Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.11.2012 o 14:00 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 14:00 - 14:02 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, prepáčte, že som osobný, len zúfalo som sa snažil nájsť, čo ste v tomto prejave povedali, čo ste tu už nespočetnekrát nepovedali. Ale hlavne dokonca ten rozdiel, čo tu ste povedali, čo predtým tu už pred vami neodznelo. Nenašiel som, odpustite mi, principiálne nič.
Druhá vec. Ak by teda to malo byť, keďže kritizujete, že my sa nezapájame, že by to mala byť výzva k diskusii, tak niečo sme predsa len povedali. Jak sa vám zdá, tie naše vystúpenia ploché, tak predsa len to, čo my tu hovoríme, je súčasťou a zásadnou súčasťou verejného diskurzu. Z desiatich dní, ktoré ja registrujem, na ekonomickú tému, o ktorých sa tu bavíme, osem kritických v súčasnej situácii. Takže som očakával, že na to zareagujete. Principiálne nie.
Ešte raz vám poviem, že čo som vám citoval, čo ste asi nezaregistrovali. Správa Výskumného centra Kongresu z 20. septembra 2012 v Štatistickom prieskume daní za posledných 65 rokov hovorí: "Zníženie najvyšších daní nemá vôbec nijaký vplyv na vytváranie pracovných miest alebo zvyšovanie ekonomických aktivít, ale jediným hmatateľným dôsledkom je koncentrácia kapitálu a jeho zvyšovanie v najvyššej vrstve."
Predsa len som očakával, keď teda znova ste vystúpili, že teda napríklad k tomuto zaujmete stanovisko. Ale jedine rovná daň, ktorá je vynikajúca, čo v slušnej spoločnosti v mediálnom prostredí, ktoré sledujem ja, a neviem teda, aké iné existuje, sa už takto hovoriť nesmie, aby sa človek nezdiskreditoval.
Naozaj, poďme k zmysluplnej a konštruktívnej práci. Takéto zdržovanie je iba obštrukciou a nevedie úplne k ničomu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:58 - 14:00 hod.

Anton Martvoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefanec, v podstate ja si dovolím upozorniť na to, že neviem, aké informácie zasielali vaši kamaráti Svetovému ekonomickému fóru, ale ja vychádzam zo zverejnenej správy na webovej stránke Svetového ekonomického fóra, kde to štatistické zisťovanie v tej správe je uvedené v tých rokoch, teda kedy bola vláda Ivety Radičovej. Potvrdzuje to aj to, že bolo to vyhotovené, teda nehovorím, že štatistické zisťovanie bolo robené v roku 2012, ale vyhotovená tá správa bola až teda v 1. polroku 2012. Ale štatistické zisťovanie je tam uvedené v tých rokoch.
Čo sa týka vášho ďalšieho argumentu, že v roku 2006 sme boli na nejakom 37. mieste, pokiaľ si dobre pamätám. Znova si dovolím poukázať na to, že v roku 2006 práve sme boli aj my strana SMER pri vláde. Tam sme nastúpili a práve tá zverejnená správa bola, teda bola zverejnená v čase našej vlády. Čiže je to, myslím si, fajn, keď ste nás pochválili, že sme boli v tom čase na 37. mieste. No a mňa mrzí, že za vašej vlády, teda vlády Ivety Radičovej, ste sa dostali, alebo teda ste dostali Slovenskú republiku až na 71. miesto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2012 13:44 - 13:58 hod.

Ivan Štefanec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, pán minister, milí hostia, dovoľte mi pár poznámok, keďže už som raz vystúpil v druhom čítaní k tejto téme, skôr aby som reagoval na to, čo povedali kolegovia, uviedol to na správnu mieru, tak ako sa nedá v rozsahu dvoch minút vo faktickej poznámke.
Zaujal ma výrok kolegu Blahu, ktorého teraz tu nevidím, o tom, že my to dávame do poriadku. To sa mi, to sa mi teda zapáčilo, že toto je dávanie do poriadku. Nuž tak dovolím si, dámy a páni, ešte raz zdôrazniť skutočnosť, že v tomto čase máme najvyššiu nezamestnanosť od júla 2004. To nepovažujem za dávanie vecí do poriadku, keď nezamestnanosť rastie. To, že rastie nezamestnanosť, vieme, že je aj z dôvodu zmien Zákonníka práce, z dôvodu zvyšovania daní, odvodov, z dôvodu rušenia rovnej dane. A na druhej strane aj z dôvodov neriešenia vecí, ktoré riešiť musíme.
Druhú poznámku mám pre pána poslanca Martvoňa, ten tu je v sále, ktorý sa odvolával takisto na správu o globálnej konkurencieschopnosti, v ktorej, ako už bolo povedané, v roku 2006 sme boli na 37. mieste v rámci konkurencieschopnosti pomedzi všetkých krajín hodnotených na celom svete, v roku 2012 na 71. Ak to neviete, pán poslanec, zber údajov bol robený za tejto vlády v druhom kvartáli tohto roka, čiže nie je pravdou, ako ste vy uviedli, že to bolo za minulej vlády, bolo to za tejto vlády. Môžete si to overiť u ľudí, ktorí robili zber. Za Slovensko to boli predstavitelia Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorí sú partneri Svetového ekonomického fóra pre Slovensko od začiatku tohto indexu.
Tento index je zostavený z mnohých položiek. Napríklad pracovné právo tvorí takmer pätinu celkovej konkurencieschopnosti, preto je tak dôležitý Zákonník práce. A tento index je tvorený predovšetkým ukazovateľmi, ktoré vyjadrujú budúcu konkurencieschopnosť. Ani nie tak súčasný stav prostredia na Slovensku, ale to, čo sa v krajine má diať, aké sú očakávania a aká je pozícia krajiny z hľadiska budúcnosti. Či dokáže sa starať lepšie o pracovnú silu, či dokáže lepšie využiť know-how, či dokáže zabezpečiť nezávislosť súdnictva, či dokáže reagovať na zmeny, ktoré sa dejú vo svete, aký je daňový odvodový systém, aké sú očakávania. A tento zber údajov bol robený po programovom vyhlásení súčasnej vlády, za dnešného vášho vládnutia. Aby sme si boli len na čistom aj v tejto otázke.
A to je verejne prístupná táto informácia, takisto ako aj všetky ukazovatele, z ktorých, mimochodom, Slovensko sa prepadáva práve kvôli tomu, čo je neriešené. Osobitne, už som to raz zdôraznil, súdnictvo a jeho nezávislosť je najhoršia v Európskej únii. Sme najhorší, sme za africkými krajinami, ďaleko-ďaleko za rozvojovými krajinami. Aj to je pozícia, ktorá ovplyvňuje celkovú konkurencieschopnosť. Aj to je vplyv na naše postavenie vo svete, že jednoducho ľudia, ktorí sem prídu, tak sa nemôžu dovolať práva. Aj tí, čo tu žijú. Jednoducho tie zákony, na jednej strane sa ich snažíme robiť čo najlepšie, verím, že všetci s čo najlepším úmyslom, ale na druhej stane, keď sú nevykonateľné, no tak to je veľmi zlý signál pre tých, ktorí tu fungujú, či už tvoria pracovné miesta, alebo sú zamestnanci, alebo pracujú vo verejnej správe, či sú to učitelia, lekári a podobne. Všetci, ktorí sa poctivo živia a živia aj tento štát.
Čo sa týka toho výroku, ktorým som začal, že to dávate vraj do poriadku, nuž, bohužiaľ, vy ste to dali do poriadku tak, že ste odovzdali za vašej prvej vlády krajinu s 8-percentným deficitom. Čiže to, čo sa deje dnes, tá vaša konsolidácia, ktorú majú zaplatiť Ien a len občania tejto krajiny, je spôsobená predovšetkým vaším nehospodárením za prvej Ficovej vlády. Taká je realita. A realita je taká, že minulá vláda Ivety Radičovej sa snažila konsolidovať. Konsolidovala z dvoch tretín na strane výdavkov, teda šetrila. To je zásadný rozdiel medzi tým, čo sa deje teraz. Pretože nevidíme ani jeden náznak šetrenia, nevidíme ani snahu a týka sa to vymenovania nového postu vo vláde pána vicepremiéra Vážneho, týka sa to šiestich nových štátnych tajomníkov, týka sa to stále trebárs úradov, ktoré fungujú a už by mohli byť dávno zrušené, ktoré vy hovoríte, že nepotrebujete. Napríklad Fond národného majetku a tak ďalej a tak ďalej. Týka sa to nových ambasád, ktoré idete otvárať, novej budovy na ministerstve zahraničných vecí. A môžme pokračovať. Tých priestorov pre šetrenie je spústa.
Takže dovoľte mi zdôrazniť, že už som to raz pri tomto zákone povedal. Rovná daň znamenala nielen jednoduchosť, znamenala nielen prácu pre Slovensko, ale znamenala nakoniec aj vyšší príjem do štátneho rozpočtu. Na túto tému tu bola takisto dosť obsiahla debata, ale skutočnosť sa nedá vyvrátiť. Sú to fakty, že za päť rokov po zavedení rovnej dane sa dane z príjmu právnických osôb v štátnom rozpočte viac ako zdvojnásobili. Jednoducho bola tu win-win situácia.
Keď som počul argumenty na druhej stane, že to bolo aj externým vplyvom, určite áno. Samozrejme, že aj externé prostredie hralo úlohu a samozrejme, že najmä vstup na najväčší spoločný trh na svete, na európsky trh, takisto od roku 2004 mal svoju pozitívnu úlohu. Ale najsilnejším argumentom, prečo rovná daň zafungovala, je porovnanie s okolitými krajiny, ktoré tiež vstúpili do Únie v tom čase. A vieme, že štátny rozpočet z daní z príjmu, z rovnej dane profitoval na Slovensku viac ako v krajinách, ktoré rovnú daň v tom čase nemali, napríklad v Česku. Ten nárast bol celkove len pri firemných daniach 3,5-násobný v porovnaní s Českom.
Takže je jednoznačné, že tento systém zafungoval. A čo považujem za osobitne dôležité, zafungovala filozofia znižovania priamych daní, aj keď na úkor nepriamych, aj v tom roku 2004. Zafungovala tá filozofia tak, že všetky okolité krajiny do jednej tento model skopírovali. Všetky krajiny po Slovensku znížili priame dane. Taký bol silný vplyv rovnej dane a silný vplyv filozofie, ktorá presadila nižšie zdaňovanie aktivity a nižšie zdaňovanie práce. Stalo sa to v takých krajinách, kde to bolo predtým nepredstaviteľné, napríklad v Rakúsku. Ďalšia krajina, ktorá nasledovala túto filozofiu, bolo Nemecko.
Čiže ten vplyv bol skutočne nielen symbolický, ale veď ten vplyv mal veľký význam v celom stredoeurópskom priestore. Preto Slovensko tak zaujalo a preto je o to čudnejšie, že týmto krokom si dávame na Slovensku vlastný gól. Dávate ho vy tým, že rušíte rovnú daň. Nie je to len symbol, je to filozofia, ktorá znamená zjednodušenie, prácu a nakoniec aj väčší príjem štátneho rozpočtu.
Preto keď sme tu veľakrát počuli reči o silnejšom, slabšom štáte, nuž ale keď zvýšite dane, dámy a páni, tak, samozrejme, všetci vieme, a to už vám hovoria takisto mnohí ľudia, nielen my z opozície, že tie príjmy v štátnom rozpočte nebudete mať, že nakoniec ten silný štát nebudete mať. Skôr cestou k lepšiemu fungovaniu štátu, k jednoduchšiemu, prehľadnejšiemu systému je práve systém rovnej dane. Taká je realita a taký je stav, v ktorom sa momentálne nachádzame.
Čo je ďalej treba ešte povedať v súvislosti s porovnaním s inými krajinami. Tak ako som hovoril, v roku 2004 klesla sadzba daní z príjmu zavedením rovnej dane na Slovensku z 25 na 19 %, bola to vtedy najnižšia sadzba dane z príjmu v regióne. A nadlho aj zostala. Dnes zvyšovaním daní na 23 % sa dostávame na najvyššiu úroveň v krajinách V4, teda s porovnateľnými krajinami, s ktorými súťažíme o nové pracovné miesta. Čiže jasné znevýhodnenie pozície Slovenska v súťaži o nové miesta, ale jasné aj zhoršenie pozície pre ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Zhoršenie pozície pre malých podnikateľov, ktorí najviac vytvárajú pracovné miesta, ktorí sú najväčšími zamestnávateľmi a ktorí veľmi ťažko si optimalizujú svoje dane na rozdiel od medzinárodných firiem v širšom priestore. Takže najviac doplatia na to tí, ktorí sú v tomto prípade slabší. Platí to aj o rôznych príjmových skupinách, ako tu bolo diskutované. Bohužiaľ, tento zákon sa netýka len najsilnejšej príjmovej skupiny, len 10 % najbohatších, týka sa to takmer, takmer všetkých.
Je to otázka fungovania, je to otázka filozofie, zjavne vládna strana a opozícia má na túto otázku rozdielny názor. Ale čo je aj zjavné a čo treba zdôrazniť, tak ten vývoj je nespochybniteľný. Vývoj, ktorý nikoho z nás neteší, ale ktorý hovorí o tom, že rastie počet nezamestnaných, firmy odchádzajú. Nie je to len tých sedemsto firiem preregistrovaných do Maďarska, ktoré jednoducho nezanikajú, ale fungujú v inom priestore. Firmy idú do priestoru, kde dokážu lepšie zhodnotiť svoj kapitál. To je úplne prirodzené. Keď im ten priestor nevytvoríme na Slovensku, prídeme o pracovné miesta.
Je nespochybniteľné, že situácia v Európe nie je jednoduchá. Je nespochybniteľné, že klesajú zákazky našim firmám. Aj toto má vplyv. To každý súdny človek musí potvrdiť. Ale o to je dôležitejšie, aby sme na Slovensku vytvárali dobré pracovné prostredie, aby sme na Slovensku vytvárali prostredie, ktoré ešte nezhoršuje tento vývoj, ktorý v Európe nie je priaznivý, ale ktorý dokáže prilákať nových investorov, ktorí našim domácim zamestnávateľom vytvorí lepšie podnikanie, aby vytvorili viac pracovných miest. O tom je tento zákon, tento kľúčový zákon, ako aj pán minister na začiatku správne ho uviedol, a o tom je podstata aj debaty, ktorá, si myslím, bude pokračovať celé volebné obdobie, pretože to nie je len o jednom zákone.
Osobne ma celkom mrzí, že síce tento zákon bol uvedený ako kľúčový zákon, ale doteraz o ňom v rozprave vystupovali predovšetkým poslanci opozície. Výnimkou boli dvaja predstavitelia vládnej strany. Čiže záujem riešiť veci, evidentne podľa tejto rozpravy, majú viac poslanci opozície.
Dámy a páni, aj keď rozhodnutie je na dosah, ja verím ešte, že stále bude o čom, nielen pri tomto zákone, bude o čom hovoriť na tému zlepšovania prostredia pre pracovné miesta. Pretože to považujem za najdôležitejšie práve pre ďalší vývoj, ktorý nie je jednoduchý, ale práve, keď chceme hovoriť o tom, aby sme toto prostredie zlepšovali, aby sme ľudom uľahčovali život, tak nesmieme im hádzať polená pod nohy napríklad takýmto zákonom, ktorý ruší rovnú daň, zavádza viac sadzieb, zvyšuje dane, a tým vyháňa prácu zo Slovenska.
Preto, samozrejme, takúto formu zákona, takýto zákon a vôbec zvyšovanie priamych daní podporovať nemôžem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:42 - 13:44 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán Blaha, ja sa netajím tým, že mám medzery, a už som niekoľkokrát uznal, že čo sa týka akademických kvalít, tak uznávam vašu, vašu kvalifikáciu a veľmi rád sa niečo doučím. S tým nemám problém. Ale sú tiež diela, ktoré som nečítal a na základe toho, čo som vedel doteraz, tak tá interpretácia, teda to, o čom ste hovorili pôvodne, nebol priamo Hayekov výrok, ale bolo to vytiahnuté z interpretácie, ktorú o Hayekovi povedal niekto iný. Na to som reagoval.
A, pán Faič, no, ono je to veľmi jednoduché. Ono sa hovorí, že kto do tridsiatky nebol ľavičiarom, nemá srdce, a kto po tridsiatke ostáva ľavičiarom, tak nemá rozum. A v podstate ono je to tak, že tie ľavicové riešenia tým, tou svojou ako keby jednoduchosťou a proklamovanou ľudskosťou intuitívne naozaj niekedy prídu sympatickejšie, ale keď sa pozrieme na to, že ony zákonite znamenajú zvyšovanie dlhov, že znamenajú nezodpovedné hospodárenie, že znamenajú veci, ktoré potom sa musia poctivo škrtaním a šetrením znovu naprávať, tak mi príde oveľa jednoduchšie naozaj radšej dlhodobo sa správať tak, aby tie rozpočty boli vyrovnané a dajme tomu aby sa zavádzali aj tie myšlienky znižovania, resp. zvyšovania distribúcie bohatstva medzi ľudí. Ale musí to byť robené na základe, na základe zodpovedného hospodárenia. A ja teda neviem o žiadnej socialistickej vláde, ktorá by za sebou v prvom rade nezanechávala dlhy. (Reakcia z pléna.) Švédsko teraz, Švédsko teraz je jedným z lídrov v zavadzaní pravicových reforiem, pán kolega, no.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:41 - 13:42 hod.

Vladimír Faič
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:39 - 13:41 hod.

Ľuboš Blaha Zobrazit prepis
Pán kolega, ja len k tej poznámke, ktorá smerovala na mňa. Hovoríte o klamlivých interpretáciách. Ja som pánovi Sulíkovi teraz dal prefotené, ten citát od Appela, ktorý naráža na knižku Hayeka "Osudová domýšlivost". Dal som vám dokonca citát Hayeka, ktorý presne vychádza z tohto vnímania sveta ako sociálneho darvinizmu. Čiže, ale ja, viete, nie je vám trápne, že ja vás tu musím vyučovať o vašich vlastných intelektuálnych guru? To asi ako keby vy by ste mi rozprávali o Habermasovi alebo Marxovi, ja by som sa cítil trápne. Vy ste pravičiar, vy ste liberál, vy by ste to mali mať načítané, vy by ste to mali vedieť naspamäť a čítať to tu ako, ako, ako telefónny zoznam. To je proste pre mňa, pre mňa nepochopením, že ako sa s takouto slabou výbavou chcete púšťať do týchto intelektuálnych diskusií. To je, to je proste nonsens na západe. No, dobre.
Ďalšia vec, keď hovoríte o tej Škandinávii, viete, to je ako ten starý známy problém: Čo je skôr, vajce alebo sliepka? No tak keď nemáme peniaze na verejný sektor, tak ťažko môžte očakávať, že verejný sektor bude dávať také isté služby ako povedzme v Škandinávii. Ale momentálne tie peniaze nemáme. Najskôr ich musíme nazbierať a zvýšiť mieru redistribúcie, aby sme mali dosť peňazí i na verejný sektor. Vy ste ho zhumpľovali. Vy ste tu zanechali práve ten stav súdnictva, stav v polícii, stav v školstve, no, neoliberáli na Slovensku, Dzurindova vláda, či konkrétne vy, pán kolega, ja neviem, čo ste vtedy vy robili, zrejme ste boli niekde robiť toho šamana. Ale ja mám na mysli Dzurindovu vládu neoliberálov, ktorí tu robili paseku na Slovensku a dneska sa vy sťažujete na to, v akom stave Slovensko je. No my sa ho snažíme zmeniť. A zmeníme ho. (Potlesk. Reakcia poslanca Poliačika.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2012 13:30 - 13:39 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Pán Číž, dúfam, že neodídete, naozaj veľmi dúfam. (Reakcia poslanca.) Lebo tiež sa odpichnem od spomínaného pána Breinera, lebo jednu vec, ktorú ste nespomenuli, a on v podstate končí ten svoj článok touto vecou, je, že žije síce v New Yorku a nie v Pchjongjangu, ale "ľudská hlúposť, chamtivosť a zloba sa infiltrujú aj do toho najlepšie vyšpekulovaného systému". Aby teda skončil optimisticky, vidí, že sa proti tomu začínajú organizovať priamo demokratické iniciatívy, ale vidí ich ako nedostatok jednak komunistického systému, v ktorom prežil polku života, a jednak toho kapitalistického, ktorý žije dnes v Spojených štátoch amerických.
Pri mne nie je veľkým tajomstvom, že aj v radách(pozn. red.: správne má byť "radoch") strany SaS mám oveľa bližšie k niektorým ľavicovým témam než mnohí moji kolegovia. Možno je to tým, že som neprišiel do SaS ako úspešný podnikateľ. Prišiel som do SaS ako chudobný učiteľ, a teda sa na svet pozerám trochu inak, ale dlhé roky, už ako stredoškolský študent, aj keď som, aj keď som trénoval u študentov akademickú debatu, aj keď som sa snažil s mnohými múdrymi ľuďmi rozprávať o tom, že akým spôsobom nastavovať rôzne politiky na svete, tak som vždy došiel k jednému, resp. väčšinou som došiel k jednému a tomu istému záveru. A aj napriek tomu, že intuitívne som sa snažil prikladať k tým, prikláňať k tým ľavicovým riešeniam, tak v momente, keď mi ich niekto rozobral na drobné, tak som zistil, že dlhodobo nie sú udržateľné a tá pravicová rétorika a niekedy až technokratické rozoberanie vecí do detailu je užitočná(užitočné), pretože dlhodobo funguje.
Pán kolega Číž povedal, že za posledných šesť rokov sa v rétorike pravice nič nezmenilo a stále prichádza s tými istými nápadmi. To nie je pravda. Keď sa pozrieme na programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej alebo napríklad na volebný program strany SaS z roku 2010, tak dôležité prvky... (Reakcia z pléna.) Pán Číž fajčí.
Dôležité prvky, ktoré predtým sme v slovenskej politike nemali a dnes ich tam máme a mali by sme o nich rozprávať, je kombinácia, sú kombinácia základného príjmu a negatívnej dane. A toto nie je neoliberálny technokratický koncept. To je koncept, ktorý by si v modernej Európe veľmi ľahko osvojil aj progresívny ľavicový politik. Je to koncept, ktorý je založený na tom, že v dnešnej civilizovanej spoločnosti naozaj nemôžme nikoho nechať na ulici, že každý človek by mal mať základný štandard zdravotnej a sociálnej starostlivosti a že každý príjem by mal byť zdanený a zodvodovaný rovnako. Rovnako.
Takisto to hovorí o tom, že nepotrebujeme napríklad minimálnu mzdu v prípade, že akýkoľvek príjem človeka dokážeme do určitej hranice dorovnať. Toto sú nové veci, to nie sú myšlienky, ktoré tu boli pred šiestimi rokmi, to sú myšlienky, ktoré sem prišli spolu so stranou SaS a obohatili pravicovú ekonomickú agendu. Ale nepočúvame žiadnu diskusiu, nepočúvame žiadnu odbornú kritiku, ktorá by s nimi polemizovala, nepočúvame ani od strany SMER niečo, čo by poprelo užitočnosť tohto nápadu spomenutého v knihe Odvodový bonus.
Častokrát pán kolega Blaha, ktorý už tu nie je, hovorí, nám dáva za príklad škandinávske krajiny s obrovským, s obrovskou mierou prerozdeľovania verejných prostriedkov a hovorí o tom, že tam, kde je životná úroveň najvyššia, sú vysoké dane, vysoké, vysoké odvody a že dobre zarábajúci ľudia veľkú časť svojich príjmov vracajú naspäť spoločnosti. Lenže my nemôžme zobrať len ekonomické parametre iného systému, my sa musíme pozrieť naozaj na to, o čom hovoril aj pán kolega Číž, a to je morálka a právo. Lebo ľavicová agenda sa nedá pretláčať proti podnikateľom a proti dobre zarábajúcim. Ľavicová agenda sa aj v škandinávskych a iných západných krajinách dá presadiť len v spolupráci s nimi. A spolupráca s nimi znamená, že ten človek, ktorému zrazu naparíme vyššie dane, ktorý zrazu musí platiť viacej odvodov, má právo vyžadovať od spoločnosti niečo viac. A čo by mal vyžadovať na Slovensku? Vyššiu vymožiteľnosť práva, menej byrokracie pri zakladaní a riadení firiem, menej byrokracie pri tom, akým spôsobom sa musí vyrovnávať s každodennou realitou podnikateľského prostredia. A potom, pán Blaha, sa môžme dočkať toho, že aj podnikatelia uznajú, že, áno, tento štát mi vytvára také podmienky pre život a pre podnikanie, že dáva zmysel, že mu zaplatím viac. Lenže v tej situácie nie sme.
Z podnikateľa je tu robený nepriateľ, z podnikateľa je tu robený vykorisťovateľ, a napriek tomu, že väčšinu peňazí, ktoré užívame ako predstavitelia štátu, vygeneroval práve on, tak budeme robiť všetko pre to, aby sme mu skomplikovali život. Takže ak máme začať brať vôbec ľavicovú rétoriku v akomkoľvek ohľade vážne, tak by sme mali v prvom rade sa pozerať na to, čo ide ponúknuť ľavicová vláda tomu podnikateľovi ako protihodnotu, pán Blaha?
Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby bola vyššia vymožiteľnosť práva? Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby väčšina ľudí na Slovensku nepovažovala sudcov a ich vedenie za mafiu? Bude robiť strana SMER niečo pre to, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie? Bude odstraňovať byrokratické bariéry, aby každý podnikateľ nemusel naháňať 150 papierov, len aby založil firmu?
Lebo v momente, keď začnú slovenskí podnikatelia hovoriť áno, naša spoločnosť nám o toľko zlepšila prostredie pre život, že už dokážeme pochopiť, že máme platiť, že máme platiť vyššie dane, tak vtedy začne byť vaša argumentácia relevantná a prestanú to byť akademické blaboly. Dovtedy môžete mať 150 citátov alebo aj klamlivých interpretácií Hayekových výrokov, ale stále, stále to bude iba na úrovni akademickej debaty. (Ruch v sále.)
Takže zhrniem to jediným, jednou jedinou vecou. Je legitímne a je súčasťou európskej aj svetovej tradície, že ľavicové a pravicové myslenie prichádzajú do konfliktu a každé prichádza so svojím vlastným, so svojím vlastným videním sveta. Ale sú veci, na ktorých by sa aj jedni, aj druhí zhodnúť mali, a to je potláčať hlúposť pri spravovaní štátu, potláčať zbabelosť a vyžadovať právo. V momente, keď sa zhodneme na tom, že korupcia by nemala byť pracovným nástrojom, keď sa zhodneme na tom, že lož by nemala byť pracovným nástrojom, a keď sa zhodneme na tom, že keď budeme každý jeden druhému priať skôr to lepšie, než to zlé, tak potom bude možno aj jedno, či je pravicová, alebo ľavicová vláda, lebo občan bude cítiť, že štát pre neho niečo robí.
Ospravedlňujem sa, že som nepovedal nič k zákonu, ale šírku diskusie nastavili rečníci predo mnou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:28 - 13:30 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, chcem predovšetkým poďakovať za nezvyčajne korektné reakcie, pretože uznám, trošku som bol aj útočný a trošku aj osobný, a cielene. Ale hodnotím to pozitívne, že naozaj trošku cítime, či už priamo, alebo nepriamo, že začať sa treba baviť seriózne. K jednotlivým kolegom.
No, pán kolega Nagy, Kaník, aj Štefanec čiastočne, taký španielsky autor má takú jednu vetu, že: "Prečo krv narieka a skala vraví?" Neviem k tomu nič povedať.
K pánovi Nagyovi len toľko, že vy chcete odo mňa víziu. Pánovi Hraškovi sa zdá zas, že rozprávam tu neuveriteľné blaboly. Kolega z výboru pre kultúru Paľko hovorí, že som nehovoril k druhému čítaniu, hoci som povedal, že práve chcem reagovať na doteraz uskutočnenú diskusiu k tomuto zákonu. Takže tam by to bolo asi logické.
Na záver len posledný malý citát od toho pána Breinera, ktorý som zabudol a ktorý patrí k esenciám toho, o čom tu rozprávame: "Správa Výskumného centra Kongresu zo septembra 2012" - ešte raz, Správa Výskumného centra Kongresu zo septembra 2012 - "o štatistickom prieskume daní za posledných 65 rokov hovorí o tom, že zníženie najvyšších daní nemá vôbec nijaký vplyv na vytváranie pracovných miest alebo zvyšovanie ekonomických aktivít, ale jediným hmatateľným dôsledkom je koncentrácia kapitálu a jeho zvyšovanie v najvyššej vrstve."
Symptomatické, správa bola zo Senátu stiahnutá.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:27 - 13:28 hod.

Anton Martvoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, ja by som chcel vyzdvihnúť vaše vystúpenie. Myslím si, že bolo oveľa lepšie ako vystúpenie pána poslanca Šebeja, ktorý taktiež mal iba prejav o Amerike. Vy ste to krásne spojili aj s Európu, aj s Amerikou, ako to vlastne je a ako to vlastne vidia iní odborníci a iní experti.
Ja by som chcel povedať ešte jednu takú vec, nič si z toho nerobte, čo nám tu oni, teda niektorí kolegovia z SDKÚ, vykrikujú, že sa nesnažíme argumentovať. A otázka znie: Na čo máme argumentovať? Doobeda sme si tu mali možnosť vypočuť argumenty pána poslanca Kaníka, ktorý tu točil stále o správe o globálnej konkurencieschopnosti Slovenska za roky 2012 - 2013, a keď som poukázal na to, že išlo o správu, kde sa štatistické zisťovanie dialo za vlády Ivety Radičovej, tak automaticky všetky argumenty skončili.
Čiže chcem sa spýtať: Na aké argumenty my máme vlastne reagovať? Máme reagovať na argumenty týkajúce sa vlády Ivety Radičovej, ako to tam nefungovalo? No myslím si, že nie!
Tak preto ja aj vítam toto vaše vystúpenie a vyzdvihujem ho.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:26 - 13:27 hod.

József Nagy Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Číž, vidím, že vás povzbudili vyhlásenia z Davosu o konci kapitalistického systému. Súhlasím s názorom ale Ľuda Kaníka, že sa to stalo práve pre socialistický systém korporátneho kapitalizmu. Preto nemyslím si, že budeme sa vracať k centrálnemu plánovaniu. A keď v medzinárodnom meradle, keď porovnáme, kto je dnes úspešným, lebo ten úspech je relatívny, tak nevidím tam práve tie centrálne organizované, socialisticky zamerané krajiny.
Hovoríte o nekonštruktívnom postoji opozície, ale ja vidím tu vládu, ktorá nerobí konštruktívnu, ale deštruktívnu hospodársku politiku. A tú deštruktívnu hospodársku politiku robí najmä lokálnu pre Slovenskú republiku. A musím povedať, že, bohužiaľ, aj vo vašom vystúpení nenachádzam víziu ani globálnu, ani tu lokálnu, aspoň krátkodobú pre tú Slovenskú republiku.
Ďakujem.
Skryt prepis