Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Cieľom, podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplne informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V nedávnom období rezonovali medzi verejnosťou viaceré kauzy znečistenia podzemnej vody, ktorá sa využíva pre ľudskú spotrebu, pre závlahu alebo aj iné účely. A najpravdepodobnejší zdroj znečistenia podzemnej vody je zo starých environmentálnych záťaží, ale aj z novodobých ekologických havárií, či priemyselnej alebo poľnohospodárskej činnosti. Uvedené informácie prenikli na verejnosť až z verejných oznamovacích prostriedkov, v podstate náhodou, pretože súčasný systém analýz podzemných vôd a informovanie o nich sú nastavené nedostatočne.
Si spomínate na dve také aktuálne situácie, ktoré boli najmä na Žitnom ostrove. Jedna bola analýza, zistenie atrazínu vo verejnom vodovode vo Veľkom Báči a v priľahlých obciach a vyviňovanie sa rezortov, či už to bol rezort životného prostredia a rezort zdravotníctva, že kto je zodpovedný za ten stav, že ľudia pili znečistenú vodu. No ministerstvo životného prostredia potom povedalo, že sú za to zodpovední, nebudete veriť kto, starostovia. Pretože starosta je ako zodpovedný dodávať pitnú vodu, nezávadnú svojim obyvateľom. Avšak o tom, že tá voda je závadná alebo nezávadná, vlastne tie informácie o kvalite zhromažďuje rezort životného prostredia v rámci svojich organizácií, ako je Slovenský hydrometeorologický ústav, Výskumný ústav vodného hospodárstva a Geologický ústav Dionýza Štúra. Samozrejme svoje merania a povinnosti majú aj prevádzkovatelia vodovodov, ktorí taktiež musia robiť merania, kontroly analýz dodávanej vody, avšak projekty manažmentu rizík o tom, aký rozsah analýz majú vykonávať, to znamená, či len také malé krátke s vytipovanými vybranými ukazovateľmi, alebo rozšírené, tak tie práve sú nastavené na základe zistení, ktoré sú zverejňované a zisťované prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Slovenský hydrometeorologický ústav je príspevková organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá je príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly rezortu ministerstva životného prostredia. SHMÚ, ako poznáme v skratke túto organizáciu, poskytuje klimatické a meteorologické informácie, ako aj informácie o kvalite ovzdušia, stave a režime vôd. Ďalej poskytuje poveternostné informácie, vrátane tých, ktoré sú potrebné na zabezpečenie leteckej prevádzky na území a nad územím Slovenskej republiky. Poskytuje poklady pre predpoveď počasia a zabezpečuje predpoveď vodných stavov a prietokov. SHMÚ svoju činnosť vykonáva na základe systematického získavania údajov, zberu, spracovania týchto údajov v pozorovacích sieťach a v spolupráci s ďalšími organizáciami a inštitúciami. Tieto údaje archivuje a interpretuje a vykonáva aj ďalšie činnosti súvisiace s vyhodnocovacím napríklad pozorovania ovzdušia, vody pre rôzne účely. Základným prostriedkom na získavanie údajov o kvantitatívnych a kvalitatívnych parametroch ovzdušia a vôd sú pozorovacie objekty Štátnej hydrologickej a štátnej meteorologickej siete v celkovom počte 4 190.
Ako som spomínala, SHMÚ je príspevková organizácia rezortu životného prostredia, ktorá je každoročne subvencovaná nemalými prostriedkami z verejných zdrojov. Tie fungujú na základe kontraktu s ministerstvom životného prostredia. Napríklad v roku 2017 to bol transfer vo výške viac ako 10 mil. eur, čím zadávateľ, ministerstvo, zabezpečil pre riešiteľa ako SHMÚ finančné prostriedky vlastne v plnom rozsahu tých prác, ktoré SHMÚ mala mať. Okrem týchto finančných prostriedkov vzhľadom na to, že ide o príspevkovú organizáciu, tak potrebuje mať aj vlastné príjmy a tie v roku 2017 boli dosiahnuté vo výške viac ako 5,8 mil. eur. Sú to dôležité čísla, aby ste pochopili to, že keďže navrhujem, aby hydrologické údaje boli poskytované bezplatne, že aký dopad a či bude mať na financovanie tejto organizácie. Čiže viac ako 5 mil. je vlastný príjem. Z toho 4,9 mil. za predaj služieb, potom sú to ďalšie prostriedky, príjem z prenájmu budov, úroky a iné nedaňové príjmy, resp. príjmy z európskych spoločenstiev. Niečo sú aj tržby za predaj služieb pre leteckú meteorologickú službu.
Z tohto všetkého, z týchto, z tejto sumy 5,8 mil., ktorá je vlastným príjmom, je len 31 244,96 eur príjem za monitorovanie a hodnotenie množstva, režimu a kvality podzemných vôd. Čiže po aplikácii môjho návrhu zákona by bol výpadok príjmov tejto organizácie 33 215,96 eur podľa účtovnej závierky z roku 2017. Čiže v porovnaní príjmu 5 mil. 800-tisíc výpadok 33-tisíc euro a pritom údaje, ktoré dostanú, tým pádom aj títo starostovia, ktorí majú zabezpečovať kvalitnú vodu pre ľudskú spotrebu, tak dopad na to zdravie, na zdravie ľudí a na to, že občania budú môcť aktívne kontrolovať kvalitu podzemnej vody v lokalitách, kde žijú, alebo ktorá ich zaujíma, je oveľa, oveľa väčší ako v porovnaní s výpadkom tohto príjmu, čo je nula celá nič z rozpočtu SHMÚ.
Tu chcem sa pristaviť, pretože mala som po zverejní môjho návrhu zákona, mala som rozhovor s pracovníkom SHMÚ, kde mi teda vysvetľoval, že tak ako je naformulovaný tento návrh zákona, že je to, proste všetky produkty, ktoré vyrábajú ako SHMÚ, že by museli dávať zadarmo, aj tie, ktoré sú iným spôsobom spoplatnené. No, samozrejme, nebránim sa tomu, ak oni vidia isté formálne riziko v dikcii zákona, aby sa v druhom čítaní presne špecifikovalo to, o čom hovorí dôvodová správa. Pretože dôvodová správa sa zameriava na hydrologické údaje. To znamená, na kvalitu podzemnej vody a na jej kolísanie. Pretože všetky ostatné produkty v podstate máme dnes zadarmo. Dnes, keď idete na stránku SHMÚ, tak máte tam dáta o ovzduší, veľmi podrobné, online v podstate, máte monitorovacie stanice, kde v danom čase v priebehu, neviem možno, nejakých hodín sa tá kvalita tam aktualizuje. Keď presne viete hladinu kolísania riek a keď sú prívalové dažde, viete prakticky online sledovať, ako sa vyvíja hladina podzemnej, hladina riek, vody v riekach. Máme mnohí aplikácie počasia, kde vidíme krásne údaje o tlaku, smere vetra, proste všetky možné ešte aj satelitné zábery. A jediné, o čom nemáme údaje, sú údaje o kvalite podzemnej vody, ktorá sa používa vlastne pre ľudskú spotrebu, a tento údaj, keď by ste chceli, buď si musíte robiť iniciatívne svoj rozbor, čo teda ani nie je možné v cudzom vrte, ale, zaplatiť si ho, pritom tieto dáta sú platené a realizované z verejných zdrojov finančných, verejných zdrojov.
Sú to dáta, ktoré by mali byť v rozsahu, keď si predstavíme, že vám niekto robí anály, krvný rozbor. Že idete k lekárovi a pred vyšetrením vám odoberú krv, dostanete výstup z laboratória, kde máte presne všetky tie ukazovatele, nameranú hodnotu a v zátvorke je hodnota, ktorá je tzv. normovaná, že vy sami aj viete už porovnať, či je hodnota, ktorú máte, je nižšia alebo vyššia. A následnú, samozrejme, analýzu toho, hľadania príčiny už robí lekár a ďalší odborníci. Podobne by to bolo aj tu. Tu hovorím o tom, že tieto dáta, to znamená výstup z laboratórií, protokolárny výstup, ktorým je nejaké číslo údajov o chemickom, biologickom a iných ukazovateľoch, o ktorých hovorí vyhláška o pitnej vode, kde bude číslo a v zátvorke bude vlastne norma. Čiže už tú analýzu, či si ju spraví ten, kto má tú informáciu sám a vyhodnotí si ju a povie si, no tak ja vodu so zvýšeným obsahom horčíka nebudem piť alebo budem piť, tak je to už na ňom, ale túto informáciu bude mať. A nejde o nejaké minerály, ale ide v prvom rade o hladinu nebezpečných látok znečisťujúcich, v prvom rade pesticídy, arzén, kadmium a rôzne iné, ktoré, žiaľ, sa v našich podzemných vodách nachádzajú.
V samotnej výročnej správe SHMÚ sa uvádza, že aký prínos táto organizácia má pre verejnosť. Ja sa musím len s nimi stotožniť, to, čo tam je napísané, je absolútne pravda, že výstupy SHMÚ sú výstupmi z riešenia úloh vyplývajúcich z toho, na čo boli zriadení. Že tieto ich výstupy pomáhajú v rôznych oblastiach života a priamo sa dotýkajú každodenného života obyvateľov. Že proste poskytované informácie sú potrebné na ochranu životného prostredia obyvateľstva a dávajú aj podklady pri budovaní investičných celkov. Že údaje sú nevyhnutné pre rozhodovanie štátnej správy a samosprávy na predchádzanie škodám na životoch a majetku občanov. Využívajú sa pri rozhodovaní o prijímaní preventívnych opatrení a zabránení vzniku škôd. Toto citujem z výročnej správy, ktorú zverejnilo za rok 2017 SHMÚ. A myslím si, áno, takto by to malo byť. Ale malo by to byť vo všetkých položkách, vrátane hydrologických dát o kvalite a kvantite podzemných vôd, teda hladine podzemných vôd.
Uvádzajú sa tu, aj tá cenová politika. Samozrejme SHMÚ tých 5 mil. eur, ktoré zarobí, je, sú už spracované produkty. To znamená, na základe dát, ktoré získajú o vode, o ovzduší, o ďalších ukazovateľoch, oni ich následne spracuvávajú na základe požiadaviek ďalších subjektov, a to, samozrejme, táto služba už by mala byť platená. V žiadnom prípade by nemali byť bezplatné nejaké ďalšie produkty možno v nejakých výročných správach. Ale tu ide skutočne, môj návrh zákona hovorí o tých prvotných dátach, o tých protokoloch, ktoré sú z laboratórií po analýzach, na základe ktorých sa už potom spracuvávajú ďalšie, ďalšie výstupy.
Čiže chcela by som vás poprosiť, aby sme dali šancu tomuto malému, malej novele zákona o štátnej hydrologickej službe a o štátnej meteorologickej službe a dali ľuďom k dispozícii údaje o podzemnej vode. Totižto tu nejde len o pitnú vodu, kde veľká časť obyvateľstva ju má dodávanú z verejných vodovodov, kde tiež pripravujem novelu zákona, aby aj spotrebiteľ, ktorý dostáva túto vodu, mal tieto informácie. Ale tu hovoríme o podzemnej vode, ktorá sa používa na rôzne účely. Napríklad na závlahy. Ani nemusí byť na pitie, Predstavte si, že máte pri svojom rodinnom dome studňu, žijete na chránenej vodohospodárskej oblasti, ste obmedzovaný zo zákona pre rôzne spôsoby života, aby ste, nebodaj, neznečistili túto lokalitu, a budete tam mať jabĺčka alebo mrkvu, ktorú budete zalievať vodou v domnienke, že tá voda spĺňa kritériá, resp. že aspoň nie je znečistená. Budete mať tzv. biomrkvu alebo biovajcia od vašej sliepky a dáte ich v svojej dobrej vôli, dáte ich svojim vnúčatám ako čistú zeleninu. A kľudne môže byť nakontaminovaná nejakými toxickým kokteilom. A to len preto, že vlastne štát nezabezpečuje informovanosť občanov a nezabezpečí spôsob ako sa bezodplatne k takejto informácii a jednoduchým spôsobom dostane.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegom Radoslavom Pavelkom predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe v znení zákona č. 39/2013 Z. z., pričom cieľom návrhu zákona je zaviesť zásadu bezplatnosti prístupu k informáciám o kvalite podzemnej vody, ktorú vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav ako príspevková organizácia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať ani negatívny vplyv, sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie.
Ďakujem pekne a, pán podpredseda, zároveň sa potom hlásim aj do rozpravy.

Halo? Áno, zákon je z roku 1988. Samozrejme, už bol niekoľkokrát novelizovaný, avšak práve v tých ustanoveniach, o ktorých hovoríme, sa to netýkalo. Mnohé môže urobiť aj ministerstvo hospodárstva v rámci svojich kompetencií, v rámci vyhlášok a smerníc. Avšak nekonajú, a preto je zrejmé, že potrebujú na to splnomocnenia, donútenie zo strany zákona. A preto je tu táto legislatívna iniciatíva, aby sme ochránili, v maximálnej miere aspoň legislatívne ochránili našich baníkov.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Podnetom na predloženie návrhu zákona je nečinnosť úradov nielen vo veci pravdivého vyšetrenia banského nešťastia v Bani Handlová, ale aj nečinnosť ministerstva hospodárstva a Hlavného banského úradu realizovať kroky k náprave, aby sa obdobné nešťastie, ako sa stalo pred deviatimi rokmi, už nikdy nezopakovalo.
Deväť rokov uplynulo od nešťastia na ťažobnom úseku Baňa Handlová, kedy dvadsať uhorených baníkov a záchranárov zaživa a deväť zranených ľudí utrpelo takéto nešťastie v bani. Ale máme tu aj ďalšie. Nedávne poleptanie baníkov pri uzatváraní šachty G, poleptanie a napokon aj znečistenie prítoku rieky Nitra, potok Ťakov. To znamená, že účelom tohto návrhu je upraviť najmä niektoré ustanovenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky. Ako aj skúsenosti a zistenia pri vyšetrovaní mimoriadnych udalostí posledného obdobia a pri vyšetrovaní havárií a závažných pracovných úrazov boli podnetom na tie konkrétne ustanovenia paragrafového znenia.
Totižto ak by boli dodržané všeobecné záväzné právne predpisy, technické predpisy, technické normy, interné predpisy, tak tragickej havárii, tragickému nešťastiu s následkom 20 smrteľných pracovných úrazov baníkov a záchranárov v Bani Handlová nemuselo dôjsť. Totižto išlo najmä o absolútne nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane. Chýbajúci banský požiarny vodovod, chýbajúce vetracie plachty v hodnote pár tisíc eur, čo pri miliónových dotáciách pre tieto bane je bagateľ. Pri činnosti v bani bol identifikovaný neodborný a neprofesionálny, nesprávny postup pri likvidácii jednotlivých mimoriadnych udalostí. Keby sa predpisy dodržiavali, tak by k explozívnemu vyhoreniu plynov, následkom čoho bola smrť 20 ľudí, nemohlo dôjsť.
Pripomeniem, ako to bolo. Došlo vtedy k trestuhodným pochybeniam. V prvom rade sa ťažilo v časti, kde sa ťažiť nemalo, kde na ťažbu nebol schválený plán otvárky a dobývania, čo je základný legislatívny rámec na ťažbu. Okrem toho došlo k závaru, ktorý nikto neriešil, a následne z neho vznikol požiar. Ten sa nedal hasiť, pretože v bani nefungovalo protipožiarne čerpadlo. To bolo buď rozobraté, alebo nebolo pripojené k prítoku vody. Hasilo sa provizórne kalnou odpadovou vodou v malom objeme. Rovnako vážnym pochybením bolo, že nebola k dispozícii špeciálna hasičská celtovina, ktorá mohla v podzemí zmeniť tok vzduchu, čím by sa požiar ľahšie izoloval a hasil. Z bezpečnostného hľadiska toto všetko musí byť k dispozícii v každej bani, to je povinnosť. Ale stal sa opak a chybným rozhodnutím v podzemí sa stalo to, že prúdenie ohňa zmenilo smer a všetkých 20 hasičov zahynulo. Nie však pri výbuchu, ale sa zadusilo kysličníkom uhoľnatým. Až následne boli zasiahnutí požiarom a následne tlakovou vlnou výbuchu.
Je absurdné, že mohol byť banský požiarny vodovod nefunkčný a základňa pre baníkov nebola v bani zriadená. Došlo úplne k podhodnoteniu preventívnych opatrení zo strany spoločnosti. Pár tisíc eur na zabezpečenie bezpečnosti v porovnaní so stomiliónovou dotáciou pre bane.
Dnes som sa dočítala, dnes som čítala článok, ktorý vypublikovala pani riaditeľka Greenpeacu, kde sú údaje o dopade ťažby hnedého uhlia na okolie a o cene, ktorú platíme za uhlie. Spaľovanie vyťaženého hnedého uhlia stálo v roku 2015 219-tisíc dní pracovnej neschopnosti ľudí žijúcich v okolí, až 712 predčasných úmrtí a 14 727 zbytočných astmatických záchvatov. To všetko sú údaje za jeden jediný rok. Dovoľujem si to tu citovať, pretože je v tom článku uvedený aj zdroj týchto dát.
Ak hovoríme o baníkoch na Hornej Nitre, ktorí sú nútení pracovať v bani za podmienok, ktoré nenapĺňajú dostatočné bezpečnostné požiadavky, tak môžme hovoriť aj o mnohých prípadoch zlynčovaného zdravia baníkov, ktorí sa boja o svoju prácu, lebo ich nikto nezamestná. Neboja sa ale preto, že by nebolo dostatok miesta na trhu práce, ale preto, lebo s ich poškodeným zdravím by nemali pracovné príležitosti, pretože mnohí majú tak zničené zdravie, že by nespĺňali ani kritériá zamestnanca v administratíve. Avšak naďalej pracujú vo veľmi, veľmi v rizikových ťažkých podmienkach hlboko v bani.
Tu sa pýtame taktiež, ako je to možné, aké sú tu dodržiavané bezpečnostné predpisy? Dohromady sa to týka len na Hornej Nitre 1 260 baníkov pracujúcich v podzemí a 145 na povrchu.
Návrh nášho zákona vyplýva zo záverov kontroly postupu vyšetrovania mimoriadnej udalosti, ktorá sa stala pred deviatimi rokmi, presne 10. augusta 2009 v organizácii v Hornonitrianske bane Prievidza na ťažobnom úseku Baňa Handlová. Došlo tam ešte k ďalším pochybeniam ako k tým, ktoré som vám spomenula. Pracovníci, ktorí tam pôsobili, nemali osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho bane. Nevykonávala sa kontrola správnosti ťažby a je pravdepodobné, že sa ťažilo tam, kde to nebolo povolené obvodným banským úradom. Na základe skutočností, ktoré boli zadokumentované, zistené, tak je možné vyvodiť záver, že niektoré udalosti by sa neboli stali, keby príslušné opatrenia boli zahrnuté v záväzných právnych predpisoch a teda aj za predpokladu, že by boli dodržiavané.
Prvou okolnosťou, na ktorú poradná komisia narazila, je rozpor medzi znením v zákone, § 7, konkrétne odsek 2 zákona, banského zákona a príslušnej vyhlášky, kde sa definujú úlohy, ktoré má vykonávať banská záchranná služba.
Ďalšou okolnosťou, ako sa ukázalo v tomto konkrétnom prípade, bola nejasnosť vo vymenovávaní zodpovedného vedúceho zamestnanca a jeho zástupcu pri zaisťovaní odberného a bezpečného riadenia banskej činnosti. Preto náš návrh hovorí o tom, aby v organizácii bol vymenovaný len jeden zodpovedný vedúci zamestnanec tak, ako je to ustanovené v § 6 ods. 1 tohto zákona a navrhujeme, aby toto ustanovenie bolo doplnené o povinnosť organizácii vymenovať na priame riadenie zástupcu s tou istou odbornou spôsobilosťou.
Navrhujeme, aby sa zamedzilo, resp. aspoň obmedzilo viacnásobné vymenovanie zodpovedného vedúceho zamestnanca pre viaceré organizácie či prevádzky. Totižto stáva sa to, že je jeden, takáto zodpovedná osoba na viacerých prevádzkach, kde vlastne on je povinný byť prítomný a samozrejme nemôže byť na viacerých miestach naraz. Že toto jednoznačne musí, nemôže ďalej takto fungovať.
Úpravou, našou úpravou sa definuje vedúci bane, vedúci lomu a vedúci inej banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom ako zodpovedného vedúceho zamestnanca. Úpravou sa zabezpečí, aby každá baňa, lom a prevádzka mala svojho zodpovedného vedúceho zamestnanca alebo jeho zástupcu. Týmto sa dosiahne zvýšenie odbornej spôsobilosti zamestnancov, odstráni sa kľúčový problém so zaistením odborného a bezpečného riadenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Ide o zásadnú zmenu, ktorá bude mať pozitívny dopad na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.
Technická dokumentácia, podľa ktorej je banská činnosť povolená, je kľúčovým dokumentom na vykonávanie povolenej banskej činnosti. Naša novela zabezpečuje, aby o zmenách v technickej dokumentácii bol obvodný banský úrad minimálne informovaný. A preto je tento návrh previazaný aj s § 5 ods. 5, kde je povinnosť informovať obvodný banský úrad o prijatých zásadných opatreniach. Zmena totižto v technickej dokumentácii patrí medzi zásadné opatrenia.
Je samozrejme dôležité, aby bola činnosť vykonávaná banským spôsobom riadne preverená aj podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tuná tiež dochádza k nejasnostiam, ale to už bude vlastne novela zákona, ktorá bude premietnutá v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Chcela by som požiadať toto ctené plénum o podporu tohto zákona, pretože ide naozaj o veci, ktoré sú identifikované pracovníkmi banskej inšpekcie, sú identifikované na základe konkrétnych nešťastí, ktoré, ak by bol prevádzkovateľ baní povinný dodržiavať, mohlo zabrániť ľudským tragédiám, mohlo zabrániť nešťastiam, poškodeniu zdravia a podobne.
Tento návrh zákona predkladáme s kolegom Karolom Galekom v tomto pléne druhýkrát, ale vzhľadom na to, že nič sa nezmenilo a deväť rokov po tragédii, keď ešte nie je ani ukončené, definitívne ukončenie, určenie zodpovednej osoby za smrť 20 ľudí, ich rodiny do dnešného dňa nevedia, čo sa stalo, ako sa stalo a kto bol zodpovedný, tak to, čo môžme urobiť my, je urobiť preventívne opatrenia, aby sa takéto nešťastia nestávali, respektíve aspoň legislatíva aby ich neumožňovala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vidím, že naozaj je to na dlhšiu odbornú debatu, ale už aj z vášho vystúpenia, pán kolega Kresák, vyplýva, že naozaj tento, tieto formulácie nie sú jasné. A myslím si, že zákon by mal byť explicitne zadefinovaný, aby práve rôzne výklady sa nevnášali doňho. Totižto aj dôvodová správa je istým spôsobom súčasťou legislatívneho procesu, pretože pri výklade v nejasnostiach sa siaha práve po dôvodovej správe, aby bolo jasné, že ako to ten zákonodarca myslel. Takže keď už raz uvediete takýto nejaký pojem alebo úvahu, tak mala by byť možno teda v tej dôvodovej správe aspoň jasne zadefinovaná.
Ale ja som za to, poďme sa o tom rozprávať, len je mi ľúto, keď je to v takom chvate a v tlaku, že už je to v legislatívnom čítaní. Lebo tie problémy tu sú. Ja som sa veľmi aktívne zapájala do problému pri prieskumných územiach ropy a zemného plynu na východe Slovenska. Veď vďaka tomu sme tu prijali novelu zákona o tom, že vrty, prieskumné vrty do istých hĺbok sú v zisťovacom konaní ich dopady na životné prostredie. Veď o tejto téme sa tu už bavíme v podstate zhruba dva roky a v konečnom dôsledku táto problematika bude otvorená ešte aj pri kanadskej zmluve CETA, kde vlastne sú práve námietky a obavy z týchto vecí, ktoré tuná my dávame, ktoré dávate vy do návrhu zákona. Čiže je to vážna vec a tak ako je to naformulované, vnesie ďalšie nejasnosti do tohto procesu, čo môže poškodiť Slovensku.

Ďakujem pekne za slovo. Škoda, že pán Kresák odchádza, lebo som vo svojej rozprave chcela zareagovať aj na jeho, na jeho slová ako jedného z predkladateľov.
Rozumiem tomu, že chcete návrhom zákona riešiť nejakú jednu konkrétnu situáciu, avšak zákon bude platiť pre celé Slovensko a nielen pre jednu, jeden konkrétny prípad, ktorým možno by ste dali nástroj na jeho riešenia. A chcem práve poukázať na tie medzery vášho návrhu, aby ste zvážili, že či to nie je vecou na stiahnutie, mojej pripomienky na stiahnutie tohto návrhu a prerokovania ešte v odbornom fóre, resp. nejakého veľkého pozmeňovacieho návrhu.
Vy píšete, že cieľom predloženého návrhu zákona je posilnenie pozície ministerstva životného prostredia s agendou prieskumných území, atď., z dôvodu objektívne nemožnosti využívať ložisko vyhradeného nerastu a z dôvodu rozporu s verejným záujmom. Uvádzate, že navrhovaná úprava bude mať lepší vplyv na kvalitu rozhodovacej činnosti ministerstva a zlepšenie postavenia vlastníka záujmovej nehnuteľnosti. To som tam nikde nenašla, ale dajme tomu, že tá páka v rozhodovacej činnosti ministerstva, ju tam chcete dať.
Avšak myslím, že nemáte správne posúdený alebo úplne posúdený dopad na verejné financie a podnikateľské prostredie. Taktiež hovoríte tu o možnosti zamietnuť návrh na určenie z dôvodu, zopakujem, nemožno z dôvodu objektívnej nemožnosti využívať ložisko chránené, vyhradeného nerastu, ako i z dôvodu rozporu s verejným záujmom. Avšak tieto definície tam nemáte uvedené. Čo je to, čo, aká je definícia?
Pán poslanec Kresák, ja vás práve toto sa pýtam, čo je definícia objektívnej nemožnosti? Ja som takýto nejaký právny pojem nikde nenašla a taktiež aj definícia rozporu s verejným záujmom v tomto prípade je diskutabilná, že čo to bude.
Teraz konkrétne k tým jednotlivým bodom. V bode, v prvom bode teda hovoríte, že konanie môže byť aj nielen o tom, že či vydá nové prieskumné územie, ale aj o zrušení a zmene, pritom nemáte vypočítaný dopad na túto situáciu. Keď raz má žiadateľ povolenie na prieskumné územie, ktoré získal s cieľom istej nejakej budúcej investície, a teraz ministerstvo samo od seba začne konanie o jeho zrušení bez toho aby, alebo zúžení, v prípade, že on naozaj dodržiava všetko, čo v tom povolení má, tak on má objektívnu škodu, on si môže uplatňovať náhradu nielen tých nákladov, ktoré mal s prieskumným územím, ale, pozor, aj v súvislosti s banským zákonom môže si uplatňovať aj ušlý zisk alebo stratu tých jeho plánov, ktoré mu umožňuje platná legislatíva o tom, že vlastne môže požiadať do budúcna o ťažbu. Veď takéto máme súdne spory o milióny eur medzi Slovenskou republikou a niektorými takýmito spoločnosťami. To nie sú stovky alebo tisíce, to sú miliónové spory.
Otázka k bodu 2. Hovoríte, že ministerstvo si môže dožiadať aj ďalšie doklady na to, aby mohlo posúdiť spoľahlivo ten návrh, ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody. No, toto by malo byť jasné, aké dokumenty, pretože aj ten žiadateľ má isté práva, aby nedochádzalo k šikane, že ministerstvo bude stále požadovať a ešte toto a ešte toto a vlastne ten žiadateľ nebude mať rozhodnutie, či nemá nárok, hej, má, sa posudzuje nejaké konanie, on požiadal o vydanie prieskumného územia, ale nemá na to nárok, hej, ale má nárok na spravodlivé a čestné posúdenie jeho žiadosti, aby vedel, čo všetko má doložiť. A ak ministerstvo ešte tento papier a ešte tento papier, tak vlastne môže dôjsť, je tu priestor na korupciu a šikanu tohto žiadateľa.
Otázka k bodu 3. Píšete tam, že budú, teda dopĺňate písmená dve, že "ak sa v konaní nepreukáže možnosť budúceho využitia výhradného ložiska", alebo i "určenie prieskumného územia by bolo v rozpore s verejným záujmom". Tu sa pýtam, ako chcete preukazovať možnosť budúceho využitia? Veď to je dané v nejakej geologickej alebo surovinovej, geologickom, v geologickej koncepcii alebo surovinovej politike o tom, aké nerastné bohatstvá kedy sa budú využívať. Na ďalšie, v ďalšom procese po ukončení prieskumného územia ten, tá firma alebo teda ten geológ odovzdá záverečnú správu ministerstvu životného prostredia a nemá automaticky ťažbu. On musí robiť ďalšie procesné kroky, napríklad musí ísť cez posudzovanie vplyvov na životné prostredie už na ten zámer tej samotnej ťažby. A zase tu nemá nárok na to, že on urobí tú EIA a že musí dostať to povolenie. Je tuná vlastne len zase istý proces na to, aby sa práve aj v procese EIA uplatnili všetky tieto požiadavky, o ktorých vy hovoríte. Len pravdou je, že u nás EIA málokedy má zamietavý, zamietavý výrok, pretože ako keby ten navrhovateľ niečo si vymyslí, ako keby automaticky mal právo. Nemá, nemá. Tam práve v tomto procese sa môžu preukázať tie verejné záujmy.
Čiže opätovne sa pýtam, čo je verejný záujem. Je verejný záujem deklarovaný v územnom pláne obce? Ak áno, tak hej. Lenže my máme, teraz je trošku opačne postavený zákon, že keď sa raz určí prieskumné územie, v podstate ako keby sa to ložisko zapracovalo do územného plánu. Čiže ako obec musí akceptovať tento daný fakt, že bolo vymapované nejaké ložisko nerastného bohatstva.
Prevaha verejného záujmu nad záujmami vlastníka nehnuteľnosti. Čo bude verejný záujem? Ťažba zlata? Mastenca? Ropy? Zemného plynu? Uhlia? Lebo podľa geologickej koncepcie alebo surovinovej politiky aj urán tam patrí. Opätovne sa pýtam, čo je verejný záujem, kde ho, ako ho bude deklarovať? Pretože keď on si zoberie ako deklaráciu práve tieto dve schválené vládou koncepcie, tak ho má. Tak ho nemôžte, nebudete môcť toto vlastne využiť. Kedy sa uplatní ten verejný záujem? Je to pri oceňovaní toho bohatstva? Tu by sme sa mali na toto pozrieť, aj na tieto veci, isté si povedať. Že je verejný záujem ťažiť bentonit? Je verejný záujem ťažiť mastenec? Ktoré sú strategické suroviny do budúcnosti? Dneska sa bentonit vyváža do zahraničia a v podstate bude, naše zásoby v okolí Kremnice vyťažené a my budeme potom drahé, drahý bentonit nakupovať zo zahraničia. Dvestotisíc ton ročne sa vyťaží bentonitu a gro ide do zahraničia. Vzácne suroviny, suroviny budúcnosti.
Na záver ešte sa chcem spýtať. Tie úpravy, prechodné ustanovenia, ktoré tam máte, píšete, že konania, ktoré boli začaté, samozrejme budú pokračovať podľa existujúceho. A ja sa opýtam na tie prieskumné územia, ktoré boli vydané. Pretože naše Slovensko je preskúmané. Ako milióny korún v minulosti Slovenska a Československo alebo Slovensko dalo na obrovský prieskum Slovenska. To máme ozaj veľmi dobre Slovensko preskúmané. A veľmi lacno predáva alebo odovzdáva Slovenská republika tieto prieskumné dáta súkromným spoločnostiam, ktoré platia minimum. Keď by sa upravila táto politika platieb, platieb pre jednak pri prieskumných územiach, ale platieb pri tom, že vlastníkom ako keby sa z toho slovenského nerastného bohatstva stáva ten, ten, tá spoločnosť, ktorá ťaží a veľmi málo dáva peniaze a ešte sú nespravodlivo rozdeľované. Tu je vlastne ako tento problém.
Čiže už mi končí čas, som sa chcela, že budem menej rozprávať, lebo som čítala niekde článok, že som druhý najdlhší rečník v tomto parlamente, tak som si povedala, že len 10 minút bude stačiť, ale ešte, ešte by som chcela pokračovať v niektorých veciach. Ale verím, že v druhom čítaní, respektíve verím, že stiahnete tento návrh. Poďme sa o ňom rozprávať! Je tam veľa vecí, ktoré treba riešiť, som rada, že ste problematiku otvorili, ale nemyslím si, že takto, ako je to postavené, problematiku vyrieši, skôr mám pocit, že vnesie do tejto problematiky ešte viacej nejasností a problémov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister si teraz tak veľmi ťažko povzdychol, teda verím, že naozaj môžete vzdychať, pretože robiť už piatu novelu zákona o odpadoch, myslím, že je toto piata, ak nie šiesta s tou predchádzajúcou, tak to naozaj je silná dávka kávy a povedzme si pravdu, že zákon, ktorý bol prijatý v roku 2015, tak bol od začiatku zlý a bol to vlastne veľký problém. Boli ste v tom čase v opozícii a nezávidím vám, že vlastne teraz sa snažíte toto pokazené jablko nejako vylepšiť a vykrášliť, ale už je to dva a pol roka, už je to piata vaša novela a dosť som prekvapená, že až pri piatej, ešte pri piatej novele stále nemáme implementované všetky, všetky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady a ktohovie, koľko ich ešte bude. Neviem. To by ste nám mohli povedať, že koľko ešte máme neimplementovaných predpisov. Teraz sa to týka recyklácii lodí a to, že sa snažíte riešiť, robiť opatrenia až po prehratom súdnom spore, áno, treba ich robiť, ale malo sa to robiť, robiť skôr.
Preto istým spôsobom tento zákon, ktorý predkladáte, aj v doložke je uvedené, dve alternatívy sú tam uvedené. Alternatívne riešenie nula, to je ako pôvodný stav, keď neschválime tento zákon, tak je tu hrozba nesplnenia záväzkov vyplývajúcich z nedodržania nejakých lehôt na implementáciu a teda alternatívne riešenie jedna je prijatie návrhu. Čiže buď alebo.
Áno, keby išlo len o implementáciu. Lenže toto sa dá posúdiť za veľkú novelu, ktorá má množstvo novelizačných bodov a naozaj ten, kto sa venuje odpadovému hospodárstvu a chcel by vydať nejakú papierovú príručku, tak asi by sa mu to už neoplatilo, pretože kým možno dá do tlače jednu verziu, tak už budeme mať ďalšiu novelu na svete. Preto nejdem sa venovať všetkým týmto bodom, ale by som chcela sa venovať dvom vybraným častiam, a to v súvislosti (zaznievanie gongu) s čiernymi, s tzv. čiernymi skládkami, ktoré riešite, novelu, § 15 a formu určovania zodpovednej osoby za tzv. čiernu skládku a spoluprácu s políciou a podobne. Ako je to obrovský problém, ktorý v praxi si prehadzujú jak taký horúci zemiak okresný úrad medzi obcou a políciou, pretože nikto nekoná, nikto ani nevie, ako konať a nefunguje tu zase to, čo by malo. To znamená okresné úrady, štátna správa o odpadovom hospodárstve, ale aj polícia so svojou neexistujúcou zložkou environmentálnej polície, ktorá, policajti nie sú zaškolení, nevedia vôbec hodnotiť, ani nesledujú tieto, tieto situácie a potom výsledkom sú naozaj zatváranie očí pred rastúcimi kopami čiernych skládok, ako máme obrovskú kopu čiernej skládky tu priamo v Bratislave, nám pod nosom, kde pán minister dennodenne chodí okolo skládky v podunajskej, v Podunajských Biskupiciach.
Tieto novelizačné body, ktoré vy tu dávate, v podstate neriešia tú situáciu. Zase podľa mňa ju len naďalej zamotávajú, pretože je jasné, kto aj v súčasnej platnej legislatíve, kto je zodpovedný za aký odpad. Je jasné, čo je definícia komunálneho odpadu, keď je tam skládka komunálneho odpadu, tak je to zodpovednosť obce. Často tieto, malá kopa pýta viac, často sú tieto čierne skládky komunálneho odpadu premiešané s rôznymi aj inými odpadmi z rôznej podnikateľskej činnosti a v tom prípade už to nie je komunálny odpad, ale zodpovednosť, zodpovednosť za likvidáciu štátnej správy. Ak chýbalo len konanie, rozhodnutie o tom, že okresný úrad rozhodne, áno, my to odpraceme, lebo odprace tú čiernu skládku štát, tak je to len pridávanie nejakých administratívnych úkonov.
Chcem poukázať ale na vyhadzovanie prostriedkov, ktoré bolo v tomto, v tejto súvislosti s tzv. Žigovým čistením Slovenska, kde 10 miliónov eur išlo z Environmentálneho fondu na tzv. odstraňovanie čiernych skládok, ktoré nemali, nemali ani podľa vtedajších platných predpisov to určenie, konanie cez, okresného úradu, kde vlastne malo byť určené, že o akú skládku ide. Takže to máte tiež také dedičstvo, ktoré podľa mňa by ste si mali vy preveriť legitimitu tých vydaných prostriedkov.
Chcem sa ale ešte, ešte venovať tomu, čo ste aj vy tu povedali ohľadom vytvárania toho špeciálneho, špeciálneho fondu na účel rekultivácie. Aj teraz v podstate v rámci účtovníctva by mal ten podnikateľ mať povinnosť toto tvoriť. Nebránim sa tomu, že chceme to vytvárať ako špeciálnu účelovú finančnú rezervu. Nevidím však dôvod na to, aby to bolo v štátnej pokladnici, pretože štátna pokladnica je tiež nejaká banka a blokovať vklady nejakého podnikateľa nie je, myslím si, že celkom v jej kompetencii, ale súhlasím s tým, aby nejaký fond sa vytvoril. Dá sa to porovnať k tvorbe nejakých opravných položiek v prípade nejakých súdnych alebo iných, iných káuz, že ten podnikateľ si musí takúto, takýto fond nejaký vytvárať.
Ale keď si pozrieme paralelu napríklad pri bankách, kde banky tiež majú byť tí vkladatelia, majú byť chránení voči úpadku alebo krachu banky, tie ich vklady majú byť chránené a majú, zo zákona je vytvorený nejaký fond na ochranu vkladov ako v podstate nejaký neúčelový, účelový, teda štátny, štátny fond. A ja si myslím, že toto by mala byť cesta, že tak, ako to navrhujete, to nie je dobré riešenie. Ja by som skôr zvážila to, aby sme porozmýšľali, že takéto prostriedky by boli účelovo viazané na Environmentálnom fonde, pretože v konečnom dôsledku naozaj, ako pri bankách má byť chránený tým vkladateľ, tak v tomto prípade musí byť chránený ten občan vo vzťahu ku kvalite životného prostredia a naozaj, aby nezostalo len na bremene, na bremeno štátu odstraňovať nejaké skládky, keď dôjde k zániku, ku konkurzu, proste k prevodu majetku na cyperské spoločnosti a vlastne nedomôžeme sa tej osoby, ktorý by naozaj mal (pozn. red.: správne "ktorá by naozaj mala") nejakú skládku rekultivovať, odstrániť alebo čokoľvek iné. Myslím, ten mechanizmus podľa paralely bankového sektoru by bol lepší, ako tieto prostriedky dávať na štátnu, štátnu pokladnicu. Čiže toto sa mi, sa mi zdá, že nie je dobré, dobre vymyslené a navrhujem, aby ste si to premysleli a prípadne do ďalšieho čítania, čítania zvážili, či túto filozofiu, táto filozofia by sa nemala, nemohla zmeniť.
A keď som kritizovala, že Environmentálny fond by pri niektorých veciach, ako pri tých poplatkoch za skládku, nemal mať ďalšie nejak účelovo viazané prostriedky, tak v tomto prípade, v tomto prípade by to mali byť účelovo viazané. Ak by ste prijali túto koncepciu, ktorú vám navrhujem, aby ste nad ňou porozmýšľali, tak samozrejme tieto prostriedky by mali byť účelovo viazané na rekultiváciu tých a monitorovania, tie ďalšie povinné činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu za prevádzkovanie nejakej, nejakej skládky, tie by mali byť účelovo viazané a účelovo viazané dokonca na tú-ktorú lokalitu, aby boli zaistené prostriedky na jej rekultiváciu. Buď ju dostanú, tie prostriedky vyplatené naspäť, ten prevádzkovateľ v danom čase, kedy bude musieť skládku uzavrieť a rekultivovať, alebo ak zanikne, alebo čokoľvek sa stane, tak ďalšia poverená oprávnená osoba, či obec alebo štát alebo ktokoľvek, ktorý túto zodpovednosť zaňho by realizoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že tá filozofia, že naozaj treba menej skládkovať, je správna, avšak tá cesta k dosiahnutiu tohto cieľa nebude celkom jednoduchá. Áno, jedno z ciest je aj úprava ceny za skládkovanie ako priamy finančný tlak na tých producentov odpadu, avšak nevidím úplne správne nastavené niektoré, niektoré parametre, ktoré tento zákon hovorí a ani vlastne riešenie dopadov na tých, ktorých sa to bude týkať. Pretože ide, jej cieľom je znížiť podiel komunálneho odpadu, netriedeného komunálneho odpadu na skládkovanie, čo dnes naozaj prichádza k paradoxným situáciám, keď bola tu spomínaná aj bratislavská spoločnosť OLO, kde, ktorá zabezpečuje pre, ako na tomto príklade chcem poukázať na absurdnosť, kde spoločnosť, mesto Bratislava zabezpečuje pre všetkých svojich obyvateľov zvoz komunálneho odpadu, avšak istú časť komunálneho odpadu tzv. veľkorozmerného zabezpečujú ich zvoz a likvidáciu samotné mestské časti.
A dostávame sa koľkokrát do situácie, kedy tie samotné mestské časti, ktoré sú súčasťou mesta Bratislavy, objednávajú si na likvidáciu alebo odvoz tohto zberového, teda zberového, tohto nadrozmerného odpadu, to sú tie veľké kontajnery, ktoré sa dvakrát za rok pristavujú na to, aby si ľudia mohli upratať svoje dvory a domy, tak namiesto toho, aby tento odpad odvážali do spaľovne, ktorá ho je schopná podrviť a spáliť, tak objednávajú si ho na odvoz na skládku. A tu si povedzme, že naozaj z akého dôvodu? No z takého dôvodu, že robia si cenový prieskum, že čo bude lacnejšie a vlastne robia absurdnú situáciu, že napriek tomu, že teda je to odpad produkovaný obyvateľmi Bratislavy, ktorí majú vlastnú spaľovňu ako jedno z mála miest, tak tento odpad napriek tomu putuje na skládky v okolí, na rôzne skládky, ktoré, si povedzme pravdu, nie sú vždy úplne v súlade, v súlade so zákonom prevádzkované a monitorované. Čiže áno, tuná minimálne takéto paradoxy zdvihnutím ceny sa snáď stratia.
Má to byť však aj, týka sa to ďalších, ďalších nielen skládok, ale aj odkalísk. Tu by som sa chcela, pán minister, opýtať. Odkaliská sú v podstate prevádzkované nejakými priemyselnými, priemyselnými podnikmi. Taktiež aj rôzne skládky, ktoré produkujú priemyselný odpad, tuná tiež dvíhame tieto ceny. A som presvedčená, že takéto podnikateľské subjekty, ktoré produkujú tento druh odpadu, sa ho snažia produkovať čo najmenej. A ten dopad na podnikateľské prostredie nie je tuná celkom vyčíslený v analýze, že aký dopad to bude mať na nich. Pretože si myslím, že v prvom rade by bolo správne, aby tieto podnikateľské subjekty, ktoré takéto skládky v prevažnej miere nebezpečného odpadu prevádzkujú, by mali v prvom rade mať povinnosť si vytvárať tzv. rezervný fond v rámci vlastných, vlastných zdrojov na to, aby jedného dňa, keď budú tieto priestory uzatvorené, aby mali dostatok prostriedkov na to, aby ich mohli zrekultivovať. Lebo to je vlastne problém starých odkalísk, kde chcem poukázať aj na situáciu starými environmentálnymi záťažami, medzi ktoré sa napríklad ráta aj odkalisko bývalého Chemka Strážske, ktoré je momentálne prevádzkované ako odkalisko pre komunálnu čistiareň odpadových vôd a je to stará environmentálna záťaž. Tu vlastne nemáme tento, tento zákon túto situáciu nerieši a mám pocit, že ho len skomplikuje.
Ďalšia vec, čo sa mi nie celkom pozdáva, bola by som rada, keby ste to vysvetlili, je vlastne účelovo viazané, účelovo viazaný príjem z týchto, teda podiel tohto príjmu v environmentálnom, environmentálnom fonde. V súčasnosti environmentálny fond má jediný zdroj príjmov viazaný na nejaké použitie a je to príjem z predaja emisných emisií a použitie týchto prostriedkov je viazané na odsúhlasenie, resp. dohodu ministerstva financií a ministerstva životného prostredia. Žiaden iný príjem, ktorý má fond z rôznych zdrojov, nie je nejak účelovo, účelovo viazaný a tuná zavádzame vlastne ako keby ďalšiu nejakú účelovú položku.
Použitie týchto prostriedkov, už dnes tieto požiadavky alebo spôsob použitia, aký navrhujete, už dnes je možný poskytnúť dotácie žiadateľom na tie činnosti, na ktoré vy v zákone ich ako keby nanovo vymedzujete. Tu vnímam, že bude to pôsobiť... Pán predseda, prosím, naozaj chvíľočku by som poprosila, keby ste mohli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte chvíľku vydržte, až potom pristúpime k hlasovaniam.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. (Zaznievanie gongu.) Čiže tu chcem poukázať na to, že bude to spôsobovať aj problémy pri poskytovaní týchto dotácií vzhľadom na to, že nebude jasné, z akého, z akého zdroja pôjdu, či pôjdu z toho všeobecného badžetu environmentálneho fondu alebo budú osobitné žiadosti, osobitné nejaké položky, ktoré budú prostriedky financované z týchto účelovo viazaných zdrojov.
Chcem sa ešte vrátiť aj k tomu, že výška poplatku má byť stanovená na základe podielu nevyseparovanej časti. Áno, len ten spôsob tej kontroly, ktorý by mal byť zavedený, sa mi zdá len veľmi štatistický a že v praxi to môže aj nefungovať, resp. povedzte mi, akú máte predstavu, že to bude fungovať v prípade, že vlastne tú samotnú skládku odpadu prevádzkuje samotná obec alebo združenie obcí, ktoré by vlastne samo sebe malo zvýšiť cenu za skládkovanie podľa toho množstva, ako ich obyvatelia budú, budú triediť. A toto sa mi zdá trošičku, trošičku nejasné. Nie je tam zrejmá kontrola, ako a kto to bude kontrolovať.
To, čo tu bolo povedané, že veľkým problémom je a čo teda bude, aká náhrada skládkovania, no náhrada skládkovania komunálneho odpadu, ktorý naozaj už nie je využiteľný ako druhotná surovina, resp. ako na nejaké zhodnotenie, tak len naozaj tá výsledná časť, pomerne malé percento, ak by sme si naozaj ten odpad rozdrobili na drobné, by mala ísť na skládku. Len povedzme si, čo s tým ostatným? No, možno sa to všeobecne ľuďom dobre nepočúva, lebo ľudia sa boja spaľovní a termického využitia takéhoto odpadu, avšak povedzme si, že prečo. Ono naozaj technologicky je najúčelnejšie termické spracovanie rôznou formou, či plazmatické alebo aké, avšak pýtajme sa, prečo tak ľudia bojujú proti spaľovniam vo svojich, vo svojich lokalitách? Je to tá známa nevymožiteľnosť práva, obavy z korupcie a obavy z toho, že orgány štátnej správy nedokážu zabezpečiť bezpečnosť, nedokážu zabezpečiť opatrenia tak, aby naozaj ľudia verili tomu, že tá prevádzka bude v poriadku, že tá prevádzka bude taká, aká napríklad bola v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie takýchto spaľovní, že naozaj bude dodržiavaná.
Je viacero takýchto prípadov, kde zlyháva, pán minister, aj vaše zložky Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ale zložky ministerstva vnútra prostredníctvom okresných úradov, kedy, kedy jednoducho tá kontrola nefunguje. Je to napríklad príklad v Kysuckom Novom Meste. Takže čas mi vypršal, myslím, ešte nie?

Ďakujem pekne. Takže by som chcela dokončiť odôvodnenie druhého procedurálneho návrhu, a síce, neobsadené posty členov Rady SPF, ktorých volí Národná rada Slovenskej republiky na základe návrhu príslušného výboru Národnej rady, pričom doteraz nebol podľa mojich informácií vykonaný ani len prvotný úkon, ktorým je pridelenie tejto úlohy príslušnému výboru predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Chcela by som poprosiť vážených poslancov, aby schválili tieto návrhy vzhľadom na to, že rada fondu je od 3. augusta nefunkčná. To znamená, nefungujú kontrolné orgány, nemôžu fungovať žiadne schvaľovania kúpnych, nájomných a iných zmlúv. To znamená, Slovenský pozemkový fond je v tomto duchu celkom paralyzovaný. Ďakujem.

Vážený pán predseda, podávam týmto procedurálny návrh, aby sa ako posledný bod programu 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradil tento nový bod: Voľba členov Rady Slovenského pozemkového fondu.
Odôvodnenie: Národná rada Slovenskej republiky si k dnešnému dňu nesplnila svoju zákonnú povinnosť zvoliť členov Rady SPF, ktorých do zákona, zo zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. volí na základe návrhu výboru. K dnešnému dňu sú tieto posty neobsadené.
Mám ešte druhý procedurálny návrh, ktorý s týmto súvisí, a síce, že, vážený pán predseda, podávam týmto svoj druhý procedurálny návrh v nasledovnom znení: Národná rada Slovenskej republiky ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky prideliť výboru Národnej rady Slovenskej republiky úlohu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu.
Odôvodnenie: K dnešnému dňu sú neobsadené posty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)