Videokanál poslanca

Viete, ale zákon hovorí o akreditačnej komisii. Nehovorí o žiadnej ad hoc komisii, ktorá má robiť nejaká odborné poradenstvo pánu ministrovi. Nič mu, samozrejme, nebráni, aby si takúto pracovnú komisiu vytvoril, avšak odporúčanie komisie je záväzné pre ministra, nie odporúčanie poradnej komisie, na základe ktorej je potom, alebo bolo potom rozhodované.

Možno nám o chvíľočku začne svitať. Neviem, v tejto miestnosti to asi nespozorujeme. Takže prajem dobré skoré ráno. Pán predseda, aj pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, chcem sa aj vám prihovoriť, ale aj pánu premiérovi, pretože toto, o čom sa tu hovorí, nie sú babské reči, toto sú fakty. A ja aj pri faktoch chcem zostať. Tak ako som si ich naštudovala, a tak ako si aj myslím, že sú to dôvody, za ktoré by ste, pán minister, nemali už zastávať svoju funkciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vaše ministerstvo nezrušilo rozhodnutím akreditáciu udelenú neziskovej organizácii Čistý deň. Toto rozhodnutie považujem za rozhodnutie v rozpore so zákonom a najmä v rozpore s morálkou. Akreditačná komisia svojím rozhodnutím navrhla odobrať zariadeniu akreditáciu. Bolo to na základe závažných kontrolných zistení vašich orgánov, na základe výpovede bývalých klientov zariadenia, ktoré ich v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že navrhli svojím rozhodnutím, akreditačná komisia, aby bolo, akreditácia odobratá. Tých dôvodov bolo viacej. A išlo o vecné porušenia, nie o posudzovanie trestnoprávneho konania. Ale práve tie vecné porušenia vytvárali priestor na podmienky na nezákonné konanie.
O aké porušenia išlo? Napríklad Čistý deň uvádza ako jednu zo svojich služieb psychoterapiu. No v tom čase, ako ju ponúkal, nedisponoval odborníkom na túto pozíciu a zariadenia službu vykonávalo neoprávnene. Dnes sa dozvedáme, že aj ten odborník, ktorý ju poskytoval, ktohovie, či vôbec aj dodatočne ju poskytovať mohol. Lebo to, čo tu dnes odznelo v skorých ranných hodinách, sú témy, ktoré by ministerstvo malo čím skôr preveriť a okamžite konať, ak sa ukážu, že sú pravdivé. Ďalej chýbali individuálne resocializačné plány, ako aj plán supervízie. To, že boli pochybenia aj v personálnej politike tohto zariadenia, pochybenia v evidencii na Sociálnej poisťovni, to je pri tom všetkom detail. I keď i ten samotný, táto skutočnosť by mala postačovať odobratiu akreditácie.
Pán minister, akreditačnú komisiu zriaďujete vy. Zriaďuje ju minister ako poradný orgán na posudzovanie žiadosti žiadateľa o akreditáciu, o predlženie akreditácie a na posudzovanie zrušenia tejto akreditácie.
Pán poslanec Kéry, už vám to asi viacerí povedali, ale aj ja to tu mám poznačené, chcem aj ja to zopakovať, že ak akreditačná komisia ako odborný poradný orgán ministerstva odporúča ministerstvu zrušenie akreditácie, je nedôvodné polemizovať o zákonitosti odňatia tejto akreditácie. Dôvodnosť takéhoto odporúčania akreditačnej komisie spočíva v odbornom posúdení spôsobilosti zariadenia a na takéto odporúčanie má akreditačná komisia výhradnú právomoc zo zákona.
Chcem vám pripomenúť, že dôvody na odňatie akreditácie zariadeniu nie sú nijako viazané na konania orgánov činných v trestnom konaní. Dôvody sú viazané na to, či opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktoré zariadenie vykonáva, sú vedené s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, v súlade s jeho právami a právom chránenými záujmami a či majú priaznivý vplyv na jeho psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin. Predmetné skutočnosti zisťuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny svojou kontrolnou činnosťou. A práve tieto kontrolné zistenia predkladá uvedenej akreditačnej komisii, ktorá na jej základe vydáva odporúčania, napr. aj za zrušenie akreditácie. A práve na základe týchto kritérií, ktoré som vymenovala, akreditačná komisia odporúčala akreditáciu zariadeniu Čistý deň zrušiť. Na akreditáciu neexistuje právny nárok v prípade, ak je odborná komisia toho názoru, že zariadenie nespĺňa podmienky akreditácie.
Pán minister, pýtam sa vás, čo vás núti držať ochrannú ruku nad týmto zariadením? Je už dosť zlé, že sa vôbec preveruje nejaká trestná činnosť v zariadení, ktoré sa má venovať resocializácii mladých ľudí, a to trestné stíhanie za obludné skutky. Viete o tom, že v rámci šetrenia bolo vyhovené požiadavke niektorých klientov, aby nekomunikovali s prokurátorkami jednotlivo? Ale že aby sa rozhovor viedol s celou skupinou v tom čase, v ktorej v zariadení klienti boli, a s požiadavkou, aby pri rozhovore boli prítomní aj pracovníci zariadenia? A pritom účelom pohovorov bolo zistiť aktuálny stav zákonnosti v zariadení, stupeň starostlivosti a spokojnosti klientov s poskytovanou starostlivosťou, prípadné podozrenia z týrania, šikany alebo iného trestného činu. A to všetko malo byť povedané za prítomnosti tých, ktorí to mali robiť.
Pán minister, vy sám ste sa vtiahli do tejto situácie a obhajujete neobhájiteľné tak ako aj niektorí vaši kolegovia. Nazývať klientov resocializačného zariadenia, mladých ľudí, ktorí sú v tomto zariadení chránenými a zverenými osobami, nazývať ich hanlivo narkomanmi, mladých ľudí, ktorí sa dostali do ťažkostí a potrebujú pomoc, mladých ľudí, ktorí majú byť po liečbe z drogovej závislivosti, a v tomto zariadení by mali byť už preliečení a tu im má byť poskytnutá psychologická pomoc, aby sa vedeli včleniť do spoločnosti. Ale tu sa niektorí páni z koalície vyjadrujú ponižujúco a pohŕdavo, čo považujem za veľmi smutné.
Odobratie akreditácie sa nijako neviaže na preukázanie trestnoprávneho konania. Už len samotné prebiehanie tohto trestného stíhania, pán minister, by malo byť pre vás červeným signálom na aktívne konanie, pretože také konanie ako sex na rozlúčku so zverenou osobou mal byť definitívnou bodkou za rozhodnutím odobrať akreditáciu. Naviac k tomu sankcie, ktoré sú nazvané ako averzívne intervencie, obsah týchto sankcií, ktoré sú v príkrom rozpore s medzinárodnými dohovormi, platnou legislatívou, a je zrejmé, že spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrení, metód, techník a postupov, na ktoré bola udelená akreditácia, bol ohrozený priaznivý psychicky vývin, sociálny vývin, život a aj zdravie ľudí, mladých ľudí, ktorí v tomto zariadení žijú.
Ďalším dôvodom je aj nenaplnenie kritérií požiadaviek odbornej spôsobilosti, nedostatočné opatrenia voči prístupu klientov k nebezpečným chemickým látkam a drogám. A to až tak, že jeden z maloletých klientov musel byť hospitalizovaný pre otravu liekmi. Dôkazy o tom, že dochádzalo aj k protizákonnému konaniu, obsahuje aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vážení kolegovia, tu hovoríme o vyvodení politickej zodpovednosti ministra Richtera z nevyvodenia patričných krokov voči organizácii, ktorá získala akreditáciu z ministerstva na to, aby poskytovala bezpečné zázemie a psychologickú oporu mladým a mladistvým ľuďom v ťažkých situáciách.
Pán Blaha tu nie je, ale chcem mu povedať – aj jemu, aj pani Vaľovej –, že zľahčovanie sexuálneho styku s chránenou osobou je obludné a už len toto by malo stačiť na odstúpenie, a nie na obranu tohto zariadenia. Minister bolo dlhodobo informovaný o tom, že v zariadení boli opakovane porušené zákony, a ani teraz po prevalení sa množstva informácií ďalších nekoná a drží ochrannú ruku nad týmto zariadením. Doteraz nie je známy prípad, že by ministerstvo neakceptovalo odporúčanie akreditačnej komisie. Prečo práve pri tomto zariadení a pri tak závažných pochybeniach, ktoré sú jednoznačne preukázané a zadokumentované, robí precedens?
Vážení kolegovia, súhlasím s tým, že nie sme tu súdny tribunál a ani polícia. A práve preto si myslím, že pán minister by mal prevziať politickú zodpovednosť za tento stav a sám odstúpiť. Nečakať na to, že bude odvolávaný.
Pán minister, vy ste vinovatý z toho, že sa celá kauza pretriasa na verejnosti. Vy ste vinovatý a zodpovedný za to, že dievčatá z tohto zariadenia sú ohrozované medializáciou. Nesiete politickú zodpovednosť za rezort, za prešľapy, o ktorých hovorili aj moji predrečníci z opozície. Prosím vás, odstúpte sám!
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Pán poslanec Muňko, prosím vás pekne, čo ste to čítali? Lebo sú štyri hodiny ráno a fakt váš príspevok bol neskutočne uspávajúci. Ako viete, váš kolega poslanec Blaha sa sťažoval na vecné, zrozumiteľné vystúpenie Natálie Blahovej ako na uspávajúci prejav. A ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi, že vlastne stručne zhrnul jadro vášho príspevku, ktoré sa síce veľmi netýkalo dnešného merita veci, ale ďakujem aspoň za to, Jozef.

Pán minister, poznáte slávny Plzákov výrok? Ak nie, tak vám ho pripomeniem. A znie: "Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať!" Toto sedí veľmi presne na vašu dnešnú obhajobu. Počúvame tu pohŕdanie klientmi, nielen vami, ale aj vašimi kolegami vykrikujúcimi z pléna. Mladí ľudia, ktorí sú v tomto zariadení, sú chránenými a zverenými osobami. Sú to mladí ľudia, ktorí sa dostali do ťažkostí a potrebujú pomoc a sú tu ponižovaní a pohŕdavo označovaní za narkomanov od vášho kolegu Blahu. Smutné.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu na stole návrh novely banského zákona, ktorý dopĺňa zákaz použitia jednej z technológií na ťažbu bridlicového plynu a ropy, a to tzv. hydraulické štiepenie, resp. frakovanie. Úmysel je dobrý, avšak váš návrh je málo účinný a problematiku nerieši, resp. ju rieši veľmi okrajovo.
V súčasnosti je veľmi známa kauza a iniciatíva občanov, ktorých sa táto problematika priamo dotýka, a síce ľudí na východe Slovenska v oblasti prieskumného územia Svidník, kde je vydané od roku 2006 povolenie na prieskum, pre prieskum ropy a horľavého zemného plynu. Od tohto roku 2006 bolo vydaných viacero predĺžení prieskumného územia, resp. aj zmeny prieskumného územia. Najväčší problém, ktorý v súčasnosti v rámci tohto prieskumu sa ukazuje, je utajovanie informácií, nesprístupnenie dokumentácie a celkom oprávnené obavy ľudí, ktorí tam žijú, a to obavy dopadov ťažby tohto bridlicového plynu a ropy z roponosnej bridlice.
Táto téma už na pôde parlamentu bola prerokovávaná, a to najmä pri novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde následne po istej odbornej debate aj s ministerstvom životného prostredia došlo k takému prvému kroku, ktorý by mal do budúcna situácii pomôcť, riešiť, a to úpravou prílohy č. 8 k tomuto zákonu, kde sa uložila od 1. januára tohto roku povinnosť posudzovať každý vrt hlbší ako 600 metrov bez ohľadu na to, na aký účel sa má používať, či by to malo byť ťažobný alebo prieskumný krok, prieskumný vrt. Bol to prvý krok, ktorý bolo potrebné vykonať, pretože ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa, pravdupovediac, nevyužilo všetky svoje možnosti, ktoré im umožňuje dnešná legislatíva. Nevyužili všetky právne nástroje na to, aby konali transparente a v záujme objektívneho poskytnutia informácií verejnosti z tejto lokality.
Čo však uznávam, je, že táto novela zákona nie je jediná, ktorá by problematiku mala a mohla riešiť, i keď bola veľmi dôležitá, a uznávam, že spresnenie legislatívy ohľadom nekonvenčných metód ťažby bridlicového plynu a ropy z roponosnej bridlice sú namieste a chcem len informovať toto ctené plénum, že náš odborný tím sa prípravou zmeny legislatívy intenzívne zaoberá. Vychádzame aj z odporúčaní a uznesení Európskeho parlamentu, ktorý bol, ktoré bolo prijaté ešte v roku 2002, pardon, 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponostnej bridlice na životné prostredie. Touto témou sa veľmi podrobne zaoberal aj tamojší výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, výbor pre rozvoj a výbor pre právne veci. Boli spracované viaceré štúdie a analýzy, ktoré sa podrobne zaoberajú dopadmi tzv. hydraulického štiepenia na životné prostredie a na zdravie. A viaceré časti, pasáže z tohto uznesenia sú veľmi dobre naformulované a myslím si, že by sme mali ísť touto cestou, odporúčania, ktoré sú tam, aj legislatívne odporúčania v tomto uznesení. Konštatuje sa, konštatujú v tomto aj európski poslanci, ale myslím si, že v tomto smere, samozrejme, môžem aj ja s nimi iba stotožniť, že sprístupnenie bridlicového plynu vyvoláva v celej Európskej únii alebo takmer na celom svete nesúhlasné reakcie. A to je hlavne z dôvodu, že neexistujú dostatočné údaje o štiepiacich chemikáliách a environmentálnych a zdravotných rizikách spojených s hydraulickým štiepením. Odporúčajú a tiež si myslím, že je namieste si osvojiť toto odporúčanie, že je nevyhnutné, aby sa uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti a zásada, že znečisťovateľ platí, pričom sa musia zohľadniť potenciálne vplyvy všetkých fáz procesu prieskumu a ťažby, ťažby fosílnych palív a minerálov, ktoré predstavujú potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Viaceré vlády v Európe, ako sú napríklad vlády vo Francúzku, v Bulharsku, v Severnom Porýní-Vestfálsku, teda v Nemecku, vo Fribourgu vo Švajčiarsku a tiež vo viacerých štátoch v Spojených štátoch, ako sú Severná Karolína, New York, New Jersey a Vermont a vyše 100 miestnych samospráv a ďalšie krajiny na celom svete, ako sú Južná Afrika, Quebec v Kanade, Nový Južný Wales v Austrálii, majú v súčasnosti zavedený zákaz alebo moratórium na ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo iných tzv. tesných skalných formácií. A ďalšie krajiny, ako napríklad Česká republika, Rumunsko a Nemecko, v súčasnosti zvažujú moratórium na prieskum a ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo z iných tesných skalných formácií.
Tu by som chcela upozorniť práve na tú formuláciu, ktoré, ktorá, ktoré sa v uznesení spomína, že nehovorí sa tam konkrétna technológia, hydraulické štiepenie, resp. frakovania, čo teda ja považujem za najväčšiu nedostatok tohto vášho návrhu, pretože bude stačiť pomenovať technológiu nejako inak a už zákon nebude platiť na tú problematiku ťažby týchto nerastov.
Na druhej strane si treba ale aj uvedomiť to, čo je aj spomínané v týchto dokumentoch, je, že v pláne postupu v energetike do roku 2050, týkajúci sa Európskej únie, sa uvádza, že bridlicový plyn a ďalšie nekonvenčné zdroje fosílnych palív sa stávajú možným dôležitým novým zdrojom dodávok v Európe alebo v okolitých krajinách, keďže nahrádzanie uhlia a ropy plynom by z krátkodobého hľadiska mohlo pomôcť znižovať emisie skleníkových plynov v závislosti od životného cyklu. Preto si myslím, že úplný zákaz v tejto chvíli bez možnosti zlepšovania technológie v kombinácii so sprísneným monitoringom a transparentnosťou nie je úplne najoptimálnejšie riešenie. V celej Európskej únii je identifikovaný problém s monitoringom a posudzovaním vplyvov prieskumu tejto ťažby, ako aj kritérií, ktoré by mali byť použité na posudzovanie vplyvov hydraulického štiepenia na zdroje podzemných vôd v rôznych geologických formáciách vrátane, vrátane možných únikov a rôznych kumulatívnych vplyvov.
Poukazuje sa aj na praktiky zo Spojených štátov o vzájomných dohodách o zachovaní mlčanlivosti v súvislosti s poškodzovaním životného prostredia, zdravia ľudí a zvierat, ktoré sa uzatvárali medzi vlastníkmi pôdy v blízkosti vrtov na ťažbu bridlicového plynu a prevádzkovateľní v oblasti ťažby bridlicového plynu v Spojených štátov. Takisto aj predstavitelia Európskej únie, s čím sa môžeme všetci aj my stotožniť, je to, že takéto postupy a takéto praktiky v Európskej únii sú absolútne neprípustné, a zavádzať ich u nás na Slovensku a vôbec v Európe je aj porušovaním Aarhuského dohovoru a ďalších smerníc.
Tu si treba povedať aj pravdu, že postup, správanie sa spoločnosti, ťažiarskej spoločnosti Alpine Oil and Gas mi veľmi pripomína uvedené spôsoby. A nielen ich, ale aj spôsoby konania ministerstva životného prostredia, ktoré akceptovalo požiadavku tejto spoločnosti a príslušnú dokumentáciu k tomuto prieskumnému územiu v podstate utajuje. Osobne som bola nahliadnuť, som požiadala o nahliadnutie do spisu v súvislosti s vydávaním predĺženia tohto prieskumného územia a nebol mi sprístupnený celý spis s tým, že v podstate navrhovateľ si to nežiada, a niektoré strany mi boli prekryté. Niečo som mohla vidieť, niečo nie. Toto všetko nabáda k tomu, oprávnenosti obáv ľudí, že nie je to čisté. Pretože ak by spoločnosť chcela ťažiť pozemný plyn spôsobom, ktorý nemá na životné prostredie, tak nemá sa čoho obávať, pretože sú to technológie, ktoré sú bežné a známe. Ak ich zatajuje, tak môžeme sa obávať naozaj. Technológia takéhoto hydraulického štiepenia môže im, byť v ich záujme.
Na záver by som chcela len zhrnúť a povedať návrh riešenia tejto situácie, že zaoberáme sa teda súborom návrhov, resp. pozmeňovacích návrhov zákonov, ktoré sú už v parlamente predložené, boli predložené v prvom čítaní, a ktoré budú mať ambíciu riešiť najmä environmentálne aspekty hydraulického štiepenia, a to ide nielen o zákon banský a geologický, ale najmä ďalšia novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákona o odpadoch a zákona o vodách.
Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci. Na záver budem veľmi stručná. Všetko tu už bolo povedané. Drvivá väčšina z nás si uvedomuje, že zrušenie Mečiarových amnestií je splnením jednak verejnej objednávky, čo sa týka historického dlhu, ale aj čo sa týka našej budúcnosti, budúcnosti Slovenska bez podobných škvŕn, akými sú Mečiarove amnestie. Celá politická generácia v tieto dni ukázala, že sa dokáže povzniesť nad vnútorné spory, čo ja osobne veľmi oceňujem.
Preto verím, že Ústavný súd zohľadní verejnú objednávku občanov. Ústavný súd si totiž musí veľmi dobre uvedomiť, že jeho rozhodnutie nie je iba výzvou poslancov Národnej rady, ale je najmä výzvou obrovskej masy ľudí Slovenskej republiky. Verím, že proces Mečiarových amnestií neskončí ako medzinárodná hanba pre Slovensko. Verím, že v úcte k základným princípom právneho štátu budú svojvoľné Mečiarove amnestie konečne zrušené. Verím, že aj pani Remiášová sa aj po rokoch konečne dočká zadosťučinenia.
A ďakujem všetkým kolegom za podporu uznesenia o zrušení Mečiarových svojvoľných amnestií.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko. Mne sa naozaj nepozdáva, aby ústavno-zákonodarný zbor len tak dobrovoľne odovzdával kompetenciu, ktorú získa vo voľbách, Ústavnému súdu. To je ozaj čosi, čo, si myslím, je nebývalé v demokratických krajinách, a s týmto mám naozaj veľký problém.

Pán poslanec, urobili ste nám prednášku o teórii demokracie a práva. Avšak len teórie, lebo, zdá sa, že v praxi ju asi ťažko viete uplatňovať. Nazývať túto diskusiu divadlom je smutné a obávam sa, že vládny návrh je naozaj len divadlom, a nie úprimnou snahou nájsť riešenie, ako zrušiť amnestie. Hovoríte o hľadaní konsenzu, ale nejde len z vašej strany o chlácholenie ľudí a akože im ukázať vôľu a napokon výsledkom má byť z vašej strany, že amnestie zrušené nebudú?
Vážený pán poslanec Číž, zrušenie Mečiarových amnestií je kardinálna otázka spravodlivosti v štáte a odstránenia prekážok, ktoré bránia jej priechodu. Spor o zrušenie Mečiarových amnestií je v podstate sporom o charakter štátu. Vy hovoríte o elementárnom základe práva, to ako ste hovorili o spravodlivosti? Na Slovensku sa zakrývajú trestné činy a uzákoňuje sa amorálnosť. Preto spor o zrušenie Mečiarových amnestií je vo svojej podstate sporom o charakter štátu.

Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, len v krátkosti by som sa chcela, pán poslanec Antal, vyjadriť k návrhu vášho zákona, veľa bolo povedané a nechcem sa opakovať. Chcela by som sa ale pozastaviť v tom novom pojme, ktorý zavádzate v zákone pre účely tohto zákona, kde nahrádzate slovo, že verejné, teda spojenie verejné priestranstvo je priestor prístupný verejnos..., je pries..., priestor prístupný verejnosti je priestor, je miesto v zastavanom území obce, ktoré je prístupné každému bez toho, aby musel prekonávať prekážky zabraňujúce vstupu.
Ja sa chcem len venovať tejto vete, že či naozaj ju máte dobre rozanalyzovanú, pretože v aplikačnej praxi to môže priniesť veľké problémy a narušenie aj súkromného vlastníctva. Predstavte si situáciu, že máte rodinný dom, máte predzáhradku alebo nemáte vôbec urobené oplotenie rodinného domu. Svojím spôsobom je to priestor vizuálne verejne prístupný a nejaký psičkár, ktorý pôjde venčiť svojho psíka hoc aj na vôdzke, nie je tam žiadna prekážka, čo by mu malo brániť vstúpiť na nejaký trávnik v predzáhradke a tam psík sa vyvenčí. Čiže toto je určite veľkým problémom, tento váš nový výklad, že čo je verejné priestranstvo.
Taktiež by som sa chcela trošku povenovať kontrole. Dnes tak, ako je to nastavené, obce vydajú všeobecne záväzné nariadenie, tak uplatňovanie, dodržiavanie tohto všeobecne záväzného nariadenia má v prvom rade kontrolovať obecná polícia. Ak to dáte do zákona, tak v podstate mala by to kontrolovať štátna polícia a obecná polícia môže, ale vlastne dávate takýmto spôsobom úlohu štátnej polícii, aby dodržiavala zákon, ktorým teda nebude jednoduché tieto vaše nové regulovanie správania sa psičkárov pri venčení svojich psíčkov kontrolovať.
Ja vítam ale, že otvárate túto tému. Téma psov je, zdá sa, v parlamente veľmi dôležitá, zaujíma poslancov, aj hlavne ľudí ako verejnosť, ale odporúčala by som, keby sme k tomuto viacej debatovali, odborne debatovali, popýtali sa aj chovateľov aj obyčajných psičkárov, ako vnímajú súčasný stav. Ja si myslím, že je tá situácia dnes už oveľa lepšia, ako bola ďaleko v minulosti a také situácie, konflikty na uliciach sa stávajú čoraz menej, môžu sa stať. Môžu sa stať, aj keď sú na vôdzke dvaja psy, že na seba nejakým spôsobom zaútočia.
A odporúčala by som, keby sme naozaj možno aj v konferenčnej sále zorganizovali takúto diskusiu a našli nejaké spoločné riešenie, ale nevidím to vhodné dávať takto do zákona, lebo tá aplikačná prax naozaj môže priniesť oveľa viac problémov, ako je to dnes a tiež by som bola rada, keby ste návrh zákona stiahli a poďme o tom debatovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Len v krátkosti k tomuto návrhu zákona. Pred tým, ako som išla do parlamentu, som pracovala niekoľko rokov ako manažérka pre životné prostredie. Spolupracovala som s organizáciami, na ktoré sa vzťahovalo integrované povolenie, takže mám bohatú skúsenosť s týmto zákonom a taktiež s rôznymi inšpektorátmi na Slovensku, pretože prevádzky, s ktorými som spolupracovala, boli po celom Slovensku.
Áno, uznávam, zákon treba učesať a upraviť a pravdepodobne tiež aj do druhého čítania ešte prídeme s nejakým pozmeňovákom. Napríklad s tým, čo sa udialo koncom minulého roka, aby sa nemohli takéto situácie a pokusy na ľuďoch realizovať pod rúškom nejakých prevádzkových pokusov. To, čo sa stalo na prevádzke, na ktorú sa vzťahuje integrované povolenie, ktorá je vlastne aj zaradená medzi nebezpečné prevádzky, elektráreň Nováky, že bol spustený vyradený blok elektrárne Nováky, blok B3, ktorý nielenže bol odstavený z titulu, že nespĺňal emisie, ale ktorý aj prevádzkovateľ deklaroval Slovenskej inšpekcii životného prostredia, že naozaj kotly B3 a B4 v elektrárni Nováky boli odstavené, kde v dokumente, ktorý bol doložený štátnemu orgánu, bolo čestné vyhlásenie konateľov Slovenských elektrární, že kotly boli vyradené z prevádzky, to znamená, viac-menej aj mali byť vyradené zrejme aj účtovne, a takýto kotol niekto si dovolil spustiť do prevádzky a hovoriť o ňom, že je to jestvujúce zariadenie pod rúškom robenia nejakého prevádzkového pokusu tým, že sa, našli v podstate formulačnú nejakú nejasnosť, resp. škáročku v zákone, pričom smernica Európskej únie aj hovorí o tom, že práve integrované povolenie, táto smernica sa na takéto niečo nevzťahuje, ale vzťahujú sa na to iné zákony. Čiže táto škulinka v zákone, resp. ani nie že škulinka, nerešpektovanie iných zákonov, mysliac si, že keď prevádzka podlieha pod integrované povolenie, že už iné zákony sa na tú prevádzku alebo na činnosť nevzťahujú, je mylná. A zrejme by to malo byť upravené v zákone alebo pokúsime sa možno naformulovať do zákona takúto doplňujúcu vetu, že to neznamená, že nevzťahujú sa na ňu iné zákony Slovenskej republiky. Bol to precedens, ktorý tiež treba riešiť.
Problémy, ktoré ale ja som, vnímam v zmysle aplikácie tohto zákona do praxe, je samotná Slovenská inšpekcia životného prostredia. Absolútna nejednotnosť týchto úradov jednotlivých. Každý úrad má iné požiadavky, každý úrad inak rozhoduje, každý úrad inak vyhodnocuje podmienky integrovaného povolenia. A tu naozaj asi by bolo dobré aspoň pri prevádzkach, ktoré sú obdobné, že ak ide napríklad o prevádzky nejakého charakteru chovateľského, lebo to bola oblasť v poľnohospodárstve, kde som pracovala a kde sa práve teraz prijímajú dokumenty tzv. BAT technológie. Európska komisia schválila ich zoznam, ktoré sa postupne majú aplikovať do praxe a následne teda budú k tomuto vykonávacie predpisy, aby sa zjednotili aj požiadavky, aj spôsob vydávania povolenia a ten proces samotný. Bolo by to asi o niečo príhodnejšie, lebo s tým súvisia následne aj pokuty, s tým súvisia následne kontroly environmentálne, ktoré sa vykonávajú, a nemali by byť asi cieľom, aspoň verím, že nie je cieľom, aj ste to tak povedali pri uvádzaní tých plastových tašiek v záverečnom slove, že nie o to, aby sme pokutovali, ale aby životné prostredie bolo lepšie. A to isté si myslím aj pri tomto zákone, že tie environmentálne kontroly, samozrejme, musia byť splnené, zamerané na kontrolu plnenia podmienok, ale mali by mať aj možnosť istej nápravy, aby sa tie podniky posúvali dopredu. Pretože mnohé podniky sú práve podniky, ktoré boli transformované zo starých, zaostalých nejakých fariem, kde nedá sa len takto jedným lusknutím prsta mať všetko naozaj tip-top, ale tá snaha, ten cieľ by mal byť spoločný.
Takže len toľkoto k tomu som to považovala, využijúc tento priestor na to, aby možno aj tejto oblasti ste sa trošku venovali. Ak by bol záujem o moje skúsenosti, rada vám ich odovzdám.
Ďakujem.