Videokanál poslanca

Pán kolega, máte viacej informácií ako my tu v pléne? Máte viacej informácií ako ministerstvo životného prostredia? Vy ste videli nejaké iné projekty, ktorými by sa mohla táto environmentálna záťaž definitívne zlikvidovať? Poznáte ich? Boli prezentované, boli vyhodnotené? Boli prezentované? Boli vyhodnotené, či naozaj sú zaťažujúcejšie životnému prostrediu alebo ekonomicky náročnejšie? Nie. Bol vybratý jeden projekt, jeden projekt geologickej lobby a už namiesto toho, aby sa tento projekt preveril, či je najlepší a najúčinnejší, dnes ministerstvo už vyberá dodávateľa. Tak o čom tu hovoríme? A pritom ešte nemá povolenia, nemá posúdenie, ale už ide mať vybratého dodávateľa, ktorý tento neposúdený projekt bude realizovať.
A myslíte, že Európska únia na takýto proces nám uvoľní tie peniaze? A keď ich začneme čerpať, tak ich budeme musieť vrátiť. Pretože toto je proces, ktorý rozhodne nie je v súlade s pravidlami demokratickej krajiny, ani teda pravidlami Slovenska, keď to tak poviem.

Pán kolega, páči sa mi, ako bránite svojho ministra, má to tak byť, je to v poriadku, avšak tie argumenty, ktoré ste použili, tak stoja trošku na vode. Keby aspoň na čistej, však? Povedzme si, čo hovorí ústava vo veci oblasti životného prostredia. Ústava hovorí, že každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. A teraz, "štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určených druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov". To znamená, nič nebránilo ani z titulu povinností, ktoré štát, ústava kladie štátu na to, aby dbal o ochranu kvalitnej pitnej vody Žitného ostrova. To, že bola dlhodobo určovaná povinná osoba, kto je zodpovedný za realizáciu sanácie, ako určenie pôvodcu sanácie vrakunskej skládky, to je pravda. Avšak to nebránilo ministerstvu životného prostredia v zmysle iných zákonov, smernice o vodách, v zmysle zákonov, kde vlastne štát sa zaviazal o dosiahnutie, čo environmentálnych cieľov, to znamená, dosiahnuť dobrú kvalitu podzemných vôd, realizovať opatrenia. Ani len sa štát nad tým nezamyslel, robil monitoring podzemných vôd Žitného ostrova, kde len zo zverejnených údajov od roku 2009, dovtedy zverejnené dáta nie sú, ale predpokladám, že aj vtedy mohlo byť, ale teda hovorme od roku 2009, kedy boli analyzované vo vzorkách vôd Žitného ostrova pesticídy, v hlbokých horizontoch Žitného ostrova, a štát nekonal.
Pán minister sa vyviňuje, že však údaje boli zverejnené v ročných správach SHMÚ a každý ich mohol si tam nájsť a prečítať a skonštatovať, že naša najväčšia zásobáreň pitnej vody, riečny ostrov strednej Európy, ktorý má kapacitu zásobiť pitnou vodou 13 miliónov ľudí, to znamená nielen 250-tisíc obyvateľov, ktorí v súčasnosti odtiaľ poberajú z vodárenských zdrojov vodu, ale pre 13 miliónov ľudí v Európe, že tento poklad je, si pomaly nekonaním štátnych orgánov znehodnocujeme a nechávame tých ľudí v mienke, že tá voda je stále pitná, môžete ju piť, a ohrozujeme ich zdravie. Je to fatálne, fatálne zlyhanie štátnej správy.
Hovorili ste aj o tom, že áno, že iné riešenia sú a majú byť vo verejnom a sú teda vo verejnom záujme. Spomínali ste, áno, to sa dá uznať, ak sú najlepšie riešenia navrhnuté a majú sa realizovať a budú účinné, nech sú vo verejnom záujme a keď budeme hovoriť o samotnom zákone, tak nech sa použijú možno v krajných prípadoch aj krajné prostriedky.
Ale chcem ešte zareagovať na to, čo bolo povedané, že no, skúste povedať Vrakunčanom, že nebude zákon prijatý na tejto schôdzi, ale o pol roka. Tí Vrakunčania tam s tou skládkou žijú od 1970, proste 70. rokov, kedy tam tá skládka vznikla, vtedy Vrakuňa bola malou obcou, ktorá sa postupne rozrastala, a všetci o tej skládke tam vedeli. Tá skládka bola v podstate istým spôsobom rekultivovaná, všetci o nej vedeli, bolo zakázané na nej stavať. Nijakým spôsobom okoloidúci človek nevedel o tom, že v zemi sa tá skládka nachádza. A samozrejme, že aktiváciou tejto vrakunskej skládky došlo zase konaním štátu, a to spustením dočasného riešenia Vodného diela Gabčíkovo. Už vtedy, keď sa pripravovalo náhradné riešenie, variant C pre Vodné dielo Gabčíkovo, sme ako ochranárska verejnosť a ľudia, ktorí sme sa venovali týmto témam, upozorňovali na to, že nielen na Žitnom ostrove, ale práve v tej severovýchodnej časti Bratislavy sa nachádzajú rôzne skládky, rôzne záťaže, ktoré, zmenou režimu podzemných vôd dôjde k ich aktivácii a k postupnej hrozbe ohrozenia kvality podzemnej vody Žitného ostrova. Vtedy to bola pomaly zakázaná téma a kto si dovolil toto niečo povedať nahlas, tak sa stretával vo svojom živote s veľkými problémami. Avšak štát už aj vtedy strkal hlavu do piesku, pretože tie negatívne vplyvy sa začali prejavovať neskôr. A prvýkrát, kedy ich občania Vrakune spozorovali, bolo zhruba v roku 2000, kedy do malého Dunaja z brehov začala vytekať smradľavá voda, ktorá tam dovtedy nebola, a potom začalo pátranie, o čo ide, a potvrdili sa tie scenáre, ktoré boli, na ktoré sme upozorňovali pri spustení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, že sa stanú.
Odvtedy sa problém nerieši, nerieši ho ministerstvo životného prostredia, nerieši ho ministerstvo zdravotníctva, neriešia ho príslušná štátna správa, nerieši ho žiadna inšpekcia. Každý sa tvári, že problém nie je. Ale uznávam, treba ho riešiť. A to, ten argument, že povedzte niekomu, že vyvezieme tú skládku a niekde inde ju budeme spracovávať, že čo povedia na to tí ľudia niekde inde, nuž, keď raz niečo je vo verejnom záujme, aj vo verejnom záujme a tých iných je mať kvalitnú pitnú vodu za dostupnú cenu, pretože ak my neurobíme riadnu sanáciu tejto skládky a sú rôzne technológie, ktoré boli prezentované na rôznych fórach, ktoré neboli preverené, či naozaj by neboli realizovateľné. Či tá sanácia na mieste, nejakým plazmatickým spracovaním, či nejakým vyvezením a spracovaním na inom mieste a vlastne urobenie komplexnej sanácie, toto nikto nikomu nepredložil.
A nikto ani nepredložil, aké opatrenia ministerstvo má nachystané na ochranu Žitného ostrova voči šíreniu toho obrovského plošného znečistenia, ktoré sa pomaly približuje z Bratislavy do podzemných vôd Žitného ostrova.
Tak hovorme tu pravdu, hovoríme síce o skrátenom konaní, ale tu nie je naozaj dôvod na to, aby sme dnes konali unáhlene. Keď prijme sa zákon v priebehu tohto polroka, nič sa nedeje, pretože to, čo ste povedali vy, áno, treba EIA, ale len malú. No o tom nerozhodujete vy, ale o tom vy nerozhodujete, že vy môžte pripraviť, máte pripraviť zámer, tzv. malú EIA, ale na základe toho zámeru sa stanovuje rozsah hodnotenia pre veľkú EIA. To znamená, že to nie, aha, budú tri mesiace, máme malú EIA, máme za tým všetkým. Nie, na základe malého oznámenia o zámere tej činnosti, ten sa vyhodnocuje, ten sa posudzuje, prerokuje s odborníkmi s verejnosťou a pri takýchto príkladoch zväčša sa ide potom do komplexného hodnotenia, ktoré sa robí na základe rozsahu hodnotenia, ktoré vzíde z tej tzv. malej EIA. To znamená, celý rok.
A prečo to neurobilo ministerstvo? Projekt je známy od roku, minimálne, čo je, na verejnosť sa z utajených zdrojov sa minimálne začiatkom minulého roku dostal ten projekt na verejnosť. Pretože bol v utajovanom režime. Prosím vás pekne, ten projekt bol v utajovanom režime. A keď sa zverejnil, prečo okamžite ministerstvo nezačalo EIA? Tá mohla byť za celý rok 2017 už uzavretá a dnes sme tu mohli mať rozhodnutie ministerstva životného prostredia a ak by bolo odporúčacieho charakteru, mohli začať správne konania. Nie je dôvod na skrátené konanie.

Martin, my poznáme vplyvy na životné prostredie samotnej skládky, avšak nepoznáme vplyvy na životné prostredie a efektivitu a účinnosť samotného projektu, ktorý má nejakým spôsobom byť či sanáciou skládky, alebo nejakým iným opatrením. Nepoznáme iné varianty. To znamená, nemáme istotu, že to riešenie, ktoré je navrhnuté, je najlepšie pre životné prostredie, že je najefektívnejším riešením a najúčinnejším riešením. Dnes vieme, keď hovoríme o konkrétnej vrakunskej skládke, že je to najlacnejším riešením. To bolo opakovane na verejných fórach povedané, na iné riešenie ministerstvo životného prostredia nemá peniaze. Pritom je to, sú peniaze vyčlenené alebo označené, identifikované len na výstavbu betónovej kapsulácie, čo nie je sanáciou, ale nie sú identifikované peniaze na opatrenia, ktoré majú práve ten dopad, to znamená, znehodnotenie podzemných vôd Žitného ostrova. Na odstránenie tohto toxického mraku a jeho priebežnú sanáciu, na to nie sú vyčlenené žiadne prostriedky, ani nie sú identifikované. Preto je dôležité poznať vplyvy toho samotného projektu a jeho varianty, aby boli známe a vybraté, aby boli najlepšie a najúčinnejšie, pretože akékoľvek šetrenie zvyšuje výdavky do životného prostredia a do zdravia ľudí.
Treba si povedať, Žitný ostrov je chránená vodohospodárska oblasť z dôvodu nie akumulácie len podzemnej v podstate úžitkovej vody, chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov bola chránená z dôvodu akumulácie pitnej vody. Tam donedávna kvalita podzemných vôd mala kvalitu pitnej vody. Dnes je to jeden obrovský toxický mrak, za ktorý nesie zodpovednosť, tie vlády, ktoré tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, prepáčte, ale neverím vlastným ušiam o tom, čo tu vy hovoríte. Tu sú absolútne dve diametrálne odlišné veci ohľadom nelegálnych čiernych skládok, prepánajána, veď to je absolútne... Vy hovoríte o tom, tu je nefunkčný štát, predsa keď raz máme vedomosť o tvorbe nových nelegálnych čiernych skládok, okamžite má, majú všetky orgány štátnej správy konať a nie sa pozerať nemo na to, jak sa zaváža v Ivanke pri Dunaji čierna, vytvára nová čierna skládka. To sa netýka tohto zákona. To sa týka starých environmentálnych záťaží, ktoré vznikli v minulosti za socializmu. To sa netýka čiernych nelegálnych skládok, ktoré vznikli v súčasnej dobe, za ktoré je zodpovedná už novodobá tá spoločnosť a minimálne desať rokov vlády Fica a nekonania ministerstiev, ktoré som spomínala.
Nevymožiteľnosť práva, ľahostajnosť orgánov štátnej správy, to vôbec nie je argumentom na to, aby sme dnes prijímali skrátené legislatívne konanie. A ja trvám na tom, že zo strany ministerstva životného prostredia ide len o čisté divadlo, že ide o skrátené legislatívne konanie. Pretože čo sa nám posunie? Keby sme dnes mali v prvom čítaní ten zákon, tak o jeden a pol mesiaca ho máme v druhom a treťom čítaní a koncom apríla zákon môže mať platnú účinnosť a riadnym medzirezortným pripomienkovacím konaním by sa vychytali muchy toho návrhu. Pretože sú tam veci, ktorými sa majú obmedzovať vlastnícke práva ľudí, ktorí tú škodu, hrozbu nespôsobili. Je pravdou, že sa tie toxíny každým dňom posúvajú, lenže ony sa už posúvajú roky a keď za tie tri mesiace sa posunú možno o meter. Takže neunáhlime sa, pretože to je veľmi dôležitý zákon, veľmi vážny zákon a preto je na mieste, aby sme sa o ňom riadne rozprávali a mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nebudem dlho rečniť, ale poviem názor za klub SaS. Pán minister, na skrátené konanie nie je absolútne žiaden dôvod. Tie dôvody, ktoré ste uviedli, sú, žiaľ, chronickou záležitosťou našej spoločnosti, chronickou záležitosťou zlyhávania rezortov a neriešenia situácie. Obviňovať samozrejme, že teraz nechceme robiť skrátené konanie a vy chcete konať, že my vlastne bránime nejakej realizácii, tiež nie je na mieste. Dovolím si tvrdiť, že z vašej strany aj zo strany vlády ide o divadlo, ide o pózu, aby ste mohli ľuďom povedať, že ako sa snažíte realizovať opatrenia na zamedzenie znečistenia Žitného ostrova. Pritom to znečistenie je identifikované, minimálne prvýkrát bolo v roku 2002 a odvtedy žiaden minister životného prostredia, žiaden minister zdravotníctva, žiaden minister vnútra, všetky rezorty, ktoré s akýmkoľvek podielom majú na starosť vodnú správu a zdravých obyvateľov zasiahnutej lokality chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, konajú minimálne alebo len čisto formálne.
V zdôvodnení sa uvádza, že naliehavosť prijatia navrhovanej právnej úpravy vyplýva z akútnej potreby sanácie vybraných environmentálnych záťaží, vplyvom ktorých dochádza ku kontaminácii podzemných vôd významnej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova a iných vodohospodárskych oblastí a štátu hrozia značné hospodárske škody v prípade ohrozenia vodárenských zdrojov, ktoré zásobujú viac ako štvrť milióna obyvateľov. Áno, dá sa súhlasiť jedine s tým, že štátu hrozia značné hospodárske škody, avšak nie tým, že by sme zákon prerokovali v riadnom konaní, ale tým, ako som povedala, že celá štátna, no aj verejná správa fatálne, fatálne zlyháva. Neuvádzate tunak vybraných ktorých sanácií. Na výbore alebo, respektíve sa môžme domnievať, že máte na mysli situáciu so starou chemickou skládkou bývalého Istrochemu, tzv. vrakunskou skládkou a tak ste to uviedli a tak to bolo uvedené aj prezentované na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ďalej sa v návrhu na skrátené konanie píše, že bez okamžitého legislatívneho zabezpečenia administratívnych procesov, ktorých cieľom je zabezpečiť obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom, v krajnom prípade odňatie vlastníckych práv vlastníkom nehnuteľností, aby sa mohla vo verejnom záujme konať sanácia environmentálnych záťaží. No, nuž ja sa chcem spýtať, aké konkrétne administratívne konanie, procesy máte v tejto chvíli na mysli, ktoré je potrebné okamžite, okamžite riešiť v tomto prijatí v skrátenom konaní tohto zákona.
A opätovne sa vrátim k vrakunskej skládke. Ja si dovolím povedať, pán minister, návrh projektu, ktorý má obmedziť šírenie toxického mraku vrakunskej skládky, nie je projekt sanácie. Čiže o tom, aby sme hovorili, že ideme sanovať vrakúnsku skládku, nie je na mieste, pretože to je výstavba nejakej podzemnej steny, ktorá má obmedziť šírenie tých toxínov z tejto skládky, ale nejde o sanáciu. To znamená, aj keď tento zákon prijmeme, nebude možné uplatniť na tento projekt vrakunskej skládky tento zákon, ktorý ste nám tu predložili, pretože tu nejde o sanáciu samotnej skládky. Ide len o isté, realizáciu istého opatrenia na obmedzenie šírenia toxických látok z tejto skládky, ktorá sa, ktorej sa vlastne ani nejdete dotknúť. To znamená, tá hrozba bude naďalej pretrvávať, pretože tie toxické látky sú už v takom rozsiahlom území mimo telesa skládky a už v samotnom Žitnom ostrove, že tá hrozba značných škôd Slovenskej republiky tým, prijatím tohto zákona sa nezmenší.
Čiže pýtam sa vás, keď stále, teda keď zostaneme pri vrakunskej skládke, ktorá je pre vás argumentom pre skrátené konanie, v akom procese prípravy je tento projekt? Čo ja viem, je len v procese toho, že vyberáte dodávateľa, vyberáte dodávateľa na realizáciu, vyberáte dodávateľa na geologický dozor, avšak nemáte ešte stále posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré v tomto prípade je potrebné a jeho potrebu aj máme písomne s ministerstvom životného prostredia potvrdené v rámci poskytnutia informácie zákona 211, že doteraz nebolo urobené EIA, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a je potrebné. To znamená, ak je potrebné, nemôže začať žiadne správne konanie bez záverečného stanoviska alebo iného rozhodnutia v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak by ste dnes začali proces posudzovania, tak, len ak by sme zostali v etape zámeru, je to minimálne tri mesiace, to sú lehoty dané zo zákona. Tuná ide o skládku nebezpečného odpadu, tak je veľký predpoklad, že bude kompletná správa, to je deväť mesiacov. Deväť mesiacov, ktoré ukladá zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Až potom môžu začať akékoľvek správne konania, výsledkom ktorých bude rozhodnutie, či územné alebo stavebné alebo vodoprávne, proste akékoľvek. Ak by boli skoršie, tak budú zo zákona neplatné, čiže nebudú, nebudú ako keby existovať.
Z toho dôvodu ozaj nie je, nie je argument prijateľný, že treba konať v skrátenom konaní. Poďme sa rozprávať o tom zákone. Mnohé pasáže navrhovanej legislatívnej úpravy majú svoje ratio, sú tam veci, o ktorých by bolo dobré rozprávať, hlavne čo sa týka úpravy obmedzovania vlastníckych práv, ale principiálne viem si predstaviť, že by sme sa v istých častiach tohto zákona vedeli dohodnúť, pretože naozaj niekde zrejme takéto opatrenie bude potrebné a bude vhodné, avšak nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Ak máte ďalšie skládky, ktoré sú v takom štádiu, že naozaj tam stojí sanácia pred tým, že sa nevieme, neviete tam dohodnúť s nejakým vlastníkom, tak povedzte ktoré. Ale ak hovoríte len o tejto jednej skládke, vrakunskej skládke, ten dôvod na skrátené konanie nie je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Práve tá skutočnosť, že predmetné ustanovenie bolo z pôvodného návrhu zákona vyňaté, oprávňuje mať otázky, ktoré aj predložil kolega Blanár. Ale práve z toho dôvodu, že sú práve tie, ktoré spochybňujú legitimitu tejto úvahy, že na Slovensku sa môže spaľovať, sa vlastne liberalizuje spaľovanie odpadu zo zahraničia, rádioaktívneho, a nebezpečie, nie je dostatočne zabezpečené jeho preprava naspäť. Chýba analýza zo strany ministerstva o tom, aké kapacity má naše spaľovacie zariadenie, ktoré spravuje JAVYS, aké kapacity sú tam ľudské, aké to bude mať, aké by, aké vlastne táto liberalizácia, ktorú oni teraz navrhujú, bude mať dopady a aké riziká na životné prostredie. A tam je to vlastne prvoradé pri tej preprave.
Lebo ak je naozaj pravdou to, že ten odberateľ, odberateľ má explicitné požiadavky na iný spôsob spracovania toho jadrového odpadu, ako je bežne u nás, tak je to naozaj vysoké riziko a treba o tom hovoriť a treba, aby to bolo v zákone a v doložkách jednoznačne napísané. Preto celkom oprávnene máme obavy a súhlasím s pozmeňujúcim návrhom kolegu Krajčího, aby bolo naspäť dané zákaz spaľovania rádioaktívneho odpadu z krajiny inej ako zo Slovenska, kde svoj rádioaktívny odpad taktiež musíme spracovávať. Pretože tie riziká sú zrejme ďaleko vyššie ako nejaký ekonomický osoh, o ktorom taktiež vlastne nevieme, pretože tieto informácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, vy ste aj starostom, platí aj asi, asi aj na vás, hoci ste maličká, maličká obec, to, čo som povedala, že je problémom hlavne starostov to, že ľudia nie sú napojení, pretože keď ľudia majú žumpu a je v obci verejná kanalizácia, nemali dostatok pák na to, aby týchto ľudí kontrolami dotlačili k tomu, že sami sa nakoniec by pripojili alebo pokutami za to, že nedodržiavali zákon o vodách. Pretože každý, kto nakladá s odpadovými vodami, má povinnosti, ktoré sú už dnes platné. A má ich kontrolovať orgán štátnej správy, kde, vodnej správy, ktorá je delegovaná na samosprávy. Takže ak je problém u vás, tak je to aj váš problém, ktorý váš úrad nedôsledne realizoval. A aj keď som o tom hovorila v pléne, pán minister súhlasne pokyvoval hlavou, pretože naozaj vieme, že to je veľmi nepopulárne, aby starostovia kontrolovali svojich občanov, aby vyžadovali od nich doklady o tesnosti žúmp, aby vyžadovali od nich doklady o tom, kam vyvážali žumpy.
Takže to, že dneska máme tuná na stole iný zákon, novelu tohto zákona v týchto ustanoveniach, je len a len to, že príslušný orgán štátnej správy si nedodržiaval svoje povinnosti a tá vymožiteľnosť práva je len ukážkou toho, aká je na Slovensku biedna.

Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som pekne poprosiť nášho tajomníka výboru pána Korčeka, že či by bol taký láskavý a spoločnú správu mi doniesol, lebo nemám ju pri sebe a potrebujem, chcem dať návrh na osobitné hlasovanie v jednom bode. Ďakujem veľmi pekne vopred.
Dobré ráno prajem, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, pán podpredseda, dnes nebudem mať nejaký dlhý príhovor, v podstate všetko, čo bolo nevyhnutné povedať, som povedala v prvom čítaní. Moje pripomienky nedostali sa nejako do pozornosti ministerstva, nebolo na ne reagované, ale o tom je nejako život a aj práca poslanca, aby následne predložil svoje nejaké poslanecké návrhy.
Zákon o vodách ako taký je veľmi, veľmi dôležitý a keď sa zle uplatňuje v praxi, tak vidíme aj jeho veľké dopady na životné prostredie a, dovolím si povedať, aj na zdravie obyvateľov. A myslím si, že zaslúžil by si asi dnes nejakú väčšiu pozornosť, možno väčšiu odbornú debatu, aby sa doladili tie námietky, ktoré aj odborná verejnosť k tomuto zákonu má, aby sa možno lepšie vycizelovali v nejakom spoločnom návrhu.
Ja zajtra budem mať tlačovú besedu práve k jednej oblasti a týka sa to chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, kde pripravujem nový návrh zákona o tomto, tejto chránenej vodohospodárskej oblasti, pretože nestačí dať vodu chrániť v ústave, tváriť sa, že aká je to strategická surovina, a následne nevykonávať opatrenia na to, aby sme si toto naše zlato, tú našu bielu ropu alebo, ak môžme nazvať, poklad, ktorý tu máme, jak ste nazvali v dôvodovej správe o environmentálnych záťažiach, ktorý pripravujete do parlamentu v skrátenom konaní, že je to poklad pre zásobovanie vodou pre obrovské počty ľudí, hovorí sa o 13 miliónoch ľudí, avšak sami vlastnou nedbalosťou, nehovorím, že konkrétne vašou, za vaše funkčné obdobie, ale trošku ste iste k tomu aj vy prispeli, ako aj za tie dva roky sa dalo možno urobiť viacej, razantnejšie kroky, tak si ju znehodnocujeme sami sebe a tie výdavky, ktoré bude potrebné na to, aby sme z tej vody, ktorá bola pitná, dosiahli do budúcnosti pitnú vodu, budú veľké.
Vrátim sa ale k tomuto návrhu zákona, ktorý máme tu na stole. Dovoľujem si predkladať, predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci sa týka v tej časti ohľadom povinnosti pripojiť sa na verejnú kanalizáciu. Áno, súhlasím s tým, že tí, ktorí majú možnosť, aby sa pripojili, boli pripojení, avšak nemôžme hádzať všetkých do jedného vreca. Ak príslušný orgán štátnej správy vydal užívateľovi povolenie na užívanie nejakej, alternatívneho spôsobu nakladania s odpadovými vodami, či už je to žumpa, alebo to môže byť malá čistiareň odpadových vôd, ak toto povolenie bolo vydané bez obmedzenia na dobu neurčitú, ak tento užívateľ dodržiava všetky predpisy súvisiace so zákonom o vodách a príslušné ustanovenia, dodržiava havarijné zásady, dodržiava to, že kontroluje tesnosť žumpy alebo týchto svojich zariadení, nie je dôvod, aby zo zákona mu zanikalo jeho povolenie a povinnosť vynakladať vlastné prostriedky na to, aby sa pripojil na verejnú kanalizáciu, samozrejme, za splnenia týchto podmienok.
To, že toto predkladáte do zákona, je to, že vlastne obce, samosprávy si neplnili svoje zákonné povinnosti, ale; kývate hlavou. Áno, ale to zase riešime to, že niekto tu zas nedodržiaval zákon, niekto si nedodržiaval svoje povinnosti a má na to doplatiť občan. Samozrejme, ten neporiadnik, tomu to vyhovovalo, ale poriadny teraz bude trestaný namiesto toho, aby sme donútili tých starostov a im dali za úlohu a nech predložia, ako kontrolovali tieto vodohospodárske stavby, žumpy a iné zariadenia, či si vyžadovali od tých ľudí, ktorí mali tieto zariadenia, doklady o vyvážaní žúmp, respektíve či si vyžadovali od nich doklady o skúškach tesnosti ich zariadení. A namiesto toho idete jednoduchšou cestou, populistickou, musím to tak povedať a idete ukladať povinnosti a výdavky bez ohľadu na to, že vlastne ktosi si tuná neplnil povinnosť.
Pardon, pán podpredseda, to je môj mobil, idem ho vypnúť. (Rečníčka odišla od rečníckeho pultu.) Veľmi sa ospravedlňujem za toto prerušenie v rozpore s rokovacím poriadkom.
Takže môj návrh zohľadňuje túto skutočnosť.
Mám tu ešte potom jeden doplňujúci návrh a ten sa týka odberov podzemných vôd na účely energetického vypúšťania; využitia s tým, že vlastne sú tieto odbery, odbery sú spoplatnené, avšak treba si uvedomiť, že v skutočnosti tento odber nijakým spôsobom neznižuje vodnú bilanciu, len odoberá energiu, tepelnú energiu z vody a jedným vrtom odoberá, druhým vrtom dáva naspäť do toho istého horizontu. Má to, môže to mať dopady najmä pre využitie ako náhradný obnoviteľný zdroj energie, ľudí, ktorí chcú využiť tepelné čerpadlá na vykurovanie svojich nehnuteľností. Súhlasím s tým, že treba mať na tieto veci všetky príslušné povolenia, aby jeden odberateľ odberaním energie neovplyvnil druhého, ale nemyslím si, že je správne, aby za odber vody, ktorá vlastne neznižuje zásoby podzemných vôd, musel platiť. Mal by platiť za energiu, ale nie za odber vody. Preto mojím návrhom pozmeňujúcim dávam návrh, aby vlastne bolo vypustené ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že tieto vody sú spoplatnené.
Takže teraz si dovolím prečítať môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
1. V čl. I sa za bod 63 vkladá nový bod 64, ktorý znie:
„64. V § 79 sa ods. 3 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
"i) v odberoch na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. marca 2018.
Odôvodnenie: V uvedenom prípade nedochádza k zmene v bilancii množstiev podzemných vôd. Energetické využitie tepelných čerpadiel typu voda-voda je energeticky efektívnym nástrojom. Bod i) platil do roku 2015, kedy bez zdôvodnenia bol zo zákona vyňatý. Argumentom bolo, že ide o zrovnoprávnenie postavenia užívateľov vôd, čo však v tomto prípade neobstojí a je v rozpore s programom zelených energií.
2. V čl. II sa vypúšťa bod 1.
Zároveň sa zrušuje označenie doterajšieho bodu 2.
Je to vlastne technická, legislatívna časť.
3. V čl. II bod 2 sa vypúšťajú slová „druhej vety".
Ktorý je nadväznosť na ten predchádzajúci bod.
Zároveň si dovolím poprosiť na osobitné hlasovanie (rečníčka listovala v podkladoch) ohľadom požiadavky, bod 15, kedy sa tu hovorí o tom, že sa vypúšťa slovo "leteckú", to znamená, že udelenie súhlasu podľa spoločnej správy, súhlasu Štátnej vodnej správy sa rozšírilo na akúkoľvek aplikáciu druhov hnojiva, chemických látok a nezostalo zúžené len na leteckú aplikáciu. Dôvodom je potreba komplexnejšej ochrany podzemných vôd. Udelenie súhlasu je zároveň viazané na výkon podnikateľskej činnosti alebo realizácie živnostenského oprávnenia. Potreba súhlasu sa nebude vzťahovať na fyzické osoby, ktorými sú napríklad drobní záhradkári realizujúci isté spôsoby hnojenia.
Domnievam sa vlastne, že naozaj tá letecká aplikácia je dôležitá, avšak tie ostatné aplikácie hnojenia sú upravené v zákone o hnojivách aj ich použitie a naozaj akéhokoľvek samostatne hospodáriaceho roľníka alebo družstvá, aby mali na použitie, extra na každé použitie akéhokoľvek hnojiva ešte súhlas Štátnej vodnej správy, si považujem za administratívnu šikanu. Samozrejme, pri leteckej aplikácii je to iné, pretože tam sa neaplikuje len, nedokáže aplikovať len na ten svoj pozemok.
Ďakujem pekne. (Reakcia spravodajcu.) Žumpy a čističky som dala v pozmeňujúcom návrhu a to znamená, zo spoločnej správy dávam osobitne hlasovanie len tento jeden bod. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ospravedlňujem sa za tie moje prerušenia.

Ďakujem pekne za slovo, naozaj nebudem čas naťahovať a čo som potrebovala povedať, som povedala v prvom čítaní. Moje poznámky neboli akceptované ani nereflektujú vo vašich ani v spoločnej správe, ani v nejakých pozmeňujúcich návrhoch. Avšak to, čo, prečo to je potrebné, aby som vystúpila, je reakcia na súčasnú situáciu, ktorá vyplýva zo zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a situácii, kde žiadate..., kde užívatelia náhradných pozemkov musia požiadať o nové vydanie rozhodnutia do 28. februára tohto roku. Ide o 100-tisíc ľudí a len podľa slov pani ministerky, tak na vyjadrenia ministerstva okolo 50-tisíc ľudí túto žiadosť nepodá nie z dôvodu, že by nechceli, ale jednoducho aj pravdepodobne z toho dôvodu, že nebudú vedieť reagovať na túto krátku lehotu, keď 26 rokov užívali svoje pozemky a teraz majú 5 mesiacov na to, aby podali žiadosť, a ak ju nepodajú, tak koncom roka prídu o možnosť tieto náhradné pozemky užívať.
Preto si dovoľujem požiadať toto ctené plénum o možno trošku neštandardný postup, ale v mimoriadnych situáciách sa využíva, bol aj na ostatnej schôdzi použitý, kde nepriamou novelou sa upraví trošku, samozrejme, problematike blízky, blízky zákon, ktorý má, môj pozmeňujúci návrh upravuje lehotu. To znamená, lehotu predlžuje z dátumu 28. februára na koniec roka, pretože súhlasíme s tým, že by, to upratanie je potrebné, avšak je potrebné, aby bolo viacej času, aby ľudia dostali informáciu.
A druhý bod je ten, aby okresné úrady rozhodli v súlade so správnym konaním. To znamená v lehotách, ktoré ukladá správny poriadok, to znamená 30, resp. 60 dní. Naozaj, naozaj nie je dôvod, aby na to mali 24 mesiacov. Tak toto je môj pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz prečítala, a tým by som aj môj čas rozpravy skončila.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Anny Zemanovej, Alojza Baránika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č. 57/2013 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 24/2015 Z. z., č. 153/2017 Z. z. a zákona č. 291/2017 Z. z. sa mení takto:
1. V § 12b ods. 11 sa vypúšťajú slová „ak tento zákon v § 24c neustanovuje inak“.
2. V § 24c ods. 1 sa slová „28. februára“ nahrádzajú slovami „31. decembra“.
3. V § 24c sa vypúšťa odsek 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Ďakujem pekne za vypočutie a verím, že nájde podporu v parlamente môj pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne. Áno, ďakujem za vašu pripomienku. Áno, presne, Program starostlivosti o les je ten dokument, ktorý aj v súčasnosti vytvára najväčšie problémy na Slovensku, pretože každá odpoveď na otázku, ako je možné, že sa toľko rúbe, je, no rúbe sa v zmysle zákona. Áno, rúbe sa v zmysle zákona, ten zákon je presne Program starostlivosti o les. A tam je ten pes zakopaný. Pri príprave tohto dokumentu, ja sa nechcem nijakým spôsobom, ja si vážim prácu lesníkov, poznám mnohých lesníkov a oni si robia svoju poctivú, dobrú lesnícku prácu aj pri spracovaní týchto projektov, lesných plánov, čiže týchto dokumentov, programov starostlivosti o les, len je to ich jednostranný, jednostranný pohľad.
A preto ja som do tohto parlamentu už asi trikrát dávala návrh, aby tento dokument ako dokument navrhovanej činnosti bol posudzovaný, jeho dopady na životné prostredie. Pretože tak ako je to dnes v súčasnosti v zákone o lesoch, inštitút ochrany prírody ani verejnosť nie je účastníkom konania pri príprave týchto desaťročných hospodárskych plánov a potom sa vlastne stávajú tieto náležitosti.
Potom mám ešte ďalšiu, ďalšiu vec, ktorá robí problém aj pre týchto lesných hospodárov. Lokality, ktoré nie sú lesnými pozemkami, ale sú vizuálne lesmi, sa mnohokrát hlavne v tým častiach na okrajoch lesa zahrnú do ťažby, pretože inak by museli byť tie stromy vyťažené v zmysle zákona o ochrane prírody, to znamená buď za finančnú náhradu, alebo za náhradnú výsadbu dvoch stromov. To sú, to je bežne z praxe, ľudia, ktorými tieto, obhospodarovateľmi toto sa bežne robí.
A ďalším problémom je to, že máme časť lesov vyrúbaných z Programu starostlivosti o les, a potom máme tie tzv. živelné pohromy. To znamená, preto máme také veľké objemy.