Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.12.2017 o 14:39 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 31.1.2018 15:04 - 15:26 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Dobrý deň, milí kolegovia, pani ministerka, pán podpredseda, rada by som sa za klub SaS tiež vyjadrila k návrhu zákona o uvádzaní dreva - a chcem pripomenúť aj výrobkov z dreva - na vnútorný trh, pretože zatiaľ aj v rozprave hovoríme len o dreve ako takom, o výruboch a označovaní, ktoré vlastne máme pomerne dostatočne riešené v súčasnej legislatíve v zákone o lesoch a v súvisiacej vyhláške, ktorá upravuje spôsob označovania dreva pri výruboch aj pri preprave. Čiže v tomto smere si myslím, že konkrétne v návrhu zákona ide o duplicitu, ktorú tiež treba prejsť, že či je potrebná a či by sa vlastne zákon nemal upriamiť okrem dreva aj na ten prevoz výrobkov z dreva.
V úvode by som chcela len pripomenúť, že ako sa nám dostal tento návrh zákona na stôl, máme to napísané aj v dôvodovej správe, že ide vlastne o implementáciu nariadenia Európskej únie a s tým, že už od roku 2013 mala, mal byť tento, takýto nejaký zákon v slovenskej legislatíve prijatý. V decembri 2016 poslala Komisia na Slovensko formálnu výzvu a dala, a rok na to, aby vlastne zaslala nejaké slovenská strana odôvodnené stanovisko, s tým, že pokiaľ nebudeme implementovať nariadenie, čaká nás žaloba na Súdnom dvore Európskej únie. Tá však zatiaľ podaná nebola, a preto aj tie údaje, ktoré sú v dôvodovej správe, že môže ísť o miliónové, 111 938-tisíc 200 eur sankcie, je vlastne dosť fiktívne, pretože zatiaľ nejaké konkrétne čísla nepripadajú do úvahy, pretože ja som si to preverovala v Európskej komisii. Zatiaľ v komunikácii so Slovenskou republikou žiadne konkrétne údaje o sankcii nie sú, a preto si myslím, že naozaj je ešte stále čas. Je dobré, že teda návrh zákona je na stole, aby sme vedeli deklarovať, že sa na tom robí, i keď malo to byť už skôr, ale nie je dôvod na to, aby sme prijímali zákon, ktorý nebude dobrý. A verím, že naozaj táto diskusia prispeje k tomu, aby sa v niektorých bodoch návrh zákona zlepšil, aby sme dokázali zaňho zahlasovať všetci.
Uvádza sa v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, že sa predpokladá zvýšené nároky na osobné výdavky, predpokladá sa, že 12 osôb bude vykonávať tie nové činnosti vyplývajúce zo zákona. Pravdepodobne sú to tí ľudia, ktorí budú pracovať na novoplánovanej novovytvorenej inšpekcii, lesnej inšpekcii. K tomu tiež budem mať isté pripomienky, pretože nie celkom sa mi pozdáva tá forma, ako ministerstvo navrhuje zriadenie tejto inšpekcie, a tiež je otázne, že či je úplne nevyhnutné túto inšpekciu zriaďovať, keďže máme už existujúce inšpekcie a máme už existujúce orgány, ktoré by mali byť schopné kontrolovať už v súčasnosti situáciu pri výruboch a na, preprava, prepravy dreva po Slovensku.
Čo bude nové, že sa bude musieť kontrolovať aj preprava výrobkov z dreva. A tejto časti sa vôbec, pani ministerka, nezaoberáte. Bola to aj jedna z výtiek v rámci medzirezortného pripomencovacieho konania, kde vôbec nedávate ani len nástrel, ako táto kontrola bude vykoná..., prebiehať, aké povinnosti bude mať výrobca, prepravca, odberateľ, akou formou bude mať dokladovať pôvod dreva, pretože tu nejde len o priame drevené výrobky, kde by sa ešte ako-tak dalo, že nejaký stolár doveze drevo a vystupovať pôvod toho dreva, pretože kľudne sa môže stávať, že nábytky, ktoré sa vyrábajú v Poľsku a sú dovážané v mohutnej miere na Slovensko, môžu pochádzať aj z nelegálne vyťaženého dreva na Slovensku, pretože máme tieto informácie, že na slovensko-poľských hraniciach takýto biznis prekvitá s nelegálne vyťaženým drevom. To je, sú informácie, ktoré by mali podnietiť konanie policajtov, aj prokurátori aby sa zameriavali na túto hranicu a tento biznis s drevom zastavili, a preto si myslím, že, že samotný zákon tomuto nezabráni, ale je potrebné tie výrobky z dreva špecifikovať.
V rámci MPK odpoveď navrhovateľa zákona bola, že odvoláva sa na články v nariadení Európskej komisie a jej vykonávacích predpisov. Keď si však na ne prekliknete, tak tie sú všeobecné, rámcové a tým vlastne aj pre ten hospodáriaci subjekt v dreve, a nielen s drevom, ale aj z výrobkov, to znamená aj drevotriesky, čo si predstavte v podstate gro nábytkov, ktoré máme aj v domácnosti a sa vyrábajú, sú z drevotriesky, to znamená aj ten, kto bude vyrábať výrobky z drevotriesky, musí mať doklady o pôvode dreva až v podstate o to, kde bolo vyrúbané, kade išlo, kde bola uchovávať tieto doklady 5 až 10 rokov. A tu je ďalšia nezrovnalosť v rámci tohto zákona a zákona o lesoch. Jeden zákon hovorí uchovávať doklady 5, druhý 10 rokov, čiže to sú veci, ktoré tiež treba, treba upraviť.
V rámci zákona v § 3, kedy uvádzate všeobecné podmienky uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh sa sústreďujete na prepravcu. Tu si myslím, že práve nie je potrebné opakovať to, čo je v zákone o lesoch a čo povedal aj pán kolega Martinák, že vlastne je to už, prepravca je už, dreva, hovorím toho vyťaženého dreva, je zadefinovaný v zákone o lesoch a máte k tomu aj špeciálnu vyhlášku o vyznačovaní ťažby dreva a označovaní vyťaženého dreva a o dokladoch o pôvode dreva. Čiže tam presne, tak ako bolo povedané, sú ciachy, čo všetko musí mať, ako dlho uchovávať, avšak v zákone nedefinujete ten hospodáriaci subjekt a prepravcu výrobkov z dreva. Čiže keď niekto bude, nejaká DHL-ka bude prevážať skrine a niekto ho zastaví, tak ten, tá skriňa by mala mať so sebou rodný list, kde by tieto všetky údaje ten prepravca mal mať k dispozícii, aj ten prepravca by ich mal uchovávať ix rokov. Čiže aplikačná prax je ako, ani len náznak toho nedávate v zákone, ani len nedávate to, že bude to upravené ako vykonávacím predpisom, ako sa tieto náležitosti budú robiť.
V niektorých detailoch idete nad rámec nariadenia, zbytočne, zbytočne tam bola tá ľudová tvorivosť, ktorou sme zasiahnutí pri implementácii európskeho práva, kde sú naznačené tie veci, ktoré sme povinní v rámci zmluvy s Európskou úniou prevziať, avšak tie bývajú zväčša prijateľné. Avšak to, čo robí galibu v našom systéme, je presne tá tvorivosť našich navrhovateľov, snaha vylepšovať a sprísňovať to, čo už aj tak je relatívne prísne.
Idem ďalej. Takže ďalšia vec, ktorá je teda povinná, systém náležitej starostlivosti. Nie je jasné, ako sa to bude robiť, má sa vyhotovovať v listinnej podobe alebo elektronickej podobe. Bude nejaká centrálna evidencia, alebo akým spôsobom táto evidencia má byť urobená? Čiže elektronické vyplňovanie týchto údajov kto bude spravovať? Bude nejaký nový softvér alebo čo? V odkazoch na finančné, záťaž, to, aplikácie, rozpočet vôbec na toto nepamätá a nepamätá ani na zriadenie monitorovacej organizácie, ktorú vlastne tiež máme povinnosť zriadiť, tá monitorovacia organizácia by mala vlastne sledovať implementáciu tohto zákona, avšak akým spôsobom, kto to bude, ako či to bude organizácia zriadená ministerstvom, alebo bude to tak, ako tu je napísané, že sa budú môcť nejaké organizácie ako keby prihlásiť, no to je tak nejasné, že je to ozaj len formalita v zákone, ktorá by nemala, nemala byť, zákon, zákon má byť jasný a stručný, také sú aj legislatívne pravidlá pri tvorbe zákonov. Nemôžu byť nové pojmy, ktoré nemajú jasné pravidlá.
Ďalšiu vec. Zákon predkladáte s rozporom, s rozporom z ministerstva financií napriek tomu, že ste povedali vo vláde, že rozpory nie sú. Mali ste pripomienku z ministerstva financií Slovenskej republiky k forme zriadenia sloven..., inšpekcie, inšpekcie, lesnej inšpekcie, kde uvádzate, že bude to preddavková organizácia. Ministerstvo financií vás upozornilo, že s prídavkovou organizáciou nesúhlasí, a navrhovalo inú formu. Všetky ostatné inšpekcie, ktoré máme, sú rozpočtovými organizáciami. Ten podstatný rozdiel, pre ktorý ja zásadne nesúhlasím, aby to bola preddavková organizácia, je to, že vlastne takýmto, týmto zákonom zlegitimizujete kradnutie dreva na Slovensku. Bude to kradnutie dreva v zmysle zákona. Pretože tí ľudia, ktorí tam budú, a ak nebudú čestní, tak sa vlastne, oni budú vydávať povolenia, teda kontrolovať, urobiť, takto, rok budú robiť program starostlivosti o les, budú vykonávať obhospodarovateľa, budú, inšpekcia ho bude kontrolovať a tým, že to bude preddavková organizácia, je to organizácia, ktorá je súčasťou ministerstva, čiže nie je to extra organizácia, ktorá, aj keď by bola rozpočtová, predsa by mala samostatnú právnu subjektivitu, a to znamená, že vyjsť v jednom, v jednom balíku je naozaj riziko toho, že vlastne ruka bude myť druhú ruku. A toto by nemalo byť, nechcem obviňovať niekoho, že, že je to zámer, ale tak, ako je to nastavené, sa tento priestor na kradnutie v zmysle zákona vytvára a to by nemalo byť.
A napísali ste, to je zásadná námietka, že rozpor bol odstránený. A nebol, pretože predkladáte do parlamentu opätovne variantu takú, akú namietalo ministerstvo financií. To znamená, opätovne je to tu ako forma preddavkovej organizácie.
Zasahujete do viacerých zákonov. Okrem zákona o lesoch zasahujete aj do zákona o ochrane prírody v časti, ktorá sa týka výrubov stromov. A túto kompetenciu, je to prenesená, prenesený výkon štátnej správy na samosprávu, ale pritom keď uvádzate v zmysle tohto zákona orgány štátnej správy, tak samosprávu tam neuvádzate. Že jej chýba samospráva, ktorá je kompetentná ako štát, orgán štátnej správy v zmysle výrubov stromov mimo lesa.
Pýtam sa, či je ozaj nevyhnutné zriaďovať slovenskú lesnícko-drevársku inšpekciu. Máme Slovenskú inšpekciu životného prostredia, a hoci by, môj názor je a je to na debatu, samozrejme, každý chce mať asi svoju inšpekciu, svoje uniformy, svoj, svoj štáb kontrolórov, či rozšírením kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia by nebolo vhodnejšie ako zriaďovať tento orgán. Chcem upozorniť ešte na to, že vy vlastne definujete orgány štátnej správy, ktoré sú teda ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo obrany, okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad a Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia. Pozoruhodné, čo je ďalej, je v podstate taká formálna záležitosť, avšak ukladáte tam povinnosť, že orgán, to znamená všetci tí, čo som ich vymenovala, a keď pri výkone dozoru je povinný nosiť lesnícku rovnošatu. Tak sa pýtam, tak ten úradník z ministerstva alebo okresného úradu, keď pôjde vykonávať tú činnosť, že zastavovať autá alebo pôjde do nejakej predajne, do IKEY a bude pýtať na každý kus nábytku ten rodný list alebo zastavia auto s nejakou skriňou, bude to môcť urobiť len v lesníckej rovnošate. A pritom zákon o lesoch hovorí lesnícku rovnošatu môžu nosiť len zamestnanci Lesov Slovenskej republiky. Čiže idete zavádzať novú lesnícku rovnošatu? Celé ministerstvo? Všetci títo ľudia dostanú nové uniformy? Máte to v rozpočte? Je to potrebné? Ako toto je zase tá ľudová tvorivosť predkladateľa úplne, úplne zbytočná. A hlavne, ak nebude mať tú uniformu, lebo je to povinnosť, ukladáte to ako povinnosť, keď niekto nebude mať uniformu, nemôže tú činnosť vykonávať. To znamená, nemôže byť ani ako tajný, že ide urobiť ako inšpektor potravinovej inšpekcie, že si ide nakúpiť, tak nebude mať uniformu, nemôže ten túto inšpekciu vykonávať.
Čo sa týka tých hospodáriacich subjektov, chcem zopakovať to, že nejde len o drevo, ktoré sa ťaží. Samozrejme, to je téma, ktorá je dnes témou tejto spoločnosti a lomcuje to všetkými nami, keď na rôznych medzinárodných konferenciách sa namiesto klčovania amazonských pralesov dávajú ako dokumentačné obrázky klčovania slovenských lesov. (Reakcia z pléna.) Áno. A vítam, keď sa urobí poriadok tomu, aby toto klčovanie prestalo, aby klčovanie prestalo, ktoré sa klčuje nezákonným spôsobom, a, samozrejme, to vyklčované nezákonné drevo niekto odoberá, čiže v tomto sa zhodneme, že treba s tým niečo robiť, avšak netreba na to úplne nové inštitúcie. Tu máme zase nevykonateľnosť nášho práva, naše zákony nie sú až také zlé, keby sa dodržiavali. Predsa nie je možné, aby policajt nekontroloval drevo, aby nekontrolovali vlaky, ktoré idú s obrovskými kvantami dreva na iné miesto určenia, nehovorím, či je dobré, alebo zlé, že či idú do zahraničia, alebo nie, keď idú legálne, nech, nech idú, ale naozaj aj kontrola, realizácia programu starostlivosti o les, tam sa treba zameriavať, či naozaj, lebo kto, kto vie presne z pohľadu, keď idete okolo, či nie je o 100 metrov vedľa vyrúbaný ten les, ako je lesohospodársky celok. Kto to vie? A tam by ste sa mali zamerať na to, možno na priemete lesu. No správca je ten, ktorý, ktorý má záujem na tom výrube a na tom predaji dreva. Ale vlastne tá kontrola možno na základe leteckých snímok, máte na to milióny eur, na tieto programy, aby ste toto kontrolovali. Na to sa trebalo zameriavať. Nie na to, aby ten kontrolór nosil lesnícku uniformu, pretože tá lesnícka uniforma vás bude stáť toľko, koľko možno nejaký priemet softvéru.
Takže sa povedať, že taká polovica tohto návrh zákona je nad rámec, nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia. A myslím si, že to je trošku na škodu veci, že v tejto chvíli, keď teda sa obávame toho, že by mohlo byť začaté konanie voči Slovenskej republike v takej výške, čo teda som vám povedala, že to nie je zatiaľ realita dnešných dní, že skôr naozaj trebalo by ten zákon urobiť štíhly, jasný, zadefinovať tak, aby sme neboli napadnuteľní z Európskej únie, ale doladiť ho, aby namiesto, prepáčte, hlúpostí, bol naozaj funkčný a aplikovateľný v praxi. No takto sa len zacyklíme na detailoch a podstata zase unikne a tá podstata je v kontrole, zvýšenej kontrole, verím tomu, že tá snaha je, v zvýšenej kontrole vyťaženého dreva a jeho preprave a spôsobu použitia. Ale verím tomu, a že zrejme je to potrebné, aby sa aj to drevo, ktoré používame, bolo kontrolované, aby sme nemali drevové výrobky, výrobky z dreva z nezákonne vyťažených porastov niekde v tretích krajinách, ale ani z nezákonne vyťažených porastov Slovenskej republiky. Pritom odberateľ asi niekde je.
A chýba mi tu napríklad aj tá kontrola pri tej štiepke. Síce bolo povedané, že, že, aj všetci vieme, že štiepka by mala byť iba z odpadového dreva, ale vieme pritom, že už dnes je to opätovne obchádzaný zákon o výrobe štiepky, kedy bolo potrebné, koncový odberateľ štiepky, tá elektráreň, dokladovať pôvod štiepky, avšak ten, ktorý jej to dneska dodáva, pretože preskočili ten reťazec ich povinností, dnes naďalej môže a štiepkuje aj zdravé drevo. Čiže aj pôvod štiepky treba kontrolovať a to treba zahrnúť do tejto kontroly, pretože štiepka sa dá tiež, by mala byť zahrnutá do výrobkov z dreva.
V rámci priestupkov je možnosť zadržania, zadržania tovaru, dreva, konfiškáciu, pýtam sa ako, kde to budete mať. Budete mať colné sklady, kde sa bude konfiškovať ten konfiškovaný tovar zadržiavať? Ako to verím, že to máte nejako premyslené alebo dohodnuté, ale pravdupovediac v zákone to neriešite a tým pádom, keďže má zákon platiť od 1. apríla 2018, tak čo spravíte so skonfiškovaným drevom alebo nábytkom v máji, tak to je teda otvorená otázka z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2018 18:34 - 18:36 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ako naozaj je vaším názorom, že je správne, aby starosta mal možnosť ukladať kontrolu na svoj vlastný výkon? Starosta je štatutárom obce a predsa on má byť kontrolovaný a aby sám sebe zadával kontroly, je absolútny nezmysel. Na druhej strane to môže byť ešte aj ďalšou obštrukciou, pretože úlohy kontrolórovi zadáva obecné alebo mestské zastupiteľstvo a zadáva mu ich tak, aby ich stihol spraviť. Čiže ak bude zadaná nejaká nepríjemná kontrola a starosta sa do toho vloží a zadá kontrolu, bude mať moc zadať ďalšiu úlohu, tak vlastne vyaltuje z kontroly tie kontroly, ktoré by mohli byť zamerané na neho a uložené obecným zastupiteľstvom. Toto, kontrolór je jeden z mála nástrojov, ktorý zastupiteľstvá majú voči starostovi, a preto aj keď je voľba kontrolóra, tak je to často veľká politická bitka, aby, je snahou často starostov, aby to bol jeho človek, ktorý potom tie kontroly, pri kontrolách prižmúri oči. Čiže ešte keď sa posilní takto pozícia starostu, tak myslím si, že ten inštitút bude dosť nefunkčný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 14:57 - 14:58 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za vaše slová. A, Eugen, si mi teraz ešte jednu dôležitú vec pripomenul. Pán minister sa tak pousmial, že no, že keď započíta tie naturelské územia, že budeme v pluse a že sa tak potešil. Len ja som na jednu vec vám tam zabudla povedať, že treba i tie pasíva pripočítať, pretože tie ekologické dlhy a tie sanácie, tých 1 780 len zaevidovaných starých sana; nie sú ani vyčíslené, koľko tam treba peňazí. Záväzky do Parížskej dohody, ktoré sme prijali, toto všetko tam treba započítať. A toto kritizujem, že prijímajú sa tu rozhodnutia, ktoré vlastne nie sú vyčíslené, prijímajú sa len populisticky, lebo sú pekné, kde chceme sa tváriť pred celou Európskou úniou a pred ochranármi, že akí sme skvelí, ale v konečnom dôsledku ich nedokážete implementovať do praxe, do rozpočtu verejných financií.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2017 14:39 - 14:54 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Príjemné popoludnie. Pán minister, možno ste zaregistrovali, že mojimi témami sú hlavne oblasti životného prostredia a ako z jednej z tém ste sa v rozprave pri štátnom rozpočte práve zareagovali pri komente pre Martina Fecka, že no, aj vaša kolegyňa, ktorá má na starosti životné prostredie, pýta viac peňazí a že každý pýta, že každý by chcel mať viacej, viacej peňazí v tom rezorte. No, pán minister, ja vám môžem tak povedať, že, žiaľ, vtedy som nemohla zareagovať, lebo podpredseda parlamentu pán Glváč veľmi nedemokratickým spôsobom vlastne uzavrel, neumožnil vstúpiť do ústnej rozpravy. A chcem v tom kontexte nadviazať a chcem povedať, že ja vôbec nepýtam viacej peňazí do rezortu životného prostredia. Vôbec. Ale pýtam niečo, niečo iné a o tom by som chcela povedať a poukázať to na príklade správy, výročnej správy o Slovensku. V nej sa hovorí o čistom bohatstve.
Prečítam, že čo sa tam píše: Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu. Má popisovať stav hospodárenia, verejného sektoru ku koncu roka. Opisujete v tom materiáli taktiež aj snahu získať údaje, ktoré by mali vstupovať do výpočtu čistého bohatstva, poukazujete na to, že ich nemáte. Oceňujem túto snahu, už pred rokom, keď ste predkladali správu, tam bolo napísané, že aspoň teda za rok 2015 tam boli tie minerálne vody započítané. No, ja si myslím, že tých ukazovateľov dostupných je viacej, ja vám poviem, že ktorých.
Ale prečo nepýtam viac peňazí do rozpočtu životného prostredia, ale pýtam niečo iné? Pýtam lepšie rozhodnutia. Lepšie rozhodovania, aby tie rozhodovania neboli také nekoncepčné, ktoré, na základe ktorých následne sa budú zvyšovať výdavky na ochranu životného prostredia. Síce nie hneď priamo, ale možno o dva, možno o päť, možno o desať rokov. A žiadam to, aby pri, vláda a najmä vláda, ktorá je – akákoľvek – pri moci, pozerala dlhšie ako v horizonte svojho vládnutia. Ja viem, že je to nepopulárne a že je to málo populistické, ale jedine to nám usporí výdavky v životnom prostredí. Ja poviem vám aj na konkrétnych príkladoch, vyberiem si jeden taký ukazovateľ alebo taký príklad.
Ochrana biodiverzity. Mnoho, ľudia nerozmýšľajú, nevedia o čom to je, je to také, no čo tí ochranári, tí ekoteroristi stále rozprávajú o biodiverzite. Len to, že akú biodiverzitu má Slovensko, ako ju dokážeme udržiavať a rozvíjať, tak od toho sa odvíja celá naša spoločnosť, celá naša ekonomika. Pretože ja vnímam rozvoj životného prostredia alebo agendu životného prostredia ako prierezovú a tam si myslím, že tam by mal byť tento rezort s ekonomikou proste spojení spojenci. A keď začneme vnímať výdavky v životnom prostredí aj cez pohľad výdavkov v ekonomike, možno začnete to mnohí chápať celkom inak a nebudete len vnímať každé opatrenie v životnom prostredí alebo apel na lepšie rozhodovanie ako nejaké výmysly ochranárov.
Taká strata biodiverzity má veľký dopad napríklad na zdravie obyvateľstva. Na jednoduchom príklade to poviem. Len také rozširovanie inváznych druhov, to znamená cudzorodých druhov, na ktoré sú ľudia veľmi alergickí, taká ambrózia, je to rastlina, ktorá sa práve na plochách, kde je strata biodiverzity, prvá rozšíri a obrovské množstvá aj Slovákov sú na ňu alergickí. Tie výdavky v zdravotníctve, ktoré sú len spojené s liečbou na alergie na túto jednu rastlinu, keby neboli, tak minimálne ak zostanú v rezorte zdravotníctva, tak sa máme lepšie. A len jednoduché opatrenia, to, aby tá biodiverzita v tých miestach bola zachovaná. To znamená čo? To znamená lepšie hospodárenie na poľnohospodárskych pôdach, menej výrubov, lepšie hospodárenia v lesoch, lepšie rozhodovania v územnom plánovaní. Čiže len správnymi rozhodovaniami vieme usporiť obrovské výdavky na dopady na zdravie obyvateľstva z titulu toho, že strácame biodiverzitu, z titulu toho, že sa nám tam rozmnožia rastliny, ktoré, na ktoré sú ľudia alergickí a ktoré musíme následne liečiť a dlhodobo liečiť.
Hovoríme tu často o lesoch. Ale také nesprávne postupy lesohospodárske spôsobujú nám povodne, spôsobujú nám stratu tých spoločenských funkcií, ktoré naozaj asi sa ťažko dajú vyčísliť, ale niektoré z nich sú vyčíslené. Napríklad Inštitút environmentálnej politiky vyčíslil, že ročne 13 mil. eur len na protipovodňové opatrenia. To znamená, len by sme usporili lepším hospodárením, zodpovednejším správaním sa v krajine len 13 mil. eur, ktoré takto idú do vzduchu. A to neverím, že máte spočítané výdavky, a možno máte, len som ich možno nenašla, výdavky, ktoré poisťovne dávajú na to, na opatrenia, respektíve výdavky spojené s kalamitami živelnými. Kolega spomínal, boli vetry, polámali sa stromy, postŕhalo strechy a podobne. Čiže aj toto je biodiverzita. Ak máme krajinu zdravú, tieto prejavy sú aj vždy boli, ale sú ďaleko miernejšie.
Ďalšie výdavky, kde vieme usporiť, aby nebolo potrebné dávať do životného prostredia, nedostatočný výkon štátnej správy, nesprávne rozhodovania, tam si môžte podať ruku s ministrom Kaliňákom, bo on je zodpovedný za rozhodovanie štátnej správy. Výkon štátnej správy vykonávajú okresné úrady. Ministerstvo životného prostredia dáva len v podstate odborné poradenstvo, ale tieto rozhodovania majú fatálne následky. Aké následky napríklad? Povieme si, že výdavky na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, no tak to spravili nejakí vojaci, to bolo za socializmu, niekto spravil nejaké staré environmentálne záťaže, ktoré teraz my musíme na ne hľadať výdavky. Lenže omyl, to nie sú len staré, to sú aj novodobé, to sú novodobé čierne skládky, novodobé veci, že kameňolomy sa rekultivujú odpadom. Akože sa rekultivujú. A vznikajú nám novodobé záťaže, ktoré jedného dňa budú mať také dopady, že nebudeme mať pitnú vodu. Budeme jej mať možno dostatok, ale nebude pitná a na jej úpravu, na to, aby sme ju mohli piť, budeme vynakladať milióny, milióny eur. Čiže zase je to len o tom, že nemusia tie výdavky byť, keď sa bude v rezorte životného prostredia v týchto rozhodovaniach správať rozumnejšie.
Vodné hospodárstvo, v tejto, vašom materiáli uvádzate, hovoríte o Slovenskom vodohospodárskom podniku. Prakticky pri každom jednom vystúpení hovoríme o tomto štátnom podniku, ktorý má úlohu zabezpečovať správu vodných tokov na Slovensku, a najvýznamnejšími asi aj poberateľmi financií je správa Dunaja ako najväčšej európskej rieky. A píšete tu, bez akýchkoľvek poznatkov konštatujete, že vytvárala sa strata a tá strata je napríklad aj z toho, že len 33 % štát uhradil za služby, za neregulované služby, ktoré si štát objednal u tohto podniku a z toho titulu v tom podniku sa generuje strata. Tie neregulované služby sú na udržiavanie plavebnej dráhy v Dunaji. Sú to služby, ktoré slúžia na protipovodňovú ochranu, respektíve správu celého toku. Ako môže štát nezaplatiť? Veď je neplatič. Veď to ako majú potom fungovať, ten podnik, keď mu nezaplatíte? A potom v štátnom rozpočte poviete, no že ešte 20 mil. môže usporiť ten podnik. Ale ako sa má on rozvíjať, keď štát mu každoročne roky, roky dozadu generuje stratu tým, že mu nezaplatí to, čo si uňho objedná? Veď to je protizákonné! Mali by ste s týmto niečo robiť v podstate ako s princípom.
Ovzdušie. To je tiež čosi, kde vieme usporiť výdavky na celom štátnom rozpočte. Kvalita ovzdušia, to, čo dýchame, zase ovplyvňuje naše zdravie. Výdavky na zdravotníctvo z titulu znečisteného ovzdušia, z titulu prašnosti, ale aj emisií, ktoré sa rozptyľujú v ovzduší a ich dýchame, zase spôsobujú veľké výdavky do zdravotníctva. A zase poviem konkrétne číslo, ktoré je uvedené v dokumentoch za rok 2016. Päťsto miliónov eur ročne by sa mohlo ušetriť na zdravotníctve, keby sa skončilo spaľovanie uhlia na Hornej Nitre. Prečo tieto výdavky, tieto výdavky naďalej generujeme? A je to len jedno rozhodnutie vlády o tom, aby vlastne bol ukončený tento nezmysel vo všeobecne hospodárskom záujme a dotovaná ťažba uhlia a jeho spaľovanie v elektrárňach Nováky. Tento hazard ja považujem za kriminálny čin. Keď si pozrieme emisné hodnoty za dva mesiace, ktoré spôsobil len prevádzkový pokus tejto elektrárne v roku 2016 len zato, aby nieže vyskúšali novú technológiu, ale zato, aby vyrobili elektrinu z takéhoto uhlia, zamorili ovzdušie nielen na Hornej Nitre, ale v celej Európe, pretože to zvýšenie emisií zaznamenali aj v európskych krajinách a ony upozornili na základe svojich meraní, že čosi sa deje. Čiže toto bolo normálne klamstvo, ktoré je vydeklarované teraz v dokumentoch, kde sa preukazujú v Národnom registri emisií. Čiže keby strategické rozhodnutie bolo pred niekoľkými rokmi, že nebude sa už toto uhlie spaľovať, 500 mil. eur ročne len z titulu tohto ste mohli usporiť.
A, pán minister, ešte mám jeden návrh na to, čo by ste mohli započítať na strane aktív v tom čistom bohatstve. Sú to údaje, ktoré sú zverejnené v európskych dokumentoch a je to vlastne k titulu ochrany prírody tých naturovských území. Tam sú vyčíslené, že zase len tie naturovské územia, ktoré sú brané ako niečo zlé, niečo, čo bráni podnikaniu, niečo, čo tu nechceme, niečo, čo blokuje rozvoj tejto krajiny. Ale práve naopak, ja vám chcem povedať, aký prínos tieto naturovské územia majú, pretože ony nám vyrábajú službu. Ony nám vyrábajú ekosystémové služby a je vypočítaná hodnota, že ročný príjem ekosystémových služieb v rámci celej Európskej únie, to znamená v rámci celej, všetkých, tej sústavy toho územia, je 300 mld. eur.
Pán minister, keď si prepočítame plochu na Slovensko, máte konkrétne číslo, ktoré môžte dať na strane aktív v čistom bohatstve ako prínos ekosystémových služieb územia natura na Slovensku. Jednoduchá matematika, rovnica, máte číslo, ktoré je exaktné z európskych dokumentov. Na... (Reakcia ministra.) Prosím? A budeme hneď v pluse a vidíte, vďaka životnému prostrediu.
Na záver chcem len ešte povedať jednu vec, že tým, že ničíme biodiverzitu, že ničíme našu krajinu, tú schopnosť jej života bez, tými prirodzenými prírodnými postupmi, ohrozujeme vodu, pôdu, ovzdušie, poľnohospodárske produkty, plodiny, z toho sa vytvárajú potraviny, keď nemáme dostatok pestrú krajinu, je ohrozené opeľovanie. To je možno niečo, čo, prečo tu hovoríme o opeľovaní, ale bez opeľovaní nemáme, nebudeme mať úrodu. Ohrozuje to sucho a naše zdravie. Takže na záver ešte, pán minister, ja nepýtam viac peňazí do rezortu, práve naopak, ja ponúkam lacné a efektívne riešenia. Stačí pochopiť, že pri rozhodovaní treba myslieť dopredu a na dopady na životné prostredie, lebo zlé rozhodnutia siahajú do peňaženky verejných financií.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2017 18:13 - 18:15 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Áno, je to tak. Slovenský vodohospodársky podnik je dlhodobo v strate, avšak nie s tým, že by nejako zle hospodárili, je to práve tým, že štát si neplní svoju elementárnu povinnosť, že si objedná služby, za ktoré následne nezaplatí. Takže poukazovať na to, že dá sa ešte v tomto podniku usporiť 20 mil. eur ročne na, a získať takto tie peniaze do rozpočtu, je dosť zvláštne. I keď, samozrejme, urobiť audit bude vhodné. Je to podnik, ktorý má najviac počtov zamestnancov v rezorte životného prostredia, no ale sú to aj práce, ktoré si tú ľudskú činnosť vyžadujú, pretože taký poriečny jednoducho musí byť pri tých hatiach, pretože keď príde zrazu z jednej hodiny na hodinu nejaký lejak a treba otvárať hate, tak ten človek tam musí byť. Čiže tá ľudská sa nedá nahradiť nejako inak, ani outsourcingom, ani podobne. Takáto situácia bola kedysi v Čechách, kedy presne takýmto modelom urobili reformu a obrovská povodeň na Morave, katastrofická, ktorá bola, neviem, v ktorom roku to bolo, v 90. rokoch, tak bola, práve bola z takéhoto nejakého modelu. Takže treba byť naozaj v tomto smere veľmi opatrný.
Ten audit možno pôjde k tomu, že sa ukáže, že naozaj robí tá flotila mechanizmov, ktoré podnik má, mal, si už pamätá nejaký ten čas a aj tá modernizácia by možno prispela k nejakej efektivite.
Takže verím, že aj tieto naše diskusie budú apelom pre pána ministra životného prostredia, ale možno aj pre pána ministra financií, aby prehodnotili napr. financovanie Vodného diela Gabčíkovo a príjem z príjmu elektrární, aby išiel do tej vody.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2017 17:48 - 18:11 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, tiež by som sa rada vyjadrila k návrhu štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu verejnej správy. Nie som makroekonóm, ale som tímlíderka pre životné prostredie pri strane Sloboda a Solidarita a chcem sa prioritne venovať tejto kapitole a postrehom, ktoré som zaznamenala pri študovaní materiálov, ktoré ste nám predložili.
Moja otázka je, že ako vidíte výhľad financovania výdavkov v oblasti životného prostredia? Vláda v roku 2013 prijala jednu z množstva stratégií, ktoré má, ale napríklad konkrétne táto stratégia adaptácie na nepriaznivé dopady na zmeny klímy, avšak jej uplatňovanie v praxi je nedostatočné. Chýba akčný plán, časový harmonogram či monitoring jej plnenia. V roku 2016 Slovenská republika pristúpila k Parížskej dohode. Ako vážne to vidíte so záväzkami, ktoré vyplývajú s napĺňaním tejto dohody?
Ďalší poznatok. Podľa odhadov samotné znečistenie ovzdušia v Slovenskej republike spôsobuje viac ako 5-tisíc predčasných úmrtí ročne a veľké ekonomické straty z extrémov spôsobených zmenou klímy a za jediný rok vyčíslené, v roku 2013 presiahli výšku 1,3 mld. eur. Napriek všetkým týmto poznatkom naďalej sa spaľuje hnedé uhlie na Hornej Nitre, ťaží sa, spaľuje sa a štát plánuje aj naďalej nepriamu dotáciu do tejto ťažby a spaľovania až do roku 2030, a to v kombinácii s prípravou nového ťažobného poľa. Ubúdajú lesy, mokrade a adaptačné opatrenia na zmenu klímy sú nejednoznačné. Ako ste premietli stratégiu adaptácie a nízkouhlíkovú stratégiu do rozpočtu?
To je len na ukážku toho, že je namieste pri štátnom rozpočte podrobne hovoriť o životnom prostredí, nielen o rezorte samotnom, alebo ja to vnímam ako prierezový rezort a financovanie tohto rezortu má dopady aj na celú spoločnosť.
Kapitola má navrhované výdavky vo výške 193 mil. eur, ktoré sú oproti schválenému rozpočtu na rok 2017 nižšie o 60 percent. A popritom aj tie prostriedky, ktoré sú alokované, sú alokované v prvom rade z Environmentálneho fondu a zo zdrojov Európskej únie, to je až 70 %, zo štátneho rozpočtu je to len 18 percent.
Pán minister, pri takomto plánovaní, ako pripravíte našu krajinu na obdobie, keď nebudú eurofondy? Ako pripravíte rozpočet na rok 2021? Som zvedavá.
Výdavky na podporu vodného hospodárstva v návrhu rozpočtu na rok 2018 boli taktiež rozpočtované s veľkým poklesom. Tu by som sa chcela pozastaviť pri dvoch štátnych podnikoch, ktoré zabezpečujú vo výraznej miere vodné hospodárstvo. Je to Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý pripravuje stavby protipovodňového charakteru a má hlavnú úlohu, jednu z hlavných úloh zabezpečiť nielen teda protipovodňovú ochranu, ale aj udržiavanie splavnosti vodných ciest, a to hlavne splavnosť Dunaja. Tuná si treba uvedomiť, sú aj súvisiace výdavky s Vodným dielom Gabčíkovo, ktoré má ťažkosti práve z toho, že tieto výdavky nie sú dostatočne alokované a že štát si neplní svoje, svoje povinnosti.
Súhlasím s tým, že má sa robiť audit v Slovenskom vodohospodárskom podniku, aby sa optimalizovali výdavky. V rozpočte počítate, že v budúcnosti sa znížia o 20 mil. eur, aby sa, budú sa outsourcovať nejaké služby, racionalizovať flotila a podobne, avšak ja si myslím, že tá strata, ktorá je dlhodobá a jedine v roku 2013 štátny podnik nevykázal stratu, je práve z toho dôvodu, že štát si neplní svoju povinnosť a neplatí za, nepoukazuje finančné prostriedky za neregulované platby zo štátneho rozpočtu. Sú platby, ktoré sú práve najmä za to, za udržiavanie plavbyschopného Dunaja. Čiže treba, treba urobiť audit, avšak pokým štát nebude plniť si svoje povinnosti voči tomuto štátnemu podniku, dlhodobo nemôže sa dostať z tejto straty.
Ďalšia, do rozpočtov príjmov ministerstva životného prostredia je zapracovaný osobitný odvod. Treba, treba urobiť audit, avšak pokým štát nebude plniť si svoje povinnosti voči tomuto štátnemu podniku, dlhodobo nemôže sa dostať z tejto straty. Ďalšia, do rozpočtového príjmu ministerstva životného prostredia je zapracované osobitný odvod zo zisku, po zdanení vodohospodárskej výstavby v sume 200-tisíc eur. Tuná si myslím, že, apelujem, že mal by sa urobiť naozaj spoločný audit aj vodohospodárskej výstavby a, pán minister, už v minulom roku som vám odporúčala, neviem, či ste sa zapodievali mojím návrhom, zvážiť zlúčenie týchto dvoch štátnych podnikov. Bola vypracovaná revízia výdavkov na, ktorá navrhuje opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia, kde vyčíslil sa potenciál až 130 mil. eur. Boli tam také návrhy, ako väčšie inovatívne formy financovania ochrany prírody už vo výhľade rozpočtu 2019, napríklad zavedením vstupného do národných parkov. Nehovorím, že to je zlý nápad, môže to byť, niekde to už je zavedené, funguje to napríklad v Národnom parku Slovenský raj. Avšak to, čo ma zaujalo a by som bola veľmi rada, pán minister, či naozaj to myslíte vážne s tým, že v roku 2019 je navrhnuté zrušenie fakultatívnych daní, ktoré sú oslobodené v spotrebných daniach z elektriny, uhlia a zemného plynu s tým, že už v roku 2019 je ako návrh úspor a výnosov vo výške 65 mil. eur, či to je teda naozaj myslené vážne. V revízii sa uvádzajú aj čísla ohľadom utlmenia výroby elektrickej energie z uhlia, že keď by došlo k tomu útlmu hneď v roku 2015 napríklad, tak je to vyčíslené, že ušetrilo by sa 500 mil. eur na zdravotných benefitoch a 100 mil. eur na nižších výdavkoch odberateľov elektriny. Nevidím v rozpočte žiaden poznatok na to, že týmito odporúčaniami by ste sa zapodievali.
Odpadové hospodárstvo. Prekvapuje ma, že na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2018 nerozpočtujú žiadne prostriedky eurofondu a spolufinancovania v novom programovom období. Ako, kde sú napríklad rozpočtované prostriedky na ISO, nový informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý má zabezpečovať zhromažďovanie údajov v oblasti odpadového hospodárstva? Kde len investičné prostriedky vo výške 15 mil. eur, iste, možno sú alokované na rok 2017, ale je zrejmé, že táto platba neodíde. Takže ako to bude v budúcom roku, keď nie sú rozpočtované? Taktiež nie je jasné prepojenie napríklad tohto projektu s prioritami informatizácie, kde sa ukazuje, že niektoré komponenty sú duplicitné, nie je jasná prevádzka systému, nie sú naň rozpočtované prostriedky. Ako bude fungovať rezort s takýmto rozpočtom, tak to bude asi dosť náročné.
Súčasťou, nie priamo, ale teda kapitoly, je aj Environmentálny fond. Tuná súčasťou príjmov Environmentálneho fondu sú príjmy z aukcií emisných kvót, ktoré tvoria najvyššiu časť príjmov. Rozpočet príjmov Environmentálneho fondu na rok 2018 bol stanovený na úrovni 500 mil. 393-tisíc eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2017, avšak výdavky sú rozpočtované na úroveň 27 miliónov.
Pán minister, chcem sa opýtať, že súčasne tento, táto pol miliarda vám slúži ako rezerva pre štátny rozpočet, aj keď sú naviazané v Environmentálnom fonde, ale nedajú sa použiť. Aké máte plány s touto rezervou, ktorá sa drží na účtoch Environmentálneho fondu? Fond sám nerozhoduje o svojich výdavkoch, ale je každoročne odkázaný na dohodu medzi ministerstvom financie a ministerstvom životného prostredia. Nie je to náhodou fond, ktorý plánujete použiť na dotáciu do zeleného fondu pre tretie krajiny, k čomu sme sa zaviazali v Parížskej dohode? Prosím vás, aby ste otvorili karty, lebo ak to takto plánujete, tak ja to hodnotím ako krádež na ľuďoch, na ľuďoch, obyvateľoch Slovenskej republiky a na ich práve na kvalitné životné prostredie. Tieto prostriedky by mali byť použité výhradne na skvalitnenie životného prostredia našich občanov, občanov Slovenskej republiky. Ak by sa použili napríklad na likvidáciu starých environmentálnych záťaží, pochopila by som to, napríklad ak by išlo o riadnu a úplnú sanáciu vrakunskej skládky, odkiaľ sa šíria toxické látky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov a výdavky na opatrenia a následne čistenia pitnej vody budú enormné. A keď nad týmto si budeme zatvárať oči, tak myslím si, že je to veľkou, veľkou chybou nielen ekologickou, ale aj ekonomickou. Tak nás to dobehne jedného dňa a bude to oveľa, oveľa drahšie.
Chybou rezortu je, že sa neurčujú výdavky na základe priorít. Je toto aj odporúčanie NKÚ, kde v správe sa o tom píše, že mali by sa robiť, každá veľká investícia by mala prejsť štúdiou uskutočniteľnosti a na základe analýzy nákladov a prínosov. Nerobí sa to. Prečo o tom hovorím? Opäť sú to tie environmentálne záťaže. Na Slovensku je evidovaných viac ako 1700 lokalít s environmentálnou záťažou, avšak vyberajú sa možno tie, kde najviac ľudia kričia, nevyberajú sa možno podľa priorít, i keď v prioritných je minimálne 139, čo je počet velikánsky. Rozpočet na ne je, proste peniaze na to nie sú, zdá sa, no ale na tom, napríklad na tom ich, tá pol miliarda eur, keby bola na toto vyčlenená, tak si myslím, že by životné prostredie, životné prostredie u nás bolo na tom lepšie.
Ochrana prírody. Pán minister, musím to spomenúť, pretože štátna ochrana prírody je organizácia, ktorá je v rezorte životného prostredia, avšak je potrebné, naozaj súhlasím s tým odporúčaním, odporúčaním revízie, správy z revízie, aby prešla auditom, avšak tu by som odporúčala prehodnotiť jej formu z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu. To, že ten systém financovania tohto odboru funguje na princípe, na základe žiadosti, nie na základe posúdenia priorít a výšky nákladov, nie každé stredisko štátnej ochrany prírody alebo národného parku je na tom rovnako, treba urobiť analýzu, do ktorej by mali byť zahrnuté sústavy Natura, alebo aj Ramsarské lokality.
Chcem ešte spomenúť v rámci ochrany prírody aj výdavky, ktoré sú nevyhnutné, štátneho rozpočtu na kompenzáciu náhrad za obmedzenie práv. V rozpočte to nie je jasne zadefinované a v podstate jediný jasný budget, ktorý tam je, je v programe rozvoja vidieka, kde je alokovaných 725-tisíc eur, čo je veľmi málo. Čiastočne sa píše v slovnej niekde, v nejakej slovnej časti, že vyplácajú cez ministerstvo vnútra, tie kompenzácie, avšak v rozpočte ministerstva žiadnu takúto položku som nenašla. Tu treba jednoznačne zadefinovať, ako je štát pripravený a z akých peňazí vyplácať tieto dopady za kompenzáciu a obmedzenie vlastníckych práv z titulu chránených území, netýka sa to len chránených území ochrany prírody, ale napríklad aj z vodohospodárskych účelov.
Spomínali ste to aj vy vo svojom úvodnom slove, že sú vyčlenené nejaké prostriedky na predkupné právo na pozemky v chránených oblastiach a výdavky súvisiace so zonáciou TANAP. No tak to už je ako neverending story, TANAP zonácia. A my dnes ideme vlastne vyčleňovať prostriedky na odkup pozemkov, ktoré pred tým patrili štátu, štát ich vymenil so súkromným investorom J&T. A teraz ideme aj od nich naspäť vykupovať pozemky na to, aby sa mohla dokončiť zonácia TANAP-u? Tak to je naozaj akože Hlava XXII a Kocúrkovo.
Lesy. Lesy Slovenskej republiky sú v rezorte ministerstva pôdohospodárstva, ale vnímam ich, aj v našom programe SaS máme, že by mali byť v rezorte životného prostredia, preto sa k nim vyjadrím. Taktiež jedným z príjmov rezortu je mimoriadny odvod zo štátneho podniku, ktorý je aj súčasťou zákona o štátnom rozpočte, a prečítam, čo konštatuje NKÚ v tejto časti, že "rekordne a neustále stúpajúci objem ťažby dreva sa neodráža na stagnujúcom odvode do štátneho rozpočtu, čo vytvára otázky nad efektivitou riadenia štátneho podniku". Ja by som dodala, že si myslím, že tento osobitný odvod by vôbec nemal byť. Aj v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby v zákone bol vypustený aj tento osobitný odvod pre Vodohospodársku výstavbu, aj pre Lesy Slovenskej republiky, pretože to považujeme za netransparentné príjmy do štátneho rozpočtu, kde občan nebude vidieť efekt toho, tohto nejakého ďalšieho odvodu z týchto dvoch štátnych podnikov, pretože sa to neodrazí na zlepšení situácie v našich lesoch.
Na záver by som ešte chcela spomenúť ekosystémové služby, ktoré nie sú už nejakým spôsobom vyčíslené v štátnom rozpočte. Jožko Rajtár, prosím ťa, mohla by som ťa poprosiť, mám pozmeňujúci návrh, som si zabudla na stole položený, aby som ho mohla prečítať. Ďakujem pekne. Tak ale snáď sa črtá na nejaké lepšie časy, pretože v materiáloch som sa dočítala, že aspoň územia Natura majú vyčíslenú hodnotu ekosystémových služieb v rámci celej Európskej únie, čo sa prenáša asi na 200 až 300 mld. eur, pán minister. Na Slovensku do tejto sústavy patrí 514 území s rozlohou 14-tisíc km2, čo je približne 30 % rozlohy Slovenska. Máme za úlohu do roku 2020 tieto, tuto ekosystémové služby vypočítať, tak bolo by asi vhodné, aby sa na tom začalo robiť.
Už finalizujem, ale prípadne ešte pôjdem do ústnej rozpravy, ak nestihnem. Hovorili ste tu aj o karpatských bukových lesoch. V prílohe 5 rozpočtu sú záväzné limity dotácie obciam a vyšším územným celkom na rok 2018. Sú tam rozpísané mestá ako Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča, Kremnica a tak ďalej. Keď som sa pýtala pána štátneho tajomníka, že prečo tieto obce, povedal, že je to z toho dôvodu, že sú to mestá UNESCO. Nuž aj Karpatské bukové pralesy sú UNESCO lesy a mali by byť potom v tomto prípade tie samosprávy, ktorých sa to dotýka, mať samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte tak, aby vlastne tie obmedzenia tam vlastníkov boli, presne možné počítať s akými finančnými prostriedkami na to, aby toto UNESCO dedičstvo bolo. Lebo nie sú to len pamiatky, príroda je tak isto naše, naše dedičstvo. Okrem toho ešte aj si myslím, že by tam malo mať samotnú kapitolu Bratislava.
Ďakujem pekne, v tejto chvíli teda svoju rozpravu preruším, aby som teraz prečítala môj pozmeňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto: Paragraf 6 a § 7 sa vypúšťajú. Nasledujúci paragraf sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: Cieľom pozmeňujúceho návrhu je vypustiť z návrhu zákona § 6 a § 7, ktorých obsahom je uloženie povinnosti dvom štátnym podnikom – Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odviesť do štátneho rozpočtu osobitný odvod v zákonom ustanovenej sume. Osobitným odvodom sú poškodení občania Slovenskej republiky. Takto získané, takto získaný príjem štátneho rozpočtu sa minie netransparentne na všeobecné výdavky. Popri tom je preukázané, že štát nedostatočne zabezpečuje starostlivosť o vodné diela, napr. tým, že neudržiava riadne zdrž Vodného diela Gabčíkovo, čím sú ohrozené vodárenské zdroje pitnej vody v Kalinkove a Šamoríne. Obdobne je to pri štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorých výmera porastovej pôdy je takmer 900-tisíc ha. Osobitný odvod sa netransparentne minie na výdavky štátneho rozpočtu. Občan nepocíti zlepšenie hospodárenia v lesoch tak, aby sa zlepšila ich spoločenská funkcia. Ak chce štát dokázať, že je dobrým vlastníkom, mal by obom uvedeným štátnym podnikom ponechať možnosť investovať celý zisk do rozvoja podniku a nie použiť ho na účely spotreby v podmienkach štátneho rozpočtu. Rešpektujeme právo vlastníka na podiel na zisku, avšak dobrý vlastník sa od iných vlastníkov odlišuje práve tým, že zisk nepoužíva pre bežnú spotrebu, ale pre rozvoj podniku. Máme za to, že ak vláda argumentuje dobrými hospodárskymi výsledkami, malo by byť jej prioritou správať sa ako dobrý vlastník, to znamená, zodpovedne spravovať štátny majetok.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2017 18:16 - 18:18 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán minister, ja si vážim všetkých poctivých policajtov a je ich veľa. Avšak z nich problém nie je, ale problém je vo vedení rezortu. Dám vám príklady.
Prvý príklad. Vznik takých paramilitantných skupín a nárast extrémizmu je dôsledok aj toho, ako zle funguje polícia, akú slabú dôveru má vo verejnosti, ale aj o tom, že na čele Policajného zboru a ministerstva vnútra sú skompromitovaní ľudia ako vy a pán Gašpar.
Druhý príklad. Vyhlasovali ste svojho času na pôde parlamentu, že kauza neoprávneného čerpania odpočtov DPH je vymyslená, a nebola, a vy tu stojíte ako človek, ktorý mal reálne obchody s podnikateľom, ktorý sa priznal k daňovým podvodom. Zasahovali ste do vyšetrovania minimálne svojimi verejnými vyjadreniami.
Ďalšie nedošetrenie bývania premiéra v byte daňového podvodníka, nejasnosti okolo vašich kšeftov aj kšeftov s bývalým ministrom Počiatkom.
A napokon výtky pri verejnom obstarávaní, ktoré sme dnes počuli, na vašom rezorte, to by malo stačiť.
Už len za toto by ste mali prevziať politickú zodpovednosť a odstúpiť sám. Odstúpte sám tak, ako sa to robí vo vyspelých demokratických spoločnostiam v takýchto prípadoch.
A na záver vám pripomeniem ešte jednu vec, a síce slová vášho súpútnika Borisa Zalu, ktorý povedal o vás, že: "Nejde o technickoprávnu realitu jeho káuz," teda vašich, "ale o dôveryhodnosť inštitúcie, a to dokonca tej najcitlivejšej – policajnej, vyšetrovacej, tej, ktorá je prvým stupňom výkonu spravodlivosti a ktorej je len prvým služobníkom, a nie vládcom. Ak to teda nie je morálnou výzvou pre ministra Kaliňáka na odstúpenie, tak by to malo byť politickou povinnosťou SMER-u – SD, ktorý ho nominoval."
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2017 17:46 - 17:46 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán predseda vlády, povedali ste, že štyrikrát ste vyhrali voľby a trikrát zostavovali vládu. No, a teraz sa pozrime na to, v akom stave je naša krajina. Je tu nevymožiteľnosť práva, chudoba. Aj po desiatich rokoch vašej vlády sú na Slovensku nerozvinuté oblasti. To lynčovanie podnikateľského prostredia, poškodzovanie životného prostredia nekoncepčnými rozhodnutiami, zadlžovanie krajiny.
A, pán minister (pozn. red.: správne "predseda vlády"), zabudli ste povedať ešte, pripomenúť aj vášho pána ministra Kaliňáka, ktorého dnes práve tu odvolávame, a jeho nefunkčnú políciu a rezort, kde stoja, na jeho čele stoja ľudia, ktorí sú skompromitovaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2017 17:02 - 17:03 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán minister, chcem zareagovať len na tie vaše poznámky ohľadom odbornosti, vedomostí, to porozumeniu veci, no, tak ako vy to, čo rozprávate, zrejme najprv vy by ste si mali tiež naštudovať veci. Reagujem na to, čo ste tam na moju faktickú odpovedali ohľadom predaja pozemkov, tak to bolo úplne čosi, čosi, čo vôbec nerozumiete. Pretože tam nebolo žiadne verejné obstarávanie, bola to riadna verejná súťaž o tom, kto ponúkne viac v roku 2005 za slovenské koruny. Čiže keď hovoríte o miliónoch, treba byť korektný a hovoriť o slovenských korunách a nezavádzať o tom, že niekto pochybil niekde vo verejnom obstarávaní, keď v tom čase predaj majetku fungoval úplne inak, ako funguje teraz. Reagujem na tú, predaj pozemkov.
Čiže aj vy by ste si mali najprv preštudovať, ako to celé bolo, aby ste sa mohli k tomu vyjadrovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2017 16:16 - 16:18 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán minister, teda už v akom zúfalstve musíte byť, keď vyťahujete na predsedu SaS Sulíka predaj pozemku v roku 2005, kedy ešte vôbec nebol v politike a strana SaS ešte ani neexistovala.
K tomu predaju pozemkov vo Vajnoroch treba povedať, je to na jeho stránke zverejnené, že predaj pozemku najprv išiel cez realitné kancelárie, na ktorých sa nikto neprihlásil. Až následne, následne spoločnosť OLO vypísala tender v siedmich novinách a prihlásilo sa 18 firiem a medzi nimi aj Fax Copy, áno, kde bol v tom čase Sulík 48-percentný spoluvlastník, avšak táto spoločnosť predložila najvyššiu sumu, a preto aj spoločnosť OLO jej to predalo.
Prečo o tom hovorím? Je to z toho dôvodu, že tento pozemok bol vyhlásený za nadbytočný, bol to pozemok vo Vajnoroch, kde mala byť postavená, recyklačný dvor a v tom čase, ja ako starostka Vajnor, sme sa ostro postavili proti tomuto zámeru spoločnosti OLO, aby vo vstupe do Vajnor do pamiatkovej zóny bol vybudovaný recyklačný dvor. Z toho dôvodu sa tento pozemok pre spoločnosť stal nadbytočný, a preto došlo k jeho predaju.
Ako som sa naďalej dočítala v informáciách, ktoré zverejnil pán Sulík, spoločnosť Fax Copy po 13 mesiacoch, kedy tam chcela najskôr postaviť svoje sídlo, tak nakoniec z tohto zámeru zišlo a majetok predalo, predalo ho so ziskom nejakých 20 %. Vy ste tu hádzali miliónmi, lenže v roku 2005 tie milióny boli v slovenských korunách, čiže ten predaj pozemku, ktoré získalo majetku, do majetku vlastne OLO peniaze, bolo v hodnote asi 1,2 mil. eur. Čiže žiadne veľké milióny v takej hodnote, ako ste tu vy spomínali.
Takže len toľko, aby toto bolo na správnej miere... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis