Videokanál poslanca

Pán kolega, spomenuli ste v úvode, že sa nevenujeme tomu, čomu sa máme venovať, teda legislatívnym zákonom. Ja vám veľmi v krátkosti vysvetlím, o čo ide, ale som presvedčená, že to viete. Celá spoločnosť je traumatizovaná a nie my ju traumatizujeme, ale táto vládna koalícia, ktorej ste súčasťou. Robert Kaliňák je stále ministrom vnútra a zostávaním vo funkcii znižuje dôveryhodnosť polície a naplno odhaľuje nemohúcnosť našej justície. Aj vy ste spoluzodpovedný za to, že vďaka zotrvávaniu Roberta Kaliňáka vo funkcii sa doteraz neuvoľnil priestor na vyšetrenie všetkých podozrení, do ktorých je zapletený. Voči ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi je vedené vyšetrovanie, je v ťažkom konflikte záujmov. A tým, že Robert Fico ponechal Roberta Kaliňáka vo funkcii, núti nás prioritne sa zaoberať jeho kauzou, lebo je to neúcta nielen voči občanom Slovenska, ale tým, že núti ostatných ministrov vnútra členských štátov EÚ sedieť a rokovať s človekom, ktorý je nehodný svojho postavenia, je to aj neúcta voči celej európskej verejnosti. A v tomto kontexte je predložený návrh zákona nedôveryhodný.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, dá sa súhlasiť s jednou vecou s vami, že základom proti korupcii je transparentnosť. Však je to len dovtedy, pokiaľ nejde o kamufláž. Keď aj odhliadneme od tých procesných neistôt, o ktorých hovorili moji predrečníci, tak vo finále sa možno dozvieme, že niekde na Kajmanoch 21-ročná dievčina zarába milióny eur, dozvieme sa to transparentne a čo? Papier znesie všeličo. Snažíte sa navodiť dojem, že zákon je protikorupčný. Áno, je to možné, že zachytia sa malé ryby, ale tak, ako povedal aj kolega Lipšic, tak tí veľkí žraloci elegantne vykľučkujú a dnes už sa smejú a tomuto zákonu tlieskajú.
Môj názor je, že pokiaľ nezačne riadne fungovať v našej krajine justícia, tak tváriť sa a riešenie hľadať tým, že sa prenáša zodpovednosť na banky, advokátov a notárov a iné subjekty, tak je to falošné. Zodpovednosť za charakter štátu má vláda a jej predstavitelia. A pokým nedokážete urobiť poriadok s vlastným ministrom, tak tento zákon je veľmi nedôveryhodný.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Podávam procedurálny návrh skupiny 15 poslancov o tom, aby bolo hlasovanie tajné, teda hlasovanie o vyslovení nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aby bolo teda tajným hlasovaním.
Svoj návrh odôvodňujem tým, že napriek tomu, že ja osobne som za, všeobecne za verejnú voľbu, aby sme sa všetci mohli zodpovedne prezentovať pred svojimi voličmi. V tomto prípade ide o odvolanie ministra, ktorý vedie rezort vnútra, pod ktorý patria rôzne vyšetrovacie orgány, a myslím si, že tajné hlasovanie otvorí priestor pre tých poslancov, ktorí majú obavy z prípadných perzekúcií, ak by vyjadrili svoj opačný názor.

Ďakujem pekne za slovo. Plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Klus, a myslím si, že naozaj nechávať inštitút zákona o poskytovaní informácií, 211, len ako jediný pre získavanie informácií aj pre poslanca, si myslím, že nie je dostatočné. Pretože práve tie 211 sú často kritizované, že vlastne zahlcujú pracovný výkon rôznych úradov, samospráv a podobne.
Ale na druhej strane ako je to naozaj skvelý inštitút, kedy občan má možnosť, legitímnu možnosť získať informácie. I keď na druhej strane poznáme aj okolnosti, kedy množstvo vykrúcačiek vlastne tú odpoveď neposkytne, pretože aká otázka, taká odpoveď. Takže keď občan presne nevystihne svojou otázkou tak to, čo chce vedieť, tak vlastne ten dotazujúci sa úrad sa nenamáha mu vlastne zodpovedať, hoci veľmi dobre vie, čo sa ten občan pýtal.
Na druhej strane si myslím, že aj poslanec je občan, ale predsa len má inú kompetenciu, inak je volený do inštitútu poslanca, teda Národnej rady, zastupuje veľkú skupinu občanov, a myslím si, že tak ako má právo vystúpiť na zasadnutiach orgánov samosprávy, tak vlastne mohol by mať a mal by mať aj inú možnosť trošku získavať informácie a komunikovať, najmä s orgánmi verejnej správy.
A takýto, takáto zmena rokovacieho poriadku, ako je navrhnutá, by umožnila legitímny spôsobom získavania informácií a reagovanie na požiadavky verejnosti.

Ďakujem pekne za vaše vysvetlenie alebo teda odpoveď, pán minister, ale musím konštatovať, že ste neodpovedali na moju otázku. Vo vašom vystúpení ste spomenuli taký pojem ako spravodlivé využívanie a podobne. Dnes to, že čo je spravodlivé alebo nespravodlivé pri prírode alebo pri vode, tak je asi dosť ťažké povedať.
Ale moja otázka smerovala vlastne ku konkrétnemu postoju, aký zaujmete k malým vodným elektrárňam. Ste pri uvádzaní sa na našom výbore, keď ste tam boli prvýkrát, spomenuli, že dôjde k prehodnoteniu malých vodných elektrární aj samotného vodného plánu. Tu chcem len pripomenúť konštatovanie pani ombudsmanky, ktorá vo svojej správe uviedla, že práve pri schvaľovaní vodného plánu bol predložený na rokovanie vlády dokument, ktorý neobsahoval akceptované pripomienky verejnosti. A bolo tak v podstate ubraté práve verejnosti nejakým spôsobom vyhodnotiť tie pripomienky, preto sa nečudujem ani, že vlastne vaša pracovná komisia, ktorú ste zriadili, nevie dôjsť k súladu.
Ale aby som stihla otázku, by som vás poprosila, keby ste mohli doplniť vašu odpoveď o to, že aký je pomer toho energetického zisku, ktorý donesú malé vodné elektrárne, ku ekologickej devastácii, ku zníženiu cestovného ruchu, resp. k zníženiu bohatstva prírodného prostredia celého ekosystému, pretože nie všetko, čomu sa povie EKO alebo OZE je naozaj ekologické a prospešné. Súhlasím s vami, že je prioritné pre ochranu klímy zadržiavať vodu, ale preto si myslím, že je dôležitá moja otázka k vyváženému využívaniu vodného potenciálu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem podporiť to, čo povedal kolega Vlado Sloboda, a treba si uvedomiť, čo nie je tajné, to je verejné a to, čo je tajné, jasne definuje zákon.
A súhlasím ale aj s tým, že na týchto komisiách verejnosť, tiež nie je to nejaký Hyde park, by mohla kedykoľvek vstupovať do diskusie. Čiže súhlasím s tým, aby mali možnosť byť občania prítomní, ale zase asi nesúhlasila by som s tým, aby mali nárok na vystúpenie a na vstupovanie do diskusie. Čiže v tomto smere súhlasím aj v podstate s vami, že je to nejaká kuchyňa, kde sa aj názory vytvárajú v komisiách a nemusí vždy byť názor toho poslanca v komisii identický s tým, ako na záver hlasuje, pretože sú aj potom ďalšie pracovné stretnutia, vypočuje si názory možno aj v iných komisiách iných poslancov a ten názor na nejakú problematiku sa môže vyvíjať, ale nevidím problém, prečo by občan nemohol počúvať aj vývoj tých názorov a tých diskusií a tiež si vytvárať nejaký názor. (Reakcia z pléna.) No vy nemáte ten problém, ale mnohé samosprávy ho majú. Tu presne to je, že samospráva môže si to upraviť v týchto rokovacích poriadkoch, ale, žiaľ, nie je to bežná prax. Niekde sú skutočne samosprávy, kde to majú absolútne transparentné od hlasovania pomaly v komisiách, materiáloch dopredu, áno, tak by to malo byť, sú ich desiatky na Slovensku, len sú aj samosprávy, kde si myslia, že je to výkon ich nejakého osobného majetku, nefunguje to tak. A v tomto prípade by vlastne tú kontrolu samosprávy tej verejnosti zabezpečil zákon.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem prihovoriť za podporu tohto návrhu zákona. Je to veľmi dobrá vec. A tí, čo majú obavy, že naozaj prídu húfy ľudí na komisie, ktoré by vlastne nezvládli, nie je to tak. Však, nakoniec, pozrite si aj sami, výbory Národnej rady sú verejné, prerokovávajú sa tu tiež veľmi závažné témy a nejaký nápor verejnosti sa tu nekoná, resp. keď je záujem, tak sa to dá organizačne zvládnuť.
Taktiež súhlasím s návrhom a odporúčaním, aby aj samosprávne kraje mali túto povinnosť. A verím, že v druhom čítaní možno by sa dala upraviť táto okolnosť nejakým drobným doplňujúcim návrhom, aby sa vlastne upravil v tomto duchu aj zákon o samosprávnych krajoch.

Ďakujem pekne. Stotožňujem sa s tým, čo povedali aj kolegovia do rozpravy k pripomienke na moju rozpravu.
Áno, ja chcem tiež vyzvať pracovníkov, ktorí kontrolujú, aby sa nebáli, pretože aj oni tu žijú, aj oni tu majú svoje deti a dopadov na životné prostredie týchto obrovských výrubov sme svedkami všetci tí, ktorí ideme do lesa.
A opätovne apelujem na pani ministerku, že je to práve ona, ktorá môže dať pokyn Lesom Slovenskej republiky, ktoré vo väčšine sú práve tými, čo ťažia toto drevo, aby sa prehodnotil Program starostlivosti o les a prehodnotila sa aj výška ťažby a údržba lesných porastov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, dovoľte mi najprv tlmočiť jeden celospoločenský odkaz. Cisár je nahý, žiadame odvolanie Roberta Kaliňáka.
A teraz k problematike, ktorej sa venujeme, biomase. Povodne, zmena klímy, dopady na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, aj toto sú dôsledky nezákonného využívania kvalitného dreva na spaľovanie v elektrárňach, biomasaker.
Vážení, novelu zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby vám predkladáme v drobnej zmene v § 2 ods. 12 písm. a) bod 5, ktorý upravuje definíciu biomasy, upravuje formuláciu tak, aby za biomasu sa považovalo len drevo pochádzajúce z energetických porastov a z drevospracujúceho priemyslu.
Túto úpravu si vyžiadal dopyt „po ekologickom palive, drevnej štiepke“. V praxi by sa štiepka mala získavať len z konárov rýchlo rastúcich energetických drevín. To je však oveľa náročnejšie, ako zoštiepkovať celý zdravý strom vyššej kvalitatívnej triedy, teda aj taký, ktorý by poslúžil v drevospracujúcom priemysle napríklad na výrobu nábytku. Tieto praktiky potvrdila aj kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A následne udelila aj pokuty niektorým elektrárňam.
Z komunikácie s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uvádzam, že v lesnom hospodárstve sa vyprodukuje ročne približne 9,1 mil. metrov kubických surového dreva, z čoho takmer 5,2 mil. metrov kubických je vyvezených do zahraničia s dôvetkom, že v tuzemsku nie sú kapacity na spracovanie takéhoto množstva dreva. Je to priveľa. Aj ministerstvo na základe odhadu odborníkov predpokladá v najbližšom období, v horizonte dvoch rokoch, zníženie ročnej potenciálnej ťažby dreva o takmer 2 mil. metrov kubických surového dreva.
Nuž ale zamyslime sa, aký je dôvod tejto úvahy. Že by nebol dopyt trhu? Asi nie. Skôr to potvrdzuje skutočnosť, to, čo aj povedal kolega Galek, že doterajšie výruby boli neprimerané a ťažbu treba ihneď výrazne obmedziť, alebo sa tá ťažba využívala na iné účely, na aké mala ísť. Ak sa rúbe viac, ako dorastie, tak nejde predsa o obnoviteľné zdroje. Aj odborná verejnosť uvádza, že udržateľná ťažba všetkého dreva na lesných a nelesných plochách je zhruba 5 mil. až 6 mil. metrov kubických dreva ročne. Ale uvažovaný objem, s ktorým počíta ministerstvo, 7,1 mil. metrov kubických je tiež privysoký.
A apelujem na pani ministerku, aby bola ťažba prehodnotená a vypočula si aj hlas 10 540 ľudí, ktorí podpísali petíciu za zastavenie výrubov stromov. A táto petícia bola odovzdaná pred dvoma dňami na Úrad vlády a ministerstvo životného prostredia.
V súčasnosti sa ťažia takmer 4 mil. metrov kubických dreva na energetické účely, problémom je ale nesprávne nastavená štátna politika podpory obnoviteľných zdrojov energie, a to, že sa nedodržiavajú podmienky § 6 ods. 3 vyhlášky ÚRSO 490/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnej kombinovanej výroby a biometánu. Podľa zistení na niektorých prevádzkach dochádza k spaľovaniu dreva zaradeného do vyšších tried kvality dreva v zmysle technických noriem. (Reakcie z pléna.) Ďakujem pekne, verím, že aj pán Bugár ma teraz bude pozorne počúvať, pretože problémom je vážna vec, že štátne orgány a organizácie nedokážu kontrolovať pôvod drevnej štiepky.
Elektrárne musia evidovať a nahlasovať prehľad nakúpenej biomasy a prehľad skutočne využitej spotrebovanej biomasy na účely výroby elektriny. Tu bývajú ale rozdiely. Praxou je, že elektrárne neuvádzajú pravdivé údaje o kvalitatívnej triede dreva používaného na palivo, ako palivo na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. A ak je biomasa vyrobená z dreva, tak okrem parametrov relatívnej vlhkosti vplývajúcej na výhrevnosť musí spĺňať aj podmienku zaradenia dreva podľa technických noriem. To je dôležité pre určenie výšky dotácie. Ako sa hovorí, papier znesie všetko. Čože je to za problém napísať do hlásení, že drevná štiepka určená na výrobu štátom dotovanej kombinovanej výroby elektriny a tepla je kvalitatívnej triedy VI, hoci je v skutočnosť iná? Situácii v skutočnosti nahráva aj vyhláška, ktorou sa ustanovujú práve podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie vysoko účinnej kombinovanej výroby a biometánu.
Špekulanti si cestičky našli. Získať štátom veľmi slušnú garantovanú dotáciu na výrobu elektriny z biomasy na úrovni nula celá viac ako 10 centov za kilowatthodinu je veľmi zaujímavé. A drevná štiepka sa stala zaujímavým obchodným artiklom.
Vráťme sa do roku 2014, kedy zistenia ÚRSO boli také závažné, že sami museli vykonať opatrenia, opatrenia v zmene vyhlášky. Tie však, sa ukazuje, stále nie sú dostatočné, pretože nie je možné zabezpečiť efektívnu kontrolu kvality spaľovaného dreva. A tak sa drevo získava všade tam, kde je ľahšie dostupné. Pretrváva nepomer medzi produkciou a spotrebou energetickej dendromasy, čo priamo ohrozuje existenciu lesov, vetrolamov či brehových porastov. Dotácie tak nielen deformujú trh s energiou, ale aj zvyšujú cenu za elektrickú energiu v domácnostiach aj priemyselných podnikoch, ktoré sa dostávajú do nevýhody oproti zahraničiu. A toto všetko sa deje pod rúškom ochrany životného prostredia, znižovania emisií a využívania obnoviteľných zdrojov. Nuž ako sa dobrá myšlienka môže zvrhnúť na katastrofu až na úroveň biomasakra.
Táto drobná zmena v zákone prispeje k lepšej kontrole a k jednoznačnejšej identifikácii pôvodu drevnej štiepky, pomôže, ak ju vládna koalícia nezastaví. Ide o dva riadky, sedemnásť slov v zákone.
Chcem len podotknúť, že nejde o zamedzenie akéhokoľvek využitia dreva na spaľovanie v elektrárňach či teplárňach, ale na zamedzenie spaľovania drevnej štiepky z kvalitného dreva v štátom dotovaných elektrárňach, tam, kde je garantovaný výkup za stanovenú cenu. Ide o sektor, ktorý by sa mal riadiť voľným trhom. Zatiaľ tomu tak nie je. Podpísané sú zmluvy, s tým zatiaľ neurobíme nič, ale treba si uvedomiť, že prax ukázala, že väčšina dreva, ktorá sa v týchto elektrárňach spaľuje, je kvalitnejšia, a teda si nezasluhuje našu podporu cez doplatok ako za ekoenergiu.
Naďalej bude ale možné využívať drevo na získavanie energie, na spaľovanie nekvalitného dreva v domácnostiach a teplárňach viac-menej bez štátnych dotácií. Nevadí, ak by aj elektrárne drevo, resp. drevnú štiepku spaľovali a predávali elektrinu, nech sa páči, ale bez doplatku a garantovaného odberu od štátu. A rešpektujúc súčasný právny stav zmlúv, zrejme ich neukončíme, dostávajú dotáciu tieto podniky. Nesmie to byť však systém, ktorý umožňuje špekulácie a obchádzanie pravidiel pri získavaní drevnej štiepky. Opakujem, že nejde o paušálny zákaz spaľovať drevo či odpad z drevospracujúceho priemyslu.
Požiadala som aj členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby podporili tento zákon. A odporučili mi, aby som sa obrátila s požiadavkou o stanovisko na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tak som sa naň obrátila, napísala som pani ministerke, dostala som odpoveď, ktorú som si ešte včera večer trošku s ňou musela prekonzultovať, pretože v jednej časti odpovede hovoria, že síce nesúhlasia, ale v druhej časti hovoria, že v podstate súhlasia s tým. Tak aby som nesprávne neinterpretovala odpoveď, dovolím si prečítať celú tú e-mailovú komunikáciu zo strany ministerstva. A ak vám nebude niečo jasné, odporúčam poradiť sa s pani ministerkou, aby možno ešte pred hlasovaním, ak by vám bolo robilo problém práve toto vyjadrenie, možno to upresnila, pretože v ústnej komunikácii podporila alebo uznala, že tento problém je vážny a treba ho riešiť.
Takže tá e-mailová komunikácia znela takto:
„Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi preposlať vám stanovisko ministerstva k vami predkladanému návrhu zákona:
Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva nesúhlasí s navrhovanou zmenou § 2 ods. 1 písm. a) bod 5 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie.
Za nedoriešené v celej tejto problematike považujeme nesystémové poskytovanie podpôr na obstaranie technológie na spaľovanie dendromasy. Je nepochopiteľné, že podpory sa poskytujú v oblastiach s nedostatkom disponibilných zdrojov dendromasy.“ Takže v podstate kritizujú to, ale nesúhlasia s tým.
„V rámci nášho ministerstva je možné poskytnúť z Programu rozvoja vidieka 2014 až 2020 podpory pre mikropodniky a malých výrobcov tepla na a) investície na budovanie zariadení na energetické využívanie drevnej biomasy na výrobu elektriny a tepla spaľovaním plynu vyrobeného termochemickou konverziou s maximálnym elektrickým výkonom do 500 kilowatthodín, b) investície na budovanie zariadení na energetické využívanie odpadovej drevnej biomasy na výrobu tepla a vykurovanie s maximálnym tepelným výkonom do 500 kilowatthodín.
Údaje uvedené v dôvodovej správe považujeme za zavádzajúce. V lesnom hospodárstve sa vyprodukuje ročne cca 9,1 mil. metrov kubických surového dreva, z čoho 5,2 mil. metrov kubických je vyvezených do zahraničia. V tuzemsku nie sú kapacity na spracovanie takéhoto množstva dreva. Na základe odhadu odborníkov predpokladá sa v najbližšom období, cca dva roky, zníženie ročného etátu, to znamená zníženie ročnej potenciálnej ťažby dreva o cca 2 mil. metrov kubických surového dreva. Z tohto dôvodu očakávame zvýšenie cien všetkých sortimentov dreva.
Vyhláška ÚRSO č. 490/2009 Z. z. povoľuje spaľovanie dreva kvalitatívnej triedy VI, čím považujeme obmedzenie spaľovania kvalitného dreva vo veľkých teplárňach z legislatívneho hľadiska za dostačujúce.“ Zrejme iba pre krátkosť času nebolo možné si dovysvetliť toto stanovisko, ale verím, že návrh zákona posuniete do druhého čítania, aby sa vlastne tieto nejasnosti vysvetlili, pretože my tu nehovoríme o teplárňach, nehovoríme tu ani o týchto malých zdrojoch energie, ktoré podporuje ministerstvo pôdohospodárstva, ale hovoríme tu o elektrárňach, ktoré sú dotované a majú garantovaný odkup elektriny.
Pokračujem ďalej. Teraz sa budem odvolávať na nami často kritizovaný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý pri kontrolách zistil, že časť drevnej hmoty určenej na výrobu štiepky na energetické využitie pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla je vyššej kvalitatívnej triedy ako triedy VI a časť drevnej štiepky bola vyrobená z inej kvalitatívnej triedy ako triedy VI a zodpovedala III. a V. triede akosti. Takýchto podnetov ÚRSO riešil 14. A vo viacerých prípadoch boli podnety aj oprávnené.
Opakujem, že napriek opatreniam, ktoré vykonalo ÚRSO úpravou vyhlášky, sa situácia nezlepšila. Špekulanti si našli spôsob, ako obísť aj tento predpis, a to systémom subdodávky drevnej štiepky.
Cieľom zákona je vyradiť drevo zo zoznamu obnoviteľných zdrojov pre štátom dotované elektrárne. Totiž ak si výrobca elektriny neplní svoje povinnosti v zmysle zákona o OZE, obnoviteľných zdrojoch energie, tak si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení uplatniť právo na doplatky. Preto je dôležité, aby zákon ustanovil, že drevná štiepka sa môže vyrábať len z biomasy vrátane všetkých produktov jej spracovania okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, tak, ako je uvedené v návrhu nášho zákona.
Vážení kolegovia, prosím vás o podporu tohto zákona a jeho posunutia do druhého čítania. Prosím, deklarujme takto spoločne úprimnú snahu adaptovať Slovensko na zmenu klímy tak, ako sa hlásime v Parížskej deklarácii i v dokumentoch pripravovaných predsedníctvu Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, zastavme biomasaker v našich lesoch, ktorý je navyše ešte s podporou štátnych dotácií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Je to skôr taká otázka, ktorú som plánovala predložiť z lavice ako faktickú pripomienku, pán minister, keďže som, nemám inú možnosť, len vystúpiť v rozprave, aspoň keby ste mi mohli vysvetliť, že načo sú nám tieto banky. Nerozumiem tomu, ako prečítala som si aj ten predchádzajúci materiál, aj tento, aký prínos je pre Slovenskú republiku mať kapitál v Medzinárodnej investičnej banke viac ako 21 mil. eur, čo nám to prinesie, aké bankové služby očakávame od tejto inštitúcie. Som si prečítala aj výhody pre členov predstavenstva, tak to je ako keby boli nadľudia, počnúc od rôznych výhod pri obchodovaní a výhod väčších možno ešte, ako sú nejakí ambasádori krajín, takže toto je moja otázka.
Taktiež by som poprosila aj možno k tej prvej Medzinárodnej hospodárskej banke, aj keď máme teraz bod už, rokovanie ďalšie, ale túto otázku som chcela taktiež predložiť. V jednej banke máme 26 mil. eur podielový vklad, v druhej viac ako 21 miliónov. Dohromady je to takmer 50 mil. eur, ktoré by si, myslím, že by sme vedeli asi účelnejšie vynaložiť v hospodárení našej krajiny. Taktiež máte väzbu na krajiny, ktoré sú pozostatkom možno väzieb, teda určite pozostatkom väzieb bývalého režimu, či by nebolo lepšie nasledovať cestu Maďarska a Kuby a vystúpiť z týchto spolkov a tieto peniaze využiť nejako účelnejšie.
Ďakujem pekne.