Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

30.11.2012 o 9:03 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

30.11.2012 9:03 - 9:07 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Ja sa ospravedlňujem kolegovi, ale využil by som svoje právo. Chcel by som vás všetkých pozdraviť na začiatok tohto rokovacieho dňa.
V súvislosti s tým, čo tu bolo včera aj povedané ohľadne, prebehli určité rokovania s neziskovými organizáciami ohľadne asignácie dane. Preto boli tu nejaké návrhy, ktoré už prebehli výbormi, a včera nastal určitý pokrok v rokovaniach a chcem len vyjadriť nejaký svoj skutočne pozitívny postoj k neziskovým organizáciám. A ministerstvo financií sa dohodlo na určitých zmenách, ktoré by som chcel predstaviť vo svojom pozmeňujúcom návrhu.
Najprv by som chcel predložiť novú informáciu spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).
Zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní vynímam na osobitné hlasovanie bod č. 17. Preto aj predkladám svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady.
V tomto pozmeňujúcom návrhu v podstate ponechávame pôvodné podmienky pri asignácii dane a posúvame účinnosť o jeden rok. Je tam, samozrejme, postupné znižovanie asignácie, pričom by až do konca budúceho roku platila podmienka, keď organizácia zo zaplatenej dane poskytne dar 0,5 %, môže asignovať naďalej daň vo výške 2 %. Ak tento dar neposkytne, tak môže asignovať 1,5 % s tým, že sa to bude postupne znižovať s posunom o jeden rok. Takže dovolím si prečítať celé znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I:
1. Za doterajší bod 23 sa vkladajú nové body 24 až 26, ktoré znejú:
24. V § 52i ods. 1 sa číslo "2012" nahrádza číslom "2013".
25. V § 52i ods. 2 sa slová "2013 až 31. decembra 2015" nahrádzajú slovami "2014 až 31. decembra 2016".
26. V § 52i ods. 3 sa číslo "2016" nahrádza číslom "2017".
Doterajšie body 24 a 25 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava v postupnom znižovaní asignácie dane zmierňuje dopad krízy pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa neziskovou činnosťou zabezpečujúcou verejnoprospešné služby. Zámerom tejto úpravy je cez pomoc tretiemu sektoru zabezpečiť hlavne lepšie životné, vzdelávacie a športové aktivity pre sociálne slabšie skupiny ľudí, chorých ľudí a mládež.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2012 18:52 - 19:04 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No uisťujem vás, že jednominútové vystúpenie určite mať nebudem, takže vyzerá to tak, že budem asi dnes posledným rečníkom.
Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste vydržali až do týchto večerných hodín, obmedzím sa zásadne na podanie dvoch pozmeňujúcich návrhov a možno krátky komentár k prebiehajúcej rozprave.
Moje pozmeňujúce návrhy máte predložené písomne, ale tak ako to vyžaduje rokovací poriadok, je mojou povinnosťou ich predniesť aj ústne.
Takže prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov. V čl. I doterajšom bode 6 § 11 ods. 4 písm. a) sa za slová „o zamestnanie63c)“ vkladajú slová „alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím63d), alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím63e)“. Poznámky pod čiarou k odkazom 63d a 63e znejú: „63d) § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, poprosím vás, v tom pôvodnom texte, ktorý bol rozdaný v znení neskorších predpisov chýba, aby ste si to doplnili, 63e) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.“
Predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu je zavedenie odpočítateľnej položky pre tieto dve skupiny obyvateľov.
Odôvodnenie. Podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela tak vznikne aj na tie osoby, ktoré majú podľa zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, vrátane tých, ktorí sú na účely zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia definovaní v § 2 ods. 3, podľa ktorého ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Myslím, že z tohto je úplne zrejmé, pre ktorú kategóriu občanov je tento pozmeňujúci návrh určený. A verím, že nájde aj širšiu podporu v tomto pléne.
Ak som sa vo svojom prvom pozmeňujúcom návrhu zmieňoval o sociálne postihnutých občanoch, tak druhý pozmeňujúci návrh sa bude týkať oslobodenia od dane z príjmov predaja majetku vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov.
Ak dovolíte, ja sa vo svojich spomienkach vrátim dva roky dozadu. Za predchádzajúceho pôsobenia vlády Ivety Radičovej sme sa spolu so svojimi kolegami Petrom Kažimírom, Jánom Počiatkom niekoľkokrát snažili zmeniť návrh zákona o dani z príjmov, ktorý veľmi necitlivo zaviedla vláda Ivety Radičovej v podaní Ivana Mikloša. Najskôr sme sa snažili oslobodiť od dane z príjmov príjmy z prenájmu sociálnych bytov. Dámy a páni, či veríte alebo nie, ale ani tu sme neuspeli, ani daň z príjmov z prenájmu sociálnych bytov nebola vláda predchádzajúca ochotná oslobodiť od dane z príjmu. Neskôr sme podávali pozmeňujúce návrhy na toto oslobodenie aj pri predaji majetku, samozrejme, neuspeli sme. Pri poslednom rokovaní medzi predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a vládou Slovenskej republiky v memorande vznikla dohoda, ktorá hovorila o tom, že vládna väčšina v podobe strany SMER a vláda Roberta Fica umožní oslobodiť od dane z príjmu predaj majetku obcí a miest. A tento pozmeňujúci návrh dáva zadosť tomuto sľubu od predsedu vlády. A mám tu česť ho v tejto chvíli predniesť a vyriešiť problém, na ktorý viac ako dva roky upozorňujú všetky obce a mestá na Slovensku.
Takže druhý pozmeňujúci návrh.
Bod 1. V článku I za doterajší bod 8 sa vkladajú nové body 9 a 10, ktoré znejú:
„9. V § 13 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a okrem príjmov z predaja majetku zahrnutého v rozpočte zriaďovateľa, ak zriaďovateľom tejto rozpočtovej organizácie je obec alebo vyšší územný celok“.“
“Bod 10. V § 13 ods. 1 písm. e) sa za slovo „prenájmu“ vkladajú slová „a predaja“.“
Doterajšie body 9 až 25 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa oslobodiť príjmy obcí a vyšších územných celkov plynúce z predaja majetku od dane z príjmov. Úprava vyplynula z požiadaviek predstaviteľov Združenia miest a obcí prerokovaných a schválených vládou Slovenskej republiky dňa 21. 11. 2012. Úlohou obcí pri výkone samosprávy je podľa § 1 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov, a to predovšetkým zabezpečovať všestranný rozvoj územia, na ktorom sa nachádza, napr. plynofikáciu, výstavbu verejnej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd, zásobovanie teplom a s tým súvisiacu výstavbu rozvodov tepla, výstavbu a údržbu cestných komunikácií a podobne. Príjmy plynúce z prenájmu, resp. predaja majetku obcí sú jediným a veľakrát rozhodujúcim príjmom využiteľným na tieto účely.
V tejto súvislosti chcem upozorniť aj na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z prístupových dohôd, keď je potrebné do roku 2015 odkanalizovať obce s počtom obyvateľov nad 2 000, na čo dnes zrejme a reálne chýbajú finančné prostriedky.
Bod 2. V doterajšom bode 24 sa § 52t dopĺňa odsekmi 3 až 6, ktoré znejú:
Odsek 3: „Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012.“
Odsek 4: „Ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 a súčasťou ktorého príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu podľa druhej vety; v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.“
Odsek 5: „Lehotu podľa odseku 4 možno v odôvodnených prípadoch opätovne predlžiť najviac o tri kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 4. Ak daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 4 neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v lehote na podanie daňového priznania uvedenej v oznámení podľa odseku 4. Ak správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania,
v tejto opätovne predĺženej lehote je daň aj splatná.“
Odsek 6: „Ak podľa daňového priznania podaného v lehote podľa odseku 4 alebo odseku 5 daňovník nedosiahol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za podané po lehote podľa § 49 ods. 2 a správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu132a).“
Odôvodnenie. Navrhovaná nová úprava v ustanoveniach § 13 ods. 1 písm. b) a e) sa uplatní už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012, t. j., že príjmy plynúce obciam, vyšším územným celkom alebo ich rozpočtovým organizáciám v roku 2012 z predaja ich majetku budú od dane oslobodené, ak tieto subjekty podajú daňové priznanie po 31. decembri 2012. Táto úprava sa vykonáva v nadväznosti na požiadavky predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenskej republiky prerokované a schválené vládou dňa 21. 11. 2012.
Úprava lehoty na podanie daňového priznania sa navrhuje z dôvodu konsolidácie verejných financií. Podľa predloženého návrhu nebudú môcť daňovníci, ktorých lehota na podanie daňového priznania uplynie v kalendárnom roku 2013, využiť možnosť podania daňového priznania v predĺženej lehote, okrem daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú aj príjmy plynúce zo zahraničia. Tento daňovník si bude môcť predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace na základe podaného oznámenia. Takúto predĺženú lehotu bude možné v odôvodnených prípadoch opätovne predlžiť najviac o tri celé kalendárne mesiace iba rozhodnutím správcu dane na základe predchádzajúcej žiadosti daňovníka.
Poznámky, ktoré sú vytlačené hrubo, sú v podstate pomôckou pre pána spravodajcu, ale, pán spravodajca, ja žiadam, aj keď je tam návod, ako hlasovať, o týchto pozmeňujúcich návrhoch, oboch bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu, spoločne a tým pádom tie poznámky v zásade nie je potrebné využiť.
Ďakujem pekne aj za trpezlivosť a umožnenie ukončiť toto vystúpenie aj po 19.00 hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.11.2012 18:51 - 18:52 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Len veľmi stručne k obom kolegom, ale asi viac k pánovi Muňkovi. Nemusíme sa tu mať radi, ale myslím, že by sme si mali prejavovať takú základnú úctu a rešpekt. A k nej podľa mňa aj patrí nepoužívanie, nazvem to, univerzálnych faktických poznámok. Teda ak už chcete reagovať na ktoréhokoľvek rečníka, je dobré reagovať na to, čo hovoril primárne. Pán kolega, ja už som to, čo ste teraz povedali, od vás počul viackrát už len v tejto rozprave. A takmer nijako sa to nevzťahuje na to, čo som ja povedal. Priznám sa, že zdá sa mi to zvláštne a nie celkom správne, ale to už ponechám na vás.
A pokiaľ ide o to, čo hovoril pán Brocka. Áno, to je jeden z problémov. A myslím si, že je to len jeden z problémov, ktorý má tento návrh. Ale ja som v tom vystúpení naozaj nevidel potrebu robiť 27. dokumentovanie konkrétnych škôd, ktoré budú z tohto návrhu. Robia to ostatní moji kolegovia v tejto rozprave, myslím si, veľmi kvalifikovane. Ja som naozaj len chcel položiť otázku najmä členom vlády, lebo oni koniec koncov za to zodpovedajú, či sú si stále rovnako istí tým kurzom, ktorí nasadili za tých osem mesiacov v hospodárskej politike, lebo priznám sa, že keď sa im do tých očí pozerám, vidím tam určité pochybnosti. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2012 18:49 - 18:50 hod.

Dušan Muňko Zobrazit prepis
Pán Beblavý, spomínali ste tu hlavne sedemdesiate roky. No len zabudli ste povedať, že situácia sa ináč zmenila. Ušiel v roku 1973 OPEC, ktorý mal zásadný dopad na európsku a svetovú ekonomiku. A potom veľký dopad bol, samozrejmá vec, v Iráne, kde padol Šach Rezá Pahlaví. A celá záležitosť, samozrejmá vec, sa uberala úplne ináč, ako si to Američania, ale hlavne americké finančné kruhy predstavovali.
Ale nechcem ísť teraz do tej polemiky, o ktorej ste vy hovorili k tejto veci, ja sa chcem vrátiť k tomu, čo ste hovorili, pokiaľ sa tu hovorí dneska hodne o rovnej dani. Samozrejmá vec, daňová reforma, ktorú pán Mikloš zavádzal, nebola prepojená proste s reformou penzijnou, školskou ani zdravotníckou. My sme vytvorili v zdravotníctve dve kategórie. A odtiaľ začína marazmus, ktorý je dneska v zdravotníctve. A to isté je, aj pokiaľ sa týka sociálnych vecí. A, samozrejmá vec, k tomu pribudla kríza v roku 2008 a kríza, ktorá dneska sa znovu prehlbuje. A tým nastávajú aj problémy Slovenska, pretože Slovensko je malá krajina s otvorenou ekonomikou. Takže zbytočne tu budeme hovoriť, čo ukáže čas. Samozrejme, toto všetko ukáže čas, aká bude ekonomika a hlavne aký bude export slovenskej ekonomiky, pretože ak nebude export slovenskej ekonomiky, tak možno sa vám naplnia niektoré veci. Ale to je závislé od silných hráčov na európskom a svetovom poli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2012 18:48 - 18:49 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis
Ja veľmi krátko a práve preto, že je tu pán minister sociálnych vecí, zareagujem, aby som dopovedal tú myšlienku, že pán minister ľudia s nízkym príjmom budú platiť po prijatí tohto zákona vyššie dane, to je ten spodný riadok, 59 eur mesačne. Ale tomu, kto zarába 3 300 eur mesačne, týmto návrhom nezvyšujete dane ani o cent. A to je najväčšie sklamanie na strane SMER, že vy zvyšujete dane chudobným, nie bohatým. Naozaj, keby ste sa chceli inšpirovať Jánošíkom, tak vám poviem, vtedy zbojníci toto nerobili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2012 18:39 - 18:48 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, myslím, že kolegyňa už tu nezostala žiadna, keď som si pripravoval toto vystúpenie, vedel som, že budem nasledovať až po vystúpení zástupcov jednotlivých klubov. A bolo mi jasné, že minimálne po pánovi Sulíkovi a možno aj po kolegovi Štefancovi už priestor na ďalšie percentá v prejave asi nebude, lebo ich tu zaznelo viac ako dnešný celodenný prídel. Takže dovoľte mi povedať k rovnej dani prejav, ktorý nebude obsahovať ani percentá, ani slová ako efektívna daňová sadzba a ani nič podobné, ale skúsim možno trošku všeobecnejšie nadviazať a povedať ešte niečo iné. Tým pádom to naozaj možno aj viac osloví zastupujúceho ministra financií, teda ministra práce.
Tento zákon, ktorý tu dnes máme, nie je jediným, ktorý zásadne mení daňovo-odvodový systém. A myslím, že je tu zhoda, že ich treba posudzovať spolu. Koniec koncov aj pán Švejna za to argumentoval. Tento zákon je však dôležitý v tom, že naozaj rovná daň sa stala určitým symbolom, ktorý, ako pripomenul kolega Matovič, má na oboch stranách niekedy možno až iracionálne dôsledky, či už pre jeho zachovanie alebo jeho zničenie. Ale nielen z hľadiska imidžu, ale aj z hľadiska motivácií občanov jeho zmeny pravdepodobne budú mať aj najvýznamnejšie následky na slovenskú ekonomiku. Preto toto je asi správny zákon, pri ktorom hovoriť o celkovom zameraní hospodárskej politiky.
Hospodárska politika dnes na Slovensku prebieha nielen v neľahkých časoch, ale aj v časoch, ktoré sa zhoršujú. Médiami nebolo až tak veľmi zaznamenané, že v októbri vzrástla nezamestnanosť. A to je v mesiaci október vec, ktorá sa nestala už veľmi dlhé roky, čo naznačuje, že nešlo o sezónny efekt, ale úplne o antisezónny efekt, a naznačuje to, že nezamestnanosť je pomerne na prudkom vzostupe minimálne teraz, dúfam, že sa to zastaví.
Včera alebo predvčerom nám oznámil minister financií a premiér, že v rozpočte sa prehlbuje diera vplyvom klesajúcej spotreby, ale aj klesajúcich príjmov, minimálne teda tých zdanených. To znamená, je jasné, že hospodárstvu sa nedarí, a je jasné, že sa tým treba zaoberať ako zásadnou otázkou. A tá otázka, ktorej čelí každá vláda v takej situácii, je, či chce vytrvať vo svojom kurze, či ísť ďalej, tak ako sa odhodlala, a spoliehať sa na to, že veci sa zmenia alebo je čas kurz zmeniť. To je jedna z najťažších otázok, ktorej každá vláda, okrem tých, čo žijú v nejakých úplne super časoch vysokého ekonomického rastu, musí čeliť, lebo práve vtedy, keď sa nedarí dobre, sú najsilnejšie pochybnosti.
Preto mi dovoľte sa možno vrátiť k politikovi ľavice Francoisovi Mitterrandovi, ktorý v roku 1981 vyhral ako prvý socialista francúzske prezidentské voľby a mal program, ktorý bol jasne ľavicový. Aj keď vo svete vtedy vládla kríza, kríza nie je výdobytok posledných rokov, vtedy bola kríza po druhom ropnom šoku, rovnako ako táto vláda sa nedala odradiť, znárodnil viacero podnikov veľkých. Zmenil Zákonník práce. Zvýšil minimálnu mzdu. A aj zaviedol špeciálne dane pre bohatých. Problém tej hospodárskej politiky bol v tom, že ďalej rástla nezamestnanosť a inflácia vo Francúzsku a ani rok, ani dva roky po jeho nástupe sa situácia nezlepšovala, na čo Francois Mitterrand v roku 1983 uskutočnil to, čo sa dnes volá Mitterrandov moment. Teda úplne otočil hospodársku politiku smerom k stredu a ukončil snahu o budovanie socializmu v jednej krajine. Táto jeho otočka sa mu vtedy vyplatila, pretože hoci francúzska ľavica prehrala nasledujúce parlamentné voľby, on prezidentské voľby vyhral a vládol 14 rokov ako francúzsky prezident a je jediný ľavičiar v dejinách Piatej republiky, ktorý bol dvakrát zvolený a bol tak dlho prezidentom. To znamená, sú zjavné okolnosti, kedy tie otočky treba spraviť, aj z hospodárskych, aj z politických dôvodov.
Úplne v rovnakom čase, ako bol prezidentom Francois Mitterrand, bola britskou premiérkou Margaret Thatcherová, ktorá mala opačný problém, že zdedila ekonomiku, ktorá bola jedna z najsocialistickejších v západnej Európe a rástla aj najpomalšie v západnej Európe počas povojnového obdobia. A jej cieľom bolo vrátiť jej život. Mala Konzervatívna strana v roku 1979 vo voľbách taký slávny plagát, ktorý znel po anglicky Labour is not working, čo po slovensky znamená teda aj, že labouristi nepracujú, ale teda aj to, že labouristi nefungujú. A malo to teda poukázať na to, že politika labouristickej vlády vedie k nefunkčnej ekonomike a vysokej nezamestnanosti. Thatcherová voľby vyhrala a uskutočnila viacero ozdravných krokov, ktoré však tiež viedli najprv aj k zvyšovaniu inflácie dočasne, na chvíľku, ale najmä k prudkému zvýšeniu nezamestnanosti, ako sa hospodárstvo reštrukturalizovalo. V Británii vtedy vládlo významné sociálne napätie a veľmi veľa ľudí nielen z opozície, ale aj z jej vlastnej strany tlačilo na to, aby urobila tiež otočku v politike. A ona vtedy v roku 1980 mala na výročnej schôdzi Konzervatívnej strany taký slávny prejav, dodnes si ho môžete pozrieť na Youtube alebo, ak ste pozerali aj jej biografiu, kde ju hrá Meryl Streep, tak ste si to mohli pozrieť, kde hovorí, že táto dáma, teda tým myslí seba, žiadne otočky robiť nebude a ani ich neurobila. Držala ďalej svoj kurz a postupne sa ukázalo, že mala pravdu. Vyhrala nasledovné ďalšie dvoje voľby a stala sa najdlhšie slúžiacou predsedníčkou vlády v povojnovej britskej histórii.
To znamená, nie je jasné, či otočiť alebo či držať kurz. V tej chvíli často pochybovači pochybujú, stúpenci pochlebujú. Ale nakoniec je na tých lídroch, aby sa rozhodli. A tá zaujímavá otázka je, či tá politika, ktorú vláda zvolila dnes pre Slovensko, je politika, v ktorej treba vytrvať, alebo politika, ktorú treba otočiť.
Nie je to otázka, ktorá vzišla na Slovensku, rieši ju Francois Hollande vo Francúzsku, ktorý tiež vyhral prezidentské voľby prednedávnom na ľavicovej platforme vysokých daní pre bohatých a podobných sľubov. Dnes sa snaží nájsť kompromis medzi tým a totálnym zničením ekonomiky, kde napr. tú vyššiu daň, ktorú on sľuboval zaviesť, zavádzal na dva roky a podobne.
Podobnému problému čelí aj Barack Obama v Amerike, ktorý tiež postavil predvolebnú kampaň na tom, že vybalansuje verejné financie na bohatých. On má ale trošku šťastie v tom, že väčšinu v Snemovni reprezentantov majú republikáni, takže ako kompromis im môže ustúpiť zo svojej pozície bez toho, aby stratil kvetinku a hrdosť.
Ale zjavne tento problém nerieši len na Slovensku SMER, ale riešia ho ľavicoví politici aj v iných krajinách. A ten problém je, že s týmito typmi sľubov nie je až taký problém vyhrať voľby. Koniec koncov komu by sa nepáčila solidarita a boj s monopolmi a iné dobre znejúce veci? A skutočná výzva je vytvoriť a udržať fungujúcu ekonomiku, lebo bez nej sme v neustálom kruhu krízy. A tam zrazu už ten život taký jednoznačný nie je a sú namieste nielen kompromisy, ale možno aj veci, ktoré tak dobre neznejú na predvolebných materiáloch a plagátoch. Osudom pravice na Slovensku dlho bolo to, že hovorila niekedy až rada, niekedy až masochisticky veci, ktoré väčšina ľudí nechce počuť. Niekedy napriek tomu dokázala vyhrávať voľby, čo, si myslím, o slovenských občanoch hovorí obdivuhodné veci. Aj to je jeden z dôvodov, prečo k nim mám veľký rešpekt. Ale dnes aj sabadeštrukciou pravice sme naozaj v situácii, keď jasný mandát na vládnutie má SMER.
A tá otázka, ktorú si musím klásť je: Udržať kurz alebo otočiť? Kolegovia ostatní, ktorí tu boli a ktorí tu aj budú, sa snažili dokumentovať na číslach, príkladoch, analýzach, prečo ten kurz nie je dobrý. Ja s nimi poväčšine súhlasím, samozrejme, v niečom by som mohol doplniť, v niečom opraviť ich, ale nechcel som mať technokratický prejav. Chcel som sa len spýtať ministra financií, lebo som myslel, že tu bude on, ale myslím, že tá otázka pre vás, pán minister práce, je rovnako namieste, lebo ste tiež veľmi dôležitý a kľúčový člen tejto vlády: Ste si istý, že vytrvanie v tom kurze, ktorý ste nasadili, je tou najlepšou cestou pre Slovensko alebo nastal čas trošku zvažovať otočky? Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

29.11.2012 18:37 - 18:37 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Tuná na kolegu budem reagovať. Ako som vypočítal tú efektívnu mieru zdaňovania od 30 do 50 %, ja nehovorím, že všetky podniky to budú mať. Ale Sulík to už vysvetlil a ja som to už vysvetľoval dávno pred Sulíkom, že keď mám daňovú povinnosť 190 eur pri 19-percentnej dani a pri 23-percentnej dani 230 eur, tak je to zvýšenie daňovej povinnosti o 21 %. O 21 % platím tak viacej štátu za tých istých podmienok ako minule. Keď si k tomu ešte pripočítam zdravotné odvody, to znamená tých 14 %, tak dokopy platím štátu, či to chceme alebo nechceme, jednoducho ten podnikateľ tak bude počítať, vyše 30 %. A teraz ešte keď si zoberieme, že je podnik, kde je osobitná sadzba dane, tak jednoducho to znamená, že ten podnik, ktorý má osobitnú sadzbu, zaplatí ešte viacej. A bankám, ja sa stavím, to vyjde možno ešte aj viacej, ako som povedal, to znamená viacej ako 50 %, tak som to vypočítal. Na druhej strane, samozrejme, teraz ironicky musím povedať, že niektoré podniky nezaplatia nič.
A stále tá moja zásadná výhrada je, že to je ako s polievkou. Podľa mňa presolili ste to, to je celé. Čas ukáže, kto má pravdu, o rok sa to uvidí, možno sa to skôr uvidí, jednoducho nič iné, len empirické znalosti, ako to dopadne. Len potom môžem povedať, či ste urobili dobre alebo zle. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2012 18:35 - 18:37 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Rovná daň je dobrou daňou, ktorá je osvedčená už skúsenosťou. Mali sme tu iný daňový systém, postupne sme sa dopracovali cez rôzne peripetie k tej rovnej dani. To bolo to najlepšie, čo sme mohli mať. Myslím si, že naozaj zmenou tohto systému môžeme narušiť tú proporciu, nastane disproporcia.
Kolega spomínal tuná, že ten sociálny systém má byť adresný a spravodlivý, no naozaj aby sa takto dialo pri tom sociálnom systéme.
Tiež spomínal tú dehonestáciu tých poslancov, sami seba dehonestujeme, toľkokrát to tu už odznelo, ja som to tiež rozprával. Nepáči sa mi to, že kopeme sami do seba pri rôznych tých situáciách, keď v podstate ide veľakrát o také politické naťahovanie sa.
Nie je to tak dávno, ja si to ešte pamätám, keď kapitálové spoločnosti, ako boli eseročky, mali tú 42-percentnú daň. Postupne sa to znižovalo, dostalo sa na to úroveň 19 %. Tým, že bude rôzna tá daň, naozaj budú podnikatelia a firmy rozmýšľať tak, ako tú daň neodviesť, a nie ako ju odviesť.
Ďalšia vec je to, že sa presunú aj tie pracovné príležitosti alebo aj sídla firiem do okolitých štátov, kde tá daň je výhodnejšia a nižšia. Je veľký problém so zamestnanosťou, naozaj tu treba prijímať zákony také, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta, nielen aby sme tých ľudí riešili v tom sociálnom systéme, ako platiť dávky a podpory, ale ako dať týmto ľuďom prácu, a to aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2012 18:33 - 18:35 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis
Ja obdivujem kolegu Švejnu, teda, pán kolega, vás v tom, že ste tak pekne argumentovali, ale v podstate ani nebolo pre koho argumentovať, lebo je tu hŕstka poslancov, teda najmä tých vládnych, ktorých chceme presvedčiť. Ale ja som rád, že je tu minister sociálnych vecí. A ja sa pokúsim teda keď už tí poslanci zo strany SMER z toho nič nebudú mať, aby aspoň on mal niečo z toho, čo ste vy hovorili, pán poslanec.
Rovná 19-percentná daň neznamená, že každý platí 19 %. A ukážem to teraz pánovi ministrovi sociálnych vecí, že dnes zamestnaný človek s príjmom 700 eur pri 19-percetnej dani v prípade, ak jeho manželka je napr. pri dvoch deťoch a uplatňuje si on nezdaniteľné minimum na manželku, tak tento človek s príjmom 700 eur mesačne má nulovú daň. My sme práve vďaka tomu pri rovnej dani rešpektovali princíp, že nik, ani ten, kto mal 10- alebo 12-percentnú daň z príjmu, ktorá bola pred rovnou daňou, lebo začínala na takej úrovni, aby neplatil pri 19-percentnej sadzbe vyššiu daň. Čiže človek so 700-eurovým príjmom dnes má nulovú daň. (Ukázanie tabuľky.) Ale vy prijatím tohto zákona o daniach z príjmov a tým, že rušíte daňovú úľavu na manželku, spôsobíte, že tento človek s príjmom 700 eur každý mesiac bude mať daň 59 eur, pán minister, každý mesiac. Tí štrajkujúci učitelia to ešte netušia, ktorí lobujú, bojujú, aby ste im o 10 % zvýšili platy, vy im dáte len 5 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2012 18:31 - 18:33 hod.

Ladislav Kamenický Zobrazit prepis
Ďakujem. Ivan, ja mám niekoľko poznámok k tvojmu vystúpeniu. Ja si ťa veľmi vážim, ale čo sa týka tých tvojich prepočtov, raz hovoríš o tom, že je efektívna miera zdaňovania 30 až 50 %, potom hovoríš o tom, že celkové zaťaženie nám stúpne o 30 až 50 %. Ak ťa smiem poprosiť, tak ja by som skutočne rád, ak máš nejaký konkrétny prepočet, štúdiu videl, aby som sa k nej potom mohol konkrétne vyjadriť.
Čo sa týka tých zdravotných odvodov do daní, čo si spomenul naposledy, tak myslím, že to tu dneska zaznelo, ale nezaznelo to z úst poslancov strany SMER – sociálna demokracia. Takže myslím, že to by si mala ujasniť hlavne pravica.
Čo sa týka zdravotných odvodov z dividend, takisto to dnes zaznelo, ty vieš veľmi dobre, že podnikatelia si vyplácajú minimálnu mzdu a skutočne nejakú časť príjmov si vyplatia vo forme dividend, ktoré síce zdania, ale zdravotné odvody z nich neodvedú tak, že to je tiež forma, ako skutočne ten náš systém ochudobňovať o zdroje, ktoré skutočne veľmi potrebujeme na to, aby vôbec mohol fungovať.
Adresný sociálny systém, tak k tomu mám jednu zásadnú pripomienku, výdavky na sociálnu ochranu. Už som si pozeral, aké percento z HDP dávajú štáty na sociálnu ochranu v Európskej únii. Najviac na ňu dáva Dánsko, 24 %, môžem ti potom poskytnúť aj ten materiál, Európska únia v priemere okolo 18 %, Slovenská republika 11,5 % z HDP. A po nás už je len Estónsko, Rumunsko a Litva, tie dávajú na ňu 9 % z HDP. Keď zavedieme tú adresnosť, ja sa jej nebránim, ale potom asi by bolo nutné zvýšiť niekde tie sociálne dávky, ale kde ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis