Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Milí kolegovia, chcel som trochu reagovať a je to trochu dlhšie, tak to urobím takto.
Niektoré vyjadrenia tu o tom, že je naštrbená dôvera a že jednoducho koalícii neveríme, zdanlivo ako keby z nepochopiteľných dôvodov. Nie je to tak. Máme na to dobré dôvody a myslíme si – aj tí, čo nie sú právnici –, že dobre chápeme to, že máme dôvod byť podozrievaví, pretože vieme, s kým máme dočinenia. My sme sa od tejto koalície dosiaľ ničoho dobrého nedočkali. Vždy, keď sme sa snažili poukazovať na nedostatky, ktoré sa týkajú práve tejto veci, tak sme boli buďto zosmiešňovaní, alebo dokonca, i keď, dá sa povedať, že jemne, ale predsa sa nám vyhrážala. Naposledy, keď som v tejto súvislosti poukázal na to, že sudcovia, niektorí sudcovia Ústavného súdu sú takí, že sa im nedá dôverovať, tak kolega Kresák si považoval za povinnosť mi pripomenúť, ako my právnici hovoríme non sequitur, úplne bez akejkoľvek súvislosti, že je proti mne vedené disciplinárne konanie pre mnohé iné vyjadrenia týkajúce sa sudcov a súdov. Neviem, ako to myslel kolega Kresák, ale rozhodne nejakú veľkú dôveru v to, ako on premýšľa, to minimálne vo mne nevzbudilo.
Takže si povedzme otvorene, o čom, o čom toto je. Je to teraz momentálne o hlasovaní v prvom čítaní. Aké máme možnosti? Ak budeme hlasovať za v nádeji, že prejdú tie pozmeňovacie návrhy, ktoré sme my ešte nevideli, tak čo tým dosiahneme? Dosiahneme tým to, že v druhom čítaní, keď zistíme, že tie pozmeňovacie návrhy sú jednoducho nedostatočné z hľadiska našich obáv, tak potom v druhom čítaní kľudne, aj keď my nezahlasujeme, zahlasuje za tie návrhy niekto iný. Toto sa nedá našim voličom podľa mňa nejako rozumne vysvetliť. Jednoducho my máme hlasovať tak, ako nám káže naše svedomie a naše, naše presvedčenie. A naše presvedčenie, aspoň moje presvedčenie je také, že my nemôžme hlasovať za, za to, aby o právach, ktoré vyplývajú z nášho mandátu, rozhodovali aj takí sudcovia, a treba povedať, že v prevažujúcom, v prevažujúcej miere, ktorí sú teraz na Ústavnom súde. A treba povedať, že to rozhodne nie je, nie je napriek tomu, že pani ministerka sa to snaží nejako naznačovať, ale to rozhodne nie je problém súčasnej opozície. Proste to sú sudcovia takí, akí, akých ste si tam vy dosadili, hoci ste vedeli, že čo sú zač, ale práve preto ste si ich tam dosadili a my teraz - podľa mňa oprávnene - necítime povinnosť ani potrebu sa na ich hodnotový systém nejako spoliehať.
Keď hovoríme o tých sudcoch na Ústavnom súde, pretože celé je to len o tom, tak je vhodné si pripomenúť, za akých okolností sa tam dostali tí sudcovia, a že aké boli ich doterajšie rozhodnutia. Tu nestačí povedať to, čo pani ministerka hovorila, že ani ona so všetkým rozhodnutiami Ústavného súdu nesúhlasí. Nie, tu nejde o to, že sú tie rozhodnutia častokrát alternatíva k tomu, čo, čo je možné, alebo len iný názor. To sú jednoducho rozhodnutia, ktoré, ktoré sú kúpené, ktoré sú protiprávne. Takto sa, takto sa tu rozhoduje. Predsa my tu nemôžme mať stav, kedy sa budeme podrobovať Ústavnému súdu, ktorý rozhoduje nejak v prípade, že sa má vymenovať generálny prokurátor, ktorý sa tejto kamarile nehodí, a zase presne opačne, ak sa zase má rozhodovať o vymenovaní politicky nominovaných a nekompetentných ústavných sudcov. Dúfam, že nikto nám nebude mať za zlé, že za takýto návrh nebudeme hlasovať.
Takže ešte sa vrátim k tomu, čo som, čo som povedal. Bohužiaľ, dôvera - aspoň moja a verím, že nie som sám - v čestnosť konania koalície sa limitne približuje nule a ja som si nevšimol, pravdupovediac, ak sa pozrieme na históriu tejto koalície, že by existoval nejaký naozaj pádny dôvod, prečo by sme mali tejto koalícii dôverovať. Predsa všetci vieme, že ako táto koalícia vznikla, že je to v podstate koalícia nečestných.
Ďakujem pekne.