Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

20.9.2018 o 10:21 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.9.2018 10:34 - 10:34 hod.

Oto Žarnay
Ďakujem pekne pánovi kolegovi Osuskému. Nemám čo k tomu povedať. Možno len to, že nie som jediný učiteľ, sú tu aj iní učitelia v Národnej rade, ktorí určite zastávajú podobný názor ako ja a sú príkladom aj pre iných učiteľov. A verím, že v našej spoločnosti sú desiatky a stovky dobrých učiteľov, ktorí majú veľmi vznešené ciele, ktoré však pre rôzne príčiny nemôžu dosiahnuť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2018 10:21 - 10:33 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v spoločnosti hovoríme radi o, často o politike, o športových výkonoch a o výchove a vzdelávaní detí. Prečo? Nuž, všetci máme pocit, že tomu rozumieme a máme povinnosť či právo vo všeobecnosti vyjadrovať sa k veciam, ktoré si myslíme, že poznáme. Experti na prihrávky a obranu sledujú futbalové a hokejové prenosy a vždy vedia, kto to pokazil, ako aj byť patrične hrdí, ak vyhráme medzištátny zápas. Politickí znalci sú úplne všade, čo je na jednej strane dobre, pretože sa zaujímajú o veci verejné, no zväčša iba v polohe kritikov a komentátorov bez osobnej angažovanosti a hlavne bez hľadania konštruktívnych riešení.
No a vzdelávanie a výchova potomkov je niečo, čo prechádza celým širokým názorovým spektrom. Pretože všetci majú vlastnú skúsenosť s návštevou minimálne základnej školy vedia, čo má učiteľ robiť a ako učiť. A, samozrejme, najmä ich potomka. Nik sa však nebude aktívne miešať do práce chirurga, hasiča či advokáta. Väčšine ľudí chýba skúsenosť a prepojenie. Nevedia, aký je postup, ako systém funguje ani zvonku.
Pravé poznanie, empirická, aj keď modelová situácia významne nastavuje schému myslenia najmä mladých ľudí a ukazuje im cestu, po ktorej sa môžu v rámci spoločnosti uberať. No nie definitívnu, len náčrt, ak pochopia, že v konečnom dôsledku sú jej strojcami oni samotní. Na to, aby sme boli aktívne účastní spoločenským procesom a neboli len pasívnymi prijímateľmi pokynov, potrebujeme rozvíjať kritické myslenie, získať proaktívny prístup a hľadať konkrétne riešenia problémov. Rovnako tak prijímať zodpovednosť za ich riešenie a nezametať ich takzvane pod koberec.
V školskom prostredí práve žiacke školské rady dávajú priestor na aktívne učenie sa spoločenských procesov v prepojení s autoreguláciou, keďže i týmto smerom pôsobia. Prinášajú možnosť spolupodieľať sa na živote komunity nielen priamym vtiahnutím, ale najmä riadením vlastnej činnosti a života školy. Spolupráca s inými svetmi, najmä so svetom dospelých, je silným motivačným a socializačným spojivom, ktoré reálne nastavuje ďalšie smerovanie a udržanie občianskej spoločnosti.
Po hlasoch stredoškolákov, ktoré boli minulý rok zdvihnuté a dožadovali sa zmien vo fungovaní žiackych školských rád, došlo k tomu, že tieto zmeny v zjednodušenej zákonnej podobe aj nastali. Dogmatický a formálny postoj k žiackym školským radám síce prešiel kozmetickou korektúrou, ale ako je naším dobrým zvykom, nejdeme hneď do dôsledkov, čiže neprehodnotíme zásadne celé nastavenie systému, a prípadné aplikačnou praxou zistené problémy následne riešime drobnými zmenami. Sú to však len čiastočné zásahy do zákonnej úpravy, ktorými starý systém takzvane pretvárame. Možno obava z prijatia zmien tých, ktorých sa zmena dotýka, možno politické smerovanie a možno len pootvorené dvierka na ďalšie a ďalšie úpravy a tým i zviditeľňovanie sa neumožnili komplexnú a dôslednú zmenu v kreovaní a fungovaní samosprávneho orgánu, akým bezpochyby žiacka školská rada je. Iba reálny život vždy prinesie dostatočnú spätnú väzbu pre prijatý zákonný počin, buď sa s ním tí, ktorých sa priamo dotýka, stotožnia, alebo budú hľadať cesty, ako ho v tom lepšom prípade zmeniť alebo v tom horšom obísť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, samotná existencia samosprávnych orgánov bola v našej spoločnosti veľkým krokom vpred. No od čias, kedy sme ich euforicky prijali, až do dnes sa celá spoločnosť výrazne posunula. Či správnym smerom a či správnymi formami a prostriedkami, to už bude na posúdení budúcich generácií a historikov. Samotná existencia nejakého orgánu nepostačuje, nie je zárukou demokracie, a to najmä v rámci nebezpečia a formalizácie jej fungovania. Množstvo indícií a podnetov z rôznych častí Slovenska aj v tomto školskom prostredí ukazuje, že samosprávu častokrát vedenia škôl berú len ako nutné zlo, ktoré sú povinné strpieť, pretože im to zákon prikazuje. Nezáujem najmä vedenia školy, ale aj pedagógov, často neprekonateľné prekážky kladené pre žiakov a nemohúcnosť pri riešení problémov odradí aj tých najodhodlanejších aktivistov, ktorí túžia po zmene a chcú na nej participovať. Pokiaľ riaditeľ školy a aj celé jej vedenie nechce riešiť žiakmi nastolený problém a nachádzať adekvátne riešenia, tí sa nemajú na koho obrátiť tak, aby bol reálne povinný zaoberať sa ich požiadavkami či problémami. Je to len na báze postoja či dobrovoľnosti jednotlivca, pedagóga, rodiča, miestneho poslanca, či ich hlas vypočuje a pomôže im nájsť riešenie.
Rada školy je skutočne vhodným kooperatívnym partnerom pre žiacke školské rady, pretože už len svojím zložením, kde sú zastúpení rodičia, zriaďovateľ, pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci, ale aj možnosťou vyjadrovať sa k systému, formám a prostriedkom riadenia školy, dáva priestor na ďalšie usmernenie a realizáciu požiadaviek a problémov žiakov. Nie je nadriadeným orgánom v nijakej systémovej hierarchii, ale miestom, na ktoré sa majú možnosť žiaci obrátiť, ak ich rokovania s vedením školy neboli úspešné, či už z vecného, alebo procesného hľadiska.
Rada školy je tu aj preto, aby sa reálne nevynímal pohľad detí na ich existenciu z celku, ale práve naopak, aby tie boli skutočne činnou súčasťou života školy. Zároveň pre ich budúce vnímanie spoločenského systému je to krok, keď žiaci budú vedieť, že vždy po prvom neúspechu existuje možnosť, ako daný stav zvrátiť, že existuje možnosť prehodnotenia už vydaných rozhodnutí a môže tak urobiť len ten človek alebo inštitúcia, ktorý rozhodnutie prijali, alebo iný orgán, ktorý o danej veci rozhodne.
Rozhodnutia prijaté riaditeľom školy, ak nie sú podložené písomným odôvodnením a signované, nie sú relevantným podkladom pre následnú sťažnosť v prípade nespokojnosti. Žiaci tak nemajú možnosť postupovať v súlade so zaužívanými postupmi v prípade sťažnosti a je im toto právo upierané. Obzvlášť to platí v prípade financovania žiackej rady a jej činnosti. Hoci existuje zákonná povinnosť školy zastrešiť finančne aj žiacke školské rady, nie vždy je naplnená dostatočne. Ak existuje na jednej strane písomná povinnosť požiadať o financovanie činnosti riaditeľa školy žiackou radou, mala by na strane riaditeľa školy existovať povinnosť nielen sa touto požiadavkou zaoberať, ale rovnako k písomnej žiadosti pripojiť i svoje písomné odôvodnené stanovisko. Tým je daný základ pre korektné fungovanie oboch strán, zamedzuje sa svojvôli a dáva priestor na preskúmanie rozhodnutia, prijatie stanoviska či podania ďalších návrhov, ako danú situáciu riešiť, niekým iným, aj iným orgánom.
Formálne ustanovenie akéhokoľvek orgánu nie je dostačujúce. Jeho existencia ako papierového tigra, ktorý je bezzubý a bez reálnej činnosti, je len výsmechom pre akékoľvek demokratické počiny a pôsobí skôr demotivujúco pre ľudí, ktorých zastupuje. Nahromadené problémy a požiadavky žiackej komunity ich samosprávny orgán často nerieši, pretože ten sa s nimi stretáva iba na papieri, prípadne iba v nízkej frekvencii. Dôvody k tomu vedúce sú rôzne. Na základných školách najčastejšie ten, že pedagóg, ktorý je spoluzodpovedný za fungovanie žiackej rady, nemá finančnú motiváciu alebo osobnú motiváciu, aby chod rady udržal a podporil. Na stredných školách neúspech riešenia požiadaviek a problémov do značnej miery znižuje aktivitu stredoškolákov na participácii života v škole. Preto by určenie minimálnej frekvencie zasadnutí žiackej rady jednak zvýšilo možnosť riešenia problémov a podnetov, ale aj nastavilo cestu, systém, zvyk, ako by mal tento samosprávny orgán fungovať a nebol iba zastupiteľskou atrapou.
V neposlednom rade spektrum problémov a podnetov, ktorými sa žiacke školské rady môžu zaoberať, je pomerne široké. Aktívna participácia na živote a fungovaní školy je základným stavebným kameňom dobre fungujúcej society. No vtiahnutie členov komunity do jej života, prenesenie nejakých základných spolurozhodovacích kompetencií a tým aj zodpovednosti za výsledok je dôležitým míľnikom pre každé spoločenstvo. Rozšírenie povinnosti vedenia školy o širšie vtiahnutie žiackej školskej rady do života a fungovania školy zákonným spôsobom nie je najideálnejšie, pretože to by malo fungovať bez zákonných zásahov na základe uvedomelého prístupu a bez vonkajších obmedzení a príkazov. Nedeje sa tak, a preto zatiaľ, kým nie je možnosť, aby tento prístup bol zo strany vedenia školy automatický, je nutné uloženie tejto povinnosti zákonom, aj keď to vyznieva akokoľvek absurdne.
Úplne najjednoduchší spôsob, ako vtiahnuť žiacku radu do činnosti a prostredníctvom nej aj viac iných žiakov, je ich aktívna participácia na organizovaní školských a charitatívnych, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží. Potreba zákonnej úpravy, nech vyznie akokoľvek nepochopiteľne, vyvstala z reálnych podnetov žiakov, kedy vedenie školy nebolo ochotné a schopné zmeniť zabehnuté archaické schémy riadenia najmä na základe príkazov a partnerská kooperácia so žiakmi pôsobila skôr ako mýtický čin a nie ako realita.
Ešte závažnejšia je pre žiakov stredných škôl možnosť vyjadriť sa v školskej rade k vylúčeniu alebo podmienečnému vylúčeniu žiaka zo školy, ktoré má pre takéhoto žiaka závažné dôsledky do budúcnosti. Rovnako aj vystúpenie a argumentácia zástupcov školskej rady nielen k tomuto významnému problému, ale aj prednesenie stanovísk a požiadaviek žiakov na zasadnutí vedenia školy alebo na pedagogickej rade je dôležitým participačným bodom, ktorý posilňuje vtiahnutie a demokratické postupy nielen v škole samotnej, ale aj v rámci širšej komunity.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno si poviete, že predložený návrh sa zaoberá len marginálnymi záležitosťami. Možno si poviete, že predložené problémy v skutočnosti ani nie sú problémami a že sú mnohé oveľa dôležitejšie, alebo si možno poviete, že je zbytočné zákonnou úpravou zasahovať do prezentovaných vzťahov, veď sú to len žiaci, čo tí vedia o reálnom živote. No rovnako ako napríklad pre Miška z II. B je vážny problém to, že mu jeho kamarát nevrátil požičanú farbičku a pociťuje to ako nespravodlivosť a znižuje to jeho dôveru v ľudí, v inštitút priateľstva, tak pre žiacku školskú radu je vážny problém jej znížená alebo nulová participácia na živote školy, ako je pre nás dospelých vážny problém udržanie hospodárskeho rastu pre celú spoločnosť. Tak ako demokracia sa musí budovať zdola, tak aj proces učenia a participácia na živote spoločnosti začína veľmi skoro, už v školskom veku. Neberme to ako marginálnu záležitosť a pokiaľ naša občianska spoločnosť nedôjde do stupňa vyspelosti, kedy tieto zásadné veci nebude brať ako svoju samozrejmú súčasť, je potrebné ich upraviť a nastaviť zákonom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2018 10:15 - 10:19 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je posilnenie demokratických inštitútov v žiackej školskej rade na zamedzenie iba jej formálnej existencie a zväčšenie reálnych možností riešenia problémov a podnetov žiakov prostredníctvom rady školy. Taktiež rozšírenie pôsobností žiackych školských rád pre vyššiu participáciu žiakov na živote a organizácii ich školy, a rovnako tak aj prehĺbenie pozitívneho postoja k občianskej spoločnosti a patriotizmu prostredníctvom zážitkového učenia.
Zavádzanie demokratických inštitútov do samosprávnej praxe žiackych školských rád je jednou z najlepších ciest pre výstavbu a posilnenie budúcej generácie občianskej spoločnosti. Prostredníctvom nich získavajú deti a mládež možnosť spolupodieľať sa na riadení vlastnej školskej komunity, čím získavajú skúsenosť a reálnejší pohľad na fungovanie celej society, vytvárajú sa schémy správania a myslenia, ktoré v budúcnosti ovplyvnia nielen ich samotných, ale aj spoločnosť. Abstraktné pojmy ako demokracia, voľby, verejný záujem či participácia nadobudnú reálnu podobu a zároveň účasť na dianí komunity podporuje kritické myslenie, kreativitu a rozvíja schopnosť riešenia problémov v zastupiteľskej podobe. Preto návrh zákona dáva legálnu možnosť žiackej školskej rade obrátiť sa na radu školy ako orgánu so širokým komunitným zastúpením so sťažnosťami a podnetmi, pokiaľ neuspeli u vedenia školy, a povinnosť rady školy sa týmito sťažnosťami a podnetmi zaoberať. Ide najmä o problémy v súvislosti so spoluprácou s vedením školy, odmietnutých alebo neriešených problémov žiakov, predovšetkým v oblasti medziľudských vzťahov žiak – žiak a žiak – učiteľ, ale aj pri narastaní iných negatívnych javov v školskom prostredí, námietok a pripomienok k organizácii školy a ňou organizovaných podujatí či volieb do žiackych školských rád.
Návrh zákona rozširuje pôsobnosť žiackych školských rád v strednej škole o možnosť vyjadriť sa k vylúčeniu a podmienečnému vylúčeniu študenta zo školy, ako aj podľa potreby na požiadanie umožniť účasť jej zástupcu na zasadnutí pedagogickej rady alebo zasadnutí vedenia školy a predniesť požiadavky a stanoviská študentov, prípadne sa vyjadriť k iným relevantným skutočnostiam týkajúcich sa života a vzťahov v škole.
Rovnako návrh zákona rozširuje pôsobnosť všetkých žiackych školských rád, ako aj osobitne stredoškolských vzhľadom na ich vyššiu zrelosť a schopnosť spolurozhodovať o živote komunity i v jej závažnejších otázkach napríklad aj o možnosť priamo sa podieľať na živote školy prostredníctvom participácie na organizovaní školských a charitatívnych športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží.
Návrh zákona tiež určuje minimálnu frekvenciu zasadnutí žiackych školských rád v snahe zabrániť formalizácii tohto samosprávneho orgánu a povinnosť predkladať finančné požiadavky žiackej školskej rady v písomnej podobe riaditeľovi školy a jeho povinnosť svoje signované a odôvodnené rozhodnutie k tejto požiadavke pripojiť.
Návrh zákona taktiež stanovuje na základe písomnej požiadavky a po dohode s riaditeľom školy uhrádzať činnosť žiackej školskej rady z rozpočtu školy. Svoje signované a a odôvodnené rozhodnutie je riaditeľ školy povinný pripojiť k písomnej požiadavke.
Toľko na úvod a potom sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 21.6.2018 15:12 - 15:20 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Moja prvá interpelácie smeruje na ministra spravodlivosti vo veci informačného systému a elektronického prepojenia súdov a personálneho zabezpečenia súdnymi zamestnancami.
Vážený pán minister, situácia vo vybavovaní súdnych vecí najmä na súdoch, ktoré riešia i špecifickú agendu s celoslovenskou pôsobnosťou, prípadne sa nachádzajú na vysoko exponovanom mieste, sa nachádza nad mieru únosnosti. Zdĺhavému riešeniu sporov, vytyčovaniu pojednávaní, vystavovaniu rozhodnutí a iným podstatným úkonom neprispieva ani nedostatočný, respektíve žiadny elektronický systém prepojenia jednotlivých súdov, kedy by si autorizovaný pracovník mohol okamžite verifikovať informácie potrebné k rozhodnutiu, prípadne k prebiehajúcemu pojednávaniu na iných súdoch, ale stále je odkázaný na systém dožiadaní, písomne či mailom, ktorých rýchlosť vybavenia je veľmi nízka. Táto skutočnosť spôsobuje predĺženie lehôt pri výkone jednotlivých úkonov súdov a tým aj komplikácie a predĺženie jednotlivých konaní.
Rovnako na tieto skutočnosti vplýva i fakt, že pre mimoriadne nízke finančné ohodnotenie súdnych zapisovateliek a vyšších súdnych úradníkov je najmä na súdoch vo veľkých mestách ich stav poddimenzovaný. Za finančných podmienok, aké im štát ponúka, je pre nich práve vo väčších aglomerátoch, kde je vyššia možnosť nájsť si lukratívnejšie zamestnanie, otázka reálneho prežitia s ohľadom na základné životné náklady akútna.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o slovenské súdnictvo a vzhľadom na záujmy občanov Slovenskej republiky interpelujem Vás, pán minister, nasledovnými otázkami:
V akom reálnom štádiu je výstavba elektronického informačného systému a prepojenia súdov a aký je časový horizont, prípadne etapy jeho realizácie a ako mieni ministerstvo celý proces urýchliť?
Aké kroky ministerstvo podniká na zvýšenie a skvalitnenie personálneho obsadenia súdov zamestnancami?
Ako a v akom rozsahu chce ministerstvo zabezpečiť zmeny vo finančnom zabezpečení administratívnych pracovníkov súdu, aby zamedzilo ich nedostatku, vysokej fluktuácii a preťaženosti?
Ďakujem.
Druhá interpelácia smeruje na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu vo veci učebnicovej politiky.
Vážená pani ministerka, problematika schvaľovania a distribúcie učebníc je dlhodobým tŕňom v päte školstva. Jednosmerná línia iba jednej učebnice bez možnosti alternatív s malými výnimkami alebo neexistujúce učebnice pre stredné školy, zloženie konkurznej komisie pre udeľovanie schvaľovacej doložky, formálna podpora vzniku alternatívnych učebníc sú len niektoré pálčivé problémy z množstva existujúcich. Pravidlá udeľovania schvaľovacej doložky sú na Slovensku natoľko komplikované a netransparentné, že odrážajú viaceré súkromné spoločnosti od toho, aby sa do toho procesu, aby sa do procesu ich vydávania zapojili. Pre autorov i tlač je vymedzený neadekvátny čas na ich prípravu a realizáciu a zväčša absentujú aj sankcie za ich neskoré dodanie. Osobitnou kapitolou je digitalizácia učebníc či praktické využívanie internetu pri vyučovaní, kde tu je potrebné široké technické zabezpečenie a aj reálne využívanie IT technológií vo vyučovacom procese a v tomto smere naše školstvo výrazne zaostáva. Výsledkom nastavenia učebnicovej politiky v našom školstve je neexistencia alternatívnych učebníc, ako aj rozporuplná kvalita už existujúcich.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj regionálneho školstva, interpelujem vás, pani ministerka, nasledovnými otázkami:
Prečo ministerstvo školstva, okrem štandardných finančných dôvodov, reálne nepodporuje vznik a realizáciu alternatívnych učebníc?
Ako chce ministerstvo školstva pre budúcnosť zabezpečiť vhodné zloženie konkurznej komisie pre výber učebníc vzhľadom na pomer štátnych úradníkov a odborníkov z praxe, ako aj informovanosť' verejnosti o zložení a činnosti tejto komisie?
Ako chce ministerstvo školstva pre zvýšenie transparentnosti i podporu vzniku alternatívnych učebníc zabezpečiť prístup verejnosti k hodnoteniu jednotlivých schvaľovacích učebníc recenzentmi i k hodnotiacim formulárom podľa stanovených kritérií, ktoré zverejnené sú?
V akom štádiu sa nachádza digitalizácia učebníc v našom regionálnom školstve a ako je zabezpečená transparentnosť' výberu realizátorov tejto činnosti?
Akým spôsobom chce ministerstvo zabezpečiť riadne a včasné dodanie učebníc do škôl, keďže v súčasnosti školy stále bojujú s nedostatkom učebníc, ako aj s ich neskorým dodaním?
Ako ministerstvo zabezpečuje transparentnosť výberových konaní na vydavateľov učebníc a aké opatrenia prijalo na zamedzenie nekalých praktík pri výbere vydavateľstva?
Tretia interpelácia smeruje na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu vo veci reálneho stavu, existencie a ďalšieho smerovania Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
Vážená pani ministerka, vo februári 2018 som vám podal interpeláciu vo veci existencie a ďalšieho smerovania Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. Dostalo sa mi široko koncipovanej a dostatočne všeobecnej odpovede, ktorá nevniesla dostatočné svetlo do riešenia problémov v tomto ústave. Medzičasom sa situácia v tejto inštitúcii natoľko vyostrila, že už aj z medializovaných informácií je zrejmé, že jej smerovanie je vážne ohrozené. Od nástupu nového vedenia ústavu, s ktorým ministerstvo školstva prejavilo spokojnosť, do apríla 2018 dalo výpoveď 13 zamestnancov vrátane štyroch, ktorých nové vedenie samo prijalo. Manažment ústavu v rámci tzv. organizačných zmien za účelom zefektívnenia práce prepúšťa 9 odborníkov a neadekvátnosť a nekoncepčnosť týchto organizačných zmien spôsobila, že výpoveď podalo ďalších 17 odborných pracovníkov, čo ohrozí nielen plnenie výskumných úloh, ale najmä bolestivo zasiahne starostlivosť o deti so špecializovanými potrebami v Detskom centre Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, ktorého zamestnanci odchádzajú všetci. To, na čo som už vo februári upozorňoval, vytvorenie negatívnej klímy a potláčanie akademických práv a slobôd na tomto pracovisku i na skutočnosť, že národný projekt schválený nebol a ani výskumní pracovníci nie sú ohodnotení a riadení tak, aby to bolo ku prospechu slovenskej vede, sa ukázalo ako ťažká realita prostredníctvom výrazného zhoršenia personálneho zabezpečenia a tým aj plnenia úloh tohto ústavu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj slovenskej vedy interpelujem vás, pani ministerka, nasledovnými otázkami:
Do akej miery disponuje ministerstvo školstva relevantnými a reálne vyváženými informáciami o fungovaní tohto ústavu a pomeroch v ňom, keď odmieta komunikovať so zamestnancami či ich zástupcami?
Považuje ministerstvo manažérsku prácu pána riaditeľa a celého nového manažmentu za kvalitnú i napriek tak širokému rozvratu pracovných vzťahov v tomto ústave a ohrozeniu plnenia výskumných úloh a aké personálne konzekvencie mieni v tejto súvislosti vyvodiť?
Čo je zámerom a ako bude prebiehať reštrukturalizácia činnosti ústavu a najmä jeho Detského centra, keďže toto pracovisko mienia opustiť všetci zamestnanci a jeho odčlenenie od ústavu by spôsobilo jeho premenu na rutinné zariadenie bez pridanej hodnoty, ktorú výskumníci poskytovali?
Aké opatrenia prijme ministerstvo, aby sa obdobná situácia nezopakovala na tomto či iných jeho pracoviskách?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.6.2018 16:16 - 16:18 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 1027. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 16:13 - 16:14 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, ja len v krátkosti. Ďakujem aj pánovi kolegovi Mizíkovi za jeho krátku poznámku. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, fakt chcem len potvrdiť, že ide čisto o, len o technický návrh bez politického podtextu a ide o to, aby sme pomohli riaditeľom škôl a ostatným vedúcim pracovníkom, napríklad aj zástupcom, zástupkyniam škôl, ktorí sú pri svojej práci dosť zaťažovaní byrokraciou a inými problémami a ešte si majú navyše strážiť aj termín funkčného vzdelávania, niekedy aj rok dopredu, aby náhodou nie zo subjektívnych príčin, ale z objektívnych príčin, kvôli metodickým centrám, ktoré, bohužiaľ, nie vždy vedia dostatočne naplniť skupiny, do ktorých sa hlásia riaditelia na inovačné vzdelávanie, tak kvôli tomu, kvôli týmto objektívnym príčinám sa dostávajú do veľmi chúlostivej situácie, keď môže byť ohrozené ich postavenie a zriaďovateľ školy ich môže prepustiť. Bohužiaľ, takéto prípady sa na Slovensku stali a týmto ľuďom nikto nepomohol. A keď si pozriete aj na internete, mnohí sa aj dostávajú do takýchto situácií, pýtajú sa, čo majú robiť a zákonná úprava na to žiadna neexistuje.
Takže len toľko, ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 16:04 - 16:12 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dôležitou súčasťou aktívneho života každého človeka je jeho profesijný rozvoj. Ten je nielen súčasťou individuálneho sebarozvoja, ale aj legálnou požiadavkou, ktorú musia jednotliví odborníci spĺňať. Zvyčajne tieto požiadavky overujú jednotlivé profesijné komory a realizujú akreditované inštitúcie, ktoré doplnené vzdelanie potvrdia platným certifikátom. Jeho platnosť v niektorých prípadoch je čiastočne obmedzená, no v mnohých neobmedzená. Špecifickým prípadom sú profesie, ktoré okrem profesijných požiadaviek musia spĺňať ďalšie, ktoré sú stanovené zákonom. No pokým vo väčšine prípadov zvyčajne postačí jednorazové absolvovanie vzdelávania, a to i vo verejnej správe, v komplikovanej situácii sa nachádzajú vedúci pedagogickí a vedúci odborní pracovníci, zástupcovia riaditeľov škôl, vedúci odbornej prípravy a najmä riaditelia škôl.
Pre výkon funkcie, samozrejme, po úspešnom absolvovaní výberového konania musia splniť kvalifikačné zákonné predpoklady vrátane prvej atestácie, musia mať dostatočne dlhú prax v profesii a do troch rokov od ustanovenia do funkcie musia ukončiť funkčné vzdelávanie. No kým riaditeľ výskumného ústavu so špecifickým zameraním na psychológiu, ktorý patrí pod ministerstvo školstva, je kardiochirurgom, úspešne však prejde výberovým konaním, ak bolo vypísané, a spokojne vykonáva funkciu riaditeľa bez akýchkoľvek špecifických zákonných obmedzení, riaditeľ školy takéto šťastie či privilégium nemá. Zákon mu ukladá každých sedem rokov absolvovať tzv. funkčné inovačné vzdelávanie pred skončením platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní, ak chce funkciu riaditeľa vykonávať i naďalej.
Funkčné vzdelávanie, ako aj funkčné inovačné vzdelávanie sú súčasťou kontinuálneho vzdelávania vedúcich pedagogických a vedúcich odborných pracovníkov, za ktoré riaditeľ zodpovedá zo zákona a koordinuje ho podľa ročného plánu kontinuálneho vzdelávania, ku ktorému sa vyjadril alebo ho schvaľuje zriaďovateľ. Riaditeľ školy sa musí o realizáciu svojho funkčného inovačného vzdelávania postarať sám. Z tohto miesta nechcem v tejto chvíli spochybňovať opodstatnenosť a zmysluplnosť tohto vzdelávania. V podstate ide o doplnenie najmä právnych informácií potrebných pre výkon funkcie riaditeľa školy, ako aj nových poznatkov z oblasti manažmentu školy, či technických a hygienických noriem, znalosť ktorých je potrebná pre riadne fungovanie školy. Úprimne, každý riaditeľ, ktorý chce dobre vykonávať svoju prácu, sa musí novým poznatkom i v tejto oblasti venovať neustále.
V 90. rokoch poskytovali školské správy zázemie riaditeľom škôl nielen v technickej, logistickej oblasti, ale ponúkali aj právny servis, ktorý riaditelia škôl mali možnosť využívať, a tak ho aj využívali. Školy však v tom čase nedisponovali právnou subjektivitou. Aj postavenie a poslanie rady školy malo iný charakter. Dnes je situácia iná. A riaditeľ školy pôsobí na svojom poste ako multifunkčná, plnohodnotná jednotka, ktorá okrem svoje odbornosti musí disponovať aj ďalšími znalosťami a zručnosťami z práva, sociológie, komunikácie, z oblasti technických noriem a ďalších špecifických odborností. A je len na ňom, či si vytvorí pracovné konzultačné portfólio odborníkov, ktorí mu v jednotlivých oblastiach budú nápomocní, alebo si bude všetky tieto odborné znalosti dopĺňať sám. A samozrejme súčasťou doplnenia je i obnova certifikátu o funkčnom vzdelávaní.
Problém však nastáva vtedy, keď si nestihne obnoviť certifikát o aktualizácii funkčného vzdelávania počas výkonu funkcie riaditeľa školy do vypršania jeho lehoty platnosti. Deje sa tak z rôznych, zväčša objektívnych, dôvodov. Napríklad riaditeľ sa riadne a včas prihlásil na funkčné inovačné vzdelávanie u akreditovaného poskytovateľa, najčastejšie metodického centra, ale to sa neuskutoční pre okamžitú nedostatočnú naplnenosť kurzu, a tým sa riaditeľ dostáva do kritickej situácie, keď je ohrozené jeho zotrvanie vo funkcii. Tu nastupuje sankcia, pretože zriaďovateľ môže daného riaditeľa na základe nesplnenia tejto podmienky v lehote z funkcie odvolať. Podstatné je v zákone uvedené slovo "môže", čo značí, že zriaďovateľ tak nemá povinnosť učiniť. Paradoxne to zriaďovatelia s obľubou využívajú, najmä ak sa chcú zbaviť nepohodlných riaditeľov, pričom mnohých iných, ktorí i závažne pochybili, držia vo funkciách, pretože spĺňajú špecifické požiadavky zriaďovateľa, ako je napríklad vysoká miera lojálnosti bez kritických pripomienok.
Podstatou navrhovanej zákonnej úpravy je zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka, čiže aj riaditeľa školy. Uvedená zákonná podmienka bude splnená i vtedy a teda nebude daná možnosť zriaďovateľovi na odvolanie riaditeľa, ak ten do 6 mesiacov od ukončenia platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní predloží nový certifikát zriaďovateľovi a v čase skončenia platnosti certifikátu bude aktívne reálne navštevovať prebiehajúce funkčné vzdelávanie.
Riaditeľ školy musí teda kumulovane naplniť obe zákonom stanovené podmienky. Zúčastňovať sa aktívne vzdelávania počas skončenia platnosti certifikátu, teda nie sa iba v tom čase prihlásiť na vzdelávanie a nový certifikát je povinný predložiť do šiestich mesiacov od ukončenia platnosti pôvodného certifikátu o funkčnom vzdelávaní. V podstate je teda riaditeľom, ale aj ostatným vedúcim, pedagogickým a vedúcim odborným pracovníkom daná ako keby ešte dodatočná šesťmesačná ochranná lehota, kedy ich zriaďovateľ nemôže z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky o platnom certifikáte o funkčnom vzdelávaní odvolať z funkcie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania, pardon, ešte raz, prepáčte, podstata zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania zostáva zachovaná. Dochádza tu však k administratívnemu posunutiu lehoty jej naplnenia z dôvodu zmiernenia tvrdosti zákona. No najmä môžeme týmto zabrániť zneužívaniu postavenia zriaďovateľa a zároveň naplniť i určitý spravodlivý postoj voči vedúcim pedagogickým a vedúcim odborným zamestnancom, ktorí si zodpovedne plnia svoje úlohy a zároveň musia znášať vyššiu mieru ťarchy špecifického odborného vzdelávania, ktorá nesúvisí priamo s odbornosťou pedagóga, ale s ďalším výkonom funkcie vo verejnom záujme. Podporou a realizáciou takto upravenej zákonnej požiadavky môžeme týmto ľuďom preukázať i tak potrebnú úctu za prácu, čo pre komunitu vykonávajú. Môžeme zároveň podporiť ich invenčné správanie a konanie, aby mohli bez ohrozenia vykonávať to, prečo sa sami rozhodli a získali podporu výberovej komisie, čiže v podstate rozšírenej rady školy, v ktorej sú zastúpené všetky dôležité súčasti školskej komunity.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 12:53 - 12:57 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Cieľom predkladanej novely zákona je zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia rovnako ako ostatní vedúci pedagogickí a odborní zamestnanci musí pre výkon funkcie spĺňať okrem všeobecných aj špecifické požiadavky, ktorými sú kvalifikačné predpoklady, absolvovaná prvá atestácia, splnená podmienka dĺžky praxe a ukončené funkčné vzdelávanie najneskôr do troch rokov od ustanovenia do funkcie.
Kým ostatné špecifické podmienky sú nemenné, resp. pôsobia v rámci časového horizontu pre riadiaceho pracovníka pozitívne, funkčné vzdelávanie je limitované maximálnou hranicou sedem rokov platnosti. Absolvované funkčné vzdelávanie v lehote a funkčné inovačné vzdelávanie pred ukončením jeho platnosti je významnou podmienkou na výkon vedúcej funkcie, pretože pri jej nesplnení môže byť tento pracovník z funkcie odvolaný. Funkčné vzdelávanie, ako aj funkčné inovačné vzdelávanie sú súčasťou kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných pracovníkov, za ktoré riaditeľ zodpovedá zo zákona, a koordinuje ho podľa ročného plánu kontinuálneho vzdelávania, ku ktorému sa vyjadril alebo ho schválil zriaďovateľ.
Riaditelia škôl a školských zariadení musia spĺňať rovnaké zákonné podmienky pre výkon svojej funkcie ako ostatní vedúci pedagogickí a odborní pracovníci, ale o ich naplnenie, predovšetkým pri funkčno-inovačnom vzdelávaní sa musia postarať oni sami. Prax ukazuje, že práve táto skutočnosť je predmetom mnohých nespravodlivých postupov, keď zriaďovateľ zákonnú možnosť, nie povinnosť absolvovania funkčného inovačného vzdelávania využíva. Teda keď zriaďovateľ zákonnú možnosť, nie povinnosť odvolať nepohodlného riaditeľa školy pri včasnom nesplnení podmienky absolvovania funkčného inovačného vzdelávania využíva.
Veľmi často sa stáva, že riaditelia sa riadne a včas prihlásia na funkčné inovačné vzdelávanie ku akreditovaným poskytovateľom, ale to sa neuskutoční, najčastejšie pre okamžitú nenaplnenosť, a tým sa riaditelia dostávajú do kritickej situácie, keď je ohrozená ich pozícia vo funkcii. Pre zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka a tým aj možnosti jej zneužitia je potrebné zákonne ukotviť splnenie uvedenej podmienky aj v prípade, že funkčné inovačné vzdelávanie reálne prebieha v čase uplynutia platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní a nový platný certifikát predloží tento pracovník do šiestich mesiacov od uplynutia platnosti pôvodného certifikátu o funkčnom vzdelávaní zriaďovateľovi.
Zákon ustanovuje splnenie podmienky predĺženia platnosti funkčného vzdelávania i v prípade, keď v čase uplynutia platnosti funkčného vzdelávania je vedúci pedagogický zamestnanec alebo vedúci odborný zamestnanec v procese funkčného inovačného vzdelávania, čiže ho reálne aktívne absolvuje a preukáže sa zriaďovateľovi platným certifikátom o jeho ukončení do šiestich mesiacov po dobe platnosti funkčného vzdelávania.
Toľko na úvod a hlásim sa ako prvý do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 12:47 - 12:49 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi za to, že sa zapojil do rozpravy, vyjadril svoj názor, aj keď nesúhlasí s mojím názorom alebo s niektorými mojimi názormi a tento návrh nepodporí. Ja som rád, že bol proste ochotný vyjadriť svoj názor a na rozdiel od iných členov školského výboru, ktorí tu ani v sále nesedia.
A viete, tá otázka verejnosti, môžete mať pravdu v tom, že v niektorých častiach Slovenska by to mohlo skôr či neskôr vyústiť do nepredvídateľných situácií. Na druhej strane si myslím, že na väčšine územia Slovenska by princíp verejnosti práveže pomohol sfunkčniť činnosť rady školy, pretože by konečne mohla byť viacej sledovaná nielen verejnosťou, ale aj viacej by sa snažila riešiť také problémy, ktoré by boli v prospech učiteľov aj rodičov.
Pre mňa osobne ako učiteľa s dlhodobou praxou je nemysliteľné, aby sa na rade školy nemohli zúčastňovať ani samotní rodičia alebo učitelia, ktorí nie sú členmi. A pokiaľ im to rada školy nejakým spôsobom neodsúhlasí, tak nemôžu ani predniesť svoje sťažnosti, návrhy, podnety alebo zaoberať sa tým, alebo vyjadriť sa k tomu, o čom sa, o čom bude rokovať rada školy. Čiže nejde o tých, tie skupiny ľudí, o ktorých ste, ktoré ste možno mali na mysli, nejakí krikľúni a ľudia, ktorí majú možno problémy sa správať na takýchto verejných rokovaniach, ale ide o veľkú skupinu ľudí z učiteľského a rodičovského prostredia, ktorí nie sú ani pripustení k tomu, aby mohli predniesť na pôde rady školy svoje podnety, sťažnosti a návrhy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 12:35 - 12:44 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, samosprávne orgány sú neodmysliteľnou súčasťou spoločnosti ako jeden z jej zásadných inštitútov. Ich postavenie, kreovanie a základné fungovanie je zvyčajne dané zákonom v rámcovej podobe a ich podrobná realizácia aj v podobe funkčnosti a zodpovednosti týchto orgánov je limitovaná ich vlastnými štatútmi či rokovacími poriadkami, ktoré však musia byť v súlade so zákonnými normami. Nie je tomu inak ani v prípade rady školy, obecnej či územnej školskej rady, ktoré ako samosprávne orgány majú v komunite v oblasti školskej politiky nezastupiteľné miesto. V rámci svojej iniciatívnej a poradnej funkcie presadzujú verejné záujmy a zároveň plnia funkciu verejnej kontroly činností súvisiacich so školskou problematikou.
Rada školy v rozšírenej podobe je zároveň výberovou komisiou pre výkon funkcie riaditeľa školy, čo aj týmto poslaním jej dáva punc nezastupiteľnosti. Zásadný problém nastáva, ak si rada školy neplní riadne svoju úlohu strážcu verejných záujmov. Presadzovanie individuálnych záujmov, osobných, úzkej skupiny ľudí alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, hoci zriaďovateľ menuje svojich zástupcov do tejto rady, spôsobuje nežiaduce deformity vo fungovaní tohto samosprávneho orgánu. Dochádza k obchádzaniu zákonných pravidiel a znižuje sa funkčnosť a dôveryhodnosť rady školy v očiach verejnosti. Verejná kontrola je tak značne naštrbená, ba až znemožnená.
Predovšetkým zásadu verejnosti je potrebné za všetkých okolností dodržiavať. Hovoríme tu teraz o verejnosti zasadnutí rady školy. Tá je síce zákonne ukotvená, ale zároveň jedným dychom je daná možnosť rade školy, aby súhlasom dvojtretinovej väčšiny členov rady eliminovala verejnosť zo zasadnutia. Vygenerovať dôvod pre takéto rozhodnutie nie je pritom vôbec zložité a rovnako tak získať dostatočný počet členov rady školy, ktorí takýto návrh podporia, si nevyžaduje veľa námahy. Zvlášť pri už spomínanej tendencii ovplyvniť ich pre jednoduchšie presadzovanie iných ako verejných záujmov či zámerov. Verejnosť, ktorá by sa chcela vyjadriť k jednotlivým prerokúvaným skutočnostiam, tak túto možnosť stráca. Prejavy svojvôle tak dostávajú reálne kontúry a neexistuje priama možnosť ich odstrániť. Preto potreba zákonnej úpravy maximálneho zúženia možnosti rade školy vyhlásiť jej zasadnutie za neverejné sa javí ako zásadná podmienka naplnenia transparentnosti a objektívnosti.
Neverejnosť zasadnutia by tak bola viazaná len na tú jej časť, kde by rada školy musela prerokúvať náležitosti chránené osobitným zákonom, napríklad zákonom o ochrane osobných údajov, Obchodným zákonníkom a podobne, a túto skutočnosť aj náležite zdôvodnila.
Súčasťou riadneho výkonu funkcie rady školy je aj riadne oboznámenie verejnosti o dni, mieste, čase a programe zasadnutia rady, ktoré je úzko spojené so zásadou verejnosti. Ak nechce, aby sa verejnosť vyjadrovala k prerokúvaným skutočnostiam, tak je daná možnosť obísť tento akt tým, že verejnosť nie je oboznámená so základnými faktami, ktoré súvisia s konaním zasadnutia rady školy. Stanovenie povinnosti rady školy vždy do 15. septembra nového školského roku na webovom sídle školy alebo inom zriadenom portáli či inom obvyklom verejne prístupnom mieste zverejniť harmonogram všetkých zasadnutí rady školy je krokom, ktorý umožní odbúrať obchádzanie zákona. Rovnako tomu zodpovedá aj povinné zverejnenie dňa, miesta, času a programu 10 dní pred každým zasadnutím rady a to rovnakým spôsobom ako harmonogram zasadnutí. Splnením tejto oznamovacej povinnosti radou školy bude zároveň naplnená zásada verejnosti a zároveň nebude vytvorený priestor na obchádzanie tejto zásady.
Častým problém v radách škôl je aj kumulovanie funkcií. Napríklad, ak vedúci odboru školstva na úrade samosprávneho kraja je zároveň delegovaným zástupcom zriaďovateľa v rade školy, alebo poslanec mestského zastupiteľstva je zároveň zástupcom rodičov v rade školy. Kumulovanie funkcií u jednotlivca nesie v sebe vždy riziko prevahy jedného záujmu nad druhým a tým aj neetického ovplyvňovania rozhodnutí orgánu, v ktorom sú takíto členovia obsiahnutí. Obzvlášť ak konflikt záujmov stojí v ceste reálneho presadzovania verejnosti v samospráve prostredníctvom volených členov rady školy. Rada školy v sebe zlučuje zástupcov celého spektra zúčastnených strán na živote a fungovaní školy alebo školského zariadenia, pedagogických a nepedagogických zamestnancov, žiakov a rodičov, ktorí sú volenými členmi rady a delegovanými zástupcami zriaďovateľa.
Riaditeľ školy, ako aj zástupcovia nemôžu byť zvolení do rady školy zo zákona, pretože by sa jednoznačne prejavil konflikt záujmov. Menej zreteľne však vystupuje otázka konfliktu záujmov, keď napríklad poslanec obecného zastupiteľstva by bol zvolený za rodičov, a prebieha tu skôr v skrytej podobe. Záujmy rodičov môžu stáť v kontrapozícii s obecným zastupiteľstvom a tak takýto volený zástupca nebude dostatočne kompetentný hájiť tieto ich záujmy. Zákonné rozšírenie negatívneho vymedzenia členstva v rade školy, okrem už spomínaných osôb riaditeľa školy a jeho zástupcov, o osoby, ktoré sú funkčne alebo inak personálne prepojené so zriaďovateľom, je preventívnym počinom súvisiacim s konfliktom záujmov.
Ďalším, nie menej závažným problémom rady školy je nedostatočný výkon mandátu voleného člena rady školy. Ak takýto člen rady školy si vôbec alebo nepružne plní svoj mandát, ak aktívne nepredkladá a nerieši jemu známe problémy alebo sa osobne snaží ich riešenie zmariť a tým v skutočnosti nechráni verejný záujem a teda ani záujmy mandátom mu zverené, je nutné, aby existovala možnosť takéhoto člena odvolať, k čomu jednoznačne prispeje i dôsledné uplatňovanie zásady verejnosti.
Rovnaký postup by mal byť uplatnený i pri nečinnosti voleného člena rady školy, ak sa ten osobne nezúčastňuje na zasadnutiach rady najmenej troch po sebe idúcich alebo má viac ako tri absencie na zasadnutiach počas školského roka. Túto možnosť by mali uplatniť tí, ktorí takéhoto člena ako svojho zástupcu zvolili po jeho prijatí kandidatúry a zároveň by si mali zvoliť nového zástupcu, ktorý svoj mandát bude v ich mene vykonávať riadne a zodpovedne. Takýmto spôsobom sa rozšíri zákonná možnosť odvolania člena rady školy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetky nastolené problémy pri bližšom pohľade môžu pôsobiť banálne a izolovane. Možno však na prvý pohľad. Pri hlbšom náhľade je významná ich úzka prepojenosť, pretože bez uplatnenia zásady verejnosti nie je možné dostatočne sledovať riešenie vzniknutých problémov i nastolenie nových výziev. A zároveň aj realizáciu mandátu jednotlivých volených členov rady školy a to aj v súvislosti s konfliktom záujmov. Zásadu verejnosti nie je možné dôsledne uplatniť bez realizácie informovanosti verejnosti o zasadnutiach rady školy. Komplexne však jednotlivé nastolené problémy nielen súvisia, ale tvoria zásadnú prekážku v riadnej a plnohodnotnej funkčnosti samosprávneho orgánu, ktorým rada školy bezpochyby je.
Práve z takýchto tzv. drobností sú zložené veľké veci. Je na nás, či pred nimi zatvoríme oči a budeme sa naďalej tváriť, že neexistujú, alebo sa konečne pustíme do dôkladnej rekonštrukcie jednotlivých inštitútov tak, aby sme predchádzali deformáciám a naplno ukázali, že nám na demokratických procesoch bez ohľadu na naše vlastné zaradenie v rámci politického spektra naozaj záleží.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis