Ďakujem pekne.
K tomuto návrhu zákona by som rád za klub SaS uviedol zopár slov. My sme naše stanovisko už predtým vyjadrili vcelku jednotne v tom zmysle, že tento návrh nepodporíme. Dôvodom je to, že si myslíme, že tento zákon v podstate zakrýva skutočnosť, že boj proti korupcii na Slovensku neexistuje. My tomu rozumieme, že pani ministerka a vláda, že si potrebuje splniť svoj nejaký sľub, ale takto to podľa nás žiadny význam nemá. Predtým ešte, aby som; predtým, ako sa rozhovorím trochu viac o širších súvislostiach a zásadnom našom stanovisku k tomuto, uvediem ale niekoľko, by som povedal, technických nedostatkov, ktoré my vidíme v tom návrhu zákona.
Ak má byť účinný, tak ako o tom hovoríme, tak napríklad právo odstúpiť od zmluvy je nedostatočné, nedostatočne napráva situáciu, kedy dochádza k porušeniu zákona. V tej súvislosti prednesiem aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Potom všímame si, že zákon akosi predpokladá, že partner verejného sektora vie, kto je prijímateľom, konečným užívateľom výhod. V tej súvislosti sa ukladá ako jemu, tak aj oprávnenej osobe, teda to je tá osoba, ktorá má za povinnosť udržovať informácie, údaje v registri aktuálne, tak ukladá určité povinnosti. Pritom by malo byť úplne zrejmé, že osoba, ktorá je konečným užívateľom výhod, je iná ako partner verejného sektora, a tá osoba, ktorá bola pôvodne partnerom, ktorá bola užívateľom alebo konečným užívateľom výhod, už kedykoľvek po zápise do registra už ním nemusí byť, a to na základe súkromnej zmluvy medzi dovtedy zapísaným konečným užívateľom výhod a treťou osobou. O tom partner verejného sektora môže, ale nemusí mať žiadne vedomosti, či k tomuto došlo. Preto si myslíme, že táto konštrukcia ako celok je vadná, a pritom je toto dôležité uviesť preto, lebo práve takéto, povedal by som, nedostatky, ale v skutočnosti to nie je nedostatok, ale je to dôsledok skutočnosti, že táto celá konštrukcia nemá riešenie, tak aby bolo vodotesné. Toto dáva možnosti, ako tento zákon obchádzať.
Ďalším takým prípadom je to, že zákon stanovuje, že oprávnená osoba musí päť dní, najskôr päť dní pred stanovenými udalosťami potvrdiť správnosť údajov v registri. Avšak po tom, čo sa tak stane, tak zase môže dôjsť k transferu medzi, alebo transferu práv a záväzkov v súvislosti s postavením konečného užívateľa výhod bez toho, že by to vedela tá oprávnená osoba alebo ktokoľvek iný. Čiže zase sa tu jedná o situáciu, kedy tento zákon sa stane v podstate deravý a bez praktického významu.
Tým sa dostávame k tomu, čo je našou základnou výhradou proti tomuto zákonu a tá je tá, že vytvára veľmi silnú a zložitú vrstvu byrokracie pre všetkých slušných podnikateľov, ktorí chcú čestne sa uchádzať o obchodný styk s verejným sektorom. A na druhej strane tí, ktorí takpovediac v tom vedia chodiť, tí, ktorí majú systémy na to, ako obísť alebo si zariadiť čokoľvek, tým sa vytvorí lepšie konkurenčné prostredie alebo lepšie postavenie v konkurencii, pretože ich konkurencia bude mať s týmto zákonom ťažkosti. Ten postup je veľmi zložitý. Nie je jasné, napríklad pri nejakej malej zákazke na nejakej obci na vydláždenie námestia, ako bude nejaký nádejný dodávateľ postupovať, či nájde advokáta alebo banku, ktorá bude ochotná pre neho pôsobiť ako oprávnená osoba. Myslíme si, že ten deklarovaný efekt tejto normy bude práve opačný.
Naša ďalšia súvisiaca výhrada s celým konceptom tejto normy je tá, že zákon akosi bude outsoursovať, presúvať zodpovednosť toho, kto má spravovať riadne prostriedky štátu alebo verejné prostriedky na nejakú tretiu osoba a bude tá tretia osoba zo súkromného sektora – advokát, banka –, tá bude poskytovať výhovorku, že takto to je a ja som to nevedel. Čiže oslabuje sa týmto zákonom tá základná téza, že za správne nakladanie s prostriedkami štátu alebo s verejnými prostriedkami má zodpovedať ten, kto je ich správcom.
Často sa tu hovorí alebo sa tu idealizuje transparentnosť. Transparentnosť, samozrejme, je dobrá, ale transparentnosť, sme sa mali možnosť presvedčiť, neznamená nič, aspoň nie na Slovensku. My všetci vieme, kto sú tí najväčší podvodníci s DPH, ktorí politici im pomáhajú, kto sú najväčší korupčníci. Všetci to vieme. Bolo to napísané, bolo to judikované súdmi alebo niet o tom žiadneho sporu. Dokonca ani oni sami, tí korupčníci, to nejak zvlášť nepopierajú a nič sa nedeje. Čiže dostávame sa k tomu, že prečo považujeme všetci takýto zákon za potrebný. A my tvrdíme, že je to preto, lebo tu zlyhávajú alebo dokonca absentujú základné funkcie štátu. My tvrdíme, že keby sa dodržiavali tie normy, ktoré už máme, tak by takýto zákon nebol potrebný. Bol by asi prospešný, ale len za predpokladu, že by nevytváral zbytočnú byrokratickú vrstvu.
Poďme si povedať niečo o tom, ako sa, keď hovoríme o tom zlyhávaní základných funkcií štátu, ako sa stíhajú trestné činy v tých oblastiach, ktorých sa tento zákon týka. Pretože keď si niektoré politické strany stanovili za súčasť svojho programu to, že budú mať nejaký protischránkový zákon alebo že tu bude transparentnosť, oni tým chceli naznačiť, že sa akosi zníži korupcia. Ale ako som už povedal, korupcia sa nijako nezníži.
Poďme si povedať o tom, čo aj pani ministerka hovorila, čo nám priniesol zákon o Centrálnom registri zmlúv. No odkedy je Centrálny register zmlúv, tak odvtedy korupcia narástla tak ako nikdy predtým. Čiže máme Centrálny register zmlúv a Generálna prokuratúra, keď sa pozriete na to, ako zverejňuje svoje zmluvy, tak porušuje úplne jednoznačne, a pritom sa jedná o nejakú zákazku za nejakých 15 miliónov len, ale jednoznačne porušuje zákon a nič sa nedeje a robí to Generálna prokuratúra. To sú tí, ktorí majú na to dohliadať. Čiže tu je nám transparentnosť nanič. A rovnako nám nebude na nič ani v prípade tohto zákona.
Vráťme sa k tomu, o čom som začal hovoriť, že keby sa dodržiavali tie normy, ktoré už máme, tento zákon by nebol potrebný. Tak.
V prvom rade u nás, ako všetci vieme, podľa mňa už to nikto ani nepopiera, nefunguje polícia. Akonáhle sa jedná o korupciu, polícia proste nefunguje a nefunguje prokuratúra. To sú... Prokuratúra je v postavení, kedy môže a nemusí robiť nič, a dôkladne toto svoje postavenie zneužíva. A treba povedať, politici, a to všetkých farieb, doteraz to tej prokuratúre umožňovali. Nebol nikdy prijatý nijaký zákon, ktorý by nútil prokuratúru plniť si svoje zákonné a ústavné povinnosti. Naopak, Ficova vláda v minulom volebnom období prijala zákon, ktorým sa prokuratúra ešte viacej vzdialila akejkoľvek kontrole.
Čiže poďme si povedať o tom, čo sa stíha a čo sa nestíha, pokiaľ ide o korupciu. Tak napríklad je jasné, že aj v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, keby sa dodržiavali súvisiace predpisy, tak by sa korupcia významne znížila. Pritom z ročenky Generálnej prokuratúry za rok 2015 plynie, že len 27 osôb bolo na Slovensku odsúdených v súvislosti s trestným činom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, čo je, čo súvisí s tým, že už podľa existujúcej normy existuje povinnosť poskytovať také alebo podobné údaje, ako to predpokladá navrhovaný zákon. To znamená, že poskytujú sa iné údaje a nikto sa za to nestíha. Takže podľa týchto skutkových podstát sa stíhalo, len za rok 2015 bolo odsúdených len 27 osôb. Za machinácie pri verejnom obstarávaní podľa § 259 Trestného zákona a § 260 Trestného zákona neboli dokonca stí..., boli stíhaní ľudia v jednotkách osôb, a dokonca podľa § 260, to znamená ten nedbalostný paragraf, tak tam nebol stíhaný nikto.
Je zaujímavé, že načo máme my v Trestnom zákone skutkovú podstatu, ktorú nikto nestíha. Veľmi, veľmi zvláštne. A ďalej treba povedať, že aj to, čo sa stíhalo, čo sa odsúdilo, tak z veľkej časti, niekedy viac ako polovica týchto vecí bola skončených na základe dohody o vine a treste. To znamená, to je ututlávanie tej veci v tom najvyššom štádiu tak, aby sa veci nerozmazávali, aby to bolo v pohode.
Obdobne čísla za rok 2014, zase súvisiace trestné činy v jednotkách, takže napríklad § 260 Trestného zákona, tri osoby boli odsúdené. Za machinácie pri verejnom obstarávaní päť osôb. A dokonca v roku 2013 nebola odsúdená ani jedna osoba v súvislosti s machináciami pri verejnom obstarávaní. Viete si to predstaviť? To znamená, že ja neviem, asi možno vo Švédsku a v Nórsku boli odsúdení traja a u nás ani jeden. Takže to ukazuje na to, prečo potrebujeme mať takýto zákon.
Tento zákon bol pani ministerkou a aj v nejakých médiách jeho autorom označený za unikátny zákon. Rozumieme tomu, že prečo je unikátny, prečo nikde na svete takýto zákon nemajú. Je to preto, lebo nikde na svete, v civilizovanom svete, neexistujú také pomery, že polícia a prokuratúra absolútne nestíha korupciu. Keď poviem, že absolútne nestíha, chcem tým povedať to, že ju stíha, ale len za tým účelom, aby vytvorila dojem, že niečo robí. Samozrejme, slovo absolútne nie je myslené absolútne. Ale vzhľadom na to, čo by mala stíhať, v podstate nestíha nič. Čiže preto je tento zákon unikátny, preto ho potrebujeme ako niečo, čo vylieči aspoň čiastočne tú strašnú rakovinu, ktorou celá naša spoločnosť trpí.
Povedal by som to asi takto: Tento zákon ani zďaleka nie je to, za čo sa vydáva, je to politický zákon, je to takpovediac figový list, ktorým sa pani ministerka snaží zakryť to, že boj s korupciou v tejto krajine nikdy naozaj a reálne neexistoval a ani neexistuje.
Ďakujem.