Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.9.2019 o 18:53 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 24.10.2019 16:29 - 16:41 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rada školy rovnako ako obecná školská rada a územná školská rada sú podľa legálnej definície, citujem, "iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánom miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky". Koniec citácie.
Keď si to takto nahlas zadefinujeme, znie to dôležito a skvelo. A reálne? V skutočnosti má rada školy postavenie slovenského voliča. Jej názor, postavenie a kompetencie sú dôležité v podstate len pri voľbe riaditeľa školy. Inak sú jej kompetencie a dosah úplne formálne. A aby som nekrivdil všetkým, tam, kde rada školy je naozaj funkčná a snaží sa riešiť problémy školy a byť nápomocná v ich riešení, tam sa často stáva, že jej členovia sú zo strany vedenia školy a niekedy aj spriaznených kolegov perzekvovaní rôznym spôsobom. Vedenie odborov chránime zákonom. Radu školy nie. Takže pri pohľade na tento stav to vyznieva ako patová situácia. Asi by bolo najlepšie zrušiť ich. Nie sú potrebné a skoncovať túto trápnu hru na demokraciu. Nech je riaditeľ školy neobmedzený vládca požehnaný zriaďovateľom, ktorý si ho vybral. Všetci budú pracovať ako treba na pokyn, rozhodnutia budú len na riaditeľovi a nik nemá dôvod pozerať mu cez rameno a hovoriť do jeho rozhodovacích procesov. Áno, vráťme sa pred rok 1989, kde strana vždy správne rozhodla. Alebo, alebo to zmeňme! Zmeňme konečne svoje postoje a začnime sa správať zodpovedne k svojej krajine i vlastnej komunite!
Proces premeny je vždy bolestný, ale stojí za to. Nehrajme sa na demokraciu, ale ju reálne aplikujme v praxi. A môžeme pokojne začať tým, že z rady školy urobíme korektný samosprávny orgán, ktorý tým, že v sebe zahrňuje volených zástupcov všetkých účastníkov školského procesu, je plne zastupiteľský, kompetentný riešiť reálne podnety a problémy na školách, iniciovať a navrhovať zmeny zdola. No zároveň je protiváhou k vedeniu školy a môže dozerať na jeho rozhodovacie procesy.
Ako tieto zmeny nastoliť, som predložil v návrhu zákona. Súčasné zákonné kompetencie rady školy sú obmedzené a vymedzené len na uskutočňovanie výberového konania na vymenovanie riaditeľa, navrhovanie na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa a to vždy s odôvodnením alebo na vyjadrenie k návrhu na odvolanie riaditeľa, vyjadrenie sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia k návrhu na zrušenie školy a školského zariadenia a k iným možnostiam odvolania riaditeľa školy a návrhom o komplexnom chode školy, ktoré predkladá zriaďovateľovi na schválenie a rade školy na vyjadrenie. Takéto kompetencie sú nedostačujúce a neumožňujú reálny výkon zastupiteľskej samosprávy. Rada školy tak nemá reálny prehľad o aktivitách, finančných a dotačných rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú chod školy, a zároveň môže byť rada aktívne nápomocná pri riešení problémov i v personálnej oblasti, oblasti negatívnych sociálno-patologických prejavov a mala právo vybavovať podnety a sťažnosti.
Navrhujem preto, aby sa kompetencie rady rozšírili. A to tak, aby sa rada mohla vyjadrovať aj k personálnym, materiálnym a sociálnym podmienkam zamestnancov školy alebo školského zariadenia, k finančnému rozpočtu, k podnikateľským aktivitám a využívaniu finančných prostriedkov školy a školského zariadenia a k materiálno-technickým podmienkam na činnosť školy a školského zariadenia a mohla vybavovať doručené alebo na zasadnutí osobne prednesené podnety a sťažnosti najviac do 60 dní, prípadne ich bezodkladne odovzdať na vyriešenie kompetentnému orgánu štátnej správy alebo samosprávy.
Samozrejme, že výkon týchto rozšírených kompetencií nebude možný bež súčinnosti. Preto zákonom stanovená povinnosť riaditeľa školy poskytnúť súčinnosť rade školy pri výkone jej právomoci a teda predložiť jej požadované dokumenty a zdržať sa akýchkoľvek aktivít, ktoré by narúšali priebeh výkonu právomoci rady školy a jej členov, je nutnosťou. Rada školy doposiaľ bola vždy odkázaná na rozhodnutie riaditeľa, či im nejaký podklad na preštudovanie poskytne, častokrát dostávali zamietavú odpoveď s dôvetkom, že aj tak tomu nerozumejú a on nemá povinnosť im toto poskytnúť. Výkon rozšírených právomocí jednoznačne napomôže k transparentnosti úkonov vedenia školy, najmä riaditeľa a zároveň zvýši aj dôveryhodný kredit školy.
Zmeny je potrebné vykonať aj v organizácii rady školy samotnej. Hoci počet členov rady školy určuje zriaďovateľ, musí dodržiavať zásadu, že počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami, musí byť väčšinový. Takto nastavený systém zloženia rady by bol úplne v poriadku, pokiaľ by som sa už niekoľkokrát nestretol so snahou manipulovať radu školy pred výberovým konaním na riaditeľa školy tak, že zriaďovateľ má napokon väčšinu hlasov v rade, nepohodlných členov odvolal a vymenoval tam nových, poslušných. Preto je potrebné uvedenú zásadu upraviť tak, že počet zástupcov zriaďovateľa nesmie byť vyšší ako celkový počet ostatných volených zástupcov.
Zasadnutia rady školy sú v zásade verejné a mohli byť neverejnými v prípade, že o tom rozhodli dve tretiny všetkých hlasov, jej členovia, dvoma tretinami všetkých hlasov jej členovia. Takto sa stávalo, že v podstate mohli byť neverejné všetky zasadnutia, čo je v rozpore so základnými demokratickými princípmi. Preto navrhujem, aby boli neverejnými len tie časti zasadnutia, v ktorej sú prerokúvané informácie chránené osobitným zákonom, napríklad zákonom o ochrane osobných údajov alebo Obchodným zákonníkom v prípade obchodného tajomstva.
S tým úzko súvisí informovanosť verejnosti o zasadnutiach rady školy. Tá je často nedostatočná alebo žiadna. Preto je rade školy uložená povinnosť zverejniť na webovom sídle školy alebo inom verejne dostupnom mieste harmonogram svojich zasadnutí vždy do 30. septembra nového školského roku. Taktiež rada školy najneskôr 10 dní pred zasadnutím zverejní na webovom sídle školy alebo inom verejne dostupnom mieste dátum, miesto, čas a program svojho zasadnutia. Takto má verejnosť možnosť sa zúčastniť zasadnutia, prípadne predniesť podnety, sťažnosti a návrhy a to rovno, priamo na zasadnutí.
Potreba objektivity volených členov rady školy a ich kontinuálna činnosť je viac než dôležitá. Niektorí v nej pracujú len sporadicky, ako vyjde čas, poniektorí, tzv. zberači funkcií, sú poslancami v obecnom zastupiteľstve, zároveň sú vo vedení rady rodičov a zároveň členovia rady školy. Takto nie je dostatočne nastavená objektivita rady samotnej a dochádza k deformačným rozhodnutiam. Preto je potrebné v zákone definovať, že členom rady školy okrem vedenia školy nemôže byť aj osoba funkčne alebo inak personálne prepojená so zriaďovateľom, pokiaľ nie je jej delegovaným zástupcom. Predsedom rady školy nemôže byť osoba, ktorá vykonáva funkciu predsedu v inom samosprávnom orgáne školy.
Pre dodržanie už spomínanej kontinuity činnosti rád školy navrhujem, aby bol odvolaný zvolený člen rady školy, ak sa nezúčastnil najmenej na troch po sebe idúcich zasadnutiach alebo mal viac ako tri absencie počas školského roka, alebo ak preukázateľne nevykonáva svoj mandát riadne a zodpovedne, keďže z množstva zaslaných podnetov a sťažností je mi známe, že boli aj takí členovia rady školy, ktorí negovali akékoľvek riešenie nastolených problémov, alebo dokonca marili výkon rady školy. Ak je pozastavené členstvo niektorému členovi rady školy, napríklad z dôvodu jeho kandidatúry na riaditeľa školy, bude jeden člen výberovej komisie chýbať. Preto je potrebné zabezpečiť, aby po dobu nevykonávania mandátu člena rady školy bol riadne zastúpený, a to buď ďalším zvoleným kandidátom v poradí, alebo novozvoleným v danej kategórií členov.
V praxi sa tiež stáva, že zriaďovateľ bol povinný odvolať v zákonnej lehote riaditeľa školy alebo mu minimálne pozastaviť činnosť, no ten využíva pštrosiu politiku a nekoná. Posledný medializovaný prípad bol starosta obce Rudňany, ktorý nekonal v prípade riaditeľa školy, na ktorého bola daná žaloba za spáchanie trestného činu a prebehlo už, už i prvostupňové súdne konanie. Aby bol zjednodušený kompetenčný prístup, postup a zamedzilo sa klientelistickým postupom, rada školy v takýchto prípadoch, keď zriaďovateľ konať mal a nekonal, môže podať návrh na odvolanie riaditeľa na príslušné ministerstvo, ktoré rozhodne.
Nóvum tohto, tejto novely zákona je aj zavedenie dvojstupňového riešenia sťažností na činnosť rady školy, ako aj na voľby do rady školy, ktoré do 30 dní rieši rada samotná. Ak ich uspokojivo pre sťažovateľa nevyrieši, má túto kompetenciu hlavný kontrolór obce, mesta alebo samosprávy podľa zákona o sťažnostiach. Mimoriadne dôležitým je riešenie volebných sťažností, pretože tie majú dopad na rozhodnutia novozvolenej rady a ich zneplatnenie. Ak hlavný kontrolór zistí porušenie volebných pravidiel alebo sa preukážu nekalé praktiky pri voľbách, vyhlási voľby ako celok alebo ich časť za neplatné, zriaďovateľ je povinný vyhlásiť do 30 dní nové voľby do rady školy. Všetky úkony, ktoré vykonala rada školy po svojom zvolení, sú považované rovnako za neplatné, ako napríklad voľba kandidáta na riaditeľa školy.
No a v neposlednom rade je potrebné myslieť aj na ochranu členov rady školy, ktorí si riadne a poctivo vykonávajú svoj mandát. Stáva sa, že sú terčom šikany najmä na pracovisku, čo im znemožňuje riadny výkon ich profesie, preto žiadnemu členovi rady školy počas výkonu mandátu a ani po skončení mandátu nesmie byť spôsobená ujma z titulu výkonu členstva v rade školy. Týmto získavajú právny titul na svoju účinnú obranu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, môžeme viesť dlhú a rozsiahlu polemiku, či sú tieto zmeny potrebné, vhodné alebo či vôbec radu školu udržať. Môžeme kritizovať, no bez návrhov na zmenu to budú len plané reči. Vychádzajúc zo zbieraných podnetov, názorov a sťažností ľudí, ktorých sa táto problematika priamo dotýka alebo sa o ňu zaujímajú, viem, že situácia je viac než alarmujúca. Ak budeme tolerovať svojvôľu a machinácie v akomkoľvek segmente našej spoločnosti, vráti sa nám to ako bumerang. Tak si tu upracme a veci zmeňme! Bude sa všetkým ľahšie dýchať, žiť i pracovať. Mne, vám, deťom, učiteľom aj rodičom. Preto vás z tohto miesta žiadam, hlasujte za tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.10.2019 16:25 - 16:27 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom tejto novely zákona je rozšírenie možnosti ministerstva rozhodnúť o odvolaní riaditeľa školy, ak zriaďovateľ nekoná, prehĺbenie kompetencií rady školy, zabezpečenie včasnej a riadnej informovanosti verejnosti o termíne a obsahu zasadnutí rady školy, plná aplikácia zásady verejnosti na zasadnutiach rady školy bez svojvoľného obmedzenia samotnou radou školy, náležité zaistenie vybavovania sťažností na činnosť rady školy a volebných sťažností, eliminácia konfliktu záujmov volených členov rady školy, zvýšená ochrana osobnosti člena rady školy počas výkonu mandátu i po jeho skončení a rozšírenie možnosti odvolania člena rady školy.
Rada školy ako iniciatívny a poradný samosprávny orgán má podľa zákona presadzovať verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Rada plní funkciu verejnej kontroly, vyjadruje sa aj k činnosti školy či školského zariadenia, rovnako ako k činnosti orgánov miestnej štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. Rozšírená rada školy je výberovou komisiou na funkciu riaditeľa školy. Nezameniteľné miesto a vysoká opodstatnenosť tohto samosprávneho orgánu sú neodškriepiteľné, no za predpokladu, že je plne funkčná. A práve plná funkčná realizácia rady školy je v mnohých školách a školských zariadeniach ohrozená. Nie však iba čiastkovými zásahmi zvonku, ale aj samotnými členmi rady školy, ktorí po zvolení do funkcie neplnia svoj mandát tak, aby reálne chránili verejný záujem alebo záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov. Rada školy nemá priamu kompetenciu sledovať do dôsledkov napr. verejné obstarávanie, či preveriť iné finančné toky, pretože riaditelia im neumožňujú zväčša ani nahliadnuť do dokumentácie. Prax ukazuje, že práve presadzovanie individuálnych záujmov, či už osobných alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, spôsobuje jej zníženú funkčnosť alebo aj deformáciu celého jej poslania a tá sa stáva len formálnou ustanovizňou. Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.10.2019 16:12 - 16:24 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hodnotenie zamestnancov aspoň raz ročne je prirodzenou súčasťou pracovných vzťahov. Deje sa tak vo verejnej sfére, ako aj v súkromnom sektore. Pokiaľ je vykonávané s maximálnou objektivitou, tak je prínosom pre obe strany – zamestnanca i zamestnávateľa. Pre zamestnanca je spätnou väzbou vo vzťahu k výkonu jeho pracovnej činnosti, možnosti zlepšiť svoj pracovný výkon, zvýšiť osobný kredit, posúvať sa vpred, a to osobnostne, pozične, ale i finančne.
Pre zamestnávateľa je to rovnako spätná väzba, že finančné prostriedky vynakladané na toho-ktorého zamestnanca sú rentabilne vynaložené, či dokáže daný zamestnanec zúročiť a rozšíriť vlastný pracovný i osobnostný potenciál a či za danú mzdu vynakladá recipročne dostatočne kvalitnú prácu podľa pracovného zaradenia.
Kritériá hodnotenia sú zvyčajne viaczložkové a rôznia sa podľa pracovného zaradenia, pozície i segmentu, v rámci ktorého zamestnanec pôsobí. Širšie nastavenie hodnotiacich kritérií je pri manažmente, kedy okrem štýlov a efektivity riadenia sa berie do úvahy aj spokojnosť ľudí, ktorých daný pracovník riadi. Zároveň prostredníctvom hodnotiacich aktivít je možné odhaľovať i negatívne javy na pracovisku, vrátane negatívnych sociálno-patologických prejavov, ktoré sú závažnou brzdou v pracovnom tíme a bránia progresu a vyššej prosperite a efektivite.
Úspešné firmy a spoločnosti už dávno pochopili, že dobrý pracovný tím je zložený zo spokojných zamestnancov. No kým v súkromnom sektore sú kritériá a spôsob hodnotenia oklieštené len minimálne, vo verejnej správe je možné konať len na základe zákona, čo konkrétny zákon dovoľuje.
Rovnako tomu, rovnako je tomu i v školstve. Na základe novoprijatého zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch je § 70 venovaný hodnoteniu pedagogických a odborných zamestnancov. Predmetom tohto hodnotenia sú výsledky, náročnosť a kvalita výkonu pracovnej činnosti, osvojenie si a využívanie profesijných kompetencií, kde, citujem zo zákona: "Výsledkami výkonu pracovnej činnosti sú dôkazy o úrovni dosahovania cieľov, výchovy a vzdelávania, alebo dôkazy o úrovni pracovnej činnosti, ktorá sa sleduje na úrovni triedy alebo skupiny. Kvalitou výkonu pracovnej činnosti je miera správnosti, účelnosti a efektívnosti pracovnej činnosti a ktorá sa sleduje na úrovni dieťaťa alebo žiaka a osvojenie a využívanie profesijných kompetencií sa hodnotí v súlade s profesijným štandardom a potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci."
Pedagogického a odborného zamestnanca hodnotí priamy nadriadený jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Začínajúceho pedagogického zamestnanca hodnotí uvádzajúci pedagogický zamestnanec a začínajúceho odborného zamestnanca hodnotí uvádzajúci odborný zamestnanec priebežne a na konci adaptačného obdobia. Riaditeľa školy hodnotí zriaďovateľ jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Hodnotenie slúži ako podklad na odporúčanie uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odporúčanie uvádzajúceho odborného zamestnanca na ukončenie adaptačného vzdelávania, vypracovanie plánu profesijného rozvoja a ročného plánu vzdelávania, ako aj odmeňovanie.
Keďže o hodnotení zamestnanca sa vždy vyhotoví písomný záznam, ak ten s ním nesúhlasí, môže sa obrátiť na vyššiu inštanciu, začínajúci pedagogický alebo odborný zamestnanec na priameho nadriadeného, pedagogický alebo odborný zamestnanec na zriaďovateľa a riaditeľ školy požiada o hodnotenie organizáciu zriadenú ministerstvom školstva. Povinnosťou zamestnávateľa je rozpracovať zásady hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov v pracovnom poriadku.
Súčasťou zásad hodnotenia sú kritériá na hodnotenie výsledkov a kvality výkonu pracovnej činnosti, vyplývajúce zo školského vzdelávacieho programu, výchovného programu a individuálnych charakteristík školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci. Toľko v skratke hovorí platný zákon.
Ak ste postrehli, osobitosti hodnotenia riaditeľa školy sú zákonne ukotvené len v minimálnej miere. Ten pri výkone svojej práce je hodnotený ako pedagogický pracovník, keďže splnenie týchto kritérií okrem iných sú podmienkou výkonu funkcie riaditeľa počas celej doby trvania. Zároveň však riaditeľ školy je riadiaci pracovník s manažérskymi kompetenciami, ktorý riadi chod školy technicky, organizačne, finančne a personálne. Zriaďovateľ hodnotí riaditeľa školy na základe účelného vynakladania finančných prostriedkov, výsledkov školy, obsadenosti školy žiakmi a tak ďalej. No chýba tu ďalší základný element hodnotenia, a tým je spokojnosť zamestnancov.
Sú školy, kde riaditeľ každoročne dostáva väzbu od zamestnancov prostredníctvom anonymných dotazníkov, kde majú možnosť vyjadriť svoje názory a postrehy. Na ich základe dokáže nielen uplatniť správny štýl riadenia, zlepšiť kvalitu vlastnej riadiacej práce a aj prístupu k zamestnancom, ale aj inovatívne podnety a podchytí rodiace sa náznaky negatívnych sociálno-patologických javov a dokáže ich včas eliminovať. Zároveň sú tieto dotazníky relevantným podkladom, ktorý je súčasťou hodnotenia riaditeľa. No keďže takýchto škôl je ako šafranu a práve opačný alebo laxný postoj riaditeľov k danej problematike je častejší, je potrebné doplniť zákon tak, aby bolo povinnosťou každého zriaďovateľa zahrnúť do hodnotenia riaditeľa školy aj výsledky dotazníka hodnotenia spokojnosti na pracovisku a kvality práce riaditeľa školy.
Toto hodnotenie zriaďovateľ zrealizuje prostredníctvom rady školy ako nezávislého samosprávneho orgánu, kde má aj on sám zastúpenie na základe štandardizovaných dotazníkov. Takéto hodnotenie môžeme považovať už za komplexné a objektívne a nie zrealizované od stola, alebo na základe pozitívnych či negatívnych vzťahov so zriaďovateľom. Práve anonymita dotazníkov spokojnosti je kľúčová pri odhaľovaní negatívnych sociálno-patologických javov na pracovisku, akými sú napríklad mobbing a bossing. Šikanované osoby nie sú často schopné otvorene riešiť túto situáciu otvorene zo strachu pred stratou zamestnania alebo statusu na miestnej komunitnej úrovni a tak len ticho znášajú tento stav alebo z pracoviska odídu, povedzme to priamo, sú vyštvaní.
Zvyčajne sa znižuje ich pracovný výkon a zároveň zhorší zdravotný stav, čo v konečnom dôsledku opäť vedie k dlhodobo podlomenému zdraviu a aj odchodu z pracoviska. Za posledný rok je počet sťažností a podnetov, ktoré sme dostali na šikanózne správanie, sedemkrát vyšší ako v predošlom roku a má tendenciu zvyšovať sa.
Samozrejme, že existujú zákonné prostriedky, ako sa brániť pred šikanóznym správaním. Podať sťažnosť zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce alebo na inšpektorát práce, podať žalobu na základe antidiskriminačného zákona alebo Občianskeho zákonníka, mediácia, obrátiť sa na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva alebo aj podať trestné oznámenie alebo oznámenie o priestupku, ak bola naplnená skutková podstata trestného činu alebo priestupku, ale ich účinnosť je malá a predovšetkým veľmi zdĺhavá a niektoré si vyžadujú i finančné investície od podávateľa.
Všeobecne známou skutočnosťou je, že prevencia je vždy najúčinnejšia a najmenej nákladná, no málokedy sa touto skutočnosťou reálne riadime. Povinnosťou riaditeľa školy je dbať o kvalitu pozitívnych medziľudských a pracovných vzťahov a dodržiavať práva zamestnancov i pedagogického kolektívu uvedených v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. b).
Čo však v prípade, ak sú tieto práva porušované, a to dokonca samotným riaditeľom? Aké má možnosti zriaďovateľ prešetriť danú situáciu a zjednať nápravu? Nuž minimálne. Ako iná právnická osoba nemá kompetencie, aby priamo vstúpila do objektu a procesov riadenia školy alebo školského zariadenia, teda inej samostatnej právnickej osoby a snažila sa zjednať nápravu, aj keď ako zriaďovateľ nesie zodpovednosť za zriadený školský subjekt, keďže jej to zákon neumožňuje.
Preto navrhujeme, aby zamestnanci mali právo písomne sa obrátiť na zriaďovateľa, ak ich práva boli porušené alebo je porušovateľom sám riaditeľ. Zriaďovateľ na základe písomného podnetu je povinný konať a vyzve riaditeľa, aby do 15 dní predložil hodnotiacu správu o opatreniach na odstránenie porušovania práv zamestnancov a patologických javov v pedagogickom kolektíve a ich prevenciu. Ak riaditeľ túto povinnosť opomenie alebo nesplní riadne a včas, zriaďovateľ do 30 dní prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zistí aktuálny stav dodržiavania týchto práv v pedagogickom kolektíve a prijme opatrenia na nápravu a prevenciu. Zriaďovateľ zároveň prijme opatrenia voči riaditeľovi školy a odvolá ho.
Samozrejme, ak zamestnanec nie je spokojný s výsledkom konania zriaďovateľa, môže situáciu riešiť už prv uvedenými spôsobmi, to je jeho voľba, no prvotné riešenie daného problému zostáva na samotnom zdroji, čo je najrýchlejšie, najefektívnejšie a najrentabilnejšie.
Áno, už počujem niektoré námietky, že postup zriaďovateľa je zneužiteľný. Všetko je v podstate zneužiteľné a ako máme možnosť sledovať, tak sme ako národ veľmi kreatívni, pokiaľ ide o obchádzanie zákonných noriem. No buď sa budeme iba nečinne prizerať a neustále sa len sťažovať, alebo vystúpime z určitej zabehnutej komfortnej zóny a začneme veci konečne meniť a pokiaľ možno, tak eliminujeme negatíva v ich zárodku.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý rozumný človek, ktorý pôsobil v pracovnom kolektíve, vie posúdiť, ako naň vplývali vzťahy v ňom i s nadriadenými. Neverím, že sa nájde niekto, kto si za svoj život nenesie aspoň jednu negatívnu skúsenosť. Tá ho obohatila a prinútila konať, alebo sa vzdal a odišiel. Je dôležité, aby nám záležalo na ľuďoch. Tí tvoria hodnoty. Obzvlášť je to dôležité v prostredí, ktoré intenzívne ovplyvňuje nastupujúce generácie, na ktorých budeme raz závislí i my samotní. Nie je nič horšie pre dieťa, ak trávi celé dni, týždne a mesiace s vyhoreným, negatívne ovplyvneným človekom, ktorý mu má sprostredkovať a formovať pohľad na svet, na život i seba samého, ktorý mu má pomôcť nájsť cestu, ako efektívne sa učiť, získavať vedomosti, znalosti a zručnosti, sociálne a životné kompetencie.
Špecifikum školského prostredia nás núti k tomu, aby sme kládli dôraz na vytvorenie vysoko efektívnych prevenčných mechanizmov a aktívne riešili negatívne sociálno-patologické javy už pri ich vzniku. Zmeňme náš prístup, a tým pomôžeme nielen tým, ktorých sa to priamo týka, pracovníkom škôl, ale najmä nastupujúcim generáciám.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.10.2019 16:07 - 16:11 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predkladanej novely zákona je zvýšiť dôveryhodnosť a kvalitu hodnotenia práce riaditeľa školy alebo školského zariadenia prostredníctvom spätnej väzby zamestnancov realizovanej radou školy a právo zriaďovateľa priamo riešiť na základe písomného podnetu a nečinnosti alebo nezáujmu riaditeľa školy alebo školského zariadenia sociálno-patologické prejavy v správaní sa na pracovisku.
Riadiaci pracovník, ktorý chce naozaj dobre vykonávať svoju prácu, potrebuje pre jej správny výkon a zlepšenie spätnú väzbu. Všetci zamestnanci vrátane vedúcich zamestnancov sú hodnotení zamestnávateľom raz ročne. Kým prácu pedagogického a odborného zamestnanca hodnotí riaditeľ školy, jeho prácu hodnotí zriaďovateľ. Zriaďovateľ však nemá dostatok relevantných a verifikovaných informácií, ktoré by viedli k dostatočne objektívnemu hodnoteniu práce riaditeľa školy, ak absentuje spätná väzba od jeho zamestnancov. Z praxe je zrejmé, že školy, kde riaditeľ školy sám a iniciatívne požiada o anonymnú spätnú väzbu zamestnancov, dokáže kvalitnejšie a lepšie viesť pracovný kolektív a zároveň predchádza šíreniu sociálno-patologických prejavov správaní na pracovisku ich včasným odhalením. Realizácia spätnej väzby prostredníctvom rady školy dotazníkom kvality a spokojnosti, ktorú navrhujeme, umožní nielen dôveryhodné a kvalitné hodnotenie práce riaditeľa školy zriaďovateľom, ale zároveň bude významným prínosom pre skvalitnenie riadiacej práce a pri správnom nastavení aj prevenčnými účinkami v oblasti sociálno-patologických prejavov v správaní riaditeľa školy.
Pracovné prostredie a pracovná atmosféra sú dôležitým faktorom nielen úspešnosti podávaných pracovných výkonov, ale z dlhodobého hľadiska pôsobia aj na zdravotný stav zúčastnených. Každý pedagogický a odborný zamestnanec má právo na ochranu pred sociálno-patologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa, zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Prax jednoznačne ukazuje, že spoločenský, pracovný, sociálny i individuálny tlak pôsobiaci na členov pedagogického kolektívu spôsobuje rapídne zhoršovanie vzťahov na školských pracoviskách, a to aj v spojitosti s reálne nedostatočným povinným mechanizmom odhaľovania, odstraňovania a prevencie nežiaducich patologických javov v týchto kolektívoch.
Preto navrhujeme, že ak sú práva zamestnanca porušované a opakované sociálne patologické javy v správaní na pracovisku zo strany kolegov či vedúcich pracovníkov pretrvávajú bez nápravy, má zamestnanec právo obrátiť sa na zriaďovateľa v písomnej sťažnosti či podnete. Ten ak zistí, že riaditeľ školy účinne nekoná alebo nespolupracuje, má právo sám zistiť aktuálny stav a zjednať nápravu. Voči takémuto riaditeľovi školy je povinný vykonať zákonné sankčné opatrenie – odvolať ho.
Toľko na úvod a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 11:34 - 11:36 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V plnom rozsahu podporujem tento návrh zákona a v plnom rozsahu súhlasím s tým, čo povedal pre chvíľou Marek Krajčí. V tomto zmysle trošku nadviažem na Martina Fecka. Nemôžem hovoriť o svojich skúsenostiach pozitívnych, pretože môj otec bol tuhý fajčiar a nakoniec zomrel na rakovinu pľúc. Ale na druhej strane chcem povedať tiež skúsenosť, o ktorej, ktorú spomínal už predtým Marek Krajčí, že na zastávkach autobusov častokrát vidíme fajčiarov. Lenže problém spočíva nielen v ich arogantnom správaní, ale aj v tom, že sa nevykonáva žiadna kontrola zo strany mestskej polície alebo iných orgánov, ktoré by ich mohli za to sankcionovať, ako sa to deje napríklad v iných európskych štátoch.
Tiež je pre mňa šokujúce, ak napríklad niektoré školy, stredné školy počas veľkých prestávok vypúšťajú žiakov do areálu školy, resp. na parkovisko alebo niekde do vonkajších priestorov a nechávajú ich fajčiť cigarety pod argumentom, že potom budú kľudnejší na hodinách. Takisto školské exkurzie, školské výlety, kde vyučujúci, pedagogický dozor evidentne vidí, že jeho žiaci fajčia cigarety a pasívne na to pozerá a neurobí nič pre to, aby to prestali robiť.
Takže pokiaľ nezmeníme prístup v týchto, v takýchto prípadoch, asi ťažko môžeme očakávať, že situáciu, čo sa týka nárastu chorôb, rakoviny pľúc a iných chorôb, zastavíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 16:44 - 16:46 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem obom kolegom, ktorí reagovali na môj príspevok. Ku kolegovi Mizíkovi, áno, určite tieto problémy sa týkajú viac menej miest, ale zasa nemôže pochybovať o tom, že aj na slovenských dedinách prevládajú aj zlé medziľudské vzťahy medzi pedagógmi, ale hlavne vo vzťahu medzi pedagógmi a vedením školy o čom by vám mohol povedať viac aj či pán kolega Sopko i ja zo svojich osobných skúseností. A tak isto aj iní kolegovia, ktorí reagujú na podnety učiteľov z dedinského prostredia.
Skôr by som očakával vašu, povedali ste, že ste skeptik, a skôr by som očakával, že poviete či tento návrh školského ombudsmana sa vám zdá byť aspoň v niečom opodstatnený a chceli by ste, aby raz na Slovensku bol úrad školského ombudsmana zriadení, alebo celý tento návrh považujete za zlý a zbytočný. Pretože v tom druhom prípade je váš skepticizmus príliš hlboký a obávam sa, že ak sa neposunieme o krok ďalej, tak budeme ďalšie roky rozprávať o zlých napätých vzťahoch na pracoviskách, zborovniach, dedinských školách, ale čo urobíme preto, aby sa tento stav zmenil k lepšiemu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 16:27 - 16:40 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ochrana práv jedinca je zároveň ochranou práv spoločnosti. Hoci naša história nepriala dodržiavaniu práv jednotlivca, keďže kolektívne práva stáli nad nimi ako kultúrna a neustále sa kultivujúca sa spoločnosť, by sme mali a musíme dbať na ich dodržiavanie. Toto pochopili v demokratických spoločnostiach už podstatne skôr ako my a zriadili inštitút ombudsmana, verejného ochrancu práv. Jeho agenda je v našich pomeroch natoľko rozsiahla pre pomerne úzku skupinu vykonávajúcich ľudí, že postupne vznikli ombudsmani pre špecifické oblasti, či skupiny ľudí spoločnosti, a to zo zákona, alebo na základe rozhodnutí samosprávnych inštitúcií. Na jednej strane je dobré pri stave a rýchlosti práce nášho súdnictva a nízkej využiteľnosti mediačných služieb, že existujú inštitúty, ktoré sa problémami ľudí zaoberajú a zvyšujú dostupnosť pomoci, vzhľadom na bezplatnosť týchto služieb.
Na druhej strane by sme sa mali zamyslieť nad stavom spoločnosti, keďže porušovanie práv je možné registrovať v každej jej skupine a v každom segmente a nemá klesajúci charakter. Myšlienka vytvorenia funkcie školského ombudsmana je pomerne stará. Učitelia dlhodobo volajú po zriadení úradu školského ombudsmana, ktorý by dostatočne chránil ich práva a pomáhal pri riešení problémov na pracovisku. Žiaľ ani pokus o vytvorenie úradu pod názvom "odbor ochrany práv v regionálnom školstve" v roku 2015 nebol úspešný. Podnetov bolo pomerne málo, kompetencie úradu temer žiadne. Úrad fungoval viac-menej formálne a napokon po niekoľkých mesiacoch bol zrušený. Učitelia tak znovu zostali bez morálnej podpory a reálnej pomoci akú očakávali.
Na pracoviskách aj naďalej pokračovalo čoraz viac sa stupňujúce šikanovanie, bossing a mobbing zo strany kolegov, ale hlavne vedenia školy. S iniciatívou ako tomu zabrániť prišli aj samotní učitelia. Slovenská komora učiteľov napríklad spustila kampaň s názvom "Zber strachu", so zámerom zverejňovať a riešiť krízové situácie, či zvyšovať právne vedomie učiteľov. Na základe množstva podnetov, ktoré dostala, mohla vyhodnotiť k akým najčastejším javom dochádza na školských pracoviskách. Učitelia sa napríklad stretávajú s bránením vyjadrenia názoru na poradách, verejných stretnutiach, či so zabránením vstupu do školy. Vyskytujú sa aj prípady, keď dochádza k manipulácii s dovolenkami, či ku klientelizmu a rodinkárstvu zo strany zriaďovateľov, alebo riaditeľov škôl. Pedagógovia sa stretávajú aj s osobnými urážkami a ponižovaním, či zosmiešňovaním pred pedagogickým zborom, rodičmi, prípadne aj žiakmi, taktiež so spochybňovaním práce učiteľa pred rodičmi. Na pedagógov sa vytváral tlak, aby menili známky, klasifikovali podľa želaní svojich nadriadených, taktiež dochádzalo k manipulácii s úväzkami. Ich nadriadení ich trestali tak, že im siahli na odmeny, triednictvo, alebo vedúcu funkciu v predmetovej komisii.
Stali sa aj prípady, ktoré boli medializované, keď riaditeľ vyplácal zamestnancom odmeny napr. 100 až 300 eur, ktoré následne od nich žiadal späť. Dokonca bol zaznamenaný aj prípad fyzického napadnutia, keď riaditeľka zbila učiteľku pred celým kolektívom a následne ju zatvorila do miestnosti. Najviac podnetov prichádzalo zo základných škôl. Bohužiaľ, len malá skupina z radov učiteľov dokázala v sebe nájsť odvahu, aby na tieto prejavy ľudského poníženia poukázala a riskujúc stratu zamestnania, dožadovala sa spravodlivosti. To, čo je brzdou v demokracii na školách je práve strach. Strach z následkov, strach zo strany zamestnania, strach z prenasledovania za prejavený názor, strach z izolácie v kolektíve. Obeťami šikanovania sa stávajú zjavne takí, ktorí sú pre svoje schopnosti pre vedenie školy konkurenciou, alebo tí, čo poukazujú na chyby vedenia.
Ako poslanec Národnej rady som riešil viaceré podnety od učiteľov, ktorí mi písali, alebo ma vyhľadali v mojej poslaneckej kancelárii a žiadali o pomoc. Mnohí z nich si priali zostať v anonymite zo strachu pred prepustením, niekedy sa potrebovali len vyžalovať z toho, čo sa na ich škole deje, ako sa k nim správajú nadriadení, či vlastní kolegovia. Inokedy boli odhodlaní ísť do boja a sťažovať sa aj u zriaďovateľa, či na inšpektoráte práce. Len máloktorí z nich však u zriaďovateľa, či inšpektorátu práce pochodili. Zriaďovateľ školy má buď zviazané ruky a nemôže zasiahnuť, alebo z rôznych dôvodov nechcel zasahovať do interných problémov školy, keďže školy v jeho pôsobnosti majú právnu subjektivitu. Akoby otázka medziľudských vzťahov na pracovisku nebola pre zriaďovateľov školy vôbec dôležitá. Niektorým sťažovateľom tak neostávalo nič iné, len podať trestné oznámenie na svojho nadriadeného, či žalobu na súd.
Potom však nasledovali ďalšie sankcie a prejavy bosiingu a ešte viac sa bossing stupňoval. A práve tu chýba kontaktný bod, na ktorý by sa učitelia mohli v podobných prípadoch obrátiť. Školský ombudsman by mohol predstavovať samozrejme za predpokladu, že by mal príslušné kompetencie a nebol by iba úradnícka figúrka, oporný pilier pre rozvrátené vzťahy v zborovniach, či konflikty medzi pedagógmi a ich nadriadenými. Zvlášť na východnom Slovensku je vznik takejto inštitúcie opodstatnený, keďže prípadov bossingu a mobbingu je v tomto kraji najviac.
Psychické týranie, nátlaky, zastrašovanie, urážanie, ponižovanie, vyhrážanie, bránenie slobode prejavu, tlaky na zmenu známky, manipulácie s úväzkami a iné prejavy mocenského prístupu by mali z našich škôl čím skôr vymiznúť, lebo len v normálnych podmienkach je možné učiť bez stresu a strachu. Školský ombudsman nevyrieši problémy za iných, ale môže byť pri ich riešení významne nápomocný. Pokiaľ však obete šikanovania, bossingu a mobbingu neprekonajú svoj strach a pasívne budú čakať na zmenu, či pomoc z vonku ani inštitút školského ombudsmana ich nebude môcť dostatočne ochrániť. Bez svedkov totiž niet vinníka. A keď mu napokon aj napíšu, myslím školskému ombudsmanovi, ale až po rokoch, keď už ani nebudú na danej škole učiť, lebo to psychicky nevydržali a radšej z nej odišli, ich podnet bude už len spoveďou a nie reálnou snahou vyriešiť svoj problém a dosiahnuť spravodlivosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, oblasť školstva prechádza neustálymi transformáciami a zahŕňa v sebe široké spektrum aktérov. Existuje v ňom množstvo neriešených, nevyriešených aj gradujúcich problémov, ktoré narastajú geometrickým radom. Ako som už spomínal v predchádzajúcej časti svojho prejavu i mne denne prichádza množstvo podnetov zo všetkých regiónov Slovenska, najmä však z východu a severu, ktoré nesú v sebe symptómy porušovania práv jednotlivca v rámci interného sveta školy, alebo aj spôsobené externými legislatívnymi, alebo personálnymi nedostatkami. Preto opodstatnenie vzniku inštitútu školského ombudsmana vôbec nespochybňujem, ba naopak ho vítam. Vznik a jednoznačné jasné a zrozumiteľné vymedzenie kompetencií, spôsob kreácie, organizácie a financovania činnosti tohto inštitútu môže veľmi účinne napomôcť k zmene náprave negatívnych javov na škole a v školstve. Musíme si uvedomiť, že existuje len málo ľudí, ktorých sa táto oblasť nedotýka. Nie sú to len samotní prijímatelia školských služieb, deti, ale aj ich rodičia, zamestnanci škôl, samosprávne orgány škôl ako rada rodičov, alebo rada školy, ale aj zriaďovatelia a komunálni poslanci a obzvlášť v prostredí, ktoré je primárne zamerané na výchovu a vzdelávanie je potrebné vytvárať neohrozené a obohatené prostredie pre všetkých, ktorí sa na tomto procese zúčastňujú.
Veľmi pozorne som si preštudoval predložený návrh zákona a dospel som k záveru, že ako celok je dobrým krokom k ozdraveniu školského prostredia. Chcel by som sa však vyjadriť k niektorým bodom, ktoré by bolo možno, ktoré by bolo možné poňať inak. V prvom rade návrhová spôsobilosť a spôsob kreácie školského ombudsmana. Návrh na kandidáta školského ombudsmana môže dať najmenej pätnásť poslancov Národnej rady, čo je v podstate u nás bežný návrhový štandard. Bolo by na zváženie, či tento postup nezmeniť, alebo aspoň nerozšíriť o návrhovú spôsobilosť napr. jednotnej učiteľskej komory. Rovnako dávam na zváženie spôsob kreácie tohto inštitútu. Netvrdím, že na post verejného ochranu práv sme pri voľbách nemali šťastnú ruku. Práve naopak, hlboko ľudsky i odborne si vážim dámy, ktoré aktuálne tento post zastávajú, alebo zastávali. No v prípade komisárky pre deti išlo o trafiku a tomuto by sme mali už v samotných návrhoch zákonov predchádzať. Napríklad i tým, že verejnosť má právo poznať do dôsledkov morálno-etický, spoločenský a odborný kredit kandidáta a samotní kandidáti by mali byť verejne vypočutí ako kandidáti na post ústavného sudcu, ak chceme ponechať voľbu iba na poslancoch parlamentu. Aby existovala možnosť odvolať ombudsmana, ak ten vykazuje len tzv. činnosť, činnosť na papieri. Rovnako, aby existovala možnosť, ak by sa parlament po predložení správy, alebo mimoriadnej správy školského ombudsmana, do vymedzeného času, nezaoberal predloženým závažným problémom, aby samotný ombudsman mal mimoriadnu návrhovú právomoc a nebol závislý len na politickej vôli poslancov a ich klubov.
Do pozornosti dávam i miesto zriadenia úradu školského ombudsmana, hoci nie som zástancom zriaďovania nových úradov. V tomto prípade podporujem jeho opodstatnenosť. Navrhované Košice sú síce centrom najviac prijímaných podnetov, a to nemyslím samotné mesto, ale východ Slovenska, ale nemyslím si, že toto umiestnenie je najšťastnejšie. Jednak z dôvodu ďalšej kumulácie dôležitých verejných inštitúcií a jednak z dôvodu historicko tradičnej nadväznosti, by som odporúčal mesto Prešov. Poloha východ Slovenska, diverzifikácia dôležitých verejných a štátnych orgánov a dlhoročná tradícia pedagogického vzdelávania a pôsobenia pedagogických odborníkov dáva tomuto mestu lepšie predpoklady pre vznik nového úradu.
Moja ďalšia poznámka súvisí s úradom a zákonnou možnosťou vytvoriť regionálne kancelárie v Trnave, Žiline a Banskej Bystrici ako má napr. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, pre lepšiu dostupnosť klientov, ale i akcieschopnosť samotného úradu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naše školstvo sa nachádza v stave, keď sa nakopené problémy stávajú vážnou prekážkou v jeho progrese. Roztrieštená legislatíva, vedenie i financovanie, narušené medziľudské vzťahy na pracoviskách, šikana v rôznych podobách a formách, svojvôľa sú živnou pôdou pre únik kvalitných ľudí zo školstva a rýchle vyhorenie tých, ktorí v ňom zostávajú. A čo najmä, je to nedostatočné prostredie pre výchovu a vzdelávanie detí, čo sa odráža aj na kvalite práce pedagógov. Ak nie sú v pohode dospelí, deti nemôžu byť tiež, a to nahráva stúpaniu negatív
===== Pre únik kvalitných ľudí zo školstva a rýchle vyhorenie tých, ktorí v ňom zostávajú. A čo najmä, je to nedostatočné prostredie pre výchovu a vzdelávanie detí, čo sa odráža aj na kvalite práce pedagógov. Ak nie sú v pohode dospelí, deti nemôžu byť tiež a to nahráva stúpaniu negatívnych sociologicko-patologických javov i medzi nimi. O to frustrujúcejšie je, že im nemá kto pomôcť problémy riešiť, pretože to nevie alebo nechce. Deti a zamestnanci školy trávia v škole väčšinu času aktívneho dňa. Ak je šanca ako všetkým zúčastneným stranám pomôcť, nemali by sme vôbec váhať. A hoci inštitút školského ombudsmana nemá zákonnú oporu v okolitých krajinách, tento náš prím ich možno inšpirujem. Školský ombudsman je pozitívny krok, ktorý určite podporím. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 16:27 - 16:40 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ochrana práv jedinca je zároveň ochranou práv spoločnosti. Hoci naša história nepriala dodržiavaniu práv jednotlivca, keďže kolektívne práva stáli nad nimi ako kultúrna a neustále sa kultivujúca sa spoločnosť, by sme mali a musíme dbať na ich dodržiavanie. Toto pochopili v demokratických spoločnostiach už podstatne skôr ako my a zriadili inštitút ombudsmana, verejného ochrancu práv. Jeho agenda je v našich pomeroch natoľko rozsiahla pre pomerne úzku skupinu vykonávajúcich ľudí, že postupne vznikli ombudsmani pre špecifické oblasti, či skupiny ľudí spoločnosti, a to zo zákona, alebo na základe rozhodnutí samosprávnych inštitúcií. Na jednej strane je dobré pri stave a rýchlosti práce nášho súdnictva a nízkej využiteľnosti mediačných služieb, že existujú inštitúty, ktoré sa problémami ľudí zaoberajú a zvyšujú dostupnosť pomoci, vzhľadom na bezplatnosť týchto služieb.
Na druhej strane by sme sa mali zamyslieť nad stavom spoločnosti, keďže porušovanie práv je možné registrovať v každej jej skupine a v každom segmente a nemá klesajúci charakter. Myšlienka vytvorenia funkcie školského ombudsmana je pomerne stará. Učitelia dlhodobo volajú po zriadení úradu školského ombudsmana, ktorý by dostatočne chránil ich práva a pomáhal pri riešení problémov na pracovisku. Žiaľ ani pokus o vytvorenie úradu pod názvom "odbor ochrany práv v regionálnom školstve" v roku 2015 nebol úspešný. Podnetov bolo pomerne málo, kompetencie úradu temer žiadne. Úrad fungoval viac-menej formálne a napokon po niekoľkých mesiacoch bol zrušený. Učitelia tak znovu zostali bez morálnej podpory a reálnej pomoci akú očakávali.
Na pracoviskách aj naďalej pokračovalo čoraz viac sa stupňujúce šikanovanie, bossing a mobbing zo strany kolegov, ale hlavne vedenia školy. S iniciatívou ako tomu zabrániť prišli aj samotní učitelia. Slovenská komora učiteľov napríklad spustila kampaň s názvom "Zber strachu", so zámerom zverejňovať a riešiť krízové situácie, či zvyšovať právne vedomie učiteľov. Na základe množstva podnetov, ktoré dostala, mohla vyhodnotiť k akým najčastejším javom dochádza na školských pracoviskách. Učitelia sa napríklad stretávajú s bránením vyjadrenia názoru na poradách, verejných stretnutiach, či so zabránením vstupu do školy. Vyskytujú sa aj prípady, keď dochádza k manipulácii s dovolenkami, či ku klientelizmu a rodinkárstvu zo strany zriaďovateľov, alebo riaditeľov škôl. Pedagógovia sa stretávajú aj s osobnými urážkami a ponižovaním, či zosmiešňovaním pred pedagogickým zborom, rodičmi, prípadne aj žiakmi, taktiež so spochybňovaním práce učiteľa pred rodičmi. Na pedagógov sa vytváral tlak, aby menili známky, klasifikovali podľa želaní svojich nadriadených, taktiež dochádzalo k manipulácii s úväzkami. Ich nadriadení ich trestali tak, že im siahli na odmeny, triednictvo, alebo vedúcu funkciu v predmetovej komisii.
Stali sa aj prípady, ktoré boli medializované, keď riaditeľ vyplácal zamestnancom odmeny napr. 100 až 300 eur, ktoré následne od nich žiadal späť. Dokonca bol zaznamenaný aj prípad fyzického napadnutia, keď riaditeľka zbila učiteľku pred celým kolektívom a následne ju zatvorila do miestnosti. Najviac podnetov prichádzalo zo základných škôl. Bohužiaľ, len malá skupina z radov učiteľov dokázala v sebe nájsť odvahu, aby na tieto prejavy ľudského poníženia poukázala a riskujúc stratu zamestnania, dožadovala sa spravodlivosti. To, čo je brzdou v demokracii na školách je práve strach. Strach z následkov, strach zo strany zamestnania, strach z prenasledovania za prejavený názor, strach z izolácie v kolektíve. Obeťami šikanovania sa stávajú zjavne takí, ktorí sú pre svoje schopnosti pre vedenie školy konkurenciou, alebo tí, čo poukazujú na chyby vedenia.
Ako poslanec Národnej rady som riešil viaceré podnety od učiteľov, ktorí mi písali, alebo ma vyhľadali v mojej poslaneckej kancelárii a žiadali o pomoc. Mnohí z nich si priali zostať v anonymite zo strachu pred prepustením, niekedy sa potrebovali len vyžalovať z toho, čo sa na ich škole deje, ako sa k nim správajú nadriadení, či vlastní kolegovia. Inokedy boli odhodlaní ísť do boja a sťažovať sa aj u zriaďovateľa, či na inšpektoráte práce. Len máloktorí z nich však u zriaďovateľa, či inšpektorátu práce pochodili. Zriaďovateľ školy má buď zviazané ruky a nemôže zasiahnuť, alebo z rôznych dôvodov nechcel zasahovať do interných problémov školy, keďže školy v jeho pôsobnosti majú právnu subjektivitu. Akoby otázka medziľudských vzťahov na pracovisku nebola pre zriaďovateľov školy vôbec dôležitá. Niektorým sťažovateľom tak neostávalo nič iné, len podať trestné oznámenie na svojho nadriadeného, či žalobu na súd.
Potom však nasledovali ďalšie sankcie a prejavy bosiingu a ešte viac sa bossing stupňoval. A práve tu chýba kontaktný bod, na ktorý by sa učitelia mohli v podobných prípadoch obrátiť. Školský ombudsman by mohol predstavovať samozrejme za predpokladu, že by mal príslušné kompetencie a nebol by iba úradnícka figúrka, oporný pilier pre rozvrátené vzťahy v zborovniach, či konflikty medzi pedagógmi a ich nadriadenými. Zvlášť na východnom Slovensku je vznik takejto inštitúcie opodstatnený, keďže prípadov bossingu a mobbingu je v tomto kraji najviac.
Psychické týranie, nátlaky, zastrašovanie, urážanie, ponižovanie, vyhrážanie, bránenie slobode prejavu, tlaky na zmenu známky, manipulácie s úväzkami a iné prejavy mocenského prístupu by mali z našich škôl čím skôr vymiznúť, lebo len v normálnych podmienkach je možné učiť bez stresu a strachu. Školský ombudsman nevyrieši problémy za iných, ale môže byť pri ich riešení významne nápomocný. Pokiaľ však obete šikanovania, bossingu a mobbingu neprekonajú svoj strach a pasívne budú čakať na zmenu, či pomoc z vonku ani inštitút školského ombudsmana ich nebude môcť dostatočne ochrániť. Bez svedkov totiž niet vinníka. A keď mu napokon aj napíšu, myslím školskému ombudsmanovi, ale až po rokoch, keď už ani nebudú na danej škole učiť, lebo to psychicky nevydržali a radšej z nej odišli, ich podnet bude už len spoveďou a nie reálnou snahou vyriešiť svoj problém a dosiahnuť spravodlivosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, oblasť školstva prechádza neustálymi transformáciami a zahŕňa v sebe široké spektrum aktérov. Existuje v ňom množstvo neriešených, nevyriešených aj gradujúcich problémov, ktoré narastajú geometrickým radom. Ako som už spomínal v predchádzajúcej časti svojho prejavu i mne denne prichádza množstvo podnetov zo všetkých regiónov Slovenska, najmä však z východu a severu, ktoré nesú v sebe symptómy porušovania práv jednotlivca v rámci interného sveta školy, alebo aj spôsobené externými legislatívnymi, alebo personálnymi nedostatkami. Preto opodstatnenie vzniku inštitútu školského ombudsmana vôbec nespochybňujem, ba naopak ho vítam. Vznik a jednoznačné jasné a zrozumiteľné vymedzenie kompetencií, spôsob kreácie, organizácie a financovania činnosti tohto inštitútu môže veľmi účinne napomôcť k zmene náprave negatívnych javov na škole a v školstve. Musíme si uvedomiť, že existuje len málo ľudí, ktorých sa táto oblasť nedotýka. Nie sú to len samotní prijímatelia školských služieb, deti, ale aj ich rodičia, zamestnanci škôl, samosprávne orgány škôl ako rada rodičov, alebo rada školy, ale aj zriaďovatelia a komunálni poslanci a obzvlášť v prostredí, ktoré je primárne zamerané na výchovu a vzdelávanie je potrebné vytvárať neohrozené a obohatené prostredie pre všetkých, ktorí sa na tomto procese zúčastňujú.
Veľmi pozorne som si preštudoval predložený návrh zákona a dospel som k záveru, že ako celok je dobrým krokom k ozdraveniu školského prostredia. Chcel by som sa však vyjadriť k niektorým bodom, ktoré by bolo možno, ktoré by bolo možné poňať inak. V prvom rade návrhová spôsobilosť a spôsob kreácie školského ombudsmana. Návrh na kandidáta školského ombudsmana môže dať najmenej pätnásť poslancov Národnej rady, čo je v podstate u nás bežný návrhový štandard. Bolo by na zváženie, či tento postup nezmeniť, alebo aspoň nerozšíriť o návrhovú spôsobilosť napr. jednotnej učiteľskej komory. Rovnako dávam na zváženie spôsob kreácie tohto inštitútu. Netvrdím, že na post verejného ochranu práv sme pri voľbách nemali šťastnú ruku. Práve naopak, hlboko ľudsky i odborne si vážim dámy, ktoré aktuálne tento post zastávajú, alebo zastávali. No v prípade komisárky pre deti išlo o trafiku a tomuto by sme mali už v samotných návrhoch zákonov predchádzať. Napríklad i tým, že verejnosť má právo poznať do dôsledkov morálno-etický, spoločenský a odborný kredit kandidáta a samotní kandidáti by mali byť verejne vypočutí ako kandidáti na post ústavného sudcu, ak chceme ponechať voľbu iba na poslancoch parlamentu. Aby existovala možnosť odvolať ombudsmana, ak ten vykazuje len tzv. činnosť, činnosť na papieri. Rovnako, aby existovala možnosť, ak by sa parlament po predložení správy, alebo mimoriadnej správy školského ombudsmana, do vymedzeného času, nezaoberal predloženým závažným problémom, aby samotný ombudsman mal mimoriadnu návrhovú právomoc a nebol závislý len na politickej vôli poslancov a ich klubov.
Do pozornosti dávam i miesto zriadenia úradu školského ombudsmana, hoci nie som zástancom zriaďovania nových úradov. V tomto prípade podporujem jeho opodstatnenosť. Navrhované Košice sú síce centrom najviac prijímaných podnetov, a to nemyslím samotné mesto, ale východ Slovenska, ale nemyslím si, že toto umiestnenie je najšťastnejšie. Jednak z dôvodu ďalšej kumulácie dôležitých verejných inštitúcií a jednak z dôvodu historicko tradičnej nadväznosti, by som odporúčal mesto Prešov. Poloha východ Slovenska, diverzifikácia dôležitých verejných a štátnych orgánov a dlhoročná tradícia pedagogického vzdelávania a pôsobenia pedagogických odborníkov dáva tomuto mestu lepšie predpoklady pre vznik nového úradu.
Moja ďalšia poznámka súvisí s úradom a zákonnou možnosťou vytvoriť regionálne kancelárie v Trnave, Žiline a Banskej Bystrici ako má napr. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, pre lepšiu dostupnosť klientov, ale i akcieschopnosť samotného úradu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naše školstvo sa nachádza v stave, keď sa nakopené problémy stávajú vážnou prekážkou v jeho progrese. Roztrieštená legislatíva, vedenie i financovanie, narušené medziľudské vzťahy na pracoviskách, šikana v rôznych podobách a formách, svojvôľa sú živnou pôdou pre únik kvalitných ľudí zo školstva a rýchle vyhorenie tých, ktorí v ňom zostávajú. A čo najmä, je to nedostatočné prostredie pre výchovu a vzdelávanie detí, čo sa odráža aj na kvalite práce pedagógov. Ak nie sú v pohode dospelí, deti nemôžu byť tiež, a to nahráva stúpaniu negatív
===== Pre únik kvalitných ľudí zo školstva a rýchle vyhorenie tých, ktorí v ňom zostávajú. A čo najmä, je to nedostatočné prostredie pre výchovu a vzdelávanie detí, čo sa odráža aj na kvalite práce pedagógov. Ak nie sú v pohode dospelí, deti nemôžu byť tiež a to nahráva stúpaniu negatívnych sociologicko-patologických javov i medzi nimi. O to frustrujúcejšie je, že im nemá kto pomôcť problémy riešiť, pretože to nevie alebo nechce. Deti a zamestnanci školy trávia v škole väčšinu času aktívneho dňa. Ak je šanca ako všetkým zúčastneným stranám pomôcť, nemali by sme vôbec váhať. A hoci inštitút školského ombudsmana nemá zákonnú oporu v okolitých krajinách, tento náš prím ich možno inšpirujem. Školský ombudsman je pozitívny krok, ktorý určite podporím. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 18:53 - 18:55 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, nesúhlasím s vami, čo ste povedali, že kto iný, než my politici by sme mali rozhodovať o takejto citlivej a závažnej téme. Desím sa predstavy, že by v tomto parlamente sedeli politické strany, ktoré by našli spoločný prierez touto témou a nakoniec by rozhodli z pozície moci o tom, že interrupcie sa majú zakázať. Ak ste taký presvedčený o tom, že vaša strana alebo tí, ktorí tu sedeli a rozprávali o povinnosti žien podstúpiť interrupciu, resp. o zákaze interrupcie, ak ste o tom presvedčený, že by to takto malo byť, iniciujte vypísanie referenda, nech o tom rozhodne slovenský ľud, či ľudia chcú alebo nechcú. Ale toho sa bojíte, lebo viete, že väčšina slovenského ľudu, väčšina občanov na Slovensku je proti tomu, aby bola interrupcia zakázaná.
A chcem sa vás ešte opýtať, pán kolega, na jednu vec. Ak by vaša strana napokon, nedajbože, viedla túto krajinu, a, nedajbože, by našla prierez s inými stranami aj v tejto téme a interrupcie by boli zakázané, čo bude nasledovať ďalej? Aký prijmete zákon? Koľko rokov, na koľko rokov odsúdite tie ženy, ktoré sa, ktoré podstúpia interrupciu nejakým nezákonným spôsobom? Bude vám stačiť desať rokov? Dvanásť rokov? Alebo im dáte ešte viac? Dúfam, že mi na túto otázku odpoviete, lebo to je veľmi dôležité, povedať aj to b. Ako budete trestať ženy, ktoré porušia tieto vaše zákony a podstúpia interrupciu?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 18:36 - 18:38 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Simona, ja sa ti chcem poďakovať a zároveň oceniť to, že si ako jediná z liberálnych poslancov našla odvahu vystúpiť a prezentovať svoje liberálne názory na rozdiel od prázdnych stoličiek, ktoré tu ostali po liberálnych poslancoch. Úplne sa s tebou stotožňujem. Som presvedčený, že je to právom ženy rozhodovať o svojom tele. A všetky tieto ultranázory, ktoré tu zaznievajú, považujem za umelé, umelé vnášanie tejto veľmi citlivej témy pol roka pred voľbami do života slovenskej spoločnosti a vytĺkanie politického kapitálu.
Zároveň chcem povedať, že ako učiteľ, ktorý som mal väčšinou dievčenské triedy, 17 rokov som učil dievčenské triedy, som sa neraz rozprával s dievčatami o interrupciách v rámci, samozrejme, témy, ktorú sme riešili na rečníckom výcviku. A môžem plne povedať, plne zodpovedne povedať, že väčšina týchto dievčat bola za to, aby si ženy ponechali svoje právo rozhodovať o svojom tele a v prípade nutnosti, samozrejme, len za špecifických podmienok, išli na potrat.
Zároveň sa chcem ešte spýtať v tejto súvislosti, možno Simona mi na to nebude; dať otázku, ale Marek skôr, ako je to teda, keď žena je ohrozená na živote, lekár sa má rozhodnúť, či má zachrániť dieťa alebo ženu. Komu podľa lekárskej etiky má dať prednosť? Žene alebo dieťaťu? Pokiaľ viem, zachraňuje ženu a nie dieťa. Ďakujem. A to vám teda nevadí, že vtedy to dochádza k tomu, že dieťa zabije?
Skryt prepis