Vážený pán podpredseda, pani riaditeľka, kolegovia, kolegyne, rada by som sa vyjadrila k správe, Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu.
Pani riaditeľka, predložili ste nám správu, ktorá informuje o hospodárení a o vybraných činnostiach, ktoré vykonával Slovenský pozemkový fond v roku 2017. Čiastočne sa venujete aj tomu porovnaniu, aký tam bol vývoj, avšak bolo by, je to dosť málo viditeľné tuná, v niektorých tých ukazovateľoch by sa to, asi, v niektorých ukazovateľoch by to bolo asi, asi lepšie, ak by to bolo podrobnejšie uvedené.
Ale nechcem sa týmto podrobne venovať, ale chcem poukázať na niektoré zistenia, ktoré som si ja práve našla v tých starších správach, napríklad v starších správach ombudsmanky, ktorá poukazovala na niektoré súvislosti s porušovaním ľudských práv v súvislosti s prieťahmi v reštitučných konaniach v poľnohospodárskej a lesnej pôde. A vlastne tieto zistenia sa opakovali práve v rokoch, a preto som na to aj poukázala v úvode, že nie je tam dobre viditeľné, aký postup nastal napríklad v rámci reštitúcií alebo odstraňovania nedostatkov, na ktoré verejné ochrankyne práv poukazovali.
V správach sa píše a v podstate so opakuje v troch správach ombudsmaniek to isté, kde citujem, "že na verejného ochrancu práv sa dlhodobo obracajú občania, ktorí namietajú nečinnosť príslušných úradov pri rozhodovaní o ich reštitučných nárokoch. A keďže reštitučné nároky si uplatnili prevažne starší občania, viacerí v podnetoch vyjadrili obavy, či sa vôbec právoplatného rozhodnutia vo veci ešte dožijú. Čiže ide o problematiku, ktorú vnímajú občania veľmi citlivo, najmä tí, ktorých sa to priamo dotýka". Toto citujem zo správy ombudsmanky, kde sa ďalej hovorí, že správne orgány rozhodujú o niektorých reštitučných nárokoch a konajú bez rozhodnutia vo veci samej už 25 rokov. Vy v správe uvedujete (pozn. red.: správne "uvádzate"), že k 31. 12. 2017 fond evidoval celkom 7 900 nevybavených rozhodnutí o priznaní práv na náhradu v celkovej hodnote 15,6 mil. eur.
V ďalšej správe ombudsmanka píše, že robila prieskum, ktorý bol zameraný na zistenie príčin, pre ktoré tieto konania nie sú do dnešnej doby stále ukončené, a zistili z toho prieskumu, že príslušné pozemkové úrady ako príčiny dĺžky trvania reštitučných konaní uvádzali nasledovné skutočnosti: zložitosť veci, nesúčinnosť účastníkov konania a ďalších orgánov a najmä problém v spolupráci so Slovenským pozemkovým fondom, a to v získavaní podkladov, ako aj problém s financiami určenými na vyhotovovanie príslušných geometrických plánov. Tento problém sa v správe vyskytuje opakovane a s tým, že bolo aj odporúčanie v týchto správach, že je potrebné ustanoviť povinnosť pre Slovenský pozemkový fond bezodkladne predkladať príslušným správnym orgánom podklady potrebné pre konania a rozhodovania v reštitučných veciach a poskytovať im súčasnosť (pozn. red.: správne "súčinnosť").
Aj v správe za rok 2017 znova ombudsmanka poukazovala vlastne na obdobné pretrvávajúce prieťahy pri poskytovaní reštitučných náhrad. Takže v tejto veci moja otázka, pani riaditeľka, na vás, že teda aké opatrenia Slovenský pozemkový fond vykonal, ako reálne funguje táto súčinnosť a že či, v akých lehotách, ak sa to dá povedať nejako v súhrne, ako komunikuje Slovenský pozemkový fond s týmito správnymi orgánmi.
Ďalšou okruh otázky (pozn. red.: správne "Ďalší okruh otázok"), ktorý mám, je ohľadom prenájmu pôdy. Ste tu vlastne hovorili o číslach, o sumách, ktoré, za ktoré koľko financií, ste tu hovorili o príjme z prenájmu pôdy. Mňa však zaujímajú aj také tie veci, ktoré tu neboli napísané. Sme sa o tom trošku bavili aj na poslaneckom prieskume, keď sme boli u vás na riaditeľstve. Stále nie je jasné, či fond uzatvára zmluvy so všetkými užívateľmi pôdy, sme o tom hovorili. Spomínala som, že máte už dneska plasticky veľmi dobrú evidenciu z registra, z ROEP-u, ale tá štatistika, že či ozaj všetka pôda je zazmluvnená, ktorú niekto užíva, tak tá informácia tam nie je. Je tam informácia o pozemkoch, ktoré nie sú zazmluvnené a kde teda platíte, platíte daň z nehnuteľností. Avšak to neznamená, že v tých pozemk..., v tých, za tieto pozemky, kde teda nie sú zazmluvnené a platíte, že nie sú iné, ktoré niekto užíva a možno v úhrne ako nejaké družstvo za celú výmeru tú daň z nehnuteľností platí on. Čiže tá, vlastne táto priama úmera tam nesedí, a ak sedí, tak to povedzte, prosím pekne, ak nie, tak by ma to naozaj veľmi, veľmi zaujímalo.
Taktiež som hľadala údaje o tom, koľko trvá priemerne vybavenie žiadosti o nájom, o nájom pôdy. Možno to ozaj ste nepovažovali za nejaký dôležitý údaj, ktorý by sa mal do výročnej správy uviesť, avšak v súvislosti s tými udalosťami, ktoré, ktoré počúvame zo strany farmárov, kde práve prenájom pôdy je kritický a zmluvy, spochybňuje sa tak aj poradovník, resp. nárokovateľnosť žiadostí jednotlivých žiadateľov, ak o prenájom žiadajú napríklad dvaja, aby bolo transparentne povedané, prečo, keď sú dvaja alebo traja, vybere sa práve ten jeden, s ktorým bola nájomná zmluva podpísaná.
Ja som sa na toto chcela pýtať aj na výbore. Pani ministerka za vás predkladala túto správu a v podstate mne, samozrejme, jej vysvetlenie nestačilo, preto sa pýtam vás, že či, á, ako chcete stransparentniť tento celý proces, pretože len zverejnením návrhu nájmu zmluvy už s vybratým uchádzačom na istú dobu pred pravdepodobne rokovaním rady, alebo teda neviem tie lehoty, v akom čase sa zverejňujú, je nedostatočné. Pretože nemôžme očakávať od ľudí, že budú detektívmi a nonstop sedieť na internete a čakať, kedy sa na istú dobu zverejnia niektoré zmluvy. Ja si myslím, že oveľa transparentnejšie by bolo, ak boli uchádzači, ktorí spĺňali kritériá, samozrejme, s tým sa dá absolútne súhlasiť, že, že to musí byť rovnocenné žiadosti s plne, aby vyhovovali kritériám, ktoré štát na takéto uzatvorenie zmluvy vyžaduje, aby bolo zverejnené. Tie údaje, ktoré sa zverejniť dajú, a aby bolo potom zdôvodnené, prečo bola (pozn. red.: správne "bol") vybratý ten-ktorý žiadateľ o nájom. A taktiež, samozrejme, bolo by zaujímavé aj čas, kedy požiadal, že či nebol uprednostnený iný žiadateľ, ktorý požiadal o nájom neskôr.
Takže táto štatistika by bola veľmi zaujímavá. Aj taktiež, že koľko je stále nevybavených žiadostí. Ja som v otázke na poslanecký prieskum dala, že žiadosti staršie ako šesť mesiacov. Ako z praxe vieme, že sú aj takéto žiadosti, ktoré, ktoré neboli vybavené aj viac ako 6 mesiacov, takže toto by ma veľmi zaujímalo, že kde sú tie priority, že teda niekde je vybavený veľmi rýchlo a niekde niekto čaká aj niekoľko mesiacov na to, aby bola s ním uzavretá zmluva.
Ďalej uvádzate tam aj informácie o prenájmoch poľovných revírov. Tuná som sa strela tiež s okolnosťami ohľadom, ohľadom ceny za prenájom poľovného revíru a toto by ma taktiež zaujímalo. Nenašla som to tam, že ako sa stanovuje cena za tento prenájom. Dávate tam síce tuším, myslím, že je tam úhrnná cena za ako príjem celkový, ale by ma zaujímalo, že naozaj ako to je na Slovensku, či máte nejakú cenovú mapu, alebo na základe čoho s jedným je uzavretá cena tak, s druhým tak, ak sú viacerí žiadatelia, či je nejaký tender medzi tými žiadateľmi o prenájom, aby si vysúťažili tú cenu. Vôbec, ako to funguje pri, konkrétne teda pri poľovnom revíre. Toto ma veľmi zaujíma a nenašla som to tam.
Ďalšiu vec. Spomínali ste centrálnu podateľňu ako, ako výhodu. Viem, že regionálne pracoviská nie sú veľmi nadšené z tejto, z tohto systému. Zaujímalo by ma, či naozaj vidíte benefit takéhoto, takejto centrálnej podateľne, či ťažkosti, ktoré, ktoré sú v teréne v rámci regionálnych pracovísk, kde sa to javí ako, by som povedala, naťahovanie agendy, či to je len z toho, že sa preklápa nejaký systém a že ľudia ešte na to nie sú zvyknutí a že sú tam nejaké technicko-organizačné ťažkosti, alebo teda či ozaj to prispeje, prispeje k urýchleniu a transparentnosti celého systému, resp. kde vidíte nejaké problémy v tejto centrálnej podateľni a kedy si myslíte, že by to malo ozaj podľa vás fungovať tak tip-top, ako ste hovorili, že to vidíte ako veľký prínos.
V ďalšej časti agendy, teda správy, by som sa chcela venovať súdnym sporom fondu. Dosť som bola prekvapená tými, tými číslami, ktoré sa tam uvádzajú. Samozrejme, máte v prílohe uvedené všetky, teda pravdepodobne všetky alebo väčšinu týchto súdnych sporov, avšak sa mi zdá trošku také, také zvláštne, ako ste to naformulovali, možno je to v súlade s tými pravidlami rozpočtovými alebo ako má ta výročná správa byť, ale zdá sa mi trošku zvláštne, ak uvádzate, že fond v súčasnosti vedie 64 súdnych sporov, pri ktorých v prípade neúspechu bude zaviazaný k úhrade sumy vo výške 10-tisíc eur a viac. No, ako v poriadku, ale keď si pozrem tú prílohu č. 1 vo výročnej správe, ktorá sa nachádza na strane 69 materiálu, a pozreme si len prvé tri súdy alebo súdne konania, ktoré tam sú od roku 2014 v Prešove, vedie ich okresný súd Prešov, tak len za tieto tri, keby ste prehrali súdny spor, tak Slovenský pozemkový fond je zaviazaný k úhrade takmer 100 mil. eur, čo to už nie je viac ako 10-tisíc eur, je to teda zjavný nepomer. A trošku sa mi zdá zvláštne, že týmto trom kauzám sa nevenujete. Mňa by to veľmi zaujímalo, pretože tí žalobcovia majú zjavne neslovenské, neslovenské pozadie a rada by som sa vás opýtala, ak by ste nás informovali, o čo v týchto súdnych procesoch ide, pretože jednoducho zaplatiť spoločnosti Ermanno Trade & Invest Limited 60 mil. eur alebo spoločnosti Delmeza Limited & Investment Limited 23 mil. eur a Ermanno Trade & Investment Limited 15,8 mil. eur, tak ako to je dosť silná káva. A myslím si, že vo vašej výročnej správe by si zaslúžila osobitnú pozornosť, aby ste nás o tých konaniach informovali. Aj taktiež, v akom sú štádiu a kedy sa dá očakávať nejaké možno rozhodnutie.
Na záver ešte by som sa chcela venovať jednej časti, a síce veľmi kratučko spomenuté vo vašej správe a je to Slovenský pozemkový fond a životné prostredie. Nemôžem súhlasiť s tým konštatovaní, ktoré tam uvádzate, že činnosť Slovenského pozemkového fondu nemá negatívny vplyv na životné prostredie. No ja si myslím, že Slovenský pozemkový fond má výrazný vplyv na životné prostredie a je to práve v súvislosti s činnosťou, ktorú fond ako správca pozemkov robí a už je, či už je to formou prenájmov pozemkov na poľnohospodársku alebo lesnú činnosť, či už je to zabezpečenie toho, aby pri prevodoch a predajoch v chránených územiach bol zabezpečený verejný záujem, uprednostnený verejný záujem štátu, či už je to ohľadom zanedbanej starostlivosti o pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré nie sú v prenájme, kde sa nezabezpečuje dostatočná údržba týchto pozemkov, kde rastie na nich burina a vytvárajú sa skládky a s tým, že Slovenský pozemkový fond odmieta túto údržbu vykonávať z dôvodu, že nemôže na to vynakladať prostriedky.
Čiže v tomto pohľade hodnotím ako, ako Slovenský pozemkový fond ako organizáciu, ktorá nakladá s touto pôdou, ako nedostatočnú. A taktiež aj by ma zaujímalo, akým spôsobom kontrolujete to, nájomné zmluvy, nájomcov, ktorí majú prenajatú pôdu, či ju naozaj zveľaďujú, či dodržiavajú požiadavky, ktoré vyžaduje štát pri údržbe a správe tohto majetku, či už je to z pohľadu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ale taktiež aj dodržiavanie požiadaviek ochrany prírody v chránených, v chránených územiach.
Taktiež aj čo sa týka napríklad výkonu poľovného práva, aj toto ma zaujíma, pretože evidujeme premnoženú zver niektorých druhov a akým spôsobom napríklad kontrolujete to, či ten, či v revíroch, v ktorých je prenajatá pôda, sa výkon poľovného práva realizuje v súlade so zákonom.
Myslím si, že tieto veci by mali byť premietnuté do zmlúv. Ja by som sa chcela opýtať, či vás napríklad rezort ministerstva životného prostredia oslovil alebo vy iniciatívne aj bez oslovenia, si myslím, že v tejto veci by ste ako svojprávna inštitúcia mohli konať samostatne, aby ste vstúpili do týchto nájomných zmlúv a tieto veci, ktoré sú verejným záujmom štátu, aby sa premietli do týchto zmlúv, aby boli jedným z dôvodov na možnosť vypovedania zmluvy a takýmto spôsobom by sme vyvinuli, bol vyvinutý tlak na týchto nájomcov, aby hospodárili so štátnou pôdou v súlade s verejným záujmom. Čiže to sa týka pôdohospodárskeho využitia, lesohospodárskeho vyžitia, využitia, ale taktiež aj, aj poľovného práva.
Z tejto súvislosti by ma zaujímalo, či máte evidenciu, koľko zmlúv a v akých výmerách sú uzatvorené zmluvy v chránených územiach, myslím tým chránené územia v zmysle zákona o ochrane prírody, ale aj chránené územia v zmysle zákona o vodách.
V tejto veci ma ešte zaujala jedna, na záver jedna vec a týka sa v podstate nepriamo aj tejto agendy, avšak máte tam kapitolu, že Odvodnenie pozemkov drenážou, a bola, dosť som bola prekvapená, že Prezídium Fondu národného majetku a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, že vla..., to neviem teda, aké je ministerstvo, ale to je možnože niečo z minulosti... (Reakcia navrhovateľky.) Je to bod jeden, osem, štyri, ako rímska I, bodka, 8, bodka, 4 Odvodnenie pozemkov drenážou. No a že bolo pri, že pôdny fond prevzal do majetku odvodňovací detail nachádzajúcich sa v 48 okresoch a je to v 449 katastrálnych územiach v celkovej výmere 60-tisíc hektárov. A tento odvodňovací detail je z minulosti, čo teda tu uvádzate, len ma to zaujalo, že účtovná hodnota tohto odvodňovacieho detailu je viac ako 17 mil. eur, a teda sa čudujem, že prečo takýto majetok nebol prevedený alebo ste ho ešte nepreviedli do správy či Slovenského vodohospodárskeho podniku alebo hydromelio..., proste do rezortu životného prostredia, ktoré týmito hydromelioráciami a drenážami a týmito vodným hospodárením hospodári. Takže to je taká technická otázka, ktorá, teda v správe ste ju uviedli, ale sa mi zdala taká zvláštna oproti tomu, čo som hľadala a nenašla.
Tak čo sa týka samotného hospodárenia a zvyšovania nejakých príjmov zmlúv a odvodov následne do rezorstu (pozn. red.: správne "rezortu") ministerstva, samozrejme, to je normálne. Či to mohlo byť lepšie, alebo nie je, to ťažko porovnať, lebo tie údaje o cenách sa tuná nenachádzajú a ani aký bol ich trend, ako boli vysúťažené, či to mohlo byť lepšie alebo horšie, to neviem posúdiť. Je to v podstate konštatovanie. Skôr môžme sa zamýšľať nad tým, že ako sa následne potom tie peniaze v rezorte minú, či sa rozplynú, alebo budú nejak účelovo použité na usporiadanie, usporiadanie toho vlastníctva, kde sa permanentne hovorí, že jedným z dôvodov obštrukcií sú práve, je nedostatok finančných prostriedkov, tak je možno dobré na zváženie, že či tento vytvorený zisk, ktorý sa teda vracia naspäť do rezortu, by nemal byť nejako účelovo viazaný na to, aby sa konečne pohlo s touto agendou.
Lebo ďalšou vecou, ktorá, aj ombudsmanky hovoria, že je nedostatok, v podstate že sú podvyživené tie okresné úrady, ktoré majú vykonávať tieto rozhodnutia, že nemajú právnikov, že nemajú kapacity, tak tieto peniaze podľa mňa by mali byť na to, aby sa konečne po tých 25 rokov už ľudia dočkali svojich práv a aby naozaj tieto peniaze boli využité na vrátenie ľudom ich vlastníctva. Pretože tento stav, ktorý v súčasnosti je, vyhovuje len a len špekulantom s pôdou, špekulantom s drevom a špekulantom, ktorí sa chcú priživiť a sú prisatí na štátnu pôdu.
Ďakujem pekne.
