Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.9.2016 o 10:21 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 11:46 - 11:48 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán predseda, toto bol príklad diskusie? Hneď v úvode hovoríte nepravdy. Naše mítingy skrvavili ľudí? A prečo sme ich robili? Lebo vy ste nás vyhnali do ulíc, vy ste nezákonným spôsobom prerušili schôdzu o Kaliňákovi a presunuli ju na september. Z tohto dôvodu sme išli do ulíc, aby sme vysvetlili a ľuďom povedali, ako sa majú veci.
Pán predseda, je neslušné a úbohé napádať poslancov a bezdôvodne vťahovať do diskusie rodinu, deti, rodičov. Toto sa ozaj nerobí. Vaše vyjadrenia sú veľmi farizejské a farizejstvo je jedna z najhorších vlastností. Viete, tváriť sa vo vzťahu k Európskej únii ako superman a vo vzťahu k ľuďom zvoleným do parlamentu ako, prepáčte za slovo, hulvát alebo ako diktátor, tak to je farizejstvo. Každý jeden z nás, čo tu sedíme, sa zodpovedá sám za seba. My tu nie sme v nejakom resocializačnom zariadení, ktoré má prevychovávať, ale robí niečo iné. My tu zastupujeme našich voličov, predkladáme návrhy zákonov, aj takých podobných, o akých ste sa vy vyjadrili, že je to znôška hlúpostí, a následne na to hovoríte presne o tých zákonoch, ako ich idete vy predkladať pre zlepšenie podnikateľského prostredia. To je vaša tvár, dvojtvár.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 18:39 - 18:40 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Len tak ma napadlo, že čo si asi tak mohli pomyslieť pracovníci podobných parlamentných inštitútov, ako je u nás, v tých ostatných krajinách, keď sme im zaslali dotazník s takými neuveriteľnými otázkami, tak dôležitými, ktoré sa týkali rokovacieho poriadku. Asi museli byť v šoku, že čo trápi Slovenskú republiku, krajinu, ktorá predsedá Rade Európy, krajinu, ktorá sa v uliciach búri proti tomu, že má vo vláde ministra vnútra, ktorý je spojený s vážnymi obvineniami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 17:54 - 17:55 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Keďže už štyri dni rokujeme o rokovacom poriadku, tak mám svoj príhovor napísaný, aby som na niečo dôležité nezabudla, lebo si myslím, že celé rokovanie o rokovacom poriadku je veľmi dôležité.
V dôvodovej správe sa uvádza, že cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdzí, že opatrenia smerujú k predchádzaniu rušenia poriadku počas schôdzí Národnej rady, sledujú legitímny cieľ, ktorým je zabezpečenie plynulého chodu schôdzí Národnej rady a zároveň ochranu nerušeného výkonu mandátu poslancov pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu. Toľko z dôvodovej správy.
Návrh rokovacieho poriadku je v takom ľudovom slangu prezentovaný tak, že švihák pán predseda parlamentu Danko musí umravniť skupinu nekultúrnych poslancov. Treba skonštatovať, že naozaj, že viac ako polovica poslancov Národnej rady sme tu noví, vrátane mňa, vrátane aj niektorých predkladateľov zákona, teda vrátane aj pána predsedu Danka a museli sme si naštudovať tento zákon. Stále ho študujeme a aj tak ešte sa stane, že urobíme nejakú chybičku, ale to sú celkom ospravedlniteľné veci.
Ja som si ten zákon musela naštudovať o niečo viacej vtedy, keď som písala podnet na začatie disciplinárneho konania voči poslancovi Národnej rady a predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi a ten dôvod bol, že pán predseda parlamentu počas rokovania o vyslovení nedôvery členovi vlády Robertovi Kaliňákovi na schôdzi zvolanej na základe návrhu viac ako jednej pätiny poslancov, musím povedať tak, že uprednostnil svoje pocity a podmieňoval pokračovanie v rokovaní schôdze zmenou zákona o rokovacom poriadku. Išlo o ten transparent, ktorý tu ležal na zemi na koberci, transparent s textom "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne".
Ak si spomínate ešte na tú schôdzu, tak hneď na začiatku procedurálnym návrhom, to bola tá prvá schôdza o odvolaní ministra Kaliňáka, tak bolo odsúhlasené, že sa rokuje bez prestávky až do hlasovania, čiže budeme rokovať aj cez noc. Ale prišlo k tomu rozprestretiu transparentu a pán predseda parlamentu vlastne rozpustil schôdzu.
Môj návrh na to disciplinárne konanie, som bola presvedčená o tom, že to bolo v rozpore so zákonom, preto som v súlade s pravidlami, ktoré sa snažím ctiť, tento, tento podnet dala. Samozrejme, disciplinárne konanie bolo ukončené, ale aspoň bolo prerokované a pán predseda parlamentu si už dal pozor pri druhej schôdzi, keď sme rokovali o, o, začala schôdza o odvolaní, vyslovení nedôvery ministrovi Kaliňákovi a tam už teda procedurálnym návrhom poslancov bola schôdza prerušená a oddialená až teda na tento september, kedy by sme mali po ukončení tejto rokovacej schôdzi rokovať. Čiže tiež si myslím, že to nebolo v súlade, v súlade celkom s pravidlami a s demokratickými princípmi nastavenia zákona, ale teda bolo to schválené aspoň procedurálnym návrhom.
Čiže chcem hovoriť o tom preto, že rokovací poriadok, v podstate aj celá medializácia okolo neho sa venovala smiešnym medializovaným prehreškom poslancov typu zdvihnutia telefonátu v sále, či odhryznutia si z keksíku a návrh rokovacieho poriadku voči, nerieši vlastne takéto situácie, ktoré som popísala pri tak závažnej situácii, kedy poslanci, pätina, viac ako pätina poslancov dá návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Tam ste tie paragrafy prekrútili a podľa mňa protiústavnými obštrukciami ste presunuli, kolegovia z vládnej koalície, teda nie moji kolegovia, ale vy ako vládna koalícia, alebo kolegovia z poslaneckých, z poslaneckých lavíc ste presunuli rokovanie o niekoľko týždňov.
Na to ale, aby sa zlepšil bontón správania sa v Národnej rade, nie je potrebné meniť zákon. Stačí si ho len dobre prečítať a dodržiavať. Ale faktom je, že dodržiavanie pravidiel a zákonov sa, žiaľ, nielen tu, ale v celej spoločnosti nenosí. Ja som to už dnes povedala, že tá aplikačná prax, že uvedieme do zákona také paragrafy, ktoré hneď už pri hlasovaní vieme, že budú neúčinné, že veď uvidíme, ako sa to vyvinie a potom sa zákon zmení, tak to je vlastne dôsledok celej takej, by som povedala, situácie v spoločnosti, ktorá nie je, nie je dobrá a vedie k bezpráviu a k nevymožiteľnosti práva.
Aj súčasný rokovací poriadok hovorí, že poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania, dobrých mravov a dodržiavať ústavu, zákony a etický kódex poslanca, ktorý môže schváliť Národná rada uznesením. Pri mojom štúdiu rokovacieho poriadku som pátrala v zákone, ale aj po stránke Národnej rady po spomínanom etickom kódexe. Nikde som ho nenašla.
Pán predseda Danko, vážení predkladatelia, navrhujem vám, stiahnite tento zákon a využite existujúce možnosti, ktoré rokovací poriadok ukladá a ak naozaj cítite tak vážnu potrebu, tak navrhnite etický kódex poslanca, ktorý tu prerokujeme a schválime si uznesením a všetky tie prehrešky, o ktorých tu hovoríme, budú vyriešené vzájomnou dohodou uznesením a nemusíme na to otvárať zákon, lebo zakrývame celú podstatu Horalkami, tričkami, plagátmi, ale v skutočnosti ten návrh zákona je o niečom inom. Nejde o minisukne alebo hlboký výstrih nejakej poslankyne alebo tričko, či telefonát v sále. V skutočnosti je toto všetko len zastierací manéver a náhubok pre opozíciu. Toto je najväčšia hrozba vášho návrhu, pretože rokovací poriadok má slúžiť najmä na upravenie diskusie medzi koalíciou a opozíciou. Je to hlavný nástroj, ktorý v demokratických krajinách môže opozícia nejakým spôsobom prinútiť koalíciu, aby ju vypočula. Diktátorom sme odštrngali v novembri 1989 a vy nám sa snažíte ju opäť krok za krokom zavádzať.
Preto je obzvlášť dôležité, aby rokovací poriadok bol výsledkom konsenzu, aby bol ozaj výsledkom dohody naprieč parlamentnými stranami a slúžil aj vtedy, keď bude úplne iné zloženie parlamentu a napríklad budete aj v opozícii vy. Rokovací poriadok by nemal byť zákon len pre dané volebné obdobie. Mal by slúžiť na roky a mal by naozaj byť akceptovaný naprieč stranami.
Pán predseda Danko, vy ste sa v nejakej rozprave alebo v médiách vyjadrili, že ak poslanci predložia dôkazy o nedemokratických praktikách, predstavia aspoň jeden nedemokratický nástroj, osobne túto novelu stiahnem. To sú vaše slová. Nuž tak aspoň v tomto, minimálne v tomto je nedemokratický. V tom, že vaše návrhy nevzišli zo spoločnej debaty, pretože to nie je demokracia, demokracia je vtedy, keď sa diskutuje.
Áno, som prvé volebné obdobie poslankyňou a aj mňa zarazila atmosféra rokovaní, pokrikovanie a nevyberaný slovník. Nepáči sa mi to. Ale zase vezmime si existujúci rokovací poriadok a aj ten rieši tieto situácie. Stačí ho len dodržiavať.
Dám vám príklad, ako je to v okolitých krajinách. Napríklad v susednom Česku právna teória zastáva stanovisko, že môže sa všetko, čím poslanec prejavuje vôľu v rámci svojho mandátu a čo súvisí s jeho politickou činnosťou. To znamená, že okrem verbálneho vyjadrovania sa môže ísť o pokriky, gestá, vyjadrenia prostredníctvom transparentu alebo doplnku oblečenia, ale aj písomné vyjadrenia, ako je napríklad legislatívny návrh, podpis na dokumente, či písomná interpelácia.
Doplním, že v dôvodovej správe sa uvádza, že navrhované zmeny rokovacieho poriadku vychádzajú aj z poznatkov získaných z právnych úprav krajín Európskej únie, Európskeho združenia voľného obchodu a Európskeho parlamentu. Všetci poslanci sme dostali na mail z Parlamentného inštitútu dve štúdie. Jedna sa volá regulácia správania sa poslancov národných parlamentov a európskeho parlamentu v rokovacej sále a druhá - určenie dĺžky času na rozpravu a určenie dĺžky rečníckych časov v rozprave v národných parlamentoch členských štátov Európskej únie.
Tá prvá štúdia má 120 strán a mala za cieľ zistiť, aké sú kompetencie predsedajúceho počas schôdze parlamentu za účelom zachovania poriadku na schôdzi, či a s akými právomocami bola vytvorená parlamentná stráž, aké druhy správania sa poslancov v rokovacej sále na schôdzi parlamentu sú zakázané a na akom právnom základe, alebo či sú regulované pravidlá obliekania sa poslancov v rokovacej sále počas schôdze parlamentu a či a za akých podmienok je dovolené používať transparenty a plagáty v rokovacej sále.
Druhá štúdia, o niečo menšia svojím rozsahom, mala 49, má 49 strán a zaoberá sa spôsobmi určenia dĺžky trvania rozpravy a určenia dĺžky rečníckych časov v rozprave vo vnútroštátnych parlamentoch členských štátov Európskej únie.
Dala som si tú námahu a pomerne podrobne som si prečítala tieto, tieto štúdie a naozaj neviem, akým spôsobom ste mohli dôjsť k záveru, že vami navrhovaný návrh zákona vychádza z, vychádza z porovnania parlamentnej praxe iných krajín. Vy ste si vybrali len to, čo sa vám hodí. Jablko z jedného parlamentu, zemiak z druhého, korenie z ďalšieho a tvrdíte, že ste dali dokopy najlepší recept na rokovací poriadok alebo rokovací koláč.
Na druhej strane musím ale oceniť kvalitu oboch parlamentných štúdií a je ozaj škoda, že netvorili podklad pre tú spoločnú diskusiu a mohli na základe nich sa vybrať dobré veci z rokovania a spoločne sa mohlo dôjsť k nejakému konsenzu. Stačí, keď budete si chcieť pozrieť tieto parlamentné štúdie a otvoríte si závery a zistíte, že vami navrhované zmeny nie sú väčšinovým etalónom správania sa. Spomeniem napríklad, že v otázke zakázaných a dovolených typov správania sa poslancov v rokovacej sále počas schôdze parlamentu a v otázke regulácie pravidiel obliekania sa poslancov len menšina, to znamená šesť komôr z 31 má pravidlá obliekania sa poslancov počas schôdze regulované. Nuž, parlamentná stráž už tu je, tak ešte by mala byť zavedená módna polícia. (Reakcie z pléna.) Ale tak, stoja nám tam tiež fešáci vojaci, takže ešte módna polícia by sa nám zišla, aby sme vedeli, že čo môžme a čo nemôžme.
Čo sa týka používania transparentov alebo plagátov, tak v rokovacej sále z analýzy vyplýva, že z odpovedí 26 komôr, tak nazývajú tie parlamenty európskych krajín, tak analýza ukázala, že 13 z 27 komôr zakazuje alebo neakceptuje ich používanie, ale používanie, napríklad ale používanie transparentov alebo plagátov v rokovacej sále počas schôdze parlamentu je dovolené, prosím pekne, v Európskom parlamente.
Čo sa týka určenia dĺžky rozpravy a dĺžky rečníckeho času, tak po prečítaní analýzy vychádza to, že súčasná úprava v našom rokovacom poriadku je bežným štandardom. Model, ktorý sa aplikuje v slovenskom parlamente, je obdobný v šiestich komorách iných parlamentov, a síce tak, že môže byť dĺžka trvania rozpravy a, alebo dĺžka rečníckeho času v rozprave k návrhu zákona stanovená na základe rozhodnutia parlamentu. To máme aj dnes. My sa dnes môžeme uznesením dohodnúť, že na niektoré schôdze si obmedzíme dĺžku, dĺžku rozpravy na dvadsať minút a jednoducho o šesť minút by ste ma vypli.
Takýto model, takisto ako na Slovensku, uplatňuje poslanecká snemovňa a senát parlamentu Českej republiky, naša Národná rada, snemovňa reprezentantov Holandského kráľovstva, parlament Švédskeho kráľovstva a Národné zhromaždenie Maďarska. Čo sa týka nahrávania, tak 11 komôr z pätnástich umožňuje poslancov počas, poslancom počas schôdze v rokovacej sále nahrávať napríklad mobilným telefónom a publikovať nahrávku na sociálnych sieťach alebo v médiách. Trinásť komôr zo sedemnástich umožňuje poslancom počas vystúpenia na schôdzi v rokovacej sále používať vizuálne pomôcky, videá, power-point prezentácie a podobne.
Vo vašom návrhu § 32 ods. 3 po novom znie: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí ale, ak ide o ich vyhotovovanie kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2."
Ja sa pýtam, to naozaj nebudeme môcť používať ani počítače? Túto schopnosť, ktorú som prečítala, majú aj počítače, ktoré sme dostali ako pridelenú pracovnú pomôcku Národnej rady. Čiže nerobme zákony, formulácie zákonov, ktoré už hneď teraz pri tomto prvom prečítaní si, sa dochádzame do rozporu. To snáď, počítače snáď nám zakázať nechcete. (Reakcia navrhovateľa.) No ale tak to, hovoríte, že nie, ale napísali ste, že áno. Dobre. Ja som to prečítala nahlas a každý jeden z týchto počítačov, čo tu máme rozložený, je schopný komunikovať von, je schopný natáčať videá, je schopný robiť fotografie a robiť záznamy rôznych prenosov.
Na záver by som chcela pripomenúť ústavnú garanciu práv poslancov. Článok 73 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Tento článok ustanovuje, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov. Je samozrejmé, že rokovanie 150 ľudí musí niekto viesť. Avšak aj keď predseda parlamentu je jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov, nie je naším šéfom, ale mal by byť dobrým manažérom, riadiacim pracovníkom, ktorého hlavným nástrojom by mala byť konštruktívna diskusia a nie diktát.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 11:20 - 11:35 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Návrh zákona, ktorý predkladáte, je vo veľkej časti transpozícia tiež smerníc Európskej únie, ale sú tam aj časti, ktoré z dôvodovej správy, keď prečítam, tak, že zmierňujú požiadavky súvisiace s prehodnotením povolení na odber vôd malým odberateľom, ktorí sú najmä v domácnosti malí podnikatelia a čiastočne strední podnikatelia, obce a školy. Píšete, že návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie atď. No ja by som si dovolila oponovať, i keď nie priamo. Táto časť zákona, ktorú upravujete, by mala negatívne dopady, ale tie negatívne dopady boli schválené novelou zákona, ktorú, teda zákonom, ktorý teraz vlastne upravujete. Čiže, ale upravujete ju nedostatočne. Predtým ešte by som chcela ale povedať taký názor všeobecne na vodu ako takú a vlastne vytrhnutie časti významu o vode z kontextu.
Samozrejme, voda je nenahraditeľný zdroj, ktorý, bez ktorého by sme nemohli žiť a práve z toho titulu si myslím, že mali by sme sa nahliadať na ochranu vody a vodných zdrojov komplexnejšie. Pretože jedna vec, je to kvantita zásob podzemných vôd, jedna vec, druhá vec je teda kvalita týchto zdrojov, ale treba si uvedomiť to, že voda ako obnoviteľný zdroj nejakým spôsobom sa do toho nášho celého obehu dostáva. A tu, si myslím, že je zásadný problém, ktorý veľmi slabo sa rieši, či v zákone, resp. možno v zákone sa aj rieši, ale neaplikuje sa do praxe.
Jednou, z jednej strany aj Slovenská republika sa hlási k rôznym dohovorom, rôznym medzinárodným zmluvám na fórach európskeho významu. Aj vy, pán minister, deklarujete snahu, ako musíme chrániť životné prostredie a význam vody a podobne, ale na druhej strane tá istá vláda a ministri, žiaľ, musím povedať, nielen tejto vlády, veľmi nedostatočne robia tie opatrenia, resp. robia kroky, ktoré vôbec nekorešpondujú s tým, čomu sa Slovenská republika prihlasuje, ako k ochrane vody ako takej. Je to najmä nedostatočná ochrana vody v územnom plánovaní, nedostatočné, by som povedala, priam katastrofické hospodárenie v lesoch a potom sú to vlastne, je to klimatická zmena, ktorej dopady sme už dneska svedkami.
Čiže pokým my nebudeme robiť poriadok v týchto oblastiach, pokým naozaj v tých častiach hospodárenia lesa, hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, kým my nezabránime tomu, aby sa nezastavovali nejakými veľkými investičnými projektmi, naša orná pôda, tak dovtedy akékoľvek veľké reči o ochrane vody sú len frázami a v skutočnosti to tak nie je. Preto aj tie pasáže, ktoré boli vsunuté do zákona ohľadom ochrany zásob podzemných vôd, sú, dá sa povedať možno až druhoradé, resp. druhoradé sú tie povinnosti, ktoré zákon uvalil na odberateľov podzemných vôd. Podobne ako aj ministerstvo, tak aj náš tím životného prostredia sme identifikovali tieto problémy, ktoré samozrejme aj v praxi, v ktorej som pôsobila, sme jednoznačne pociťovali a obava z uloženého termínu 30. septembra 2017, kedy všetky vydané povolenia na odbery podzemných vôd stratia, zo zákona stratia platnosť, pokým si odberateľ podzemných vôd neobnoví povolenie, čo by nebol až taký problém, ale s tým, že to povolenie aj existujúci odberatelia musia spracovať na základe záverečnej správy, ktorá sa vypracuváva na základe geologického zákona. Riešite aj tu nezrovnalosť s termínmi, kde vlastne aj geologický zákon ukladá isté povinnosti na, pri ťažbe, ukladá termín 31. decembra 2018, tiež zosúladiť existujúce povolenia a túto, túto disharmóniu upravujete s tým, že posúvate lehotu na koniec roka 2018, čím sa teda vytvára istý väčší časový priestor na to, aby sa minimálne, ak teda sa nepodarí upraviť zákon, tak aspoň ministerstvo žeby prišlo s nejakou metodikou, ako sa takéto správy pri existujúcich vodárenských zdrojoch mali robiť.
To, čo chcem povedať, je, že aj na tejto schôdzi bude prerokovávaný návrh zákona o vodách, ktorý predkladám ja s kolegom Martinom Klusom, ktorý navrhuje, by som povedala, väčšiu ochranu existujúcich odberateľov. Váš návrh hovorí len o oslobodení odberateľov podzemnej vody z domových studní, čo znamená tých, že keď Béla Bugár má doma studňu a nebude musieť robiť geologickú správu. Lenže to je veľmi málo, to je veľmi málo, pretože nikto doma, kto máme nejaké malé čerpadielko, nevyčerpáme 1 250 m3 vody, aby sme si zavlažovali vlastnú záhradku. Len to je nedostatočné pre tých existujúcich odberateľov, ktorí legitímne majú platné povolania a štát prenáša svoj záujem o informáciu, ktorá v podstate je informáciou pre informáciu, aby si štát prepočítal vodohospodársku bilanciu zásob podzemných vôd, tak si myslím, že náklady na takúto úlohu, teoretickú úlohu by mal hradiť z vlastných zdrojov. Možno by to bola dobrá úloha pre nejaké eurofondy, kde by sa urobila nejaká takáto výzva a ten prepočet vodohospodárskej bilancie by si štát aj u existujúcich odberateľov za vlastné zdroje štátu by si takýto prepočet mohol urobiť.
Pretože treba si uvedomiť, že kto odoberá viac ako 1 250 m3 vody mesačne, alebo 15-tisíc m3 vody ročne? Sú to práve obce, ktoré zásobujú pitnou vodou obyvateľstvo, sú to vodárenské spoločnosti, ktoré zásobujú pitnou vodou spoločnosti a sú to práve poľnohospodárske podniky, najmä pre živočíšnu výrobu, ktoré zásobujú pitnou vodou zvieratá. A pri týchto vodárenských zdrojoch, ktoré sú kontinuálne možno od 80. rokov využívané, čerpané, monitorované, tak sa vyžaduje, aby teda zatiaľ podľa platného zákona do konca septembra budúceho roku urobili nové čerpacie skúšky. Pritom takáto čerpacia, spracovali záverečnú správu, tá bude predložená ministerstvu životného prostredia alebo komisii pre výpočet zásob podzemných vôd a na základe rozhodnutia potom príslušný úrad môže vydať obnovené povolenie.
Treba si ale uvedomiť, že to vôbec nie je nejaká jednoduchá záležitosť. Čerpacie skúšky pre takéto, pre takého vodárenské zdroje podľa metodiky alebo podľa správnosti by mali trvať minimálne 21 dní. Mali by obsahovať stúpaciu skúšku, to znamená, na istý čas musia byť odstavené. Toto vôbec sa nezohľadňuje pri tom, možno aj tých nejakých cenových ponukách, ktoré poľnohospodárske podniky alebo vodárenské spoločnosti dostávajú od hydrogeológov, aby na spracovanie takejto čerpacej skúšky, a neobsahujú to, že keď budú musieť na niekoľko možno dní odstaviť svoj vodárenský zdroj a napríklad nejakú farmu s ošípanými alebo s kravami, alebo s hydinou, by museli zásobovať náhradným, náhradným spôsobom a zásobovať ich pitnou vodou. To sú tisíce, tisíce, tisíce eur. Najmenšia skúška, ktorá je, vychádza z malého zdroja, vychádza okolo 9-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti to vychádza do desiatok tisíc eur, 30 až 50-tisíc eur. Povedzte mi, načo je to dobré pre našu spoločnosť? Čím my viacej ochránime, ochránime zásoby podzemných vôd, že budeme teda mať túto teoretickú, nejaký údaj, výpočet vodohospodárskej bilancie podzemných vôd.
Preto si myslím, že tak ako navrhujete novelu, že budú oslobodení od tejto povinnosti len odberatelia domových studní, pretože dneska to zákon takto ukladá, tak si myslím, že mali by byť oslobodení minimálne aj tí, ktorí odoberajú podzemné vody pre takéto účely, ako som spomenula, a odberajú ich legitímnym spôsobom, že tie odbery sú evidované, že tie odbery sú riadne merané certifikovanými vodomermi a sú minimálne dva roky odbery evidované. To znamená, že už na základe takýchto existujúcich odberov by mali mať možnosť títo odberatelia požiadať o obnovenie svojho povolenia bez toho, aby mali povinnosť robiť čerpacie skúšky.
Bolo v rámci diskusie o tomto zákone, samozrejme, je možné si povedať, že prečo by sme ich mali obmedzovať, že teda len toľko vody, koľko, koľko doteraz čerpali, pretože tak znie môj návrh zákona, ktorý síce v tejto chvíli tu nie je na stole, ale bude možno o dva dni na stole a rada by som bola, aby sme to v kontexte takto aj vnímali, tak minimálne v tých výškach, ktoré dlhodobo odberateľ odoberá, za odbery platí do environmentálneho fondu nemalé prostriedky, tak týchto, tieto osoby, prevažne podnikateľov alebo teda samosprávy by sme nemali zaťažovať takýmto veľkým výdavkom pre niečo, čo vlastne nijak nezlepší život na Slovensku.
V podstate by som asi týmto, týmto chcela aj uzavrieť svoju, svoju reč. Verím, že tieto dva návrhy zákonov, váš a môj, teda váš určite prejde do druhého čítania, dúfam teda, že aj môj a že spoločne na tejto schôdzi sa dosiahne zmena zákona, ktorá nebude zbytočne finančne zaťažovať odberateľov podzemných vôd, ktorí vodu používajú legitímnym spôsobom na podnikanie, na zásobovanie pitnou vodou ľudí alebo zvieratá, ale, samozrejme, týka sa to aj odberov podzemných vôd pre technologické účely.
Už celkom na záver by som ale chcela apelovať na to, čo som povedala v úvode, že jedna vec je evidencia odberateľov, s čím súhlasím a súhlasím aj s tým, čo navrhujete, aby aj tie malé odbery, ktoré povoľujú samosprávy, boli centrálne evidované, aby sa v tej evidencii urobil poriadok. Ako s tým nemám žiaden problém. Ale teda chcem apelovať, aby sa s väčšou mierou dodržiavalo to, k čomu sa Slovenská republika hlási a hlási sa teda k tomu, aby sme chránili životné prostredie, resp. neničili životné prostredie, lesy, pôdu a vlastne takýmto spôsobom ohrozovali kvalitu, ale aj kvantitu zásob podzemných vôd.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 10:51 - 10:52 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, no vidíte, je to rokovací poriadok a všetci sa učíme a študujeme ho a takto postupne sa aj ho vylepšíme. Takže ďakujem pekne za upozornenie. Dúfam, že nabudúce to zvládnem lepšie.
Ja by som chcela len sa poďakovať za tie slová, pretože presne je to o tom, že treba zvážiť, či tá-ktorá činnosť projektová, investičná, čo prinesie Slovensku, nielen pre toho navrhovateľa, ale čo prinesie aj tej samotnej krajine a čo je viac. Či ozaj chceme zo Slovenska, z východného Slovenska urobiť ťažobnú krajinu, alebo budeme tam spoločne podporovať ten potenciál, ktorý tam je, to naše zelené zlato, tú krajinu, ktorá tam je neporušená a ktorá má ohromný cestovný, potenciál pre cestovný ruch. A toto by sme sa mali zamyslieť spoločne a urobiť k tomu takú nejakú, vzájomné, vzájomné zváženie, že to smerovanie v tejto časti Slovenska by malo byť to zelené a nie to hnedé - ťažobné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 10:33 - 10:49 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je vlastne jedným základným zákonom, ktorým sa transponuje Aarhuský dohovor, to znamená dohovor o prístupe na právo k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k, spravodlivom rozhodovaní v záležitostiach životného prostredia. Z tohto pohľadu všetky právne úpravy - právna úprava aj ustanovenia paragrafov - by mali odzrkadľovať tento cieľ. Vaša novela zákona je, by som povedala, obdobne identifikovala problémy, ktoré už aj ja som, za mojej praxe som počúvala často a tiež to prinieslo to, že na túto schôdzu som pripravila tiež návrh novely návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v niektorých témach sme sa stretli, v niektorých, niektoré rieši váš zákon podrobnejšie. Samozrejme, práve tie, ktoré ste spomínali, že je to nejak reakcia na požiadavky Európskej únie a, ale tá vec, pre ktorú sme sa spoločne stretli, je hlavne zmena prílohy č. 8 a hlavne v jednej oblasti, a to sa týka v časti ťažobného priemyslu a vrtov.
K ostatným veciam, ktoré si myslím, že by táto novela mala upravovať, sa budem podrobnejšie venovať pri prerokovávaní môjho návrhu zákona. Ale bola by som veľmi rada, keby práve pri tomto zákone a pri zákone o vodách, ktorý bude nasledovať, sme ukázali, že naozaj ideme tu spoločne hľadať problémy, problematiku životného prostredia a hlavne ponúkať nejaké riešenia, že bude to, nejak spoločne vyústi k dobrým riešeniam.
Chcem podotknúť práve k tejto prílohe č. 8, aby som vysvetlila, je to príloha k zákonu, ktorá presne vymedzuje, kedy je potrebné alebo kedy je povinnosť posudzovať dopady na životné prostredie nejakej navrhovanej činnosti. Je rozdelená na časti v rámci zisťovacieho konania a potom sú limity, kde teda už je povinné hodnotenie. To však neznamená, že iné navrhované činnosti, projekty sa nemusia posudzovať, pretože aj tie, ktoré v prílohe nie sú explicitne uvedené, tak ministerstvo životného prostredia by vo vybraných prípadoch malo posúdiť, či z vlastného záujmu alebo na základe možno podnetov zo strany verejnosti by takýto proces nemalo nariadiť. Pretože práve verejnosť je tá, ktorá má aj z ústavy právo na informácie, má právo na životné prostredie a má právo aj na svoje zdravie a zdravotné podmienky. Takže tie informácie o tom, že či nejaká činnosť, ktorá sa má realizovať, či v blízkom alebo širšom okolí, bude mať dopad na tieto vplyvy, tak má právo na úplné informácie.
Ako som povedala, chcem sa venovať práve jednej z častí, ktorú aj návrh zákona hovorí, a ide teda o ťažobné vrty. Tak ako je dneska v zákone definované, že ťažobné vrty by sa mali posudzovať v rámci zisťovacieho konania do hĺbky 500 metrov a v povinnom hodnotení od hĺbky 500 metrov. Problém tuná spôsobuje práve transpozícia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde slovenská verzia zákona si upravila trošku túto časť a miesto slova "hlbinné", ktoré je, alebo "hĺbkové", ktoré je uvedené v smernici, zaviedla pojem "ťažobné", "ťažobný vrt". Problém je ten, že ani hĺbkový, ani ťažobný vrt nie je presne zadefinovaný, čo to je a vlastne pri aplikácii praxe, najmä pri kauze prieskumných vrtov na východe Slovenska, pri prieskume na ťažbu ropy a zemného plynu sa vlastne identifikoval veľmi jasne tento problém a ten pokrútený paragraf, kedy ten, komu to takto vyhovuje, si našiel cestičku a povedalo sa, že teda, respektíve ani sa neposudzovalo, či hĺbkový vrt 1 500 metrov, ktorý by sa tam mal realizovať ako prieskumný vrt pre ťažbu zemného plynu, či by mal byť posúdený alebo nemal byť posúdený.
Na problematiku poukázali aj na rokovaní snemu ZMOS-u, kde vlastne taktiež požadovali, v rámci pripomienkovacieho konania predložili zásadnú pripomienku o tom, aby tieto prieskumné a vrtné práce boli predmetom povinného hodnotenia, teda minimálne v zisťovacom konaní. Táto podmienka ZMOS-u nebola akceptovaná. Taktiež prišla hromadná pripomienka občanov, to znamená hromadná pripomienka je pripomienka, s ktorou sa stotožní viac ako 500 ľudí, ktorí tiež dali zásadnú pripomienku v obdobnom duchu, aby takéto vrty boli jasne špecifikované a bolo zrejmé nielen pre občanov, ale aj pre toho navrhovateľa, ktorý takýto zámer má, že posúdenie dopadov na životné prostredie by mal urobiť. Táto pripomienka, hromadná pripomienka prešla rozporovým konaním, ale taktiež nebola akceptovaná.
Ja chcem pripomenúť aj ďalšiu vec, že obdobná situácia sa už riešila aj na Európskom súdnom dvore, kde v inom prípade taktiež nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie vrtov v rámci inej krajiny. Vzhľadom na to, že teda presne ani tá smernica nie je v tomto úplne taká jednoznačná, tak došlo ale v konečnom dôsledku k rozhodnutiu Súdneho dvora, kde bolo povedané, že je potrebné vyjadrenie príslušného, teda štátneho orgánu, u nás ministerstva životného prostredia, aby sa vyjadrilo, či posudzovať takéto vrty treba alebo netreba. Takéto konanie v rámci rozhodnutia alebo vyjadrenia ministerstva životného prostredia neexistuje a napriek tomu ministerstvo životného prostredia povolilo, predĺžilo povolenie na prieskumné práce na východe Slovenska pre konzorcium zahraničných spoločností a čím im vlastne povolilo realizáciu takéhoto vrtu napriek tomu, že volí výrazný odpor verejnosti, výrazný odpor dotknutých samospráv. Nie všetkých, treba povedať, lebo niektorí sa nevyjadrili, respektíve niektoré samosprávy, im bolo bližších tých pár sto eur, ktoré od prieskumných organizácií dostávajú ako požiadavky verejnosti. Aj Prešovský samosprávny kraj tiež sa vyjadril k tomu, aby takýto prieskum, takýto prieskum nebol naďalej povolený. Chcem pripomenúť, že pôvodné povolenie bolo vydané v roku 2004 na desať rokov a bolo niekoľkokrát predlžované.
Samozrejme, v tom čase, keď sa predkladá nejaký prieskum, tak ide väčšinou o bádanie archívnych materiálov, prípadne nejakých geofyzikálnych prieskumov, ktoré takýmto spôsobom priamo nemôžu, nemajú taký nejaký priamy dopad na životné prostredie.
V tomto prípade aj ten prieskum mal byť zavŕšený novým vrtom do hĺbky až 1 500 metrov. Pôvodne s ním nesúhlasili ani Bardejovské kúpele, kde vlastne malo, bolo ohrozené, že by mohlo dôjsť k dopadu na zásoby liečivých vôd Bardejovských kúpeľov. Zázrakom v procese pripomienkovania ministerstvo zdravotníctva svoju pripomienku stiahlo a už sa prestalo obávať, že takýto vrt, ktorý nespočíva len v pozorovaní, to znamená, že nie je vrt, ktorý keď sa vybuduje, sa len nejakým spôsobom monitoruje, ale ťažba zemného plynu môže prinášať aj veľmi negatívne dopady, či už pri realizácii toho výplachu alebo pri vydolovávaní plynu z geologických štruktúr a s tým, že naviac ešte k tomu, že tá skupina, ktorá vrt chce realizovať, utajuje svoje zámery a nepredložila spôsob technológie, akým spôsobom práve ten zemný plyn by mohla dolovať.
Je známe zo sveta, najmä z Ameriky, kde sa na ťažbu zemného plynu používa rôzny spôsob, tzv. frakovanie, ktoré je veľmi nebezpečné pre znečistenie podzemných vôd, najmä takých hlbinných štruktúr podzemných vôd, čo teda môže byť veľmi katastrofické. A v kontexte ste týmto aj s budúcim, teda zákonom o vodách, resp. o tom, že krajina prijala do ústavy ochranu zdrojov vody, ako vody ako takej, ako strategickej suroviny, sa mi zdá nepochopiteľné, že neboli akceptované takéto požiadavky zo strany či ZMOS-u alebo aj širokej verejnosti, aby dostali informácie. Pretože tu nejde o nič iné, len o to, aby ľudia mali relevantné informácie o tom, čo sa má v ich území diať. A konkrétne teda pri týchto hlbinných vrtoch, ktoré môžu pri samotnej ťažbe a pri spôsobe technológie tej ťažby mať skutočné dopady na životné prostredie.
Chcem ešte len vysvetliť to, že pri takýchto hlbokých vrtoch ten vrt, ktorý sa nazýva ako prieskumný, sa buduje už tak, že vlastne, keď sa tam preveria tie zásoby, na základe, pre ktoré bol prieskumný vrt realizovaný, sa potom už len preklasifikuje na ťažobný a na tú samotnú ťažbu. Áno, tá samotná ťažba, už by sa vlastne posudzovať jej dopad na životné prostredie mala. Lenže už je ten vrt vybudovaný, už je vlastne tam to prostredie, dá sa povedať aj nejak zurbanizované a v tomto prípade aj teda v rozpore so záujmami vlastníkov okolitých alebo dotknutých pozemkov.
Ja by som chcela ešte upozorniť to, že tak ako je navrhnutý, tá príloha 8, konkrétne doložka č. 16, ak si to podobne pekne vytlačíte, tak podmienky, ktoré sú teraz napísané v papierovej podobe, je, že vlastne všetky vrty, všetky vrty, to znamená aj vrty pre domové studne, by sa museli posudzovať. Čiže z toho, že ste chceli možno riešiť situáciu, aby sa zadefinovali vrty, že ste dali preč slovíčko ťažobné, nedali ste tam ani slovíčko hlbinné, tak ste povedali, že všetky vrty, okrem vrtu na skúmanie stability pôdy, čo teda neviem, aké sú, resp. sú to len jeden malý, vyhranená skupina, skupina vrtov, možno ktoré sa realizujú pri nejakých zosuvoch, tak vlastne si zadefinovali, ktoré vrty najmä by sa mali okrem tých všetkých ostatných posudzovať.
Čiže vy ste chceli možno niečo vyriešiť, ale ste, ak sa zákon prijme takto, ako je napísaný, tak ste neuveriteľným spôsobom skomplikovali, budete komplikovať situáciu a všetky vrty, ktoré vám môžem povedať, aké sú, to znamená prieskumné vrty, napríklad inžiniersko-geologické vrty pre posúdenie vhodnosti geologického prostredia pre zakladanie stavieb. Museli by sa posudzovať. Vrty pre hydrogeologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia, museli by sa posudzovať. Vrty pre tepelné čerpadlá alebo hydrogeologické vrty pre účely vyhľadávania liečivých zdrojov minerálnych a stolových vôd. Štruktúrne vrty, alebo hydrogeotermálne vrty alebo taktiež vrty určené pre pozorovaciu sieť SHMÚ a iné, či hydro alebo hydrogeologické vrty pre účely zabezpečenia pitnej a úžitkovej vody. Tie síce tu sú, ale teda aspoň tie sú tu zašpecifikované, že až od 300 metrov.
Pán minister, bola by som veľmi rada, keby o tejto časti zákona naozaj v druhom čítaní bola urobená diskusia, aby sa nebodaj neschválila v tejto podobe tá príloha č. 8, ako ju navrhujete, ale aby sme si naozaj sadli a vyšpecifikovali jednotlivé slovíčka, čo znamenajú, aby sme, ste vy v snahe možno riešiť situáciu, situáciu neskomplikovali a aby vlastne, keď už máme na stole tento zákon, aby sme naozaj, situácia, ktorá je dnes pálčivá, deje sa na východnom Slovensku, síce tu už tento zákon nezachráni, ale verím, že bude ešte predmetom rokovania aj nášho výboru pre životné prostredie. Máme tam opakované podnety od verejnosti a vlastne sme ich neriešili. Bol výbor, ktorý bol uznášania neschopný. Napriek tomu, že ste vedeli, že táto situácia tu je, povolenie spoločnostiam 1. augusta bolo vydané. Verím, že aj vy s novým predsedom výboru budete ochotní, aby sme vycestovali a urobili poslanecký prieskum priamo na mieste a asi bolo by aj celkom fajn, ak by sa to uskutočnilo ešte pred druhým čítaním, aby ste aj vy osobne, resp. poslanci, členovia výboru vedeli si urobiť názor, že o čom vlastne tuná hovoríme. Takže zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 10:21 - 10:23 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. V podstate ste trošku v dlhšom vystúpení povedali to, čo ja na začiatku predchádzajúceho vstupu, že treba celý zákon o odpadoch opraviť, upraviť a dať na správnu mieru. Ja tiež len jeden príklad z praxe ohľadom takzvanej, ja som ju nazvala kýbľovej vyhlášky a týka sa vlastne zberu drobného stavebného odpadu od občanov, kde od 1. júla je povinnosťou obce vážiť odobratý stavebný odpad. Samozrejme, toto sa nerobí a ministerstvo vydalo tzv. kýbľovú vyhlášku, kde namiesto váženia sa počíta stavebný odpad na kýble. To je ako samotné v rozpore so zákonom a potom s tým, že to je daň, tak vlastne podľa správnosti, podľa platného zákona by mal občan dostať platový výmer. Tak si predstavte, že donesiete jednu starú WC misu, ktorú teda dáte, že jedna WC misa, možno jeden kýbeľ, tak sa prepočíta na nejakú váhu a potom zložitým spôsobom obec vydá platobný výmer, ktorý doporučene musí doručiť tomu občanovi, aby ho mohol zaplatiť. Tak by to malo byť po správnosti. Samozrejme, nerobí sa to. Je to postavené na hlave a len slabá ukážka toho, že celý zákon o odpadoch by sa mal prepracovať.
A ak, pán poslanec, vidíte príležitosť, že práve pri tomto návrhu by sa to mohlo, tak súhlasím s vami. Áno, že stiahnuť ho a dopracovať, prepracovať, tak urobiť rozsiahlejšiu novelu a odstrániť tieto nedostatky zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 12.9.2016 10:05 - 10:07 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán minister, ja len veľmi krátko chcem zareagovať na tie vaše úvodné slová, že ponúkate spoluprácu alebo nejakú, návrh na partnerskú dohodu. Ja takúto hodenú rukavicu prijímam a verím, že naozaj to bude dialóg a nielen jednostranné návrhy a opozičné návrhy nebudú prerokovávané, respektíve ani posúvané do druhého čítania.
K tomuto návrhu konkrétneho zákona, o ktorom teda ako o prvom v poradí ste hovorili. V podstate tam nie je veľmi čo oponovať. Je to transpozícia európskeho práva, avšak všeobecne zákon o odpadoch by si vyžadoval riadnu revíziu. Je nový, avšak nie je dobre postavený. Má veľa negatív. No a ešte začiatkom tohto volebného obdobia som predkladala návrh zákona o odpadoch, kde som navrhovala posunutie účinnosti tých paragrafov, ktoré nadobudli účinnosť teraz od 1. júla a už dnes aplikačná prax ukazuje, že naozaj tie niektoré paragrafy sú nevykonateľné, respektíve ťažko aplikovateľné do praxe. A musím povedať, že reakcia pléna sa mi nepáčila, keď bolo povedané, no však nevadí, dajme to, zaveďme ten zákon do praxe, uvidíme, čo prinesie a potom sa to opraví. Taký postoj k zákonom vyvoláva tú energiu, že netreba zákony dodržiavať. Veď a čo, keď sú zlé? Alebo tým pádom, keď sú zlé, aj keď sú dobré, tak ich nemusíme dodržiavať a nič sa nestane.
Takže ďakujem pekne za ponúkanú spoluprácu a verím, že životné prostredie naozaj nie je téma na politikárčenie, ale hľadanie dobrých riešení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2016 13:28 - 13:30 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán kolega Ondro Dostál, veľmi pekne ďakujem za tento príspevok. Bol vecný, zaujímavý a naozaj sa mi páčil. K veľa veciam by sa dalo nejako prihovoriť, ale urobila som si len také dve poznámky a veľmi sa mi páčilo to, čo si hovoril ohľadom medzirezortného pripomienkovacieho konania. Naozaj ja si myslím, že tento zákon, by bolo vhodné, aby mali možnosť pripomienkovať aj občania, aj verejnosť. Je to síce zákon o rokovaní medzi nami, medzi opozíciou a koalíciou, ale tí pasívni poslucháči sú vonku a sú ich tisíce a myslím si, že mali by mať právo tiež sa vyjadriť, že čo odtiaľto a akou formou by chceli počuť a koľko počuť, a máte možnosť vyjadriť svoj názor. Čiže tento zákon nielen cez pracovnú skupinu, by bolo dobré, aby prešiel, ale aby naozaj bol zákonom riadne spracovaný. Možno nech ho pripraví aj vláda, nevadí, ale aby išiel cez medzirezortné pripomienkovacie konanie. Dnešný spôsob predkladania poslaneckých návrhov to neumožňuje, ale ako myšlienka, myslím, možno nad rámec aj zákona, vaši predkladatelia mohli tento zákon dať do verejnosti, väčší čas mu dať a očakávať nejaké reakcie.
Druhá vec, ktorú, na ktorú si upozornil, je vnášanie tých mobilov alebo respektíve technických pomôcok. Viacerí poslanci, kolegovia sa toho dotkli. Ale záznam fotografický aj zvukový a kadejaký si môžeme robiť aj z počítača. To znamená, ani počítač nebudeme môcť vniesť do sály a pracovať na ňom? Chatovať a písať? Tak to by bolo absurdné, keď...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2016 10:43 - 10:45 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Gál, v jednom, taký jeden svetlý moment vo vašom vystúpení a s tým môžem aj súhlasiť. Povedali ste, že parlament je ten priestor, aby sa o zákonoch hovorilo a aby sa prijímali nejaké pozmeňujúce návrhy. No, ja som v parlamente nová, zatiaľ to takto nefungovalo a verím, že od tejto schôdze táto parlamentná zvyklosť z vášho klubu pôjde a že budeme prerokovávať nielen, aj teda opozičné návrhy a nebudú všetky zmetené zo stola.
Avšak vládne návrhy a koaličné návrhy by mali prechádzať riadnym pripomienkovacím konaním. Tento návrh, tento návrh takýmto konaním neprešiel. Je to zákon, rokovací poriadok, ktorý sa týka fungovania, fungovania parlamentu, Národnej rady, nie je to zákon, ktorý ovplyvňuje chod celej spoločnosti ako nejakými inými zákonmi.
A je mi ľúto, že naozaj nebola nejaká pracovná skupina, ktorá by mohla takýmto kvázi pripomienkovacím konaním prejsť a rokovací poriadok na pracovnom stole v pracovnej atmosfére pripraviť, aby sme boli všetci spokojní, aby tento parlament fungoval slušne.
Skryt prepis