Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za ozaj bohatú diskusiu, ktorá sa, dá sa povedať, viedla niekoľko mesiacov, či už tuná v pléne pri prvom čítaní, ale potom aj mimo pléna s kolegami legislatívcami a kolegami poslancami. Sme v závere druhého čítania a len tak v krátkosti by som chcela možno zhrnúť tie najdôležitejšie informácie, ktoré dnes odzneli a ktoré ma upútali.
Veľmi som vďačná za informáciu pána poslanca Bernaťáka, že Štátna veterinárna správa má v pláne legislatívnych úloh spracovanie nového komplexného zákona o ochrane zvierat a naozaj tento zákon je potrebný. Chystá sa už niekoľko, niekoľko rokov, a preto ak naozaj v roku 2017 takýto návrh zákona by uzrel svetlo sveta, ktorý by komplexne a systémovo, ako bolo viackrát spomenuté, riešil tú problematiku, tak určite za dobrý návrh, takýto návrh zahlasujeme a veľmi radi sa aj budeme podieľať na jeho príprave a vylepšovaní, tak ako prisľúbil aj pomoc a svoje skúsenosti kolega Martin Poliačik. Si myslím, ale že aj dnes, v tejto chvíli, vieme už urobiť viacej ako len to, že sa o tom budeme tu v rámci takého plenárneho brainstormingu rozprávať o tomto probléme.
Aj samotné ministerstvo, aj samotná Štátna veterinárna správa môže konať viacej. Ako je možné, ako je možné, že sa vydávajú falošné pet pasy? Ako je možné, že slovenskú krajinu opúšťajú psy, ktoré sú akože očkované, ale pritom očkované nie sú? Ako je možné, keď polícia, rakúska polícia zadrží takýchto množiteľov na svojom území a do kamery ukážu slovenský očkovací preukaz, tam je pečiatka toho veterinára, ako je možné, že tento veterinár naďalej vykonáva svoju činnosť?
Viete, to sú veci, ktoré naozaj aj dnes sa dajú kontrolovať, a nerobí sa to. Nerobí sa to, pretože pravdou je, že tá množiteľská mafia, ktorá na Slovensku funguje a ktorá sa obohacuje týraním a neetickým chovaním zvierat, psov, o veľké tisíce až milióny eur okráda okrem toho aj štátnu kasu o daňové a iné príjmy, tak jednoducho sa im to nepáči, a preto čokoľvek budú robiť len na to, aby sa hľadala akákoľvek zámienka situáciu zlepšiť, obmedziť, zakázať.
Boli tu námietky, že zavádzame nové podnikanie. Možno áno, zavádzame podnikanie, regulovaný chov psov. Avšak treba vnímať rozdiel v podnikaní s chovom psov a rozdiel v podnikaní, keď príležitostne niekto predáva zemiaky cez dvor. Tuná niekto obchoduje a obohacuje sa, plánovite sa nejakým spôsobom snaží získať zisk, to je jedno, či permanentne, alebo z času na čas, z predaja šteniat. Z predaja, či už z množiarne, alebo z predaja svojho psíka, ktorého mám doma ako poľovník alebo ako iný chovateľ čistokrvného psa, alebo len jednoducho pre radosť. Ale faktom je, akonáhle ja nechám pripustiť moju fenku s tým, že chcem, aby mala, úmyselne mala šteniatka, ktoré ja následne chcem predať so ziskom, tak podnikám, ako taký, z takého podnikania by som mala platiť dane, odvody a všetko to, čo k tomu treba.
O akú finančnú záťaž, o akú ekonomickú, účtovnú, administratívnu, povedal veľmi dobre naslovovzatý odborník kolega Jozef Mihál. Nejde o žiadnu šikanu. Ohlásenie živnosti je 5 eur. Hovoríme o výdavkoch 5 eur na to, aby niekto legitímnym spôsobom mohol aj možno raz za tie tri roky predať svoje šteňa. No tak ho, založím si živnosť, zaplatím 5 euro, následne možno, keď s veľkým ziskom viac ako 5-tisíc euro predám toho svojho krásneho čistokrvného psa, tak budem mať tie povinnosti, ktorých bolo povedané, no a následne si môžem živnosť pozastaviť, ak je to také čosi, čo naozaj by som pre iné účely nepotreboval.
Tu hovoríme o obchodovaní so živými tvormi. So živými tvormi, ktoré, keď by sa tento zákon podarilo schváliť v dlhodobom horizonte, naozaj ten efekt prinesie, prinesie obmedzenie nezákonným spôsobom, týraným spôsobom množených psíkov na slovenskom trhu. Trošku sa očistíme pred Európou z toho hanebného slova, že sme tuná Hundemafia a že aspoň sme urobili prvý krok k tomu, aby sa situácia zlepšila.
Ja verím, že ten nový zákon príde, a ak táto diskusia viedla alebo napomáha k tomu, že ministerstvo zintenzívni prípravu na tomto návrhu zákona, budem len veľmi rada. Každopádne vám všetkým ďakujem za konštruktívnu diskusiu, či tu v pléne, alebo mimo pléna, a pevne verím, že pri tom hlasovaní ten verejný záujem, etický záujem prevýši osobný, vlastný.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Antal, ja si myslím, že práve týmto zákonom tá kontrola bude umožnená, pretože ak niekto bude nelegálne podnikať, tak na to máme existujúce funkčné páky, nástroje, ktoré sa môžu kľudne využívať. A samozrejme, čo sa týka samotného chovu, tak sa vzťahuje, veterinárne všetky predpisy a zákonné vyhlášky o chove sa vzťahujú na každého jedného podnikateľa alebo chovateľa, ktorý sa musí starať o to, aby to zviera malo dostatok životných podmienok. A na to sú dnes už funkčné mechanizmy.
Ja by som ešte chcela zareagovať na obidvoch predrečníkov, pána poslanca Antala aj Simona, ktorým, v podstate obidvaja hovorili o tom, že nebudú môcť svojho miláčika predať alebo potomstvo svojho miláčika predať so ziskom. Tak to ma, dosť ma to prekvapuje, ak niekto môže vôbec takýmto spôsobom uvažovať, že chce zarábať na svojom miláčikovi. Pretože bezodplatné prevedenie darovacou zmluvou, to neznamená, že medzi obdarovaným a darcom nemôže dôjsť k preplateniu skutočných náhrad, ktoré so zvieraťom sú súvisiace. To znamená očkovacie náklady, resp. nejaký špeciálny výcvik a podobne. Toto všetko je ošetrené a môže byť ošetrené v darovacej zmluve, pretože tam nejde o nejaké získanie zisku, prospechu. Čiže tu by som vás chcela opätovne poprosiť na to, aby ozaj raz váš pocit, raz za tri roky zarobiť na svojom miláčikovi nebránil tomu, že množstvo, väčšina množiteľov, ktorí podnikajú... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v Európe volajú Slovensko Hundemafia, obchod so zvieratami je skrytý za bránami garáží, domov, pivníc. Katastrofálne podmienky, v akých sa zvieratá nachádzajú v tzv. množiarňach, je alarmujúci a rozsahom absurdný. Ročne sa zo Slovenska vyvezie zhruba 500-tisíc šteniat a psov. Len do Nemecka je to každoročne 100-tisíc kusov. Kým cena bezpapierového šteňaťa na Slovensku sa pohybuje priemerne v cene 100 euro, cena za jedno sa v zahraničí pohybuje od 250 do 500 eur. Ročne Slovensku na tomto krutom kšefte uniká na daniach od 25 do 50 mil. eur.
Množiteľ je osoba, ktorá profituje na chove. Je to jedno na akom chove. Na etickom, či neetickom. Profituje na chove psov obvykle bez preukazu pôvodu, teda čistokrvných, tzv. bezpapierových psov. V drvivej väčšine sú to psy chované v absolútne nevyhovujúcich podmienkach v polorozpadnutom dome, v studenej garáži či tmavej pivnici, chlievikoch, klietkach a králikárňach bez prístupu denného svetla, bez nároku na voľný pohyb. Sú nesocializované, neprichádzajú do kontaktu s človekom alebo s iným zvieraťom. Neraz chýba aj základné veterinárne ošetrenie a kvalitná strava.
Ako tento kšeft funguje? Je to jednoduché. Záujemcovia o lacné šteniatka si nájdu šteniatko na internete, v tomto smere je kráľom podporovateľov a kšeftárov so zvieratami tzv. bazoš. Bazoš, ktorý sa spomína aj najčastejšie v policajných správach v Rakúsku. Existuje totiž aj bazoš.at, rakúska verzia. Je to zdroj najmä pre rakúskych záujemcov. Tu treba ale povedať, že inzercia živých zvierat je vo viacerých krajinách vrátane Rakúska zakázaná zákonom.
Takže záujemca o takéto šteňa sa spojí s množiteľom, to nie je žiaden problém, pretože množitelia si celkom beztrestne uvádzajú v inzerátoch mobilné čísla. No a po dohovore si idete po lacné šteniatko buď priamo k množiteľovi, ktorý vám rodičov neukáže, alebo vám ukáže dva výstavné kusy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú rodičia vášho vytúženého šteniatka.
Potom je tu druhý spôsob. Je to odber na neutrálnej pôde, ideálne niekde na parkovisku. To majú množitelia najradšej. Nič nemusia ukazovať a kšeft ide rýchlejšie. Stihnú ich za jeden deň aj viac, ak ich nechytia. Napríklad v Rakúsku. Tam už funguje pre tento obchod funkcia agent provokatér, ten predstiera záujem o kúpu a po prevzatí zásielky sa o ostatné postarajú policajti. Rakúšania to chytanie začínajú praktizovať vo veľkom. A, čuduj sa svete, drvivá väčšina zadržaných sú Slováci.
Okrem odberu v malom a predaji z kufra auta, lebo aj to je jedna z foriem, je tu ešte tá horšia. Predaj živých zvierat vo veľkom. To už je podstatne sofistikovanejší obchod a predstavuje dobre organizovanú mafiu, dobre organizovanú sieť priekupníkov.
Zopár príkladov uvediem. Napríklad Španielsko, 58 klietok, v ktorých sa nachádzalo 75 šteniat viac ako 10 rôznych rás, yorkšír, francúzsky buldoček, maltézsky psík, bišon, bradáč, pudlík a tak ďalej. Tieto zvieratá v krajinách východnej Európy stoja približne 100 eur, majiteľ prevádzky ich predával za viac ako 400 eur, pričom do Španielska boli dovezené bez požadovaných povolení. Je to mafia. Smutné je, že mnohí množitelia sú prepojení aj na veterinárov, ktorí im pre vývoz do zahraničia vystavujú falošné pet pasy. Falošná dokumentácia, s ktorou sa zvieratá predávali, obsahovala európske osvedčenia, pasy a mikročipy, aby sa tak navodil dojem legálnosti a zvieratá mohli následne byť predávané cez internet.
Ďalší príklad, ktorý sa nedávno stal v Taliansku. Talianska polícia zastavila na cestách Slováka s batožinovým priestorom plným malých psíkov. Celková škoda za nelegálny obchod so šteniatkami bola odhadnutá približne na 35-tisíc euro. V nemeckom Bilde, časopise, sa uvádza: "Dvaja muži vo veku 33 až 41 chceli dopraviť 163 čistokrvných psích šteniat na 2 500 km dlhej ceste zo Slovenska do Španielska. Zadržaný náklad sa odhaduje v celkovej výške okolo 60-tisíc eur."
Čo majú spoločné všetky tieto prípady? Povedzme si to. Všetky psy pochádzali zo Slovenska. Všetky psy mali falšované doklady, tzv. pet pasy a sprievodnú dokumentáciu. Všetky šteniatka boli mladšie ako 2 mesiace. Takmer všetky vôbec neboli veterinárne ošetrené a očkované napriek tomu, že mali očkovacie preukazy. (Ruch v sále.) Katastrofálny spôsob prepravy, šteniatka sa tlačili aj po štyroch v mačacích klietkach, na ceste boli bez vody, bez jedla, vo vlastnom moči a absolútne vystresované. V zime bez kúrenia, v lete bez chladenia. Takže často dochádzalo aj k úhynu.
Obchod so živými zvieratami patrí medzi najvýnosnejšie obchody na svete. Je to sofistikovaná sieť, ktorá zahŕňa celú reťaz: množiteľ, priekupník na Slovensku, výkupca v krajine určenia, obchod so zvieratmi a tzv. koncový odberateľ. Slovensko je hanbou Európy.
Tento návrh zákona by mohol byť prvým krokom na zlepšenie situácie. Druhým bude, pevne verím, komplexný návrh zákona o ochrane zvierat, ktorý sa už dlhodobo pripravuje na ministerstve pôdohospodárstva.
V tej predĺženej diskusii, pokým sme sa dostali do druhého čítania, odznievali rôzne otázky na jednotlivé prípady množenia.
Dnes ráno som mala možnosť si prečítať vyjadrenie ministerstva pôdohospodárstva k tomuto nášmu pozmeňovaciemu návrhu. Prekvapuje ma, že ministerstvo pôdohospodárstva v svojom stanovisku dáva vyššiu váhu osobným pocitom, osobnej vôli niektorých čestných aj, samozrejme, chovateľov, nie každý chovateľ, ktorý chová svoje šteňa, je množiteľom v tom negatívnom slova zmysle. Ale každý jeden, aj ten, čo má svojho miláčika doma na posteli ako pomaly svoje dieťa a dá ho množiť s cieľom na ňom zarábať, dá ho nakryť s cieľom nie bezodplatne ho previezť ďalšiemu chovateľovi, ale s cieľom na ňom zarobiť, tak je chovateľ, je množiteľ a jeho zárobok by mal byť zdanený bez ohľadu na to, či je poľovník, či je to len jeho miláčik, alebo je to mafián množiteľ, ktorý týra zvieratá.
Ja verím, že pomyslená individuálna strata, finančná strata jednotlivcov, možno 1 000 euro nezdanených raz za tri roky, vás neobmedzí v tom, aby ste za tento návrh zákona, pozmeňovací návrh zákona, ktorý vám o chvíľočku prečítam, zahlasovali. Pretože my sme si vedomí, že tento pozmeňovací návrh abo návrh zákona nevyrieši celú tú škálu, nepodchytí celú tú mafiu, ktorej by sa činnosti mala naozaj venovať polícia, ale obmedzí, vystraší tých, ktorí sú možno jednoduchší, a postihne, možno aspoň o polovicu menej bude takto namnožených zvierat. Pretože keď už nič iné, tak možnože aj tá ekonomika by vám mohla niečo povedať; 50 mil. eur únikov na dani z takýchto kšeftov by mohlo slúžiť na ďaleko efektívnejšie fungovanie a psičkárske možno zlepšenie života v útulkoch a ďalších zariadeniach.
Takže teraz dovoľte, aby som vám prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže najprv vám ešte uvediem, čo je podstatou jeho zmeny.
Čiže navrhuje sa nové znenie čl. I, v ktorom sú odstránené tie legislatívne i vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienok zo strany pripomienkujúcich subjektov. Nastavené znenie definuje regulovaný chov psov, pre ktorý je charakteristickým znakom, že potomstvo psov je odplatne prevádzané do vlastníctva iných osôb. Chov psov, ktorých potomstvo je bezodplatne prevádzané, to znamená darované, bude naďalej mimo tejto regulácie. Regulovaný chov psov je definovaný ako podnikanie a zriaďovateľ je povinný zabezpečiť splnenie určitých verejnoprávnych povinností, predovšetkým psov nezameniteľne označiť.
Navrhuje sa aj nové znenie čl. II, v ktorom sú, rovnako ako v čl. I, odstránené tie legislatívne i vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienok zo strany pripomienkujúcich subjektov.
A vzhľadom na povinnosť dotknutých subjektov uviesť svoje chovy psov do súladu s predloženou novelou, navrhuje sa v čl. III posunúť účinnosť a poskytnúť tak dotknutým subjektom dostatočnú legisvakačnú lehotu. Samotné znenie znie takto:
V názve zákona sa slová "zákona č. 102/2010 Z. z." nahrádzajú slovami "neskorších predpisov" a slová "o zmene a doplnení zákona" sa nahrádzajú slovami "ktorými sa mení a dopĺňa zákon".
Čl. I znie: Zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a zákona č. 355/2016 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: "regulovaným chovom psov je chov jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb."
Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§3a
Regulovaný chov psov
(1) Regulovaný chov psov je podnikaním podľa osobitného predpisu. Regulovaný chov psov možno vykonávať len v chovnom zariadení, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.
(2) Zriaďovateľ regulovaného chovu psov (ďalej len "zriaďovateľ") je osoba, ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na regulovaný chov psov.
(3) Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť nezameniteľné označenie a identifikáciu každého psa, ktorý sa narodí v regulovanom chove psov, a psa, ktorý sa stane súčasťou regulovaného chovu psov, ak už nie je nezameniteľne označený a identifikovaný."
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a) až 5d) znejú: "^5a)Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
^5b) § 2 písm. d) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.
^5c) § 22 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 3, 4 a 8 vyhlášky č. 123/2008 Z. z.
^5d) § 19 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení zákona číslo...", ktorý je tuná predložený.
V § 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: "chová jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb mimo regulovaného chovu psov."
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 8a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2017
Vlastník psa alebo držiteľ psa, ktorého potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb, je povinný do 31. júla 2017 zabezpečiť, aby tento pes bol chovaný v regulovanom chove psov."
Čl. II znie: Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 299/2009 Z. z., zákona č. 391/2009 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 242/2012 Z. z., zákona č. 42/2013 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 101/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z a zákona č. 376/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 19 ods. 3 sa slová "premiestňovaní" nahrádzajú slovami "premiestňovaní alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon".
Poznámka pod čiarou k odkazu 102) znie: "§ 3a ods. 3 zákona č. 282/2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona", tohto, ktorého predkladáme.
V § 22 sa odsek 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie: "chovať psy, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb mimo regulovaného chovu psov podľa osobitného predpisu,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 106aa) znie: "§ 3a zákona č. 282/2002 Z. z. v znení zákona", ktorého predkladáme.
V čl. III sa slová "1. marca" nahrádzajú slovami "1. mája".
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím naozaj, že možno tie osobné ťažkosti, ktoré hádam vzniknú niektorým z nás, ktorí sme etickými chovateľmi, tak verím, že ten verejný záujem bude silnejší ako ten osobný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nachádzame sa v druhom čítaní nášho návrhu zákona, tzv. antimnožiteľského zákona. Tento zákon prešiel pripomienkami Legislatívnej rady vlády, ale taktiež sme ho opakovane konzultovali aj s odborom legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady a na základe pripomienok a rôznych diskusií sme pripravili rozsiahlejší pozmeňovací návrh, ktorý odstraňuje nedostatky nášho pôvodného návrhu a upravuje podmienky tak, aby sa obmedzil tento nekalý spôsob podnikania.
Ja by som si teraz dovolila vám prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh tak, ako bol predložený, nachádza sa aj v písomnom vyhotovení vo vestibule Národnej rady.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Martina Poliačika, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jany Cigánikovej a Alojza Baránika k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
68.
Pani poslankyňa, môžem vás upozorniť, to je úvodné slovo, takže ten pozmeňovák potom, keď budete pri vlastnej rozprave.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
69.
Takže ďakujem pekne, mám úvodné slovo za sebou a prečítam ho v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Samozrejme, Bratislavská integrovaná doprava je jedným veľmi dôležitým, dôležitou súčasťou a tam si myslím, že by bola komplikovaná sa presúvať na samostatné obce a mestá, a tu si myslím, že tá úloha kraja je dosť dôležitá. Integrovaná doprava má zahŕňať typy dopravy železnicu, verejnú dopravu obcí a miest, samozrejme, verejnú dopravu regiónu, ale tak isto aj ostatné, iné typy dopravy, ktoré sa na území nachádzajú. To znamená aj cyklistická doprava, pešia a podobne. Ako treba povedať, že v tomto smere Slovensko veľmi zaostáva a možno Bratislavský samosprávny kraj v tomto smere je zrejme najďalej zo všetkých krajov, ale rozhodne téma bratislavskej integrovanej dopravy je veľmi dôležitá.

No, ďakujem pekne za slovo. Myslela som, že sa už neprihlásim do rozpravy k tejto téme, hoci musím povedať, že sa ma aj osobne veľmi týka, a to aj z toho dôvodu, že v roku 2009 som bola zvolená za poslankyňu, ako jediná a prvá poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita, za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja. A som ňou aj teraz v súčasnosti, kde som zároveň aj predsedníčkou finančnej komisie zastupiteľstva BSK.
V roku 2015 navštívila kraj z DG regio zastúpenie, ktoré preverovalo sťažnosti zo strany zrejme Slovenska alebo niektorých samospráv na nedodržiavanie zásad tej Európskej charty miestnej samosprávy. Tak to mám aj nachystaný, som mala nachystaný ten príspevok, ktorý teraz v krátkosti aj využijem tým, že mám priestor na svoj, tých 10 minút, ale rada by som sa venovala aj tej téme samotnej, cestám a podobne, pretože som zároveň aj členkou dozornej rady Regionálnych ciest Bratislava, ktorá je vlastne ako organizácia, ktorá zabezpečuje správu ciest na území Bratislavského samosprávneho kraja. Som tam delegovaná ako poslanec kraja.
Chcela by som povedať k tej Európskej charte miestnej samosprávy, že to naozaj je vec, ktorá má už dlhodobú históriu, pretože Slovensko podpísalo zmluvu v roku 1999, následne ju parlament ratifikoval a vlastne prezident podpísal v roku 2002 tento náš záväzok, ktorý nie je jednoducho úplne si povedať, že zhasneme svetlo a nebudeme sa ním nejako zapodievať. Čiže je namieste, keď tuná hovoríme o nejakých v rámci miestnej samosprávy k záväzkom vo vzťahu k zahraničiu.
V čase, kedy sa konala reforma samosprávy, som už bola aktívne v politike na komunálnej úrovni, pretože bola som najprv poslankyňou miestneho zastupiteľstva a následne potom v rokoch 2002 až 2006, kedy prebiehala fiskálna reforma, som bola starostkou jednej z mestských častí Bratislavy. A to, čo vlastne sa dialo pri delegovaní majetku a kompetencií na samosprávy, samozrejme, nielen na obce, ale aj na samosprávne kraje, tak bolo zjavné, že sa deleguje majetok s obrovským modernizačným dlhom, s nedostatkom financií, pretože tie agendy, prenesený výkon štátnej správy, ktorý taktiež postupne prechádzal na jednotlivé samosprávy, prechádzal bez finančných prostriedkov. A v podstate to beží dodnes a dodnes nebola urobená žiadna analýza hospodárenia, resp. dlhu štátu voči samosprávam, ktoré vykonávajú za ňu niektoré kompetencie. Reforma teda pokračovala, resp. najväčšia časť reformy bola v roku 2004, to znamenalo, že dane z príjmov právnických osôb zostali štátu, pretože predtým boli príjmom obcí a miest, podľa toho kde teda, nie celé, ale samosprávy fungovali. Teda teraz sa samosprávam prerozdeľujú len dane z príjmov fyzických osôb na základe počtu obyvateľov bez ohľadu na miesto. Tento princíp výrazne pomohol regiónom Slovenska, ale výrazne poškodil Bratislavský kraj.
Obciam teda zostala vlastná daň, daň z nehnuteľnosti a samosprávam patrila daň z motorových vozidiel. Tú však v roku 2015 samosprávam odobral a samosprávy teda ako samosprávne kraje zostali bez možnosti nejakých takýchto vlastných samosprávnych príjmov, na ktoré by mali dopad na ich tvorbu ich výšky. Čiže v súčasnosti je to teraz tak, že dane z príjmu fyzických osôb sa prerozdeľujú pre samosprávy všetkého stupňa, to znamená obce, mestá aj vyššie územné celky. Zase je tam nejaký vzorec, o ktorom môžeme hovoriť, či je spravodlivý alebo nie je spravodlivý, ale rozhodne je, že tento vzorec ani tieto príjmy nemôžu nahradiť už spomínané modernizačné dlhy a rôzne ďalšie nesystémové rozhodnutia vlády bez ohľadu na samosprávy. Sú to napríklad vlaky zadarmo, zvyšovanie miest vo verejnej správe a podobne.
Takže chcela by som sa teraz vyjadriť k týmto cestám. Áno, uvítala by som, keby sa urobil poriadok v správe medzi cestami II. triedy. A ešte o to viacej, keby sa urobil tento poriadok aj na území hlavného mesta Bratislavy. Pretože na celom Slovensku platí pravidlo, že vlastne cesty II. a III. triedy, aj keď idú prieťahom cez obce alebo cez mestá, akéhokoľvek mestá, aj krajské, tak tieto stále sú v správe samosprávneho kraja. Samosprávny kraj v podstate na ne v tom vzorci aj dostáva prostriedky. Platí to všade okrem hlavného mesta, kde cesty samosprávneho kraja patria len po hranicu hlavného mesta. To znamená, ako keby, nie že ako keby, Bratislava je vyňatá ostrovným spôsobom a cesty II. a III. triedy, ktoré by inde patrili pod kraj, sú v správe hlavného mesta, tu však hlavné mesto na ne nedostáva žiadne finančné prostriedky. To platí aj pre cesty I. triedy, pretože cesty I. triedy, ako to bolo spomínané, sú financované zo Slovenskej správy ciest, avšak tiež len po hranicu katastra.
Od katastra do vnútra, do intravilánu hlavného mesta už aj cesty I. triedy spravuje, buduje, financuje zo svojho úbohého rozpočtu hlavné mesto Bratislava a štát na tieto rekonštrukcie, opravy, údržbu vlastné prostriedky nedáva a ak áno, tak to robí za veľkej slávy nejakej návratnej finančnej pomoci alebo možno aj z nejakého iného príspevku avšak na základe kolenačky prosiacich politikov, nie na základe nejakých systémových opatrení. Nie som presvedčená, že presunom kompetencií v správe ciest bez akejkoľvek politickej zmeny v našej spoločnosti nastane obrat zrazu z ničoho nič k lepšiemu.
Pozrime sa, ako funguje dnes ministerstvo dopravy a výstavby. Ich plánovanie cestnej infraštruktúry je jedna veľká divočina. Strategické dokumenty nie sú spracované do dnešného dňa. Koncepcie, ktoré by mali slúžiť na rozvoj cestnej infraštruktúry, sú neplatné. Budujú sa obrovské investície, konkrétne poviem cesta, diaľnica D4 do dnešného dňa, do dnešného dňa, páni a dámy, nie je zaradená do koncepcie rozvoja diaľničnej sieti. Pretože tzv. doplnok 3, v ktorom by mala byť táto diaľnica D4 zapracovaná, bol z rokovania vlády ešte v roku 2014 stiahnutý a do dnešného dňa vláda uznesením nič neschválila. Napriek tomu sa investuje 1,5 miliardy na PPP projekt na diaľnicu, pripravuje sa tunel Karpaty. Všetci mimobratislavčania dobre počúvajte, 1,5 miliardy tunel pre 20-tisíc vozidiel, pretože dopravné posúdenie tunela, ktorý by mal ísť medzi Vajnormi a Mariankou, nepripraveného tunela, tunela, ktorého geologická práca utajená v geofonde, je takýto obrovský pre tak malé počty vozidiel a pripravuje sa nie cesta do Košíc, ale tunel Karpaty. Takže v podstate; ešte som chcela povedať niečo o bratislavskej integrovanej doprave, možnože, keby ste mi položili takú faktickú otázku, budem rada, pretože ešte mám tri minútky, by boli tri minútky akurát do záveru.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Sa chcem poďakovať, Ondro, za tú najmä finančnú časť tvojho príspevku. Je to veľmi dobré. Zhrnul, aj čo sa týka toho zadlžovania, resp. dôvodu, prečo sú samosprávy na župe zadlžené ako formou modernizačného dlhu a podobne. Ešte možno by bolo vhodné doplniť aj informáciu o tom, ako bolo prerozdelené možnosť čerpania z eurofondov. Túto diskusiu vnímam ako náhradu diskusie, ktorú mal urobiť asi štát už dávno, keď sa hovorilo presne, že sa urobí odpočet reformy verejnej správy, na základe ktorej by sa potom posudzovalo, či vlastne bola celá tá decentralizácia urobená dobre, alebo nie. Nahrádzame tu nejakú diskusiu, ktorá by mala mať, myslím si, že ďaleko väčší priestor ako len medzi zopár poslancami v pléne. Ja viem, že za to predkladateľ návrhu nemôže, ale je to jednoducho tak.
Mne sa tiež nezdá vhodné, aby sme takto z jedného dňa zhasli svetlo, a že, samosprávne kraje, dovidenia. Dnes majú svoje zastúpenie v ústave. Majú svoje zastúpenie v nejakej v rámci tej subsidiarity. Slovensko pristúpilo k dohovoru samospráv, medzi ktoré patrí aj tento stupeň samosprávnych krajov. Myslím si, že by to bolo, takto jednoduchým spôsobom zrušenie VÚC-iek by bolo aj v rozpore s týmito dohovormi. A o tom zatiaľ teda nikto tu nehovoril.

Ďakujem pekne za slovo. Tak čo sa týka postoja k Parížskej dohode, tak samozrejme rešpektujeme v plnej miere to, že táto, pristúpenie k dohode bolo ratifikované a v plnej miere to rešpektujeme. Ak si spomínate, moje vystúpenie v rozprave k tomuto bodu, tak ja som v prvom rade kritizovala to, že vláda, a vôbec nielen táto, ale aj predchádzajúce pristupujú k rôznym dohodám, rôznym prísľubom k zlepšovaniu čohokoľvek, ale nakoniec skutek utek, ako sa hovorí. Čiže robia, konajú úplne inak.
To, že je klimatická zmena, sa deje, to je jednoducho fakt. A to, že vlastne Slovensko musí pristúpiť k adaptácii na túto zmenu, to je ďalší fakt. Takže to znamená, že musíme žiť v realite. A možno aj takýmito krokmi chcem práve primať k tomu vládu, aby to farizejstvo, ktoré sa hovorí len v sľuboch a podpisovanie rôznych memoránd a byť na prvom mieste a všade byť prvý a podpísaný cez ratifikácie, takže to nie je len o tom, že pristúpime k nejakému dohovoru o biodiverzite a o krajine, ale potom o tú krajinu a biodiverzitu sa vláda nestará. Čiže to boli v prvom rade naše námietky, nie popretie faktu ohľadom klimatickej zmeny.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, bola som rýchla, krátka, pretože novela zákona je veľmi jednoduchá a krátka. A síce dopĺňa sa len do zákona jedna veta v § 18 ods. 9, kde sa na konci pripája veta, že: "Ministerstvo vopred prerokuje výšku použiteľného výnosu z dražieb a spôsob jeho použitia vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie." Čiže to znamená, že doplnením tohto ustanovenia sa zavedie povinnosť ministerstva životného prostredia prerokovať túto výšku použiteľného výnosu z dražieb vo výbore, čo dnes neplatí. Dnes je to tak, že ministerstvo životného prostredia po dohode s ministerstvom financií rozhodne o použití tohto výnosu.
Systém Európskej únie pre obchodovanie s emisiami sa považuje za základný kameň politiky Európskej únie v boji proti klimatickej zmene. A nákladovo je to efektívny nástroj znižovania emisií skleníkových plynov. V decembri 2009 bol prijatý revidovaný systém obchodovania s emisiami s účinnosťou od 1. januára 2013. Po novom sa stanovil jednotný strop pre celú Európsku úniu – zníženie emisií o 21 % v porovnaní s úrovňou v roku 2005, ktorý nahrádza doterajších 27 vnútroštátnych stropov. Európska komisia očakáva, že dražiť sa bude asi polovica kvôt, čo znamená, asi miliarda povoleniek ročne. Prostriedky získané v týchto dražbách budú príjmom členských štátov, ktoré sami rozhodujú, ako s nimi ďalej naložia (zaznievanie gongu).
Vlády členských krajín pri schválení smernice 2009/29/ES súhlasili, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, keď dovolíte.
Pán poslanec Petrák, prosím vás, netelefonujte.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Dneska tu máme nejakú chorobu s tým telefonovaním. Takže vlády členských krajín pri schválení predmetnej smernice súhlasili, že najmenej 50 % obchodovania s kvótami formou akcie "by sa malo" použiť na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie, napríklad na ďalšie znižovanie emisií, rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti či projekty boja v odlesňovaní alebo vnútroštátne alebo aj v iných rozvojových krajinách.
Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť transparentnosť použitia výnosu z dražieb kvót. Zákon síce predpokladá aj teraz dohodu ministerstva financií a ministerstva životného prostredia, obsah dohody je však ponechaný na tieto dve ministerstvá. Navrhovanou novelou zákona sa do procesu prijímania dohody včlení ďalší subjekt kontroly tak, aby mohlo byť zabezpečené dodržanie percentuálnych rozpätí použitia výnosu dražieb ustanovených v zákone. Ročne pritom ide o prostriedky v hodnote asi 140 mil. eur. Výška použiteľného výnosu z dražieb podľa platného zákona prichádza na účet príjmov Environmentálneho fondu a určuje sa na základe, teda výdavky sa určujú na základe dohody predmetných týchto dvoch ministerstiev.
V súčasnosti, keď som si nechala zaslať informácie o tom, ako sa využívajú financie z týchto dražieb, tak dá sa povedať, že boli výlučne použité, časť týchto prostriedkov, nie celá ich výška, na rôzne rekonštrukcie objektov samospráv. Či išlo o nejaké rekonštrukcie materských škôl, kultúrnych zariadení alebo podobne, avšak nešlo výlučne o nejaké energetické ich zhodnotenia alebo úpravy kotolní. Našla som tam aj projekty, ktoré súviseli s rôznou nadstavbou, dostavbou, alebo projekty, ktoré absolútne nemali, nespĺňali z môjho pohľadu, teda aspoň z pohľadu toho, ako boli pomenované tie projekty, to, čo vlastne, na čo by tieto peniaze mali slúžiť.
Treba si uvedomiť, že prijali sme, toto plénum Parížsku dohodu o klimatickej zmene, kde sme sa zaviazali k istým znižovaniam emisií a hlavne k tomu, aby sa Slovensko pripravilo na adaptáciu krajiny na túto zmenu klímy. K tomu, samozrejme, sú aj potrebné finančné prostriedky. Myslím si, že objem 160 mil. ročne, ktorý nie je čerpaný na účely, ktoré by mali slúžiť napríklad na tú adaptáciu Slovenska na zmenu klímy, tak by malo o nich rozhodovať, resp. aspoň byť podrobnejšie informované plénum Národnej rady, minimálne výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
V prípade, že zákon by sme posunuli do druhého čítania, tak by som ešte vlastne zrejme v druhom čítaní predložila doplňujúci bod, a síce povinnosť Environmentálneho fondu predkladať kompletnú ročnú správu o svojom hospodárení plénu Národnej rady, pretože po zániku Recyklačného fondu tento fond sa naozaj stáva mamutím subjektom, ktorý spravuje verejné financie a rozdeľuje ich na rôzne projekty. A myslím, že aj v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z Parížskej dohody a najmä so skutočnosťami potrebnými pre adaptáciu Slovenska na zmenu klímy je na mieste, aby sme boli o tom informovaní, aby sme mohli a mali možnosť nejakým spôsobom do tohto procesu vstúpiť a o ňom rozprávať.
Takže ak, uvidíme, ako budete hlasovať, avšak určite ja vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie navrhnem, aby sme aspoň tam následne prijali uznesenie, na základe ktorého Environmentálny fond bude aspoň výboru predkladať správu o využití prostriedkov získaných predajom jednotiek a plán využitia prostriedkov na nasledujúci kalendárny rok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V podstate ďalšie by som povedala v rozprave. Ďakujem, toľko na úvod.