Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.11.2012 o 12:48 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:48 - 12:49 hod.

Miroslav Kadúc Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No, vedieme tu siahodlhé diskusie o, podľa môjho názoru, veľmi jednoduchej veci, čo do obsahu, ale čo do dôsledkov a následkov možno naozaj katastrofálnych rozmerov. A ja by som to možno zjednodušil do jednej otázky podľa mňa zásadne, ktorú by som vám rád ako predsedovi finančného výboru položil, veľmi pragmatickej. Že ak by ste mali podnik, ktorý produkuje zisk, ktorý je, samozrejme, závislý od výšky daní alebo daňového zaťaženia, a mali by ste možnosť prísť alebo odísť, alebo sa rozhodnúť, či pôjdete do krajiny s vyšším, alebo s nižším daňovým zaťažením, do ktorej krajiny pôjdete? Ak žiadne iné obmedzenia, najmä teritoriálne, v zásade neexistujú?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:47 - 12:48 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko chcem reagovať. Pre žiadnu vládu nemôže byť výzva deficit akýkoľvek, aj keď by bol stlačený pod 3 %, tak ako to bolo odprezentované. Výzvou pre každú vládu by mal byť vyrovnaný rozpočet. Vyrovnaný rozpočet, to je skutočná tá výzva. Ak hospodár hospodári tak, že tvorí dlžoby alebo stratu, je to zlý hospodár. Ak štát takto hospodári, je zlým hospodárom. Ak firma tak hospodári, skrachuje. Ak rodina by tak hospodárila, môže sa rozpadnúť. Takže výzvou pre každú vládu, opakujem, je, naopak, vyrovnaný rozpočet a nie deficit v akejkoľvek podobe. Ďakujem, ja len toľko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.11.2012 12:46 - 12:47 hod.

József Nagy Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Duchoň, pozorne som vás počúval ako predsedu výboru pre financie a rozpočet a svojimi odbornými argumentami ste sa snažili naozaj rozsalámovať argumenty, ktoré kritizujú tento predložený zákon, a najmä teda zvyšovanie daní. Konštatujete, ale bez vízie a dokonca aj v mene Európskej únie, bez vízie, bezvýchodiskovú situáciu hospodárstva a jednoducho poukazujete na to, že iné riešenie proste nie je, treba zvyšovať na príjmovej strane, teda príjmy štátneho rozpočtu, na to je ako jediná možnosť, alebo najefektívnejšia možnosť navýšiť dane. A bez ohľadu nato a tie efekty, na ktoré upozorňujeme, že zvyšovaním dane vlastne budeme odradzovať, budeme zhoršovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:44 - 12:46 hod.

Ľudovít Kaník Zobrazit prepis
Ja by som chcel poukázať ešte na jednu súvislosť, že vy stále nevnímate tú komplexnosť a vzájomnú prepojiteľnosť jednotlivých hospodárskych opatrení. Keď ste zdôvodňovali, že v roku ix bola rovná daň, ale nemalo to taký vplyv. No vtedy, keď bola prvá Ficova vláda, áno, rovná daň bola, ale zároveň už ste dokaličili Zákonník práce, a to omnoho horším spôsobom ako dnes, takže preto tá nezamestnanosť prudko rástla, preto my hovoríme, a ďalšie protikrízové opatrenia, preto hovoríme o smrteľnom kokteili. Kokteil znamená, že sa skladá z viacerých zložiek. Preto to je kokteil.
A toto je toto, čo vy robíte a neuvedomujete si tie súvislosti, keby napríklad dneska ste, vymyslím si, znížili dane a prijali Zákonník práce, ktorý ste prijali, tak by sa to rozchodilo, pretože by nedošlo k tej smrteľnej kombinácii. Ale vy všetko, čo meníte, meníte k horšiemu a to vytvára ten negatívny mix. A to si treba uvedomiť. Potom by ste našli správne odpovede. Takto ich nikdy nebudete nachádzať.
Pozrite sa do sveta. Veď Litva napríklad, ja som to hovoril pri prvom čítaní, tak v ústnej sa k tomu vrátim, tá je príkladom toho, že najprv išla vašou zlou cestou. Zistila, že to je úplne cesta do pekla. Došlo k veľkým výpadkom. A potom sa vrátila k tomu, že vysoké zdaňovanie je zlé. Znížili dane a dosiahli presný opak.
Takže vy dosiahnete presne to, čo si pán Blaha myslí, že nedosiahnete. Dosiahnete zníženie príjmov štátneho rozpočtu, logicky dosiahnete nízky štát, akurát, že vy potom zadlžíte túto krajinu, aby ste svojim sľubom učinili zadosť, tak budete financovať na dlh ten váš veľký socialistický štát.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:42 - 12:44 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, úplne úvodom, pán Duchoň, spomínali ste teda, že pri výpadku daní, určite sa pod výpadok daní, sa určite podpísal aj chaos alebo rozvrat vo finančnej správe, ako ste to nazvali, dá sa s vami len súhlasiť. Určite sa tam podpísalo, môžme filozofovať, že do akej miery, ale tam tento argument je určite správny.
Zároveň ale si myslím, že nie je správne, keď vy všetky dane a odvody hodíte do jedného koša a potom poviete, že je výpadok a je zlý odhad. Ja si myslím, že treba, pokiaľ naozaj chceme nájsť príčiny a dôvody, tak treba to rozlíšiť po minimálne nejakých tých základných skupinách. A to napríklad, čomu som sa ja venoval v mojom prvom vystúpení, to bola daň z príjmu právnických osôb, lebo tam idete napáchať úplne najväčší hriech, nie tie 4 %, ako pán Kamenický povedal, že veď to nemôže nič byť, to 4 % ako naozaj neznamenajú svet. V kombinácii s ďalšími štrnástimi na zdravotných dôvodoch, čo je de facto daň na právnické osoby, tak tým to zabijete.
Ale keď si pozriete daň z príjmov právnických osôb - výnos, tak keď idete na stránku Daňového riaditeľstva drsr.sk a otvoríte si príjem Prehľad o plnení daňových, nedaňových príjmov k 31. augustu - augustu, to je prednedávnom - tohto roku, tak plnenie dane z príjmov právnických osôb bolo na 100,63 %. To je uvedené priamo na štatistike.
Tak to by možnože stálo za to si pozrieť každú jednu daň, že kde dochádza k výpadkom. Ale keď sa bavíme o právnických osobách, tam k výpadku do konca augusta nedochádzalo, teraz je tam nejaký výpadok. A môžme sa baviť o tom, že či je spôsobený už vašimi opatreniami, lebo veď to už je niekoľko mesiacov, čo vládnete, alebo ešte inými.
Škoda, že na tú druhú vec mi už neostal čas, tak nabudúce, na to HDP a daň z príjmu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2012 12:19 - 12:42 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som takisto zaujal stanovisko k pripravovaným zmenám, čo sa týka zákona o dani z príjmu právnických, resp. fyzických osôb.
Po prvé by som rád upriamil pozornosť na stav, v akom sa nachádza slovenská ekonomika, no ale aj stav, ktorý dnes zažíva Európska únia, resp. eurozóna, aké sú ďalšie vyhliadky.
Všetci môžme konštatovať a si uvedomujeme, že prebiehajúca recesia v eurozóne výrazným spôsobom zasahuje do nášho vnútorného ekonomického prostredia, a to najmä z pohľadu budúceho rastu hrubého domáceho produktu a od toho sa odvíjajúceho aj ďalšieho prostredia, či už z pohľadu tvorby pracovných miest, resp. reálneho nárastu miezd a tak ďalej.
Samozrejme, pokračujúca recesia má, ako som už povedal, fatálne dôsledky na ekonomiku Slovenska, najmä ak konštatujeme a viackrát sme povedali, že naša ekonomika je otvorenou ekonomikou, kde export tvorí 85 % hrubého domáceho produktu.
Napriek teda pokračujúcej recesii na Slovensku na budúci rok je odhadovaný rast hrubého domáceho produktu na úrovni niekde okolo 2,1 % s tým ale, že teda tento rast je prevažnou mierou tvorený exportom, tak ako som povedal, a tu treba otvorene povedať, že ten export predovšetkým ťahajú automobilky, ktoré tu na Slovensku pôsobia. A, samozrejme, je to podmienené tým, do akej miery ešte bude schopný ázijský trh, predovšetkým Čína, absorbovať tento export automobiliek, najmä luxusných modelov, ktoré sa produkujú, či už napríklad vo Volkswagene tu, v Bratislave.
Samozrejme, že dnes firmy aj prepúšťajú, aj teda niektoré, bohužiaľ, končia svoje pôsobenie, ale zase ten hlavný determinant a ten kľúčový faktor, ktorý toto spôsobuje, je, že už naďalej práve v dôsledku vplyvov tohto externého prostredia nedokážu či už konkurovať, alebo nedokážu ďalej pôsobiť, pretože sa im znižuje, znižujú sa im ďalšie možnosti ich odbytov, znižujú sa im ďalšie možnosti ich expanzie.
Ak si aj otvoríme Hospodárske noviny, tak dennodenne čítame, že firmy očakávajú ďalší prepad tržieb, svojich tržieb, oproti minulému roku alebo predchádzajúcemu obdobiu. Ale toto je naozaj spôsobené tým, že firmy buď nie sú už konkurencieschopné voči firmám, ktoré pôsobia napríklad v Ázii alebo aj inde, a ťažia z iného externého prostredia a jednoducho tieto spoločnosti nedokážu ďalej zvyšovať svoj odbyt.
To znamená, že nemôžeme my jednoznačne konštatovať, že vplyv nárastu daní alebo vplyvy, alebo zmeny v Zákonníku práce sú iba tým jediným faktorom, ktoré spôsobujú to, že sa prepúšťa alebo že tu končia firmy. Toto tvrdenie jednoducho nie je pravda. Samozrejme, že podnikatelia budú poukazovať na to, že tu boli robené zmeny v Zákonníku práce a toto spôsobuje prepúšťanie. Ale ja tvrdím, že tie spoločnosti by prepúšťali tak či tak, len toto je proste moment, ktorý možno niektorým umožňuje pripravované prepúšťanie zvaliť na zmeny v Zákonníku práce.
Ak hovoríme o tom, že Európa sa nachádza v recesii, tých príčin je, samozrejme, niekoľko. Ale ak si zoberieme dlhodobý trend, tak v Európe prakticky výrobná sféra sa rapídne redukovala a práve z toho dôvodu, že Ázia svojou lacnou pracovnou silou, veľakrát nehumánnym pracovným prostredím, nedodržiavaním životného prostredia, dokáže produkovať výrobky s takými nízkymi nákladmi, že Európa so svojím aj sociálnym systémom, aj so svojimi nárokmi na životné prostredie tomuto absolútne nedokáže konkurovať. Toto je proste kľúčová záležitosť a Európa v tomto smere do istej miery zaspala vývoj. Pretože Európa bola kedysi technologická veľmoc, ale táto jej konkurenčná výhoda sa, samozrejme, stratila.
Ak si všímame vyjadrenia niektorých eurokomisárov, tak takisto konštatujú tieto tvrdenia v tomto smere, a preto prichádzajú aj rôzne iniciatívy alebo výzvy na to, aby sa v Európe znovu, aby Európa nebola jednoducho iba spotrebným miestom, ale aby takisto začala viac produkovať, aby sa začala zameriavať na oblasti s vyššou pridanou hodnotou, aby začala viacej investovať a smerovať svoje zdroje do rozvoja výskumu a vedy.
Ďalšia kľúčová otázka: Prečo dochádza teda k nárastu daní na budúci rok? Veľakrát už sme komunikovali a, samozrejme, ten dôvod je taký, že jednoducho je tu cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 %. Je to, samozrejme, obrovská výzva a tomuto treba prispôsobiť daňovú politiku, treba tomu prispôsobiť takisto budúcoročný rozpočet a ďalšie faktory. Samozrejme, že tie nástroje sa môžu rôzniť, ale ak si dobre pamätáme, tak opozícia nedokázala prísť s rozumnými návrhmi, nedokázala prísť s takými návrhmi, ktoré by umožnili naplniť tento cieľ. A to, že je tento cieľ absolútne kľúčový, si nemusíme zdôrazňovať, pretože od toho sa odvíja množstvo ďalších vecí.
Asi najdôležitejšia vec je to, aby sme boli, splnením tohto cieľa, aby sme dokázali byť schopní sa financovať na finančných trhoch. Pretože, ako si dobre pamätáme, napríklad počas roku 2011, kedy teda vládla opozícia, sa táto schopnosť stratila. Jednoducho, Slovensko nebolo možné, nebolo schopné sa financovať na finančných trhoch za prijateľných podmienok. Aj preto dnes musíme sanovať ešte deficit spôsobený v roku 2011.
Takže cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 % je absolútne kľúčový a tomuto sa podriaďuje aj daňová politika. Preto teda dochádza k nárastu daní či už u právnických osôb, alebo teda u fyzických osôb, u tých, ktorí zarábajú viac ako 3 300 eur mesačne. Dochádza k nárastu sadzby dane s tým, že cieľom bolo a zostáva, aby podstatnou mierou na konsolidácii sa podieľali či už bohatšie spoločnosti, alebo teda nadštandardne príjmové skupiny obyvateľstva. A myslím, že toto dôsledne napĺňame. Pretože ak sme zaťažili banky špeciálnym odvodom alebo ak sme teda rozšírili bankový odvod aj o vklady obyvateľstva, tak tým dokazujeme to, že banky sú práve tie spoločnosti, ktoré mali nadštandardné príjmy alebo vykazujú nadštandardný zisk, takže chceme, aby sa, samozrejme, tieto inštitúcie väčšou mierou podieľali na konsolidácii verejných financií.
Takisto bol zavedený špeciálny odvod pre regulované spoločnosti, kde spoločnosti, ktoré majú teda zisk nad 3 mil. a obrat z regulovanej činnosti majú viac ako 50 %, tak boli zaťažené sadzbou 0,3 %.
Čo sa týka výpadkov dane z príjmov, tak chcem poukázať na tú skutočnosť, že to, čo tu stále opozícia tvrdí, že pokiaľ je zavedená rovná daň, tak sa vyberá viacej daní. Tak toto vôbec neplatí. Pretože ak si zoberieme tento rok a zoberieme si ten vývoj od začiatku tohto roka, je to, samozrejme, rozpočet, ktorý tvorila opozícia, a konštatujeme, že platila rovná daň, tak ten výpadok na daniach a odvodoch bol už vo februári mínus 125 mil., v júni mínus 197 mil., v septembri mínus 363 mil. a dnes je to kumulatívne... (Reakcia z pléna.) Február, jún, september. (Reakcia z pléna.) Áno. Takže február mínus 125, jún mínus 197 a september mínus 363. (Reakcia z pléna.) Dane a odvody, výpadok. (Reakcia z pléna.) Takže...
Takže je to výpadok, ktorý mimo iného je určite spôsobený tým atentátom, ktorý naozaj spôsobilo SDKÚ svojím pôsobením na finančnej správe a, bohužiaľ, tie následky, tie negatívne následky tu naozaj žneme dodnes. Jednoducho ten chaos a ten absolútny rozvrat finančnej správy spôsobil to, že spoločnosti využili tento stav a logicky mali tendenciu či už nepodávať daňové priznania, alebo možno nejakým spôsobom využívať, využívať ako daný chaos.
S týmto súvisí aj ďalšia vec, na ktorú by som rád upriamil pozornosť, a to je, že my sa musíme naozaj veľmi intenzívne zaoberať vyšším výberom daní. To je naozaj kľúčová vec, ktorú, si myslím, že konštatuje aj opozícia, len pointa je v tom, že opozícia v tomto smere doteraz naozaj nespravila nič a my tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi. My tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi, ktoré majú zamedziť daňovým únikom a ktoré majú zlepšiť výber daní, či už sú to schválené zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty, alebo aj včera schválený zákon o obmedzení platieb v hotovosti, kde ma trochu zarazili výstupy, ktoré práve túto oblasť kritizovali. Pretože naozaj asi každý sa možno stretol s tým, že spoločnosti si fiktívne dotovali pokladnice, pokladne v spoločnostiach cez príjmové bločky alebo si posielali fiktívne hotovosť, ale reálne k plneniu... (Reakcia z pléna.) Benefit je ten, že pokiaľ sa obmedzí platba v hotovosti, tak, samozrejme, si to budú, reálne si to budú musieť posielať ako cez účet. Ale dobre, nebudeme tu viesť dialóg teraz.
Ďalším, samozrejme, opatrením v boji proti daňovým únikom bol vznik špecializovaného útvaru Daňovej kobry, ktorá, si dovolím konštatovať, že už dnes má reálne výsledky, už dnes odhaľuje závažné trestné činy daňových únikov. Nakoniec včera, aj keď som to ja nesledoval, myslím, že bola tlačová konferencia, ktorá oznamovala odhalenie ďalších závažných daňových únikov, myslím, že na dani z pridanej hodnoty.
Takže neberiem žiadnu kritiku z tohto pohľadu, pretože naozaj dnes vidíme, že táto vláda reálne začína bojovať s daňovými únikmi. A v tomto smere naozaj je to veľký priestor, pretože tie čísla na daňových únikoch, najmä na dani z pridanej hodnoty, sú obrovské, hovoríme tu o rádovo miliardách eur.
Ak ale často tu počúvame teda, že týmito zmenami vláda spôsobí odchod firiem do zahraničia alebo spôsobí vyššiu mieru nezamestnanosti, alebo pokles HDP, tu by som chcel naozaj konkrétne poukázať na to, že aj počas platnosti zavedenia rovnej dane rástla nezamestnanosť. Respektíve ak si pozrieme konkrétne čísla o nezamestnanosti od roku 1993 do roku 2009, tak napríklad v roku 1994 bola miera nezamestnanosti 14,8 % a potom, keď teda neplatila rovná daň, mierne klesala, nasledujúce roky 1995, 1996, až sa ustálila niekde na úrovni 12,5 v roku 1997, neplatila rovná daň. Potom síce narástla na 15,6, až na 19,2 v roku 1999, ale potom znovu klesla na 17,6 v roku 2000, neplatila rovná daň. Potom narástla a potom, samozrejme, potom klesala, od roku 2002 klesla do roku 2006, resp. 2007 až na úroveň 8 %, v období 2004 bola zavedená rovná daň. Ale od roku 2004 do roku 2007 bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu na Slovensku... (Reakcia z pléna.)
Bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu, ale od roku 2007 do roku 2009 obrovsky narástla nezamestnanosť, pretože nastala recesia, bola to aj plynová kríza, narástla z 8 na 12,7 a platila rovná daň. A platila rovná daň. (Reakcia z pléna.) A platila rovná daň. Potom od roku 2010 do roku 2012, prakticky dodnes, takisto z roku 2010, kedy bola 12,5, narástla na takmer 14 % z roku 2011, platila rovná daň. Z roku 2011 narástla, nie, pardon, poklesla na 13,7 dnešných.
To znamená, nie je tu vzťah medzi tým, že je tu nízka daň, automaticky nezamestnanosť klesá. Myslím si, že čísla to jasne preukázali.
Poďme sa pozrieť na hrubý domáci produkt. Takisto môžme si zobrať od roku 1994 po dnešok. Rok 1994 6,2 %, potom v 1995 nárast na 7,9, neplatila rovná daň. Potom bol pokles, v roku 1999 bol nulový nárast HDP. Ale potom od roku 1999 do roku 2003 to rástlo 1,4, 3,5, 4,6, 4,8, neplatila rovná daň. A potom, čo ja stále sa snažím tvrdiť alebo zdôrazniť, že potom dochádzalo, áno, bola zavedená rovná daň, tam dochádzalo k nárastu HDP. Ale naozaj nárast HDP bol spôsobený externým prostredím. Proste vo svete bola konjunktúra, akú sme dovtedy nezažili, a myslím si, že už ani nezažijeme. Takže toto spôsobil, toto bolo spôsobené, teda týmto externým prostredím bol spôsobený nárast hrubého domáceho produktu. A potom z roku 2007, kedy už platila rovná daň, na 2008 prepad z 10,5 na 5,9, platila rovná daň, napriek tomu nedochádzalo k rastu HDP. (Reakcia z pléna.)
No ale, veď to je to, čo tu ja hovorím. Pretože sme boli zasiahnutí finančnou a hospodárskou krízou. Na Slovensku potom do toho bola ešte aj plynová kríza. Tam potom došlo k obrovskému prepadu v roku 2009 mínus 4,9, mínus 4,9, a platila rovná daň. A potom bol znovu nárast.
Ďalšia vec. Priame zahraničné investície. Takisto tvrdenie, ktoré tu opozícia podmieňuje nízkou sadzbou dane. Nie je to tak. V roku 2000, pardon, 1999 tu bol celkový objem na úrovni 402 mil. eur a v roku 2000, kedy neplatila nízka sadzba dane, jednotná daň, tak tu bol nárast 2 089 mil. (Reakcia z pléna.)
Áno, bolo to spôsobené privatizáciou, ale nie rovnou daňou. To znamená, konštatovať, že pokiaľ tu nebude rovná daň, tak sem nepríde žiadna priama zahraničná investícia, je takisto ako, nie je to pravda jednoducho.
A naopak, od zavedenia rovnej dane tie investície, priame zahraničné investície tu stagnujú. Ale prečo stagnujú? Pretože firmy, pokiaľ sa nachádzajú v recesii, tak logicky ako sa sústreďujú na svoju domácu činnosť a samozrejme, že obmedzia aj svoje zahraničné investície do iných krajín. To je absolútne priama prepojenosť.
Takže záverom by som chcel naozaj skonštatovať, že ten fetiš rovnej dane, ktorý ste tu vytvorili, sa v praxi ukázal ako neúčinný. Fungoval iba vtedy, kedy bola konjunktúra. Fungoval iba v dobrom ekonomickom prostredí. Toto je to, čo treba zdôrazniť.
A ako som už predtým povedal, neviem, ktoré kapacity z SDKÚ pripravovali návrh na zdanenie všetkým bankových prevodov, ale myslím, že ste si veľmi rýchlo uvedomovali, že toto asi nie je ten správny recept, toto asi nie je to správne riešenie, kedy by sme si mali zdaňovať to, že si posielame peniaze, napríklad svojim deťom ako vreckové, lebo by to malo fatálne dôsledky aj na medzibankový trh.
Takže naozaj opozícia je bezradná a jednoducho z pohľadu konsolidácie verejných financií nepredložila žiaden rozumný návrh.
A teraz mi dovoľte predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Prvý je pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Antona Martvoňa, Daniela Duchoňa a Mariána Kéryho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350 o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 1:
1. V doterajšom bode 24 v § 52t odsek 2 znie:
"(2) Ustanovenie § 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. január 2013 s výnimkou uvedenou v odseku 3."
2. V doterajšom bode 24 sa § 52t dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2012 a ktorý skončí v roku 2013, vypočíta svoju daňovú povinnosť ako súčet
a) súčinu priemernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a sadzby dane vo výške 19 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a
b) súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku kalendárneho roka 2013 do konca zdaňovacieho obdobia sadzby dane vo výške 23 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od 1. januára 2013 do konca zdaňovacieho obdobia.
(4) Ustanovenie § 51d v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013."
Odôvodnenie: Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok so začiatkom do 31. decembra 2012, bude základ dane znížený o daňovú stratu rozdeľovať pomerne podľa počtu mesiacov na časť, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, a na časť, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného do 31. decembra 2012, t. j. 19 %. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného od 1. januára 2013, t. j. 23 %.
Osobitná sadzba dane sa použije na tie podiely na zisku (dividendy) vykázané za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2013, ktoré budú vyplatené len v priebehu roka 2013.
Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 1:
1. Za doterajší bod 8 sa vkladá nový bod 9, ktorý znie:
V § 12 ods. 3 sa slová "Národný úrad práce" nahrádzajú slovami "Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť" a slová "Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Fond na podporu zahraničného obchodu" sa nahrádzajú slovami "Rozhlas a televízia Slovenska".
Poznámka pod čiarou k odkazu 71 znie: "Čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti."
Doterajšie body 9 až 25 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňuje vymedzenie daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania z dôvodu zmeny názvu daňovníka, zrušenia daňovníka a zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:16 - 12:17 hod.

Alojz Hlina Zobrazit prepis
Pánovi Duchoňovi, tak ja neviem, v tom, z ministerstva dopravy je všetko možné, však vidíte, však čoho sa chytia, všetko pokazia. Ale to je materiál, ktorý bol, vlastne bol, na internete to je ešte aj stále, je v dôvodovej správe, je tam návrh, že zaťaženie rozpočtu pre rok budúci a ten ďalší. A však to tu aj sám pán Počiatek priznal, je niekde na úrovni 40 mil. eur. Takže je to tam, je to na internete, treba si to pozrieť. Pripúšťam, že možno z ministerstva dopravy vzhľadom na okolnosti, o ktorých vieme, že to je ministerstvo neschopnosti a arogancie, tak je možné, že poslali nejaký aušus, ale ja za to nemôžem. To je na oficiálnej stránke NR SR, je to tam ešte stále, treba si to pozrieť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:15 - 12:16 hod.

Martin Poliačik
Ja len veľmi stručne. Ďakujem, Alojz, že si prečítal v podstate požiadavky protestujúcich pred vládou aj pred Národnou radou, ktorí dneska prišli. Som veľmi rád, že to, čo predtým bolo uzavreté v úzkom kruhu pána alebo pánov ministrov a odborárov, sa naozaj mení na občiansku iniciatívu, v ktorej učitelia, rodičia aj študenti spolu formulujú podmienky pre to, aby sa veci v školstve zmenili k lepšiemu. A ešte raz vyjadrujem plnú podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:15 - 12:15 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ja iba k jednej veci. Spomínali ste tie inteligentné dopravné systémy aj napriek tomu, že viackrát vám boli vaše tvrdenia vyvrátené, tak stále opakujete to isté. Ak sa dobre pamätáte, schvaľovali sme za prvé rámcovú zmluvu. To znamená, jej plnenie môže byť odložené alebo aj rozložené na niekoľko rokov. Ak si pozriete budúcoročný rozpočet, tak čo sa týka inteligentných dopravných systémov, tam nie je ani euro. A po tretie, inteligentné dopravné systémy by sa podstatnou mierou mali financovať z eurofondov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2012 11:50 - 12:14 hod.

Alojz Hlina Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ja asi začneM veriť v tie znamenia. Ja prisudzujem veľký význam znameniam, aj som to tu hovoril, aj symbolom. Ale akurát to tak na mňa vyšlo, že vonku je fakt veľa mladých ľudí a dali mi do ruky tento otvorený list, tak ho prečítam. Majú aj nejaký dôvod, že tu sú, pán minister, súvisí to aj s vami.
Ale skôr, ako to prečítam, poviem aj meritórne k tejto veci. Dúfam, pán predseda, že ma nezastavíte, keď budem čítať ten otvorený list. (Smiech v sále. Reakcia predsedajúceho: "Vy môžte, pán poslanec.") By ma to mrzelo, že sme sa tu, lebo tu už toľko iných hlúpostí zaznelo, že keby som toto... (Povedané so smiech a smiech v sále a samotného rečníka.)
Nie. Kolegovia, ja som chcel povedať to, že pri toľkých hlúpostiach, čo tu zazneli mimo misu, tu môže kľudne zaznieť aj tento otvorený list, i keď vecne nesúvisí s prejednávaným zákonom. (Reakcia z pléna: "To nie je hlúposťou.") To nie je hlúposťou, to určite nie. Ja som len povedal, že toľko hlúpostí, čo tu zaznelo, a to myslím, že sa v tomto zhodneme, že ich tu zaznelo dosť z úst viacerých našich zvolených predstaviteľov.
Pán predseda, som rád ináč, že je tu pán predseda Paška a včera takú filozofickú úvahu povedal, že teoreticky je všetko možné. Lebo ja som sa pýtal, či je to teoreticky možné. On mi kontroval, že je. A ja si dovolím nesúhlasiť, že teoreticky je všetko možné. Lebo pokiaľ vy teda máte nastavenie u vás vo vašej strane nejakú firemnú alebo stranícku filozofiu, že teoreticky je všetko možné, tak potom teoreticky je možné, že toto, čo tu predkladáte, vám bude fungovať. Ale skôr, ako to dopoviem, to firemné nastavenie, alebo taká že, tomu sa hovorí, firemná kultúra. To bol taký ten guru akvizícií, ktorý, a teraz neviem, či to meno správne poviem, Jaloka (pozn. red.: fonetický zápis), alebo tak, americký, a on vyhodnocoval pri akvizícii tri základné ukazovatele: hodnota firmy, program a firemnú kultúru. A ja som to čítal možno dvadsať rokov dozadu a som sa čudoval, že prečo dáva na roveň, a dokonca on potom v tom ďalšom texte hovoril, že to je preňho absolútne, tá firemná kultúra. Niečo tak, čo sa mne zdalo ako v tej chvíli málo podstatné, pomeriavať s hodnotou firmy.
A toto je fakt a naozaj kľúčové, že firemná kultúra je mimoriadne dôležitá, čiže aj tá vaša. Ja sa snažím zistiť, aká je tá vaša stranícka, v tomto prípade, kultúra. A pokiaľ je to nastavenie také, že prijímate filozofiu pána predsedu, že teoreticky je všetko možné, tak potom teoreticky je všetko možné a tam bude aj zakopaný ten pes. Lebo teoreticky to, čo tu predkladáte, všetky tie súbory zákonov a opatrení, ale aj samotný štátny rozpočet, teoreticky to vyjde, aby ste dodržali ten záväzok, ktorý naša krajina má, aby udržala ten deficit. Teoreticky to vyjde. Papier znesie veľa.
A keby som skúsil hľadať na tom niečo, že pripúšťam teda, že vy robíte takéto grécke účtovníctvo kvôli tomu, že aby ste pre túto chvíľu, pre tie náročné jednania, ktoré sú v Bruseli a neviem kde, doniesli niečo, čo teoreticky predpokladá, že to môžte, v rámci toho gréckeho systému to prejde, tie náročné jednania, nevyhodia nás stade. Ale hneď, ale hneď, hneď a okamžite proste sa vrátite z tej teórie do praxe, lebo to, čo teoreticky myslíte, že funguje prakticky, a myslím, že aj vy, pán minister, viete, hej, lebo ja sa snažím nájsť poľahčujúcu okolnosť na predkladanie tých niektorých. Čiže ja ako by som videl aj možno túto zložitú konštrukciu za tým, že taký ten úkrok bokom nato, aby sme sa potom vrátili k tomu, že naozaj, že ten svet funguje tak, ako funguje.
To už tu, ja sa nechcem opakovať, ja mám ambíciu priniesť niečo nové, dúfam, že sa mi to podarí, minimálne ten list bude nový, ten tu nezaznel, že v celej tej diskusii, nechcem sa opakovať. Čiže ja by som možno toto hodnotil, ako pre túto chvíľu je to také, prísne vzaté, politicky silne účelové, ale vybočíme nabok, teoreticky, ale potom rýchlo sa vrátime k tomu. Len otázka stojí, že či nebude neskoro. To dávam na zváženie.
Lebo keby som to trošku zjednodušil a skúsil spraviť takú tú SWOT-ovú analýzu našej krajiny, tak je to dosť bledé. Ale však to tu už zaznelo veľakrát, som sa, nechcem odpovedať, ja to poviem na skonštatovaní takých, není tu môj kolega, ktorý mi tu vyčítal, že som viezol toaletný papier z Číny, že čínskych obchodníkov, že najviac zarobíte, keď v tejto chvíli nerobíte nič, hej. Že proste sa do ničoho nepustíte, že sú v tom vyčkávacom móde, hej, že ako tie veci nejakým spôsobom budú fungovať.
Lebo keby sme, to není dobrou vizitkou, keď som ešte pokračoval, možno v ďalšej veci poviem, že v rámci tej SWOT-ovej analýzy okrem tých ekonomických, aj také iné ukazovatele, ktoré sú dôležité nato, aby človek si povedal, že zrovna do tejto krajiny idem a nejakých päť korún tu nechám, či už miniem niekde, alebo ich tu zainvestujem.
Podnikatelia vyčkávajú, nevedia presne, ako sa to bude vyvíjať. Lebo aj to sa inde hovorí a zvykne sa hovoriť, že "predávaj, keď hrá kapela, kupuj, keď je krv v uliciach", hej. Na Slovensku to už všetci dávno vieme, už kapela dávno nehrá, chvalabohu, ešte nie je krv v uliciach, ale hazardujeme. A to chcem aj tu povedať, ten apel, hazardujeme s tým, že proste tie určité nepokoje môžu nastať. A teraz znova, keby som bol moc až paranoidný, takže či teda to možno nie je úkrok bokom, ale iných ľudí, lebo aby, keď teda tie nepokoje budú, tak potom začnú nakupovať a vždycky sa nakupuje, lebo to preto sa nakupuje vtedy v uliciach, keď je krv, lebo vtedy je všetko lacné. A to vplyvní a bohatí ľudia dlhodobo vedia. Čiže to je už mierne paranoidné a verím, že to určite teda není náš prípad, nedajbože.
Ale to, že tu miešame, a ja som tých teórií a tých kokteilov tu už počul veľa, ktoré sme miešali. Niektoré sú chutné, niektoré menej, niektoré sa vôbec nedajú piť. Ale poviem aj ja jeden recept na kokteil, ktorý je zaručene funkčný. Funkčný, hej, keď hovoríme o funkčnosti. Čiže keď niekto vypije kokteil s nejakým úmyslom, tak tento zaručene funguje a má na konci proste účinok nešťastia až tragédie. A to je, ja vám poviem, z čoho ho namiešate.
Ingrediencie sú veľmi jednoduché. Zoberiete zlú sociálnu situáciu, nezamestnanosť, de facto to, čo je teraz a čo sa bude prehlbovať, do toho primiešate nespravodlivosť. Nespravodlivosť typu kovboj Kočnér, nespravodlivosť typu 24-hektárový pozemok pod oknami parlamentu, ale tých iných nespravodlivostí je strašne veľa, tých trápení ľudí niekde, kde cítia tú nespravodlivosť obrovskú, je strašne veľa. Máte dve základné ingrediencie a do toho, keď to chcete zrýchliť, aby ste dlho nečakali, aby to vybuchlo, tak šupnete trošku arogancie a lá Počiatek, hej. A lá Počiatek, a lá ešte možno aj nejaký iný.
Viete, to je to, ja sa k tomu, mám dlho na jazyku a chcem to povedať kolegovi Počiatkovi, už tu není, keby tu bol, by som to hovoril jemu, ale jemu padajú mosty, havarujú lietadlá, jemu nefunguje pošta, ale on nepreruší svoje štátnické povinnosti na pláži v Dubaji. (Smiech v sále.) Viete, to je tak absurdné! Existujú typy inteligencií, hovorí sa, že existuje emočná, sociálna. Existuje že tzv. sociálna inteligencia. To znamená, že vy máte určitú empatiu a vnímate, že čo by ste teoreticky mali urobiť, keď vám to už niekto neporadí.
Takže vyhodnocujúc tie fakty, že kolega Počiatek sa z ôsmich spojov, ktoré boli, nebol schopný z Dubaja vrátiť späť, tak ma to oprávňuje prehlásiť, že ten človek má nulovú sociálnu empatiu. Nulovú! A je to prípad jasného, á, jasného, jasnej arogancie a toho, že to je pomýlené a že toto dávno nie je to, čo tu povedal pán Richter, i keď z jeho úst by som to možno aj čiastočne veril.
Pán Richter tu pred dvoma dňami, a to som bol dosť prekvapený, povedal, pred dvoma dňami, ja som si to aj poznačili, že kedy, myslím si, že bolo nejak 13.10 alebo je to 13.10, že socialistická vláda. To som bol dosť prekvapený, pretože ja som mal pocit, že ste sociálna vláda. Ale vy ste nakoniec, teda tu z úst ministra bolo povedané, bola odkrytá pravda, ma dosť zarazilo po tých 23 rokoch, že socialistická, hej. No ale už dobre, však vy môžte povedať aj komunistická, však to nevadí, však to všetko v demokracii funguje, my sa môžme len čudovať, že aká vlastne vláda ste.
Ale čo tam robí pán Počiatek? Proste s tými arogantnými manierami, ktoré má, ktoré nevníma, že robí základnú ingredienciu výbušného kokteilu, ktorý nakoniec buchne. Dávam na zváženie, naozaj, že či tento, tento kokteil ako či nepreháňame.
K tomu ešte teda poviem, že k tej SWOT-ovej analýze, že ja by som sa nečudoval, však keby som ja mal ísť, s prepáčením, tuná, hej, do tejto krajiny a teraz si pozrem, že len tak zľahka, hej, lebo tu to odznelo, že čo je dôležitým kritériom nato, že niekde zopár korún zoberiete a idete ich minúť, že či tam platí právo. No, tak viete, pokiaľ existuje niekde krajina a není to v rovníkovej Afrike, hej, ale je to dokonca v strednej Európe, v ktorej, ja neviem, čo to je, či predseda, či čo to je ten, Najvyššieho súdu je proste osobný priateľ šéfa mafie. Pokiaľ máme zástupcu generálneho prokurátora, ktorý proste má svoju kovbojskú spravodlivosť, hej, pre ktorého neplatí spravodlivosť súdu, ale má on svoju vlastnú, kovbojskú, a ktorou to on rieši. Pokiaľ tu je krajina, kde vlastne sme zničili daňový systém tak, jak sa historicky vyvíjal, a že dane, to už vedel aj Ježiš Kristus, hej, že čo je cisárovi(cisárovo), cisárovi a čo je Bohu(Božie), Božie(Bohu), alebo takto, že proste to už vtedy dávno povedal, my, tu boli vyššie ambície aj od kolegu Počiatka či, pardon, od kolegu Poliačka nato, aby sme menili to, čo bolo dávno povedané. Ale tu sa to podarilo v jednom ustanovení, hej, čiže keď dane patria štátu a vie sa to dlho, tak tuná sa to mení, hej, tuná vás štát donútil platiť dane súkromnej zdravotnej poisťovni.
Čiže znova v tom porovnávaní, že kto by tu šiel, preboha, kto by tu šiel a čo by tu robil?
A to už len posledný cukrík a bonbónik poviem, že ešte tam majú aj prezidenta, kvôli ktorému zasadne branno-bezpečnostná rada OSN a odoberú mu pas, lebo je schopný spôsobiť konflikt, hej, že proste viete, že Európa sa po dlhom čase dostala do situácie, kde ako-tak tie krehké vzťahy fungujú a proste existuje niekde prezident jednej krajiny, ktorý je schopný svojimi neuváženými konaniami konflikt spôsobiť.
Teraz pôjdem, pán minister, ešte k tej vašej, k vášmu návrhu, ktorý tu predkladáte. V zásade, keď nejdete tým, to, čo som, myslím, možno aj kvôli tomu, že úkrok vbok a potom sa vrátite naspäť, zvážte, lebo potom týmito návrhmi povzbudzujete iné návrhy, ktoré sú častokrát na úrovni obskúrnych návrhov, žiaľ, musím s ľútosťou skonštatovať aj tuná s prezentovanými, hej, že proste ideme z extrému do extrému, hej, že proste tu potom sa zjaví niekto s návrhom typu dane na úrovni 39 %. Čiže to sú veci, ktoré v zásade sú nebezpečne, hej, a ono to funguje naozaj ako spojitá nádoba, teraz to skúsim takto zademonštrovať, že jak funguje spojitá nádoba, a úplne dokonale. (Rečník to demonštruje rukami.) Na jednej strane je schopnosť, resp. neschopnosť štandardných politikov a na druhej strane nárast alebo nenárast, by som povedal, jedných extrémisticko-populistických alebo neviem akých riešení. Úplne dokonale to funguje ako spojitá nádoba.
Čiže, pán kolega, že naozaj je kľúčový moment pre nás, ktorí sa radíme medzi štandardných politikov, pripravovať také riešenia, aby nikto nehľadal spásu a riešenia v absolútnych obskúrnych nápadoch a extrémistických riešeniach. To je pre nás veľká výzva.
A teraz, ak dovolíte, by som sa vrátil aj k tomu, čo som hovoril, k tomu listu. A skôr ako teda poviem, vnímam, je ináč, ja som veľký priateľ odborov není, vy ste skôr priateľ odborov a vidíte, jak sa vám to vypomstilo, proste vy obcujete s odbormi, hej, a vlastne toľko ľudí v uliciach (povedané so smiechom) nedokázal dostať ani Michael Jackson. Čiže proste to je, ono nie vždy sa s mečom bojuje, mečom padne. Čiže dávam na zváženie, či tie taktiky robíte dobre. A ja z taktického hľadiska vyhodnocujem teda veľa chýb, ktoré robíte okrem obcovania s odborármi, robíte aj chybu napríklad, aj keď spomeniem a už sa len potom vrátim k tomu, k tomu Zákonníku práce.
No však viete, ono keby ste aj neboli prijali ten Zákonník práce, tak či tak by sa prepúšťalo, hej, ale však vy ste dali... (Reakcia z pléna.) Nie tak veľa, samozrejme, hej, hovorme o miere. Ale, ale čo oni nám umožnili? Nám zjednodušili život, hej, lebo my môžme povedať, uznáte, že môžme, hej, však kvôli vášmu Zákonníku a naozaj to všetko padá na vás, hej. Čiže sa ťažko bude objektivizovať ten ukazovateľ, že kedy to je naozaj, sú to iné vplyvy a kedy to je ten vplyv, ktorý určite je objektívny, hej, že ten Zákonník má objektívny vplyv na to, že sa prepúšťa, ale miera není absolútna zase, to s tým nebudem súhlasiť, hej. Ale my to môžme v tej mediálnej skratke alebo v tej politickej skratke zjednodušiť, že je to len a len kvôli vášmu Zákonníku práce. Ďakujeme, s tým sa dá dobre dlhodobo pracovať. Takže tých chýb je tam naozaj dosť, ktoré robíte, však to nás povzbudzuje do ďalšej činnosti.
Čiže k tým ľudom, ktorí sú teraz v uliciach, a vám to hustne, hej, nedá sa pomaly prejsť cez ulice, to tiež na zváženie, hej, že čo s tým mienite robiť, ako to mienite ukľudniť. Tak zrovna tých učiteľov, keby som, a tu pánovi kolegovi, keby tu bol, by som znova povedal a poviem mu to pri novele, čo ja predkladám, aj učiteľom, ak vám chýba tých 5 %, tak to tuná radím pánovi ministrovi, ktorému poradím, že kde sú.
Pán minister Počiatek tu minule doniesol taký zákon, že inteligentné dopravné systémy. V normálnych, slušných krajinách v tom znení, ako to tu doniesol, by ho nepustili do parlamentu, by mu zobrali občiansky, hej, ale tuná, na Slovensku, úplne v pohode prešiel, dokonca mu za to kolegovia zo SMER-u zahlasovali. Okrem iných absurdít a hlúpostí, čo tam sú a že čo vlastne bude chcieť ten zákon v konečnom dôsledku robiť, tam je vo vnútri zakryptovaných cca 40 mil. eur. Štyridsať miliónov eur na ten zákon, ktorý tu bol prezentovaný, zjednodušene, keď to trošku zhyperbolizujem, bude znamenať to, že budú niekde dve maringotky a v nich štyri obrazovky. A to bude stáť tento štát tých 40 mil. eur. Tento štát kľudne bez tých štyroch obrazoviek v dvoch maringotkách vydrží. Čiže, pán minister, keby ste chceli pomôcť učiteľom, hej, ale ja to nehovorím, že ja som priateľ odborárskych združení, lebo nie som, len vám snažím sa pomôcť riešiť tú zlú situáciu, ktorá je v uliciach, tak 40 mil. eur máte u Počiatka, ktoré by mali byť investované do... (Reakcia ministra.)
Ráta sa s nimi, sú tam, ako v tom návrhu zákona boli, že zaťaženie štátneho rozpočtu na budúci rok bude v tejto výške, tak jak potom asi čítame iné materiály. Sú tam, bez tých štyroch maringotiek či dvoch maringotiek kľudne vydržíme. Čiže poprosím, keby sa bolo možné k tomu vrátiť a dať to učiteľom. Konkrétny návrh je, aby nikto nepovedal, že tu len tak všeobecne mudrujem.
Teraz, dovoľte, prečítam, je mi cťou, je mi cťou prečítať tento list a som rád, že to zrovna vyšlo na mne(mňa), a verím, že hociktorého iného kolegu, ktorého by to chytilo, že zrovna jemu vyjde to, že akurát vystupuje, keď vonku sú, tak by to s radosťou prečítal. A nielen preto, že je v opozícii, ale preto, že sa teší. A ja vám poviem, z čoho ja sa teším. Ja sa teším, že ľudia sú v uliciach zatiaľ takým spôsobom, akým sú, ak to nepokazíte. Lebo dvíhajú chrbty, dvíhajú hlavy, chcú sa priamo pozerať, ak mám pocit, že konečne si povedali: dosť. Že konečne prestali byť ochotní sa pozerať na vášho kolegu Počiatka, ako sa nechcel vrátiť z Dubaja, a kopu iných vecí, ktoré už, viete, keď naložíte moc, tak už si ten človek potom povie: vážení nie! Aj keď je to na Slovensku. Lebo v iných krajinách, v hrdých demokratických krajinách by to už dávno bolo na poriadku všetko. To len Slovensko musí teda, samozrejme, mať trošku dlhší dopad, ale predsa len to tu dôjde aj ku nám.
Takže s radosťou ho prečítam: "Otvorený list zamestnancov Gymnázia, Ulica Ladislava Sáru v Bratislave, prezidentovi, vláde, predsedovi," predpokladám, parlamentu "a poslancom NR SR."
Vidíte, pán predseda už odišiel, takže to by bol, fakt keby ma prerušil, že je to aj jemu.
"Kvalitné vzdelávanie - priorita vlády?
Vážení ústavní činitelia, so znepokojením prijímame Vaše vyjadrenia, odmietate sa seriózne zaoberať požiadavkami zamestnancov školstva a katastrofálnou situáciou v školstve. Obávame sa, že ste nepochopili vážnosť situácie. Kto je zodpovedný za tento stav a komu vyhovuje? Kto je kľúčovým hráčom tohoto zápasu? Je to žiak? Učiteľ? Rodič? Alebo vláda?
Deklarovanie školstva ako priority všetkými doterajšími vládami zostáva bez jeho reálnej podpory na úrovni nesplneného predvolebného sľubu. Nebojujeme proti niečomu, ale za niečo. Za nový vzťah spoločnosti k vzdelaniu a vzdelávaniu. Investície do vzdelania považujeme za investície do budúcnosti našej spoločnosti. Odďaľovanie riešenia týchto problémov znižuje konkurencieschopnosť absolventov našich škôl v integrovanej Európe.
Štrajk chápeme ako krajné riešenie. Vyjednáva sa už viac ako rok a pol bez výsledku. Odkladanie vážneho rozhodnutia o vízii a smerovaní školstva pácha nenapraviteľné škody na budúcich generáciách a traumatizuje celú spoločnosť. Adekvátne ohodnotený učiteľ si nemusí hľadať ďalšie zamestnanie a môže sa intenzívnejšie venovať žiakom a svojmu odbornému rastu. To je kľúčový predpoklad zmeny vzťahu spoločnosti k vzdelávaniu.
Naďalej žiadame nielen zvýšiť tarifné platy o 10 %, ale najmä
1. garantovať každoročný nárast financií do školstva a do platov učiteľov z verejných zdrojov, aby sme sa vyrovnali priemeru štátov EÚ a OECD,
2. zabezpečiť podmienky, ktoré vytvárajú kvalitné a dôstojné vzdelávacie prostredie pre žiakov aj učiteľov a
3. sprístupniť diskusiu o budúcnosti školstva širšej odbornej aj laickej verejnosti.
Pokiaľ zostane zatvorená jediná škola, ak zostane prázdna jediná trieda, znamená to, že vy, vláda a volení zástupcovia, nezvládate svoju úlohu pri riadení spoločnosti.
Súčasnú nepriaznivú situáciu sme nezavinili my, zamestnanci školstva, ale dôsledky jej neriešenia znášame v plnom rozsahu. Vy ste dostali mandát a dôveru, vy nesiete zodpovednosť za riešenie problémov a budúcnosť tejto spoločnosti. Nie je našou, ale vašou úlohou hľadať zdroje na financovanie školstva.
Prostredníctvom tohto listu zároveň vyjadrujeme vďaku za širokú podporu zo strany rodičov našich žiakov a verejnosti. Vyzývame aj ďalšie školy, aby zotrvali v presadzovaní našich spoločných oprávnených požiadaviek.
Bratislava 29. 11. 2012."
A ešte tu mám na druhej strane jednu výzvu.
"My zamestnanci bratislavských gymnázií sa, podobne ako väčšina účastníkov štrajku, cítime zneužití vedením Odborového združenia pracovníkov školstva a vedy, ktorý nás vtiahol do svojej hry a potom prerušením neobmedzeného štrajku bez splnenia základných požiadaviek, pre ktoré sme sa zriekli našej mzdy, diskvalifikoval našu podporu a pred očami našich žiakov, rodičov a celej verejnosti znevážil učiteľský stav." (Potlesk.)
Pokračuje to: "Preto sa necítime byť viazaní rozhodnutím vedenia školských odborov a pokračujeme v časovo neobmedzenom štrajku.
Zároveň vyzývame všetkých nespokojných pedagogických i nepedagogických pracovníkov na Slovensku, aby sa do štrajku znova zapojili a svoj nesúhlas vyjadrili na organizovaných stretnutiach. Prvé sa uskutoční dňa 30. 11.", to je vlastne to dnešné, "o 10.00 hod. pred Úradom vlády Slovenskej republiky a následne", ako sme teda niektorí boli svedkom, sa presunuli až ku nám. Dokonca tak, že pán minister mal problém, čo vôbec sem dôjsť.
Takže to bol list a to bolo moje vystúpenie k zákonu, o ktorom momentálne prejednávame.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis