Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

16.2.2017 o 23:47 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 23.3.2017 10:38 - 10:40 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Budem veľmi stručná. Myslím si, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie si naozaj zaslúži pozornosť aj úpravu. A z tohto miesta by som sa chcela poďakovať organizácii VIA IURIS, ktorá mala veľmi odborné a kompetentné pripomienky v rámci prerokovania návrhu zákona. A aj teda uznávam, že množstvo ich pripomienok bolo zapracovaných a akceptovaných.
Mám však jednu otázku, ktorá, nerozumiem dobre dôvodu, prečo ministerstvo takúto vec neakceptovalo, a síce čo sa týka spracovania dokumentov v oblasti posudzovania na životné prostredie, kde bol návrh zo strany tejto organizácie, s ktorým sa stotožňujem, že aby tieto zámery a správy, posudzovanie o životnom prostredí spracovávala odborne spôsobilá osoba, ktorá je vlastne v zozname, ktorú vedie ministerstvo životného prostredia, a ľudia, ktorí v tomto ako odborne spôsobilé osoby sú uvedené, tak majú vysokoškolské vzdelanie, majú vlastne všetky tie náležitosti, sú preškoľované, čo sa týka vždy, keď je nová zmena zákona, a toto ste neakceptovali, túto pripomienku, hoci mne sa zdala veľmi správna. Pretože v praxi práve sú problémy s nedostatočnou kvalitou týchto dokumentov, ktoré sú veľmi závažným ako prvým dokumentom, ktorý vstupuje do procesu povoľovania, a na základe rozhodnutia, ktoré vzíde z tohto konania, či v zisťovacom konaní, alebo v samotnom už procese na záver v zmysle záverečného stanoviska, tak je veľmi dôležitá kvalita takýchto dokumentov. A myslím si, že ten návrh, ktorý ste dali vy ako taký možno z vášho pohľadu kompromisný, že len požiadavku na vzdelanie a prax, je taká irelevantná, lebo tam samotný zákon hovorí aj o zozname odborne spôsobilých osôb. Myslím si, že ten návrh, ktorý oni podali, mal ratio, aj by bol určite pre prax prínosom. Tak toto je zatiaľ taká prvá pripomienka.
Samozrejme, my zákon podporíme, čo sa týka do druhého čítania, pretože máme tam zámer predložiť nejaké pozmeňovacie návrhy, ale toto by ma naozaj zaujímalo, že prečo takto ministerstvo takúto rozumnú pripomienku neakceptovalo, keď teda iné ste dokázali akceptovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.3.2017 10:01 - 10:02 hod.

Anna Zemanová
Ďakujem veľmi pekne za toto upozornenie. Samozrejme, akceptujem a priznám sa, že ani si nespomínam, v ktorej vete som to slovo použila, lebo naozaj je to už asi také to zľudovelé, ale, samozrejme, ospravedlňujem sa za nepresnosť vo svojom vystúpení, myslela som plastové tašky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.3.2017 9:53 - 10:00 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, mali sme trošku fofry s pánom predsedom výboru, sme očakávali, že ešte tam máme pár minút na nejakú konzultáciu, ale teda (zasmiatie sa rečníčky) sme tu, takže možnože aj tá rozprava bude trošku prebiehať inak.
Moja pripomienka je tá, ktorá už vlastne aj odznela vo výbore, ale chcem ju zopakovať, že síce hlavným dôvodom bola transpozícia smernice Európskej únie zosúladenia, čo sa týka úpravy ľahkých, spracováva, obalov, ľahké plastové tašky, tak toto, samozrejme, si uvedomujeme všetci, aký je to problém v životnom prostredí, avšak považujem za neúplné tak, ako je návrh zákona v tejto problematike navrhnutý, lebo zase to nie je komplexné riešenie. Zákon upravuje len niektoré druhy plastových tašiek a niektoré sa opäť zostávajú vo vzduchoprázdne a nie je vyjasnené, čo s takýmito taškami sa má robiť. Čiže za ľahkú, za plastovú tašku sa považuje taška s uchami alebo bez nich vyrobená z plastu s hrúbkou od 50 mikrometrov vrátane. To znamená, že patria medzi ne aj tašky, ktoré sú také pevnejšieho charakteru a ktoré aj dnes dostávame od obchodníkov zadarmo, keď si kupujeme najmä obuv alebo spotrebný, iný spotrebný tovar, oblečenie, elektroniku, proste sú to tie veľké, pevné igelitové tašky.
Zapodievate sa tými menšími, ľahšími plastovými taškami, avšak tam tiež zostali nevyjasnené otázky, ktoré jednoducho prináša aplikačná prax, že kto je výrobca a kto je predajca. Toto stále je vec, ktorá aj v rámci evidencie a zodpovednosti nahlasovania týchto údajov nie je jednoznačná a robí, robí problémy najmä u takých obchodníkov, ktorí možnože sú väčšie siete, ktoré majú od výrobcu vyrobené tašky s vlastnou potlačou a ktoré za úhradu, už dnes za úhradu, poskytujú spotrebiteľovi. To, že si povedzme, že naozaj tá úhrada, ktorú dobrovoľne zaviedli títo predajcovia, naozaj obmedzila množstvo, množstvo igelitových tašiek aj voľne dostupných. Možno to cítime aj každý doma sám, sme používali takéto tašky z nákupu potom do smetného koša, že ich je podstatne, podstatne menej.
Lebo v praxi, možno v zákone je to tak definované, ale predávajúci nie je výrobcom obalov. Čiže je to nejasné, že malo by byť zadefinované, že teda predajca, povinnosti by mali byť zamerané na toho predajcu, ktorý predáva tieto tašky, svoje tašky, a nie byť pomenovaný ako výrobca obalov.
Pán minister, chcela by som vám dať taký návrh, že či pri tej veľkej novele zákona o odpadoch, ktorú pripravujete, by naozaj nebolo vhodné sa vrátiť z pôvodnej koncepcie a rozdeliť zákon na dva zákony, aby sa tento komplikovaný a ťažký zákon, ktorý je veľmi aj ťažko čitateľný, a keď je nečitateľný, tak je ťažko aplikovateľný do praxe, aby sme sa vrátili k zákonu o obaloch a k zákonu o odpadoch. Asi by to bolo jednoduchšie aj pre vás a určite by to bolo jednoduchšie pre spotrebiteľov, alebo jak ich nazvať, producentov odpadov a používateľov obalov z odpadov.
Čiže chcela by som vás, vám toto navrhnúť a v súvislosti s návrhom, ktorý, pozmeňovací návrh, predložil pán poslanec Antal vo výbore a ktorý prešiel, tak, žiaľ, pri tej rýchlosti nemám ho poruke, neviem, či ho máte vy poruke, ale chcela by som dať na osobitné hlasovanie ten bod ohľadom viacvrstvových obalov. Tam totižto aj tá účinnosť od 1. mája, pán minister, si myslím, že je to veľmi krátky čas. Pretože toľko otáznikov aj v diskusii vo výbore, čo sme mali s tým, že čo s týmito tetrapakmi bude, tak to bude zase čosi také, ako bolo v apríli minulého roka, keď som predkladala ako môj prvý zákon, návrh novely zákona o odpadoch, aby sa posunula účinnosť zákona tých ustanovení, ktoré mali začať platiť od 1. júla minulého roka, že aby sa aspoň posunula účinnosť o pol roka, že nech sa tie veci, ktoré, už bolo jasné, že v aplikácii urobia problém, odsunú, tak sa tak neudialo. A argument, že no však dajme to do praxe a uvidíme, čo prax prinesie, potom sa to upraví, nie je správnou cestou, nie je to dobré riešenie. A ak to bude možné, tak by bolo dobré, keď to tam už tak strašne chcete mať, aby sa tá účinnosť toho zákona posunula. Rozmýšľam asi, či môžem teraz dať pozmeňovací návrh, že aby sa účinnosť tohto ustanovenia posunula od 1. januára 2018. (Reakcia spravodajcu.) No, ešte.
Procedurálne, pán podpredseda, pýtam sa, že či môžem. (Reakcia predsedajúceho.) Nemôžem. Nemôžem, nevadí, takže dám ho, návrh, vlastne na osobitné hlasovanie, kde verím, že usúdime všetci, že tento paragraf bude robiť problém a nech sa to rieši v tej veľkej novele a nie teraz narýchlo. Možno by bolo dobré, keby ste si to osvojili, pán poslanec. Dobre.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.3.2017 9:30 - 9:30 hod.

Anna Zemanová
Ďakujem pekne za slovo. Ale, pán kolega, myslím, že ste tam povedali, že je nezmysel, aby, áno, je správne, že aby odberateľ robil kontroly, že je to povinnosťou... (Reakcia z pléna.) No a dodávateľa, nie odberateľa. (Reakcia z pléna). Dodávateľa, dobre, lebo som potom asi zle rozumela. Ale tak je ako filozoficky jednoznačné, je to povinnosťou dodávateľa vody do verejného vodovodu. Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.3.2017 9:07 - 9:29 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, chcela by som sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladá rezort ministerstva zdravotníctva. Ako bolo povedané, má súvislosti aj v oblasti životného prostredia. Chcela by som poukázať na niektoré veci, ktoré, verím, že oslovia pána ministra a do druhého čítania zváži moje návrhy prípadne na ich úpravu. Pôjdem rad-radom tak, ako bol predložený návrh zákona.
V dôvodovej správe sa uvádza, že účelom návrhu je transpozícia smernice a zosúladenie národných právnych predpisov v oblasti pitnej vody s právnymi predpismi Európskej únie. Však treba povedať, že, áno, to je kopu vecí tam dobrých a najväčšia časť sa týka, aby sa monitorovalo nejaké rádiologické znečistenie podzemných vôd, ktoré sa používajú na pitné účely najmä v Trenčianskom a Trnavskom kraji. Treba však povedať, že Európska únia asi nepredpokladá, že zdroje pitnej vody, možno najväčšie v strednej Európe, keď spomeniem Žitný ostrov, že môžu byť znečisťované skládkou, chemickou skládkou, ktorá bola vybudovaná v tesnej blízkosti na jej hranici. Nemohla predpokladať, že na chránenom vodohospodárskom, v chránenej vodohospodárskej oblasti sa nedodržiavajú predpisy a že sami sebe znečisťujeme poklad, o ktorom hovoríme, že pokladom pitná voda je. Hovorím o skládke, legálnej skládke, ktorá bola v minulosti vybudovaná Chemickými závodmi Juraja Dimitrova v bývalom koryte Malého Dunaja a v dôsledku ľudskej činnosti, najmä v dôsledku uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, sa zmenili pomery a skládka sa dostala do kontaktu s podzemnou vodou, trvalého kontaktu, a aktivovala sa a tieto látky, jedovaté látky, sa dostávajú do podzemnej vody.
Ešte v ďalšom spomeniem, prečo o tomto hovorím a prečo je dôležité, aby sme tento zákon a vyhlášku, ktorá nahrádza nariadenie vlády o monitorovaní kvality podzemných vôd a tých ukazovateľov, doplnili a rozšírili o skutočnosti, ktoré dnes už sú známe a ktoré naozaj do budúcna, ak sa tým my nebudeme zapodievať aj v tomto zákone, môžu ozaj byť fatálne.
Čiže vítam, že všeobecne záväzný predpis, ktorý, vyhláška, ktorá bude, je navrhnutá k tomuto vydať, že nahradí doteraz platné nariadenie vlády Slovenskej republiky, ale však aj v nej v súvislosti s tým, čo som povedala, by bolo vhodné niektoré ukazovatele doplniť.
Vítam aj, že návrh zákona uvádza pojem manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodu. Nie je už v ňom až tak jasné, že čo sa za to považuje, ale je dobré, že takýto cieľ nového prístupu pre zabezpečenie zdravotne bezpečnej vody prostredníctvom manažmentu rizík je navrhnutý a iste sa bude dať doplniť, prípadne v nejakom vykonávacom predpise usmerniť, aby bolo jasné.
Zdieľam zas, zdieľam názor stanoviska Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z pripomienkovacieho konania s tým, že nie sú správne vyhodnotené vplyvy navrhovaného materiálu, najmä vplyvy na podnikateľské prostredie. Aj samotná komisia odporúčala vypracovať analýzu vplyvov, pretože ukladajú sa tu nové povinnosti pre podnikateľov, nové povinnosti pre správcov bytových domov, pre spoločenstvá bytových domov a tieto povinnosti nie sú vyčíslené a nie sú ani presne špecifikované, čo v skutočnosti ich čaká, a preto si aj myslím, že predkladateľ návrhu ich nepozná a že sa týmto nie celkom dôsledne zapodieval, a zdá sa mi, že pri takomto veľkom neznámom by asi nemali byť do zákona vkladané.
Čo považujem za správne, je, že sa Úradu verejného zdravotníctva uvádza nová kompetencia úradu, aby mohli rozhodnúť o limitnej hodnote nejakého nového ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorý doteraz túto možnosť právny poriadok neupravoval, a myslím si, že je to správne aj z titulu toho, čo som povedala, že v dôsledku rôznych environmentálnych záťaží, ktoré sme si tu vyrobili na Slovensku, tak naozaj v rôznych, nielen na Žitnom ostrove, ale aj v iných lokalitách, ktoré sú zásobárňami pitnej vody, sú to vodárenské chránené územia alebo toky, tak môžu obsahovať znečisťujúce látky alebo chemikálie, ktoré sa nemonitorujú, ale ktoré môžu vážnym spôsobom ohrozovať zdravie ľudí.
Uvediem to na konkrétnom príklade, ako som hovorila, vrakunskej, tzv. vrakunskej skládky. Ministerstvo životného prostredia sa zapodieva sanáciou tejto vážnej environmentálnej záťaže, avšak nie komplexne, len vytrhlo jeden problém znečistenia, potencionálneho znečistenia Žitného ostrova, ktorý je veľmi vážny, možno z tých všetkých rizík znečistenia aj najvážnejší, pretože je naozaj v tesnom kontakte s chránenou vodohospodárskou oblasťou a naozaj sa identifikovalo veľké množstvo veľmi jedovatých a nebezpečných látok, ktoré už dnes sa vo vode Žitného ostrova nachádzajú. Vo vode, ktorá je pitná, ktorá bez akejkoľvek úpravy ju je možné konzumovať. Dnes je vymapované v tejto oblasti územie, ktoré sa ďalej každým dňom šíri a ktoré obsahuje látky, ktoré správa ministerstva životného prostredia neobsahuje. Tým chcem povedať, že analýza, ktorú, na základe ktorej sa ide robiť sanácia environmentálnej záťaže, je jedna vec, ale sanácia už znečistených vôd Žitného ostrova a prevencia, aby sa toto znečistenie ďalej nešírilo, nie je dostatočná. Sú tam, nie sú identifikované všetky látky, najhoršie kontaminanty z tej skládky, ako je lindán, simazín a arzeničnan, nie sú analyzované a je s vysokou pravdepodobnosťou, tieto látky sa v týchto vodách Žitného ostrova nachádzať budú.
Preto o tom hovorím, že treba si zvážiť aj vo vyhláške, aby konkrétne pre vody Žitného ostrova, keď už dnes vieme, že táto situácia tam je, to nie je nejaká úvaha, to je fakt, aby sa doplnilo o tieto látky a aby sa analyzovali všetky látky, o ktorých možno ani nevieme, že naozaj tam sú.
Na pôde Bratislavského samosprávneho kraja, kde som poslankyňou, som iniciovala, aby sme sa tam ako poslanci aj úrad zapodievali touto skutočnosťou a plánujeme urobiť, zadať takú úlohu, ktorá bude v podstate trošku oponentskou úlohou, resp. oponentským názorom ministerstva životného prostredia k týmto ukazovateľom, pretože nie je možné sa tváriť, že znečisťujúce látky tam nie sú len z toho dôvodu, že ich nemonitorujeme alebo že sme ich nezanalyzovali. A je veľmi dôležité vedieť, čo všetko nám hrozí, aké znečistenie Žitného ostrova, pretože následne to budú tie výdavky, ktoré bude, budete vy riešiť ako v zdravotníctve, pretože tieto látky, ako je lindán, mi bolo povedané, že to sú látky, ktoré sú vysoko, vysoko karcinogénne. A toto znečistenie je od roku, sa začalo vyplavovať, ako bolo spustené vodné dielo, to znamená r. 1993. Zmapované, prvýkrát zachytené bolo v 2002. Nechcem byť zlým prorokom, ale nečudovala by som sa, že ľudia, ktorí používajú studne v tejto kontaminovanej časti, mysliac si, že sú na Žitnom ostrove, kde je pitná voda, kde zakopnú, že naozaj môžu mať aj zvýšené už početnosti nejakých takýchto vážnych ochorení. Pretože jednoducho oni o tom nevedia. Dnes zoberú fľašku s vodu, ako včera bol deň, Svetový deň vody, tak niektoré spoločnosti robili, že môžu si ľudia prísť zdarma zanalyzovať, či majú čistú vodu, tak donesú si fľašu s vodou, príslušné laboratórium im urobí základné ukazovatele a povedia, máte ju čistú. Lenže to nie vždy musí byť pravda. Môžte mať číročistú litrovú fľašu, priezračnú, s kyselinou sírovou a môžte si myslieť, že to je čistá voda a bude to kyselina sírová. Čiže naozaj treba pamätať na to, keď máme otvorený tento zákon, máme otvorenú vyhlášku, aby sme tento problém riešili aj v týchto predpisoch a nezatvárali nad tým oči.
Čiže bolo by potrebné upraviť v § 17, keď sa hovorí len... (Rečníčka si odkašľala.) Prepáčte, ešte je asi ráno, ešte som nerozrozprávaná. Čiže upravuje, § 17 hovorí o tom, že sa môže upraviť tá analýza len s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu, myslím si, že malo by tam byť doplnené aj iné alebo iné zdravotné ohrozenia. To znamená, napríklad v paralele s týmto prípadom, ak nielen epidemiologická, ale aj takáto nejaká situácia, ktorá z chemického znečistenia môže byť v pitnej vode.
Chcem sa vyjadriť k tým novým povinnostiam, § 17a, ktorý ukladá povinnosti alebo definuje, že kto je dodávateľ, povinnosti dodávateľa pitnej vody. V podstate ako keby ste rozširovali, kto dodáva vodu. A tuná zavádzate, v podstate na jednu rovinu s vodárenskými spoločnosťami dávate to isté pre fyzickú osobu, podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá dodáva pitnú vodu, to by bolo v poriadku ešte, alebo používa pitnú vodu v rámci podnikateľskej činnosti. Prosím vás pekne, to je prakticky každý potravinár, to je prakticky každý, kto spracuváva krmivo, ďalší, kto akým spôsobom oplachuje nejaké výrobky a pitnú vodu používa na svoju podnikateľskú činnosť v situácii, kedy tá pitná voda sa môže v dôsledku jeho činnosti dotknúť nejakej potraviny alebo, alebo nápoja.
Toto nevidím ako správne. Pretože tu nie sú ani povedané, teraz majú robiť analýzy pitnej vody? Z akého dôvodu niekto, kto odoberá pitnú vodu pre svoj podnikateľský účel z verejného vodovodu, kde jednoznačne ten dodávateľ pitnej vody má garantovať, aj v zmluve garantovať, za to platí ten odberateľ, že aj v jeho, u jeho, v kohútiku, vodovodnom kohútiku tá voda bude mať ukazovatele pitnej vody také, za aké si ten odberateľ platí? Je predsa neprípustné, aby takýto nejaký podnikateľ platil a robil analýzy vody z vlastného vodovodného kohútika vody dodávanej z verejného vodovodu. To si myslím, že toto naozaj treba riadne, riadne zvážiť a určite toto budeme navrhovať, aby sa vypustilo.
Takisto dávate tam povinnosti vlastníkov bytových budov alebo nebytových budov, že musia udržiavať tie vodovodné potrubia v prevádzkyschopnom stave. Áno, veď to je, ako keby ste povedali mne, že ja v rodinnom dome musím si udržiavať vodovodné potrubie v dobrom stave a musím hlásiť kvalitu vody z môjho domáceho kohútika, že či je to v poriadku. Veď toto si myslím, že to vôbec tuná nepatrí a je to vecou týchto, to nie sú podnikatelia, to sú jednotliví vlastníci, ktorí sú zodpovední za svoj majetok, aby sa starali o svoje potrubie.
Na záver by som ešte chcela upriamiť pozornosť k tomu, že, k cene, k regulácii ceny. Zákonom chcete sa vlastne zosúladiť so zrušenou vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zosúladiť ju v tom duchu, že akceptujete dvojzložkovú cenu, vidím ako absurdné. Verím, že tento zákon bol pripravovaný v čase, kedy tá vyhláška, ktorou idete zosúlaďovať zákon, bola platná, dnes už platná nie je, lebo je úradom zrušená a platí pôvodná. Tiež sa pýtam, ako je možné, že úrad vydal vyhlášku, ktorá bola v rozpore so zákonom? Tá vyhláška mala byť od prvého kola neplatná, ale navrhujem ako nestotožniť sa s týmto. Vypusťte, prosím vás pekne, vypusťte celý tento bod, pretože už len tá filozofia založenia dvojzložkovej ceny pre odberateľov pitnej vody a producentov odpadových vôd je nezmyselná a nesprávna.
Keď som si študovala návrh regulačnej politiky minulý rok pri celej kauze ÚRSO, tak tie argumenty, ktoré tam na zavádzanie dvojzložkovej ceny dali, tak boli naozaj absurdné. Vodárenské spoločnosti odoberajú vodu, platíme za vodu a ony v cene tejto vody jednoznačne majú zakalkulovanú aj položku na údržbu a budúce investície. Takto to fungovalo. Množstvo doteraz realizovaných investícií vodárenského charakteru alebo investícií do kanalizácií boli realizované zo zdrojov obcí a miest, zo zdrojov obyvateľov a teraz ich majú platiť druhýkrát? Veď to je vlastne dvakrát zaplatené z daní ľudí. Pretože verejná časť vodovodu bola budovaná a organizácie, vodárenské spoločnosti boli organizáciami, aj sú organizáciami obcí a miest. A obce a mestá, ktoré vybudovali zo svojich prostriedkov alebo niekde z prostriedkov Európskej únie, tak tieto svoje zariadenia bezodplatne odvádzali do majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Je nezmysel, aby dnes sa vodárenské spoločnosti tvárili, že ony, chúďatká, nemajú za čo opravovať alebo udržiavať potrubia.
Ďalší argument, ktorý tam bol, že čistiarne odpadových vôd, ktoré boli vybudované, lebo zlá Európska únia nám nakázala, že obyvateľstvo, kde je viac ako 2 000 obyvateľov, musí byť odkanalizovaná, odkanalizované takéto sídlo, tak boli vybudované čistiarne odpadových vôd. A argument, že boli vybudované na nejakú kapacitu, ktorá bola existujúca s výhľadom na rozvoj toho územia, že dnes nenapĺňa kapacity, lebo ľudia sa nepripájajú? To je aký argument? A teraz sa to má preniesť do ceny, že niekto si neplní svoje povinnosti? Že si neplní povinnosti štátna vodná správa, ktorá by mala kontrolovať, či ľudia, ktorí, keď je kanalizácia v dostupnej vzdialenosti, že ako je možné, že nie sú zapojení? Brať vodárenské spoločnosti. Prečo nekontrolujú, že či sú zapojení na kanalizáciu, alebo nie, keď im to zo zákona vyplýva, táto povinnosť? A ak nie sú, tak samospráva, ktorá je v tomto prípade štátnym, štátnou vodnou správou ako zverená kompetencia, by mal kontrolovať, či ten, že kam dáva svoje splašky. Ak ich dáva do žumpy, či každý rok má skúšku tesnosti tej žumpy, či naozaj voda, ktorú odoberá, korešponduje s množstvom vyvezenej, splaškov cez fekálne vozidlo. Fekálne vozidlo je dvojnásobná cena ako cena za stočné. Hneď by sa tieto čistiarne odpadových vôd naplnili. Je to argument, že má byť fixná zložka na to, aby mohli realizovať tieto úpravy, a fixná zložka na existujúce zariadenia je nesprávna a, si myslím, nezákonná.
Aj argument taký, že ten, kto nepoberá vodu, by mal platiť. No týchto je veľmi málo. To sú možno nejakí záhradkári, ktorí majú vodu len spustenú cez sezónu a často ju nemajú na pitné účely, pretože na to, aby tá voda bola na pitné účely, musí byť zokruhovaná a musí dodržiavať, nemôže niekde v koncovom potrubí zostať stáť, lebo by nespĺňala mikrobiologické ukazovatele.
Toľko do tohto prvého čítania. Verím, že budeme môcť rozprávať spoločne o nejakom pozmeňovacom návrhu. V prvom rade mi ide o to, aby sa zahrnula problematika dopadov vrakunskej skládky na vodárenský, na chránenú vodohospodársku oblasť Žitný ostrov, na existujúci stav, ktorý už dnes tam je a hrozia naozaj vysoké zdravotné riziká pre obyvateľstvo. Ja vám poviem, ak sa to nechá tak, odborníci hovoria, desaťtisíc rokov bude trvať, kým voda sa samočistením odtiaľ vypláchne a odtečie. Nie je argumentom, že takéto látky, ktoré na území mesta Bratislavy v mestskej časti Vrakuňa - Podunajské Biskupice a ďalej do územia kraja Bratislavského až Trnavského sa budú postupne rozptyľovať, že to je také obrovské množstvo vody, že tam sa to stratí.
Je nezmysel, aby sme dnes, keď ich poznáme, týchto ľudí ohrozovali, aby sme znehodnocovali túto vodárenskú oblasť takýmito látkami a spoločným úsilím nehľadali riešenie. Ale musíme ich najprv poznať a aj právna norma musí umožňovať orgánom v tomto smere konať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2017 16:33 - 16:34 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, presne ste to vystihli. V našom, v našej krajine na Slovensku je nevymožiteľnosť práva, že nefungujú orgány, ktoré by mohli, ak by fungovala polícia a kontrolovala tieto chovy, ako kde sú nahlásené týrania, ak by Štátna veterinárna správa, tak ako pán prezident vo svojom rozhodnutí uvádza, vykonávala svoju kompetenciu, áno, bolo by to celkom ináč. Ak by štátna veterinárna a lekárska komora tiež viedla zoznamy tak, ako má, tak by sa nemohlo kšeftovať s pes pasmi a možno by sme v tejto situáciu neboli, že hľadáme riešenie novelou zákona, aby sme dotlačili existujúce štruktúry a existujúce orgány vykonávať si svoju právu.
Áno, je to smutné, je to tak a je to vizitka našej spoločnosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2017 16:06 - 16:07 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Áno, pán poslanec, ja som v svojom vystúpení povedala o tom, že ten problém s definíciou, s definíciou tam je, avšak ten sa dá vyriešiť usmernením alebo zjednoznačnením výkladu nejakým vykonávacím predpisom príslušného orgánu. A to nemal by byť dôvod na to, aby tento zákon teraz neprešiel, pretože živnosť je presne zadefinovaná, čo má robiť, je to zadefinované v inom zákone a iný zákon nemôže ísť proti inému zákonu a vytvárať čosi, čo, čo by nebolo v súlade. Takže to si myslím, že nemuselo sa opakovať a preniesť a že tá chyba, ktorú vy hovoríte, nie je úplne chybou a dala sa, dala sa odstrániť aj nejakým iným spôsobom. Chcem ale zareagovať na úvod, čo ste povedali, že ste za to, aby ten zákon postihoval niekoho. No, ja nie som za to, aby zákon niekoho postihoval. Ja som za to, aby ten zákon vytváral podmienky pre podnikateľov, vytváral podmienky pre chovateľov a vytváral podmienky na to, aby ten, kto má záujem chovať psíkov, chovať aj ich prípadne množiť za podmienok takých, aby spĺňali toto, jeho chovný priestor, všetky štandardy, aby to zviera nebolo týrané a nebolo neeticky prevážané, tak aby mal vytvorený priestor, že toto môže robiť veľmi čisto a legitímne a v súlade s našimi zákonmi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.3.2017 15:51 - 16:04 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v rámci druhého čítania v pléne bol schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona, ktorým došlo k zmene pôvodne navrhovanej právnej úpravy. Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bolo odstrániť legislatívne a vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienkujúcich subjektov. Toto je súčasťou správy pána prezidenta, ktorou, s ktorým vracia zákon na nie nové prerokovanie, ale naspäť do pléna, áno, na prerokovanie, na vyjadrenie sa k nemu opätovne.
Chcela by som sa vyjadriť k jednotlivým častiam tohto rozhodnutia pána prezidenta. Tie výhrady, ktoré, alebo otázky, ktoré otvára vo svojom rozhodnutí, sú v časti, napríklad že schváleným zákonom sa do slovenského právneho poriadku zavádza nový druh podnikania na základe živnostenského zákona. Hovorí, že schválený zákon definuje regulovaný chov psov ako chov jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb. Áno, je to tak, takto znie pozmeňujúci návrh, ktorým sa vlastne upravila trochu tá pôvodná filozofia zákona, ktorý bol v prvom čítaní, kde vlastne bolo cieľom regulovať chov ako priestor, kde chovatelia, najmä množitelia, ktorí množia psov v neetických podmienkach, často na hranici týrania, aby sa na nich vzťahovali zákony, ktoré platia pre ľudí, ktorí chovajú zvieratá, spoločenské zvieratá, a tie výmery, normy, ktoré sú presne stanovené v platných zákonoch, tak aby sa na nich vzťahovali. My sme v dôsledku tých legislatívno-technických pripomienok, ktoré sme sa snažili zapracovať do návrhu pozmeňovacieho návrhu, vlastne áno, je pravdou, že tá filozofia z toho chovného zariadenia sa preniesla na chovateľa, a tam sme hľadali teda s cieľom stále zregulovať alebo zabrániť tomu obrovskému počtu psov, ktoré sa takýmto neetickým spôsobom množia, tak sme tento cieľ stále mali na zreteli, aby bolo možné týchto množiteľov nielen identifikovať, ale najmä kontrolovať a následne im zabrániť v tejto ďalšej činnosti.
Tá obava, ktorá z definície zákona je, že vlastne bude ťažko v aplikačnej praxi identifikovať, kto je podnikateľ a kto nie je podnikateľ. Obáva sa, že sa tento, táto regulácia bude považovať aj za chov čo i len jedného psa, ktorého potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva inej osoby. (Reakcia z pléna.) Všetko čítam vlastne z tej, z toho rozhodnutia, aby sme vlastne vedeli, k čomu následne budeme sa vyjadrovať. Zároveň aj v rozhodnutí sa presne aj uvádza citácia zo zákona, že čo vlastne je podnikanie, je, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Áno, je pravdou, že pri rozprave v druhom čítaní, a ja som možno nie celkom správne identifikovala alebo povedala niečo k téme, že áno, živnosťou, že každý jeden, bez ohľadu na to, či to je človek, ktorý má raz za tri roky šteniatka a bude ich chcieť nie darovať, ale predať, že áno musí mať živnosť. No, nebolo to správne z mojej strany vyjadrenie, pretože živnosťou, tak ako je definícia zo zákona, je sústavná činnosť. To znamená, keď ide o podnikanie, musí mať, tento charakter podnikania musí, musí napĺňať.
Čiže ďalej pán prezident uvádza, že podľa schváleného zákona bude mať však povinnosť ohlásiť živnosť aj chovateľ, ktorý sa rozhodne predať čo i len jedno šteňa raz za určité časové obdobie, teda pôjde o predaj vykonávaný príležitostne a často aj bez snahy dosiahnuť z takéhoto predaja nejaký zisk. No už to nie je pravda, pretože už z definície, čo je živnosť, jednoducho na takéto konanie sa nemôže vzťahovať aplikácia tohto zákona. Sme si vedomí, že mohlo by dôjsť k nejasnostiam, ale myslím si, že nie je to prekážka, tento zákon opätovne schváliť, pretože toto sa dá naozaj vysvetliť usmernením, výkladom príslušného orgánu štátnej správy. Čiže to, čo tu pán prezident píše, že v dôsledku schválenej právnej úpravy vznikne stav, že regulácia zákonodarcom namierená na nekalú činnosť tzv. množiteľov šteniat postihne aj slušných chovateľov, ktorí chovajú psov ako svoju záľubu, a predaj šteniat pre nich nepredstavuje sústavnú činnosť a zdroj pravidelného zisku. Tak ako som vysvetlila, nie je to tak a tá nejasnosť pre aplikačnú prax sa naozaj dá doladiť vykonávacím predpisom, a ak by bolo potrebné, myslím, že do doby, kedy ten zákon má navrhnutú účinnosť, tak ešte by sa prípadne, ak by bolo nevyhnutné, dala urobiť aj nejaký..., úprava legislatívna tu v Národnej rade. Pretože treba si uvedomiť, že s týmto zákonom situácia na Slovensku bude lepšia ako bez neho. Ja som si istá, že prijatím tohto zákona sa zníži počet množiteľov, zníži sa počet týraných psov, ktorí sú chovaní takým spôsobom, ako sme tu ixkrát pomenovali.
Ďalším bodom, o ktorom pán prezident hovorí ako negatívum prijatia tohto zákona, je to, že "za nežiadúci dôsledok schválenej právnej úpravy možno považovať aj fakt, že ustanovenie regulovaného chovu psov za podnikanie znemožní značnej skupine osôb vykonať odplatný prevod šteniat do vlastníctva inej osoby. Ide o osoby vykonávajúce zamestnania alebo povolania, ktorých výkon je nezlučiteľný s výkonom podnikateľskej činnosti. Do tejto kategórie patria najmä verejní činitelia, štátni zamestnanci, ktorým slovenský právny poriadok zakazuje podnikať, pričom porušenie tohto zákazu sa aj prísne sankcionuje."
Nuž priznám sa, nerozumiem tejto výtke, pretože ten, takéto obmedzenie sa na týchto činiteľov, tieto osoby uvedené v rozhodnutí pána prezidenta, sa vzťahuje aj dnes. Takýto človek nemôže byť ani murár, nemôže byť nič, čo by malo náznaky sústavnej činnosti a podnikania. A ak z tejto skupiny ľudí niekto takúto činnosť vykonáva a má znaky podnikania, nuž tak aj dnes porušuje zákon. Tak nerozumiem tomu, že prečo, prečo by mala byť obava z tohto prijatia zákona, že táto skupina bude nejakým spôsobom postihnutá, pretože ak takúto činnosť alebo chov psov vykonáva, tak predpokladám, že ju vykonáva v súlade tak, že nemá znaky podnikania.
Záverom by som chcela povedať jedno. Som rada, že tento zákon vyvolal takú širokú diskusiu. Som rada, že naozaj sme sa do nej zapojili naprieč politického spektra poslancov Národnej rady a že táto téma je čosi, čo si uvedomujeme, že nemôže takto zostať. Slovensko jednoducho je považované za hundenmafiu - mafiu, ktorá v obrovských číslach vyváža šteňatá do zahraničia, obchoduje tam s nimi. A naozaj do takejto nekalej, do takejto nekalej činnosti sú zapojení nielen samotní množitelia, často sú to aj veterinári, často sú to aj osoby, o ktorých by sme si to vôbec nemysleli.
Preto chcem ešte vyzdvihnúť záverečnú časť rozhodnutia pána ministra a nádejať sa, chcem spolu s ním veriť, že tak ako píše, že víta ambíciu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predložiť v roku 2017 do legislatívneho procesu novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá by mala ako komplexne problematiku riešiť. To bez ohľadu na to, či tento zákon je, alebo nie je, táto novela zákona, o ktorej sa tu dnes rozprávame, je nevyhnutné. Dnes prebieha široká petícia na Slovensku, ktorá už má takmer 90-tisíc podpisov za nový zákon o ochrane zvierat. Obávam sa však, že táto ambícia, či je realizovateľná, pretože do dnešného dňa sme nevideli ani len náznaky toho, ako by ten zákon mal vyzerať.
Chcem ešte upozorniť na ďalšiu vec, ktorú veľmi vyzdvihujem, že pán prezident vo svojom rozhodnutí uviedol, a prečítam to, čo píše: "Zároveň však považujem za potrebné upozorniť, že aj v súčasnosti platná právna úprava poskytuje určité nástroje," ktoré však sú vo vzťahu k tzv. množiteľom psov, pardon, "ktoré však nie sú vo vzťahu k tzv. množiteľom psov dostatočne využívané. Ide najmä o výkon kontrolnej pôsobnosti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky v tejto oblasti." Toto považujem za veľmi dôležité a apelujem na tieto orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, aby využívali všetky možnosti, ktoré obmedzia takéto, takéto konanie týchto množiteľov, či tento zákon dnes nájde podporu 76 poslancov, alebo nenájde. Ja však verím, že nájde pochopenie a že podporíte návrh tohto zákona, ktorý možno nie je dokonalý, ale určite je situácia na Slovensku s ním lepšia ako bez neho.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

16.2.2017 23:47 - 23:47 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem Karolovi veľmi pekne poďakovať za to, že si vniesol svetlo do tejto zložitej problematiky. Ja si myslím, že oni si aj preto trúfli takto komplikovanie zvýšiť ceny, pretože si mysleli, že naozaj tomu sa nedá rozumieť a že v tej komplikovanosti celej tej regulácie, že jednoducho sa stratia všetky tie súvislosti. A som veľmi rada, že túto, takúto komplikovanú tému vieš tak jasne a zreteľne pomenovať, že naozaj tomu rozumieme. A nielen my, ale verím, že tomu budú rozumieť aj tí, ktorí nechcú rozumieť. A verím, že ich to aj ovplyvní pri hlasovaní, resp. minimálne budú mať výčitky svedomia, keď budú hlasovať inak, ako by mali. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2017 21:07 - 21:21 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, už viacerí moji predrečníci hovorili niečo ohľadom výroby elektriny z domáceho uhlia v takzvanom všeobecnom hospodárskom záujme. Ten je teraz stanovený do roku 2030 s výhľadom do roku 2035. Od roku 2010 v uznesení vlády sa hovorilo o tom, že ide, malo by ísť o postupné spresnenie objemov dodávok domáceho uhlia do Elektrární Nováky a o spresnenie výroby elektriny vo vzťahu k modernizácii Elektrárne Nováky podľa novej smernice Európskej únie v oblasti ochrany ovzdušia a klímy, ako aj k optimalizácii ťažby uhlia na Slovensku. Pretože áno, aj toto patrí do kompetencie ÚRSO, do kompetencie ministerstva hospodárstva a celej tej agendy, o ktorej hovoríme.
Tento program od roku 2010 mal mať ambíciu okrem zabezpečenia bezpečných dodávok elektriny v elektrizačnej sústave Slovenskej republiky, mal mať aj zásadný vplyv na udržanie zamestnanosti v regióne. Predpokladom na udržanie alebo realizáciu tohto programu boli nevyhnutné investície Hornonitrianskych baní Prievidza do ťažobných polí v existujúcich dobývacích priestoroch vo vlastnej réžii a taktiež aj investície do modernizácie elektrárne Nováky, včítane výstavby fluidného kotla FK2 a samozrejme odstavenia blokov B3 a B4.
Určite do tohto programu ale nepatrilo spustenie do prevádzky práve týchto odstavených kotlov, nezákonného uvedenia, vyrábania elektriny v tomto odstavenom kotle, ktorý nespĺňa limity a vypúšťa niekoľkonásobne viacej emisií do ovzdušia, čím teda prispieva k ohrozeniu životného prostredia a zdravia obyvateľstva v blízkom, ale aj širokom okolí.
Pýtam sa, aká je realita tohto programu? Kto kontroluje dodržiavanie týchto podmienok stanovených v programe vlády v roku 2010?
Minulý rok na jeseň Slovensko pristúpilo ku klimatickej dohode, k takzvanej Parížskej dohode. Aj vtedy, keď bolo tu na pôde parlamentu hlasovanie, ako ešte aj predtým pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády som upozorňovala na divadlo, ktoré robila vláda, a na to, že nemyslí vláda úprimne zlepšovanie klimatickej situácie na Slovensku a zlepšovania stavu životného prostredia, čo sa týka vypúšťania emisií do ovzdušia. Vláda naozaj nemá záujem presadzovať reálne činy, reálne skutky na zlepšenie situácie.
Zaujímavé je, že práve v týchto dňoch Európska komisia vydala stanovisko, kde kritizuje práve Slovensko ohľadom poskytovania dotácií na spaľovanie uhlia v Elektrárňach Nováky. A vyhodnotili, že bez zastavenia tejto dotácie nebude možné, Slovensko nebude schopné plniť záväzky, ktorými Slovensko pristúpilo práve k tejto klimatickej dohode.
Pýtam sa znovu, kto a ako kontroluje efektivitu týchto dotácií? Kam idú peniaze za výkup tejto krvavej energie?
Prečo krvavej? No lebo dodnes nebolo ukončené šetrenie smrteľnej nehody 20 baníkov a záchranárov, ktoré sa stalo v bani Handlová v roku 2009. Dodnes neboli vykonané opatrenia, aby sa takýmto nehodám predišlo. Kam idú peniaze za výkup tejto energie? Takmer 100 mil. ročne a vidina týchto prostriedkov vedie túto otrokársku spoločnosť do takých konaní, ktoré ohrozujú prácu, ohrozujú prevádzku. Sú schopní spustiť odstavený kotol na výrobu elektriny len za to, aby získali svojich 100 mil. eur. Nútia ťažiť uhlie tam, kde sa nemá. Nútia ťažiť uhlie v rozpore s ťažobným plánom a plánom otvárky bane. Táto organizovaná zločinecká skupina si vytvorila perpetuum mobile na peniaze od štátu a vytvára si krok za krokom priestor na ovládnutie celého systému. A majú to dotiahnuté takmer k dokonalosti. Pretože do komplotu zatiahli aj tých, čo ich majú kontrolovať, a to je Hlavný banský úrad. Prosím vás pekne, tu nejde už o nejaké sociálne opatrenia v regióne, ale o napĺňanie vreciek konkrétnych SMER-u pozitívnych ľudí.
Vráťme sa k investíciám, ktoré by mali Hornonitrianske bane Prievidza realizovať. Okrem rozširovania ťažby do 12. poľa nie sú známe investície do prevádzky, do ľudí, do podpory zamestnanosti miestnych obyvateľov, či vytvárania sekundárnych pracovných príležitostí. Žiaľ, aj tie, ktoré boli realizované, ako napríklad pestovanie rajčín či rybníky, nie moc dobre vyšli a ich prevádzka nie je bez zanedbateľných negatívnych vplyvov a to aj najmä z dôvodu nesprávne nadimenzovaného a nesprávne realizované geotermálneho vrtu na tento účel, konkrétne na vykurovanie skleníkov. Čo malo za cieľ, teda čo malo za dôsledok pokles výdatnosti termálnych zdrojov v Kúpeľoch Bojnice.
V programe rozvoja regiónu vláda deklarovala snahu o transformáciu pracovných príležitostí tohto regiónu a deklarovala snahu, že sa urýchli prepojenie regiónu Hornej Nitry, najmä čo sa týka dopravného prepojenia, prepojenia miest Prievidza, Handlová, Nováky, že budú tam rýchlostné komunikácie s napojením na diaľnice, aby sa podporil rozvoj regiónu vo väzbe na zníženie ťažby uhlia. Opatrenia na pokrytie takmer 400 nepokrytých pracovných miest boli zadefinované takto: rozšíriť program vytvárania pracovných miest na Hornej Nitre o projekty realizované v spolupráci so samosprávou, teda aj o projekty vo vybudovanom priemyselnom parku mesta Prievidza, zabezpečiť financovanie programu vytvárania pracovných miest na Hornej Nitre vo vybudovanom priemyselnom parku Prievidza za minimálne za rovnakých podmienok, ako sú podmienky pre Hornonitrianske bane Prievidza, a poskytnúť finančnú podporu pre program vytvárania pracovných miest na Hornej Nitre za rovnakých podmienok tak zahraničným, ako aj domácim investorom.
Ako sa realizuje kontrola všeobecného hospodárskeho záujmu a jeho cieľov? Je skutočne len percento nezamestnanosti to správne kritérium? Nejde v realite o novodobé otrokárstvo? Ako sú zabezpečované a kontrolované pracovné a bezpečnostné predpisy? Koľko zo získaných eur z dotácií ide späť do prevádzky? Ako je možné, že výkup elektriny vyrobenej z uhlia je bez cenovej regulácie? Cenu si stanovujú bane bez akýchkoľvek záväzkov. Oni si stanovujú svoje náklady na palivo. Kde sú, aké sú?
Čo je tu vlastne všeobecne hospodársky záujem? No v preklade ide o úplne obyčajnú daň, sadzbu, ktorú sa stanovujú Hornonitrianske bane Prievidza. Nikomu nejde o ľudí, ide len čisto o chamtivosť. Hlavným argumentmi sú sociálna politika a vysoká miera nezamestnanosti. Ale prečo sa nerozvíja radšej regionálna cestná sieť, hoci aj z dotácií od štátu, aby sa zaplnil región investormi so zaujímavými atraktívnymi ponukami?
Existuje transformačný projekt Hornonitrianskych baní Prievidza? Alebo transformačný projekt Elektrárne Nováky? V materiáloch vlády sa uvádza návrh na prechod na kogeneračnú výrobu elektriny a spoluspaľovanie biomasy v Elektrárni Nováky. Avšak to sú len plané reči. Pretože v samotnom MPK, pripomienkovacom konaní, sa už tento zámer uvádza ako neuskutočniteľný, alebo uskutočniteľný, ak sa bude pokračovať v laxnom prístupe ÚRSO pri kontrole pôvodu paliva, štiepky zo zdravých stromov spaľovaných v dotovaných elektrárňach. Áno, aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý už mali byť zásadné zmeny v orgánoch ÚRSO a napokon aj na poste ministerstva hospodárstva pána Žigu.
Pozrite sa, ako vyzerajú naše lesy! Zdravé drevo končí v spaľovniach na výrobu akože ekologickej energie. A ešte aj od ÚRSO dostanú certifikát o ekologickom pôvode.
Na záver chcem ešte poukázať na zvrátenosť regulačnej politiky a najmä na uvažovanie jej bývalého šéfa pri určovaní cien vodného a stočného. Ale predtým ešte jedna poznámka. Viete, kedy sa schvaľovala regulačná politika, tá, na základe ktorej sa teraz určujú ceny? V marci. Termín bol asi 15. marca, to znamená, týždeň po voľbách. Je jasné, že Fico musel byť vyľakaný z výsledkov volieb a z toho, aká koalícia sa mu tam rysuje a zrejme nebolo času sa dostatočne venovať predloženému návrhu regulačnej politiky. Minister hospodárstva, v tom čase Vazil Hudák, a minister životného prostredia, v tom čase Žiga, asi mali úplne inú robotu, ako si vykonávať poctivo svoju prácu a k regulačnej politike sa vyjadriť. Pretože zákon hovorí, že ak sa do 30 dní od predloženia návrhu regulačnej politiky nevyjadria, tak s ňou súhlasia. A tak, čo sa stalo? Koncom marca bez vyjadrenia ministerstva hospodárstva, ministerstva životného prostredia regulačnú politiku úrad pre reguláciu schválil. A na základe nej následne boli vykonané vyhlášky a vydané cenové výmery. Čiže sa nemôže nikto vyhovárať. Od marca bolo jasné, čo hovorí regulačná politika. V regulačnej politike tieto zvrátené cenové zámery boli definované.
Vrátim sa ešte k tomu určovaniu cien vodného a stočného. Najmä teda pri obhajovaní ceny stočného som sa veľmi pobavila na jednom z vyjadrení pána bývalého predsedu úradu Holjenčíka, ktorý sa sťažoval na to, že teda Európska únia nás donútila vybudovať kanalizácie, nás donútila vybudovať čistiarne odpadových vôd, pretože každá obec nad 2 000 obyvateľov, ekvivalentných obyvateľov, musí byť odkanalizovaná. No, a teraz že sú tie čistiarne prázdne, že ľudia sa nepripájajú. No, a teraz, ako to majú prevádzkovať, keď sa ľudia nepripájajú so svojimi kanalizáciami? No, tak nech to pekne budeme platiť všetci ostatní vo fixnej sadzbe. Ale ja sa pýtam, ako je možné, že sa ľudia nepripájajú? To je chorý štát, pretože jednoducho, keď raz má niekto vybudovanú verejnú kanalizáciu, je povinný sa pripojiť. A keď sa nepripojí, keď to orgány, tie orgány, ktoré majú na starosti štátnu vodnú správu, nedokážu zabezpečiť, sú nefunkčné, tak ako je nefunkčný celý tento štát a tak ako je nefunkčná vláda, za ktorú je zodpovedný Robert Fico. A preto treba, aby odstúpil.
Ďakujem.
Skryt prepis