Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, Jofo, načal si jednu tému, o ktorej sa doteraz tu nediskutovalo, čiže ďakujem za tento kvázi typ a rád by som doplnil, čo si vravel.
V čase zavedenia rovnej dane na Slovensku v roku 2003, resp. teda k 1. januáru 2004, existovalo na svete 33 krajín, ktoré mali systém rovnej dane alebo systém veľmi blízky rovnej dani. Veľmi blízky znamená, že napríklad Hongkong nemal úplne rovnakú daň, mal 15 % pre právnické osoby, 16 % pre fyzické, čiže bola to kvázi rovná daň. 33 takýchto bolo krajín vtedy, dnes je týchto krajín vyše 40. Ani jedna z týchto vyše 40 krajín okrem Slovenska nezrušila svoj daňový, svoju rovnú daň alebo kvázi rovnú daň. Naopak, keď sa tie zmeny robili, tak viedli buď k tomu, že sa znížila sadzba alebo že sa zbližovali sadzby, keď existovali dve. Napríklad v Estónsku mali 24 % pre všetky príjmy a 10 % pre dôchodky, tam tiež zbližujú tieto sadzby atď. Slovensko je jedinou krajinou na svete, ktorá pôjde opačným smerom. Ja si myslím toto, aj z tohto dôvodu tento experiment nemôže skončiť dobre.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež chcem povedať teda, že oceňujem, že kolega si zobral na seba to ťažké bremeno povedať niečo k tejto veci.
Ja len k tomu takú malú poznámku, že ešte budúci týždeň budeme mať štátny rozpočet a nášho ministra tu budeme mať stále a on by mal byť najzaneprázdnenejším ministrom a fakt, že pre blaho tejto krajiny. Mne teda aj pri mojom vystúpení, mne vôbec nebude vadiť, keď tu bude sedieť Počiatek, dokonca to bude dobré, lebo aspoň nič nepokazí, a minister financií by sa, v mojom prípade kľudne, nebudem s tým mať nijaký problém, venoval štátnemu rozpočtu tam v tej jeho budove.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho jasné stanovisko, pretože úprimne, keď to predložil váš šéf, tak som to predpokladal za stanovisko vášho klubu. Z tohto pohľadu je tento postoj o to cennejší, ktorý si tu predviedol, a jasnejší.
Ja si tiež nemyslím, že jednu neprávosť by sme mali nahradzovať inou neprávosťou a vnášať do systému chaos. Myslím si, že vždy Slovensku pomohlo, keď sme mali jasné, jednoduché pravidlá, a týka sa to aj sadzby dane.
Dnes vláda navrhuje až štyri daňové pásma oproti jednému daňovému pásmu v tomto zákone, vytvára sa tým chaos, vytvára sa tým len ďalší priestor pre špekulácie. Nemôžme teda jeden chaos nahrádzať druhým chaosom a skôr by sme mali hľadať spôsoby, ako zákony zjednodušiť, sprehľadniť a ako podporiť a motivovať aktivitu, takže z tohto pohľadu je toto vysvetlenie v práve prednesenom prejave veľmi jasné a ešte raz ho oceňujem.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister... (Reakcia z pléna.) Áno, môžete. Vážený pán spravodajca, vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne, kolegovia, tým, že tu zasa prichádza k nejakému čudnému rolovaniu na prihlásenej (pozn. red.: správne má byť "prihlasovacej") tabuli, sa dostávam k slovu.
Som rád, že preberáme opäť za náš klub tú štafetu, ktorá hovorí o tom, aby sme sa mohli vyjadrovať k niektorým otázkam, ktoré nás v nastavovaní pravidiel, ktoré v tomto prípade prichádza z dielne ministerstva financií, a to, že bavíme sa o niečom, čo už v druhom čítaní do obrovskej miery ohrozuje stabilitu v našej krajine. Myslím si a takisto ako mnohí kolegovia z nášho klubu a takisto mnohí kolegovia z opozície, že nemali by sme riskovať v oblasti tak citlivej, ako sú nastavovanie ekonomických parametrov a nastavovanie a menenie čohosi, čo funguje v dobe, kedy čelíme obrovským výzvam z hľadiska toho, že funguje v spoločnosti a v ekonomickej oblasti je obrovská kríza.
Chcel by som povedať, že to, ak naozaj máme reálny funkčný mechanizmus výberu daní, ktorý na jednej strane v určitej miere zabezpečuje požiadavky na prerozdeľovanie a zabezpečuje ho v tom mechanizme, aký je nastavený, a zároveň čelíme tomu a sami od ministerstva financií cez všetkých ekonomických odborníkov, ktorí vravia o nedostatočnom výbere a neschodnosti výberu daní, na druhej strane je spôsob menenia daného mechanizmu - minimálne a veľmi korektne povedané - rizikom.
Sme obviňovaní z toho, že chceme, ako keby nejakým spôsobom rovnú daň stavať na nejaký piedestál, ktorý si nezaslúži. Ja si myslím, že podľa skutočne tabuľkových vysvetlení si v dobe, kedy zavádzaná bola, aj v dobe následnej, zaslúži minimálne takú pozornosť a takú obhajobu, aby v dobe, kde čelíme tomu, že všetky iné mechanizmy, na ktoré by mohla naša otvorená ekonomika sa spoliehať, krachujú. Je práve jeden mechanizmus jednoduchej, rovnej, relatívne nízkej dane, ktorá zabezpečuje dostatočný výber finančných prostriedkov, skutočným riskovaním. A myslím si, že ak sa len pozrieme nie do širokogeopolitického, ani nie širokoceloeurópskeho, ani nie do oblasti štátov Európskej únie združených do Európskej únie a ani nie do štátov, ktoré sú združené do eurozóny, ale iba do štyroch štátov, ktoré môžeme volať V4 alebo Vyšehradská štvorka, tak sa pripravujeme o jednu obrovskú výhodu pri rokovaniach o možných investičných výhodách, alternatívnych výhodách, ktoré v okolitých krajinách sme doteraz mali, a to bola výhoda rovnej dane a to bola aj samotná sadzba dane.
Myslím si, že pripravovať sa o túto jednu výhodu v celej ale plejáde všetkých opatrení, ktoré sa na nás hrnú z vlády a z toho, čo predstavitelia vládnej strany prichádzajú, v celom tomto balíku sa deje jeden fakt a dovolím si ho povedať aj ja, pretože pochádzam z podnikateľského priestoru a predtým, ako som sa stal poslancom Národnej rady, som bol podnikateľom. A to je ten hlavný fakt, že ak nám v celej tej plejáde vypadne ďalšia výhoda, prečo sem tie investície prechádzali, prečo naše organizácie venujúce sa možno predaju našej republiky ako investičného priestoru, ako priestoru, kde sa oplatí investovať v širokom spektre celého globálneho sveta, keď nám toto vypadne, tak sa naozaj stane nielen to, že nám firmy odtiaľto odídu, ale nám sem ani žiadne investície prichádzať nemusia. Nebudem hovoriť, že nebudú, pretože to súvisí s mnohými inými parametrami, ktoré tu sú skloňované už niekoľkými mojimi predrečníkmi, jednak písomne a následne aj ústne prihlásenými. A preto si myslím, že nie je skutočne, ak by sme sa mali spoliehať na nejakú zmysluplnú a dobrú a rozumnú zákonodarnú iniciatívu, nemyslím si, že sme sa vydali správnym smerom.
Tuná kolega Matovič predstavil jedno z možných riešení, ktoré by sa možno s určitou mierou vtipu a nadsádzky dalo nazvať zaútočením na stranu SMER zľava. Pozerám na plagát, kde je škrtnutá 23-percentná miera s označením pre všetkých, kde je rozdelená sadzba dane do dvoch polí, a to je do 30 mil. euro a nad 30 mil. eur. Podľa mojich informácií a podľa toho, čo bolo prezentované aj Igorom Matovičom, 39 % daň nad pre firmy, ktoré majú nad 30 mil. eur, sa dotýka 25, 30 subjektov, kdežto to tá 19-percentá, zachovanie tej 19-percentnej dane, hovoril o sume asi 150-tisíc, alebo v sume 150 tisícov podnikov, ktorých by sa toto zvýšenie nedotklo.
Možno je tento návrh sporný, ale z pohľadu opozičného politika, a ak sa dá vnímať ako to, akým spôsobom funguje možný ľavicový moment prístupu k rozdeleniu medzi tých, ktorí sú bohatí, a tých, ktorí naozaj vytvárajú nejaké pracovné miesta a robia to v malom, tak toto je to, čo tu ohlasujú ideológovia strany alebo, neviem, ako ich nazvať, možno aj toto je riešenie. Je to riešenie na diskusiu. Môj osobný názor k tomuto je, že jedna z výhod rovnej dane je tá, že je skutočne rovná a jej výhoda je tá, že je jednoduchá a práve zavádzanie rôznych sadzieb nemusí byť to riešenie. Ale v rámci útoku na SMER zľava je toto naozaj na zamyslenie, keďže tuná premiér krajiny hovoril o tom, že niektoré alebo všetky opatrenia, ktoré sa budú venovať konsolidácii, sa dotknú nejakých 12 %. A tuná od pána poslanca Brocku, začínajúc, cez ostatných hovoria, že, nie, nedeje sa to v 12-percentných najvyšších vrstvách, najvyšších príjmových vrstvách spoločnosti, ale deje sa to práve na úkor tých najchudobnejších a deje sa to na úkor napríklad 700-eurového príjmu, kde ak zmizne odpočítateľná položka jedna z mnohých, tak príde 700 eur zarábajúci človek o 59 eur, čo v sume v rámci roka je takmer jeden čistý alebo hrubý príjem pre tohoto človeka a zamestnanca. Kdežto na druhej strane 3 311 eur zarábajúci človek, jeho súčasne predkladaný návrh sa nedotkne vôbec nijak.
Myslím si, že je skutočne povinnosťou každého jedného zákonodarcu sa zamýšľať nad tým, či podmienky naozaj zlepšujeme alebo či podmienky skôr zhoršujeme a budeme pripravovať ľudí o prácu. Pri tomto momente by som sa chcel zastaviť a bol by som veľmi nerád, ak by sme skĺzli v tej debate na to, že neohrozuje toto opatrenie tvorbu pracovných miest. Ak by sme sa teda zamerali nie na konsolidačné úsilie iba z hľadiska úzkej skupiny, úzkeho uhla pohľadu, a to sú stav verejných financií, ale aj ten moment, ktorý tu často sa snažíme vniesť, že v plejáde pripravených riešení, ktoré niektoré môžu ísť v línii programového vyhlásenia vlády a niektoré mu odporujú, tak tuná si neberme do rúk rukojemníkov ľudí pracujúcich, kde sú závislí od množstva investícií a od toho, či tieto firmy buď sem prídu, alebo zostanú. To, že je v súčasnom stave ohlásených niekoľko tisíc zamestnancov, ktorí budú v hromadných prepúšťaniach, ktorí prídu o svoju prácu, to, že sa pred Úradom vlády organizujú protesty priamo tých zamestnancov z firiem, ktoré ohlasujú, že budú musieť prepúšťať, je dôsledok aj toho, že sú niektoré veci zatiaľ iba ohlásené. My sa zatiaľ iba bavíme o druhom čítaní, o tomto návrhu, o pochovávaní, ak to možno troška expresívne nazveme, o pochovávaní rovnej dane, a preto by som bol veľmi rád, ak by možno ministerstvo napriek tomu obrovskému tlaku na udržateľnosť verejných financií nerušilo tú výhodu, ktorú doteraz podnikatelia na území Slovenska majú.
Chcel by som teda požiadať, aby sme sa ešte v čase, ktorý nám zostáva a ktorý možno strávime nad tým, či toto bude a prejde touto snemovňou, aby sa poslanci naozaj zamysleli nad tým, či niekto neoprávnene zbožťuje nejaký inštitút alebo či tento inštitút zabezpečil na obdobie, odkedy bol zavedený, skutočný, reálny, nárast výberu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu.
To, že to, že sme možno na inom ako ľavicovom, inej ako ľavicovej strane spektra nedokázali dostatočne možno zabezpečiť tlak na to, aby sa nám to do snemovne nedostalo, je, zdá sa, chybou, a to, že sme v druhom čítaní pri tejto téme, pre mňa teda zdvíha varovný prst a skúsim apelovať, dokiaľ sily poslancovi stačia, aby sme sa výhody, ktorú nám rovná daň a 19-percentná sadzba dane doteraz poskytovala, aby sme to nejakým spôsobom a zásadným spôsobom nemenili.
Ja by som chcel možno požiadať... (Reakcia z pléna.) Prosím? Ďakujem, aj keď som vás celkom nerozumel, kolega. Ďakujem za vašu poznámku a oceňujem, že keďže tu vy dlho trávite čas alebo ty tu dlho tráviš čas, pán poslanec, tak možnože by som, že by si sa tu mohol objaviť a bolo by dobré počuť aj tvoj názor k tejto téme a nemuseli by sme sa baviť iba v kuloároch.
Posledným bodom okrem ochrany alebo možného zachovania výhody, ktorú náš daňový systém poskytoval investorom, a teda zároveň ochrany pracovných miest, ktoré títo investori a podnikatelia podnikajúci na našom území mali pri jednoduchom daňovom systéme, ktorý toto zabezpečoval, je možno posledný rozmer a to je, keďže sa tu diali viaceré apely na zdravý rozum, aby sme sa skutočne nestali prvými, ktorí tento inštitút zrušia. Zdá sa mi to, zdá sa mi to troška také symptomatické pre Slovensko, že dokážeme v niektorých oblastiach byť pápežskejší ako pápež a v niektorých mať také čudné vízie, že sa zbavujeme reálne fungujúcich systémov možno s cieľom naozaj ich vylepšiť, ale toto by sme nemali robiť.
Ja sa pýtam možno rečnícky na záver svojho vystúpenia, že či fakt stojí zato rušiť nejaký systém, ktorý doteraz fungoval, a či fakt stojí zato posúvaním sadzby o 4 % riskovať odchod investorov, riskovať pracovné miesta našich zamestnancov a púšťať sa do síce akademických debát, ale široko spektrálnych debát pri tom, že môžme si odpovedať na úplne jednoduchú a bazálnu otázku veľmi jednoducho, a to je tým, že nerušme to, čo reálne funguje.
S týmto apelom by som si dovolil skončiť a požiadať o nepodporu tohto návrhu aj poslancov vládnej strany SMER.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán poslanec, za vaše slová. Ale tuná sa stáva pravidlom, že buď páni poslanci nepočúvajú dostatočne, alebo nechcú počúvať, neviem. Ale znova ste si vytrhli niečo, čo som vôbec nepovedala. Ja som nekritizovala, že prijímajú takýto pozmeňovák alebo že sa to páči vašim poslancom. Povedala som, že ak prijmete takýto pozmeňovák, prečo sa nezamýšľate aj nad inou skupinou ľudí, ktorá takisto pracuje vlastne za naše dane alebo prispievajú svojimi daňami na tú činnosť? Prečo neuvažujeme naozaj aj v SMER-e pomôcť MVO-čkám, ktoré žijú teraz z 2 %, aby ich príjmy neboli zdaňované? To bola možnože len taká, navodenie paralely.
To, že minulá vláda urobila chybné rozhodnutia, to pripúšťam, ale v každom prípade si myslím a som o tom presvedčená, že týmto zákonom dôjde k takým škodám, ktoré neviem, za aký dlhý čas sa bude zase schopná republika dať naspäť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, očakával som od všelikoho nejaký útok a kritiku odpustenia daní z predaja majetku obcí. Vy si vôbec neuvedomujete, za vlády, v ktorej ste boli v koalícii aj vy, sa naozaj taká krivda, aká sa na samosprávu uskutočnila, nemala obdoby. Obce a mestá, ktoré žijú z daní a čakajú ako, takpovediac, kura na sopeľ na finančné zdroje, ktoré nabehnú obciam a mestám na účet, aby mohli zveľaďovať obce, aby mohli udržiavať, opravovať infraštruktúru, aby sa mohli postarať aj o tých ľudí, ktorých ste spomínali aj vy, aj postihnutých. Lebo všetci občania, čo sme v štáte, sme občanmi obcí a miest. A obce nesú najväčší kríž na chrbtoch a naozaj aj ich zásluhou štát funguje. A aby ste kritizovali to, že ide o nápravu krivdy, aby obce naozaj nemuseli platiť daň z príjmu z predaja majetku, ale aby to mohli použiť na opravy škôl, na opravy čohokoľvek, aj domovov dôchodcov, lebo o všetko sa obce starajú, by ste mala byť vďačná, že táto vláda naozaj napravuje krivdu, ktorú urobila vaša skrachovaná vláda. Ďakujem pekne.

Prajem vám príjemné piatkové popoludnie, tí, ktorí máte výdrž. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť povedať pár poznámok v súvislosti s predkladanou novelou.
Kladiem si otázky, že čo sa to tu vlastne deje. Počúvam takmer celý týždeň o hazarde v rôznych významoch, hazard so spoločnosťou, v spoločnosti, o atentáte, o usmrtení. Nebudem to nazývať sama takýmito výrazmi, pomenujem to oveľa jednoduchšie. Jasné je zatiaľ len jedno: bude sa žiť ťažšie a bude oveľa menej práce na Slovensku. Nielen kvôli vašim zásahom, ale i kvôli situácii vo svete. Jednoducho by som povedala, že pomáhate alebo dopomáhate vytvoriť duble zhoršujúci systém.
O čo nám všetkým ide? Alebo otázka je, že či máme vôbec spoločný cieľ. Všetci chceme, aby sme raz došli do stavu, že nebudeme zvyšovať štátny dlh, že ho začneme znižovať a všetci sa na to tešíme. Len sa veľmi nezhodujeme v spôsobe a ceste, ako to dosiahnuť. Prijali ste za svoje znižovanie deficitu, ale idete na to systémom, ktorý nespĺňa, bohužiaľ, ani vaše, vami samými zadané ciele.
Kde sú teraz vaše predvolebné sľuby, že zvýšite dane len bohatým firmám? Kde je vaše programové vyhlásenie vlády, v ktorom hovoríte, zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby? Máte tam slovo, že "zvýši sa progresivita". A čo vlastne robíte? Rozhodli ste sa ubrať nielen tým, ktorí majú, ale aj tým, ktorí nemajú a budú mať ešte menej. Na prvý pohľad vyzerá, že výška dane pre obyčajných ľudí, zamestnancov sa nemení. Ale vy sami viete, že k tomu sa nabaľujú aj iné opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku prinesú zníženie príjmu všetkých ľudí, dokonca i slabších, o ktorých už hovorili mnohí kolegovia predo mnou.
Navrhujem vám, aby ste si zmenili názov svojej strany, pretože nie ste ani sociálni, ani demokratickí v tom, že zavádzate svojich vlastných, tých, ktorí vás podporili.
Často sa tu bavíme v súvislosti s konsolidáciou, ako je potrebné zvyšovať na jednej strane výber, príjem štátu, na druhej strane všetci kričia, že opatrenia, ktoré, bohužiaľ, budú čochvíľa skutočnosťou, spôsobia presný opak. Nielen preto, že sú zlé, ale i preto, že svet nám ukazuje, že ekonomika bude ešte viac pokrivkávať. Akoby ste boli hluchí a slepí k všetkému, čo sa deje okolo vás. Možno aj my by sme vnímali vaše opatrenia v inom svetle, i keď môžeme o tom pochybovať, ak by bola záruka lepšieho ekonomického rastu. Darmo nás tu budete nazývať kapitalistami, bohužiaľ, alebo možno Bohu vďaka, pretože ja som si to sama nikdy neodskúšala, ba práve naopak, pozerám sa len na súvislosti okolo nás a na to, ako sa tvárite, že žijeme v kukle, ktorá si žije svoj život.
Na jednej strane sa schovávate za Európsku úniu, na druhej strane nevnímate súvislosti, ktoré, verím, že počúvate i od mnohých svojich ekonómov, ktorých máte okolo seba. Ale vy ste stále hluchí a slepí k všetkému, čo sa deje a čo sa hovorí okolo vás.
Ste to vy, ktorí ste si predsavzali, že budete podporovať drobné a stredné podnikanie. A ako, prosím vás? Ako chcete ľudí motivovať k tomu, aby sa stavali sami na nohy? Veď vy im ukazujete spôsob, ako sa prilepiť na štát, a dávate im návod, ako naučiť nenávidieť tento štát. Je to kruté, ale zopakujem to. Bojím sa, že budete pre nich návodom, ako znenávidieť tento štát.
Nestačila len úprava odvodov živnostníkov, idete aj napriek silnému nesúhlasu ďalej. Žiadne prehodnocovanie. Živnostníci vracajú svoje živnosti a zamestnanci strácajú prácu. A vaša reakcia? Zvýšime vám dane, zrušíme benefity.
Aj keď máte v programovom vyhlásení vlády skutočne výbornú stať o postavení rodiny a jej podpore, i týmto zákonom ju úplne diskvalifikujete. A bojím sa, že budúci rok prídu i ďalšie zákony, ktoré to len potvrdia.
Aké máme východisko na Slovensku? Kedy pochopíte, že podkladať polená všetkým, ktorí majú snahu a ochotu ešte aj dnes postaviť sa na vlastné nohy, sa mi zdá scestné. Aké chystáte stimuly pre tých, ktorí stratia prácu vašou zásluhou? Ako sa postaráte o armádu nezamestnaných, ako upravujete legislatívu, ktorá ochraňuje slabých v zmysle starých a chorých?
S radosťou som však prijala správu v stredu na obed, že sa pán minister financií dohodol so zástupcami MVO-čiek na odsunutí mechanizmu, ktorý odkladá znižovanie asignovanej dane, 2 % o rok, teda do roku 2014. MVO-čky si môžu zatiaľ na rok vydýchnuť. Tieto vo veľkej miere suplujú činnosti štátu, ktoré nie sú schopné vykonávať, ktoré nie je schopné vykonávať štát. Dve percentá sú však nielen životne dôležité pre MVO-čky, ale sú takou energiou, ktorá môže možno rozpohybovať ďalšie a ďalšie pracovné miesta. Môže byť stimulátorom práve pre vznik pracovných miest.
Keď sa za predchádzajúcej Ficovej vlády dohadoval mechanizmus postupného znižovania asignačnej dane, malo to ísť ruka v ruke s výchovou ľudí alebo firiem k darcovstvu. Ale kam sme sa dostali po tých pár rokoch? Pán minister mi včera povedal, mali by sa konečne aj ony viac snažiť hľadať, oslovovať, mali by vyvíjať viac aktivity. Rada by som povedala pánovi ministrovi, že rozprávala som sa s viacerými ľuďmi z tejto oblasti a každý jeden mi potvrdil, že vyžiť z dvoch percent a rovnako nájsť firmu, ktorá by si vás ochočila alebo ktorú by ste si vy ochočili v tomto prípade, aby vám tie 2 % poskytla, nie je jednoduché, ale je to čím ďalej tým ťažšie. Oveľa náročnejšie, ako to bolo pred pár rokmi, kedy sa dohadoval práve takýto mechanizmus. A získavať financie napriamo, to znamená, že spoľahnúť sa na to, že ľudia sa za tých pár rokov naozaj naučili a vychovali sa k darcovstvu, je často nad ľudské sily. Bohužiaľ, 40 rokov bývalého systému v nás takéto niečo akoby, neviem, sa z nás vytratilo. Ide to ťažšie.
Nehovoriac o náročnej administratíve v priamej úmernosti so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou. Tak, ako sa môžu tieto organizácie spoliehať, že sa im podarí presvedčiť viac ľudí, firiem, keď vy pre firmy pripravujete takéto ťažké opatrenia, po ktorých veríte tomu, obávam sa, že sami nie, nebudú mať nielen chuť darovať, ale ani možnosť darovať. Pretože možno nebudú mať ani z čoho.
Druhá vec, ktorá sa týka tejto témy, pán minister, prečo rovnako ako vychádzate v ústrety pozmeňováku, ktorý podávajú vaši poslanci, o nezdaňovaní pri predaji a prenájme nehnuteľností v majetku samospráv a VÚC, prečo nehľadáte možnosti, ako definovať peniaze na verejnoprospešné činnosti, ktoré by bolo možné hádam aj oslobodiť od dane? Že vraj sme, no áno, sme vraj v okolitých štátoch jedinou výnimkou. Veď nevytvárajú zväčša hmotné statky, ale práve duchovné. Stretávate sa s týmito ľuďmi a verím, že v tomto volebnom období nezdieľate názory, ktoré mala vaša vláda vo vzťahu k MVO-čkám za prechádzajúcej vašej vlády. Komunikujete s nimi, tak práve preto sa pýtam, či vôbec budete uvažovať týmto smerom, keď jednej skupine, ktorá funguje takisto z našich daní, samosprávy, robíte ústupky, tak upravte systém aj pre tých, ktorí sa starajú o biednych a chorých, a odbremeňte tieto organizácie od platenia daní. Aj to je stimul a možnosť prežitia.
Druhá vec je, akým spôsobom máme stanovené samotné projektové riešenie. Nie je možné zjednodušiť celé schémy? Zaujímavé je, že organizácie dostanú na organizovanie konferencií, v ktorých zaplatia 100 obedov, ale na samotnú činnosť organizácií, ktorej hlavnou náplňou je skutočná pomoc, nevedia získať takmer nič. Každopádne zopakujem, že vítam gesto o odklade účinnosti mechanizmu aspoň o rok.
Pán minister, verte, že MVO-čky tvoria zväčša ľudia, ktorí svoju prácu robia pre prácu a robia často záslužnú činnosť. Aj keď všade sa nájdu takí, ktorí vedia, ako systém zneužiť. Nedajte sa, prosím, ovplyvniť v nazeraní na nich, že sú nato, aby odčerpávali financie.
Vážené kolegyne, kolegovia, táto vášnivá debata, ktorá tu prebieha už druhý deň, sa mi veľmi zle počúva, pretože výstupy niektorých kolegov sú ako britva, štipľavé, ukričané, sarkastické, ale často vychádzajú z opačného vnímania situácie. Je to tak, že máme naozaj rozdielne názory, ale som si istá, že každý chceme počúvať to, čo môže zlepšiť situáciu.
A tak chcem poprosiť, aby sme boli vnímaví a vyseparovali si z toho množstva slov práve to, čo úprimne nabáda nad zamyslením sa nad mnohými vašimi opatreniami a pomáha niektoré veci riešiť. Riešiť tie, ktoré podľa mnohých skutočne zhoršia stav nielen v našej ekonomike, ale hlavne v životoch ľudí. Plňte si, prosím vás, svoje predvolebné sľuby, dokonca svoje programové vyhlásenie vlády, a nepretvárajte si ich. Sú to vaše oficiálne dokumenty, ktoré, predpokladám, že nechcete trhať pred nami.
Chcem vás tiež požiadať, aby ste boli citliví aj na výber daní, a učte ľudí dane platiť. Ale obávam sa, že na to nebudete mať odvahu, lebo to by ste museli pred ľudí prísť naozaj s veľkou pokorou a skrúšenosťou a požiadať ich o to, lebo v našej kultúre sa toto, bohužiaľ, nenachádza. Ako tu bolo povedané, každý chce mať nízke dane, chce ich platiť čo najnižšie, ale aby sa to uskutočnilo aspoň vo zvýšenej miere, naozaj musíte asi pokoriť sami seba.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Martvoň, vy hovoríte, doslova použijem vaše slová, "vaši kamaráti". Ja to považujem za váš problém, že vy nerešpektujete realitu. Tou realitou je, že to nehovoria nejakí kamaráti niekoho, tou realitou je, že to hovoria tvorcovia pracovných miest, z ktorých žije celý štát. To hovoria tvorcovia pracovných miest. Myslím tým index globálnej konkurencieschopnosti. Ten zber údajov, ak to neviete, tak prebieha tak, že je to anonymný dotazník, do ktorého sa zapájajú tvorcovia pracovných miest.
Ale som rád, že ste si priznali aspoň v tom chybu, keď ste hovorili o zbere v 1. polroku. A ja som vám povedal, ešte raz vám to zopakujem, že to bol druhý kvartál tohto roku. Čiže za vašej vlády. Je to tak a som rád, že ste to potvrdili. A keď ste hovorili o roku 2006, tak to bolo tiež za prvej, za 1. polrok. Ak to neviete, tak SMER začal vládnuť od júla 2006, pán poslanec.
Čiže zdedili ste Slovensko na 37. mieste na svete, dnes je 71. Áno, svoju časť tam mala aj vláda Ivety Radičovej, ale takmer 5 rokov z tohto 6-ročného obdobia vládol SMER. Toto je vaša vizitka. Vaša vizitka, že krajina ide dole.
Pán poslanec Číž, ja vám to vždy rád zopakujem. Aj keď sa vám to ťažko počúva, vždy vám rád zopakujem, že rovná daň znamená spravodlivosť, znamená prácu a znamená aj vyšší príjem do štátneho rozpočtu. Môžete mať na to hocijaký iný názor, ale realitou sú fakty, ktoré toto opatrenie prinieslo na Slovensko a na tento fakt vás budeme upozorňovať stále.
Ďakujem.

Máte pravdu, pán kolega, dneska by sme už mali skončiť, už je toho veľa. To je naozaj fakt pravda. (Povedané s úsmevom.)
Ale ja to len tak potvrdím, že tá rovná daň bola dobrou daňou, dobrým, dobrou daňou a dôkazom je toho aj to, že okolité krajiny naozaj nasledovali ten náš príklad. My budeme práve prvou tou krajinou, ktorá zruší tú rovnú daň. Ak by to naozaj bolo také zlé doposiaľ, tak tie ekonomické ukazovatele by to aj dokazovali. Ale to, že rastie aj počet nezamestnaných, áno, môžme hovoriť, že či to je teraz na vine ten súbor všetkých tých opatrení, ktoré sú tuná, okrem iného aj Zákonník práce, že táto nezamestnanosť stúpa, alebo by stúpala aj bez týchto reštrikčných opatrení.
Ale ďalším faktom je aj to, že ak tých 700 firiem odišlo do susedného Maďarska, je to minimálne ako hodné zamyslenia. To nielenže tie firmy odišli, ale s nimi aj tie pracovné miesta a pracovné pozície. A to je to na tom zlé. Ak nebudú mať ľudia prácu, naozaj sa budú búriť. To nebudú len učitelia, ale pridajú sa aj ďalší do toho štrajku. Myslím si, že to nechceme nikto v tejto krajine, aby ľudia sa búrili, ale, naopak, aby boli pokojní. Ale aby boli pokojní, potrebujú na to prácu, za túto prácu spravodlivú odmenu, mzdu, aby boli schopní uživiť svoje rodiny. Ak táto proporcionalita tu vyvážená nebude, no tak budú možno ešte aj horšie veci ako štrajk. Ja tu nechcem tuná tak strašiť, ale naozaj, keď prichádzame aj o tie základné prostriedky, tak tá nespokojnosť len graduje v nás všetkých a s ňou aj agresivita.
Ďakujem.