Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ja asi začneM veriť v tie znamenia. Ja prisudzujem veľký význam znameniam, aj som to tu hovoril, aj symbolom. Ale akurát to tak na mňa vyšlo, že vonku je fakt veľa mladých ľudí a dali mi do ruky tento otvorený list, tak ho prečítam. Majú aj nejaký dôvod, že tu sú, pán minister, súvisí to aj s vami.
Ale skôr, ako to prečítam, poviem aj meritórne k tejto veci. Dúfam, pán predseda, že ma nezastavíte,...
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ja asi začneM veriť v tie znamenia. Ja prisudzujem veľký význam znameniam, aj som to tu hovoril, aj symbolom. Ale akurát to tak na mňa vyšlo, že vonku je fakt veľa mladých ľudí a dali mi do ruky tento otvorený list, tak ho prečítam. Majú aj nejaký dôvod, že tu sú, pán minister, súvisí to aj s vami.
Ale skôr, ako to prečítam, poviem aj meritórne k tejto veci. Dúfam, pán predseda, že ma nezastavíte, keď budem čítať ten otvorený list. (Smiech v sále. Reakcia predsedajúceho: "Vy môžte, pán poslanec.") By ma to mrzelo, že sme sa tu, lebo tu už toľko iných hlúpostí zaznelo, že keby som toto... (Povedané so smiech a smiech v sále a samotného rečníka.)
Nie. Kolegovia, ja som chcel povedať to, že pri toľkých hlúpostiach, čo tu zazneli mimo misu, tu môže kľudne zaznieť aj tento otvorený list, i keď vecne nesúvisí s prejednávaným zákonom. (Reakcia z pléna: "To nie je hlúposťou.") To nie je hlúposťou, to určite nie. Ja som len povedal, že toľko hlúpostí, čo tu zaznelo, a to myslím, že sa v tomto zhodneme, že ich tu zaznelo dosť z úst viacerých našich zvolených predstaviteľov.
Pán predseda, som rád ináč, že je tu pán predseda Paška a včera takú filozofickú úvahu povedal, že teoreticky je všetko možné. Lebo ja som sa pýtal, či je to teoreticky možné. On mi kontroval, že je. A ja si dovolím nesúhlasiť, že teoreticky je všetko možné. Lebo pokiaľ vy teda máte nastavenie u vás vo vašej strane nejakú firemnú alebo stranícku filozofiu, že teoreticky je všetko možné, tak potom teoreticky je možné, že toto, čo tu predkladáte, vám bude fungovať. Ale skôr, ako to dopoviem, to firemné nastavenie, alebo taká že, tomu sa hovorí, firemná kultúra. To bol taký ten guru akvizícií, ktorý, a teraz neviem, či to meno správne poviem, Jaloka (pozn. red.: fonetický zápis), alebo tak, americký, a on vyhodnocoval pri akvizícii tri základné ukazovatele: hodnota firmy, program a firemnú kultúru. A ja som to čítal možno dvadsať rokov dozadu a som sa čudoval, že prečo dáva na roveň, a dokonca on potom v tom ďalšom texte hovoril, že to je preňho absolútne, tá firemná kultúra. Niečo tak, čo sa mne zdalo ako v tej chvíli málo podstatné, pomeriavať s hodnotou firmy.
A toto je fakt a naozaj kľúčové, že firemná kultúra je mimoriadne dôležitá, čiže aj tá vaša. Ja sa snažím zistiť, aká je tá vaša stranícka, v tomto prípade, kultúra. A pokiaľ je to nastavenie také, že prijímate filozofiu pána predsedu, že teoreticky je všetko možné, tak potom teoreticky je všetko možné a tam bude aj zakopaný ten pes. Lebo teoreticky to, čo tu predkladáte, všetky tie súbory zákonov a opatrení, ale aj samotný štátny rozpočet, teoreticky to vyjde, aby ste dodržali ten záväzok, ktorý naša krajina má, aby udržala ten deficit. Teoreticky to vyjde. Papier znesie veľa.
A keby som skúsil hľadať na tom niečo, že pripúšťam teda, že vy robíte takéto grécke účtovníctvo kvôli tomu, že aby ste pre túto chvíľu, pre tie náročné jednania, ktoré sú v Bruseli a neviem kde, doniesli niečo, čo teoreticky predpokladá, že to môžte, v rámci toho gréckeho systému to prejde, tie náročné jednania, nevyhodia nás stade. Ale hneď, ale hneď, hneď a okamžite proste sa vrátite z tej teórie do praxe, lebo to, čo teoreticky myslíte, že funguje prakticky, a myslím, že aj vy, pán minister, viete, hej, lebo ja sa snažím nájsť poľahčujúcu okolnosť na predkladanie tých niektorých. Čiže ja ako by som videl aj možno túto zložitú konštrukciu za tým, že taký ten úkrok bokom nato, aby sme sa potom vrátili k tomu, že naozaj, že ten svet funguje tak, ako funguje.
To už tu, ja sa nechcem opakovať, ja mám ambíciu priniesť niečo nové, dúfam, že sa mi to podarí, minimálne ten list bude nový, ten tu nezaznel, že v celej tej diskusii, nechcem sa opakovať. Čiže ja by som možno toto hodnotil, ako pre túto chvíľu je to také, prísne vzaté, politicky silne účelové, ale vybočíme nabok, teoreticky, ale potom rýchlo sa vrátime k tomu. Len otázka stojí, že či nebude neskoro. To dávam na zváženie.
Lebo keby som to trošku zjednodušil a skúsil spraviť takú tú SWOT-ovú analýzu našej krajiny, tak je to dosť bledé. Ale však to tu už zaznelo veľakrát, som sa, nechcem odpovedať, ja to poviem na skonštatovaní takých, není tu môj kolega, ktorý mi tu vyčítal, že som viezol toaletný papier z Číny, že čínskych obchodníkov, že najviac zarobíte, keď v tejto chvíli nerobíte nič, hej. Že proste sa do ničoho nepustíte, že sú v tom vyčkávacom móde, hej, že ako tie veci nejakým spôsobom budú fungovať.
Lebo keby sme, to není dobrou vizitkou, keď som ešte pokračoval, možno v ďalšej veci poviem, že v rámci tej SWOT-ovej analýzy okrem tých ekonomických, aj také iné ukazovatele, ktoré sú dôležité nato, aby človek si povedal, že zrovna do tejto krajiny idem a nejakých päť korún tu nechám, či už miniem niekde, alebo ich tu zainvestujem.
Podnikatelia vyčkávajú, nevedia presne, ako sa to bude vyvíjať. Lebo aj to sa inde hovorí a zvykne sa hovoriť, že "predávaj, keď hrá kapela, kupuj, keď je krv v uliciach", hej. Na Slovensku to už všetci dávno vieme, už kapela dávno nehrá, chvalabohu, ešte nie je krv v uliciach, ale hazardujeme. A to chcem aj tu povedať, ten apel, hazardujeme s tým, že proste tie určité nepokoje môžu nastať. A teraz znova, keby som bol moc až paranoidný, takže či teda to možno nie je úkrok bokom, ale iných ľudí, lebo aby, keď teda tie nepokoje budú, tak potom začnú nakupovať a vždycky sa nakupuje, lebo to preto sa nakupuje vtedy v uliciach, keď je krv, lebo vtedy je všetko lacné. A to vplyvní a bohatí ľudia dlhodobo vedia. Čiže to je už mierne paranoidné a verím, že to určite teda není náš prípad, nedajbože.
Ale to, že tu miešame, a ja som tých teórií a tých kokteilov tu už počul veľa, ktoré sme miešali. Niektoré sú chutné, niektoré menej, niektoré sa vôbec nedajú piť. Ale poviem aj ja jeden recept na kokteil, ktorý je zaručene funkčný. Funkčný, hej, keď hovoríme o funkčnosti. Čiže keď niekto vypije kokteil s nejakým úmyslom, tak tento zaručene funguje a má na konci proste účinok nešťastia až tragédie. A to je, ja vám poviem, z čoho ho namiešate.
Ingrediencie sú veľmi jednoduché. Zoberiete zlú sociálnu situáciu, nezamestnanosť, de facto to, čo je teraz a čo sa bude prehlbovať, do toho primiešate nespravodlivosť. Nespravodlivosť typu kovboj Kočnér, nespravodlivosť typu 24-hektárový pozemok pod oknami parlamentu, ale tých iných nespravodlivostí je strašne veľa, tých trápení ľudí niekde, kde cítia tú nespravodlivosť obrovskú, je strašne veľa. Máte dve základné ingrediencie a do toho, keď to chcete zrýchliť, aby ste dlho nečakali, aby to vybuchlo, tak šupnete trošku arogancie a lá Počiatek, hej. A lá Počiatek, a lá ešte možno aj nejaký iný.
Viete, to je to, ja sa k tomu, mám dlho na jazyku a chcem to povedať kolegovi Počiatkovi, už tu není, keby tu bol, by som to hovoril jemu, ale jemu padajú mosty, havarujú lietadlá, jemu nefunguje pošta, ale on nepreruší svoje štátnické povinnosti na pláži v Dubaji. (Smiech v sále.) Viete, to je tak absurdné! Existujú typy inteligencií, hovorí sa, že existuje emočná, sociálna. Existuje že tzv. sociálna inteligencia. To znamená, že vy máte určitú empatiu a vnímate, že čo by ste teoreticky mali urobiť, keď vám to už niekto neporadí.
Takže vyhodnocujúc tie fakty, že kolega Počiatek sa z ôsmich spojov, ktoré boli, nebol schopný z Dubaja vrátiť späť, tak ma to oprávňuje prehlásiť, že ten človek má nulovú sociálnu empatiu. Nulovú! A je to prípad jasného, á, jasného, jasnej arogancie a toho, že to je pomýlené a že toto dávno nie je to, čo tu povedal pán Richter, i keď z jeho úst by som to možno aj čiastočne veril.
Pán Richter tu pred dvoma dňami, a to som bol dosť prekvapený, povedal, pred dvoma dňami, ja som si to aj poznačili, že kedy, myslím si, že bolo nejak 13.10 alebo je to 13.10, že socialistická vláda. To som bol dosť prekvapený, pretože ja som mal pocit, že ste sociálna vláda. Ale vy ste nakoniec, teda tu z úst ministra bolo povedané, bola odkrytá pravda, ma dosť zarazilo po tých 23 rokoch, že socialistická, hej. No ale už dobre, však vy môžte povedať aj komunistická, však to nevadí, však to všetko v demokracii funguje, my sa môžme len čudovať, že aká vlastne vláda ste.
Ale čo tam robí pán Počiatek? Proste s tými arogantnými manierami, ktoré má, ktoré nevníma, že robí základnú ingredienciu výbušného kokteilu, ktorý nakoniec buchne. Dávam na zváženie, naozaj, že či tento, tento kokteil ako či nepreháňame.
K tomu ešte teda poviem, že k tej SWOT-ovej analýze, že ja by som sa nečudoval, však keby som ja mal ísť, s prepáčením, tuná, hej, do tejto krajiny a teraz si pozrem, že len tak zľahka, hej, lebo tu to odznelo, že čo je dôležitým kritériom nato, že niekde zopár korún zoberiete a idete ich minúť, že či tam platí právo. No, tak viete, pokiaľ existuje niekde krajina a není to v rovníkovej Afrike, hej, ale je to dokonca v strednej Európe, v ktorej, ja neviem, čo to je, či predseda, či čo to je ten, Najvyššieho súdu je proste osobný priateľ šéfa mafie. Pokiaľ máme zástupcu generálneho prokurátora, ktorý proste má svoju kovbojskú spravodlivosť, hej, pre ktorého neplatí spravodlivosť súdu, ale má on svoju vlastnú, kovbojskú, a ktorou to on rieši. Pokiaľ tu je krajina, kde vlastne sme zničili daňový systém tak, jak sa historicky vyvíjal, a že dane, to už vedel aj Ježiš Kristus, hej, že čo je cisárovi(cisárovo), cisárovi a čo je Bohu(Božie), Božie(Bohu), alebo takto, že proste to už vtedy dávno povedal, my, tu boli vyššie ambície aj od kolegu Počiatka či, pardon, od kolegu Poliačka nato, aby sme menili to, čo bolo dávno povedané. Ale tu sa to podarilo v jednom ustanovení, hej, čiže keď dane patria štátu a vie sa to dlho, tak tuná sa to mení, hej, tuná vás štát donútil platiť dane súkromnej zdravotnej poisťovni.
Čiže znova v tom porovnávaní, že kto by tu šiel, preboha, kto by tu šiel a čo by tu robil?
A to už len posledný cukrík a bonbónik poviem, že ešte tam majú aj prezidenta, kvôli ktorému zasadne branno-bezpečnostná rada OSN a odoberú mu pas, lebo je schopný spôsobiť konflikt, hej, že proste viete, že Európa sa po dlhom čase dostala do situácie, kde ako-tak tie krehké vzťahy fungujú a proste existuje niekde prezident jednej krajiny, ktorý je schopný svojimi neuváženými konaniami konflikt spôsobiť.
Teraz pôjdem, pán minister, ešte k tej vašej, k vášmu návrhu, ktorý tu predkladáte. V zásade, keď nejdete tým, to, čo som, myslím, možno aj kvôli tomu, že úkrok vbok a potom sa vrátite naspäť, zvážte, lebo potom týmito návrhmi povzbudzujete iné návrhy, ktoré sú častokrát na úrovni obskúrnych návrhov, žiaľ, musím s ľútosťou skonštatovať aj tuná s prezentovanými, hej, že proste ideme z extrému do extrému, hej, že proste tu potom sa zjaví niekto s návrhom typu dane na úrovni 39 %. Čiže to sú veci, ktoré v zásade sú nebezpečne, hej, a ono to funguje naozaj ako spojitá nádoba, teraz to skúsim takto zademonštrovať, že jak funguje spojitá nádoba, a úplne dokonale. (Rečník to demonštruje rukami.) Na jednej strane je schopnosť, resp. neschopnosť štandardných politikov a na druhej strane nárast alebo nenárast, by som povedal, jedných extrémisticko-populistických alebo neviem akých riešení. Úplne dokonale to funguje ako spojitá nádoba.
Čiže, pán kolega, že naozaj je kľúčový moment pre nás, ktorí sa radíme medzi štandardných politikov, pripravovať také riešenia, aby nikto nehľadal spásu a riešenia v absolútnych obskúrnych nápadoch a extrémistických riešeniach. To je pre nás veľká výzva.
A teraz, ak dovolíte, by som sa vrátil aj k tomu, čo som hovoril, k tomu listu. A skôr ako teda poviem, vnímam, je ináč, ja som veľký priateľ odborov není, vy ste skôr priateľ odborov a vidíte, jak sa vám to vypomstilo, proste vy obcujete s odbormi, hej, a vlastne toľko ľudí v uliciach (povedané so smiechom) nedokázal dostať ani Michael Jackson. Čiže proste to je, ono nie vždy sa s mečom bojuje, mečom padne. Čiže dávam na zváženie, či tie taktiky robíte dobre. A ja z taktického hľadiska vyhodnocujem teda veľa chýb, ktoré robíte okrem obcovania s odborármi, robíte aj chybu napríklad, aj keď spomeniem a už sa len potom vrátim k tomu, k tomu Zákonníku práce.
No však viete, ono keby ste aj neboli prijali ten Zákonník práce, tak či tak by sa prepúšťalo, hej, ale však vy ste dali... (Reakcia z pléna.) Nie tak veľa, samozrejme, hej, hovorme o miere. Ale, ale čo oni nám umožnili? Nám zjednodušili život, hej, lebo my môžme povedať, uznáte, že môžme, hej, však kvôli vášmu Zákonníku a naozaj to všetko padá na vás, hej. Čiže sa ťažko bude objektivizovať ten ukazovateľ, že kedy to je naozaj, sú to iné vplyvy a kedy to je ten vplyv, ktorý určite je objektívny, hej, že ten Zákonník má objektívny vplyv na to, že sa prepúšťa, ale miera není absolútna zase, to s tým nebudem súhlasiť, hej. Ale my to môžme v tej mediálnej skratke alebo v tej politickej skratke zjednodušiť, že je to len a len kvôli vášmu Zákonníku práce. Ďakujeme, s tým sa dá dobre dlhodobo pracovať. Takže tých chýb je tam naozaj dosť, ktoré robíte, však to nás povzbudzuje do ďalšej činnosti.
Čiže k tým ľudom, ktorí sú teraz v uliciach, a vám to hustne, hej, nedá sa pomaly prejsť cez ulice, to tiež na zváženie, hej, že čo s tým mienite robiť, ako to mienite ukľudniť. Tak zrovna tých učiteľov, keby som, a tu pánovi kolegovi, keby tu bol, by som znova povedal a poviem mu to pri novele, čo ja predkladám, aj učiteľom, ak vám chýba tých 5 %, tak to tuná radím pánovi ministrovi, ktorému poradím, že kde sú.
Pán minister Počiatek tu minule doniesol taký zákon, že inteligentné dopravné systémy. V normálnych, slušných krajinách v tom znení, ako to tu doniesol, by ho nepustili do parlamentu, by mu zobrali občiansky, hej, ale tuná, na Slovensku, úplne v pohode prešiel, dokonca mu za to kolegovia zo SMER-u zahlasovali. Okrem iných absurdít a hlúpostí, čo tam sú a že čo vlastne bude chcieť ten zákon v konečnom dôsledku robiť, tam je vo vnútri zakryptovaných cca 40 mil. eur. Štyridsať miliónov eur na ten zákon, ktorý tu bol prezentovaný, zjednodušene, keď to trošku zhyperbolizujem, bude znamenať to, že budú niekde dve maringotky a v nich štyri obrazovky. A to bude stáť tento štát tých 40 mil. eur. Tento štát kľudne bez tých štyroch obrazoviek v dvoch maringotkách vydrží. Čiže, pán minister, keby ste chceli pomôcť učiteľom, hej, ale ja to nehovorím, že ja som priateľ odborárskych združení, lebo nie som, len vám snažím sa pomôcť riešiť tú zlú situáciu, ktorá je v uliciach, tak 40 mil. eur máte u Počiatka, ktoré by mali byť investované do... (Reakcia ministra.)
Ráta sa s nimi, sú tam, ako v tom návrhu zákona boli, že zaťaženie štátneho rozpočtu na budúci rok bude v tejto výške, tak jak potom asi čítame iné materiály. Sú tam, bez tých štyroch maringotiek či dvoch maringotiek kľudne vydržíme. Čiže poprosím, keby sa bolo možné k tomu vrátiť a dať to učiteľom. Konkrétny návrh je, aby nikto nepovedal, že tu len tak všeobecne mudrujem.
Teraz, dovoľte, prečítam, je mi cťou, je mi cťou prečítať tento list a som rád, že to zrovna vyšlo na mne(mňa), a verím, že hociktorého iného kolegu, ktorého by to chytilo, že zrovna jemu vyjde to, že akurát vystupuje, keď vonku sú, tak by to s radosťou prečítal. A nielen preto, že je v opozícii, ale preto, že sa teší. A ja vám poviem, z čoho ja sa teším. Ja sa teším, že ľudia sú v uliciach zatiaľ takým spôsobom, akým sú, ak to nepokazíte. Lebo dvíhajú chrbty, dvíhajú hlavy, chcú sa priamo pozerať, ak mám pocit, že konečne si povedali: dosť. Že konečne prestali byť ochotní sa pozerať na vášho kolegu Počiatka, ako sa nechcel vrátiť z Dubaja, a kopu iných vecí, ktoré už, viete, keď naložíte moc, tak už si ten človek potom povie: vážení nie! Aj keď je to na Slovensku. Lebo v iných krajinách, v hrdých demokratických krajinách by to už dávno bolo na poriadku všetko. To len Slovensko musí teda, samozrejme, mať trošku dlhší dopad, ale predsa len to tu dôjde aj ku nám.
Takže s radosťou ho prečítam: "Otvorený list zamestnancov Gymnázia, Ulica Ladislava Sáru v Bratislave, prezidentovi, vláde, predsedovi," predpokladám, parlamentu "a poslancom NR SR."
Vidíte, pán predseda už odišiel, takže to by bol, fakt keby ma prerušil, že je to aj jemu.
"Kvalitné vzdelávanie - priorita vlády?
Vážení ústavní činitelia, so znepokojením prijímame Vaše vyjadrenia, odmietate sa seriózne zaoberať požiadavkami zamestnancov školstva a katastrofálnou situáciou v školstve. Obávame sa, že ste nepochopili vážnosť situácie. Kto je zodpovedný za tento stav a komu vyhovuje? Kto je kľúčovým hráčom tohoto zápasu? Je to žiak? Učiteľ? Rodič? Alebo vláda?
Deklarovanie školstva ako priority všetkými doterajšími vládami zostáva bez jeho reálnej podpory na úrovni nesplneného predvolebného sľubu. Nebojujeme proti niečomu, ale za niečo. Za nový vzťah spoločnosti k vzdelaniu a vzdelávaniu. Investície do vzdelania považujeme za investície do budúcnosti našej spoločnosti. Odďaľovanie riešenia týchto problémov znižuje konkurencieschopnosť absolventov našich škôl v integrovanej Európe.
Štrajk chápeme ako krajné riešenie. Vyjednáva sa už viac ako rok a pol bez výsledku. Odkladanie vážneho rozhodnutia o vízii a smerovaní školstva pácha nenapraviteľné škody na budúcich generáciách a traumatizuje celú spoločnosť. Adekvátne ohodnotený učiteľ si nemusí hľadať ďalšie zamestnanie a môže sa intenzívnejšie venovať žiakom a svojmu odbornému rastu. To je kľúčový predpoklad zmeny vzťahu spoločnosti k vzdelávaniu.
Naďalej žiadame nielen zvýšiť tarifné platy o 10 %, ale najmä
1. garantovať každoročný nárast financií do školstva a do platov učiteľov z verejných zdrojov, aby sme sa vyrovnali priemeru štátov EÚ a OECD,
2. zabezpečiť podmienky, ktoré vytvárajú kvalitné a dôstojné vzdelávacie prostredie pre žiakov aj učiteľov a
3. sprístupniť diskusiu o budúcnosti školstva širšej odbornej aj laickej verejnosti.
Pokiaľ zostane zatvorená jediná škola, ak zostane prázdna jediná trieda, znamená to, že vy, vláda a volení zástupcovia, nezvládate svoju úlohu pri riadení spoločnosti.
Súčasnú nepriaznivú situáciu sme nezavinili my, zamestnanci školstva, ale dôsledky jej neriešenia znášame v plnom rozsahu. Vy ste dostali mandát a dôveru, vy nesiete zodpovednosť za riešenie problémov a budúcnosť tejto spoločnosti. Nie je našou, ale vašou úlohou hľadať zdroje na financovanie školstva.
Prostredníctvom tohto listu zároveň vyjadrujeme vďaku za širokú podporu zo strany rodičov našich žiakov a verejnosti. Vyzývame aj ďalšie školy, aby zotrvali v presadzovaní našich spoločných oprávnených požiadaviek.
Bratislava 29. 11. 2012."
A ešte tu mám na druhej strane jednu výzvu.
"My zamestnanci bratislavských gymnázií sa, podobne ako väčšina účastníkov štrajku, cítime zneužití vedením Odborového združenia pracovníkov školstva a vedy, ktorý nás vtiahol do svojej hry a potom prerušením neobmedzeného štrajku bez splnenia základných požiadaviek, pre ktoré sme sa zriekli našej mzdy, diskvalifikoval našu podporu a pred očami našich žiakov, rodičov a celej verejnosti znevážil učiteľský stav." (Potlesk.)
Pokračuje to: "Preto sa necítime byť viazaní rozhodnutím vedenia školských odborov a pokračujeme v časovo neobmedzenom štrajku.
Zároveň vyzývame všetkých nespokojných pedagogických i nepedagogických pracovníkov na Slovensku, aby sa do štrajku znova zapojili a svoj nesúhlas vyjadrili na organizovaných stretnutiach. Prvé sa uskutoční dňa 30. 11.", to je vlastne to dnešné, "o 10.00 hod. pred Úradom vlády Slovenskej republiky a následne", ako sme teda niektorí boli svedkom, sa presunuli až ku nám. Dokonca tak, že pán minister mal problém, čo vôbec sem dôjsť.
Takže to bol list a to bolo moje vystúpenie k zákonu, o ktorom momentálne prejednávame.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
