Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, pán minister, milí hostia, dovoľte mi pár poznámok, keďže už som raz vystúpil v druhom čítaní k tejto téme, skôr aby som reagoval na to, čo povedali kolegovia, uviedol to na správnu mieru, tak ako sa nedá v rozsahu dvoch minút vo faktickej poznámke.
Zaujal ma výrok kolegu Blahu, ktorého teraz tu nevidím, o tom, že my to dávame do poriadku. To sa mi, to sa mi teda zapáčilo, že toto je dávanie...
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, pán minister, milí hostia, dovoľte mi pár poznámok, keďže už som raz vystúpil v druhom čítaní k tejto téme, skôr aby som reagoval na to, čo povedali kolegovia, uviedol to na správnu mieru, tak ako sa nedá v rozsahu dvoch minút vo faktickej poznámke.
Zaujal ma výrok kolegu Blahu, ktorého teraz tu nevidím, o tom, že my to dávame do poriadku. To sa mi, to sa mi teda zapáčilo, že toto je dávanie do poriadku. Nuž tak dovolím si, dámy a páni, ešte raz zdôrazniť skutočnosť, že v tomto čase máme najvyššiu nezamestnanosť od júla 2004. To nepovažujem za dávanie vecí do poriadku, keď nezamestnanosť rastie. To, že rastie nezamestnanosť, vieme, že je aj z dôvodu zmien Zákonníka práce, z dôvodu zvyšovania daní, odvodov, z dôvodu rušenia rovnej dane. A na druhej strane aj z dôvodov neriešenia vecí, ktoré riešiť musíme.
Druhú poznámku mám pre pána poslanca Martvoňa, ten tu je v sále, ktorý sa odvolával takisto na správu o globálnej konkurencieschopnosti, v ktorej, ako už bolo povedané, v roku 2006 sme boli na 37. mieste v rámci konkurencieschopnosti pomedzi všetkých krajín hodnotených na celom svete, v roku 2012 na 71. Ak to neviete, pán poslanec, zber údajov bol robený za tejto vlády v druhom kvartáli tohto roka, čiže nie je pravdou, ako ste vy uviedli, že to bolo za minulej vlády, bolo to za tejto vlády. Môžete si to overiť u ľudí, ktorí robili zber. Za Slovensko to boli predstavitelia Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorí sú partneri Svetového ekonomického fóra pre Slovensko od začiatku tohto indexu.
Tento index je zostavený z mnohých položiek. Napríklad pracovné právo tvorí takmer pätinu celkovej konkurencieschopnosti, preto je tak dôležitý Zákonník práce. A tento index je tvorený predovšetkým ukazovateľmi, ktoré vyjadrujú budúcu konkurencieschopnosť. Ani nie tak súčasný stav prostredia na Slovensku, ale to, čo sa v krajine má diať, aké sú očakávania a aká je pozícia krajiny z hľadiska budúcnosti. Či dokáže sa starať lepšie o pracovnú silu, či dokáže lepšie využiť know-how, či dokáže zabezpečiť nezávislosť súdnictva, či dokáže reagovať na zmeny, ktoré sa dejú vo svete, aký je daňový odvodový systém, aké sú očakávania. A tento zber údajov bol robený po programovom vyhlásení súčasnej vlády, za dnešného vášho vládnutia. Aby sme si boli len na čistom aj v tejto otázke.
A to je verejne prístupná táto informácia, takisto ako aj všetky ukazovatele, z ktorých, mimochodom, Slovensko sa prepadáva práve kvôli tomu, čo je neriešené. Osobitne, už som to raz zdôraznil, súdnictvo a jeho nezávislosť je najhoršia v Európskej únii. Sme najhorší, sme za africkými krajinami, ďaleko-ďaleko za rozvojovými krajinami. Aj to je pozícia, ktorá ovplyvňuje celkovú konkurencieschopnosť. Aj to je vplyv na naše postavenie vo svete, že jednoducho ľudia, ktorí sem prídu, tak sa nemôžu dovolať práva. Aj tí, čo tu žijú. Jednoducho tie zákony, na jednej strane sa ich snažíme robiť čo najlepšie, verím, že všetci s čo najlepším úmyslom, ale na druhej stane, keď sú nevykonateľné, no tak to je veľmi zlý signál pre tých, ktorí tu fungujú, či už tvoria pracovné miesta, alebo sú zamestnanci, alebo pracujú vo verejnej správe, či sú to učitelia, lekári a podobne. Všetci, ktorí sa poctivo živia a živia aj tento štát.
Čo sa týka toho výroku, ktorým som začal, že to dávate vraj do poriadku, nuž, bohužiaľ, vy ste to dali do poriadku tak, že ste odovzdali za vašej prvej vlády krajinu s 8-percentným deficitom. Čiže to, čo sa deje dnes, tá vaša konsolidácia, ktorú majú zaplatiť Ien a len občania tejto krajiny, je spôsobená predovšetkým vaším nehospodárením za prvej Ficovej vlády. Taká je realita. A realita je taká, že minulá vláda Ivety Radičovej sa snažila konsolidovať. Konsolidovala z dvoch tretín na strane výdavkov, teda šetrila. To je zásadný rozdiel medzi tým, čo sa deje teraz. Pretože nevidíme ani jeden náznak šetrenia, nevidíme ani snahu a týka sa to vymenovania nového postu vo vláde pána vicepremiéra Vážneho, týka sa to šiestich nových štátnych tajomníkov, týka sa to stále trebárs úradov, ktoré fungujú a už by mohli byť dávno zrušené, ktoré vy hovoríte, že nepotrebujete. Napríklad Fond národného majetku a tak ďalej a tak ďalej. Týka sa to nových ambasád, ktoré idete otvárať, novej budovy na ministerstve zahraničných vecí. A môžme pokračovať. Tých priestorov pre šetrenie je spústa.
Takže dovoľte mi zdôrazniť, že už som to raz pri tomto zákone povedal. Rovná daň znamenala nielen jednoduchosť, znamenala nielen prácu pre Slovensko, ale znamenala nakoniec aj vyšší príjem do štátneho rozpočtu. Na túto tému tu bola takisto dosť obsiahla debata, ale skutočnosť sa nedá vyvrátiť. Sú to fakty, že za päť rokov po zavedení rovnej dane sa dane z príjmu právnických osôb v štátnom rozpočte viac ako zdvojnásobili. Jednoducho bola tu win-win situácia.
Keď som počul argumenty na druhej stane, že to bolo aj externým vplyvom, určite áno. Samozrejme, že aj externé prostredie hralo úlohu a samozrejme, že najmä vstup na najväčší spoločný trh na svete, na európsky trh, takisto od roku 2004 mal svoju pozitívnu úlohu. Ale najsilnejším argumentom, prečo rovná daň zafungovala, je porovnanie s okolitými krajiny, ktoré tiež vstúpili do Únie v tom čase. A vieme, že štátny rozpočet z daní z príjmu, z rovnej dane profitoval na Slovensku viac ako v krajinách, ktoré rovnú daň v tom čase nemali, napríklad v Česku. Ten nárast bol celkove len pri firemných daniach 3,5-násobný v porovnaní s Českom.
Takže je jednoznačné, že tento systém zafungoval. A čo považujem za osobitne dôležité, zafungovala filozofia znižovania priamych daní, aj keď na úkor nepriamych, aj v tom roku 2004. Zafungovala tá filozofia tak, že všetky okolité krajiny do jednej tento model skopírovali. Všetky krajiny po Slovensku znížili priame dane. Taký bol silný vplyv rovnej dane a silný vplyv filozofie, ktorá presadila nižšie zdaňovanie aktivity a nižšie zdaňovanie práce. Stalo sa to v takých krajinách, kde to bolo predtým nepredstaviteľné, napríklad v Rakúsku. Ďalšia krajina, ktorá nasledovala túto filozofiu, bolo Nemecko.
Čiže ten vplyv bol skutočne nielen symbolický, ale veď ten vplyv mal veľký význam v celom stredoeurópskom priestore. Preto Slovensko tak zaujalo a preto je o to čudnejšie, že týmto krokom si dávame na Slovensku vlastný gól. Dávate ho vy tým, že rušíte rovnú daň. Nie je to len symbol, je to filozofia, ktorá znamená zjednodušenie, prácu a nakoniec aj väčší príjem štátneho rozpočtu.
Preto keď sme tu veľakrát počuli reči o silnejšom, slabšom štáte, nuž ale keď zvýšite dane, dámy a páni, tak, samozrejme, všetci vieme, a to už vám hovoria takisto mnohí ľudia, nielen my z opozície, že tie príjmy v štátnom rozpočte nebudete mať, že nakoniec ten silný štát nebudete mať. Skôr cestou k lepšiemu fungovaniu štátu, k jednoduchšiemu, prehľadnejšiemu systému je práve systém rovnej dane. Taká je realita a taký je stav, v ktorom sa momentálne nachádzame.
Čo je ďalej treba ešte povedať v súvislosti s porovnaním s inými krajinami. Tak ako som hovoril, v roku 2004 klesla sadzba daní z príjmu zavedením rovnej dane na Slovensku z 25 na 19 %, bola to vtedy najnižšia sadzba dane z príjmu v regióne. A nadlho aj zostala. Dnes zvyšovaním daní na 23 % sa dostávame na najvyššiu úroveň v krajinách V4, teda s porovnateľnými krajinami, s ktorými súťažíme o nové pracovné miesta. Čiže jasné znevýhodnenie pozície Slovenska v súťaži o nové miesta, ale jasné aj zhoršenie pozície pre ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Zhoršenie pozície pre malých podnikateľov, ktorí najviac vytvárajú pracovné miesta, ktorí sú najväčšími zamestnávateľmi a ktorí veľmi ťažko si optimalizujú svoje dane na rozdiel od medzinárodných firiem v širšom priestore. Takže najviac doplatia na to tí, ktorí sú v tomto prípade slabší. Platí to aj o rôznych príjmových skupinách, ako tu bolo diskutované. Bohužiaľ, tento zákon sa netýka len najsilnejšej príjmovej skupiny, len 10 % najbohatších, týka sa to takmer, takmer všetkých.
Je to otázka fungovania, je to otázka filozofie, zjavne vládna strana a opozícia má na túto otázku rozdielny názor. Ale čo je aj zjavné a čo treba zdôrazniť, tak ten vývoj je nespochybniteľný. Vývoj, ktorý nikoho z nás neteší, ale ktorý hovorí o tom, že rastie počet nezamestnaných, firmy odchádzajú. Nie je to len tých sedemsto firiem preregistrovaných do Maďarska, ktoré jednoducho nezanikajú, ale fungujú v inom priestore. Firmy idú do priestoru, kde dokážu lepšie zhodnotiť svoj kapitál. To je úplne prirodzené. Keď im ten priestor nevytvoríme na Slovensku, prídeme o pracovné miesta.
Je nespochybniteľné, že situácia v Európe nie je jednoduchá. Je nespochybniteľné, že klesajú zákazky našim firmám. Aj toto má vplyv. To každý súdny človek musí potvrdiť. Ale o to je dôležitejšie, aby sme na Slovensku vytvárali dobré pracovné prostredie, aby sme na Slovensku vytvárali prostredie, ktoré ešte nezhoršuje tento vývoj, ktorý v Európe nie je priaznivý, ale ktorý dokáže prilákať nových investorov, ktorí našim domácim zamestnávateľom vytvorí lepšie podnikanie, aby vytvorili viac pracovných miest. O tom je tento zákon, tento kľúčový zákon, ako aj pán minister na začiatku správne ho uviedol, a o tom je podstata aj debaty, ktorá, si myslím, bude pokračovať celé volebné obdobie, pretože to nie je len o jednom zákone.
Osobne ma celkom mrzí, že síce tento zákon bol uvedený ako kľúčový zákon, ale doteraz o ňom v rozprave vystupovali predovšetkým poslanci opozície. Výnimkou boli dvaja predstavitelia vládnej strany. Čiže záujem riešiť veci, evidentne podľa tejto rozpravy, majú viac poslanci opozície.
Dámy a páni, aj keď rozhodnutie je na dosah, ja verím ešte, že stále bude o čom, nielen pri tomto zákone, bude o čom hovoriť na tému zlepšovania prostredia pre pracovné miesta. Pretože to považujem za najdôležitejšie práve pre ďalší vývoj, ktorý nie je jednoduchý, ale práve, keď chceme hovoriť o tom, aby sme toto prostredie zlepšovali, aby sme ľudom uľahčovali život, tak nesmieme im hádzať polená pod nohy napríklad takýmto zákonom, ktorý ruší rovnú daň, zavádza viac sadzieb, zvyšuje dane, a tým vyháňa prácu zo Slovenska.
Preto, samozrejme, takúto formu zákona, takýto zákon a vôbec zvyšovanie priamych daní podporovať nemôžem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis