Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, v podvečer je nás tu už pomenej, ale verím, že cez internet a v záznamoch si viacerí vypočujú dôvod, prečo predkladáme s kolegom Martinom Klusom tento návrh zákona. Možno je aj symbolické, že ho predkladáme v predvečer, kedy na druhý deň, zajtra ráno máme hovoriť o pristúpení k Parížskej dohode o tom, ktorá pojednáva o klimatickej zmene a o opatreniach, ktoré chce prijať celá spoločnosť nielen v Európe, ale prakticky po celom svete na to, aby sa klíma, zmeny klímy zastavili, obmedzili a aby bola lepšia adaptácia krajiny na tieto dopady.
Aj návrhy, ktoré predkladáme, tak vychádzajú z praxe a sú návrhmi, ktoré pomôžu životnému prostrediu. Verím taktiež, že napriek tomu, že tu nie sú kolegovia z koalície, že bude to jeden zo zákonov, ktoré si nájde podporu naprieč politickému spektru a bude to ukážka toho, čo pán minister opakovane prezentuje, že má snahu o spoluprácu, že má snahu viesť rezort životného prostredia tak, aby to bolo v jeho prospech bez ohľadu na to, na tie politické reči.
Čiže teraz konkrétne k návrhu. Ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je zavedenie povinnosti vykonať povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie pre hlbinné vrty, a to nielen ťažobné. Chcem podotknúť, že nebude sa to týkať, návrh sa netýka prieskumných vrtov na skúmanie stability horninového prostredia, prieskumných vrtov pre stavby a závlahy, vrtov na monitoring hydrogeologického prostredia a vrtov pre životné prostredie.
V súčasnej právnej úprave absentuje posudzovanie hlbinných vrtov, ktoré v súčasnosti, a to najmä z dôvodu nových technológií prípadnej ťažby alebo čerpacej skúšky môžu mať samostatne alebo kumulatívne dopad na životné prostredie. Jednoducho život priniesol to, že sú nové technológie prieskumov, nové technológie ťažby a smernica, ktorá, aj európska smernica, ktorá je prijatá, tak hovorí o hlbinných vrtoch a hovorí o tom, že ministerstvo životného prostredia má skúmať kumulatívne dopady na, dopadov na životné prostredie jednotlivých činností.
Tento návrh, ktorý predkladám ohľadom posudzovania hlbinných vrtov, je aj v súlade so zistením Súdneho dvora v Haagu z februára 2015, ktorý rozhodol, že príslušné vnútroštátne orgány majú povinnosť vykonávať posudzovanie vplyvov hĺbkového vrtu na životné prostredie, teda majú povinnosť osobitne preskúmavať otázku, či posudzovanie vplyvov má byť aj pre skúšobné vrty a nielen pre samotnú ťažbu. Je to možno tak zložito povedané, ale faktom je, že zákon, samotná príloha č. 8 k zákonu, ktorá definuje presne oblasti, kedy posudzovanie vplyvov sa musí robiť, v tejto časti nie je jednoznačné, ale rozhodnutie Súdneho dvora hovorí, že aj tak, hoci tieto prieskumné vrty, hĺbkové, nie sú explicitne v súčasnej právnej norme zadefinované, tak ministerstvo životného prostredia malo aj osobitným posúdením samo od seba alebo teda na podnet z vonku takéto posúdenie, zhodnotenie daného vrtu, daných vrtov robiť.
Faktom je, že v praxi sa toto nedeje a už som tu v rámci jednej z rozpravy aj poukazovala na prípad z praxe a požiadaviek obyvateľov a samospráv Slovenska, ktorí sa oprávnene dožadujú svojho práva na poskytovanie informácií vo veciach životného prostredia a vo veciach dopadov na zdravie obyvateľstva, ktorí žijú v oblastiach, kde je zámer realizovať takéto hlbinné prieskumné vrty, a to konkrétne na ťažbu ropy a zemného plynu vo vytypovaných oblastiach a konkrétne teda hovorím o prípade na východnom Slovensku.
Samozrejme návrh zákona nerieši len jednotlivý konkrétny prípad, ktorý dnes je naživo na scéne, naživo je nám známy, ale je to legislatívna úprava, ktorá má vymedziť do budúcnosti tieto prípady, aby sa takéto situácie neopakovali. Návrh jednoznačne určuje okruh vrtov, pre ktoré posudzovanie bude potrebné. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj snem ZMOS-u, ktorý tiež reagoval na nepriaznivé skúsenosti obcí a miest ohľadom prieskumných prác na ťažbu ropy a zemného plynu bez posúdenia vplyvov na životné prostredie a samozrejme, aj tým pádom bez doriešenia stretov záujmov.
Závažnosť dopadov je o to vyššia, že následne takéto prieskumné vrty v zmysle geologického zákona je možnosť ich následne prekategorizovať na ťažobné s prednostným právom na ťažbu. To znamená, ten, ktorý realizuje takýto prieskumný vrt a následne zistí, že tie zásoby ropy alebo zemného plynu sú tam pre neho zaujímavé, tak môže požiadať prednostne o túto ťažbu a následne teda má viac-menej istotu, že táto ťažba mu bude prednostne povolená napriek tomu aj, že verejný záujem v danej lokalite takto nemusí byť zadefinovaný. To, že práve v rámci toho posudzovania vplyvov na životné prostredie sa odhalia aj tie ostatné záujmy samosprávy, odhalia sa aj tie dopady na územné plánovanie, na cestovný ruch a na sociálne vplyvy a zdravie obyvateľstva.
Tu chcem povedať, že v rámci správneho konania, ktoré sa koná pri povoľovaní takýchto prieskumov, je verejnosť vylúčená. A práve cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie má verejnosť zabezpečené svoje práva pre informácie a svoje práva pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia, ktoré sú garantované cez Aarhuský dohovor, ku ktorému Slovenská republiky pristúpila. Čiže to je jedna oblasť, ktorá, ktorú náš návrh zákona rieši.
Ďalším veľmi dôležitým ťažiskovým bodom predloženého návrhu zákona je rozšírenie okruhu dokumentov, respektíve projektov, akokoľvek ho nazveme. Tu nejde o to slovo, či je to dokument alebo program, alebo projekt, ale ide o posudzovanie, respektíve povinné hodnotenie, respektíve zisťovacie konanie návrhov programu starostlivosti o les. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy pri schvaľovaní programu starostlivosti o les nie je účastníkom konania samospráva a ani verejnosť. Oprávnenosť tejto požiadavky posudzovať dopady na životné prostredie takýchto, takéhoto programu, čo chcem povedať, že ono to nie je v správnom pojme, že program starostlivosti o les, ako keby išlo o nejaký výhľad, dokument, nejaký teoretický program, ale ide to o lesohospodársky plán, ktorý sa v minulosti, aj program starostlivosti o les, takto volal. Je to projekt ťažby dreva v našich lesoch. Treba si uvedomiť, že charakter lesa je aj súčasťou územnoplánovacích dokumentácií, napríklad ochranné lesy, rekreačné lesy. A ak samospráva nemá možnosť alebo nie je dostatočne upovedomená o spracovávaní takéhoto dokumentu, tak, a nevysloví svoju požiadavku, že lesy v okolí svojej obce alebo mesta majú mať rekreačný charakter, tak následne zo zákona sa prekategorizujú na hospodárske lesy. Takže potom následne spôsob ťažby v týchto lesoch na základe projektu, ktorý spracováva spracovateľ týchto plánov, tak môže mať veľký dopad na celú situáciu v lesoch, a to nielen v rámci rekreácie, alebo takého nejakého spoločensko-esteticko-sociálneho vyžitia obyvateľstva, ale v prvom rade veľký dopad na povodňové situácie a klimatické zmeny v regióne.
Minulý týždeň sme do našich mailových schránok, myslím si, že všetci, obdržali mail, kde sme dostali takú brožúrku o životnom prostredí. Vydalo to ministerstvo životného prostredia a predpokladám, že pri príležitosti predsedníctva. A celkom som sa tam dočítala zaujímavé čísla, takže aktuálne. Takže môžeme z tejto brožúry, keď vyberiem čísla, tak treba povedať, že 71,5 % všetkých našich lesov sú hospodárske lesy. To znamená, sú to lesy, ktoré majú účel produkcie dreva, čiže ako sú na hospodárenie, ako na ťažbu, 11,3 % sú lesy osobitného určenia, ktoré sa môžu charakterizovať ako ochranné, teda lesy ochranné, napríklad vodných zdrojov, kúpeľné, rekreačné, poľovnícke alebo lesy v chránených územiach či vojenské, 17,2 % sú ochranné lesy. To znamená, tieto môžu mať nejakú funkciu druhových porastov, močiarnych, respektíve nejaké protierózne. Ale zaujímavé je číslo tých, 71,5 %.
Program starostlivosti o les ako lesohospodársky plán je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lese. Vyhotovuje sa na všetky lesné pozemky na území Slovenska a vyhotovuje sa na obdobie desať rokov. To znamená, že sa vyhotovuje pre všetky bez ohľadu na vlastníctvo. Ale náklady na spracovanie takýchto dokumentov hradí štát. A potom následne tento dokument je pre toho obhospodarovateľa záväzný.
To znamená, je to veľmi dôležitý dokument, ktorý keď jedného dňa je schválený v správnom konaní, tak vlastne, ak by ten lesohospodár neťažil to, čo má v tom dokumente, tak v podstate by mohol byť za to postihovaný. V tomto dokumente sa neschvaľuje len množstvo kubíkov dreva, ale schvaľujú sa aj spôsoby hospodárenia, spôsoby približovania dreva, spôsoby výsadby, forma výsadby, ako aj druh drevín.
Tu chcem obzvlášť upozorniť na to, čo som povedala v úvode svojho slova, že je veľmi dôležité práve teraz, keď si na celej zemeguli človek konečne začal uvedomovať, že dochádza k zmene klímy a že sa musíme adaptovať na túto zmenu a jeden z najdôležitejších faktorov adaptácie je prispôsobenie hospodárenia v lesoch, forma hospodárenia, ale taktiež aj druhové zloženie lesov. To má potom následne dopady na samozrejme stabilitu svahov, protipožiarnu funkciu, ale taktiež aj protieróznu, čo sa týka nejakých veterných smrští a podobne.
Čo je to teda lesohospodársky plán? Je to program starostlivosti o les. Tento pojem v roku 2010 bol zavedený a dovtedy teda všetci to poznáme ako LHP, čiže lesohospodárske plány. Tie sú, to nebola žiadna novinka, tie na Slovensku už fungovali od Márie Terézie a boli prvé, lesohospodárske plány sú známe z roku 1764. Čiže je to riadna hospodárska činnosť, ktorá usmerňuje výrub, trvalú výsadbu, približovanie dreva, dopady na krajinu, ochranu prírody, zachovanie biodiverzity, ochranu vodných zdrojov, rekreáciu obyvateľstva, zmierňovanie klimatických zmien a celkovo dopady na životné prostredie.
Tu chcem pripomenúť a zdôrazniť, že v súčasnosti je vylúčená verejnosť, odborná, ale i široká z tohto prerokovávania. Účastníkom konania je len správca, vlastník a obhospodarovateľ lesa. Poukazujem na nedávnu situáciu, ktorá sa stala a možno ste ju tiež mediálne zachytili, kedy sa schvaľoval na desať rokov program starostlivosti o les v Bratislavských lesoch, ktoré v prvom rade problém nastal pri lesoch, ktoré spravuje štát, kde vlastne došlo k problémom. Snaha bola samospráv, mesta, niektorých mestských častí, obcí, ako aj verejnosti vstúpiť do procesu správneho konania a pripomienkovať dokument, ktorý bol zverejnený tiež formou obvyklou nástenkového tendra na nástenke jednotlivých obcí a bola verejnosť z procesu vylúčená.
Dokonca išlo aj o lesy, ktoré boli v predchádzajúcom období ako ochranné, mali chrániť vodárenský zdroj Sihoť a boli preklasifikované na hospodárske. Až teda na zásah pani ministersky, už novej, tejto našej ministerky Matečnej, tak došlo k istej úprave, konkrétne pri tomto vodárenskom zdroji Sihoť a vlastne už v procese v správnom konaní, ale so zásahom zhora, nie formou riadneho procesu a pripomienkovania, kde by vlastne mohli aj tí účastníci samotní, prevádzkovateľ vodárenského zdroja, respektíve verejnosť, uplatniť svoje pripomienky, tak, dá sa povedať, neštandardne zásahom zhora bola upravená aspoň druhová skladba drevín, ktoré mali byť alebo majú byť po ťažbe na tomto vodárenskom zdroji vysadené.
Predložený návrh zákona určuje teda do päť hektárov plochy zisťovacie konanie. To znamená, to je istá skrátená forma posudzovania vplyvov na životné prostredie a nad päť hektárov povinné zisťovanie.
Ďalšia vec, ktorá je predmetom zákona, je to vlastne uverejňovanie dátumu, kedy bol dokument, ktorý je posudzovaný, jeho dopady na životné prostredie a je jedno, či to je strategický dokument v procese takzvanom SEA alebo je to navrhovaná činnosť v procese takzvanom EIA, keď je zverejnený na stránke enviroportálu, respektíve na stránke jednotlivých navrhovateľov, pretože to je tiež taká vec, kedy jednotlivé ministerstvá životného, ministerstvá ako rezortné orgány, keď navrhujú nejakú činnosť, ktorá podlieha posudzovaniu, tak vlastne zverejňujú si to na svojich stránkach, na neštandardných miestach na týchto stránkach. To znamená, nie je povedané, kde verejnosť má možnosť túto informáciu získať s tým, že lehoty, ktoré sú na to, aby mohlo dôjsť k pripomienkovaniu jednotlivých dokumentácií, resp. rozhodnutí v tom procese celého posudzovania, tak dnes je to veľmi netransparentné.
Na stránke Enviroportálu niekedy je zverejnený dátum, niekedy nie je, resp. je, ale tiež ho musíte až po niekoľkonásobnom rozklikávaní a otváraní si rôznych zazipovaných dokumentov sa dopátrať k dátumu, kedy vlastne sú lehoty na to, aby mohla verejnosť dokument pripomienkovať. V zákone pri ostatnej novele boli skrátené tieto lehoty, niekde ide o 15 dní, 21 dní, čiže naozaj, tie lehoty sú pomerne krátke na to, aby ste sa dopátrali jak detektív, že vôbec nejaký program sa, alebo projekt sa posudzuje, a nieto ešte teda aj, či odborná alebo laická verejnosť mohla spracovať nejaké relevantné pripomienky.
Preto navrhujeme, aby hneď na úvodnej stránke Enviroportálu, to znamená stránka, ktorú spravuje ministerstvo životného prostredia, pre tieto všetky dokumentácie, ktoré sa posudzujú, aby bol povinný údaj zverejnenia, kedy bol dokument na túto stránku zavesený, aby ten, ktorý má záujem sa takýchto procesov zúčastňovať, ten, ktorý má záujem vyjadriť svoj názor k takýmto dokumentáciám, vedel, že už či ten dokument bol, či ešte teda má reálnu šancu sa tohto procesu zúčastniť alebo nie. Myslím si, že to je len technická stránka, ktorá nebude žiadnym problémom pre ministerstvo životného prostredia, avšak je dobré, aby toto, jednoznačná určiteľnosť dátumu bola daná v zákone, aby zvýšila transparentnosť celého procesu, pretože plynutie lehôt je veľmi dôležité a odvíja sa práve od toho dátumu a absencia dátumu zverejnenia vytvárala stav právnej neistoty.
Ďalšie zmeny v predloženom návrhu zákona sú formulačného a terminologického charakteru. Spresňuje sa napríklad definícia, čo je strategický dokument. Súčasná právna úprava v súvislosti s pojmom strategický dokument narába s pojmami ako plán a program, pričom takéto vymedzenie umožňuje nazvať materiál aj iným názvom a vyhnúť sa takto postupu podľa tohto zákona. Takže z uvedeného dôvodu navrhujeme rozšírenie definície tak, aby sa pod ním dal zahrnúť akýkoľvek koncepčný materiál, ktorý je schvaľovaný orgánmi verejnej správy. To znamená ten, ktorý má charakter takéhoto dokumentu, ktorý prichádza na schvaľovanie orgánov samosprávy, to znamená obcí, nie samosprávnych krajov a samozrejme, ktorý prichádza na stôl na schválenie vo vláde Slovenskej republiky, resp. jednotlivých ministerstiev.
Z definície strategického dokumentu sa taktiež vypúšťa podmienka, aby, sa vypúšťa podmienka, aby prípravu daného strategického dokumentu vyžadoval všeobecne záväzný predpis, resp. aby prípravu vyžadovalo rozhodnutie alebo uznesenie orgánu, ktorý sa pripravuje na schválenie. Dôvodom navrhnutej zmeny je, že nie každý strategický dokument je vypracovaný na základe požiadavky zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, prípadne rozhodnutia alebo uznesenia schvaľovacieho orgánu. Ale na druhej strane na základe strategických dokumentov, ktoré majú takýto charakter, sa plánujú verejné financie, sú záväzné pre nižšie stupne verejnej správy a je dôležité, aby mali nielen doložku pre životné prostredie na dve strany, na dva riadky, ale aby boli riadne posúdené tieto dopady takýchto záväzných dokumentov, posúdených dopadmi na životné prostredie.
Ja len chcem na záver povedať, že návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti, ale bude mať určite pozitívny sociálny vplyv, a to zvýšením istoty obyvateľov o kvalite životného prostredia.
Takže ďakujem pekne za slovo a verím, dúfam, že bude to jeden z prvých zákonov, ktorý bude posunutý do druhého čítania, aby sme naozaj možno naplnili aj snahu pána ministra, ktorému som povedala, že prijímam jeho rukavicu, že v zákonoch o životnom prostredí sa nebude politikárčiť, aleže budeme hľadať spoločné riešenia.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis