Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister a podpredseda vlády. Ja sa budem venovať dvom oblastiam a je to oblasť v pôsobnosti ministerstva životného prostredia a čiastočne ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a samozrejme súvisiacich výdavkov verejnej správy. Tak ja by som začala istými teda paragrafmi, ktoré sú v zákone o štátnom rozpočte a § 6 a § 7.
Paragraf 6 hovorí o tom, že Vodohospodárska...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister a podpredseda vlády. Ja sa budem venovať dvom oblastiam a je to oblasť v pôsobnosti ministerstva životného prostredia a čiastočne ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a samozrejme súvisiacich výdavkov verejnej správy. Tak ja by som začala istými teda paragrafmi, ktoré sú v zákone o štátnom rozpočte a § 6 a § 7.
Paragraf 6 hovorí o tom, že Vodohospodárska výstavba, š. p., odvedie za rok 2017 do štátneho rozpočtu osobitný odvod zo zisku po zdanení v sume 2 mil. eur. A v § 7 sa hovorí, že Lesy Slovenskej republiky, š. p., odvedú za rok 2007 do štátneho rozpočtu osobitný odvod v sume 5 mil. eur.
Chcela by som sa pozastaviť v týchto dvoch, pri týchto dvoch paragrafoch. A síce, v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania bolo identifikované, že práve Vodohospodárska výstavba, príjem do štátneho rozpočtu zo štátneho podniku je rizikovým príjmom. A upozorňujú na to, že, bolo upozornené na to, že vlastne tento odvod nebude musieť byť skutočný, pretože predpoklad vodohospodárenia Vodohospodárskej výstavby bude skôr stratový. Ja by som chcela poukázať na to, že vlastne v minulosti štát sa hrdil tým, ako sprivatizuje a sprivatizoval čudným spôsobom Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré dostala do majetku a do správy Vodohospodárska výstavba, a je úplne zjavné, že Vodohospodárska výstavba a štát nezvláda správu tohto vodného diela a do dnešného dňa to, čo bolo plánované v minulosti na opravu, rekonštrukciu plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo a ďalšie nevyhnutné investície, ktoré sú potrebné, neboli realizované a ani štát, zdá sa, že ich realizovať nemieni. Výhovorka, že bude pokles cien energií a z toho titulu bude strata Vodohospodárskej výstavby, tak to neobstojí. Preto je vlastne aj zarážajúce, že napriek týmto faktom štátny rozpočet počíta s príjmom odvodu vo výške 2 mil. eur z hospodárenia Vodohospodárskej výstavby.
V § 7 sa hovorí o Lesoch Slovenskej republiky, štátny podnik, kde sa má odviesť 5 mil. eur. Tu by som sa chcela pristaviť zase trošku z opačného z iného pohľadu, že či naozaj je toto čosi, čo má byť započítavaným príjmom štátneho rozpočtu, práve hospodárenie s lesmi. Opakovane počúvame v pléne Národnej rady, nielen z mojich úst, ale aj z úst mojich kolegov z výboru, najmä pána kolegu Fecka, ktorí upozorňujeme na kritické hospodárenie v Lesoch Slovenskej republiky.
Prijali sme Parížsku dohodu, kde sa zaväzujeme k dodržiavaniu istých záväzkov súvisiacich s klimatickou zmenou a adaptáciou Slovenka na túto zmenu klímy. Namiesto toho, aby sa uvažovalo o tom, že práve zmenou hospodárenia Lesov Slovenskej republiky prispejeme k udržaniu rovnováhy, k zmene postoja Slovenskej republiky k reálnym činom, k tomu, aby krajina vyzerala inak, tak žiadne iné, žiadne iné štátne podniky, ale práve tieto dva, sú súčasťou štátneho rozpočtu v paragrafovom znení. Je na úvahu, či naozaj týchto 5 mil. eur zisku je tak významný v štátnom rozpočte, tento príjem, či by nebolo lepšie uvažovať nad zmenou hospodárenia Lesov Slovenskej republiky aj za cenu možno nižšieho príjmu, ale za cenu plnenia našich záväzkov voči tomu, aké sme záväzky v minulosti veľmi zľahka prijímali. A nie je to len Parížska dohoda, ale sú to rôzne dohody o biodiverzite a ďalšie dohovory, ktorými sme sa ako Slovenská republika v minulosti zaviazali.
Vo výbore pôdohospodárstva a životného prostredia sme mali aj správu o lesnom hospodárení za minulý rok. Tomu sa budem venovať vo výročnej správe Slovenska a upozorním tam na niektoré faktory. Ale aj tu chcem spomenúť to, že v rámci tých 5 mil., možno sú to práve aj tie zisky z takzvanej, energetických porastov, ktoré nie sú energetické porasty, ale sú to vlastne zdravé drevá, zdravé drevo, ktoré by malo byť využité možno na iné účely. Teda určite na iné účely, najmä nábytkárske a podobne, ako často na štiepku. Čiže možno sú toto, tých 5 mil. eur, tento zisk 5 mil. eur je čosi, na čo poukazujeme, že sú to peniaze, ktoré možno ničia našu krajinu.
V rámci rozpočtu verejnej správy je aj Environmentálny fond. Prekvapilo ma, že v tabuľke hotovostných príjmov v prognóze, ale aj návrhu na tento rok sa hovorí o 1 mil. 95-tisíc, pričom len príjmy z predaja kapitálových aktív, to znamená, príjmy z predaja emisných kvót sa počítajú na 116 mil. eur. Celkovo hospodárenie Environmentálneho fondu je čosi, na čo by sme asi aj v štátnom rozpočte mali viacej pamätať a podrobnejšie rozpisovať.
Objem príjmov Environmentálneho fondu je počítaný na 487 mil. eur, ktorý má byť dosiahnutý výlučne z vlastných zdrojov bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Tento objem oproti roku 2016, tak sa uvádza v predkladacej správe, je vyšší o 17,5 percenta. Avšak výdavky Environmentálneho fondu sa navrhujú vo výške 35,6 mil. eur. Preto sa pýtam, že tento rozdiel, kde je? Je určite niekde na účtoch Štátnej pokladne a namiesto toho, aby bol zapojený do rozpočtu životného prostredia, do rozpočtu, ktoré by malo skvalitniť naše životné prostredie, v podstate obrazne v hotovostnej platbe znižuje dlh štátneho rozpočtu.
Prosto v rozpočtovom pláne na rok 2017 sa uvádza aj takáto charakteristika, ako špecifické odporúčania pre Slovensko, že áno, rozpočet by mal byť aj zapojený na, s dôsledkami na zmenu klímy a energetiky. Avšak je tam poznámka, ktorú by som, na ktorú by som chcela poukázať. Píše sa, že v roku 2012 boli emisie skleníkových plynov mimo sektorov ETS o 6,3 % nižšie ako v roku 2005. A vláda tak svoj záväzok zvýšiť emisie, predpokladám, že by to malo byť trošku inak naformulované, maximálne o 13 % hlboko prekračuje. To znamená, že vlastne tým, že naše podniky v minulosti skrachovali, tak vlastne my už dnes plníme tie povinné kvóty emisií. A preto aj predpokladám, že aj ten ľahostajný postoj našej vlády k záväzkom, pretože v podstate na papieri záväzky plníme. A to, aby sme naozaj prikročili k nejakým efektívnym riešeniam, ktoré naozaj budú znižovať emisie, budú krajinu pripravovať, adaptovať na zmenu klímy, v podstate sú ministerstvu a vláde ľahostajné.
Už sa to tuná dnes hovorilo, že vláda prispeje k rozvoju elektromobility, a to, hovorí sa, aj podporou budovania potrebnej infraštruktúry. Avšak sme svedkami toho, že vlastne tá podpora bola nakoniec úplne iná, a to z prostriedkov Recyklačného fondu. Recyklačný fond, ktorý ešte funguje do konca tohto roku, lebo zo zákona o odpadoch je zrušený k 31. decembru ako neštátny účelový fond, tak mal desiatky miliónov na svojom účte. Peniaze, ktoré nebudú použité v tomto kalendárnom roku, mali byť prevedené na účet Environmentálneho fondu, ako aj všetky záväzky a pohľadávky.
Chcem poukázať na to, že Recyklačný fond je naozaj fond, ktorý je mimo akejkoľvek kontroly. A to, že 9. novembra ministerstvo hospodárstva si presadilo napriek nesúhlasu ministerstva životného prostredia, a zdá sa mi, že ani nie celkom súhlasom ministra financií, tak ako som vyrozumela z jeho odpovedí v rozprave k predchádzajúcim rečníkom, tak bola podpísaná zmluva na dotáciu 5 mil. eur, ktoré ale nebudú minuté do konca tohto roka napriek tomu, že smernice Recyklačného fondu hovoria o tom, že dotácie majú byť použité do konca roka 2016.
Tuná v rámci zmluvy, ktorá bola uzatvorená ako projekt, spoločný projekt Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Zväzu automobilového priemyslu, je dokonca na niekoľko rokov rozložené obdobie poskytovania týchto dotácií s tým, že vlastne aby nezneužil prijímateľ túto dotáciu, ale aby vlastne bol zaviazaný, že minimálne päť rokov to vozidlo bude v jeho držbe. A tak sa bude tá dotácia vyplácať nie jednorazovo, ale postupne. Ja sa pýtam, kde budú tie peniaze, na akom účte? Peniaze, ktoré vlastne boli zo zákona povinní podnikatelia a iné právnické osoby odviesť do Recyklačného fondu, 5 mil. eur prevedené na účet subjektu, zväzu, združenia, ktoré vlastne tieto peniaze bude držať na svojom účte a bude vlastne ich ako fond poskytovať tým 5-tisíc uchádzačom o tento príspevok, pretože tak to vychádza. Tých 5 mil. eur je vlastne pre 5-tisíc uchádzačov.
Vrátim sa ku kapitole ministerstva životného prostredia. Kapitola ministerstva životného prostredia bude mať v roku 2017 k dispozícii celkové výdavky vo výške 490 mil. eur, ale z rozpočtových prostriedkov je to len suma 80,5 mil. eur a všetko ostatné sú eurofondy a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v sume 409 mil. eur.
V tejto časti týchto prostriedkov sú aj prostriedky pre štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik. Sú k tomu alokované prostriedky vo výške 35,7 mil. eur s tým, že vlastne 27 mil. je alokovaných výdavkov na protipovodňové opatrenia, 27,1 mil. eur. Tu chcem ale upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá sa dlhodobo roky tiahne hospodárením Slovenského vodohospodárskeho podniku. Tento podnik je dlhodobo v strate, ktorú umelo vytvára štát. A vytvára ju tak, že štát si vlastne objednáva u Slovenského vodohospodárskeho podniku služby, ktoré sú najmä na služby na udržiavanie splavnosti rieky Dunaj a údržbu koryta, hlavne rieky Dunaj. Sú to tzv. neregulované platby, ktoré sú určené nariadením vlády č. 755/2004. Tieto neregulované platby sa poskytujú, budem konkretizovať za aké služby. Ide o to najmä: o udržiavanie splavnosti vodných ciest, vytyčovanie plavebnej dráhy na plavbu na vodných cestách, na účely používania vodnáplavbu a iné služby vo verejnom záujme. Výška neregulovaných platieb predstavuje ekonomicky oprávnené náklady správcu vodných tokov. Výška neregulovaných platieb predstavuje náklady podľa osobitného predpisu a tak ďalej. Tu chcem povedať toľko, že aj pán minister to spomenul, že, pri zákone o poisťovníctve, a bolo to v debate s viacerými kolegami, že práve povodňové situácie, ktoré nastávajú a následne potom škody, ktoré vznikajú v dôsledku povodní, tak práve z týchto 27,1 mil. eur, ktoré sú určené ako transfer pre Slovenský vodohospodársky podnik, sú práve určené na protipovodňové opatrenia, nie na tie neregulované platby. To znamená, že štát opäť nemá v rozpočte to, čo od Slovenského vodohospodárskeho podniku žiada, aby realizoval. Toto sú, vznikajú škody, ktoré vlastne do budúcna sa nám nabaľujú ako taká snehová guľa. Pretože ak sa vykonávajú len nevyhnutné činnosti, ktoré sú na udržanie splavnosti, splavnosti riek alebo len minimálne opatrenia, možno aj tie protipovodňové, tak sa vlastne ten deficit údržby prejaví v neskorších rokoch na veľkých investičných výdavkoch, ktoré bude treba zafinancovať.
Už dnes vieme, že Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré neslúži svojmu účelu, tak ako bolo naplánované v tých 70. rokoch, tým, že sa vlastne nepostavil druhý stupeň Nagymaros a do dnešného dňa vodné dielo funguje len v tzv. dočasnom režime ako neskolaudované dielo, tak nefunguje optimálne. V dôsledku taktiež nekoncepčnej činnosti Vodohospodárskej výstavby, resp. stupňa Gabčíkovo, ktoré ide len na výkon, v prvom rade na výkon, ale nie na optimálnu prevádzku, čo sa týka prevádzky hladinového režimu dunajskej zdrže, tak nastáva situácia, že dunajská zdrž sa zanáša sedimentami, tie sedimenty niekoľkými miliónmi kubíkov, nám sa znížila dnes už retenčná schopnosť, tá protipovodňová ochrana, ktorá bola jedna z dôležitých funkcií vodného diela alebo Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros ako protipovodňová stavba. Dnes sa nám násobne znížila táto schopnosť, znížila sa schopnosť infiltrácie dunajskej vody do podzemia, do podložia Žitného ostrova, čo má za následok zníženie kvality pitnej vody vodárenských zdrojov v prvom rade Rusovce, Čuňovo, Šamorín, Kalinkovo, kde dnes už máme vysoké obsahy železa a mangánu ako dôsledok tohto faktoru.
To sú výdavky, ktoré niekto musí zaplatiť, aby sa pitná voda dodatočnou úpravou, dovtedy kvalitná pitná voda sa stala opäť pitnou. Tieto výdavky ako ekologický dlh, ktorý vzniká nesprávnou činnosťou vlády, pretože vláda nedáva dostatok finančných prostriedkov svojmu štátnemu podniku, ktorý sa má starať o toto vodné dielo, tak navyšuje výdavky na to, o čom tu hovoríme, že je strategická surovina, že je to čosi, čo, samozrejme, bez kvalitnej pitnej vody nemôžme žiť. Ale tieto výdavky tu nie sú započítané a tieto výdavky, dodatočné výdavky spôsobuje štát tým, že poddimenzováva rozpočet ministerstva životného prostredia a nedáva dostatok prostriedkov na tieto činnosti.
Keď si zoberieme jednotlivé kapitoly starostlivosti, čo má ministerstvo životného prostredia na starosť. Vypichnem len niektoré, nie všetky. Len napríklad to vodné hospodárstvo. Vodné hospodárstvo hovorí, že narástli výdavky oproti roku 2016 o 217 percent. A ten nárast, že je spôsobený v plnej miere zohľadnením výdavkov na protipovodňové opatrenia určené ako transfer pre Slovenský vodohospodársky podnik. To je to, o čom som hovorila, o tých 27,1 mil. eur. Ale zase chcem a vrátim sa k tomu, že zase sa tuná len hasí čosi, čo nie je ako systematicky koncepčne v našej spoločnosti doriešené. My hasíme len už dôsledok toho, že naša krajina nefunguje, že v našej krajine sa nehospodári tak, ako by sa malo. Toto sú dodatočné výdavky, ktoré by možno nemuseli byť v takomto obnose, ak by sa inak hospodárilo v lesoch, ak by sa inak plánovalo na pôde, ak by sa neumiestňovali investície, ktorým hovoríme strategické, typu Jaguar, na ornú pôdu. Ale nie je to len Jaguar, ale sú to aj rôzne projekty urbanistické, ktoré sa dostávajú do našich územných plánov ako skvelé idey, ale v konečnom dôsledku obmedzujú, znefunkčňujú fungovanie našej krajiny a zvyšujú výdavky na to, že vlastne táto krajina je neudržateľná, že tuná nie je žiadne plánovanie, ktoré by sa, riadne fungovalo. Či je to na území samospráv, ale aj a hlavne nefunguje riadenie štátu, pretože samotný štát takýmito konaniami dáva zelenú nekoncepčnosti, ktorá sa potom následne prenáša aj do celého plánovania celej krajiny.
Odpadové hospodárstvo. No táto veta, ktorá je v predkladacom materiáli ma dosť prekvapila, a píše sa, že "na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2017 nerozpočtujú žiadne prostriedky Európskej únie a spolufinancovania v novom programovom období". Tu sa pýtam, že či naozaj takto je to aj myslené, pretože tie environmentálne záťaže zo starých skládok, ktoré treba financovať a sanovať, by mali byť práve tu rozpočtované. A malo by byť jasné, z akých prostriedkov a kedy sa budú sanovať.
Vybrané ciele v kapitole ministerstva životného prostredia sú napríklad takéto, uznávam, opakovane sa to opakuje, že zabezpečenie ochrany pred povodňami a zvýšiť podiel územia Slovenskej republiky chráneného pred povodňami. Áno, to je fajn, ak by neplatilo to B, čo som povedala o tom, že vlastne tá ochrana by mala ísť v prvom rade s ochranou krajiny a až potom s výstavbou rôznych protipovodňových múrov a rôznych technických zásahov. V prvom rade tie opatrenia, tie výdavky by mali ísť do regulácie a do spätného vytvorenia prírodného prostredia v krajine. Vtedy by to bolo dlhodobé a efektívne, pretože my keď raz postavíme, niekde zregulujeme časť rieky, napríklad sa vrátim k Jaguaru. Tým, že Jaguar sa umiestnil do blízkosti rieky Nitry, prakticky do nie priameho inundačného územia, ale v minulosti do jeho inundačného územia a záplavového územia, tak retenčná schopnosť tejto veľkej plochy sa znížila a samozrejme výstavbou tohto priemyselného areálu na to, aby nebola zalievaná dvihnutím podzemnej vody v období, kedy je, sú vysoké zrážky a kedy tam v podstate hladina podzemnej vody sa dostávala takmer na úroveň terénu, jednak museli vynaložiť veľké prostriedky na zdvihnutie základovej pláne pre výstavbu priemyselného parku, na vybudovanie zložitého odvodňovacieho systému, systému studní, ktoré budú odvedené do rieky Nitra. Samozrejme rieka Nitra a jej hrádze boli nadimenzované na nejakú storočnú vodu, ktorá už ale v dôsledku urbanizácie územia tiež už dosiahla nejakú hranicu. A tým, že sa množstvo vody z tohto územia, ktoré tam prirodzene sa kumulovalo, a tak to má byť, sa dostane do rieky Nitra, tak musia navýšiť hrádze, myslím si, že vychádza to asi na pol metra v úseku niekoľkých kilometrov. Lenže ja sa pýtam, a kde sa tá voda potom podeje? Kde sa vyleje? No nebude sa vylievať tam, kde sa kedysi vylievala, ale vyleje sa v tých obciach a v tých územiach, ktoré možno dnes nikdy ešte nemali nejakú povodeň. To znamená, že zase budú ďalšie výdavky, ktoré nie sú v štátnom rozpočte, ani v trojročnom rozpočte započítané.
Ďalší cieľ ma pobavil, ktorý tam bol ako jeden zo základných cieľov, vyčerpať všetky disponibilné prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu. Tak toto je cieľ rozpočtu ministerstva životného prostredia. Možno ste čítali taký článok, že v predchádzajúcom programovacom období sa na ochranu prírody minulo 34 mil. eur a ochrana prírody si to ani nevšimla. Veľmi výstižný článok tohto blogu a tých informácií, ktoré sa mi podarilo potom, podkladových, k nemu získať. Tak z týchto 34 mil. eur sa vlastne na tú ochranu prírody pod rúškom takéhoto vznešeného záujmu dostalo len 11 a pol percenta. Nuž, tak asi aj bude vyzerať naozaj teraz činnosť ministerstva životného prostredia, ktoré bude zacielené len na to, aby čerpalo eurofondy.
Ale keď si zoberieme materiál národného kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu, tak musím poukázať na to, že sa tu hovorí: "Návrh rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia aj napriek pozitívnym zmenám, ktoré vyplynuli z rokovaní k návrhu rozpočtu, nezabezpečuje niektoré obligatórne výdavky rezortu v požadovanom rozsahu." No, som si to pozrela a je to desať uznesení vlády, ktoré boli prijaté v prechádzajúcich obdobiach a ktoré jednoducho rezort, ministerstvo životného prostredia neplní. Neplní, nedáva na ne finančné prostriedky. Tak sa pozrime na ne, aké sú to.
Uznesenie vlády z roku 2005. Taký detail, ale myslím si, že veľmi dôležitý. Dnes sú vyčlenené v rozpočtovej kapitole ministerstva finančné prostriedky na systematické vzdelávanie zamestnancov územnej samosprávy plniacich úlohy štátnej správy. Možno banalita, ale veľmi, veľmi dôležitá vec, pretože výkon štátnej správy v oblasti ochrany prírody napríklad, alebo v oblasti vodného hospodárstva vykonávajú samosprávy, obce a mestá. A je veľmi dôležité, aby títo ľudia boli dostatočne fundovaní na rozhodovanie v týchto konaniach. Sú to konania veľmi zložité, na ktoré sa vzťahuje aj Aarhuský dohovor. Sú to konania, ktoré sú často predmetom rôznych odvolávaní, súdov a protestov. Peniaze na školenie týchto ľudí nie sú.
Ďalšie uznesenie. Uznesenie vlády zabezpečiť finančné prostriedky na rozvojovú spoluprácu počas platnosti stratégie rozvojovej spolupráce v Slovenskej republike na roky 2014 – 2018. Ja si myslím, že to už je choroba tejto vlády, že sa prijímajú rôzne stratégie, ale bez akčných plánov, a ak aj akčné plány sú, tak sa nerealizujú.
Veľmi dôležitá vec, ktorá tiež nie je v rozpočte, na ktorú sa poukazuje v materiáloch, ktoré máme na stole, ktoré máme v tlači k štátnemu rozpočtu. Nie sú prostriedky na plnenie povinností plnenia uznesenia vlády k programu prevencie a manažmentu rizík vyplývajúcich z opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu. Ťažobný odpad môže mať veľké dopady na zase kvalitu podzemných vôd. Tej vody, ktorú tento parlament v minulosti prijal ako strategickú surovinu, zase sa len k čomusi sme sa hlásili, že akí sme dobrí a hrdí, jak ideme všetko chváliť, ale len na papieri. Žiaden skutok, nič. Len reči.
Ďalšie uznesenie vlády. Vyčleniť finančné prostriedky na realizáciu celej stavby Žilina – Trnové – Trnovka a Breznický potok, úprava potokov. Úloha splniť do 31. decembra 2016.
Ďalšie uznesenie vlády. Zabezpečovať finančné prostriedky na realizáciu úloh akčného plánu pre mokrade na roky 2015 až 2018 k aktualizovanému programu starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 až 2021 v rámci schválených limitov výdavkov na jednotlivé rozpočtové roky. Dohovor o mokradiach, takzvaný Ramsarský dohovor sme prijali, ak sa dobre pamätám, v roku 1991? Tak. Plus-mínus v tomto období. Je to jeden dôležitý dokument, ktorého plnenie sa bude kontrolovať. Na mokrade táto spoločnosť, o mokrade nemá záujem, zdá sa. Pretože naozaj mokrade pre niektorých sú územie, kde sa nedá stavať, územie, odkiaľ idú komáre, územie, ktoré by bolo najlepšie, keby sa rekultivovalo na nejakú úplne inú funkciu. Avšak z neplnenia tohto dohovoru, Ramsarského dohovoru o mokradiach, môže Slovensko mať výrazné finančné postihy. A to z toho dôvodu, že ak sa o tie mokrade nebudeme starať, pretože dnes už príroda je tak narušená, že musí dôjsť niekedy aj k naozaj umelej starostlivosti o to, aby bola tá mokraď zabezpečená, tak ak tá mokraď zanikne, budú z toho finančné postihy pre Slovenskú republiku. Na toto sa nemyslí, na tie dopady. Veď to teraz nie je zaujímavé. To bude riešiť niekto iný.
Ďalšie uznesenie vlády z roku 2015 tiež nie je zabezpečené v rozpočte a malo by byť. Zabezpečiť finančné prostriedky na prestavbu pravobrežnej hrádze na rieke Ondava v okrese Trebišov, zabezpečiť finančné prostriedky na prestavbu ľavovobrežnej ochrannej hrádze na rieke Ondava v okrese Trebišov v inom úseku. Zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu projektu rekonštrukcie čerpacej stanice a monitorovacieho systému v obci Boj. To sú uznesenia vlády, to sú veci, ktoré vláda, táto vláda, Ficovláda sa uzniesla, že ich je potrebné urobiť. Tak predpokladám, že ten dôvod tam bol, keď sa to stalo predmetom nie investičného plánu ministerstva, ale predmetom rokovania vlády.
Ďalší bod. Zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu ukončenia rekonštrukcie ochrannej hrádze a dobudovanie podzemnej tesniacej steny v toku Latorica. Ďalšie samostatné uznesenie vlády zo 16. decembra 2015. Čiže v čase, kedy už bolo zrejmé, že sa toto uznesenie by malo transformovať do rozpočtu na rok 2017. Zabezpečiť priebežné plnenie programu starostlivosti o Národný park Slovenský raj a predložiť na rokovanie vlády záverečné vyhodnotenie 31. decembra 2025. Áno, to ešte stihnú, lenže nebudú mať čo stíhať, keď nevyčlenili finančné prostriedky na realizáciu tejto úlohy.
No a ešte dve uznesenia vlády. Uznesenie vlády z januára tohto roku k vodnému plánu Slovenska. Vodný plán Slovenska, ktorý je predmetom vážnej kritiky, vodný plán Slovenska, ktorý je predmetom kritiky nielen občanov, ale aj Európskej komisie.
A na záver asi jedna z perličiek. Uznesenie vlády tiež z januára 2016, ktorá, je, tiež nie je zabezpečená v rozpočte, a to nie je moja identifikácia, hovorím, to je identifikované v materiáli, ktorý nám bol predložený k návrhu rozpočtu, zabezpečiť výdavky na plnenie programu z európskych fondov, pardon, k štátnemu programu sanácie environmentálnych záťaží. Nuž, je to naozaj množstvo nenaplnených uznesení, ktoré ministerstvo životného prostredia by malo realizovať. V podstate týmto konštatovaním by som aj uzavrela svoju diskusiu, teda svoj príspevok do rozpravy.
A ešte na záver snáď jedna vec. Hovorila som o Environmentálnom fonde a o príjme Environmentálneho fondu z predaja emisií. V zákone 414 z roku 2012, to je zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, sa jednoznačne píše, že teda výnos získaný z dražieb kvót je príjmom Environmentálneho fondu. A je presne povedané, na čo sa prostriedky Environmentálneho fondu, získané prostriedky z týchto kvót majú použiť. Každoročne do 30. septembra má byť táto výška výnosu dohodnutá s ministerstvom financií, ktoré určí, že na čo sa tieto prostriedky minú. No preštudovala som si od roku 2012 výročné správy Environmentálneho fondu, nenašla som tam jasne identifikované, transparentne identifikované použitie prostriedkov z výnosu emisných kvót. Vyžiadala som si ich 211-kou. Možno ešte v rámci rokovania tejto schôdze, minimálne pri výročnej správe Slovenska bude priestor sa k tomu vyjadriť. Ale rozhodne čo sa týka výnosu a použitia prostriedkov z predaja emisných kvót, o tejto záležitosti by sme mali na pôde parlamentu hovoriť viacej. Malo by to byť aj z titulu kauzy Interblue z minulosti, podstatne transparentnejšie používanie týchto prostriedkov. Mám vážne výhrady, aby sa tieto prostriedky používali napríklad na likvidáciu čiernych skládok. Čiernych skládok, ktoré vznikajú z neplnenia si povinností jednotlivých znečisťovateľov. V tomto roku, teda nielen v tomto roku, ale aj s predchádzajúcim rokom plus teraz 15 mil. eur išlo na upratovanie neporiadku, ktorý vôbec nemal byť, kde si nie vždy plní povinnosť obec, určite si veľmi málo plnia povinnosti okresné úrady, odbor starostlivosti o životné prostredie, kde ľudia, ktorí pracujú na týchto odboroch odpadového hospodárstva, nevedia, ako s tým naložiť, nevedia, ako majú identifikovať toho znečisťovateľa. Obce si nevedia, samozrejme nemajú dostatok prostriedkov na to, aby tiež nejakým spôsobom zabezpečili likvidáciu týchto čiernych skládok, ktoré ale nemuseli vzniknúť, ak by fungovala aj štátna polícia, ktorá zvysoka nemá záujem o takéto kauzy, keď sa nahlásia niekomu, že tam ide nejaké auto vysypať odpad, aby štátna polícia konala. Možno sa vám to zdá od veci, čo hovorím, ale toto všetko sú dopady na rozpočet verejnej správy. A potom sa použije 15 mil. eur na upratovanie po ľuďoch, po právnických alebo fyzických osobách, ktoré nedodržiavajú zákon. To je zase len o tom, že tu sa jednoducho zákon nedodržiava, zákony neplatia a je ďaleko jednoduchšie a lacnejšie pre takéto osoby porušovať zákon.
Čiže ja by som možno do budúcna chcela aj navrhnúť to, čo máme strana SaS v programe, že o výnose z predaja emisií by mal, ak nie rozhodovať, určite sa vyjadrovať parlamentný výbor, poslanci. Lebo je to tak dôležitá vec, ktorá nás dobehne v plnení Parížskej dohody, v rámci ktorej do budúcna sa zriaďuje investičný fond, ktorý bude treba naplniť. To je tá vec, o ktorej, keď sme Parížsku dohodu schvaľovali, som sa pýtala pána ministra, aké záväzky pre Slovensko z toho vyplývajú? Okrem záväzku znižovania počet emisií, ktoré sme už splnili z titulu, že nám zanikli naše podniky. O investičnom fonde, ktorý bude treba napĺňať, nepadlo ani slovo.
Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
