Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Náš predkladaný návrh sa týka problematiky, ktorú Slovenská národná strana považuje za jednu z najzásadnejších a najdôležitejších pre Slovenskú republiku a tou je ochrana slovenskej poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Potreba ochrany pôdy je zahrnutá aj v programovom vyhlásení vlády, z čoho je zrejmé, že koaličné strany majú záujem túto problematiku riešiť a slovenskú pôdu chrániť.
Ja si však dovolím vyjadriť aj názor, že ochrana slovenskej pôdy je téma, ktorá spája poslancov naprieč politickým spektrom bez ohľadu na farbu straníckeho trička alebo politickej orientácie vpravo či vľavo od stredu. Pretože táto téma nie je len politickou témou, ale témou každého občana, ktorý má národné cítenie. Za seba si dovolím povedať, že táto téma je aj mojou srdcovou témou.
K predkladanému návrhu je potrebné uviesť, že ide vlastne o prvý krok, ktorý je nevyhnutný na následné prijímanie osobitných zákonov, ktorými budú aplikované konkrétne mechanizmy na ochranu pôdy. Ústava Slovenskej republiky ako zákon zákonov by mal v zmysle predkladaného návrhu vytvoriť akýsi rámec, ktorý nám otvorí čo možno najširší priestor na prijímanie osobitných zákonov upravujúcich danú problematiku.
Myslím, že k samotnej textácii nie je potrebné sa nejako špeciálne a rozsiahlo vyjadrovať. Len pár vetami by som uviedla, že ide o zmenu čl. 20, ktorý upravuje vlastnícke právo ako základné právo, a čl. 44, ktorý upravuje základné právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, t. j. ochrana sa zabezpečuje v troch líniách. V prvej prostredníctvom otvorenia možnosti štátu určitým spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho práva, a to spôsobom, že umožní štátu osobitnými zákonmi určiť konkrétny druh subjektov, ktoré budú môcť vlastniť konkrétny druh majetku. Pre naše účely pôjde o poľnohospodársku pôdu. V druhej, v ktorej sa štátu ukladá priama povinnosť dbať o ochranu poľnohospodárskej, lesnej pôdy a podporovať vidiecky spôsob života. A v tretej prostredníctvom definície pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. To znamená, že už nebude právne a častokrát aj fakticky pôda považovaná len za nejaký tovar. Určite budete všetci so mnou súhlasiť, že pôda vôbec nie je obyčajným tovarom, keďže ju nemožno ani vyrobiť, ani nahradiť, a preto si vyžaduje aj inú špecifickú reguláciu obchodovania s ňou ako s iným tovarom.
Na záver, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vyjadriť presvedčenie, že predkladaný návrh je v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky a nie je len témou koalície či opozície, ale je témou občana Slovenskej republiky. Preto verím, že si nájde širokú politickú podporu, o ktorú si vás touto cestou zároveň dovolím všetkých požiadať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja zareagujem. Pôjdem od konca, ak dovolíte, aby som si to dobre pamätala všetko. Pán poslanec Žarnay, vy, už vás nebolo celkom dobre počuť, ale budem sa snažiť rýchlo povedať. Vidíte a teraz ste to povedali, aby mohol občan mať právo vystúpiť na obecnom zastupiteľstve k aktuálnej téme. No ale toto mohlo byť v tom návrhu, ja som to tam nenašla. Pretože keď budem vystupovať na zastupiteľstve o tom, či mi zahynuli štyri sliepky, tak neviem, či to tých poslancov zaujíma, alebo to budú riešiť. Ja to teraz preháňam tak expresívne, aby sme si rozumeli.
Čo sa týka, prosím vás, pána poslanca, na pána poslanca Osuského tiež úplne v rýchlosti. Pán poslanec, ja som veľmi vďačná za váš príspevok, ale nechajte to na nás, kedy my podáme návrh novely zákona. Z toho dôvodu, že, prosím, chceme to urobiť tak, aby to malo hlavu a pätu. My nepodávame návrh ad hoc s tým, že však sa zapáčime občanom, a už čo z toho bude, potom uvidíme.
Ešte by som chcela zareagovať na pani poslankyňu Dubačovú. Súhlasím, otvorená samospráva. Otvorená samospráva je demokratická samospráva, kde jej nenanucujme zbytočne to, čo nemusíme.
A posledná vec ešte, ak mám chvíľočku čas, je, prosím vás, rovnaký meter. Hovoríme tu, že, že nemáme alebo máme rovnaký meter na poslancov v parlamente a na etický kódex alebo rokovací poriadok, novelu rokovacieho poriadku a nie na samosprávy. No ale viete, kde je ten rozdiel? Rozdiel je v tom, že my sme si schválili novelu rokovacieho poriadku sami sebe, kde si určujeme, ako sa bude rokovať v tomto parlamente, a opačne, vy opozícia chcete nanútiť novelu alebo etický kódex samosprávam. Nechajte to na samosprávy.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh by som, ak dovolíte, na základe navrhovaných zmien, ktoré sme si vypočuli, rozdelila na tri časti.
Prvou je zakotvenie povinnosti obcí prijať etický kódex. Ako uvádzajú aj sami navrhovatelia v dôvodovej správe, niektoré obce už prijali etické kódexy a neexistuje podľa nás alebo podľa mňa žiadny dôvod za situácie, v ktorej si v prípade potreby obec v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti prijme etické kódex, aby jej to bolo nariadené zhora prijatím úpravy všeobecne záväzného právneho predpisu. Odkaz na ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. ako na základný rámec je vágny a v podstate aj nevykonateľný. Navrhovaná formulácia vyvoláva aspoň pre mňa viacero otáznikov. Čo to vlastne znamená, že uvedený ústavný zákon bude základným rámcom? Má etický kódex obsahovať všetkosť tohto zákona? A keď nie, tak čo konkrétne? A kto to bude posudzovať? Kto bude posudzovať, či pre konkrétny etický kódex bol alebo nebol rámcom ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov? A takto by som mohla pokračovať ďalej. Je to v podstate nekonečné reťazenie nevyriešených právno-teoretických, ale hlavne aplikačných otázok.
Bohužiaľ, opätovne ako pri predošlej navrhovanej novele nie je potreba prijatia tejto úpravy podložená ničím, iba subjektívnym názorom navrhovateľov. Opýtam sa vás, diskutoval niekto o takejto potrebe priamo s obcami? Máte určitý prieskum, štatistiku? Vloženie povinnosti obci prijať etický kódex je podľa mňa nesystematické z viacerých uhlov pohľadov. Uveďme si príklad. V predkladanej novele je uvedené, že obec prijme etický kódex, že je záväzný a čo je jeho rámcom. Ale čo, ak ho obec neprijme? Teraz sme to počuli vo faktickej poznámke. Aký je sankčný mechanizmus? Bude žaloba na obec, na mesto? Peňažné sankcie? Neviem, či je toto práve to, čo potrebujú naše mestá a obce. Podľa mňa je toto cesta späť. Teda cesta späť k centralizácii a diktovaniu obciam, čo majú robiť.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja nechcem, aby sme sa chápali zle, ja nie som a priori proti prijímaniu etických kódexov na úrovni samospráv, naopak, avšak som proti tomu, aby im to bolo nanútené zákonom. Aby im to bolo nanútené nami. Nechajme to na voličov. Ľudia si podľa nás prirodzene zvolia poslancov, ktorí budú deklarovať prijatie etického kódexu. Logicky aj opačne, pri boji o voliča možno dôjde k hromadnému prijímaniu etických kódexov. Ale, samozrejme, tak už je to aj dnes.
Druhou zásadnou zmenou v návrhu je, nazvem to, a to ma veľmi pobúrilo, až svojvoľné právo právnických a fyzických osôb na vystúpenie na obecnom zastupiteľstve. Mám teda na mysli povinnosť uviesť do programu riadneho obecného zastupiteľstva bod, kde môžu fyzické a právnické osoby bez ďalšieho vystúpiť. Pýtam sa, vystúpiť s hocičím? Napríklad aj s nejakou problematikou, ktorá sa obce vôbec netýka? Alebo akokoľvek dlho? Alebo akýkoľvek počet osôb? Celkom dobre som nerozumela tomuto vášmu návrhu. Totižto je veľmi jednoduché niečo napísať do zákona, ale veľmi dôležitá je potom aplikácia. Ja si to vôbec neviem predstaviť, ako by to fungovalo v praxi. Podľa môjho názoru to naruší zasadnutia obecného zastupiteľstva, a keby som to chcela trošička prehnať alebo zveličiť, tak to môže aj tieto zasadnutia úplne paralyzovať.
V dôvodovej správe páni navrhovatelia sa odvolávajú na Chartu Európskej únie a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje fyzickým a právnickým osobám právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Samozrejme, to je v poriadku. Obyvatelia obce sa podieľajú na správe vecí verejných práve prostredníctvom volených zástupcov, čiže poslancov obecného alebo mestského zastupiteľstva. A takisto zákon pozná aj mechanizmus priameho podieľania sa na správe vecí verených, napríklad prostredníctvom petície alebo prostredníctvom referenda.
Ak dovolíte, uvediem niečo, čo považujem za veľmi dôležité. Pri nielen tomto návrhu zákona, ale aj pri tom predchádzajúcom, ktorý ste aj vy, pán navrhovateľ, spomenuli, že teda nebol nami odobrený alebo potvrdený, alebo schválený, je potrebné a nevyhnutné diskutovať pri takýchto prijímaných zmenách priamo so subjektami, ktorých sa to týka, t. j. s obcami a mestami. S predkladanou novelou som sa ja osobne obrátila na starostov obcí v Nitrianskom regióne. Nechcem vás zdržiavať, ale napriek tomu dovoľte, aby som len stručne zacitovala jedného zo starostov k tejto zmene. Citujem:
"V každej obci je mnoho pováh ľudí aj poslancov, a čo jednému vyhovuje, inému vadí. Uvedomujeme si ako verejní činitelia svoje povinnosti, ale ak niekto z občanov pravidelne chodí na zastupiteľstvo len preto, aby rozvracal a kritizoval prácu starostu a poslancov, a ešte má mať aj všetko viac umožnené, je nám z toho ťažko. Možno inde je situácia taká, že ľudí nepripustia k diskusii. Nášho regiónu sa to však netýka. Kvalitne vypracovaný rokovací poriadok a možno povinne zverejnený na stránke obce by všetko vyriešil. Na našich zasadnutiach je vždy bod diskusia v programe. Neprikláňame sa k názoru, že občan na zasadnutí môže hovoriť, čo chce a koľko chce". Toľko, pardon, ešte jedna veta: "Všetci vieme, že samotnému zasadnutiu predchádza množstvo práce. Občan pri diskusii musí mať minimálne súhlas osoby, ktorá vedie zasadnutie. Nepovažujeme za správne ešte diktovať zákonom, čo je programom zasadnutia." Toľko teda z listu starostu.
Ešte by som sa dotkla tretej, tretieho bodu alebo tretieho problému, keď to tak môžem nazvať, a to sú komisie. Treťou zmenou podľa teda vášho návrhu je zloženie komisií. Komisie zriaďuje obec a jej zloženie určuje obec. Účasť v komisii však nevyplýva primárne z mandátu poslanca. Keď zoberieme do úvahy, že v komisiách môžu byť aj tretie osoby, ale primárne vyplýva z odbornosti, sám ste to tu potvrdili. To znamená, že v zmysle vami predloženého návrhu bude musieť obec, bude nútená kalkulovať s tým, že každý jeden poslanec musí byť v jednej komisii, a to bez ohľadu na jeho vlastnú odbornosť a na úlohy konkrétnej komisie. To je taká umelina, nazvem to tak slušne.
Ak dovolíte na záver, celkovo nerozumiem tejto vašej snahe alebo snahe predkladateľov autoritatívne regulovať obce. Zákon určuje určitý rámec pre samosprávy, avšak nemožno im diktovať úplne všetko. A musím poukázať na to isté, na čo som poukazovala aj pri predchádzajúcom návrhu zákona. Legislatívna regulácia musí prísť až po komunikácii s obcami.
V tejto oblasti sú, samozrejme, témy, ktoré treba regulovať zákonom, avšak musíme sa priamo obcí opýtať, ktoré sú to, a konzultovať tieto veci s nimi. Ja osobne môžem prehlásiť, že komunikujem so starostami a primátormi, hlavne teda v našom Nitrianskom regióne a môžem z ich vyjadrení vám potvrdiť, že sú témy oveľa vážnejšie, ktoré ich trápia, a žiadajú ich zákonnú úpravu, a to sú napríklad možnosti výsluhového dôchodku starostov obcí a primátorov, primátorov miest. Viete, že prax je taká, že starosta po dvoch-troch rokoch po zániku jeho mandátu sa veľakrát ocitne na úrade práce nie z jeho viny, ale z viny toho, že napríklad ten predchádzajúci zamestnávateľ už zanikol. Ale toto sa netýka tejto témy, to len ako na margo na..., pre inšpiráciu, keďže sa to teda netýka predkladanej novely.
Úplne na záver. Pani poslankyňa Dubačová to tu pekne povedala a ja k tomu ešte niečo pridám. Áno, milé kolegyne, milí kolegovia, Slovensko potrebuje viac etickosti, a preto, ak dovolíte, jedno porovnanie na záver. Pri schvaľovaní novely rokovacieho poriadku ste sa, vy opozícia, bránili zubami-nechtami a o etickosti ste od nás nechceli ani počuť. A vzápätí chcete nanútiť zákonom etický kódex samosprávam. Pýtam sa prečo.
Ďakujem.

Ja sa tiež ospravedlňujem, ďakujem pekne, pani ministerka, nebudem dlho hovoriť. Ja by som chcela na margo pána Kvorku v podstate povedať to, že ja ho chápem, prečo tento pozmeňovací návrh predkladá. Na výbore, kde sme v podstate spolu, sedíme na, alebo pracujeme na výbore, vo výbore pre pôdohospodárstvo, tak sme mali dosť veľkú rozpravu k tomuto návrhu zákona a myslím si, že ešte teda budeme o tom, o tomto vašom návrhu diskutovať, ale zhrnula by som to v podstate asi tak, že v podstate, pán poslanec, zákon, ktorý predkladáme alebo teda ktorý predkladá pani ministerka, má už v sebe zahrnutý cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosť potravín. Hovoríme tu stále o nejakej prvej a druhej kategórii ľudí. Hovoríme tu o spôsobe, ako rozdávať potraviny ľuďom, ktorí v podstate to od nás potrebujú, a chceme to tak robiť a spomíname tu veľmi často charitatívne organizácie. Treba si však uvedomiť, že, a chápem vás aj podporujem tento váš návrh, pretože charitatívna organizácia v podstate, musíme si uvedomiť, nie je konečným spotrebiteľom a musí manipulovať s potravinami tak, aby nedošlo k ich, k ich poškodeniu, ale hlavne aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a života ľudí, ktorí tieto potraviny dostanú.
Preto sa aj hovorilo správne, že musia byť zaregistrované, nedá sa tomu vyhnúť, pretože, poviem to tak, keď sa nič nedeje, tak je všetko v poriadku. Keď však nastane nejaký problém, že sa nám rodina otrávi alebo teda je chorá, ochorie na salmonelózu alebo sa niečo stane, tak potom sa hľadá vinník. Preto si myslím, že hlavné princípy, a to sú tri princípy, ktoré tu musíme dodržať. Aj pri tom vašom pozmeňovacom návrhu som to tak pochopila, že musia byť zachované, musí byť zachovaná kvalitná preprava... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 197 z 12. septembra 2016 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 79 zo 4. októbra 2016 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 31 zo 4. októbra 2016 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 40 z 11. októbra 2016.
Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Galek, ja by som vám z tohto miesta chcela veľmi pekne poďakovať za váš názor. Počúvala som vás pozorne. A musím uznať, že aj tie určité veci, ktoré ste tam skritizovali, sú oprávnené, ale s tým, že ste sami dodali, že túto dohodu treba podporiť práve preto, aby sme mohli ďalej pokračovať, pretože ak my okamžite myšlienku zavrhneme a nepostúpime sa o krôčik ďalej, tak vlastne ani potom nemáme čo implementovať, nemáme čo riešiť. Takže veľmi si teda vážim tento váš postoj a ďakujem zaň.
A v podstate chcem ešte k tomu povedať, že viete, s tými myšlienkami, ktoré ste dnes tu predniesli pozitívne, to chcem povedať, že som to pochopila tak, že ste nám chceli odkázať, že život nie je čierno-biely a nedá sa úplne všetko vyčísliť. A v podstate aj na iných príkladoch, spomenuli ste deti, budúcnosť generácie. Keby sme dnes vedeli, že koľko bude stáť štúdium vášho syna alebo vašej dcéry, hneď dnes presne mali to napočítané, tak sa budeme rozhodovať, dáme ho do školy, nedáme do školy? Toto sú také veci, ktoré síce znejú veľmi tak záhadne, ale my sme rozumní ľudia, inteligentní ľudia a ja som veľmi rada teda, že ste sa takto vyjadrili k navrhovanej dohode.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 243 zo 14. septembra 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou (tlač 239) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 20. septembra 2016.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou dňa 20. septembra 2016. Uznesením č. 25 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Parížskou dohodou.
Gestorský výbor prerokoval správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 26 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Parížskou dohodou a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Parížskou dohodou.
Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ak by som sa znížila, alebo chcela znížiť na vašu úroveň, tak by som vám povedala len jednu vetu, že ste drzá ako opica, ale nebudem to robiť. A preto vás chcem pochváliť, ešte vás chcem aj pochváliť, predstavte si, že tá prvá vaša veta vo vašom vystúpení ma zaujala a mala som takú, akú-takú nádej, že snáď to pôjde nejako ináč a k lepšiemu, ale, bohužiaľ, nie. Ale povedali ste veľmi pekne, mali by sme prestať politizovať a začať pracovať. Tak sa pýtam, kto tu začal s politizovaním? Kto tu začal s vyvolávaním škandálov, ktoré som pred chvíľočkou v tej faktickej spomenula? Škandály s dieťaťom v šatke, škandály s poslankyňou na vozíčku, škandály s transparentami, škandály s pani podpredsedníčkou po pôrode. Jednoducho toto vás baví. A poviem vám, keby tu neboli kamery, máme o polovicu menej starostí, aj vy, aj my, a môžeme naozaj pracovať.
Čas v rozprave, ktorý stále spomínate, dvadsať minút, je podľa mňa komfortný pre poslanca. Ja som si to otestovala sama. Ja som podávala v rozprave, vystúpila som v rozprave k návrhu, k opozičnému zákonu a som si to stihla, stopla. Stihla som to v pohode za deväť minút a vysvetlila som veci za deväť minút tak, že aj opozícia pochopila, že ten návrh zákona nie je celkom dobrý a vrátil sa na dopracovanie.
A ešte, ak mám chvíľočku času, spomeniem tú slušnosť, o ktorej hovoríte. Poviem to, mrzí ma to, ale poviem to teda na plné ústa. Vážené dámy, vážení páni z opozície, veď vy sa neviete ani pozdraviť. Veď vy neviete ani odzdraviť, nie v tejto sále, na chodbách v tejto budove. Málokto vie naozaj sa slušne správať. A toto ste vy zástupcovia ľudu? Vás volili ľudia. Akí, preboha?! Čo sa týka oblečenia, pani poslankyňa, ja tu nebudem súdiť, či má niekto... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Vašečka, ja nechápem, prečo stále máte v ústach naše heslá, naše slogany, našu prácu. Ja vás ubezpečujem, že poslanci Slovenskej národnej strany, ministri Slovenskej národnej strany aj predseda parlamentu presne vedia, čo majú robiť, a idú podľa svojho plánu. Už som to raz povedala, nepôjdu podľa vašich predstáv a vášho plánu. Nenaskočíme na tú vašu hru. Nechcite to od nás, ani sa toho nedožijete. Kvôli vášmu správaniu, ktoré od začiatku, ako sme tu si začali, začali tu fungovať v tomto parlamente, kvôli vašemu správaniu sa mení a novelizuje rokovací poriadok.
Opozícia namiesto normálnej roboty vymýšľa politické hry. Veď si spomeňme, od začiatku zámerne napĺňate média škandálmi. Začalo to dieťaťom v rokovacej sále, začalo to poslankyňou na vozíčku, ktorej nič nebolo umožnené, pritom to nebola pravda. Začalo to transparentami a neviem už čím, tričkami v sále. Pokračovalo to pani podpredsedníčkou po pôrode. Toto sú veci, ktoré nás primäli k tomu, že takto to ďalej nepôjde a takto sa pracovať skutočne v tejto sále nedá.
Ešte by som chcela povedať, spomenuli ste pána Matoviča, ak to stihnem, úplne v rýchlosti. Minulý týždeň vystúpil pán poslanec Matovič, naštekal, nakydal. Keď som reagovala vo faktickej, odišiel. Odišiel preč. Nechcel počuť, nechcel počuť moju poznámku, nechcel počuť to, čo som mu povedala na jeho nepekné a myslím si, že dosť vulgárne vystúpenie týkajúce sa pána predsedu a Slovenskej národnej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 194. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.