Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2018 o 15:55 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2018 17:26 - 17:32 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem tiež zareagovať na diskusiu, ktorá tu odznela, a, samozrejme, vysvetliť, hlavne pánu Simonovi, ako je zákon predložený, ako je mienený.
A hovorím, je prakticky identický ako ten, ktorý už prešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním v rámci toho komplexného zákona, ktorý ministerka Matečná predložila do MPK v auguste minulého roka. A preto tento článok, ktorý v rámci celého toho komplexu zákonov, ktorým, ktorým ona navrhovala ako zmenu, prešiel aj diskusiou, bola tam aj osobitná pripomienka Konferencie biskupov Slovenska, ktorá, predpokladám, že mala tú istú obavu, ako ste vy tu vyslovili v pléne a bola vyslovená, vysvetlená.
Chcem vám zdôrazniť, pes sa..., alebo zviera sa nestáva subjektom práva, ale zostáva objektom práva, tak ako bolo povedané, na vzťahy k nemu sa primerane použijú ako ustanovenia o veci. Čiže definuje sa živé zviera ako bytosť obdarená, obdarená zmyslami schopnosť vnímať okolie, ale zároveň sa vymedzuje, že živé zviera nie je vecou v zmysle chápania hnuteľných a nehnuteľných vecí definované v Občianskom zákonníku v súčasnosti, avšak špecifikuje špeciálne postavenie živého zvieraťa ako predmetu, ako predmetu občianskoprávnych vzťahov. To znamená, že toto ustanovenie zviera vyníma síce z definície bežnej veci avšak v niektorých prípadoch ako kúpa, darovanie, dedenie sa budú na živé zviera primerane vzťahovať ustanovenia o veciach.
Naša legislatíva umožňuje v súčasnosti veľké utrpenie zvierat, ignoruje medzinárodný dohovor Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, ktoré okrem iného zvieraťu priznáva legislatívny status cítiaca bytosť, a jedine náš právny poriadok charakterizuje zviera len ako vec. Hovorí o tom aj čl. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý hovorí tiež o tom, že treba v rámci presadzovania zákona poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a tak ďalej, dopravy, prepravy, vnútorného trhu dbať aj na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich, cítiacich bytostí.
Táto otázka je riešená aj napríklad na úrovni Európskeho dohovoru o ochrane spoločenských zvierat, ktorý bol prijatý ešte v roku 1986 a vlastne ho ratifikovali skoro všetky krajiny Európskej únie, dokonca európskeho kontinentu. A dokonca aj niektoré, ktoré sú mimo tohto spoločenstva. Slovenská republika prevzala prakticky všetko z tohto dohovoru do svojho právneho poriadku okrem preambuly, ktoré, v ktorej v tomto dohovore bolo definované, že zviera ako cítiaca bytosť.
Chcela by som podotknúť aj vysvetliť pani poslankyni Antošovej, ktorá spomínala zákon, ktorý pripravuje pani ministerka Matečná, vyzývala k trpezlivosti. No, áno, na jednej strane trpezlivosť je namieste, ale otáľanie už nie. A tento zákon je, bol súčasťou toho balíka, ktorý pani ministerka predkladala, ona si ho do svojho balíka prevzala z predchádzajúcich návrhov, čo je absolútne správne. Ale si myslím, že je absolútne správne, že aj v rámci toho otáľania my sme zase ten jeden článok toho zákona vyňali, pretože tento nebol predmetom rozporov v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania. Bola tam len jedna jediná otázka, ktorá sa, ktorá bola vysvetlená. Takže nič by nemalo brániť tomu, aby tento vyňatý článok z toho balíka pani Antošovej, pani ministerky Matečnej mohol byť schválený.
Pán poslanec Simon, spomínali ste ironicky, že no tak teraz tuná budeme, budeme dbať na myši, potkany a, neviem, nejaké takého ďalšie zvieratá. No myslím si, že ani tie by nemali byť úmyselne nejako týrané. Ale, samozrejme, na tie sa nevzťahuje Občiansky zákonník, pretože aj ochrana sa týka hlavne spoločenských zvierat. Ochrana hospodárskych zvierat je veľmi dobre ošetrená aj v súčasnom právnom poriadku, aj v medzinárodnom práve. Ochrana voľne žijúcich zvierat je taktiež veľmi dobre ošetrená v zákone o ochrane prírody a dokonca aj na úrovni medzinárodných dohovorov ohľadom ochrany niektorých špecifických druhov. To znamená, na voľne žijúce zvieratá v našej krajine sa vzťahuje množstvo zákonov a relatívne dobrých. Okrem týchto, čo som spomenula, je to aj zákon o poľovníctve a rybárstve, a teda aj medzinárodné dohovory.
Chcem vám pripomenúť aj § 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, aby sa zbavili tej obavy, že či naozaj zviera my tu nebodaj nechceme definovať ako, ako subjekt práva, pretože Občiansky zákonník upravuje občianskoprávne vzťahy, prísne napĺňanie občianskych práv a slobôd a najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva. Občianky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. To znamená, v žiadnom prípade zviera sa nestáva občanom, aby vstupoval do nejakého ako subjekt práva. Zostáva objektom práva aj primerane vo vzťahu k vlastníctvu, avšak má špecifické postavenia ako cítiaca bytosť. A bola by som veľmi rada, aby sme si toto uvedomili naprieč tohto pléna, a ten, túto drobnú, ale veľmi zásadnú zmenu Občianskeho zákonníka spoločne podporili.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2018 16:42 - 16:44 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ja by som chcela zareagovať na tú poznámku o, o tom, situácii medializovanej, kde došlo k týraniu a nezákonnému spôsobu zabitia psa.
To je vlastne príklad absolútneho zlyhávania našej spoločnosti, polície a ostatných orgánov štátnej správy a tá nevymožiteľnosť alebo ľahostajnosť k právu je, žiaľ, na mnohých frontoch absolútne zlá, a ale, ale týmto zákonom nezmeníme úplne, nezabránime takýmto, takýmto počinom. Tam treba začať, aby začala polícia a prokuratúra a iné orgány konať, avšak presne, ako povedal pán kolega Baránik, je to apel na ľudí a na celú spoločnosť, aby sme vlastne začali aj vnímať zviera a správanie sa k zvieraťu inak.
Tu by som ešte chcela aj podotknúť to, čo povedal Martin Poliačik, tak Slovenská republika v minulosti pristúpila k Dohovoru Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, okrem jediného, jediného bodu, ktorý bol vlastne v preambule, že zviera je cítiaca bytosť. Vlastne prijatím tohto zákona sa zaradíme do kultúrnej spoločnosti, do Európy, kde je už tento status zvieraťa jasne zadefinovaný, a myslím si, že je úplne normálny a namieste.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za vaše pripomienky a pevne verím, že aj za stranu SMER a MOST - HÍD a SNS sa nájdu ľudia, poslanci, ktorí tento návrh zákona podporia a pomôžu aj pani ministerke pôdohospodárstva k tomu, aby bola mobilizovaná, doplniť túto legislatívu o ďalšie legislatívne normy, ktoré ju pomôžu naplniť do praxe.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2018 16:30 - 16:36 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Náš návrh zákona je vlastne identickým s tým, ktorí už v tejto sále bol predkladaný niekoľkokrát od roku 2010, vždy opakovane, vždy s malými, s malým počtom k tomu dosiahnutiu cieľu, aby bol, aby bol prijatý. Principiálne nikto nemal k nemu výhrady, ale vždy bolo nejaké politické „ale“, aby nedostal dostatočnú podporu. To, čo sa udialo vlastne koncom roka 2016, kedy prešiel prvýkrát zákon tzv. antimnožiteľský, ktorý, v rámci ktorého sme poukázali na katastrofálnu situáciu, čo sa týka chovu spoločenských zvierat na Slovensku a k nedostatočnej ochrane zvierat, tak na rozdiel od ostatnej vyspelej časti Európy, tak opakovane chceme poukázať na situáciu. V tom čase to bol zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý parlamentom aj s podporou koalície prešiel, avšak bol následne vrátený pánom prezidentom do pléna. Avšak keď sme si dôsledne čítali, prečítali rozhodnutie pána prezidenta a dôvody, pre ktoré sa nechal, musím povedať, tak uhovoriť rezortom pôdohospodárstva a argumentami, ktoré boli predložené, tak jeden, jeden vlastne aj z dôvodov bolo, že áno, teda vráti ho, vyhovie týmto skupinám ľudí, ktorí poukazovali na nedostatky nejaké nášho zákona, požiadavke pani ministerky, avšak bolo tam také „ale“, že pani ministerka prisľúbila, že predloží do konca roka 2017 kompletný zákon o ochrane zvierat, ktorý problematiku bude riešiť. V lete, v auguste minulého roka s veľkou pompou pani ministerka ohlásila prípravu tohto zákona. Zákon bol predstavený v medzirezortnom pripomienkovom konaní niekedy koncom augusta, avšak to množstvo pripomienok, ktoré mal, je, vlastne ho absolútne knokautoval a do dnešného dňa nebol predložený.
Chcem však povedať, že tie problematické pasáže boli sčasti zákona o veterinárnej starostlivosti, a ten zákon, ktorý predložili do medzirezortného pripomienkového konania, mal viacero článkov. Medzi nimi bol aj článok, ktorý menil a dopĺňal Občiansky zákonník, kde si rezort ministerstva pôdohospodárstva prevzal prakticky identicky tieto návrhy, ktoré boli opakovane predtým už predkladané v parlamente. A to znamená, že dnes ja vám tu predkladám návrh zákona, ktorý je, dá sa povedať, v tejto chvíli spoločným návrhom celej tejto sály, ktorý je spoločným návrhom jednak opozície, ale aj návrhom rezortu pôdohospodárstva v tomto jednom článku, ktorý hovorí, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. A dopĺňa sa len jedným jediným paragrafom, novým § 119a, ktorý má dve vety. Avšak tieto dve vety môžu zásadným spôsobom napomôcť tomu, aby ďalšie legi-, ďalšie legislatívne úpravy, ktoré zaiste budú potrebné, mali platformu na to, aby mohli byť otvorené a v tomto ctenom pléne prijaté. Ja prečítam tieto vety.
Takže § 119a hovorí:
Živé zviera má zvláštny význam a hodnotu ako zmyslami obdarený živý tvor. Živé zviera nie je vec a ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú primerane len v rozsahu, ktorý neodporuje jeho povahe.
Takto, takéto znenie je znenie, ktoré je konsenzuálne na celej, na, v rámci celej spoločnosti. Takéto znenie prešlo aj bez nejakých zásadných pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania a aj tí, ktorí mali isté obavy z formulácie, že zviera nebude považované za vecou, vecou, myslím, že už pochopili, že tu naozaj..., že ide o dobrú vec a aj pochopenie je v rámci celej spoločnosti.
Vážení kolegovia, kolegyne, uchádzame sa o podporu. O podporu tohto zákona, ktorý naozaj môže nie politickým, je prierezovým v rámci celej spoločnosti, aj koalície, aj opozície. A vyzývam vás a prosím o to, aby sme ukázali, že v tejto jednej veci potom ten dokážeme spoločne urobiť, tento maličký krôčik, ktorý je maličkým krôčikom v rámci hlasovania, ale veľkým krokom pre ochranu zvierat na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2018 16:25 - 16:29 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Milí kolegovia, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, no zviera nie je vec. Opätovne máme túto tému v parlamente, po búrlivých prerokovaniach v minulom roku si vám dovoľujeme ako skupina poslancov predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a zákon predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Anna Zemanová, Jana Cigániková, Alojz Baránik, Martin Klus, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Martin Poliačik.
Predkladaný návrh zákona nemá byť úplnou úpravou právnych vzťahov k zvieratám, vytvára však elementárny základ pre úpravu právnych vzťahov k zvieratám v občiansko-správnych vzťahoch, z ktorého by mala ostatná právna úprava na ich ochranu vychádzať. Predkladatelia sú si vedomí prípravy viacerých noviel zákonov, ktoré majú snahu situáciu riešiť. Avšak meškanie ich predloženia do legislatívneho procesu predlžuje neúnosnú situáciu v tejto oblasti. Ide o prvý krok, ktorý pomôže urýchliť zlepšenie súčasného stavu.
Návrhom zákona dochádza k doplneniu Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o vylúčenie živého zvieraťa z definície veci ako takej s tým, že ustanovenia o veciach sa budú vzťahovať primerane aj na živé zvieratá, pokiaľ to neodporuje ich povahe. Predkladaný návrh zákona teda špecifikuje vo všeobecnosti postavenie akéhokoľvek živého zvieraťa ako vnímajúcu bytosť, na ktorú by sa mali ustanovenia o veciach vzťahovať len v prípade, že to neodporuje povahe živého zvieraťa. Predkladaná právna úprava je inšpirovaná právnou úpravou v iných krajinách Európskej únie a podobná právna úprava je obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku Českej republiky.
Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov alebo obcí, nebude mať dopad na podnikateľské prostredie, sociálne dopady ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať skôr priaznivý dopad na životné prostredie. Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem veľmi pekne.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa aj hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2018 15:54 - 16:01 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Chcela by som sa opýtať, že vlastne aký mám čas ešte v mojej rozprave? Neviem. Tak.
Dobre, takže pokračujem v mojej rozprave ohľadom, ohľadov dopadov ťažby o novoplánovanej, novootváranej, dvanástom ťažobnom poli, poli pre ťažbu hnedého uhlia, ktorá by bola potrebná, ak by mala pokračovať, resp. pokračovať výroba elektriny z domáceho uhlia do roku 2030 tak, ako je stanovené v rozhodnutí o všeobecnom hospodárskom záujme. A poukazujem v svojej rozprave na to, že nie je to len samotná ťažba ako práca baníkov, nie je to len spaľovanie uhlia v elektrárňach Nováky a najčastejšie kritizované znečisťovanie ovzdušia, ale tá investícia, ktorá by musela tiež prísť na to, aby mali dostatok uhlia, je otvorenie ďalšieho, dvanásteho ťažobného poľa, ktoré je v súčasnosti opätovne opakovane otvorené v rámci procesu posudzovania dopadov na životné prostredie a, vďakabohu, sa to podarilo znovu otvoriť, pretože naozaj tie dopady podľa mňa sú veľké a hlavne úplne zbytočné. Úplne zbytočné.
Tie vplyvy poddolovania okrem toho, jak ešte som v prvej časti ukončila rozpravu, že sú dopady na vlastnícke práva ľudí, ktorí majú na povrchu svoje pozemky a ťažba v podzemí môže výrazným spôsobom obmedziť ich užívanie vlastníctva, vlastníctva ich pozemkov. Aké môžu byť tie vplyvy poddolovania? Napríklad majú charakter rôznych obmedzení a zákazov vo využívaní. Sú to najmä zákazy obmedzenia pre poľnohospodárske účely a lesohospodárske aktivity, ako aj ohlásená stavebná, stavebná uzávera. Tie prejavy dobývania na povrchu môžu byť rôzne, napríklad aj vizuálne a morfologicky zreteľné. Ide zväčša o nejaké vertikálne, to znamená, nejaké prepady, tak ako sme, poznáme nešťastie v Novákoch, kedy nesprávnou ťažbou v podzemí došlo k veľkému prepadu, ktorý, obrovskému kráteru, ktorý zavalil baníkov. Sú to prepadliská, ktoré môžu mať priemer 50 až 200 metrov a rôzne iné deformácie ťahové alebo strihové na povrchu. Takéto, následkom teda toho budúceho plánovaného otvárky dvanásteho ťažobného poľa je predpoklad, že je viac ako 60 hektárov, by malo byť takto postihnutým.
Okrem takýchto povrchových prejavov môže dôjsť aj k zmene hladín podzemných vôd, dochádza k negatívnym dôsledkom na inžinierskych stavbách a na ďalších povrchových zariadeniach. K tomu patrí, samozrejme, aj podmáčanie a zatápanie územia a tak ďalej. Ťažiari nezriedka musia asanovať obytné budovy a presídľovať ich obyvateľov, aby nedošlo k deštrukciu..., k ohrozeniu života a zdravia obyvateľov. Celkom, celkom zbytočné riziká pre toto územie, kde plán, je plán aj tejto vlády k regiónu smerovať úplne nejako inak a tento región má kapacitu a šancu byť rozvojovým regiónom bez týchto ohrození, pretože tieto prejavy nemusia byť len počas samotnej stavby, ale to rozsiahle poddolované územie bude obmedzovať aj využívanie, následné využívanie na povrchu.
Toľko k návrhu zákona, ktorým, ktorý sa vlastne orientuje, prvoradým jeho cieľom je zrušenie lehoty súčasne platnej všeobecno-hospodárskeho záujmu, aby do roku 2030 sa mohla využívať uhlie sa ako,ako dotované, ako zvýhodňované, legislatívne zvýhodňované ako ťažba, ťažba hnedého uhlia na obnovu elektriny. O to, o to viac je to paradoxné, že keď si otvoríte ten samotný, samotný zákon, paragrafové znenie platné, tak práve výroba domácich, elektriny z domáceho uhlia je v jednom riadku s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Čiže koľký paradox aj súčasnej platnej legislatívy.
Chcem poukázať aj na to, že vlastne akú logiku má náš ná..., náš návrh, a uchádzame sa o jeho podporu, pretože tie povinnosti vo všeobecno-hospodárskom záujme sú okrem, okrem iného aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, plnenia záväzkov z členstva v medzinárodných organizáciách a ochrany životného prostredia. Opakovane máme vytýkané, že práve, práve výroba uhlia, výroba elektriny z hnedého uhlia je jedným z faktorom, ktorá radí Slovensko medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia v strednej Európe a radí ich medzi jedno, Slovensko, medzi oblasti, kde je vysoko znečistené ovzdušie. Jednoduchým, jednoduchým riešením by sme sa dostali z tohto rebríčka dolu, a nielen aby sme mali nejaký pomyslený rebríček, kde nemusíme mať prvenstvo, lebo je to zlé prvenstvo, škodlivé, škodlivé pre, pre ľudí, zdravie, ale pre životné prostredie, ale mali by sme jeden z argumentov, že okrem toho, že naša krajina je krásna a bohatá, tak mohli by sme povedať, že má aj čisté ovzdušie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2018 11:51 - 12:00 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila k návrhu nášho spoločného zákona, ktorý, myslím si, ak bude prijatý, tak dôjde naozaj k šanci, aby sa región Hornej Nitry stal regiónom rozvoja, regiónom, kde bude lepšie životné prostredie, kde sa budú mladí radi vracať späť domov pracovať a žiť.
Ja by som sa chcela venovať vlastne dopadom na životné prostredie ťažby, resp. pripravovanej ťažby v Hornonitrianskych baniach, ktorá úzko súvisí práve s tým, že uznesením vlády v roku 2013 bolo im garantované, že až do roku 2030 budú, bude výroba elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Je to z toho dôvodu, že momentálne ťažba prebieha v tzv. jedenástom ťažobnom poli, kde zásoby, súčasné zásoby sú vyčíslené zhruba do roku 2023, a na to, aby baňa a vôbec výroba elektriny z uhlia mohla pokračovať do roku 2030, je potrebné otvoriť nové ťažobné pole, ktorému sa hovorí tzv. dvanáste ťažobné pole. Tam je predpokladaný termín začatia ťažobných prác v roku 2023 a ukončenia v roku 2034, s tým, že, samozrejme, príprava otvárky takéhoto ťažobného poľa má množstvo vyvolaných investícií a dopadov. A takže ak nebude zrušenie toto opatrenie vo všeobecnom, všeobecnom hospodárskom záujme, čo je vôbec taký dosť divný pojem na to všetko, čo vlastne tento hospodársky, všeobecný hospodársky záujem, ako vplýva na život, životné prostredie obyvateľov, už len samotný pojem je veľmi, veľmi divný.
V krátkosti by som chcela povedať toľko, že teda vieme o tom, že najväčším odberateľom je, sú Elektrárne Nováky, kde vlastne gro produkcie uhlia, uhlia ide týmto odberateľom. Novou ťažbou budú dotknuté najmä obce Nováky, Koš a Opatovce nad Nitrou. Tie opatrenia alebo dopady, ktoré chcem, na ne poukázať, je, že je nevyhnutné ukončiť, tento, tento termín skrátiť, tak ako bolo tuná povedané, optimalizovať, aby vôbec nezačala príprava tejto novej, novej investície, ktorá bude mať výrazné dopady na krajinu, na krajinnú štruktúru. Nie sú preverené napríklad ani dopady na, alebo vyvrátené obavy z ohrozenia liečivých termálnych vôd v Bojniciach, kde, kde vlastne sa ťažobné pole nachádza v ochrannom pásme týchto, týchto kúpeľov.
Celkové množstvo vyťaženej, vyťaženého uhlia z tejto plánovanej ťažby by malo byť od zhruba 6 do 9 mil. ton. Pritom sú tam, na to, aby to mohlo byť realizované, sú tam vyvolané investície, napríklad nové, musí sa robiť nové koryto rieky Nitra, prekládky železničnej trate a tak ďalej. Tie technické prekládky by ma najmenej, najmenej trápili, avšak ide o ďalšie riziká v krajinnej štruktúre a v dopadoch na, na celkové, charakter toho regiónu, kde hovoríme o tom, že ten región má ambície, má priestor na to, aby sa rozvíjal úplne iným spôsobom. Pokračovaním ťažby a následného spracovania v Elektrárňach v Novákoch naďalej, naďalej zhoršuje, budeme zhoršovať životné alebo ohrozovať životné prostredie a ovzdušie.
Hornonitrianska kotlina patrí do kategórie, kde je veľmi zaťažené toto životné, toto životné prostredie, čo sa týka aj ovzdušia. V správe o stave životného prostredia je uvedené, že dotknuté územie a jeho okolie je klasifikované ako prostredie silne narušené. Hornonitrianska oblasť je zaradená medzi sedem zaťažených oblastí životného prostredia na Slovensku, v ktorých sa prelína najviac negatívnych vplyvov na územie spôsobujúcich zhoršenie stavu životného prostredia.
Samozrejme, nemôžeme povedať, že ide iba výhradne z činnosti Hornonitrianskych baní alebo Slovenskej elektrárne a na tento, tento región by si naozaj zaslúžil komplexné riešenie, čo sa týka aj tých ostatných znečisťovateľov, pretože, ale treba povedať, že dominantný podiel na znečistení ovzdušia má energetika, najmä využívané uhlie, ktoré obsahuje okrem síry napríklad aj arzén, a ovzdušie v okrese Prievidza patrí medzi najznečistenejšie v celom Trenčianskom kraji a celá oblasť Hornej Nitry bola zaradená medzi oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia.
Tuto je na mieste otázka, sme atakovaní v prvom rade ohrozením zdravia od našich obyvateľov, ale poukazujú prstom na nás už aj okolité krajiny a Európska únia a naďalej, naďalej nerobíme to zásadné opatrenie, bojíme sa toho zásadného rozhodnutia a povedať stop, koniec, rok 2023 nech je finálnym a nech sa nenaťahuje tuná jak taká guma ten termín, a hráme sa tuná so zdravím ľudí.
To znečistenie, ktoré má dopady, má dopady napríklad na lesy, tieto, na lesné porasty, v imisii na lesných porastov v posudzovaní, v posudzovanom území je veľmi silný. Dosahuje poškodenie lesných porastov na úrovni 31 až 40 %, čo radí okres Prievidza medzi najviac poškodené v Trenčianskom kraji.
Okrem znečistenia, znečisťovania ovzdušia ide aj o znečisťovanie vody. Treba pamätať, rieka Nitra je silne znečistená. V hornom, na hornom úseku povodia Nitry sú hlavnými znečisťovateľmi bane v Handlovej, v Prievidzi a v Novákoch, kde sa ťaží a spracováva hnedé uhlie a lignit. Kvalita vody rieky a jej prítokov je významne negatívne ovplyvňovaná najmä významnou banskou a priemyselnou činnosťou regiónov. Množstvo, v mnohých ukazovateľoch rieka Nitra prekračuje prípustné ukazovatele kvality.
Ďalej ide o krajinu. Krajina ako taká, dochádza tu k významným narušeniam, k poddolovaniam, poklesovej depresie, ktoré síce na druhej strane niekto hodnotí, že aha, ale vznikli tu nové mokraďné biotopy, spoločenstvá a čiže aké je to krásne. Tu sa však je na mieste aj pýtať sa na vlastnícke vzťahy. Ľudia, ktorí vlastne na povrchu mali vlastnícke, majú vlastnícke práva k týmto pozemkom, ich nemôžu užívať tak, ako vlastníctvo im aj ustanovuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím, ako vás vidím, asi máte dlhší ten prejav.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
No mám ešte, ale som len v ústnej rozprave, čiže mám len 10 minút, takže ešte mám 11... (Reakcia z pléna.) Áno?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dvanásť, je 12.00 hodín.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Môžme prerušiť, no.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prerušíme čas a budete pokračovať poobede, nech máte kľud, áno?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Aj faktické aby boli, dobre, ďakujem, môže byť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2018 15:55 - 15:57 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Veľmi dobre si, Janka, spomenula Jaguar. Investíciu, ktorá je do dnešného dňa veľmi rozporuplná, čo sa týka samotného procesného konania, ale aj týchto financií. Tých pol miliárd to je len jedna čiastka, ktorá je verejne označená. Však tých vyvolaných investícií je možnože za ďalšiu polmiliardu. Mám tým na mysli rôzne úpravy, či rieky Nitra, úpravy stavby pozemných komunikácií a ďalších vyvolaných investícií, ktoré realizuje štát ako podporu tomuto parku. A dovolím si povedať, že aj celá prevádzka môže byť ohrozená nielen z toho titulu, že nebudú vedieť tam zamestnať ľudí, ale dôvod na to, že jedného dňa sa možno celý Jaguar zbalí a odíde, bude to, že štát si nesplnil svoju základnú povinnosť, ktorú mal, prísľub zo zmluvy, kde prisľúbil, že celá investícia priemyselného parku bude vybudovaná, postavená v súlade so zákonmi, v súlade so zákonmi o životnom prostredí. A dnes vieme o tom, že máme na krajskom súde v správnom konaní podanie, kde sa má rozhodovať o tom, že celý proces, či bol zákonný, lebo je tam vážne podozrenie, že rozhodnutia boli vydané ako nezákonné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2018 14:15 - 14:17 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
No ten paragraf, obsahom ktorého, ste spomínali, tam je existujúce znenie, dopĺňa sa len o možnosť, že aj časový harmonogram, zmena časového plánu môže byť dôvodom na nejaké schválenie zmeny. Ja však len hovorím, že v kontexte, v ďalšom kontexte zmeny geologického zákona, že tento samotný existujúci para... O tom nepochybujem, ani nespochybňujem, že áno, je aj časový plán, môže byť dôvodom pri takýchto závažných prácach, avšak ten projekt sa môže tak zásadným spôsobom zmeniť, že bude potrebné vyžadovať alebo doplniť aj zmeniť stavebné povolenia, alebo zmeniť nejako zásadným spôsobom technické riešenie, ktoré môže vyvolať zmenu aj stavebného povolenia alebo, alebo iného. A tam bola tá moja otázka, smerovala, že toto nie je vyriešené, že v prípade, že pri tej zmene sa preukáže, že je potrebné doriešiť nanovo vlastnícke vzťahy, kde nejaký vlastník nebude súhlasiť, lebo sa mu zobralo najprv, ja neviem, 5 metrov a teraz bude treba 20 metrov z jeho pozemku zobrať, napríklad. Čiže toto, som poukázala na to, že tá aplikačná prax môže doniesť takúto situáciu.
Čo sa týka toho posudzovania vplyvov na životné prostredie a smernice, treba si uvedomiť, že Európska únia, ja som to spomínala v rozprave, ona, tam väčšina štátov takúto situáciu nepozná. To znamená, že v smernici asi ťažko budú oni hovoriť, no tak, že staré environmentálne záťaže, že by vlastne im tam povznikali z nedodržiavania, nedodržiavania legislatív v takom obrovskom rozsahu, ako je to na Slovensku, proste, že máme takmer 2-tisíc environmentálnych záťaží na tak malom území. A v tomto prípade si myslím, že je to potrebné aj práve z toho dôvodu, že je tendencia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2018 14:00 - 14:14 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže pokračujem v mojej časti pripomienok k návrhu zákona, ktoré máme predložené. A síce spomínala som, že podľa môjho názoru každá sanácia, každá sanačná metóda navrhnutá ako projekt by mala prejsť zisťovacím konaním. V tomto duchu aj predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bola doplnená príloha č. 8 o túto činnosť ako povinné zisťovacie konanie. Myslím si, že to je dôležité aj z toho pohľadu, že ozaj tých metód na sanáciu je veľmi veľa. Atlas sanačných metód, ktorý tu už bol spomínaný, obsahuje ozaj rôzne, rôzne alternatívy, ktoré navrhli odborníci, a treba sa, pre ochranu životného prostredia treba hľadať najlepšie a najoptimálnejšie riešenia, ktoré budú mať dlhodobý efekt.
K samotnému ešte zákonu a k doložkám vplyvov si dovolím tuná poukázať na časť dopadov na rozpočet, kde sa uvádza, že suma, výdavky ministerstva životného prostredia súvisiace s vyvlastňovaním nehnuteľností vo verejnom záujme pri sanácii environmentálnych záťaží formou dočasného núteného obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom, je asi o 56 250 eur ročne. A takto je to navrhované vlastne na štyri, myslím, či päť rokov, že táto položka bude stačiť. No domnievam sa, že je to dosť naivná predstava o takejto sume. A poukazujeme aj na to, že nie je tu dopad na rozpočet ministerstva obrany, ktoré taktiež je v niektorých prípadoch záťaží určované ako povinná osoba. A taktiež môže dôjsť aj z titulu ich k vyvlastňovaniu na základe tohto zákona. A nie je tu vôbec dopad na rozpočet ministerstva obrany, resp. komplexne na štátny rozpočet ako taký. Ten prepočet, ako ste došli k tej sume 56 250, nuž, nebudem to komentovať, 45 eur za meter štvorcový, či je veľa, či je málo, ale každopádne si myslím, že keď bude dochádzať k vyvlastňovaniu, 56-tisíc eur ročne je podľa mňa suma, ktorá nemôže byť reálna.
V doložke sa taktiež vyjadrujete k alternatívnym riešeniam, či boli nejaké alternatívne riešenia posudzované, a uvádza sa, že nie, neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia. Čiže žiadne iné spôsoby neboli ani prerokované. A preto si myslím, že tiež je to nedostatok toho zákona, tej unáhlenosti, že mohli sa ešte hľadať nejaké alternatívy k tomu, aby sa predišlo k obmedzovaniu vlastníckych práv, ale s tým, aby sa vlastne naozaj účinne tieto sanácie realizovali.
No, takže k samotným ďalším paragrafom, ktoré sú v zákone.
Tak v geologickom zákone sa tuná hovorí v § 32b, kde vlastne udávajú doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o stavebné povolenie, tak je uvádzané v tom paragrafe, si myslím, že aj k územnému konaniu, na vydanie územného rozhodnutia taktiež už je potrebné dokladovať vzťah k pozemku. Takže tam by malo byť doplnené aj územné konanie, nielen stavebné konanie a zlúčené územné so stavebným, ale aj samotné územné. A s tým, že v mojom pozmeňujúcom návrhu budem, navrhujem doplniť tie náležitosti, ktoré je potrebné doložiť. Čiže okrem toho záväzného stanoviska, ktoré vlastne ministerstvo vydáva z hľadiska existencie environmentálnej záťaže, navrhujem, aby tam bol doplnený projekt sanácie environmentálnej záťaže, podrobný rozpis rozsah prác nevyhnutných na zabezpečenie sanácie a vyjadrenie ministerstva, či sa na sanáciu vzťahuje zákon 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. To by mal byť doklad tiež k týmto, aby bolo jasné pri tom vyvlastňovaní aj tej druhej strane, ktorá bude vyvlastňovaná, že naozaj ide o verejný záujem a o jediné riešenie, ktoré je možné. Ak tieto doklady budú, možno aj na základe toho je väčšia šanca, že dôjde k dohode.
Podstatnou námietkou, ktorú máme, je v odseku 3 tohto paragrafu, kedy sa tu uvádza, že ak stavebník nepreukáže pred vydaním stavebného povolenia vlastnícke právo alebo iné právo k nehnuteľnosti, vydá stavebný úrad stavebné povolenie, len ak bolo začaté vyvlastňovacie konanie. K tomuto máme vážnu námietku. Nemôže byť začaté, musí byť ukončené. Čiže toto bude tiež samostatný pozmeňovací návrh. Nestačí, aby stavebné povolenie bolo vydané a nebolo dokončené vyvlastňovacie konanie. Čiže toto vás tiež prosím, aby túto námietku si premysleli, tu tento môj pozmeňovák. (Reakcia z pléna.) Prosím? Aby ste si premysleli. Bude to samostatný pozmeňovací návrh s tým, že musí byť ukončené vyvlastňovacie konanie.
V tomto paragrafe je aj odsek 6, ktorý zasahuje do stavebného zákona a vypúšťa tam paragrafy, § 58 ods. 2, § 60 ods. 2 písm. b), § 62 ods. 4 stavebného zákona. A sú to vlastne paragrafy, ktoré v zmysle stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom k pozemku alebo že má iné právo k pozemku. Čiže vypustením týchto paragrafov, že sa nebudú uplatňovať, tak vlastne sa veľmi otvárajú možnosti stavebnému úradu vlastne vydať stavebné povolenie aj bez ukončenia vlastníckeho vzťahu k pozemku. Vypúšťa sa paragraf, kde vlastne je stavebný úrad povinný v zmysle stavebného zákona zastaviť stavebné konanie, ak teda tieto vzťahy nie sú doložené, resp. prípadne zamietnuť. Čiže ako vypustením týchto paragrafov zo stavebného zákona bude vlastne ten, stavebné konanie veľmi, veľmi neštandardné.
Tak ako som spomínala, v § 32c, kde navrhujem doplniť o nové písm. g), kde bude doplnené, že je potrebné vyjadrenie ministerstva, či sa na sanáciu vzťahuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A teda ako som spomínala, aj navrhujem novelu zákona 24/2006 tej prílohy 8, že aby tá vlastne každá sanácia prešla zisťovacím konaním.
Chcem sa ešte trošku vyjadriť k samotnému tomu impulzu, ktorý tu bol prezentovaný, a to k tej vrakunskej skládke a metóde, ktorá bola navrhnutá ako metóda kapsulácie. Keď si pozrieme samotný atlas metód, sanačných metód environmentálnych záťaží, tak táto metóda má dosť veľké obmedzenia, má tu uvedené mnohé nevýhody. Aj napríklad také, že po jej realizácii v podstate sa zabráni ako keby do budúcnosti alebo veľmi sťaží aj úplná sanácia, respektíve odstránenie tejto environmentálnej záťaže. Hovorí sa o tom, že nevýhody sú, jasne, že sa musí realizovať neustály monitoring, jeho, neznižuje sa toxicita ani množstvo kontaminovanej zeminy, odpadu, iba sa udržuje znečistenie pod kontrolou. Pri uzavretí môže byť problémom nedostatočná nepriepustnosť podložia, čo si myslím, že v tomto prípade je to najväčšie riziko, lebo tá metóda nehovorí o kapsulácii ako takej, vlastne koldokola, ale iba o bočnej, s tým, že sa domnieva navrhovateľ, že sa dokáže kontinuálne napojiť na ílovité vrstvy. Čo však nikto nevie, čo je pod samotnou skládkou, keďže to prostredie, ktoré tam vznikalo, geologické prostredie je vlastne mŕtve rameno, bývalé mŕtve rameno Dunaja a tie usadeniny, ktoré tam, tie nánosy Dunaj rokmi naznášal, nemajú nejaké kontinuálne vrstvy, ale mnohokrát sú to rôzne také rôznorodé vrstvy so šošovkami štrkov a nie je isté, že realizáciou tejto metódy dôjde k zabráneniu prienikov toxických látok do Žitného ostrova. Čiže touto metódou sa, metódou uzavretia alebo inkapsulácie sa neodstráni znečistenie, ale sa zamedzí jeho šíreniu do okolitého prostredia. V tomto prípade musím povedať áno, obmedzí sa, ale nevylúči sa.
Takže metódy, ktoré, ktoré by boli použiteľné pre túto lokalitu, je ich viacej a verím, že v rámci zisťovacieho konania bude, budú navrhnuté aj viaceré varianty, že ste v svojom návrhu nepožiadali o invariantné riešenie, to znamená, iba jediné posúdenie, to že, to by myslím, nebolo správne.
Návrhy, o ktorých som hovorila, doplňujúce, myslím si, že vylepšujú tento zákon ako také. Verím, že je potrebné takýto zákon prijať. V niektorých prípadoch sa možno využije, verím, že nie je to ani vec, ktorá by sa paušálne používala, ale viem si predstaviť situácie, kedy takáto situácia môže nastať. Preto by som bola rada, ak by sme dnes večer na výbore sa o týchto mojich pozmeňovacích návrhoch pobavili. Ak by ste sa, pán minister, vedeli k nim vyjadriť a aby sme ich prípadne, aspoň niektoré z nich, ktoré budú pre vás akceptovateľné, nejak prevzali do spoločnej správy výborov a skúsili sa tento zákon, už keď už, už to takúto procesnú stránku máme, že to musíme robiť v parlamente, aby sme skúsili ten zákon upraviť tak, aby neboli s ním v praxi pri aplikácii.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2018 11:50 - 12:00 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Nadviazala by som na diskusiu, ktorou sme otvorili, ktorou sme otvorili dnešný rokovací deň, a to vlastne bolo k skrátenému konaniu na prerokovanie tohto návrhu zákona, pretože už vlastne aj v tej prvej časti sme v podstate hovorili aj o predmete a dôvodoch akútnosti prerokovania tohto zákona. Samotný zákon má viac, má, sa týka dvoch zákonov, ktorý vlastne, jeden je zákon, ktorý upravuje a dopĺňa zákon o opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Upravuje sa tam, opravujú sa niektoré pojmy.
Čo sa týka samotného zákona, v podstate jediný taký bod, ktorý je na diskusiu, je § 8 ods. 6, ktorý hovorí o tom, že pôvodca, povinná osoba alebo príslušné ministerstvo je povinné po schválení plánu prác zabezpečiť jeho realizáciu, ak sa pri realizácii plánu prác zistí, že treba zvoliť iný postup, ako je uvedený v schválenom pláne prác alebo si realizácia plánu prác vyžiada neprimerané náklady alebo zmenu časového harmonogramu plánu prác, požiada pôvodca, povinná osoba alebo príslušné ministerstvo okresný úrad v sídle kraja o schválenie zmeny plánu prác s uvedením dôvodu vypracovania zmeny plánu prác. Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú primerane. V podstate v dôvodovej správe sa hovorí o tom, že sa iba dopĺňa, že aj na základe zmenu časového harmonogramu by mohlo byť schválené tieto, tieto zmeny.
Proti tomu by ani nebolo čo namietať, ale v kontexte so zmenou geologického zákona, kedy sa tam upravujú tie vyvlastňovacie a obmedzovanie vlastníckych práv, je tu na mieste otázka, či tu tento, práve tento paragraf nebude zneužiteľný, a síce v tom duchu, že je nejaký projekt, ktorý sa urobí možno úmyselne jednoduchšie alebo vyhne sa, vyhne sa nejakým okolnostiam, možno ťažkostiam dohody s nejakým vlastníkom priľahlého pozemku a samozrejme počas realizácie môže dôjsť k, sa preukáže akože treba projekt zmeniť, ale už budú vydané všetky, všetky doklady a projekt začne a následne je na mieste otázka, či ak bude treba zmeniť ten plán práce, ktorý sa dosiahne, možno nejakých ďalších vlastníkov, či a jako bude pokračovať alebo či sa začne nejaké nové vyvlastňovacie konanie.
Je to možno taká trošku zvláštna konštrukcia, ale zákon by mal platiť, presne ako ste aj vy povedali, nie len, nemal by sa týkať len nejakej jednej konkrétnej záťaže, ktorú dnes, o ktorej dnes sa najviac hovorí, ale aj ďalších. Však sám ste spomínali, že ďalších 19 sa pripravuje a tie špecifiká nepoznáme, ale zákon by mal pamätať možno práve aj na tie krajné možnosti. A nie je toto vlastne jasné, že čo sa, ako sa bude postupovať v takýchto prípadoch ak teda dôjde počas tej zmeny k nejakej zásadnejšej zmene toho projektu sanácie takže to by som vás chcela poprosiť, aby ste prípadne neviem, no ak , to je tá chyba, že nie je časový priestor na to, doladiť takéto detaily, ktoré môžu priniesť problémy aplikačnej praxe. Lebo principiálne dá sa s tým súhlasiť, ale nie je to domyslené, že teda keď by nastala takáto krajná situácia, ako vlastne úrady budú postupovať, či sa prerušia práce, pokým dôjde k tým konaniam, alebo ako.
Ďalší bod, sa tam dopĺňa odsek 16, že ak sanácia environmentálnej záťaže je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, vyvlastňovací orgán nevydá rozhodnutie o predbežnej držbe bez rozhodnutia vydaného podľa predpisu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tu sme pri tej samotnej EIA, kde principiálne ako činnosť, všeobecne povedaná sanácia nejakej záťaže nie je navrhovanou činnosťou, ktorá by mala byť povinne, nie v zozname činností, ktorá by mala byť povinne posudzovaná, ale samozrejme vyplýva to už od špecifika toho samotného ktorého projektu, že či sa zasahuje, či sa ide nakladať do, s nebezpečným odpadom a podobne, čiže toho špeciálneho prípadu. Avšak si myslím, že bolo by vhodné, že nielen pre prípady, kedy tieto sanácie sú financované z eurofondov, kedy Európska únia vyžaduje, aby bolo vyjadrenie o tom, či je povinné hodnotenie, alebo ak je, tak aby to hodnotenie prešlo z dôvodu financova zo zdrojov Európskej únie, ale je tiež na mieste zvážiť, či by práve z dôvodu aj takýchto obmedzovania vlastníckych práv sme nemali doplniť návrh, nemali doplniť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prílohu 8, aby bolo jasné, že tieto sanačné metódy alebo vybrané sanačné metódy možno práve z toho katalógu by mali prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Aby to bolo jednoznačné a nemohlo dôjsť k nejakým diskusiám, že či áno, či nie. Samozrejme, bolo by to nad rámec smernice, ktorá hovorí o vlastne, respektíve nariadenia o, k tomuto Aaurskému dohovoru, kde sú činnosti vypísané, avšak treba aj to vedieť, že Európska únia, vlastne krajiny mimo, ktoré nezažili tento režim, tak ani zrejme nepoznajú niečo také, ako sú staré environmentálne záťaže, hlavne v takom rozsahu, ako sa to vyskytuje na Slovensku, možno aj v iných krajinách. Je to špecifikum a bolo by dobré mať v týchto veciach jasno. A čiže aj doplniť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tú prílohu 8 o činnosti sanácie. Minimálne na tú malú EIA, zisťovacie konanie na niektoré sanácie a na niektoré typy sanácií by malo byť povinné posudzovanie. Ak by to tam bolo, dnes by sme boli v úplne inej, v inom štádiu aj a pri riešení spomínanej vrakunskej skládke.
Pán minister, dnes ste povedali, že dnes, chcem sa spýtať, či naozaj dnes predkladáte ten zámer EIA na okresný úrad, zámer v zisťovacom konaní, veľmi som naňho zvedavá a pozriem sa, si ho dôsledne preštudujem. Avšak ten argument, ktorý ste povedali ma trošku pobavil, a síce, preto ste ho dali na okresný úrad aby ho neposudzovali vaši ako sami sebe, ale aby ho posúdil niekto iný a to pracovníci na okresnom úrade. No toto nie je na výber, toto nie je konanie, ako keď obce v rámci stavebného konania idú posudzovať samy seba, že musí byť určený iný stavebný úrad, aby nepovoľovali samy sebe. Tu je v zákone presne povedané, kedy je príslušným orgánom okresný úrad a kedy je ministerstvo životného prostredia, preto budem veľmi zvedavá, akú navrhovanú činnosť ste tam za definovali a práve z tej prílohy č. 8, ako ste zaradili ten tento projekt inkapsulácie vrakunskej skládky a že či váš postup je v súlade so zákonom. Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, nerád vás prerušujem, budete pokračovať dlhšie?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Tak môžem prerušiť schôdzu?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dovolím si prerušiť schôdzu a pokračujeme po hodine otázok. A dneska je utorok? Streda. Takže pokračujeme po 14.00 hodine.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)
Skryt prepis