Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán Mikuš, musím zatlieskať. Znelo to veľmi vierohodne. Skutočne som, sám by som vám uveril. To, čo ste hovorili, aj ste sa tu usmieval, veď dokonca vám kolegovia z MOST-u - HÍD zatlieskali.
Musím povedať, ja som si správu Svetového ekonomického fóra takisto prečítal. Aj to, že je nedôvera v politikov, že sa zhoršila na 136. miesto, aj to, že sme stratili dve miesta. Vy ste si zabudli pozrieť jednu vec, kedy to bolo vydané. Bolo to v apríli 2012. To znamená, keď sme my boli asi tak v parlamente asi jeden mesiac, hej, čiže čo tam bolo hodnotené? To bolo hodnotené, to sa vždycky hodnotí rok voči roku. Ja viem, že vy mi tu budete rozprávať, že vy ste boli iba 18 mesiacov alebo koľko vo vláde a podobne. To bolo hodnotenie vášho vládnutia.
Takže super vystúpenie, až nato, že myslím, že ste si nakydali do vlastného hniezda.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Všetko svedčí naozaj, všetky údaje hovoria o tom, že sa to vyvíja zle a je úplne zarážajúce, tá ignorancia tých nezvratných faktov. Pretože sa to bude vyvíjať stále horšie. A teraz tu už zaznievajú čísla. Niekto tam vyčítal, že málo čísiel. Načo vám hovoriť čísla, keď ste číslami zahŕňaní zo všetkých strán?! Vám možno to treba vysvetľovať, čo tie čísla znamenajú. Pretože ako keby ste ich nechápali. Alebo keď ich chápete, tak prečo robíte to, čo robíte? Veď to postráda logiku. Postráda to logiku. Veď vidíte, že sa rútite úplne proti betónovému múru, o ktorý ale nie vy si rozbijete hlavu, aj vy, ale to by nás nemuselo až tak mrzieť, ale slovenská ekonomika si rozbije hlasu a s ňou tie tisíce zamestnaných ľudí, ktorí prídu o prácu. To je ten problém.
A keď sa tu hovorí o tom, že to je svätá pravda, že tými vašimi opatreniami vyberiete menej prostriedkov do štátneho rozpočtu, to znamená, dosiahnete presný opak toho, čo hovoríte, že chcete zabezpečiť služby. Lenže vy nielenže akože zmenšíte štát, no vy to nespravíte, vy si požičiate potom. Zadlžíte túto krajinu, aby ste naďalej ten štát zväčšovali, ale nebudete mať na to zdroje. Takže vlastné zdroje sa budú zmenšovať, vy to logicky, pretože ste socialisti, ktorí nepozeráte na dôsledky a na budúcnosť, po nás potopa, budete zadlžovať túto krajinu a naďalej pokračovať pravdepodobne v tej katastrofálnej ľavicovej politike, ktorá zmenšuje silu slovenskej ekonomiky.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Príjemný dobrý deň všetkým. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca teraz odišiel, chcel by som povedať pár myšlienok na to, kým prejdem k meritu svojho vystúpenia, k tej poslednej debate a výmene názorov rečníkov a pána spravodajcu.
Porovnanie rovnej dane s tým, že aj teraz je rovná daň a máme nižší výber a že nie rovná daň a reformy za druhej Dzurindovej vlády, ale konjunktúra v Európe spôsobila tie vysoké rasty na Slovensku, znižovanie miery nezamestnanosti. Keď druhá Dzurindova vláda odovzdávala vláde SMER-u Slovenskú republiku, tak jej dávala plnú špajzu, prosperujúcu ekonomiku a prvé dva a pol roka to fungovalo bez problémov. Nuž, tie reformy spravili to, a aj rovná daň, že naša ekonomika rástla rýchlejšie ako okolité ekonomiky. Zhruba 3-4 percentá v roku 2008 sme mali, alebo 2009 sme mali, 11-percentný rast. Okolité krajiny, Česko malo 5,5, Poľsko malo tiež nejakých 6. To spôsobili reformy.
Po nástupe Ficovej vlády prvé dva roky to fungovalo bez problémov, lebo sa žilo v eufórii, a keď sa blížila svetová finančná kríza a my sme na ňu upozorňovali, tak pán premiér skonštatoval by the way, tá prejde popri nás, nás sa nedotkne. Pod eufóriou vysokých rastov.
No a teraz to príde. Rovná daň spôsobila, že sme mali prepad 16 %, medziročný, pán kolega, 16-ročný(pozn. red.: správne má byť "16-percentný") prepad, z 11,5 na mínus 4. Neexistoval taký prepad v Európe. A to nespravila rovná daň. To spravila zlá ekonomická, ekonomické riadenie a hospodárska politika štátu. (Reakcia z pléna.) No, samozrejme, veď hovorím. Všetko to, čo štát robil v rámci daného stavu.
Potom prišla Radičovej vláda a teraz opäť môžem povedať, nielen rovná daň, ale aj rovná daň spôsobila, že za jeden rok, v čase tej istej krízy, aká beží teraz, zhruba hore-dole, znížila deficit verejných financií o 3 %, to je 60 mld. korún, s tým, že 40 % toho šetrenia vytiahla od ľudí a 60 % šetrila sama na sebe.
Keď sa tento návrh zákona schvaľoval vo vláde, tak pán premiér ohlasoval, že sa dotkne len 25 % obyvateľov a tých najbohatších. Nuž, myslím si, že vystúpenie Jula Brocku dnes vyvrátilo tento omyl, alebo v tom čase možno nevedomosť pána premiéra, alebo jednoducho ideologicky odôvodnenie tohto návrhu zákona. Stručne opíšem, čoho sa tento návrh zákona, ktorého sme dnes svedkami rozpravy, sa týka:
- Zavedenia možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 400 eur, resp. 420 eur mesačne, a zrušenie možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov pri príjmoch z prenájmu.
- Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane pre manželku atď.
- Zavedenie možnosti uplatnenia daňového bonusu len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku len z tzv. aktívnych príjmov, t. j. z príjmov zo závislej činnosti atď.
- Zavedenie progresívneho zdanenia fyzických osôb s nadštandardnými príjmami.
- Zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov.
- Zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby.
- Oslobodenie príjmov z baníckych deputátov, komisií atď. a zdravotných a niektorých skupín, maličkých, obyvateľstva.
- A zdanenie podielov dane na zisku z dividend, teda vyplácaných z nerozdeleného zisku spred roku 2004 sadzbou vo výške 15 %.
Nuž, ak si odmyslím vystúpenie Jula Brocku, ktorý vybral určitý malý segment, ale ako príklad to bolo veľmi rukolapné, toto určite nie je 20 %. Len toto, čo som prečítal. Ale najväčší problém je, že v súvzťažnosti alebo v súčinnosti s tými inými zákonmi, ktoré už táto vláda prijala, resp. ide prijať, môžem tento návrh hodnotiť len tromi slovami: zlý, zlý, zlý.
Ja sa skúsim pozrieť na túto novelu z pohľadu tých, ktorí tvoria hodnotu, tých, ktorí tvoria vlastne príjmovú zložku štátneho rozpočtu, a to sú zamestnávatelia, drobní podnikatelia, podnikatelia všeobecne a živnostníci. Ich názor už tu bol spomenutý niekoľkokrát, ale poteším pána predsedu výboru, budem presný v číslach.
Takže podnikateľské prostredie na Slovensku sa zhoršuje. Z kvartálu na kvartál. To už nie je o Radičovej vláde, to je o súčasnosti. Pretože index podnikateľského prostredia sa meria porovnaním kvartálov. Takže v porovnaní tretieho a druhého kvartálu tohto roka sa index podnikateľského prostredia znížil o 3,73 %. Toto negatívne varovanie podnikateľov vlastne prišlo ešte predtým, ako schvaľujeme tento zákon. To sú tie zákony, ktoré sme schválili už, resp. tie, ktoré už bolo jasné, že sa schvália. V treťom štvrťroku v tej celej položke hodnotenia podnikateľského prostredia najvýraznejší pokles zaznamenala položka legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície. O rekordných 11,1 %. Podnikatelia veľmi citlivo reagujú na zvyšovanie daní hlavne vtedy, pokiaľ štát im nedá nejakú adekvátnu náhradu. Napríklad znižovanie administratívnej náročnosti alebo lepšou vymožiteľnosťou práva, ale v tomto štát nerobí zatiaľ nič. V niektorých veciach, naopak, ešte-ešte zhoršuje. S tou vymožiteľnosťou práva tu už bolo tiež niečo povedané.
Zníženie ziskov však spôsobí to, že bude pôsobiť demotivujúco k ďalším investíciám. Čiže tie obavy, ktoré sa tu hovoria o tom, že noví podnikatelia ťažko budú vznikať, pretože, alebo nové pracovné miesta, pardon, pretože investície budú veľmi obmedzené znížením, teda zvýšením daní a odvodov, samozrejme, a poplatkov aj pre podnikateľov.
Druhé najnegatívnejšie hodnotenia podnikatelia pripísali položke legislatíva upravujúca odvody. Rating tejto položky klesol na úroveň 68 %, 68,1 bodu, čo je zníženie o 10,2 %. Už počas diskusie k pripravovanej novele zákona o sociálnom poistení podnikatelia upozorňovali na negatívne dôsledky zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia, ktorého výška je dlhodobo jednou z hlavných príčin pri tvorbe nových pracovných miest.
Treťou najnegatívnejšou hodnotenou položkou, aktuálnou, porovnanie tretieho a druhého kvartálu, je položka pracovnoprávna legislatíva. To je Zákonník práce. Tiež už tu dlhodobo alebo viackrát, viackrát spomínaný.
Ak takéto hodnotenie vystavuje podnikateľský sektor, zamestnávatelia, živnostníci, Živnostenská komora, aj keď tento index, samozrejme, tieto štatistiky robí Podnikateľská aliancia Slovenska, ale všetky tieto inštitúcie, ktoré spomínam, a aj tie, ktoré som nespomenul, sa negatívne vyjadrovali k pripravovaným zákonom. A súbežne podnikatelia vedia, a pre nich je to veľmi dôležité, aby verejné financie boli konsolidované. Nechápu však, prečo takýmto spôsobom.
Prečo hovorím na túto tému alebo prečo sa dívam z tohto postoja? Pretože práve podnikatelia, zamestnanci, zamestnávatelia, živnostníci, zamestnávatelia sú tí, ktorí môžu hovoriť o tom, či štát bude silný, alebo slabý, čo hovorí pán Blaha. Nie štát o tom rozhodne, či bude silný, alebo slabý. Hospodárstvo, ekonomika, vízie, vzdelaní ľudia, elity, všetci rozhodujú o tom, aký bude silný štát. Jedinec rozhoduje o tom, aký silný bude štát. Pretože keď budeme mať veľmi silných, možno aj bohatých jedincov, budeme mať aj silný a bohatý štát.
Vie, položím ešte raz tú otázku rečnícku, čo povedali mnohí moji predrečníci, ozaj či vie vláda Roberta Fica, či si úplne uvedomuje, čo robí. A teraz nemyslím na statické výpočty s predpokladanými zvýšenými príjmami pre rozpočet verejnej správy, ktoré vyznievajú tak priaznivo, že nadobúdajú dojem zbožného želania.
Stačí sa pozrieť na aktuálny vývoj na pracovnom trhu. Napriek nadpriemernému rastu hrubého domáceho produktu v rámci Európskej únie sa nám zvyšuje nezamestnanosť. Prečo taká disproporcia? Položili si vládni činitelia takú otázku? Viaceré štúdie totiž ukazujú aj z minulých rokov, v minulosti, že Slovensko na rozdiel od svojich susedov sa príliš spolieha na pár veľkých zamestnávateľov a zaostáva v aktivitách v malom a v strednom podnikaní. Ide o veľmi citlivú oblasť. Ľuďom sa nedá prikázať, aby podnikali, ale keď sa im vytvoria podmienky, tak podnikať budú, ale ak sa im budú klásť polená pod nohy, tak podnikať nebudú. Čo sa potom stane, ak náhodou jeden, dvaja alebo viacerí z tých veľkých podnikov alebo podnikateľov padnú?
Podnikanie nie je život na voľnej nohe. Nemôžem si robiť, čo chcem, ak to, samozrejme, myslím poctivo. Živnostník si svoje problémy berie do postele, žije s nimi 24 hodín denne a to o tom, ako má tá jeho živnosť vyzerať, ako má tá jeho práca vyzerať, aké má dodávateľsko-odberateľské vzťahy zabezpečené. Ak mu ešte štát bude robiť problémy a on má rozmýšľať o tom, ako bojovať so štátom a s daňami a s výkazmi, s byrokraciou, administratívou, ako vlastne chceme, aby to Slovensko vyzeralo za 5, za 10 rokov? A nemôžeme sa spoľahnúť na to, že toto zariadi za nás niekto iný. Práve takých nadšencov, ktorí chcú zamestnať seba, a klobúk dole ešte väčší pred tými, ktorí chcú zamestnať druhých, by si mal štát vážiť, mal by ich motivovať a mal by im na to vytvárať adekvátne podmienky.
Preto súhlasím s tými mojimi predrečníkmi, ktorí hovorili, že nerozumiem tomu. Vláda si sama píli konár pod sebou. Robí kroky, ktoré budú viesť k obmedzeniu pracovnej činnosti, k obmedzeniu novej tvorby pracovných miest. V konečnom dôsledku to bude k poklesu životnej úrovne. A pán Blaha, ak ma počúva, "k menšiemu štátu", pretože ten štátny rozpočet bude menší.
A nie sú to iba výmysly opozície, Podnikateľskej aliancie Slovenska, Živnostenskej komory, Republikovej únie zamestnávateľov a ďalších.
Tak si zoberme našu globálnu konkurencieschopnosť z dielne Svetového ekonomického fóra. Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o dve miesta, skončila na 71. mieste zo 144 krajín. Ide historicky o najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumuni, 78. miesto, a Gréci 96., Česká republika klesla o jedno miesto, je 39., naďalej však je z V4 lídrom, Poľsko si udržalo 41. miesto a Maďarsko je 60.
No a dovoľte mi, aby som teraz zase z iného pohľadu, nie slovenského, vysvetlil možno ten smrteľný kokteil, ktorý tu spomínali moji viacerí predrečníci, ktorý mieša táto vláda svojimi zákonmi a tento zákon bude taký, čo bude mať tú arómu v tom kokteile možno najväčšiu. Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum nízku vymožiteľnosť práva. Budem hovoriť čísla a opäť asi poteším pána predsedu. 140. miesto zo 144. Nasleduje vysoká miera klientelizmu: 138, mimoriadna nízka dôvera verejnosti voči politikom: 136, vysoké administratívne zaťaženie podnikania: 132. Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo strany štátu na podporu podnikania: 130. A nasledujú nedostatočný záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších produktov: 127, slabý vplyv slovenských producentov na medzinárodnú distribúciu: 126, príliš orientácia zákazníkov na cenu a nie na kvalitu: 125, zaostávajúca letecká infraštruktúra: 124. Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do zahraničia: 122, nekvalitný systém vzdelávania: 120, netransparentnosť pri nakladaní s verejnými financiami: 120.
A budem hovoriť, tam, kde sme najlepší, ako najlepšiu mieru máme, najlepší rebríček: povaha konkurenčných výhod, ktoré sú postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technológiách: 115, a neefektívna štruktúra verejných výdavkov: 112.
Nuž, čo by povedal rozumný politik v rozumnej vláde, keď mu takéto vysvedčenie vystaví Svetové ekonomické fórum? Nesnažil by sa tie rebríčky alebo tie podmienky, ktoré by nás stavali vyššie, meniť tak, aby sme išli vyššie? Samozrejme, že sú tam veci, ktoré sú dlhodobé a ich náprava je dlhodobá, ale to je jedno. Dôležitý je trend. Či v tých všetkých rebríčkoch, v ktorých nám vyčíta Svetové ekonomické fórum, by sme nemali robiť opatrenia, to znamená z našej strany, zo strany vlády zákony, aby sme postupovali vyššie? Tak opäť to moje nechápanie, páni kolegovia z vlády, nechápem, prečo robíme opatrenia, ktoré nás budú tlačiť nižšie?
Takže ak už vláda nedá na názory opozičných politických strán, nech zoberie do úvahy, prosím, aspoň súdy medzinárodných renomovaných inštitúcií. Sú naozaj varovné a nastavujú objektívne zrkadlo, čo sa deje v našom štáte v porovnaní s okolitým svetom. A tak ako som citoval správu zo Svetového ekonomického fóra, pripomínam len, že je tu dostatok odporúčaní aj zo Slovenska. Spomínaná rozpočtová rada či Rada pre rozpočtovú disciplínu, Národná banka Slovenska.
Je tu nutnosť konsolidovania verejných financií. Na tom sa zhodneme určite všetci, ale nie na úkor podväzovania ekonomických aktivít. A nechcem byť až taký tvrdý ako môj kolega Kaník, že vystavovať úmrtný list slovenskej ekonomike. K tomuto, bohužiaľ, táto novela smeruje a pravdepodobne spôsobí, že v tých rebríčkoch, kde sme dosť hlboko, budeme ešte hlbšie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pôjdem veľmi stručne po rade, ale prvé, pani Menzenská, tak ja sa skúsim držať, pani poslankyňa, presne toho, čo vy hovoríte, a budem sa snažiť teda viesť aj trochu dialóg.
Za prvé, čo hovoril pán poslanec Štefanec, pán poslanec Kaník. Áno, je tam hrozba reálnej špirály, to znamená toho, že budeme stále navyšovať dane a vyberieme v skutočnosti menej, ako sme čakali.
Pán poslanec Blaha, tam mám naozaj dve odpovede. Ak to myslíte vážne, tak tým učiteľom, a veríte v tento váš socialistický model, nech sa páči, tým učiteľom dajte rovno 10 %. Musí byť úspešný. Dokážte svoje tvrdenia konkrétnym konaním. Zariaďte 10 % učiteľom, keď veríte, že váš socialistický model bude funkčný, že zvýšením daní tuná bude lepšie prostredie, budete vyberať viacej, bude viac zamestnaných. Keď nie, tak vás poprosím, naozaj túto ideológiu nedávajte do tejto fázy ako rozpravy, lebo toto je naozaj vážne o ľuďoch, nie o tom, čo vy si predstavujete, a nie o tom, čo vy síce poviete, ale neviete dodržať.
Pán Kamenický, vám chcem povedať jednu vec. Tou prvou časťou vášho príhovoru, ja ju aj podpíšem, máte presne pravdu. Len to, čo sa rozdelí, je práve v tom závere, ktorý hovoríme. To znamená, hovoril som aj o iných častiach, ktorými zhoršujete podnikateľské prostredie, nielen o rovnej dani, a tam dochádza k multiplikačnému efektu. To znamená, ľudia si to prenásobia medzi sebou všetky vaše zhoršenia a odchádzajú odtiaľto. A to je áeálna hrozba. Vy vyberiete menej. A všimnite si, že každá ďalšia vaša prognóza je len negatívna. Čiže podpisujete sa pod to aj tým, že tam sedíte, aj tým, že za to dvíhate ruku.
A keď som apeloval na zdravý rozum, no apeloval som na to, že nie je pravda, že kríza je niečo, čo nemôžme ovplyvniť vlastným konaním. Môžme. Robíme to dnes, keď rušíme rovnú daň, a robíme to negatívne. Pán poslanec Kamenický, robíme to negatívne a uvádzal som konkrétne príklady, nie do budúcnosti, už za vašej vlády. Preto: zdravý rozum, otočka a poďme na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak dovoľte, aby som aj ja predniesla v krátkosti svoj postoj k tomu, čo povedal pán Frešo. Ja jeho prejav a prezentáciu považujem za pragmatickú. Ako to tu počúvam, tak rovnako si prajem a čakám na tu chvíľu, kedy konečne dve protichodne proti sebe stojace strany sa zamyslia nad tým, ako prepojiť dialóg. Ako očistiť budúce vízie o dani od toho, čo sa v praxi ukázalo a osvedčilo ako dobré, a vynechať to, ako tie opatrenia alebo tie nástroje, ktoré, naopak, sa neosvedčili.
Ja na tejto celej vzájomnej výmene názorov a postojov sa nemôžem stotožniť s tým konfrontačným duchom, v ktorom sa vedú, a s tými útokmi, s ktorými je sprevádzaný vlastne tento dialóg. Naozaj to považujem za patologický prejav a mám vážne obavy, že ak takýto patologický duch pri tak vážnych otázkach bude ďalej vládnuť v tomto parlamente, ak naďalej budeme týmto odtrhnutí od reality a od skutočných potrieb občanov, tak to môže nakoniec zahubiť aj samotný parlament. Tento parlamentný manažment vôbec nie je spôsobilý a schopný prepojiť komunikáciu, postaviť sa hlavne v situácii, kedy je krízová situácia, k veciam tak, ako sa očakáva.
Ďakujem.

Ďakujem. Skutočne ma zaujal ten prístup vymenovania veľkého strachu, dokonca reálne čísla ohľadom odchodu firiem na základe zmeny, ktorá sa chystá. Zároveň by som však možno aj rozšíril o možný príchod firiem, keďže pravidlá, ktoré sa idú zmeniť, ohrozujú aj to, že aké investície na Slovensko môžu prísť. Keďže súčasný stav nie je veľmi utešený a firmy odchádzajú, tým pádom strácajú zamestnanci prácu.
Ja by som sa chcel spýtať, či sa niekto zamýšľa nad tým, koľko firiem možno zvažovalo príchod a preinvestovanie nejakých finančných prostriedkov a o koľko týmto pádom Slovensko prichádza? Kto to zráta? A chcel by som vedieť, čo teda budeme ponúkať okrem tej slabunkej, okrem toho slabého odmeňovania, ceny, alebo slabej ceny práce, ktorú máme ako alternatívnu výhodu oproti štátom, ktoré sú tu okolo nás? To, že sme tu mali fungujúci systém rovnej dane a pravdepodobne budeme prvým štátom, ktorý ju zruší, toto bolo jedným z možných vyjednávacích pozícií pri tom, ak sme ponúkali možné investície ľudí, ktorí, alebo firiem, ktoré u nás investovať chceli. Zabiť to, čo funguje, to robí malý štát. To, čo reálne prináša peniaze aj v súčasnej situácii do štátnej kasy a zabezpečuje tie platy lekárov a učiteľov, je podľa mňa veľká miera rizika a veľká nezodpovednosť. A pri debate o malom a veľkom štáte sa mi zdá ako veľmi neúprimné, ak z ideologických hľadísk hovoríme o tom, že veľký štát alebo iný výber zabezpečí táto zmena. Myslím si, že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Zrušenie rovnej dane naozaj skomplikuje podnikateľské prostredie mnohým ľudom a zvlášť malým, drobným podnikateľom bude sa ťažko podnikať. Bude to administratívne zaťaženie, zníži sa počet pracovných miest, spomalí sa tvorba nových pracovných miest. Ekonomická dôvera ľahko sa stratí vo svete, vieme to veľmi dobre, má táto krajina túto skúsenosť, ale táto ekonomická dôvera sa veľmi ťažko ako prinavracia naspäť. Firmy, či už stredné, alebo veľké firmy, ak odídu z tejto našej krajiny, ťažko ich budeme dostávať naspäť.
Tristo miliónov eur na rozvojové stimuly niet, ani nebude. Môžno sa treba zamyslieť aj nad inými stimulmi a hľadať možnosti, ako túto krajinu naozaj dostať dobrým smerom. Sme mali jedno stretnutie včera so súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Títo roľníci nepotrebujú veľmi veľa nejak peňazí na to, aby tvorili hodnoty. Táto krajina potrebuje zamestnanosť takú a prácu takú vytvárať, ktorá je zmysluplná a tvorí tieto hodnoty. Dorábať chlieb na poli je zmysluplnou prácou. Tú prácu máme v celom našom chotári, v celej tejto našej krásnej Slovenskej republike a skutočne človek, keď sa pozrie na mnohé lány, ktoré sú neobsiate a neobrobené, a my skučíme, že nemáme prácu pre ľudí, to je úplne absurdné. To nemôže byť len riešenie drobných obecných služieb a podobne, takto riešiť zamestnanosť na Slovensku. Toto není cesta. Určite to nie je cesta, lebo týmto spôsobom len mnohých ľudí kazíme.
A dovolím si takú malinkú odbočku. Odvolávať sa tu na zdravý rozum, viete, dejiny ľudstva už toto poznali, je to veľmi nebezpečná cesta. Nech sa nevyvyšujeme nad to, že aký máme zdravý rozum.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Frešo, vy ste výborne hovorili, že v tejto súčasnej situácii v prvom rade treba šetriť a nie okrádať ľudí zvýšenými daňami. Ja na rozdiel od toho kolegu Blahu, ktorý je politologický teoretik a ekonomický mág za stranu SMER, ktorý vie teoreticky perfektne popísať zdravý rozum, ale asi mu trošku chýba, tak na rozdiel od neho teda poviem, že skutočne šetriť sa dá a sú tu ešte priestory. Ak si pozriete návrh nového rozpočtu, je tam mnoho rozpočtových organizácií, kde ľudia berú nadštandardne nadpriemerné platy, a dokonca sú im aj plánované už aj odmeny pre nich. Ja by som povedal, že to je úplný, totálny výsmech ľuďom do očí z vašej strany.
Takže to, čo ste pomenovali vy, dá sa šetriť, ale strana SMER nechce. A prečo by aj? Veď sú to všetko jeho ľudia, ktorých potrebuje zaplatiť, ktorých si potrebuje odložiť na horšie časy. Veď všade sú politické nominácie, ktoré stále kritizujeme, a nedajú si povedať. Takže prečo by mali šetriť, keď môžu okrádať obyčajných ľudí?
Ďakujem.

Ja by som chcel využiť svoj čas a by som chcel ako vstúpiť do tejto debaty.
Pán poslanec Frešo, myslím si, že aj vy si uvedomujete, v akej situácii momentálne Európa sa nachádza. Prognóza Európskej komisie na budúci rok je recesia mínus 0,4 %. Firmy strácajú objednávky, nakoľko sme veľmi otvorenou ekonomikou, a vy viete veľmi dobre, že všetky európske krajiny dnes, nevynímajúc Slovensko, majú a možno aj budú mať problémy so zamestnanosťou. To je logické vyústenie toho, čo sa dnes deje.
My sme prevzali tú zodpovednosť a snažíme sa robiť opatrenia, ktoré Európska únia chváli, a vy tu stále rozprávate, ako keby sme robili niečo zlé, a pritom z vonkajšieho prostredia počujeme samé chvály na to, čo sa tu deje. Povedzme si, glorifikujete rovnú daň, ktorá je skutočne z hľadiska tých investorov na určitej, možno piatej, šiestej, priečke tej dôležitosti. Dnes táto vláda sa sústredí skutočne na deficit, ktorý je úplne najzákladnejší nato, aby sme, jak ste hovoril o tej ekonomickej a politickej stabilite a o vôbec dôvere v Slovensko, aby sme túto dôveru udržali v tejto zlej situácii.
Takže nezneužívajte to, že celá Európa sa tu borí s problémami. A mne je jasné, že vaša politika sa snaží ukázať na to, že všetkému sme na príčine my. Ale to tak nie je. A možnože aj ten stav v tej pravici, ja by som povedal, možno by bolo treba doniesť desať tých veľkých klincov, aby ste si zatĺkli do tej svojej rakvy.
Ďakujem pekne.