Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ak ste dobre počúvali to, čo sme v rozprave povedali s kolegom Karolom Galekom, tak spoločným menovateľom bolo, tohto nešťastia a prevádzky, doterajšej prevádzky Hornonitrianskych baní Prievidza, je nedodržiavanie pracovných postupov, nedodržiavanie banských postupov, obchádzanie zákonov, nedostatočné protipožiarne predpisy, nedostatočné zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ľudí, ktorí tam pracujú. Dôvodom, deklarovaným dôvodom je nedostatok peňazí.
Ďalším, čo je spoločné s tými dvoma nešťastiami v bani Nováky v roku 2006 a v bani Handlová 2009, je to, že plán otvárky a banské mapy pri nešťastí nesedia. Ťažilo sa tam, kde sa ťažiť nemalo. To znamená, kto kontroluje skutočne, čo sa v podzemí v bani deje? Ako mohlo dôjsť k závalu v Novákoch? Aká je garancia toho, že v Hornonitrianskej bani plánujú otvoriť 12. ťažobné pole, ktoré bude veľmi v tesnej blízkosti geologického zvodneného termálneho prostredia pre kúpele Bojnice? Kde je garancia toho, čo sa píše v správe o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, že áno, že ak budú dodržané všetky postupy, tak nemôže dôjsť k prievalu termálnych vôd do bane a kúpele Bojnice nie sú ohrozené?
Aká je garancia takejto spoločnosti, ktorá nemá elementárne zásady vo vzťahu k svojim ľuďom, k pracovníkom, k svojim zamestnancom? Kašle na nich. Ja pochybujem o tom, že do dnešného dňa tie protipožiarne predpisy, protipožiarne opatrenia, že sú realizované tak, ako by mali byť.
Myslím si, že riešením je ukončiť túto činnosť, tejto nehospodárnej organizácie. Ukončiť a zastaviť a zmeniť, zrušiť rozhodnutia o všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030. Do roku 2030 sa má povoliť takáto činnosť tejto mafiánskej organizácie, zločineckej skupiny, ktorá ohrozuje nielen ľudí, ktorí pracujú v bani, ale celého okolia.
To, že sme predložili návrh zákona, je len malý krôčik toho, čo malo byť dávno vykonané zo strany vlády. Malý krôčik toho, aby sme dali podnet ministerstvu hospodárstva, že nech urobia niečo s tými vyhláškami, aby aspoň papiere boli v poriadku, keď už realitu nedokážu poriadne skontrolovať.
My sa tejto téme budeme určite ďalej venovať. Budeme sa pýtať pána ministra hospodárstva, budeme sa pýtať pána ministra životného prostredia, ako je to s tou EIA. Budeme sa pýtať aj pána ministra zdravotníctva, ako chce garantovať istotu kúpeľom v Bojniciach, že neprídu o termálnu vodu. Ale verím, že minimálne nájdeme zhodu v tom, že tento zákon by sa posunul do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem na to zareagovať len toľko, že je absolútnou pravdou, že 100 mil. euro ročne prichádza do týchto baní vo všeobecne hospodárskom záujme. A dôvodom nešťastia... (Reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím, kľud v rokovacej sále! (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Baránik! Poprosím vás, keď chcete sa hádať, choďte do salónika.
Nech sa, nech sa páči.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Chcem povedať toľko, že naozaj príčinou bola nedostatočne vybavená baňa protipožiarnymi opatreniami a dôvodom bol nedostatok peňazí. Tak kde boli tie peniaze? Prečo tie peniaze, ktoré boli dotáciou pre tieto bane, nešli do bane? Nešli baníkom a nešlo, nešli na ochranu ich zdravia a bezpečia.

Možno ste viacerí obdŕžali obdobný list ako my, list, v ktorom sa píše, že je snaha ututlať skutočné príčiny zbytočnej smrti dvadsiatich baníkov pri tragédii v bani Handlová v roku 2009. Rodinám nikto nevráti ich zosnulých a tí, čo sú za to zodpovední, sú na slobode a svedomie ich zjavne netrápi. Tieto rodiny si zaslúžia poznať pravdu, že ich otcovia, synovia, manželia, bratia zahynuli zbytočne. Je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sa obdobným nešťastiam predchádzalo.
Podnetu sme sa podrobne venovali, naštudovali sme si ho, aj dostupné dokumenty, a preto stojíme tu pred vami s návrhom novely zákona o banských činnostiach a s výzvou na ministra hospodárstva Žigu a na Hlavný banský úrad, aby veľmi rýchlo konali, a tak ako my predkladáme návrh zákona, aby oni urýchlene upravili príslušné vyhlášky a smernice, aby veľmi prísne kontrolovali bezpečnostné predpisy.
Od nešťastia uplynulo sedem rokov, viac ako sedem rokov a do dnešného dňa predpisy neboli upravené napriek tomu, že práve nedodržiavanie predpisov a ich neúplnosť bola jednou z nepriamych príčin tohto nešťastia. Náš návrh zákona nemôže riešiť tie povinnosti, ktoré ukladajú vyhlášky a sú miernejšie. Preto je o to čudnejšie, že už nie sú dávno upravené, pretože tie sú plne v kompetencii ministerstva. V súvislosti s poznatkami z vyšetrovania v nadväzujúcich predpisoch mali byť už jasne definované definície o povinnosti banskej záchrannej služby, o povinnosti a úlohách Policajného zboru pri vyšetrovaní, o bezpečnosti prevádzok. Je absurdné, že v mieste nešťastia dva roky predtým bolo 156 požiarov a napriek tomu sa nevyužívali zásadne nehorľavé materiály, či niektorí vedúci zamestnanci nemali odbornú spôsobilosť vedúceho bane. A domnievame sa, že takýmto spôsobom sa pokračuje naďalej.
Novela zákona reaguje aj na niektoré nedostatky aplikačnej praxe, ktoré sú významné pri povoľovaní a prevádzke banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Príčiny úmrtia dvadsiatich baníkov a banských záchranárov v dôsledku mimoriadnych udalostí v bani Handlová, ktoré boli uvedené v odbornom posudku Obvodného banského úradu v Prievidzi, boli totiž účelovo pozmenené z dôvodu zamlčania skutočných príčin nešťastia. Tým bolo konanie, respektíve nekonanie organizácie a jej zamestnancov v rozpore s platným právnym stavom v Slovenskej republike, v rozpore so zásadami banskej techniky a technológie, ako aj s elementárnymi zásadami morálky. Išlo najmä o absolútne nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane. Napríklad chýbajúci banský požiarny vodovod, chýbajúce vetracie plachty, ktoré majú hodnotu pár tisíc eur. Čo je to pri miliónových dotáciách, ktoré táto baňa dostáva každoročne práve na prevádzku bane? Išlo o neodborný a neprofesionálny a tým aj nesprávny postup pri likvidácii jednotlivých mimoriadnych udalostí. Je to smutné, ak si uvedomíme, že práve táto baňa ročne kasíruje 100 mil. eur vo všeobecnom hospodárskom záujme. A kde končia tieto peniaze? No v bani nie. Zjavne niekde v alobale.
Ak by boli dodržiavané všeobecne záväzné právne predpisy, technické predpisy a technické normy a interné predpisy dodržané, nebolo by k havárii s následkom smrteľných pracovných úrazov dvadsiatich baníkov a pracovným úrazom ďalších deviatich baníkov na bani Handlová došlo. Výbuch požiarnych plynov by nemohol nastať, keby požiarne plyny vôbec neboli a nemali potrebný iniciátor. A požiarne plyny by neboli, keby nebol požiar, ktorý napokon bol zrejme aj samotným iniciátorom výbuchu. A požiar by nebol, keby bola riadne zlikvidovaná zápara. No a zápara by nevznikla, keby bol riadne zasanovaný nadvýlom. Čiže pochybenia postupov na pochybenie postupov.
V každom jednom momente tohto reťazca závislosti nešťastia bolo možné tragédii predísť. Žiaľ, nedošlo k tomu a to z dôvodu porušenia základných bezpečnostných predpisov. Keby sa predpisy dodržali, tak by k explozívnemu vyhoreniu plynov nemohlo dôjsť. Je absurdné, že banský požiarny vodovod bol nefunkčný a základňa pre záchranárov v bani nebola na tomto mieste zriadená. Došlo úplne k podhodnoteniu preventívnych opatrení zo strany spoločnosti. Do bane, kde bol požiar, nemali mať prístup žiadne osoby. A tie práve tam boli vyslané.
Prvá zápara v bani pred požiarom bola zistená 22. júla 2009, ďalšia 6. augusta 2009 a potom následne v ten tragický deň 8. októbra 2009 ďalšia. Uhlie na bani Handlová je náchylné na samovznietenie, a preto ešte v roku 1989 obvodný banský úrad opatrením zaradil uhlie medzi sloje náchylné na samovznietenie. Už samotné zaradenie sloja do tejto kategórie je dôvodom na dodržiavanie ďalších technických, technologických a bezpečnostných opatrení, vyplývajúcich z § 187 vyhlášky č. 21/1989 Zb. Ide najmä o vedenie banských diel, ich priestorovú dispozíciu, depresné spády, vedenie porubových frontov a technické prostriedky na predchádzanie vzniku endogénnych požiarov, bezodkladné uzatváranie banských diel vyúsťujúcich do vyrúbaných priestorov, vytváranie podmienok na invertizáciu banského ovzdušia pri zdolávaní banského požiaru a včasné zisťovanie procesu samovznietenia prostredníctvom výskytu kysličníka uhoľnatého v banskom ovzduší.
Je zjavné, že prvotnou príčinou bolo nesprávne hasenie a chladenie zápary a nedodržanie zásad protipožiarnej prevencie. Došlo vtedy k trestuhodným pochybeniam. V prvom rade sa ťažilo v časti bane, kde na ťažbu nebol schválený plán otvárky a dobývania, čo je základný legislatívny rámec na ťažbu. Okrem toho došlo k závaru, ktorý nikto neriešil, a z neho následne vznikol požiar. Ten sa nedal hasiť, pretože v bani nefungovalo požiarne čerpadlo. To bolo buď rozobraté, alebo nebolo pripojené k prívodu vody. Hasilo sa provizórne kalnou odpadovou vodou v malom objeme. Rovnako vážnym pochybením bolo, že nebola k dispozícii špeciálna hasičská celtovina, ktorá mohla v podzemí zmeniť tok vzduchu tak, aby sa požiar ľahšie izoloval a hasil. Z bezpečnostného hľadiska musí byť k dispozícii v každej bani. To je povinnosť. Stal sa opak a chybným rozhodnutím v podzemí sa stalo to, že prúdenie ohňa zmenilo smer a všetkých dvadsať hasičov zahynulo. Nie však pri výbuchu, ale sa zadusilo kysličníkom uhoľnatým, následne boli zasiahnutí požiarom a následne tlakovou vlnou pri výbuchu. To vtedy, keď sa nesprávnou manipuláciou vetracích šácht dostal do chodieb opätovne kyslík. To bolo takpovediac šťastie pre vedenie Hornonitrianskych baní Prievidza, lebo takto obvinili z nešťastia prírodu a nie vlastné zavinenie porušovaním predpisov. Zhorených a udusených baníkov by len ťažko vedeli vysvetliť a najmä ututlať. To, že boli mŕtvi ešte pred výbuchom, v žiadnej správe nefiguruje. Avšak existuje dostatok svedkov, ktorí to vedia dokázať na základe fyzikálnych zákonitostí a analyzovania posledných hovorov medzi povrchovou centrálou a baníkmi v bani. Tieto zistenia komisie, ktorá pozostávala z pracovníkov Hlavného banského úradu Vladimíra Tejbusa, Antonína Baffiho a Vladimíra Bubelínyho sa na verejnosť nikdy nedostali. Prečo? Pretože tieto informácie nariadil vypustiť riaditeľ Hlavného banského úradu z protokolu a zo správy.
Absolútne nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane ide totiž jednoznačne na vrub Hornonitrianskych baní Prievidza a chybné rozhodnutia pri likvidácii jednotlivých fáz mimoriadnej udalosti sa týkajú pochybení konkrétnych osôb. Najmä to, že baňa nebolo dostatočne protipožiarne zabezpečená napriek tomu, že išlo o baňu s nebezpečenstvom samovznietenia uhlia, je pre Hornonitrianske bane Prievidza veľmi nepriaznivé. Nehovoriac o tom, že z výpovedí svedkov je možné vytušiť, že hlavnou príčinou takéhoto stavu bol – nebudete veriť – ale nedostatok peňazí. Tých peňazí, ktorých v hodnote 100 miliónov eur ročne ide od nás od všetkých na prevádzku tejto bane.
Prečo sa riaditeľ Kúkelčík nezasadil osobne o dôsledné vyšetrenie skutočných príčin tejto mimoriadnej udalosti, musí vysvetliť len on sám. Avšak sú verejným tajomstvom nadštandardné vzťahy pána Kúkelčíka voči majiteľovi Hornonitrianskej bane Prievidza pánu Čičmancovi.
Hornonitrianske bane Prievidza je štát v štáte. Robí si, čo chce. Vidíme to aj dnes pri tom, ako prevádzkujú kotol v Elektrárni Nováky. Je to firma, ktorá je známa z alobalovej aféry a vďaka súčasnej vláde má zaistený odbyt až do roku 2030. Peter Čičmanec je vplyvný človek s úzkymi väzbami na SMER a premiéra a pán Kúkelčík je jeho človek, a práve preto sfalšoval závery komisie.
Návrh zákona vyplýva zo záverov kontroly postupu vyšetrovania mimoriadnej udalosti, ktorá sa stala 10. augusta 2009 v organizácii Hornonitrianske bane Prievidza na ťažobnom úseku baňa Handlová. Pracovníci nemali osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho bane. Nevykonávala sa kontrola správnosti ťažby a je pravdepodobné, že sa ťažilo tam, kde to nebolo povolené obvodným banským úradom.
Na základe skutočností zistených pri preskúmavaní postupu obvodného banského úradu pri vyšetrovaní je možné vyvodiť záver, že niektoré udalosti by sa neboli stali, keby príslušné opatrenia boli zahrnuté v záväzných právnych predpisoch, teda za predpokladu ich dodržiavania.
Prvou okolnosťou, na ktorú poradná komisia narazila, je rozpor medzi znením § 7 ods. 2 zákona č. 59/1988 Zb. o banskej činnosti a § 1 vyhlášky č. 69/1988, a to v definícii úloh, ktoré vykonáva banská záchranná služba. Ďalšou okolnosťou, ako sa ukázalo v tomto konkrétnom prípade, je nejasnosť vo vymenovaní zodpovedného vedúceho zamestnanca a jeho zástupcu pri zaisťovaní odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti.
Preto sa navrhuje v našej novele, aby v organizácii bol vymenovaný len jeden zodpovedný vedúci zamestnanec, tak ako je to ustanovené v § 6 ods. 1 tohto zákona, a navrhujeme, aby toto ustanovenie bolo doplnené o povinnosť organizácie vymenovať na priame riadenie zástupcu s tou istou odbornou spôsobilosťou. Navrhujeme, aby sa zamedzilo, resp. aspoň obmedzilo viacnásobné vymenovanie zodpovedného vedúceho zamestnanca pre viaceré organizácie či prevádzky.
Úpravou sa definuje vedúci bane, vedúci lomu a vedúci inej banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom ako zodpovedného vedúceho zamestnanca. Úpravou sa zabezpečí, aby každá baňa, lom a prevádzka mala svojho zodpovedného vedúceho zamestnanca alebo jeho zástupcu. Týmto sa dosiahne zvýšenie odbornej spôsobilosti zamestnancov. Odstráni sa kľúčový problém so zaistením odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Ide o zásadnú zmenu, ktorá bude mať pozitívny dopad na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.
Technická dokumentácia, podľa ktorej je banská činnosť povolená, je kľúčovým dokumentom na vykonávanie povolenej banskej činnosti. Novela zabezpečuje, aby o zmenách v technickej dokumentácii bol obvodný banský úrad minimálne informovaný. Preto je tento návrh previazaný aj s § 5 ods. 5, kde je povinnosť informovať obvodný banský úrad o prijatých zásadných opatreniach. Zmena technickej dokumentácie patrí medzi zásadné opatrenia.
Verím, že náš návrh zákona prejde do druhého čítania a tam by sme ešte doplnili, upravili aj § 18b, znenie tak, aby bola organizácia zaviazaná dodržiavať predloženú dokumentáciu pri banskej činnosti, čo je plán otvárky, prípravy a dobývania ložiska, a pri činnosti vykonávanej banským spôsobom, čo je dokumentácia, plán využívania ložiska. A taktiež, ak bola plánovaná činnosť posudzovaná podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak musí byť jednoznačne určené, že organizácia nesmie prekročiť maximálnu ročnú ťažbu, ktorá býva určená v dokumentácii pre EIA alebo je určená v záverečnom stanovisku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.
Podnetom na predloženie návrhu zákona bolo oboznámenie sa o nečinnosti úradov nielen vo veci pravdivého vyšetrenia banského nešťastia v bani Handlová, ale aj nečinnosti ministerstva hospodárstva a Hlavného banského úradu realizovať kroky k náprave, aby sa obdobné nešťastie už nikdy nezopakovalo. Dvadsať mŕtvych baníkov a záchranárov a deväť zranených je veľké tragické memento.
Účelom tohto návrhu je upraviť najmä niektoré ustanovenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, ako aj skúsenosti a zistenia pri vyšetrovaní mimoriadnych udalostí z posledného obdobia, a to najmä pri vyšetrovaní príčin havárií a závažných pracovných úrazov. Podnetom na návrh zákona bolo vyšetrovanie mimoriadnej udalosti s následkom smrteľných pracovných úrazov dvadsiatich zamestnancov dňa 10. augusta 2009 v organizácii Hornonitrianske bane Prievidza na ťažobnom úseku baňa Handlová.
Z dokumentácií tejto tragickej udalosti vyplynuli poznatky, ktoré je potrebné upraviť vo všeobecne záväzných predpisoch, aby sa v maximálnej možnej miere predišlo takýmto nešťastiam. Toto je len prvý krok. Nasledovať by mali novely príslušných vyhlášok, tie sú však v kompetencii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, k čomu ich týmto vyzývame.
Novela zákona reaguje aj na niektoré nedostatky aplikačnej praxe, ktoré sú významné pri povoľovaní a prevádzke banskej činnosti a činnosti vykonávané banským spôsobom.
Ďakujem pekne. Prosím, keby ste mohli otvoriť rozpravu.

Pán kolega Antal, vyviňovať sa z toho ako samospráva, že vinou sú vyjadrenia štátnych orgánov pri schvaľovaní územného plánu, je presne to, čo sa deje aj v iných oblastiach samosprávy, kde samospráva nemá tú odvahu sa postaviť a vlastne robiť dobré koncepčné veci pre svoje mesto a pre svoj región, lebo sú nepopulárne, tak ako je to určovanie sadzieb dane z nehnuteľnosti, tak je to aj pri územnom pláne, a vždy sa bude samospráva v takýchto prípadoch vyhovárať na ten zlý štát, ktorý dal predbežné stanovisko k vyňatiu z PPF alebo, ja neviem, nejaké iné predbežné stanovisko. Ak by obec takýto doplnok alebo návrh do územného plánu nedala a mala by tú odvahu povedať nie, tak jednoducho tá zmena územného plánu by sa neurobila alebo urobila tak, ako hovorí o tom urbanistický rozvoj.
Ešte by som chcela zareagovať na ten vývoj v poľnohospodárstve, ste reagovali aj vy na kolegu Krajniaka, ja mu chcem povedať, že pán Krajniak mal veľmi nesprávne a veľmi neúplné informácie, by som povedala, úplne inak je to v realite, pretože tie dôvody, pre ktoré sa akože dováža mäso zo zahraničia, nie sú, že by sa tuná nevyrobilo kvalitné, ale vlastne v tom zahraničí sa vyrába nekvalitnejšie. Zamestnanosť nie je preto, že by sa tuná hromadne šli ľudia zamestnanosť, ľudia v poľnohospodárstve jednoducho moc chuť pracovať nemajú. Pozrite si portál profesiu, ako poľnohospodárske podniky hľadajú ľudí do svojich prevádzok aj v tých chudobných regiónoch a nevedia ich nájsť.
A problémom je aj programové vyhlásenie vlády, ktoré si dalo za úlohu kontrolovať a šikanovať našich poľnohospodárov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem zareagovať na tú jednu poznámku, ktorá odznela v rozprave, že vlastníctvo zaväzuje. Áno, je to aj to, čo povedal v rozprave predchádzajúci predrečník Martin Fecko. Ale to, že vlastníctvo zaväzuje, neznamená, že ten vlastník sa aj tak správa. Buď nevie, alebo nechce. Ale povedzme si na rovinu, že tu štát má v rukách páky, okresný úrad, odbor pozemkového a lesného hospodárstva, ktorý má kontrolovať, ako sa ten vlastník o svoje vlastníctvo stará. On má kontrolovať, či tá pôda naozaj plní tú funkciu, ktorú má, či to je orná pôda, pasienok alebo vinohrad. Nestará sa. A prečo sa nestará? Buď je to úmysel, čo najmä v okolí veľkých miest tak vyzerá. Pozrite sa v Bratislave na vinohrady. Prečo ani jedna pokuta? Prečo okresné úrady nechodia a nepokutujú tých vinohradníkov, ktorí majú spľundrošené vinohrady? No preto, lebo potom ten tlak verejnosti je na to, že pozrite sa, aké spľundrošené vinohrady tu máme, načo nám to tu je? Radšej nech sa tam postaví nejaký dom alebo sa to územie rozvíja na bytovú výstavbu. To je cielené nevykonávanie, to je cielená mafia tohto štátu, keď si neplní svoje povinnosti vo vzťahu k pôde.
Nebolo by potrebné takéto zákony prijímať, keby tuná fungovali základné nástroje štátu. Nevymáhateľnosť práva a nekonanie štátnych úradov.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa opýtam, prečo ten vlastník predá pôdu tomu Nemcovi? Prečo na tom východe? Lebo asi je chudobný a nevie na nej hospodáriť, to je jedna vec. Ale asi ju vidí v prizme peňazí, ktoré pomôžu jeho rozpočtu prežiť jeho rodine. Takže to je iný problém. Tu nie je problém toho, že on by tú pôdu nechcel. Tu je problém toho, že táto krajina nefunguje, že mu nedá zarobiť, že vlastne nemá priestor na podnikanie. Keby mal dostatok zárobku, priestor na podnikanie, aby uživil slušne svoju rodinu, ani ho nenapadne predať svoju pôdu nejakému Nemcovi. Čiže my zase chytáme čosi za chvost namiesto toho, aby sa tu riešila v tejto krajine podstata, kde je problém, že tuná vlastne nič nefunguje.
A druhá vec, ktorú by som chcela poukázať, je to, že nie je problém, keď niekto skupuje pôdu na to, aby na nej poľnohospodársky fungoval. Len druhá vec je, že sú tu špekulanti, naozaj, ktorí skupujú pôdu, ornú pôdu na to, aby na nej developovali. A tu zase chcem poukázať na nefunkčnosť samospráv, ktoré sú veľmi, veľmi slabé a nedokážu ten nástroj, ktorý majú v rukách, územný plán, dostatočne silne držať v rukách a byť neuplatní a naozaj regulovať v územnom pláne rozvoj svojho územia tak, aby aj pôda bola, aby vlastne aj ten vidiecky charakter. Týmto zákonom sa toto nedocieli. Jediný a správny nástroj je územný plán. A tu si povedzme, tu je pes zakopaný. Lebo nám územný plán diktujú nie urbanisti, nie odborníci, ale jednoducho developeri, ktorí poskupujú, takto poskupovali po dve koruny za meter štvorcový pôdu a dnes chodia za mestami a hovoria, aké dane budete mať, čo všetko tam ako získa vaša kasa. To je úplatnosť a tento postup.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Všetko je veľmi pekné, čo si povedal, Martin, v svojej rozprave. Avšak ja si myslím, že nie je podstatné, kto vlastní pôdu, ale ako sa k tej pôde správa. Pretože sme svedkami, že naozaj po reštitúciách získali pôdu mnohí ľudia, ktorí ani netušili, že ich predkovia nejaký kus pôdy mali, a keď ju získali, tak prvé, čo bolo, tak hneď ju kalkulovali, ako ju premenia na stavebné pozemky, a kalkulovali, ako ju speňažia, nie ako budú na nej hospodáriť. A to sú aj dôsledky toho, ako dneska vyzerá naša krajina, ako sú spustnuté pôdy, pasienky, čiastočne niektoré aj lesy. Čiže v tomto smere nevidím problém vo vlastníctve, ale k tomu, ako sa kto správa.
A tu chcem povedať, že jeden aj z najhorších správcov je štát. Veď si pozrime sami, ako štát pristupuje k správe vlastného majetku alebo majetku, ktorý spravuje alebo o ktorý by sa mal starať. Najlepšie pôdy dáva pre investície. Kde bola umiestnená investícia Jaguar? Na najlepších pôdach, jedny z najlepších pôd Slovenska. A to je vlastne vzťah? Teraz ideme obmedzovať vlastnícke, chceme obmedzovať vlastnícke práva ľudí bez ohľadu na to, koho, ktorí sa oveľa lepšie o tu pôdu starali, a práve ten štát, ktorý by mal tieto páky využiť a mohol ich využiť, tak znehodnocuje našu krajinu umiestňovaním takýchto investícií do, na najlepšie naše pôdy.

Ja som hovorila o tom, že ten paragraf, že je zmätočný ohľadom toho pojmu, že výrobca, v diskusii teda ja som reagovala na vás, že áno súhlasím s tým, že ten § 54 je nejasný a zmätočný a že malo by sa na to ministerstvo pozrieť, aby práve aplikačná prax doniesla, teda neuvádzala do praxe niečo, čo nebude mať jednoznačný výklad. Ja by som chcela len povedať, doplniť ten svoj návrh pre pána spravodajcu, že návrh na to späťvzatie dávam ako v zmysle rokovacieho poriadku, § 73 ods. a.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, máme tu ďalší zo série noviel zákona o odpadoch, zákona, ktorý bol jeden z najhorších zákonov roku 2015, asi jeden zo zákonov najviac kritizovaný, aj v konečnom dôsledku zákon, ktorý v minulom roku bol ochudobnený o § 58, ktorý sme vyňali práve z dôvodu jeho neaplikovateľnosti v praxi. Tuná máme na stole ďalší z radov návrhu zákona, ktorý síce sleduje akože dobrý cieľ, a všetci si uvedomujeme, že naozaj plastové tašky sú niečím, čo výrazne znečisťuje životné prostredie, hlavne ako pozostatok predchádzajúcich rokov, dnes však ja si myslím, že vidíme značný pokrok v tejto obalovej móde aj čo sa týka nákupných tašiek, že aj obchodníci sami prišli s tým, že už tieto tašky neposkytujú zadarmo, ale trh sa vlastne vysporiadal s tým, že tašky spoplatňujú a veľmi zriedka sa stáva, že ľahké plastové tašky by boli zadarmo.
Súhlasím s mojimi predrečníkmi, že navrhovaná novela, § 54, čo je pod bodom 5 návrhu zákona, je zmätočná a, pán minister, myslím si, že naozaj ak teda zákon príde do druhého čítania, mali by ste sa na to dobre pozrieť, a toto zadefinovať presne a upraviť.
To, čo ja vidím ako rizikové, je práve evidenčná povinnosť. Aj keď som si pozerala medzirezortné pripomienkovacie konanie, toto bola jedna z vecí, ktorá bola vytýkaná, že neboli v pôvodnom návrhu dobre vyčíslené dopady na podnikateľské prostredie, ktoré v konečnom dôsledku boli zapracované tak, že budú mať negatívne dopady. To znamená, zase sa bude zvyšovať administratívna záťaž tých, ktorí s týmito obalmi, resp. plastovými taškami pracujú. S tým, že je zmätočný návrh § 54, kde je napísané, že výrobca, ale predpokladám, že navrhovateľ mal práve na mysli tých distribútorov a predajcov, ktorým sa, keďže nejde o odpad z obalov, ale ide o distribúciu obalov, zavedie veľká záťaž v rámci evidencie a nahlasovania.
Pán minister, píše sa v návrhu zákona, že toto všetko bude upravené vo vyhláške, ktorá vlastne už existuje a bude len doplnená a upravená. Ja mám práve obavy z tejto inovatívnej nejakej schopnosti ministerstva byť veľmi akčné a robiť nad rámec toho, čo sa musí, a mám obavy, že táto evidenčná povinnosť, ktorá bude rozšírená aj o tieto tašky, bude veľkou záťažou. A chcela by som vás poprosiť, aby to nebolo predtým spustené do praxe, pokým nebude funkčný informačný elektronický systém. Už dnes vykazovanie obalov, teda odpadov a vlastne tieto prúdy, ktoré musia podnikatelia nahlasovať, je tak neúmerná záťaž, byrokratická, papierová, ktorá zaťažuje tých podnikateľov, a efekt je žiadny. Hromadia sa kopy papiera na úradoch, na okresných úradoch, hromadia sa obrovské množstvá papierov na Recyklačnom fonde do minulého roka, kde duplicitne, až by som povedala triplicitne sa museli dávať výkazy o odpadoch, pretože niektorí podnikatelia musia ešte aj na Slovenskú inšpekciu životného prostredia tieto hlásenia hlásiť. A sú to obrovské záťaže v rámci doručovania pošty, v rámci práce tých jednotlivých ľudí a vlastne efekt žiadny.
Preto ja vnímam tento zákon možno ako trošku v predstihu, v predstihu toho, čo by muselo byť, myslím si, že mohlo to byť zapracované do nejakej veľkej novely, ktorú viem, že ministerstvo životného prostredia pripravuje, veľkú novelu zákona o odpadoch, a je tento zákon, aj keď hovoríme, že iba transpozíciou smernice Európskej únie, tak pri svojej zmätočnosti v uvedenom paragrafe 54, ale aj neistote v rámci evidencie povinnosti výkazníctva, tak ja by som bola rada, keby, pán minister, ste stiahli tento zákon z rokovania parlamentu a dopracovali, znovu, aby sa prešlo s odbornou verejnosťou a aby bol predložený taký návrh, ktorý naozaj bude alternatívou.
K tým alternatívam tých tašiek by som chcela ešte krátku vec povedať, že bola som teraz v zahraničí, kde v Taliansku, kritizovanom mnohokrát z mnohých pohľadov, v Taliansku a v obchode, vo všetkých obchodoch dávali biodegradovateľné tašky, síce boli spoplatnené 15 centov, ale naozaj veľké, kvalitné, biodegradovateľné tašky, o ktorých sa tuná nehovorí. Hovorí sa v prvom rade o PVC taškách a iných. Ale aby sme mobilizovali, aby sme povedali, dajme biodegradovateľné, ktoré majú ešte ďalšie využitie, napr. pri kompostovaní, o tom nehovoríme.
Mám jednu tašku tu, keďže rokovací poriadok nedovoľuje ju demonštrovať, tak pozývam potom, pán minister, aj vás do zákulisia, kde vám tú tašku predvediem, ako vyzerá veľmi dobrá, nákupná biodegradovateľná taška. Ďakujem pekne za pozornosť.