Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
No, tie prípady, ktoré tu hovoríte, sú ľudskými tragédiami častokrát a východisko z nich je veľmi ťažké. Avšak tento zákon, mám pocit, že sanuje zase len nefunkčný štát, nefunkčný systém. Keby fungoval inštitút osobného bankrotu, tak aspoň pri tých väčších pohľadávkach by sa dalo týmto ľuďom pomôcť. Asi v prvom rade by sa mali využiť existujúce právne nástroje na to, aby sa ľudia dostali do normálneho funkčného stavu, aby sa mohli zamestnať, aby mohli splácať svoje dlhy. Asi nie je úplné riešenie odpustenie, nejaké paušálne odpustenie dlžôb, ale skôr by mala byť nejaká právna pomoc, resp. tieto inštitúty osobných bankrotov by mali byť možno lacnejšie, pružnejšie, rýchlejšie, aby vlastne dlh, ktorý človek má, nenarastal, ale aby mal nejaký splátkový kalendár, aby sa mohol slušne zamestnať a aby ho neprenasledoval exekútor pri akejkoľvek situácii, kedy sa človek zamestná. Pretože je pravdou, že je to len narastanie potom čiernej práce, narastanie ľudských tragédií a rodinných osudov.

Ďakujem pekne za slovo.
Presne tak, ako bolo povedané v rozprave, tak výpis z obchodného registra má platnosť tri mesiace a medzitým môže dôjsť aj k desiatim zmenám. Čiže to overenie tej právnej identity v danom okamihu, kedy pri nejakom podpise zmluvy alebo pri nejakom úkone niekto donesie tri mesiace starý výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, už dávno to situácia nemusí byť platná. Čiže je, aj by som povedala, oveľa legitímnejšie, keď si ten daný účastník vzťahu, či to je verejná, teda samospráva, alebo štátna správa, napojí sa na portál, ktorý je spravovaný štátom, tak ten údaj, ktorý vidí v tom danom okamihu, je ďaleko čerstvejší ako ten, ktorý možno má s guľatou červenou pečiatkou v rukách. To znamená, že naozaj treba urobiť zmenu aj na tých portáloch, aby nebolo tam uvedené, že má len informatívny charakter. Táto informácia následne si bude vyžadovať úpravu teda v tom počítačovom systéme.
Ale tiež si myslím, že akože pre právne úkony typu nejakého prevodu spoločnosti a podobne navzájom asi si budú vyžadovať nejaké papierové podoby, ale čo sa týka vo vzťahu k inštitúciám, ku vzťahu k predkladaniu dokladov, tak rozhodne výpis, nahliadnutie do internetu alebo vytlačenie si v danom okamihu výpisu by malo postačovať.
Samozrejme, je to celé o informatizácii spoločnosti, je tu snaha, aj v programovom vyhlásení vláda tvrdí, zriadila samostatný post pre pána Pellegriniho, ktorý by to mal riešiť a, myslím si, že ktorý by mohol uvítať túto snahu ako takýto prvý krok.
Ešte ma napadá jedna vec, že z praxe, možno aj vy sa s tým stretávate, že podnikatelia si v pravidelných cykloch, teda každé tri mesiace, dávajú robiť originál výpisov a majú ich tam v šanónoch založené, proste štvrťročne, v štvrťročných periódach. Je to kopu peňazí, nezmyselných peňazí pre podnikateľov, ale možno je to príjem do štátneho rozpočtu, ale je to veľmi; povedzme si to úprimne, šikana, ktorá v konečnom dôsledku ani tú právnu podstatu, tú právnu relevanciu platnosti toho trojmesačného dokumentu, je aj tak druhoradá, lebo už dávno situácia môže byť zmenená.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správnom konaní, tzv. správny poriadok, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tak navrhujú zrušiť povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch. Celkovo bolo v zákonoch identifikovaných viac ako 150 situácií, kedy sú tieto výpisy vyžadované. Predkladanie takýchto výpisov je pritom neopodstatnené vzhľadom na to, že oba registre sú verejne prístupné. Takto tieto úkony predstavujú úplne zbytočnú administratívnu záťaž na podnikateľov a občanov.
Konkrétne sa zavádza pravidlo, že nemožno požadovať teda predkladanie z obchodného registra pri rôznych situáciách. Je to obsahovo pomerne zložitý návrh zákona, pretože tá identifikácia tých 150 príkladov, prípadov sa objavuje vo viacerých zákonoch. Takže samotná dôvodová, zdôvodnenie jednotlivých prípadov je identické a určite pomôže, podnikateľom a živnostníkom zjednoduší život aj vlastne ušetrí financie. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje tak, aby termínovo naplnila všetky lehoty procesu prerokovania a schvaľovania zákonov.
Takže ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správnom konaní, ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch. Celkovo bolo v zákonoch identifikovaných viac ako 150 situácií, kedy sú tieto výpisy vyžadované.
Ďakujem pekne. To je toľko na úvod a poprosím, aby ste otvorili rozpravu, a hlásim sa ako prvá do rozpravy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Myslím si, že naozaj tento zákon o miestnom poplatku možno mal dobrý úmysel, ale je vlastne zle napísaný, zavádza nespravodlivosť a nerovnováhu do financovania samospráv, ale aj do financovania rozvojových štruktúr.
Ja by som sa chcela opýtať, či náhodou nevieš ako navrhovateľ, že nakoľko sú pripravené obce a mestá, ako prebieha debata o všeobecne záväznom nariadení. Vieme, že v Bratislave je v tomto smere dosť ostrá debata medzi mestom a mestskými časťami, ale mňa by zaujímalo, či napríklad mesto Košice a mesto Žilina majú už zavedené tieto poplatky, lebo na stránke zatiaľ nevidím návrh všeobecne záväzného nariadenia. A zaujímalo by ma, či predkladatelia, primátori týchto miest pripravili už všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by mohlo byť také modelové, a ako vlastne doriešili tieto strety záujmov, lebo, resp. strety nerovnováhy, ktoré boli popísané v návrhu zákona, ktorý teraz predkladáme ako strana SaS alebo ako, ty ako predkladateľ, a ako ich riešili. Takže táto informácia by ma zaujímala.

Pán predsedajúci, vážené plénum, chcela by som dať procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o tomto bode presunulo na zajtra na piatu hodinu vzhľadom na krátkosť času, ktorý sme mali od predloženia materiálu aj prerokovania, tak aby sme mohli naozaj dôjsť k dohode, k hlasovaniu. Chcela by som vás pekne poprosiť, hlasujme zajtra o piatej. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak ako som uviedla, tak navrhovaná novela zákona má ambíciu zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne.
Slovenská technická norma sa oznamuje vo vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a norma obsahuje pravidlá, ktorých dodržanie a dodržiavanie ukladajú orgány verejnej moci v rámci nimi vydávaných individuálnych správnych aktov, a teda z moci úradnej sú pre adresáta právnej normy záväzné. Paragraf 5 predmetného zákona síce deklaruje, že ide o verejne prístupnú normu, avšak prístup k nej podmieňuje uhradením poplatku.
Žiaden iný normatívny akt, ktorého dodržiavanie vyžaduje verejná moc, či už ide o štátne orgány, alebo orgány územnej samosprávy, nie je v našom právnom poriadku spoplatnený. Práve naopak, garantuje sa jeho verejná bezplatná dostupnosť a prístupnosť. Navrhujeme teda, aby sa tento neštandardný postup v prístupe k slovenským technickým normám upravil tak, ako je to pri ostatných normatívnych aktoch, a teda sa umožnil k nim bezplatný prístup.
Za rozširovanie alebo rozmnožovanie normy je možné uložiť vysokú pokutu až do 33 193 eur. Čiže pokutu dostane ten, ktorý rozmnožil a rozšíril slovenskú technickú normu.
Norma je, národná norma je vypracovávaná národným normalizačným orgánom a je chránená autorským právom. Je absurdné, aby žiadna norma alebo aj jej časť nemohla byť reprodukovaná. Pritom síce platí pravidlo, že normy nie sú záväzné, ale ich používanie že je dobrovoľné, avšak v určitých prípadoch môžu byť aj povinné. Napríklad pre oblasť bezpečnosti, pre oblasť elektrických inštalácií, napríklad pre oblasť spojitosti s verejným obstarávaním. Čiže je to aj dokument, ktorý sa používa v právnych aktoch a ktorý nie je verejne dostupný. A pritom nejde o malé peniaze, keď by ste sa chceli len nahliadnuť do normy, ktorých odkaz máte v nejakom rozhodnutí alebo i máte odkaz vo verejnom obstarávaní, ak sa chcete zúčastniť nejakej súťaže a sa tam odkazuje na normy, tak len nahliadnutie tej normy, napríklad len na jeden počítač pozeraním na jeden rad; na jeden rok stojí 649 eur. Napríklad aj vyjadrenia technickej inšpekcie k rozhodnutiam alebo k projektom následne sa implementujú alebo odzrkadľujú v rozhodnutiach správnych orgánov a týmto sa stávajú záväzné. Prenášajú sa takto do; citáciou sa prenášajú do záväzného právneho predpisu alebo dokonca aj do zmluvy.
To sú argumenty, ktoré nás viedli k predloženiu zákona. Iste sami ste sa mohli v praxi stretnúť s tým, že ste dostali rôzne odkazy, že treba robiť toto a toto podľa STN tej a tej a vlastne ani neviete, nemáte možnosť skontrolovať alebo bezodplatným spôsobom nahliadnuť, o čom vlastne samotné rozhodnutie je. Čiže prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Po sérii environmentálnych zákonov jeden praktický, ale ktorý sa taktiež týka celého spektra spoločnosti. Predkladáme návrh zákona, ktorý má ambíciu zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne. V súčasnosti je prístup k týmto normám spoplatnený, a to aj napriek tomu, že aj právny poriadok na slovenské technické normy priamo odkazuje.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Na záver by som chcela len upriamiť pozornosť na to, že vlastne skutočnosťou, ktorú navrhujeme, naozaj sa odstraňuje prílišná tvrdosť zákona a tá spočíva v nie malých centoch, ale ide o povinnosť, ktorá bola spätne zavedená a práve pre tých odberateľov, ako bolo povedané, sú to obce, mestá, ktoré majú samostatné vodárenské zdroje, sú to poľnohospodárske podniky. A tie výdavky, ktoré zákon im uložil a na základe ktorých by, aby neprišli o povolenie, ktoré majú vydané desiatky možno rokov, tak tie výdavky sa pohybujú pri jednom zdroji okolo 10-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti alebo obce a mestá, ktoré majú, alebo odberateľov viacerých okolo možno 30-, 40- aj 50-tisíc eur. Čiže nie sú to malé výdavky. To nie sú výdavky, ktoré by išli do štátneho rozpočtu, ale sú to vlastne výdavky, ktoré sa zaplatia vlastne podnikateľskému subjektu, ktorý tú správu pre nich bude robiť, a pritom tá správa bude len údajom, ktorý nijakým spôsobom nezlepší život na Slovensku, ani nezlepší, ani nezhorší vodnú bilanciu podzemných vôd, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje, či na pitnú, alebo technologickú vodu.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže (rečníčka si odkašľala), prepáčte. Takže ďakujem pekne za slovo. Pokračujem v prerušenej rozprave k návrhu zákona o vodách, ktorým sa snažíme zmierniť tvrdosť zákona vo vzťahu k odberateľom, k existujúcim odberateľom podzemných vôd.
Takže pokračujem v časti, v tom, že návrh bude mať pozitívne sociálne vplyvy, a to tým, že sa oslobodia jednotliví odberatelia podzemnej vody pri malých odberateľoch, pri malých odberoch, ale i pre odberateľov, ktorí sú riadne dlhodobo evidovaní odberatelia podzemnej vody z existujúcich studní, oslobodením od platenia finančnej čiastky za zhotovenie záverečnej správy, ktorou sa spočítava množstvo, bilancia vôd vo vodnom kolektore a spracovanie príslušných geologických prác. Čiže sa odstráni tvrdosť zákona a zároveň sa zachová potrebná minimálna miera vykazovania údajov pre hydrogeologické účely.
Ak by nedošlo k zmene súčasného stavu, tak by sa celý rad odberateľov – okrem fyzických osôb, tak aj obcí a miest a poľnohospodárskych podnikov, najmä so živočíšnou výrobou – dostalo do problémov v súvislosti s realizáciou čerpacích skúšok na permanentne využívaných studniach, a to najmä tým, že by muselo dôjsť k odstávke vodných zdrojov pri realizácii týchto čerpacích skúšok, teda ich častí, čo by muselo byť riešené náhradným zásobovaním domácností či prevádzok pitnou vodou.
Predložený návrh taktiež odkladá povinnosť fyzických a právnických osôb uviesť do súladu so zákonom účinným od 15. januára 2015 povolenia a rozhodnutia vydané do 14. januára 2015, a to z pôvodného termínu, ktorý je v zákone teraz stanovený na 30. septembra 2017, s odklonom na 31. decembra 2018. Týmto posunutím lehoty sa dá do súladu aj zákon o vodách so zákonom o geologických prácach, tzv. geologickým zákonom, ktorý definuje, že záverečnú správu s výpočtom zásob ložísk nevyhradených nerastov a záverečnú správu s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnú správu s výpočtom množstva geotermálnej energie, ktoré neboli schválené ministerstvom podľa predpisov, tak sú povinní vykonať a odovzdať najneskôr do 31. decembra 2018.
Ešte pripomeniem, o čo presne ide. Čiže pri povoľovaní pri tých malých odberateľoch, pri povoľovaní odberu podzemných vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný hladinou podzemnej vody, ktorá umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov. A taktiež je viazané rozhodnutím ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody. Podľa ostatnej novely zákona sa táto povinnosť zaviedla spätne aj na existujúce vodné zdroje bez ohľadu na množstvo odoberanej vody, bez ohľadu na miesto odberu či skutočnosť, že odber je dlhodobo režimovo monitorovaný.
Spätne zavedená povinnosť je veľkou finančnou záťažou pre drobných odberateľov, fyzické i právnické osoby a zároveň je administratívnou záťažou pre komisiu pre výpočet zásob podzemných vôd, pričom získané dáta nijakým spôsobom nebudú mať a nemajú vplyv na zásoby podzemných vôd.
Pri väčších odberateľoch, ktorí odbermi môžu vplývať na celkové zásoby podzemných vôd, sa bude povinnosť vzťahovať iba na prípady, ak by pri obnovení povolenia na odber požadovali väčšie povolené množstvá, ako preukázateľne odoberali za ostatné dva roky pri kontinuálnom odbere podzemných vôd, ktoré boli riadne evidované, boli na nich vykonávané režimové merania a merané certifikovanými vodomermi. A to sa týka buď jedného zdroja, alebo ako súčet odberov jedného odberateľa zo spoločného hydrogeologického kolektora podzemnej vody viacerými odbernými miestami.
Ďakujem pekne za pozornosť.