega Brocka na tom svojom kartónovom iPad-e, tak tá rodina neplatila žiadne dane, daň manžela jediného, ktorý pracoval v tej rodine a bol zdrojom obživy pre túto rodinu, tak daň z jeho príjmu bola nula. Potom, čo v tomto zákone, ktorý je práve teraz v rozprave otvorený, zrušíte odpočítateľnú položku na manželku a bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupine sa nachádzajú rodičia, tak takáto rodina zaplatí 56 eur mesačne a áno, ak sa to vynásobí dvanástimi, tak tá rodina príde približne o jednomesačný plat, pokiaľ ide o ich ročné príjmy. Tak toto je potrebné úplne nahlas povedať, keďže vo všetkých vystúpeniach mediálnych, v tlačených médiách, v printových, v televízii a všade čelní ekonómovia SMER-u stále opakujú tú mantru, že vaše konsolidačné opatrenia, váš návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, sa nedotkne nízkopríjmových skupín obyvateľstva. No dotkne a opakujem, výrazne. Pri takejto rodine, ktorú som uviedol, jedno dieťa, manželka doma, pracuje len manžel, príjem rádovo niekde 700-750 eur mesačne, táto rodina vďaka opatreniam, ktoré v tomto prerokovávanom zákone o dani z príjmov navrhujete, to znamená zrušenie tej možnosti odpočítateľnej položky nezdaniteľnej časti na manželku, táto rodina príde o takmer jednomesačný príjem na ročnej báze, ich ročné príjmy sa znížia o jednomesačný príjem. A to už nie je pán, aj keď tu zastupuje ministra financií, pán Jahnátek, tak sa budem prihovárať k vám, aby som sa neprihováral neživým predmetom, toto už nie je konštatovanie, že sa nedotknete svojimi opatreniami najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva. Dotknete sa a dotknete sa výrazne. Len tí občania to pocítia až vstupom tohto zákona do účinnosti.
Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti predložil dva pozmeňujúce návrhy, ten prvý pozmeňujúci návrh poslancov Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Jozefa Kollára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 239:
1. V článku I sa za 11. bod vkladajú nové body 12. a 13., ktoré znejú:
12. V § 32a sa vypúšťa odsek 2 a doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
13. V § 32a odseku 7 sa slová "podľa odsekov 5 alebo 6" nahrádzajú slovami "podľa odsekov 4 alebo 5". A rovnako nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V článku I sa za 13. bod vkladá nový 14. bod, ktorý znie:
14. V § 36 ods. 9 sa slová "podľa § 32 odseku 5" nahrádzajú slovami "podľa § 32a odseku 4". Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.
3. V článku rímska I sa za 15. bod vkladá nový 16. bod, ktorý znie:
16. V § 38 ods. 6 sa slová "podľa § 32a odseku 5" nahrádzajú slovami "podľa § 32a odseku 4".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pokiaľ ide aj o odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, tak to by som rád pripomenul, že cieľom tohto návrhu je práve uľahčiť získanie zamestnaneckej prémie aj tým osobám, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnanecká prémia bola v zákone o dani z príjmov zavedená 1. januára 2009, teda počas práve prvej vlády Roberta Fica a je to fakticky záporná daň. Jej cieľom, ak si dobre všetci pamätáme, v tej dobe, keď ste zavádzali túto zamestnaneckú prémiu, bolo zvýšiť čistý príjem zamestnanca s relatívne nízkym príjmom, ak zamestnanec spĺňa zákonom špecifikované podmienky. A jednou z takýchto podmienok je, aby daňovník poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov. Do tohto obdobia sa však podľa platného právneho stavu nezapočítava taký kalendárny mesiac, za ktorý zamestnanec dosiahol posudzované príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To, že sa podľa doteraz platného právneho stavu pri časovom teste spomínaných šiestich kalendárnych mesiacov nezapočítaval mesiac, v ktorom daňovník dosahoval príjmy len na základe dohody, bolo dané tým, že z odmeny za prácu na dohodu zamestnanec neplatil podľa platného právneho stavu odvody. Podľa vtedajšieho úmyslu zákonodarcu tak nebol dôvod, aby sa takýto mesiac zohľadnil a aby bol takýto zamestnanec zvýhodnený nielen neexistujúcimi odvodmi, ale aj nárokom na zamestnaneckú prémiu. Po navrhovanom zavedení platenia odvodov, ktoré práve táto vláda zavádza aj z príjmov na dohody však stráca opodstatnenie doterajší dôvod nezapočítavania mesiaca, za ktorý mal daňovník príjem len na základe dohody do časového testu pre priznanie nároku na zamestnaneckú prémiu. A zároveň sa tak aspoň čiastočne zmierni, ak, dámy a páni z vládneho SMER-u, prijmete tento drobný, maličký pozmeňujúci návrh, tak sa zmierni administratívna záťaž zamestnávateľov pri vystavovaní potvrdení o príjme a posudzovaní nároku zamestnanca na zamestnaneckú prémiu. Toľko pozmeňujúci návrh prvý z mojej strany. Nech sa páči, pán spravodajca.
A ak dovolíte, druhý pozmeňujúci návrh sa týka sadzieb dane z príjmu právnických osôb. Opäť ho pre poriadok prečítam. Pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Kollára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon 595/2003 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač, parlamentná tlač 239:
1. V článku I, v bode 9 sa navrhovaný text § 15 označuje ako odsek 1. Dopĺňajú sa odseky 2 a 3, ktoré znejú:
"(2) Sadzba dane podľa odseku 1 písmena b) sa znižuje nasledovne:
a) na 22 %, ak deficit verejných financií klesne pod 3 % v pomere k hrubému domácemu produktu,
b) na 21 %, ak deficit verejných financií klesne pod 2 % v pomere k hrubému domácemu produktu,
c) na 20 %, ak deficit verejných financií klesne pod 1 % v pomere k hrubému domácemu produktu a nakoniec
d) na 19 %, ak bude dosiahnutý vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet verejnej správy.
(3) Sadzba dane podľa odseku 2 písm. a) až d) sa uplatní pri výpočte daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zníženiu deficitu verejných financií pod hodnoty uvedené v odseku 2."
Čo sa týka odôvodnenia tohto druhého pozmeňujúceho návrhu, vládnym návrhom sa totižto zavádza nová sadzba dane pre daň z príjmu osôb právnických osôb, ktorá má byť zvýšená o 4 percentuálne body, teda z 19 na 23 %. A tento návrh spočíva v tom, že pokiaľ platí dynamický efekt, ktorý, myslím, že nespochybňuje ani Inštitút pre finančnú politiku a koniec koncov, ani ekonomickí experti SMER-u, ten dynamický efekt spočíva v tom, že skutočne zvýšená sadzba dane zďaleka, ale zďaleka nemusí znamenať väčší objem vybraných daní z príjmu osôb právnických osôb, to znamená, sadzby síce upravujete smerom nahor, ale je mylné očakávať a domnievať sa, že tu zároveň automaticky povedie k zvýšenému celkovému objemu vybraných daní, skôr opak bude pravdou, takéto zvýšenie sadzby dane z príjmu právnických osôb z 19 na 23 % urobí zo Slovenska najhorším miestom na podnikanie minimálne v regióne Višegrádskej štvorky. (Krátka pauza.) Pardon. O tom niet pochýb, toto je preukázateľné na tvrdých dátach, a práve preto, že urobíte týmito, nielen týmto, ale kumuláciou ďalších opatrení zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie, opakujem, minimálne vo Višegráde tomu tak bude, tak práve preto podviažete aj ten mizerný ekonomický rast, ktorý sa dnes odhaduje na úrovni približne 2 % HDP a možno bude ešte nižší. A keď sa zhodneme na tom, že akýkoľvek hospodársky rast nižší ako 3 % nevytvára ani jedno jediné nové pracovné miesto v ekonomike, no tak potom naozaj smerujete Slovenskú republiku k hospodárskemu úpadku. To je tak, ja plne chápem a rozumiem rastúcej nervozite v radoch finančných a ekonomických expertov SMER-u, kto by na vašom mieste pri takejto odvahe robiť takéto fatálne, fatálne zlé a hlúpe opatrenia nebol nervózny, ak k tým interným chybám, ktoré robíte tu doma v ekonomike, ešte pripočítame aj najaktuálnejšie dianie v eurozóne a v Európskej únii. Opakujem, vediete túto krajinu k hospodárskemu úpadku a k vysokému nárastu nezamestnanosti, a preto tento pozmeňujúci návrh, ktorý sa snaží aspoň primäť ekonomických expertov SMER-u k úvahe, že pokiaľ by sa darilo konsolidovať verejné financie v tých úrovniach, ako som uviedol v pozmeňujúcom návrhu, tak pri každom poklese deficitu rozpočtu verejnej správy o jeden percentuálny bod by sa o ten istý bod znižovala sadzba dane z príjmu osôb právnických osôb až do okamihu dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu a v tom prípade by sadzba dane sa vrátila na súčasnú úroveň 19 %. Toľkoto k pozmeňujúcemu návrhu číslo dva a, ak dovolíte, ja ho opäť v kópii odovzdám pánovi spravodajcovi.
Dovoľte mi na záver, na záver povedať pár poznámok. Ako som spomínal, áno, recesia v Európe a v eurozóne je, bohužiaľ, holou skutočnosťou, holou pravdou, ale o to viac platí, že vzhľadom k tomu, že sa Slovensko tiež veľmi rýchlo dotkne mínusových znamienok, pokiaľ ide o ekonomický rast, v tomto prípade ekonomický pokles, tak o to viac platí, že naozaj nebolo potrebné urobiť ten mix opatrení, ktorý ste namiešali, pripravili, pretože dovedie túto krajinu k hospodárskemu kolapsu. Ja si myslím, že tak ako sledujem posledné návrhy z dielne ekonómov SMER-u, že skutočne pre nás je obrovskou inšpiráciou alebo inšpiračným zdrojom, skrachovaná centrálne plánovaná ekonomika. To opatrenie jedno po druhom, keď si pozriete, ktoré či už zhoršujú flexibilitu trhu práce, mám na mysli teraz socialistický Zákonník práce alebo zrušenie rovnej dane, alebo zásahy do druhého piliera, ja netvrdím, že prvý pilier bol nastavený ideálne a optimálne a nebolo treba v ňom nič meniť, ale zmeny v prvom pilieri ste sa odhodlali robiť až po roku 2017, dokonca niektoré z nich až po roku 2018. Toto všetko, keď si dáme dokopy a naozaj je takmer nemožné kvantifikovať ten druhý dynamický efekt, to znamená, čo súčet takýchto opatrení, ktoré sa vzájomne budú ovplyvňovať a ovplyvňovať s tým mínusovým znamienkom, čo toto prinesie pre ekonomický kolaps krajiny v budúcom roku, toto dneska naozaj nedokáže kvantifikovať nikto, ale všetci ekonómovia mimo tých, ktorý pracujú pre SMER, že tento dynamický efekt bude mať mínusové znamienko. Bez ohľadu na to, že nevie dneska nikto vyčísliť, čo to urobí, ako sa vzájomne bude ovplyvňovať zrušenie rovnej dane, zníženie flexibility trhu práce, nárast nezamestnanosti, zvýšenie priamych daní pre aj fyzické, aj právnické osoby a s tým spojený pokles zamestnanosti, kvantifikovať dynamický efekt vyplývajúci zo vzájomného ovplyvňovania sa týchto faktorov nedokáže naozaj nikto, ale každý, kto si ctí prirodzené zákony, tak dospeje k poznaniu, že takýto dynamický efekt bude mať mínusové, mínusové znamienko. No a čo je veľmi dôležité, v žiadnej úpadkovej ekonomike sa nedarí ani verejným financiám. A toto je práve, toto je práve vzťah medzi makro a mikroekonomikou, čiže ak urobíte na makroúrovni zmeny, ktoré sa chystáte urobiť, nevynímajúc tento práve prerokovávaný zákon o dani z príjmu, tak Slovensko rovná sa najhoršia krajina na podnikanie vo Višegrádskej štvorke, v kombinácii s externými faktormi, ktoré neviete a nedokážete ovplyvniť, rovná sa hospodársky úpadok a vtedy sa nebude dariť na Slovensku ani rodinám, ani korporáciám, ale ani verejným financiám. Preto hovorím, že v úpadkovej ekonomike sa nedarí ani verejným financiám.
Takže požiadam na záver, aby ste na predsa len zvážili podporu tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som v mojom vystúpení uviedol. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
