Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu na stole návrh novely banského zákona, ktorý dopĺňa zákaz použitia jednej z technológií na ťažbu bridlicového plynu a ropy, a to tzv. hydraulické štiepenie, resp. frakovanie. Úmysel je dobrý, avšak váš návrh je málo účinný a problematiku nerieši, resp. ju rieši veľmi okrajovo.
V súčasnosti je veľmi známa kauza a iniciatíva občanov, ktorých sa táto problematika priamo dotýka, a síce ľudí na východe Slovenska v oblasti prieskumného územia Svidník, kde je vydané od roku 2006 povolenie na prieskum, pre prieskum ropy a horľavého zemného plynu. Od tohto roku 2006 bolo vydaných viacero predĺžení prieskumného územia, resp. aj zmeny prieskumného územia. Najväčší problém, ktorý v súčasnosti v rámci tohto prieskumu sa ukazuje, je utajovanie informácií, nesprístupnenie dokumentácie a celkom oprávnené obavy ľudí, ktorí tam žijú, a to obavy dopadov ťažby tohto bridlicového plynu a ropy z roponosnej bridlice.
Táto téma už na pôde parlamentu bola prerokovávaná, a to najmä pri novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde následne po istej odbornej debate aj s ministerstvom životného prostredia došlo k takému prvému kroku, ktorý by mal do budúcna situácii pomôcť, riešiť, a to úpravou prílohy č. 8 k tomuto zákonu, kde sa uložila od 1. januára tohto roku povinnosť posudzovať každý vrt hlbší ako 600 metrov bez ohľadu na to, na aký účel sa má používať, či by to malo byť ťažobný alebo prieskumný krok, prieskumný vrt. Bol to prvý krok, ktorý bolo potrebné vykonať, pretože ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa, pravdupovediac, nevyužilo všetky svoje možnosti, ktoré im umožňuje dnešná legislatíva. Nevyužili všetky právne nástroje na to, aby konali transparente a v záujme objektívneho poskytnutia informácií verejnosti z tejto lokality.
Čo však uznávam, je, že táto novela zákona nie je jediná, ktorá by problematiku mala a mohla riešiť, i keď bola veľmi dôležitá, a uznávam, že spresnenie legislatívy ohľadom nekonvenčných metód ťažby bridlicového plynu a ropy z roponosnej bridlice sú namieste a chcem len informovať toto ctené plénum, že náš odborný tím sa prípravou zmeny legislatívy intenzívne zaoberá. Vychádzame aj z odporúčaní a uznesení Európskeho parlamentu, ktorý bol, ktoré bolo prijaté ešte v roku 2002, pardon, 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponostnej bridlice na životné prostredie. Touto témou sa veľmi podrobne zaoberal aj tamojší výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, výbor pre rozvoj a výbor pre právne veci. Boli spracované viaceré štúdie a analýzy, ktoré sa podrobne zaoberajú dopadmi tzv. hydraulického štiepenia na životné prostredie a na zdravie. A viaceré časti, pasáže z tohto uznesenia sú veľmi dobre naformulované a myslím si, že by sme mali ísť touto cestou, odporúčania, ktoré sú tam, aj legislatívne odporúčania v tomto uznesení. Konštatuje sa, konštatujú v tomto aj európski poslanci, ale myslím si, že v tomto smere, samozrejme, môžem aj ja s nimi iba stotožniť, že sprístupnenie bridlicového plynu vyvoláva v celej Európskej únii alebo takmer na celom svete nesúhlasné reakcie. A to je hlavne z dôvodu, že neexistujú dostatočné údaje o štiepiacich chemikáliách a environmentálnych a zdravotných rizikách spojených s hydraulickým štiepením. Odporúčajú a tiež si myslím, že je namieste si osvojiť toto odporúčanie, že je nevyhnutné, aby sa uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti a zásada, že znečisťovateľ platí, pričom sa musia zohľadniť potenciálne vplyvy všetkých fáz procesu prieskumu a ťažby, ťažby fosílnych palív a minerálov, ktoré predstavujú potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Viaceré vlády v Európe, ako sú napríklad vlády vo Francúzku, v Bulharsku, v Severnom Porýní-Vestfálsku, teda v Nemecku, vo Fribourgu vo Švajčiarsku a tiež vo viacerých štátoch v Spojených štátoch, ako sú Severná Karolína, New York, New Jersey a Vermont a vyše 100 miestnych samospráv a ďalšie krajiny na celom svete, ako sú Južná Afrika, Quebec v Kanade, Nový Južný Wales v Austrálii, majú v súčasnosti zavedený zákaz alebo moratórium na ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo iných tzv. tesných skalných formácií. A ďalšie krajiny, ako napríklad Česká republika, Rumunsko a Nemecko, v súčasnosti zvažujú moratórium na prieskum a ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo z iných tesných skalných formácií.
Tu by som chcela upozorniť práve na tú formuláciu, ktoré, ktorá, ktoré sa v uznesení spomína, že nehovorí sa tam konkrétna technológia, hydraulické štiepenie, resp. frakovania, čo teda ja považujem za najväčšiu nedostatok tohto vášho návrhu, pretože bude stačiť pomenovať technológiu nejako inak a už zákon nebude platiť na tú problematiku ťažby týchto nerastov.
Na druhej strane si treba ale aj uvedomiť to, čo je aj spomínané v týchto dokumentoch, je, že v pláne postupu v energetike do roku 2050, týkajúci sa Európskej únie, sa uvádza, že bridlicový plyn a ďalšie nekonvenčné zdroje fosílnych palív sa stávajú možným dôležitým novým zdrojom dodávok v Európe alebo v okolitých krajinách, keďže nahrádzanie uhlia a ropy plynom by z krátkodobého hľadiska mohlo pomôcť znižovať emisie skleníkových plynov v závislosti od životného cyklu. Preto si myslím, že úplný zákaz v tejto chvíli bez možnosti zlepšovania technológie v kombinácii so sprísneným monitoringom a transparentnosťou nie je úplne najoptimálnejšie riešenie. V celej Európskej únii je identifikovaný problém s monitoringom a posudzovaním vplyvov prieskumu tejto ťažby, ako aj kritérií, ktoré by mali byť použité na posudzovanie vplyvov hydraulického štiepenia na zdroje podzemných vôd v rôznych geologických formáciách vrátane, vrátane možných únikov a rôznych kumulatívnych vplyvov.
Poukazuje sa aj na praktiky zo Spojených štátov o vzájomných dohodách o zachovaní mlčanlivosti v súvislosti s poškodzovaním životného prostredia, zdravia ľudí a zvierat, ktoré sa uzatvárali medzi vlastníkmi pôdy v blízkosti vrtov na ťažbu bridlicového plynu a prevádzkovateľní v oblasti ťažby bridlicového plynu v Spojených štátov. Takisto aj predstavitelia Európskej únie, s čím sa môžeme všetci aj my stotožniť, je to, že takéto postupy a takéto praktiky v Európskej únii sú absolútne neprípustné, a zavádzať ich u nás na Slovensku a vôbec v Európe je aj porušovaním Aarhuského dohovoru a ďalších smerníc.
Tu si treba povedať aj pravdu, že postup, správanie sa spoločnosti, ťažiarskej spoločnosti Alpine Oil and Gas mi veľmi pripomína uvedené spôsoby. A nielen ich, ale aj spôsoby konania ministerstva životného prostredia, ktoré akceptovalo požiadavku tejto spoločnosti a príslušnú dokumentáciu k tomuto prieskumnému územiu v podstate utajuje. Osobne som bola nahliadnuť, som požiadala o nahliadnutie do spisu v súvislosti s vydávaním predĺženia tohto prieskumného územia a nebol mi sprístupnený celý spis s tým, že v podstate navrhovateľ si to nežiada, a niektoré strany mi boli prekryté. Niečo som mohla vidieť, niečo nie. Toto všetko nabáda k tomu, oprávnenosti obáv ľudí, že nie je to čisté. Pretože ak by spoločnosť chcela ťažiť pozemný plyn spôsobom, ktorý nemá na životné prostredie, tak nemá sa čoho obávať, pretože sú to technológie, ktoré sú bežné a známe. Ak ich zatajuje, tak môžeme sa obávať naozaj. Technológia takéhoto hydraulického štiepenia môže im, byť v ich záujme.
Na záver by som chcela len zhrnúť a povedať návrh riešenia tejto situácie, že zaoberáme sa teda súborom návrhov, resp. pozmeňovacích návrhov zákonov, ktoré sú už v parlamente predložené, boli predložené v prvom čítaní, a ktoré budú mať ambíciu riešiť najmä environmentálne aspekty hydraulického štiepenia, a to ide nielen o zákon banský a geologický, ale najmä ďalšia novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákona o odpadoch a zákona o vodách.
Ďakujem pekne za slovo.
