Videokanál poslanca

Myslím, že v návrhu zákona je uvedené, že nezačipované zviera sa bude považovať za túlavé zviera. To znamená, že prepadá do majetku obce, resp. ak by bolo zhabané, do majetku štátu. To znamená, že toto sa zrejme bude istý čas uplatňovať aj v týchto komunitách, kde tie psy v podstate nemajú ako keby vlastníka, lebo raz k nim prizná jeden, potom druhý. Iste to, ten výkon bude náročný, ale to musí povedať ministerstvo, ako plánuje kontrolovať tieto, začipovanie psov a tento samotný výkon. Ja, my by sme určite samotnú problematiku riešili inak. Dnes máme tento návrh na stole s tým, že čipovanie je povinnosťou financovať, každý vlastník je povinný zafinancovať to čipovanie sám, a keď to neurobí, tak v zmysle tohto návrhu zákona pes bude považovaný za túlavé zviera bez majiteľa a, samozrejme, tak s ním bude naďalej naložené. Áno, je to takto tu navrhnuté.
Treba pamätať, ja skôr mám na mysli cieľ toho zákona, keď, a dúfam, že budú schválené pozmeňujúce naše návrhy, ktoré napomôžu šliapnuť ozaj na krk tým množiteľom, a v tomto duchu aspoň niečo sa možnože pohne. Ak nebudú naše pozmeňujúce návrhy schválené, tak v podstate nevyrieši sa vôbec nič. To, že je tam v Občianskom zákonníku v čl. 2, tak áno, to je deklaratívne, deklaratívne vyjadrenie ohľadom, že pes, zviera nie je vec, ale svojím spôsobom to exekutívu nejako, nejako nemení, ale je to skôr na tej emocionálnej rovine.
Takže ak naozaj chceme urobiť niečo dobré, tak poprosím o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov.

Aha. Áno, pardon, ešte musím prečítať. Ja som ich síce všetky vysvetlila, ale musím prečítať. Ďakujem pekne za upozornenie.
Takže teraz prečítam pozmeňujúce návrhy už bez odôvodnení, len čisto tie paragrafové znenia.
Takže pozmeňujúci návrh č. 1 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Radoslava Pavelku a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 866):
1. V čl. I bod 35 znie:
V § 8 ods. 3 písm. z) tretí bod znie:
„vykonávanie činností súvisiacich so sprostredkovaním nákupu a predaja zvierat právnickými osobami, fyzickými osobami - podnikateľmi a fyzickými osobami pri obchode a vývoze do tretích krajín,“.
2. V čl. I bode 50 v §13 odsek 1 sa vypúšťa písmeno j).
V nadväznosti na to sa vykoná zmena v označovaní nasledujúceho písmena a súčasne sa táto primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
3. V čl. I bode 76 § 19 ods. 6 sa na konci dopĺňa táto veta:
„Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky poskytuje na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní, obce, prevádzkovateľa útulku alebo súkromného veterinárneho lekára údaje o predchádzajúcich vlastníkoch psa z centrálneho registra spoločenských zvierat.“
4. V čl. I bod 77 znie:
„§ 19 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
Vlastník psa je povinný zabezpečiť trvalé označenie psa chovaného na území Slovenskej republiky transpondérom, ktorý spĺňa technické požiadavky podľa osobitného predpisu (odkaz č. 102) pred prvou zmenou vlastníka psa, najneskôr však do 12 týždňov veku a uviesť identifikačné údaje psa a údaje o vlastníkovi psa v centrálnom registri spoločenských zvierat. Pri registrácii psa sa uvedie aj číslo transpondéru matky psa, ak je tento údaj známy. Transpondérom neoznačený pes vo veku nad 12 týždňov sa považuje za opustené zviera a stáva sa vlastníctvom štátu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 102 znie:
„Príloha II nariadenia (EÚ) č. 576/2013.“
5. V čl. I bod 80 § 22 sa odsek 4 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) konzumácia mäsa a zhotovovanie výrobkov zo spoločenského zvieraťa. 106d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 106d znie:
„Príloha 1 časť A nariadenia (EÚ) č. 576/2013 v platnom znení.“
6. V čl. I bode 118 § 37 ods. 2 písm. b) štvrtý bod znie:
„4. nahlásiť pri zmene vlastníka psa najneskôr do 21 dní odo dňa zmeny vlastníka psa údaje o novom vlastníkovi psa do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára v rozsahu meno a adresa trvalého pobytu; údaje je povinná nahlásiť osoba, ktorá prevádza vlastníctvo psa, pričom nový vlastník je povinný do 21 dní odo dňa nadobudnutia psa do vlastníctva nahlásiť nadobudnutie vlastníctva psa a doplniť svoje identifikačné údaje do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára. Ak si osoba, ktorá prevádza vlastníctvo psa, nesplní svoju povinnosť, je súkromný veterinárny lekár povinný zapísať do centrálneho registra spoločenských zvierat nadobúdateľa psa ako nového vlastníka na základe písomnej zmluvy o prevode vlastníctva psa,“.
7. V čl. I bod 171 § 48 odsek 3 sa dopĺňa písm. w), ktoré znie:
„nenahlási v lehote 21 dní od prevodu vlastníctva psa prevod svojho psa na inú osobu, nenahlási nadobudnutie psa do svojho vlastníctva alebo ako nový vlastník psa nedoplní svoje identifikačné údaje do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára."
V nadväznosti na túto zmenu sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
Pozmeňujúci návrh číslo..., pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Radoslava Pavelku a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 866):
1. V čl. I bod 202 § 54g odsek 2 znie:
„(2) Vlastník psa narodeného do 31. augusta 2018 je povinný zabezpečiť označenie psa podľa § 19 ods. 9 najneskôr do 31. decembra 2019.“
2. V čl. I bod 202 § 54g sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Vlastník psa môže do 29. februára 2020 súkromného veterinárneho lekára požiadať o kastráciu psa na náklady štátu; tento výkon uhrádza súkromnému veterinárnemu lekárovi štát prostredníctvom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v územnom obvode, v ktorej má sídlo ambulancia súkromného veterinárneho lekára, ktorý kastráciu psa vykonal; podrobnosti môže upraviť ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, dočítala som čítanie pozmeňujúcich návrhov.

Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu zákona, ktorý tu máme dnes v druhom čítaní, návrh zákona, veterinárneho zákona. K tejto téme bolo už veľa povedaného, a preto budem sa snažiť byť veľmi konkrétna.
Pani ministerka dňa 21. februára uviedla v tlačovej správe, ktorá je zverejnená na stránke rezortu, nasledovné, kde obhajovala, vysvetľovala zákon, ktorý bol predložený na rokovanie vlády. Hovorila o čipovaní, že majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia, a hlavne čo teda prezentovala ako pozitívum tohto návrhu, je, že tento zákon zatočí s množiteľmi, kde uviedla, konkrétne v tej tlačovej správe, že množitelia, teda povinná identifikácia a registrácia psov a ich držiteľov zabezpečí kompletnú evidenciu psov v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Množitelia tak budú presne identifikovateľní a postihovaní. „Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom.“
Ďalší text, ktorý chcem citovať z tejto správy: „Pri zmene majiteľa bude musieť pôvodný vlastník psa nahlásiť zmenu i údaje o novom vlastníkovi do 21 dní prostredníctvom veterinárneho lekára.“ To podstatné, ktoré chcem uviesť ako mylnú informáciu zo strany pani ministerky pri predkladaní finálneho znenia zákona, ktorý bol schválený vo vláde Slovenskej republiky a následne bol v tom istom znení predložený na rokovanie parlamentu, ide o tieto slová: „Chovatelia šteniat budú musieť pri povinnej registrácii psa uviesť aj číslo čipu matky. V prípade plánovaného rozmnožovania musí dať majiteľ suku zaregistrovať ešte pred pripustením. V prípade neplánovaného otehotnenia ju musí dať čipovať bezodkladne. Novela klepne po prstoch aj špekulantom. V rámci opatrenia proti množiteľom bude totiž agrorezort prostredníctvom štátneho podniku Plemenárske služby schopný vykonávať DNA testy, ktoré odhalia pravdivú informáciu o matke čipovaného psa, čím sa významne obmedzia špekulácie nelegálnych množiteľov.“
Vážení kolegovia, prečo si dovoľujem citovať túto tlačovú správu, pretože takto bola vnímaná novela, predložená novela do parlamentu, že jej hlavným cieľom je postihnúť týchto nezákonných, nelegálnych množiteľov psov, ktorí prevádzajú rôzne obchody. Čo však je zaujímavé, a teda by som, pani ministerka, očakávala, že nám vysvetlíte, ako je možné, že v tom finálnom návrhu, ktorý máme dnes na stole, táto povinnosť, o ktorej ste hovorili ako o hlavnom nástroji klepnutia po prstoch špekulantom a množiteľov, nie je. Toto by som naozaj uvítala, keby ste nám vysvetlili, prečo a ako bolo možné, že ste takto prezentovali ten návrh, hoci táto základná, toto základné opatrenie, ak ho teda vezmeme, prevezmeme filozofiu čipovania, a že tam v zákone nie je. K celému návrhu zákona, čo sa týka ostatných častí veterinárnych, hospodárskych zvierat alebo čo sa týka niektorých úprav o krmivách, k tomu sa nechcem vyjadrovať a moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu v podstate sa venujú práve problematike chovu spoločenských zvierat, špeciálne, špeciálne psov.
To, čo vítam, samozrejme, je, že v zákone je čl. 2, ktorým sa upravuje Občiansky zákonník, kde je definované, že zviera nie je vec, a mrzí ma, že pod touto, týmto rúškom v podstate sa upravuje zákon, ktorý akože má klepnúť po prstoch množiteľom, ale z vašej dielne, to nie je pravda. Preto sa naším pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom navrhujeme upraviť tieto ustanovenia, dať to do súladu aj s vašimi slovami, aby naozaj, už teda keď majú byť psy čipované, aby naozaj aj sa kleplo po prstoch aspoň tým, ktorí nebudú vedieť obratne kľučkovať medzi týmito paragrafmi, ktoré tu máme, pretože stále, stále tu ešte tento návrh nie je definitívnym spôsobom, ktorý, ktorý zamedzí takémuto množeniu. Ale to bude zrejme nasledovať aj z našej strany ďalšími návrhmi zákona.
Ja by som dovolila, pán spravodajca, vám takto odovzdať tieto návrhy zákonov. Sú to dva pozmeňujúce návrhy, ktoré ja teraz vysvetlím, aj vlastne v rámci toho prvého návrhu by som bola rada hlasovanie osobitne o bode, o bode 5.
Teraz ešte zdôvodním a vysvetlím obsah týchto našich pozmeňujúcich návrhov. Čiže ide o to, aby aj chovatelia totižto, tí chovatelia, ktorí prevádzkujú množenie, sú fyzické osoby, nie sú to fyzické osoby podnikatelia, ale sú to ani právnické osoby, ale sú to fyzické osoby. A v návrhu zákona, hoci v pôvodnom znení v § 8 ods. 3 fyzické osoby boli, tak v návrhu zákona fyzické osoby vypadli, to znamená, že dopĺňame ustanovenie v tom zmysle, aby sa rozhodnutie o schválení rôznych zariadení súvisiacich s chovom zvierat vzťahovalo aj na fyzické osoby.
V ďalšej časti navrhujeme vypustenie písm. j v § 13 ods. 1. Ten hovorí totižto v návrhu zákona, že veterinár nemusí, ukladá, ukladá súkromnému veterinárovi, veterinárnemu lekárovi povinnosť nevykonať veterinárne úkony na psovi, ktorý nie je identifikovaný podľa § 19 ods. 9, to znamená, že nemá ten transponder. My by sme mali mať na mysli práve záujem toho, ochrany toho zvieraťa, aby to zviera netrpelo, a nie prostredníctvom trpiaceho zvieraťa sa snažili postihovať nejako jeho vlastníka alebo držiteľa, pretože ak vypadne táto, ak teda táto povinnosť bude zavedená do zákona, stane sa, môže sa, môžu nastať situácie, že jednoducho majiteľ psa, ktorého nezačipuje, hoci mal, pes bude mať nejaké ochorenie, tak s ním úmyselne nepôjde k tomu veterinárovi, nechá toho psa tak proste trpieť, aby nebol náhodou zistený, že ten pes nie je začipovaný. Toto by, toto by ozaj nemalo byť, byť a mali by sme mať, keďže ide o zákon o veterinárnej starostlivosti, a vlastne mali by sme mať teraz na pamäti zdravie, a teda primeraný, primerané starostlivosť o, o zviera.
V ďalšej časti, ďalšej časti sa hovorí o tom, podaní informácií z centrálneho registra. Centrálny register spoločenských zvierat je, je vedený a bude ho vedieť viesť Komora veterinárnych lekárov. Zákon, novela zákona ustanovuje okruh osôb, ktorým je povinná, správca centrálneho registra dávať výpis z registra. My navrhujeme, aby bol rozšírený, rozšírený okruh osôb, ktoré majú právo si vyžiadať úplný výpis z tohto registra, a navrhujeme, aby to bol prevádzkovateľ útulku, ale aby to boli aj obce, súkromný veterinár, a čiže v konečnom dôsledku aby, aby mohli si tieto výpisy žiadať orgány činné v trestnom konaní, obce, prevádzkovatelia útulku alebo súkromný, súkromný veterinár, aby tie údaje o predchádzajúcich vlastníkoch psa z centrálneho registra mohol vydať a aby mal o ňom informácie. Je to z toho dôvodu, práve aby sa tam vedela nájsť tá stopa v prípade tých množiteľov, stopa na tú matku, že na niektorú fenku nebude zapísaných nejako neprimerane veľa psov. A čo sa týka tých obcí, tak si myslím, že keďže obec je správca dane za psa, tak by bolo vhodné, aby mal, mala tiež prístup k tomuto registru a taktiež si vlastne tým pádom mohla overiť platcov dane.
V ďalšej časti hovoríme o tom, čo som kritizovala pani ministerku, že uviadzala v tlačových správach ako hlavný nástroj proti množiteľom, a síce tá povinnosť uviesť aj číslo transpondéra, čiže toho čipu matky, pokiaľ je, pokiaľ je známe. Čiže ja túto časť, ktorá v pôvodnom návrhu bola, ale vypadla, dávam, navrhujem dať naspäť a s tým, že totižto tí obchodníci špekulanti obchodujú so šteňatmi, ktoré sú mladšie ako 12 týždňov. Bežne sa stávalo, že 6-týždňové, 6-týždňové zvieratá boli nachádzané práve v tých, v tých dodávkach, s ktorými sa následne obchodovalo, a pri niektorých plemenách je ozaj ťažko určiť vek toho šteňaťa, čiže okrem toho, že navrhujeme, aby teda keď sa už čipuje, tak aby bol v evidencii aj čip, transponder, teda číslo matky, tak aby aj bol pes, ktorý pri prvom prevode, aby bol začipovaný, nie až 12-týždňový a viac je povinnosť, ale keď niekto bude prevádzať psa, vlastníctvo psa vo veku menšom ako 12 týždňov, tak už aby vlastne ten prvý prevod bol zaevidovaný a aby vlastne tam už tento pes bol začipovaný.
To, čo je možno také trošku na diskusiu, ale chcem to tu uviesť v pléne, a je to konzumácia mäsa, zhotovovania výrobkov zo spoločenských zvierat. Nebolo to dávno, kedy sme boli svedkami v médiách, kedy došlo k odcudzeniu psa, ktorý, ktorého, ktorý bol následne konzumovaný, a sú prípady známe, kedy niektoré druhy psov, sú povery, že maste z nich vyrobené majú hojivé účinky, a za týmto účelom sú tiež odcudzované, chované, a resp. zabíjané a sú spracovávané takéto výrobky.
Čiže dávam návrh, aby explicitne tieto konania boli vymenované v zákone, a v § 22, za ods. 4 navrhujem doplniť písmeno, ktoré presne špecifikuje, ustanovuje, že ide, konzumácia mäsa a zhotovovania výrobkov zo spoločenského zvieraťa je zakázané.
Ďalšiu časťou, ktorá, ktorá je veľmi dôležitá, a myslím si, že má veľký nedostatok v tom, v aktuálnom návrhu zákona, je spôsob nahlasovania zmeny vlastníka. Tak ako je to v súčasnosti navrhnuté, je to, je to bod 118 § 37, kde vlastne sa hovorí o tom, o povinnostiach vlastníka, to znamená toho prvého vlastníka, resp. vlastníka, ktorý prevádza vlastníctvo na inú osobu, a ukladá sa jemu povinnosť nahlásiť túto zmenu súkromnému veterinárovi, to znamená, že dochádza tam k istým problémom aj s osobnými údajmi, že ten nadobúdateľ, vlastník toho vlastníctva psa bude povinný dať tieto osobné údaje tomu pôvodnému vlastníkovi. Dajme tomu, že to urobí, môže to byť aj v nejakej prevodnej zmluve, zmluva môže byť aj ústna, nemusí vždy byť písomná, takže nejakým spôsobom teda dáte svoje údaje, a ten vlastník, pôvodný vlastník to má povinnosť do 21 dní toto nahlásiť súkromnému veterinárovi. Teraz je otázka, čo keď to nespraví. Čo keď to nespraví, nadobudne ten nový majiteľ vlastníctvo k tomu psovi? To, že ten pôvodný vlastník dostane, môže byť za to sankcionovaný, že nesplnil povinnosť, ale to zase na druhej strane ten nový majiteľ psa akým spôsobom bude môcť preukázať svoje vlastníctvo u, pred daňovým úradom, pred kýmkoľvek, môže ísť aj o vzácne druhy psov.
Takže vlastne my upravujeme toto ustanovenie, aby mal právo aj ten nadobúdateľ v prípade, že ten pôvodný vlastník nesplní si svoju povinnosť, tak aby na základe prevodnej zmluvy mohol, po uplynutí tej 21-dňovej lehoty nový vlastník si mohol to vlastníctvo uplatniť v centrálnom registri, ale na základe písomnej zmluvy, prevodnej zmluvy. Tá môže byť rôzna, môže byť darovacia, dedičská, môže byť dedičstvo, môže byť kúpna zmluva a s tým, že vlastne on aj tým pádom potvrdí, ten nadobúdateľ musí potvrdiť to vlastníctvo. Pretože môže sa stať aj situácie, že úmyselne niekto nahlási zmenu vlastníctva, bude týraný pes a nahlási úmyselne do registra, že ja nie som, ale ten sused je vlastníkom toho psa. On ten sused o tom ani nebude o tom musieť vedieť, že nadobudol vlastníctvo v centrálnom registri.
Čiže musí byť aj inštitút ochrany toho nadobúdateľa z titulu toho, že nemôže sa stať nejakým bielym koňom alebo vlastníkom niečoho, o čom možno ani nebude vedieť. Čiže aj jeho povinnosť v tom centrálnom registri potvrdiť to vlastníctvo, doplniť údaje, ktoré ten veterinár tam bude mať, a, samozrejme, aj tú jeho možnosť v prípade nesplnenia si povinnosti pôvodného vlastníka, aby on to nadobudnuté vlastníctvo si mohol v tom centrálnom registri zaregistrovať. No a s tým, samozrejme, potom súvisia aj v rámci tých sankcií v § 48, že keďže táto povinnosť, nová povinnosť tam nadobúda, tak vlastne upravujú primerane.
Druhý pozmeňovací návrh, druhý pozmeňovací návrh hovorí, má za cieľ znížiť množstvo túlavých psov. Ako sa takéto psy dostanú vlastne a sa stanú túlavým, ktoré, ktoré zvieratá sú to? No sú to v prevažnej miere nekontrolovane množení, to znamená, či, či v nejakých sociálne vylúčených spoločenstvách, kde teda to vidíme, že tam proste sa to, sa to deje, resp. je to na dedinách, kde majitelia psov na to nedbajú, že majú psa, fenku, žijú na dvore a v podstate tam dochádza k tomu množeniu bez ohľadu na to, že či to je plánované, alebo je to aj dvakrát za rok a už niečo s tými šteňatmi bude, často sú tieto zvieratá vyhodené.
Čiže z praxe útulkáčov aj ľudí, s ktorými som hovorila, riešením aj v týchto osadách, to už dnes vieme, že je dobrovoľná kastrácia psov. Dnes to, dnes to funguje ba báze rôznych programov, ktoré sú financované z rôznych grantových projektov. Môj návrh je taký, že v rámci tohto prechodného obdobia, ktoré ukladá nejaké povinnosti, aby sa teda upratalo, upratalo, upratali nejako tie naše zvieratá, v prvom rade dominantne psy, že aby v tomto prechodnom období bola možnosť realizovať kastráciu psa na dobrovoľnej báze aj tým sociálne možno odkázaným ľuďom, ktorí nie sú už len v osadách, kde sa tieto projekty realizujú, ale aj možno na dedinách, kde nejaká babka tých psov má, sú jej miláčikovia a samu, samej jej môže byť zaťažko, že čo s tými šteňatmi, čiže dať možnosť, keďže štát ukladá nejaké povinnosti, v tomto prechodnom období, aby túto možnosť za financoval štát.
Samozrejme, toto by malo istý dopad na verejné financie, som robila takú analýzu tohto dopadu, tak som tak počítala, že, že zhruba 178 osád je evidovaných na Slovensku. Našla som údaj, že v Plaveckom Štvrtku je 200 takýchto psov. Úkon pri hromadnej kastrácii psov v rámci kastračných programov, je to zhruba 30 euro. Čiže dá sa povedať, jednorazovo by bol výdavok štátu okolo 0,5 mil. eur na túto dobrovoľnú kastráciu, ak by teda niekto mal o ňu, o ňu záujem. Samozrejme, mal by to v konečnom dôsledku dopad aj na verejné financie pozitívne, pretože v tomto prípade sa dá očakávať zníženie počtu tých túlavých zvierat a vlastne zníženie nákladov na prevádzku útulkov. Tento návrh dávam ako sama na samostatné hlasovanie. Je to pozmeňujúci návrh číslo, číslo dva.
Áno, to sú dva pozmeňujúce, k tej jednotke dávam návrh na samostatné hlasovanie o bode 5, to znamená ohľadom tej konzumácie a potom je pozmeňujúci návrh samostatný, ktorý hovorí o tejto kastrácii, to je vlastne pozmeňujúci návrh č. 2.
A chcela by som veľmi pekne poprosiť vzhľadom na neštandardný postup prerokovania tohto návrhu zákona, že aby bolo hlasovanie v piatok, aby ste neskracovali, nedávali návrh na skrátenie doby na hlasovanie, pretože ide, ja vám poviem tak, že tuná je... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Dnes? (Reakcia z pléna.) Ale každopádne vás chcem o to poprosiť, aby sa, ak by sme to stihli, aby sme o 17.00 hod. o tomto návrhu, o týchto návrhoch nehlasovali. Vzhľadom na to, že naozaj ministerstvo prijalo filozofiu čipovania, môžeme o tom hovoriť. My nie sme stotožnení s touto filozofiou, ale teda keď už tu ju máme na stole, tak urobme aspoň tie opatrenia, ktoré v rámci tejto filozofie nejakým spôsobom pomôžu najmä dvom veciam, a to je ozaj šliapnuť na krk množiteľom a druhá vec, aby sa znížil počet tých nekontrolovane množených psov v útulkoch. Takže vás prosím o podporu týchto mojich návrhov.
Ďakujem pekne.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem. (Reakcia rečníčky.) Musíte prečítať pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že to bolo veľmi dobre zhrnuté, čo sa týka oblasti životného prostredia. Avšak mám tam jednu aj takú istú kritickú výtku, nie k vystúpeniu, ale k obsahu časti, kde bolo spomínané o biosférickej rezervácii, kde túto pasáž, samozrejme, som si dobre pozrela. Následne bolo rokovanie, rokovanie vlády, boli tam prijaté nejaké opatrenia. Tie už sa však do tejto kontroly nedostali, lebo bola za rok 2017 a plnenie kontrolných opatrení, resp. plnenie úloh vlády je nasmerované na rok 2018.
Len jedna vec mi tam dosť chýbala a vlastne postavenie toho správcu Lesohospodársky majetok Ulič, pretože všade sa spomína len ako Štátne lesy sem, Štátne lesy tam, zle hospodária. Áno, to je pravda, ale Lesohospodársky majetok Ulič, ktorý je dominantným správcom pozemkov majetku štátu v biosférickej rezervácii na východe Slovenska, tak to je ten, ktorý napriek všetkým pokynom rúbe a poškodzuje vlastne biosférickú rezerváciu. Že by som uvítala, keby táto kontrola bola zameraná aj na činnosť tohto, tohto podniku, kde vôbec vo správe sa nehovorilo, ani nebolo zamerané na kontrolu, bolo spomínané Lesy Slovenskej republiky, kde dozorná rada bola prakticky nefunkčná. Taktiež čo sa týka ovzdušia, áno, ja som si tiež pozorne prečítala túto kapitolu, ale tiež trošičku chcem byť kritická, pretože tak, ako inokedy, bolo spomenuté, že sa prijímajú strategické dokumenty, ktoré sa neplnia. Takisto je to aj ohľadom uhlia, spaľovania uhlia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcela tak zhrnúť vystúpenia, ktoré boli odzneli k tomuto bodu. Vystúpil pán kolega Pavelka a pán poslanec Budaj. Takže dá sa povedať tak, že uplynuli mesiace od zverejnenia informácie o znečistení vody atrazínom vo vodovodoch v strednej časti Žitného ostrova, a musím konštatovať, že ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa nekoná niekoľko mesiacov od zistenia atrazínu vo vodovodoch, ale viac ako 16 rokov od preukázania šírenia toxického mraku do Žitného ostrova. Táto situácia, ktorá sa teraz deje v aktuálnom čase na Žitnom ostrove ohľadom zistenia toxických látok a toxických pesticídov vo verejnom vodovode na Žitnom ostrove, mi pripomína obdobie z čias havárie Slovnaftu pred 40 rokmi. Žitný ostrov svojím potenciálom je schopný zásobiť vodou prakticky celé Slovensko a podľa dostupných údajov kapacita vody je dostatočná až pre 13 mil. ľudí v Európe.
Tieto požiadavky pre použitie podzemnej vody na Životnom ostrove boli pôvodne použitím pitnej vody bez potreby akejkoľvek úpravy a tieto informácie o znečistení by mali byť vážnym mementom pre zachovanie jej maximálnej ochrany. V súčasnosti je Žitný ostrov legislatívne chránený, a to nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky z roku 1978.
Takto pred rokom som v rámci prerokovania vládneho návrhu zákona poukázala na fatálne zlyhanie ministerstva životného prostredia a ministerstva zdravotníctva pri ohrození zdravia ľudí na Žitnom ostrove v dôsledku pitia, ale aj používania vody s toxickými látkami, o ktorých neboli informovaní. Nasledoval vtedy mimoriadny zdravotnícky výbor a prísľub ministra zdravotníctva, že bude nápomocný, ak sa preukážu moje zistenia na fatálne zlyhanie ako pravdivé. Netrvalo dlho a škandál s atrazínom v pitnej vode vo vodovodoch nenechal na seba dlho čakať, bolo to len niekoľko mesiacov po konaní mimoriadneho výboru. V plnej nahote sa vtedy ukázalo zlyhanie systému. Stretla som sa preto s ministrom zdravotníctva a jeho tímom a vyzvala som ministra životného prostredia, aby urýchlene konal, aby preveril aktuálnu kvalitu podzemnej vody so zameraním sa na vybrané znečisťujúce látky a bezodkladne informoval obyvateľstvo s poučením o používaní vody a prípadných rizikách, a odporučila som mu, aby zvolal verejné konzílium odborníkov, ktorí navrhnú postup na zistenie a elimináciu zdrojov znečistenia s konkrétnymi návrhmi opatrení.
Čo bolo výsledkom? Namiesto hľadania príčiny a zdroja znečistenia atrazínom vodárne požiadali o výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Obec Veľká Paka, ktorá používa zdroj pitnej vody vlastnú studňu, som sa dočítala, a ide investovať kapitálové výdavky na úpravu vody pred znečistením atrazínom.
Na tieto informácie sa zobudila aj verejnosť, ktorá žiada vládu, aby zabránila hroziacej devastácii Žitného ostrova a zabezpečili ochranu ľudského zdravia pred kontamináciou vody určenej na ľudskú spotrebu. Aj to bol dôvod, že následne po rozhovore s tímom ministra zdravotníctva Druckera v tom čase som pripravila návrh zákona o vyhlásení chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ktorý má ambíciu pomôcť odstrániť systémovú chybu, avšak nemôže realizovať okamžité opatrenia.
Prečo zákon? Je to preto, lebo nariadenie vlády môže zmeniť len príslušná vláda alebo ho môže zrušiť zákon. Ono totižto nestačí natlačiť do ústavy formulku, že voda je strategickou surovinou, ale v prvom rade sa k tejto surovine ako k strategickej musíme chovať.
Pán minister životného prostredia namiesto reálnych krokov, aby nariadil svojim odborným organizáciám, a to v prvom rade Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ale aj geologickým, Geologickému ústavu, prípadne Vodohospodárskej výstavbe, ktorá monitoruje Žitný ostrov z dôvodu vodného diela, tak sa nechal počuť o preinvestovaní do budúcnosti 10 až 17 mil. eur do budovania nového monitorovacieho systému, ktorý je mimochodom vybudovaný, len sa nevyužíva na tie účely, na ktoré by sa mal, a dôvod je, že nedostatok prostriedkov. A nechal sa počuť o legislatívnej iniciatíve tzv. lex Žitný ostrov, ku ktorému už mal dvakrát tlačovú besedu, avšak návrh zákona do dnešného dňa nebol zverejnený odbornej ani širokej verejnosti na pripomienkovanie. Dostal sa mi bokom, nie z oficiálnych zdrojov, a keď som si ho prečítala, tak som vlastne zistila, že ten návrh zákona nie je žiadna prevratná zmena, je vlastne len potvrdením zlyhaní celého systému v súčasnosti výkonu štátnej správy, Štátnej vodnej správy a inšpekcie, pretože preukázali týmto návrhom zákona, že vlastne tie zákony príslušné, ktoré majú chrániť vodárenské zdroje a chránené vodohospodárske oblasti, že tieto kontroly absolútne zlyhávajú, dochádza k zneužívaniu toho, že zákony sa nekontrolujú a stav, kvalita podzemnej vody pre tieto chránené vodohospodárske oblasti, ale vodárenské zdroje katastrofálne ide dolu.
Už dnes je jasné, že ekologický dlh, ktorý bol spôsobený na Žitnom ostrove v dôsledku zanedbania monitoringu, v dôsledku zanedbania včasného varovania, je obrovský, a nielen na životnom prostredí, ale dovolím si tvrdiť, že keď sa urobia príslušné analýzy poškodenia zdravia ľudí, ktorí pijú túto vodu alebo používajú ju na rôzne iné účely, napríklad na závlahu svojich biozáhradok, že sa preukážu aj zdravotné poškodenia.
Môj zákon hovorí o Žitnom ostrove, avšak takáto situácia nie je len tam. Na Slovensku to nie je ojedinelé, týka sa to aj iných oblastí, kde dochádza k znečisteniu vodárenských zdrojov a podzemnej vody. A chcem zdôrazniť, nie je to nedostatok legislatívy, je to dôsledok nedodržiavania zákona a nevymožiteľnosti práva.
Na záver chcem ešte raz zdôrazniť, pretože sa ma to pýtalo viacero ľudí, že prečo predkladám návrh zákona, keď Žitný ostrov je v súčasnosti chránený nariadením vlády. Takže opakujem, že návrh zákona je tu z toho dôvodu, že vláda nekonala a nevyužila svoje možnosti v rámci úpravy nariadenia vlády a predložiť návrh zákona je moja jediná legislatívna možnosť, ako nariadenie vlády zrušiť a navrhnúť nové opatrenia.
Tento návrh zákona je prvým, ku ktorému bude potrebné doplniť vykonávacie predpisy alebo ešte aj doplnenie samotného zákona, kde budú presne definované spôsoby informovanosti, ako aj úpravu práv spotrebiteľa vo vzťahu k dodávke pitnej vody verejnými vodovodmi.
Chcem poprosiť ctené plénum o podporu tohto zákona a dať mu šancu do druhého čítania, prípadne uvítam aj doporučenia na jeho vylepšenia, takže verím, že nájdeme spoločnú podporu a ochranu tejto strategickej suroviny vody, podzemnej vody na Žitnom ostrove.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Otázka dňa je: pijú obyvatelia Žitného ostrova znečistenú vodu? Predáva im dodávateľ pitnej vody čistú a zdravotne nezávadnú vodu? Sú biozeleniny zo Žitného ostrova naozaj bio?
Čo je vlastne Žitný ostrov? Je to najväčšia zásobáreň podzemnej vody na Slovensku. Ale pitnej? Svojho času sa o nej hovorilo ako o zásobárni pitnej vody. Kedysi. Sú to, vlastne obrovská vaňa štrkov a pieskov, ktorá má hrúbku od Bratislavy zhruba 14 až 20 metrov, postupne tá hrúbka sa zvyšuje a má 300 až 400 metrov v centrálnej časti a potom smerom ku Komárnu sa hrúbka tých nánosov znižuje na znovu na tých 15, 20 metrov.
V roku 2012 bola využiteľné množstvo zásob tejto podzemnej vody využiteľnej pre pitné účely vypočítaných na 20 500 litrov za sekundu. Je to takmer 1/3 všetkých celkových využiteľných množstiev podzemnej vody na Slovensku.
Čo spôsobuje najväčšie dopady na jej kvalitu? No okrem povrchového znečistenia a znečistenia, ktoré prichádza ako taký toxický mrak z územia Bratislavy, zo znečistenia, ktoré sa tam kumuluje a ktoré sa kumuluje z rôznych čiernych skládok na samotnom Žitnom ostrove, je to aj Hrušovská zdrž Vodného diela Gabčíkovo. Toho práve, ktoré bolo postavené na to, aby sa Žitný ostrov ochránil. Avšak nestalo sa tak, pretože Hrušovská zdrž, ktorá bola postavená na podvihnutie hladín podzemných vôd, aktivizovala toxickú skládku vo Vrakuni, ktorá, ktorá sa teraz šíri podzemím do Žitného ostrova. Ale aktivizovala aj ďalšie skládky a samotná Hrušovská zdrž, v ktorej sa usadzujú sedimenty, ohrozuje tiež kvality podzemnej vody.
Žitný ostrov svojím potenciálom je schopný zásobiť vodou prakticky celé Slovensko. A v súvislosti so zmenou klímy je možné aj obnovenie plánov na realizáciu vodovodného privádzača od vodárenského zdroja Gabčíkovo až po Košice na východné Slovensko. Podľa dostupných údajov kapacita vody je dostatočná až pre 13 miliónov ľudí v Európe. Už len tieto údaje, o ktorých hovorím, by mali byť mementom pre zachovanie ich maximálnej ochrany. Maximálnej ochrany nielen legislatívnej, ale skutočnej, takej, ktorá saj v praxi realizuje.
Hovorím tu o tom preto, aby sme si, aby ste si uvedomili obrovský význam tohto územia, a chcem poukázať týmto zákonom aj na trestuhodnú ľahostajnosť štátnej a verejnej správy voči tomuto pokladu, ktorý máme v podobe podzemnej vody na Žitnom ostrove.
Žitný ostrov to nemal v minulosti ľahké. V krátkosti spomeniem históriu znečistenia a legislatívnej ochrany Žitného ostrova. Možno si pamätáte viacerí, že v rokoch 1960 až 1971 sa stala ropná havária rafinérie Slovnaft v Bratislave. Mala trvalé, nieže mala, má trvalé negatívne dôsledky a v tom čase 120-tisíc obyvateľov Bratislavy prišlo o pitnú vodu. Došlo k rozsiahlemu znečisteniu podzemných vôd a odstaveniu konkrétnych vodárenských zdrojov. Voda sa nemohla používať na pitné účely a osem mesiacov sa vozila voda ľuďom v cisternách.
Bol vybudovaný náhradný dočasný vodný zdroj, pretože vodárenský zdroj v Podunajských Biskupiciach musel byť odstavený. Ekologickú katastrofu za socializmu nebolo možné utajiť, ako to bolo bežné, pretože ľuďom z vodovodu tiekla smradľavá voda. To znamená, museli ju priznať. A priznali ju a od roku 1973 boli prijaté opatrenia na ochranu tejto lokality a po štyridsiatich piatich rokoch tieto opatrenia sú ešte stále platné a aktuálne.
Ale to, že vodárenský zdroj Podunajské Biskupice so svojou výdatnosťou 1 100 litrov za sekundu bol odstavený a zrejme už nebude môcť byť obnovený, z tejto havárie sme sa nepoučili, pretože samotné vodné dielo, ktoré bolo spustené do prevádzky v roku 1992, spôsobilo, že vrakunská skládka napriek tomu, že toto riziko, o tomto riziku sa vedelo, táto vrakunská skládka naozaj sa zaktivizovala. Plechové sudy sa prederavili a prvýkrát v roku 2002 ľudia videli, ako vyteká z brehov malého Dunaja smradľavá toxická kvapalina, ktorá sa šíri do dnešného dňa do Žitného ostrova. Podľa posledných údajov už je päť kilometrov od kraja malého Dunaja.
Nuž ale toto neni jediné riziko. V roku 2009 bolo prvýkrát zverejnené, že sa v strede Žitného ostrova nachádza jedovatý pesticíd atrazín. Atrazín, ktorý sa od roku 2004 nemôže používať. Atrazín je látka, ktorá veľmi poškodzuje zdravie ľudí, spôsobuje sterilizáciu u mužov a ďalšie ochorenia a v dôsledku požívania tejto vody. Nuž a koncom minulého roka v 2017 bola medializovaná informácia, že niektoré obce zostali na Žitnom ostrove, zostali bez pitnej vody z dôvodu toho, že sa v pitnej vode v kohútiku objavil atrazín. To znamená, regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal rozhodnutie o zákaze, o zákaze používania pitnej vody pre viaceré obce v strednej oblasti Žitného ostrova. Ale je tu otázka, ako sa ten atrazín tam mohol dostať, pretože to nie je niečo, čo sa dostane z povrchu, keď to bolo v studniach 80 metrov hlboko? Aj vďaka tejto situácii, ale aj situácii, ktorá predchádzala, vrakunská skládka, bola diskusia v rámci novely zákona o verejných vodovodoch. Na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme v tom čase predkladali s kolegyňou Cigánikovou, minister Drucker, vtedajší minister zdravotníctva prisľúbil, že sa bude téme venovať. Bol zvolaný mimoriadny zdravotnícky výbor, kde sme o problematike vrakunskej skládky a ohrozenia zdravia ľudí z dôvodu požívania toxickej vody hovorili. Následne situácia, ktorá sa objavila cez vianoce minulého roka ohľadom atrazínu vo vodovode, tak naozaj nenechala už ľahostajnú ani verejnosť. Oznam o tom, že voda je nepožívateľná, je do dnešného dňa na stránke RÚVZ v Dunajskej Strede. Do dnešného dňa niektoré obce nemajú túto pitnú vodu. Ale niektoré sa snažia získať výnimku, aby tú vodu naďalej mohli poskytovať ľuďom ako pitnú, že tie limity nie sú až také závažné.
Alarmujúce na tom je to, že v roku 2009, kedy prvýkrát boli zverejnené výročné správy o kvalite podzemnej vody Žitného ostrova na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu, prvýkrát sa objavili údaje o tom, že v podzemnej vode sa nachádza atrazín v hlbokých monitorovacích vrtoch. A toto je to trestuhodné, že sa nezačalo konať, pretože ten atrazín sa tam mohol dostať len dvoma dôvodmi. Buď ho tam niekto úmyselne cez vrt nalial, alebo sa tam dostal z nejakého iného veľkého zdroja znečistenia. Do dnešného dňa ani súčasný minister, ktorý o tom má informáciu, nekoná. Neurobila sa plošná snímka, neurobilo sa nič pre to, aby sa dohľadal zdroj, pôvod tohto atrazínu. Namiesto toho sa tu pripravujú miliónové štúdie na rozširovanie monitorovania a iných štúdií a správ a neurobí sa to, aby obyvatelia získali aktuálnu, korektnú a správnu informáciu o tom, akú vodu pijú a akú vodu čerpajú zo svojich studní na Žitnom ostrove. Pán minister sa vyviňuje zo situácie ohľadom vrakunskej skládky a prezentuje, že má účinné opatrenie na zastavenie znečistenia, tzv. projekt kapsulácie vrakunskej skládky. Projekt za 35 miliónov eur, ktorý nerieši situáciu a ktorý je veľmi tenkou náplasťou na obrovskú dieru.
Táto situácia, keďže my, na ňu upozorňujem už dlhodobo, na to, že sa aj slovenský ochranársky snem, ale aj iné občianske združenia, ochranári apelujú na to, aby sa s týmto niečo robilo, tak som pripravila návrh zákona o Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ktorý bol predložený vo februári tohto roku do rokovania parlamentu. Dostal sa na program Národnej rady teraz.
Čo hovorí náš zákon a aká bola tá legislatívna, legislatívny vývoj a prečo predkladám takýto návrh zákona? Je to preto, lebo Chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov je vyhlásená nariadením vlády. A ako opozičný poslanec nemám možnosť dať návrh na zmenu alebo zrušenie nariadenia vlády inak ako len prostredníctvom návrhu zákona. No však minister životného prostredia túto možnosť má, aj mal a nevyužil ju. Namiesto toho dva mesiace po predložení návrhu, ktorý máme dnes v parlamente, prichádza s veľkým píár, že predkladá takzvaný Lex Žitný ostrov, kde ide zachrániť všetky, nielen Žitný ostrov, ale všetky chránené vodohospodárske oblasti. A ten zákon neprináša nič nové. Ten zákon len vyťahuje platné ustanovenia z viacerých zákonov a dáva ich do jedného, že aby sa ľahšie dodržiaval. Nuž, keď nefunguje štátna správa, nefungujú kontrolné inštitúcie, žiaden zákon nepomôže, práve naopak, ešte skomplikuje situáciu.
V dôsledku nefunkčnej štátnej správy sme prišli o viacero vodárenských zdrojov, v dôsledku nekoncepčnosti plánovania a ich ochrany. Veľmi v krátkosti poviem. Náhradným zdrojom za stratený zdroj, vodárenský zdroj Podunajské Biskupice je vodárenský zdroj Šamorín, ten, ktorý má kapacitu až dva až tri tisíc litrov sekundových pitnej vody pre zásobovanie celej Bratislavy, ale ešte aj časti západoslovenského kraja. No namiesto toho, aby tam naozaj bola účinná ochrana, tak sa tam ide v pásme 2. stupňa ochrany postaviť 350 bytových jednotiek. Tak isto v tesnej blízkosti tohto vodárenského zdroja Vodohospodárska výstavba predložila návrh ukladania znečistených sedimentov z Hrušovskej zdrže vlastne takmer do ochranného pásma. Tie sedimenty, ktoré sú kategorizované v rámci svojej analýzy ako nebezpečný odpad.
Takúto strategickú ochranu robíme vodárenským zdrojom, takúto ochranu robíme tomu, čo tu bola veľká deklarácia, že dáme do ústavy, že ochrana vody je ústavou a kvalita vody je ústavou chránená.
Ďalšou zmenou zákona bol rok 2004, kedy prestali platiť tie pôvodné zákony zo sedemdesiatych rokov a bol vyhlásený nový zákon, aj nové vyhlášky. Avšak načo sú nám nové zákony a vyhlášky, keď sa nedodržujú? Poviem vám najväčšie problémy, ktoré ohrozujú kvalitu podzemných vôd nielen vodárenských zdrojov, jednotlivých, ale aj vodohospodárskych oblastí. Čiže sú to nedodržiavanie obmedzujúcich a zakázaných činností majiteľmi nehnuteľností, podnikateľmi, nekompetentné rozhodnutia orgánov miestnej samosprávy a verejnej správy, ktoré nerešpektujú platné vodoprávne rozhodnutia, prírodné zákonitosti, ekologické riziká a umožňujú presadzovať osobné, prípadne skupinové záujmy na úkor verejných, verejného záujmu. Je to, žiaľ, pomenovať treba aj agresivitu nových majiteľov, ktorí proste nechápu a presadzujú si svoje záujmy v rámci využívania pozemkov. Ja si ctím vlastníctvo a títo ľudia, ak majú obmedzené vlastnícke práva z titulu obmedzenia hospodárenia alebo využívania pozemkov z titulu všeobecného záujmu ochrany zdrojov pitnej vody, majú byť odškodnení. Avšak tu by jednoznačne mala byť priorita to, bez čoho nemôžme žiť. Nemôžme žiť bez pitnej vody. Bývať môžme o sto metrov ďalej, ale pitnú vodu potrebujeme všetci k existencii.
Vymenujem ešte zopár, zopár vodárenských zdrojov, ktoré sú z dôsledku týchto okolností ohrozené a hrozí im zatvorenie. Napríklad, síce z druhej strany Dunaja, vodárenský zdroj Čuňovo v druhom stupni ochrany, obytná zóna Mladé Čunovo. Vodárenský zdroj mal byť odstavený v roku 2013. Ďalší vodárenský zdroj Maruša. Účelovo upravené hranice, aby z dôvodu územného plánu. Vodárenský zdroj Rybníček, postavená rezidencia v ochrannom pásme. Vodárenský zdroj Vajár, ťažba spoločnosti Holcim nad úroveň záchytného prameňa. A tak ďalej a tak ďalej. Ďalších 15 zdrojov, ktoré nebudem tu menovať, len v Bratislavskom samosprávnom kraji museli byť vyradené z prevádzky z dôvodu nadlimitne zhoršenej kvality podzemných vôd.
Mobilizuje sa verejnosť a odvoláva sa na ústavu, pretože ústava hovorí o tom, že štát má povinnosť zabezpečovať pre občanov priaznivé životné prostredie a poskytovať verejnosti včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Napriek tejto deklarácii sa stalo, že časť podzemnej vody Žitného ostrova ako zdroja pitnej vody je preukázateľne znečistená. Šesť obcí v okolí Dunajskej Stredy koncom roka pilo vodu z vodovodu, v ktorej bolo niekoľkonásobne prekročené povolené množstvo pesticídu atrazín. A jasnou, aj keď pretrvávajúcou kauzou s devastačným účinkom na Žitný ostrov, je skládka chemického odpadu vo Vrakuni v Bratislave a ďalšie skládky v jej blízkosti.
Občianska iniciatíva nedávno spustila iniciatívu, dobre počúvajte, Tú vodu nepi! Pamätáte si, keď bola nedávno alebo pred rokmi iniciatíva Pite vodu z vodovodu? A dnes, aby mal človek obavu, čo mu z vodovodu tečie. A tu sa otvára nový pohľad ešte na túto pitnú vodu z vodovodu. A je to ochrana a práva a pohľad spotrebiteľa. Pretože ja ako spotrebiteľ, ktorý kupujem pitnú vodu od vodárenskej spoločnosti, nemám informácie o rozbore, o kvalite tejto vody, pretože tá vodárenská spoločnosť nemusí, nemá povinnosť robiť, ani ma informovať o kvalite vody, ktorú ja si kupujem, ktorú pijem, dávam svojim deťom.
Európska únia má desať bodov ochrany spotrebiteľa. Keď si kupujeme nejakú konzervu, máme tam presný rozpis látok, ktoré sa tam nachádza. Ale čo máme v pitnej vode, to nevieme. A keď sa nejaký občan, si dovolí urobiť rozbor, zistí tam niečo a zverejní túto informáciu, je ťahaný po súdoch, po polícii, obvinený z trestného činu. Si uvedomme túto absurdnú situáciu.
Takže rýchlo sa vrátim k návrhu zákona. Čo vlastne náš zákon navrhuje? Ide o zrušenie nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení neskorších predpisov. Prečo? Nuž, lebo rezort nekoná. A tento minister namiesto úpravy nariadenia pripravuje nadbytočnú legislatívu, ktorá okrem jeho píár nemá iný význam.
V ďalšej časti zákona sa definuje územie chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd, sa tam definuje a v ďalších častiach sa navrhujú na splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvá. A to ministerstvo životného prostredia a ministerstvo zdravotníctva. Je dôležité, aby informácie, ktoré sa získajú o kvalite podzemných vôd, sa dostali k tomu občanovi, k verejnosti, aby bola povinnosť informovať nielen, ak niekto zváži, že túto informáciu niekde niekedy posuniem, ale by malo byť, pravidelný monitoring zverejňovaný na verejne dostupných miestach, ľahko dohliadateľný pre každého občana, ktorý má záujem.
Záverom by som chcela apelovať na pána ministra. Nie oficiálnymi verejnými zdrojmi sa mi dostal návrh zákon, ktorý predkladá, tzv. Lex Žitný ostrov. Pretože zatiaľ je dostupná zverejnená len predbežná informácia o tom, že takýto zákon pripravuje a ktorý chce už predložiť na júnovú schôdzu, hoci ešte oficiálne nikto tento návrh zákona nevidel. A preto chcem na to poukázať, že je to poľutovaniahodné, že takto silno chce zapôsobiť na ľudí a dopúšťa sa v týchto návrhoch nepresností a neurobí to, čo by mal urobiť, reagovať v prvom rade na tú výzvu, aby aktualizoval a informoval o plošnej kvalite podzemných vôd Žitného ostrova, aby ľudia vedeli, čo pijú, čím polievajú a čo dávajú svojim deťom.
Verím, že tých argumentov na to, že so Žitným ostrovom niečo nie je v poriadku, a toto je cesta, aspoň legislatívna cesta, ako na to poukázať a situáciu zlepšiť. Verím, že toto posolstvo, ktoré tu dávam do tejto sály, sa dostane aj ku poslancom koalície, ale aj opozície, a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zostali sme tu v takej komornej zostave, avšak tá téma vôbec nie je komorná. Téma, o ktorej chcem hovoriť a o ktorej pojednáva návrh zákona o Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, vôbec nie je komorná. Týka sa tisícov ľudí, oklamaných ľudí, ktorí žijú a pijú vodu na Žitnom ostrove, pretože to bol dôvod, pre ktorý je tento návrh zákona na stole.
Čiže návrh zákona, ktorým sa vyhlasuje Chránená vodohospodárstva oblasti Žitný ostrov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady. Návrh zákona primárne reaguje na problémy ochrany kvality podzemnej vody najväčšej zásobárne pitnej vody Žitného ostrova a legislatívne nezrovnalosti so zákonom o vodách a nariadením vlády z roku 1978.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu a ja sa aj hlásim ako prihlásená písomne.

Ďakujem pekne za tú pripomienku. A ešte ma napadá jedna vec, ktorú som zabudla povedať, a síce, že ten prístup do katastra ako takého by mali mať aj daňovú úrady, teda myslím týmto daňové úrady samosprávy. Pretože mnohokrát sa stáva, že nejaký neplatič dane z nehnuteľnosti môže mať pozemky na iných, v iných katastroch, ktoré tá samotná samospráva nevidí, a takýmto spôsobom by mohla dať napríklad návrh na exekúciu alebo niečo takéto, keby vedela, že teda má pozemky aj v iných lokalitách. Čiže obce by mali byť tiež jednou z, jedným zo subjektov, ktoré by mali mať podľa mňa prístup ku celému katastru. A prípadne aj tým subjektom, ktorý by mohol vydávať cez svoje inštitúcie listiny, výpisy z katastra.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, rada by som sa vyjadrila k návrhu zákona o katastri a zopár pripomienok k nemu, ktoré, verím, že pani ministerka a jej tím bude pozorne počúvať a snáď sa do druhého čítania dostanú nejaké vylepšenia. Ale na úvod by som v prvom rade chcela poukázať a opýtať sa na to, že prečo v tomto zákone neriešite tú situáciu, ktorá by mohla vyriešiť súčasné problémy v poľnohospodárstve, a týka sa to vykonania poriadku s nájomnými zmluvami.
Táto otázka zápisu nájomných zmlúv je otázkou, ktorá dlhodobo sa, rezonuje, a poukazuje sa na ňu, že problémy, ktoré vznikli na Slovensku, mnohé z nich pochádzajú práve z toho, že nie sú nájomné zmluvy zapísané v katastri, hoci v § 1 zákona, v ods. 1 sa presne hovorí, že čo je kataster nehnuteľností. Je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach, vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
Takže ja sa pýtam pani ministerka, prečo ste sa nezamerali na tento bod? A keď to nefunguje v katastri, že argumentami sú, že nie sú dostatočné pracovné kapacity na to, aby sa tieto nájomné zmluvy a ich zmeny zavádzali, tak sa mali robiť nejaké opatrenia na to, aby tento bod zákona sa dodržiaval.
Čiže ide o register užívateľov pôdy a o dokladovaní týchto nájomných zmlúv. Teda ak katastrálny zákon hneď v prvom paragrafe ukladá povinnosť zápisu listín, ktoré sa týkajú nájomných zmlúv, tak stanovuje pokuty za ich nedodržiavanie. Teda sa aj pýtam, prečo sa toto neaplikuje? Ak je to právna závada, tak som očakávala, že v tomto návrhu zákona ju odstránite. Ak nejde o právnu závadu, tak vlastne žiadam vás aj okresné úrady, aby si túto povinnosť, ale samozrejme aj vlastníci a nájomcovia, plnili. Pretože ak ich už tie, tieto zmluvy budeme mať vedené v katastri, tak nie je na základe nich problém spraviť kontrolu žiadostí na priamu platbu voči kultúrnemu dielu, na ktorý žiada subjekt dotácie. Takže už nemusia sa potom dokladovať žiadne zmluvy, parcely, listy vlastníctva a podobne a tony zbytočného papiera, pretože to bude vo verejnom registri. V neposlednom rade by to malo aj veľký význam pre obce, ktoré majú dávať pozor na to, kto ako udržiava svoju parcelu, kto ako kde má nejakú burinu, a môže v tejto činnosti, by mohla konať nie voči len vlastníkovi, ale aj voči nájomcovi. Takýto spôsob evidencie, ktorý by, ktorý my v zákone máme, ale sa jednoducho nedodržiava, ale keby platil a fungoval, tak by viedol k verejnej kontrole nájomných zmlúv. A vedela by si to pozrieť nielen verejnosť, ale aj platobná agentúra. Čiže pri predkladaní zmlúv na kontrolu, ktorý robí PPA-čka, je relatívne zriedka, že užívatelia nemajú nájomné zmluvy verifikované nejakou žiadnou autoritou. A možno že toto by bol problém zápisu do katastra, že či by tie zmluvy mali overené nejakým notárom alebo pred overovateľom na samospráve. Ale verím, že v prechodnom období by ste našli riešenie na to, aby sa vytvoril tlak na kataster, aby tieto zmluvy boli povinne pozapisované.
V súvislosti s tým opakujem, že by to bolo dobré aj pre obce. Aj z pohľadu toho, tvorcov a povinnosti napríklad pri tvorbe čiernych skládok, pretože to je často problém, kedy sa pri čiernych skládkach, ktoré vznikajú na pozemkoch, sa obce alebo aj tie samostatné úrady životného prostredia nevedia dopátrať, kto vlastne na tom pozemku hospodári.
Ďalším bodom, ktorý by som chcela dať ako návrh v súvislosti s nejakým poskytovateľom, subjektom, ktorý by mohol byť poskytovateľom údajov z katastra nehnuteľností. Dnes máme niektoré subjekty, vrátane na pošte môžte dostať list vlastníctva. Ja si myslím, že takýto, takýto prístup by mohli mať aj notári alebo advokáti, že by sa veľmi urýchlili napríklad dedičské konania, ak by notár mohol mať takúto kompetenciu, pretože často sa práve notár, dedičské konania zdržujú s tým, že notár čaká týždne na výpis z katastra ohľadom nehnuteľností, ktoré sú predmetom dedičského konania.
To, čo mi chýba v terajších zápisoch a tiež z aplikačnej praxe sa o tom často hovorí, že nezapisujú sa tam napríklad súdne spory vedené k niektorým pozemkom. A nadobúdateľ nového pozemku vlastne netušiac, že na predmetný pozemok sa vzťahuje nejaký súdny spor, ktorý nie je uvedený v nejakom zápise alebo v ťarche, tak môže sa jedného dňa stať, že súd po rokoch rozhodne, že ten, kto mu pozemok postúpil, vlastne nebol právoplatným majiteľom.
Týka sa to napríklad aj prípadov vyvlastňovania. Napríklad poukážem na konkrétne nedávny prípad, kde NDS-ka vyvlastňuje, Národná diaľničná spoločnosť vyvlastňovala pozemky pod diaľnicu, alebo, resp. ich vykupovala, vykúpila pre kompenzačné opatrenia pre diaľnicu D4 a vykúpila podiel na pozemku za 5 mil. eur. Čiže nie je ani 100-percentným vlastníkom, ale podiel na pozemku, o ktorom sa hovorí, že je jedným z pozemkov, na ktorých je súdny spor s rakúskou, s rakúskymi benediktínmi. Čiže môže sa kľudne stať, že štát vyplatil 5 mil. eur za pozemok, ktorého nie je ani výlučným vlastníkom, a ešte jedného dňa sa môže stať, že bude musieť tento pozemok vydať tretej osobe.
Mám tu ešte dve veci, o ktorých by som rada povedala, a je to aj o, ohľadom ceny nehnuteľností. Vy ste tu spomínali, že aké to bude, že to bude novinka, že to bude dobré. Iste, môže to byť zaujímavé, ale či v danej chvíli a v tejto chvíli to bude ozaj pre spoločnosť a pre ľudí to, čo potrebujeme, je otázne. A v podstate je to, myslím si, že stále ešte predmetom diskusií. Vy ste zrejme na základe svojej, teda poznania alebo zámerov rôznych, ktoré môžu byť rôzne, tento bod zahrnuli do zákona. Avšak nie je jasné, či budú, aké ceny tam budú uvedené. Budú tam ceny trhové, dohodnuté, priznané? Alebo minimálne, či maximálne? Alebo budú to ceny, za ktoré štát bude môcť vykupovať alebo vyvlastňovať? Zbavíme sa povinnosti vyrábať znalecký posudky? Kto ich bude aktualizovať? Že to je toľko nových povinností, na ktoré vlastne na kataster ukladáte, že naozaj odporúčam, aby sme tento bod v danej situácii, kedy nemáme pozapisované to, čo máme povinne v zákone, a síce tie nájomné zmluvy, aby na kataster sme neukladali takéto ďalšie povinnosti, ktoré sú ešte nejednoznačné. Istým spôsobom kataster tie ceny nehnuteľností aj má, pretože pri prevodoch sa tá cena nehnuteľností uvádza. Sa robia, keď sú to darovacie zmluvy, robia sa posudky. Keď je tam kúpa, tak vlastne kataster tú kúpnu zmluvu má k dispozícii a tú cenu tej nehnuteľnosti, predávajúcej, tu má. Čiže je tu veľa otáznikov, ktoré môžu naozaj spôsobiť obrovský problém.
Môžme uvažovať, či teda úmyslom bolo nejakým spôsobom dať nové možnosti pre daňové úrady, pre samosprávy, ktoré by takýmto spôsobom možnože mohli upravovať svoje všeobecne záväzné zariadenia podľa hodnoty tej nehnuteľnosti. Je to však otázne, pretože táto cena nebude dostupná verejnosti. Táto cena bude dostupná z katastra len vybraným subjektom. Čiže obrovský nápor, obrovské, záber kapacít, ľudských kapacít na katastri, na tu tento úkon, ktorý môže byť zneužitý, ktorý je nejasný, má nejasný účel, ale má aj nejasné základy, na základe ktorých (rečníčka si odkašľala), pardon, ten zápis sa bude, na základe ktorých sa ten zápis bude realizovať.
No a na záver mám ešte takú otázku, že prečo neriešime aj listy vlastníctva a vzťah k vojenskému katastru. Vojenský katastrálny úrad, ďakujem (reakcia na podaný pohár vody). Tomu sa hovorí kamarát. Čiže vojenský kataster vznikol v roku 1997 a tie problémy, ktoré priniesol v súvislosti s vydávaním reštitučných nárokov ľudí, ktorým boli zhabané pozemky z tzv. vojenských obvodov, do dnešného dňa robia problémy. Je pravdepodobné, že tento vojenský kataster vznikol účelovo práve preto, aby sa vyhli reálnemu zápisu vlastníctva podľa pôvodných nejakých pozemno-knižných vložiek. Ale opakovane aj vy sama ste vo výbore hovorili o tom, aký problém je s vydávaním vlastníctva ľuďom vo vojenských obvodoch, tí, ktorí vlastne majú tieto nároky. Ja odporúčam, aby sme rozprávali o tom, že tento vojenský kataster bude zrušený a vlastne sa urobí poriadok s týmito pozemkami, aby sa urobil riadny priemet do jedného jediného katastra, ktorý usporadúva vlastníctvo, alebo, resp. eviduje vlastníctvo. Pretože nemôže byť jeden pozemok, ten istý má 10 metrov, druhý má, a ten istý pozemok v inom katastri, má iné, iné metre štvorcové. Čiže je toto čosi, taká Pandorina skrinka, ktorej sa vyhýbate, ale uvítala by som, keby ste možno aj v tomto zákone hľadali ešte možnosť vyriešiť aj tento problém. A ak nie teraz, tak na niektorých z najbližších schôdzí. Z našej strany aj opozície hľadáme riešenia, možno aj prídele s nejakými návrhmi zákonov.
Takže to je v podstate, dá sa povedať, pre túto chvíľu pre prvé čítanie asi všetko. A ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že ozaj žijeme už v nejakej inej dobe elektronizácie a je úplne bežné, že dokumenty sa vám zobrazia v novom otvorenom okne v prehliadači bez potreby ich sťahovania. Lebo možnože naozaj veľakrát sú dokumenty, ktoré v skutočnosti ani nepotrebujete mať uložené na disku, ale stačí vám len jednoduchý pohľad na ten dokument, že či je pre vás potrebný alebo nie, a takáto funkcionalita; je mi trošku až možno trápne, že to vôbec musíme takto v parlamente o tom hovoriť, ale ja verím, že to je ozaj jednoduchá technická operácia, ktorú naši IT-čkári v Národnej rade zvládnu bez ohľadu na to, či to uznesenie bude prijaté alebo nebude. Ale ja by som bola rada, aby bolo prijaté, pretože je to moderné, je to správne a bude to úspora času poslancov, verejnosti, novinárov, každého, kto bude mať záujem o informácie z Národnej rady.
Ďakujem pekne.