Vážený pán podpredseda a pán minister, kolegyne, kolegovia, rada by som sa vyjadrila k novému návrhu zákona o rybárstve.
V dôvodovej správe čítam, že predkladaný návrh zákona oproti predchádzajúcej právnej úprave má ambíciu na kvalitatívne lepšiu právnu normu, ktorá zodpovedá súčasným spoločenským pomerom a záujmom Slovenskej republiky ako na ochranu rýb a rybárskeho práva ako prirodzeného bohatstva štátu. Návrh zákona sa venuje vo významnej časti ochrane rýb, rybárskeho práva, čo súvisí s pytliactvom, ale aj zároveň vymedzuje širšie kompetencie rybárskej stráže ako verejného činiteľa, ale aj podmienok, za ktorých sa takýto rybársky, člen rybárskej stráže môže stať v podstate verejným činiteľom.
Chcem sa venovať niektorým plusom, ale aj rizikám, ktoré vidím v tomto návrhu zákona. Ako plusy vnímam napríklad vymedzenie príbrežného pozemku, ktorý je nevyhnutný pre výkon rybárskeho práva, pretože dnes, v súčasnosti je to nedostatočne zadefinované, avšak pýtam sa, že ako je to zosúladené s vlastníckymi právami majiteľov pozemkov? Pretože príbrežný pozemok je aj časť pozemku na hranici brehu vodnej plochy rybárskeho revíru, ktorý je nevyhnutný na výkon rybárskeho práva.
Čiže je, sa pýtam, ako toto je doriešené v situáciách, kedy vodné plochy v minulosti vznikli na súkromných pozemkoch, ktoré do dnešného dňa napríklad sú vedené v katastri ako lúky a pasienky, ale pritom sú to bagroviská a vodné plochy, ktoré ich pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb? Čiže tu tieto veci nie sú dotiahnuté a myslím si, že malo by to byť aj predmetom rokovania ohľadom zosúladenia tých pozemkových povinností, o ktorých tu hovoríme už niekoľko týždňov, ako sú vlastne neusporiadané pozemky na Slovensku a týka sa to aj takýchto vodných plôch, ktoré boli, dá sa povedať, vytvorené, umelo vytvorené na súkromných pozemkoch a do dnešného dňa nie sú usporiadané.
Ústava hovorí, že rybárske právo patrí štátu, ale vychádza z toho, že podzemné vody, ale aj vodné toky sú vo vlastníctve štátu, a to v podstate ide aj prirodzene o to, že tie ryby, ktoré tam žijú, sú nedeliteľnou súčasťou tohto vlastníctva. Čiže v dôsledku tohto je to štát, ktorý spolu s vlastníctvom preberá zodpovednosť za ochranu, chov a lov, lov rýb. Základným ale administratívnym článkom, ktorému štát zveruje dispozíciu s rybárskym právom, je ministerstvo a toto ministerstvo vlastne deleguje výkon rybárskeho práva na obce alebo respektíve mestské časti Bratislavy alebo hlavného mesta, ktoré proste určujú, potom vydávajú tieto rybárske, rybárske povolenia. Niektoré, niektoré činnosti k oprávneniu udelenia rybárskeho práva si ministerstvo ponecháva a je to vlastne na vodných tokoch pretekajúcich cez lesný majetok štátu alebo vo vojenských obvodoch a tuná ministerstvo môže prideliť toto rybárske právo organizáciám, ktoré spravujú tieto vodárenské nádrže. Taktiež niektorým aj ustanovizniam ako odborným, odborným školám. Pritom platí pravidlo, že môže byť len jednej organizácii určené to rybárske právo. Tuná vidím trošku aj komplikáciu práve s tými miestami, kde vodný tok prechádza napríklad lokalitami, kde je lesný majetok štátu a ako tam bude organizovaný tento, tento výkon.
Bolo tu spomenuté, Slovenský rybársky zväz. Ja viem, že je to rokmi zaužívané, že na Slovensku to takto fungovalo a že členmi tohto rybárskeho zväzu sú tisíce ľudí, ale treba si uvedomiť aj to, že naozaj je to vlastne ako keby delegovanie výkonu štátnej správy alebo záujmov štátu mimovládnej organizácii, združeniu právnických, ale aj fyzických osôb a je toto nový zákon, že či úplne je to, je to takto dobré, aj keď viem teda to zvykové právo tuná, tuná je, ako bolo povedané, že naozaj sú to veľké množstvá ľudí. Ale v podstate nútime nejakého človeka, ktorý chce sa stať rybárom, byť členom nejakého združenia a len prostredníctvom takéhoto členstva môže dostať napríklad povolenie na chytanie rýb.
To znamená, že ešte je tam teda možnosť, že oprávnenie alebo výkon rybárskeho práva môžu získať vlastníci pôdy, avšak ide len o právnické osoby. Takže pýtam sa v súvislosti s tým, čo som povedala v úvode svojho, svojej, svojho príspevku, a čo tie fyzické osoby, vlastníci, ktorí vlastnia tieto pozemky, na ktorých si štát ide vykonávať svoje ústavné právo, kde je ich ústavné právo, aby napríklad oni mali právo tam mať to oprávnenie osobitné, ktoré by ministerstvo životného prostredia im podľa mňa malo vydať takéto, aj bez toho, aby museli byť členmi nejakého rybárskeho združenia? Myslím si, že to by bolo spravodlivé a minimálne táto krivda by im bola odstránená, aby ak nechcú byť členmi nejakého rybárskeho združenia a sú vlastníkmi takéhoto pozemku, aby mali možnosť získať toto rybárske oprávnenie aj mimo tých ostatných povinností. Čiže navrhujem, aby medzi tie oprávnenia ministerstva vydať ten rybársky lístok diplomatickým zborom a iným osobám, ktoré sú tam zadefinované v zákone, aby sa tam priradili aj títo vlastníci pozemkov pod takýmito vodnými plochami, ktoré nie sú majetkoprávne usporiadané a na ktorých štát si ide uplatňovať svoje ústavné právo k rybárstvu.
Taktiež sa tu hovorí o tom príbrežnom pozemku. V dôvodovej správe uvádzate, že v prípade, že je vlastník prípadne nájomca príbrežného pozemku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckeho práva, má právo náhrady od užívateľa. Navrhuje sa otázku tejto náhrady riešiť dohodou. Pokiaľ k nej nepríde, rozhoduje o nej súd. Tak je to tiež v rámci tých nejasných vlastníckych vzťahov, ktoré v súčasnosti máme. Myslím si, že tento bod by si asi zaslúžil trošičku lepší výklad, respektíve úpravu v nejakom vykonávacom predpise, pretože tu už vlastne dopredu sa prejudikuje, že zrejme k takýmto dohodám nedôjde a bude tam, budú tieto situácie riešiť sa súdom. Čiže dávame tuná do zákona čosi, kde sa už predvída, že bude, budú súdne spory.
Taktiež v súvislosti s týmito príbrežnými pozemkami sa hovorí, že je, ustanovuje sa vlastne 5 metrov, kde je právo prístupu na výkon rybárskeho práva. Myslím si, že toto je správne, rozumné, platí to aj pri moriach alebo podobne, kde teda prístup k vode má byť zabezpečený. Avšak pýtam sa, čo s tými, s tými chatármi, čo s tými hausbótmi, ktorí v súčasnosti majitelia majú urobené oplotenia až do vodnej plochy, majú prenajatú časť vodnej plochy napríklad na zdrži na Dunaji alebo na iných vodných plochách a majú svoje stavby, rôzne móla a iné až do vodnej plochy? Tu mi chýba v návrhu zákona vlastne úprava, čo s týmito stavbami a by som navrhla, pán minister, aby ste sa zamysleli nad tým, ako to doplniť a zosúladiť možno aj so stavebným a vodným zákonom, aby bolo v prechodných ustanoveniach doplnené nejaké prechodné obdobie, dokedy budú musieť títo majitelia týchto stavieb, ak to tak môžem povedať alebo prekážok, tieto prekážky odstrániť tak, aby vlastne tá príbrežná zóna bola naozaj otvorená a ten prístup k vode umožnený. Sú to rôzne jazerá, pôjdete na Senecké jazerá alebo na Košariská v Dunajskej Lužnej, tak ako nemusíte ani veľmi hľadať a budete vidieť, o čom, o čom hovorím.
Takže čo sa týka následne ešte toho § 8, kde sa uvádza pojem "lovný rybársky revír". Hovorí sa tu o tej svalovine, že môže byť napadnutá rôznymi chemickými alebo nejakými inými ďalšími nebezpečnými látkami, ktoré, ktoré môžu poškodzovať zdravie, keď sa bude toto mäso rybie konzumovať, avšak čo ja teda ako považujem za správne, že konečne toto sa dostáva do zákona.
Avšak nevidím to úplne dobre dostatočne zadefinované. Pretože tuná aby len tabuľkou bolo niekde označené, že lovný rybársky revír a treba ho označiť dodatkovou tabuľou, na ktorej je uvedený dôvod, že sa zakážu ryby pochádzajúce z príslušného rybárskeho revíru konzumovať, sa mi zdá nedostatočné vzhľadom na to riziko, ktoré môže spôsobovať konzumácia takýchto rýb, pretože už často len malé množstvá takýchto nejakých ťažkých kovov alebo nebezpečných látok môže spôsobovať ťažké ujmy na zdraví. Taktiež ten mechanizmus, ktorý tuná je navrhnutý, myslím, že by mal byť trošičku prísnejší, mala by to byť striktne uvedená povinnosť minimálne raz za rok, aby ten správca toho rybárskeho revíru vykonával proaktívne túto kontrolu, nielen náhodne Štátna veterinárna a potravinová správa, ktorá keď zistí prekročenie limitných hodnôt, tak oznámi to ministerstvu životného prostredia. To sa mi zdá veľmi kostrbaté a na to, o aké riziká naozaj v našich vodách, žiaľ, ide, tak je to nedostatočné.
Čiže navrhujem, aby bolo to povinnosťou toho správcu rybárskeho revíru pravidelne robiť tieto analýzy a tieto analýzy musia byť verejne dostupné. Musia byť verejne dostupné automaticky minimálne na stránke príslušnej obce, ktorá vydáva tieto rybárske, rybárske lístky, aby každý jeden, ktorý si aj zakúpi jednodňový lístok, vedel, že keď pôjde na Malý Dunaj alebo pôjde na Hornú Nitru alebo pôjde chytať kapry na Zemplínsku Šíravu, že tieto, tieto ryby sú nekonzumovateľné. Ja mám, dneska to takto nie je a môže sa stať, že naozaj aj pri predaji cez ulicu si ľudia vlastne v domnienke, že majú zdravú, čerstvú rybu, konzumujú nebezpečné látky.
A v tejto súvislosti, pán minister, by som vás naozaj chcela požiadať, aby ste hlavne v lokalitách, kde sú známe environmentálne záťaže, ktoré znečisťujú podzemné vody, aby boli stanovené tie zoznamy znečisťujúcich látok, ktoré sa môžu dostávať do sedimentov tej, sedimentov rieky, respektíve môžu sa nachádzať aj rozptýlené v tej vode a tieto ryby, nielen tie kaprovité, ktoré žijú v bahne, ale možno, nie som v tomto zas taký úplný špecialista a možno aj nejaké tie dravé ryby môžu obsahovať tieto znečisťujúce látky.
Čiže nikde v zákone nie je odkaz na to, že čo sú to tie limitné hodnoty, čo sa budú, aké ukazovatele kontrolovať. Aby to neskončilo ako pri pitnej vode, že budú len päť ukazovateľov a síce v podzemnej vode máme toxický kokteil, ale tých päť ukazovateľov je v poriadku a tvárime sa, že všetko je v poriadku. Takže toto by som vás chcela poprosiť, aby ste naozaj upravili, to znamená, aby boli jasne špecifikované, aké látky sa v kde-ktorom vodnom revíre budú kontrolovať a aby automaticky sa robili tieto minimálne ročné kontroly a aby tieto kontroly, výsledky analýz boli dostupné a povinne zverejňované na stránkach obce a ministerstva.
Ďalšie, máme tuná v § 12, sa hovorí o love rýb v rybárskych revíroch a v odseku 12 sa to týka chránených území. V texte zákona, návrhu zákona sa hovorí, že ten odsek 12, že ak sa rybársky revír alebo jeho časť nachádza v chránenom území s piatym stupňom ochrany, musí mať užívateľ pre potreby výkonu rybárskeho práva udelenú výnimku podľa osobitného predpisu. Tu chcem poukázať na rozpor so zákonom o ochrane prírody, pretože v tomto zákone už od tretieho stupňa ochrany je zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, ale aj táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb a tak ďalej. Čiže to sú činnosti, čiže ten rybár určite ide mimo náučného chodníka, určite tam táborí a niekedy stanuje alebo bivakuje a často si robí aj ohník.
Čiže ja viem, že to v tom pôvodnom návrhu to bolo už, od tretieho stupňa sa to v rámci rozporového konania, neviem z akého dôvodu ste akceptovali túto zmenu na piaty stupeň, ale momentálne tak, ako je to znenie, je to v rozpore s platným zákonom o ochrane prírody, takže toto rozhodne treba dať do súladu.
Otázny bod je aj § 23, rybárska stráž. Rybárska stráž fungovala za podobných, v nejakom podobnom režime, ako to navrhujete teraz, avšak tak ako to je, možno sme sa s tým v minulosti, ono to fungovalo nejako, ale teraz, keď predkladáte nový návrh zákona, tak, samozrejme, si tie ustanovenia čítame, ako keby to bola nejaká nová vec. No nezdá sa mi celkom úplne v poriadku, aby v rámci jedného rezortu boli dva druhy stráže. Máme stráž ochrany prírody a teraz sa zavádza rybárska stráž, kde člen rybárskej stráže v postate má definíciu verejného činiteľa, pritom tohto člena rybárskej stráže navrhuje užívateľ, to znamená ten, kto užíva ten revír, má navrhovať členov toho, tej rybárskej stráže a navrhuje teda okresnému úradu, ktorý následne teda týchto, za istých podmienok, za istých podmienok menuje členov rybárskej stráže. Sú tam povedané, že musia byť skúšky a tak ďalej, nikde nie je povedané, aké skúšky, kto ich bude robiť, kto bude ten, kto ich bude skúšať a následne dávať potvrdenku o tom, že je preskúšaný.
Avšak čo ma zarazilo, že sú tam zadefinované diagnózy, ktoré nesmie, ktorými nesmie trpieť ten člen rybárskej stráže. Napríklad člen rybárskej stráže nesmie mať epilepsiu, nesmie trpieť záchvatmi alebo inými konkrétnymi nejakými duševnými ochoreniami. Ako verím, že by to mohla byť komplikácia pri výkone takejto rybárskej stráže, len mi to príde dosť neštandardné. Takéto povinnosti nemáme ani u policajtov explicitne v zákone vymenované, nemáme to pri stráži ochrany prírody alebo ani iných strážcov, tak toto mi príde trošku cez čiaru, ak by ste takéto nejaké možno veci dali do vyhlášky, nepoviem, ale v zákone podľa mňa je to dosť, dosť nepríslušné.
Taktiež ma zarazilo, aj keď som si to porovnávala s pôvodným zákonom, aj tam je to uvedené, že rybárska stráž má právo používať donucovacie prostriedky, hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky, obušok, putá, služobný pes. Ako žiadna iná stráž (povedané so smiechom) toto nemá, ale rybárska stráž takúto, takéto možnosti má zadefinované v zákone. Tak sa mi to zdá trošku, trošku, neprimerané. Buď teda dajme aj teda stráži ochrany prírody možno vyššie kompetencie a možno ich aj teda, ako v rámci jedného rezortu takéto rozdiely, je to ťažké. Vy ako keby ste si dávali od toho ruky preč, že to vlastne užívateľ a okresný úrad a vy to dávate len do zákona, ale predkladateľom a garantom zákona ste vy. Pretože je to zákon z rezortu životného prostredia.
Tuná v rámci § 35 až 37 sa hovorí, kto je vlastne, kto vykonáva štátnu správu na úseku, úseku rybárstva a tu by som navrhovala doplniť (zaznievanie gongu), to, čo som uviedla v tej časti ohľadom informovania o závadnosti, o závažnosti teda tohto prekonzup, že napríklad v tom § 36 by malo byť explicitne uvedené, lebo to tam chýba, že čo má ministerstvo urobiť s tou informáciou, keď ju dostane od štátnej veterinárnej správy, že tie ryby sú tam závadné. Čiže v rámci tej mojej pripomienky rozhodne aj tu, aj pri obciach treba tú informovanosť explicitne uviesť, aby sa na to nezabúdalo a aby každý rybár mal právo vedieť a kedykoľvek, akékoľvek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, je 19.00 hodín. Ak budete pokračovať, ešte máte osem minút, tak zajtra ráno.
Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
183.
Nie, mám dve vety ešte.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak dve vety, nech sa páči.
Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
185.
Ďakujem pekne. V podstate takto, čiže to som povedala a v podstate už iba v § 42, čo je vlastne jeden z tých posledných, z posledných paragrafov, chýba splnomocnenie pre všeobecne záväzný predpis, ktorý teda určí rozsah skúmaných škodlivých a nebezpečných látok, aj tú početnosť, ako často ju treba robiť. A úplne na záver, že v tých prechodných ustanoveniach by som vás požiadala, aby ste doplnili lehotu na odstránenie prekážok prístupu do príbrežnej zóny.
Ďakujem pekne.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode...
Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
187.
Faktickú ešte nedáme?
