Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za reakcie. No vidím alebo počujem, že v podstate možno aj sa dopracujeme k takému, takej všeobecnej zhode, pretože naozaj naprieč politickým spektrom asi nám všetkým záleží na tých zvieratkách, a aby sme sa stali fakt dôstojnou krajinou, ktorá, si myslím, že aj v tomto môže sa ako priblížiť k tým vyspelým krajinám, a naozaj tie svoje zvieratká, ktoré máme, ich aj takýmto spôsobom ochránili.
Ale, pán Poliačik, už sme sa o tom facebooku raz rozprávali. Len tak ja nie som tu celkom nováčik, vy ste ešte nesnívali možno o parlamente, keď ja som tu už sedela, ale o to nejde, po prvé (reakcia z pléna), po druhé, ešte by som chcela povedať, že ja neviem, kto mi toho vášho psa dal na facebook, ale ja mám svojho psa (povedané so smiechom), takže troška to tak odľahčíme, a po tretie, ale chcela by som poďakovať aj pánovi kolegovi, pomôžte mi, Maržžž... Baránikovi, nie, par..., prepáčte, Martinákovi, ešte ohľadom toho, prepáčte, ohľadom toho čipovania z toho dôvodu, že pozor, my nielenže chránime čipovaním alebo chránime psov a majiteľov, ale my čipovaním ochránime aj ľudí, ktorých napríklad pes môže napadnúť, a my vieme, ak bude psík začipovaný a pohrýzol niekoho v lese alebo, alebo na ulici, budeme vidieť okamžite povedať, či ten pes, áno, je začipovaný, tým pádom vieme, či je zaočkovaný proti besnote, tým pádom nemusíme sa dať očkovať, keď vieme, že psík je zaočkovaný, čiže pozor, ono to má taký, to je taký uzavretý kruh a má to vplyv aj na normálne na zdravie ľudí, nielen majiteľov psov alebo samotných psíkov.
Ale ďakujem veľmi pekne za pozitívne reakcie.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, milé kolegyne, dovoľte mi, aby som sa teda aj ja prihovorila pri tejto príležitosti, ktorá je možnože aj dlhodobo očakávaná, a konečne sme pristúpili k prerokovaniu tak dôležitého, podľa nás dôležitého zákona o veterinárnej starostlivosti. Dnes totižto máme príležitosť prerokovať zákon, ktorý priblíži Slovenskú republiku k vyspelým štátom západnej Európy, a to práve prijatím rozsiahlej novely zákona o veterinárnej starostlivosti. Môžeme povedať, že v právnom poriadku Slovenskej republiky už nebude ďalej zviera vnímané ako vec, ale ako cítiaca bytosť.
Po tom, ako Slovenská národná strana presadila ústavnú ochranu našej pôdy, prichádzame definitívne s ďalším a dovolím si povedať, že významným, významnou zákonnou úpravou, ktorá zásadným spôsobom mení terajšiu právnu úpravu, ktorú tu máme ako dedičstvo rímskeho práva, a to, že zviera už po schválení, ak teda príde k schváleniu tohto zákona, nebude viac vecou.
Zaznamenala som aj pár úsmevov v tejto sále a ja by som chcela povedať, že, samozrejme, Slovenskej národnej strane záleží na tom, aby sa občania Slovenskej republiky mali čoraz lepšie, aby sa cítili bezpečne, aby životné prostredie napomáhalo k ich zdravotnému stavu, ale chcem povedať aj to, že neverili by ste, koľko občanov a koľko ľudí v tomto štáte zaujíma to, ako chránené, ako vnímané budú ich zvieratá a povedzme ľudovo - domáci miláčikovia.
Od schválenia, ak teda príde k schváleniu tohto nášho, našej novely, ktorú predkladáme v mene ministerstva pôdohospodárstva, bude zviera zadefinované, chcem citovať, dovoľte: „Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami.“
Myslím si, že to je podstatné, čo teraz som povedala.
Dovoľte, aby som pri tejto príležitosti veľmi stručne vyvrátila aj také nezmyselné argumenty, ktoré sa ku mne často dostávajú, a odzneli tu niekedy aj z úst opozičných politikov, a to s takým podtónom troška vulgarizovaným alebo smiešnym, že: „A čo teraz, pes bude môcť dediť, uzatvárať manželstvo?“ a podobné nezmysly, keďže už teda zviera nebude vec. Aj toto je v tejto novele špecifikované, a to tak, že zviera, vysvetľujeme, nie bude subjektom, ale objektom práva.
Táto problematika je dlhodobo, ako som povedala, vnímaná a citlivo vnímaná celou širokou verejnosťou, ale je v prvom rade odborná. A to znamená, a to pri všetkej úcte k opozičným poslancom alebo k opozičným kolegom, nie je možné, aby sme na kolene, ako to párkrát aj v tejto sále bolo predložené, sa priblížili k novele s tým, tohoto zákona s tým, že nebola prerokovaná odbornou verejnosťou, ale hlavne neprešla cez odborné orgány, hlavne teda na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. A ja chcem povedať, že o tejto skutočnosti svedčí takmer 200 pripomienok, poviem presné číslo, bolo ich presne 195, ktoré boli podané v rámci medzirezortného pripomienkového konania, a všetky boli riadne vyhodnotené a hlavne množstvo dobrých nápadov z nich boli aj zapracované priamo do tohto zákona.
Napriek netrpezlivosti opozície, ktorá sa bez riadneho legislatívneho procesu párkrát snažila predkladať čiastkové poloriešenia prostredníctvom poslaneckých návrhov, uzrelo svetlo sveta alebo uzrel svetlo sveta tento komplexný zákon, ktorého okrem toho takého zľudovatelého, že zviera nie je vec, rieši mnoho ďalších problémov, týkajúcich sa ochrany zvierat a starostlivosti o ne. Myslím si, že tak to je, je to správne a návrh, dovolím si dúfať, podporia aj naši opoziční kolegovia.
Novela má zabezpečiť také hlavné tri ciele, aby som bola stručnejšia, a to zabezpečiť ochranu zvierat, nastaviť, určiť systém fungovania a zabezpečiť možnosť aplikácie, teda chcem povedať, aby zákon nebol schválený len pre zákon, ale aby bol systém nastavený tak, aby všetci ľudia mali reálnu možnosť tento systém dodržiavať, a to bez ohľadu na ich sociálne postavenie. Vysvetlím ďalej.
Ale chcela by som ešte povedať, že novela riešiť ďalší veľký problém, ktorý úzko súvisí s postavením zvierat, resp. s ich kvalitou života. Ide o špekulatívne množiteľstvo. Bolo to tu už spomínané aj mojou kolegyňou a je naozaj neuveriteľné, čoho sú ľudia schopní pre to, aby mali biznis, aby zarobili peniaze, a trpia tým naozaj zvieratá. Riešením je podľa nás povinné čipovanie psov, a to 12 týždňov od narodenia alebo pri zmene vlastníka, a následná jednoduchá identifikácia. Čipovanie vykoná veterinár, ktorý potom registruje psov - má na to v podstate nejakú lehotu určenú, v novele zákona je 24 hodín - a ich držiteľov v centrálnom registri spoločenských zvierat.
Tiež by som touto cestou chcela upokojiť majiteľov svojich psíkov, miláčikov domácich, ktorí sa obávajú o to, že či to čipovanie nebude bolestivé, koľko to bude trvať a tak ďalej. Ubezpečujem, podľa rokovania s veterinármi naozaj to čipovanie, toho čipovania sa nemusia obávať. Nie je bolestivejšia ako obyčajná podkožná injekcia a celý zákrok trvá do 20 minút. Čipovanie je dôležité preto, okrem iného, že zjednoduší identifikáciu podozrivých z nelegálneho množiteľstva, a jednak môže pomôcť útulkom, ktoré budú vedieť psíka zaradiť alebo vrátiť majiteľovi, ktorý sa ho, ktorý ho stratil. Novela rieši problematiku komplexne. To znamená, že cez identifikáciu, registráciu, kontrolu až po sankcie.
Čo sa týka túlavých zvierat, Štátna veterinárna a potravinová správa bude schvaľovať ich odchyt a viesť ich register. Aby bol však zachovaný cieľ, ktorý som spomínala, a aby naozaj tento zákon bol vykonateľný, ide nám hlavne o to, aby sme sa tu nehrali na niečo, že ideme urobiť, a nakoniec výsledok by bol neefektívny, so skupinou poslancov podávam tiež, podávam pozmeňujúci návrh, kde naozaj primárnym cieľom tohto návrhu je, aby si aj ľudia v hmotnej núdzi mohli dovoliť psíkov začipovať. Keďže však počas aj dnešného dňa prebiehali rokovania s odbornou verejnosťou a aj na základe ďalších dohôd, ja vo svojom pozmeňujúcom návrhu vylúčim jeden bod a myslím si, že bude veľmi vhodné, keď potom v ďalšej rozprave ten pozmeňujúci môj návrh bude doplnený ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý upraví práve to, čo chceme dosiahnuť, a to, aby čipovanie bolo dostupné, skutočne dostupné všetkým ľuďom, ktorí vlastnia psíkov, alebo teda ktorí do nejakého obdobia týchto psíkov chcú mať a chcú vlastniť.
Novela ďalej značne rozširuje spektrum konaní, ktoré sa považujú za týranie zvierat. Za všetky spomeniem napríklad dopovanie zvierat omamnými látkami, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa s cieľom zbaviť sa ho a ďalšie. Taktiež sa rozširujú právomoci úradných veterinárnych lekárov, ktorí už budú môcť vstupovať na pozemok, do stavby, do prevádzkarne, do zariadenia, do dopravného prostriedku, ale pozor, vtedy, ak bude ohrozený život zvieraťa alebo zdravie človek alebo zvieraťa, alebo toho obydlia. Pri úhyne zvieraťa veterinár posúdi príčiny úhynu a dá impulz ďalším kompetentným orgánom, ak zistí, že zvieratko bolo utýrané.
Návrh zákona myslí aj na problematiku cirkusových zvierat, ktoré budú podliehať prísnejšej kontrole, pretože, povedzme si, že mnohokrát za všelijakými peknými kúskami v cirkuse, naozaj vieme, že sú hodiny a možnože dni, týždne, mesiace trápenia práve týchto zvierat. Štátna veterinárna a potravinová správa bude vydávať rozhodnutie o schválení, prípadne rušiť tieto rozhodnutia cirkusov.
Ešte sa vrátim k sankciám. Každý zákon, ktorý teda má mať nejaký účinok, tak musí obsahovať aj sankcie. Musím povedať, že z ministerstva nám prišli návrhy, ktoré boli, kde boli uložené pokuty od 300 do 800 euro za to, že teda ľudia si toho psíka svojho nezačipujú, avšak po rozhovoroch s občanmi, s odbornou verejnosťou a s poslancami sme sa dohodli na tom, že teda navrhujeme, aby táto pokuta bola znížená primerane na maximálne 50 eur. Takisto sme hovorili o tom, že pri, tieto peniaze budú príjmom obce, ktoré, samozrejme, aj dnes majú povinnosť, aby zriaďovali útulky a aby sa teda o zvieratká, ktoré sú opustené alebo nejakým spôsobom bez majitelia, majiteľa v tej chvíli, aby bolo o nich postarané.
Na záver mi dovoľte, aby som prečítala pozmeňovací návrh a veľmi pekne vás požiadala, ctených kolegov bez ohľadu na to, či ste z koalície alebo opozície, aby ste sa, aby teda ste vyjadrili podporu tomuto návrhu, a ja chcem povedať len toľko, že strašne, si myslím, že je dôležité, aby sme tento zákon pustili do praxe, a vôbec sa nevyhýbame tomu, aby sme ho, samozrejme, počas praxe aj novelizovali, pretože naozaj až tá prax ukáže, že ešte kde by sme mohli vylepšiť spôsob tak, aby sme zachovali vlastne tú dôstojnosť zvieraťa, ktoré, ja si myslím, že mi dáte za pravdu, má svoju dušu, má svoje vnímanie, a ja veľakrát hovorím, že keby ten náš psík vedel rozprávať, tak ktohovie, čo by nám povedal.
Takže dovoľte, aby som prečítala pozmeňujúci návrh poslancov Evy Antošovej, Petra Antala, Tibora Bernaťáka, Jána Kvorku, Mikuláša Krajkoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
Takže bod 1:
1. Čl. 1 bod 50 § 13 ods. 1 písm. h) sa „slová § 19 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§19 ods. 9“ a na konci sa dopĺňajú slová „a o oznámiť údaje o identifikovanom psovi a jeho vlastníkovi príslušnej obci“.
Dovoľte, aby som článok, bod 2 vypustila práve preto, ako som povedala, že veľmi sa snažíme o to, aby bolo umožnené všetkým občanom aj občanom naozaj tým, ktorí nemajú na to tých 10 euro, tie peniažky, aby si začipovali psa, aby to tak mohli urobiť, aby sa konečne poriadok aj so zvieratkami v našom štáte upravil.
3. V čl. 1 sa za bod 77 vkladá nový bod 78, ktorý znie:
78. § 19 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10) Ak bola vlastníkovi psa uložená pokuta podľa § 48 ods. 1, uhradením pokuty prechádza povinnosť zabezpečiť trvalé označenie psa podľa § 19 ods. 9 na obec.
(11) Obec oznamuje vlastníkom psov spôsobom v obci obvyklým povinnosť zabezpečiť trvalé označenie psa podľa § 19 ods. 9.“
Nasledovné body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. 1 bod 81 sa v § 23 ods. 1 v úvodnej vete za slovom „kozí“ vypúšťa čiarka a slová „zver z farmového kovu a bežce“ sa nahrádzajú slovami „a zver farmového chovu“ a vypúšťa sa slovo „len“.
5. V čl. 1 sa za bod 163 vkladá nový bod 164:
164. V § 48 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie:
„Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu 50 eur, ak nezabezpečí na svoje náklady trvalé označenie psa podľa § 19 ods. 9.“
Doterajšie odseky 1 až 10 sa označujú ako odseky 2 až 11. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú a súčasne sa vykoná prečíslovanie odsekov v súvisiacich bodoch.
6. V čl. 1 bod 169 znie (to je bod 6):
„j) nezabezpečí na svoje náklady identifikáciu a registráciu spoločenského zvieraťa podľa osobitného predpisu, ktoré je predmetom premiestňovania, alebo pri zmene vlastníka psa, nenahlási údaje o novom vlastníkovi psa do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára najneskôr do 21 dní odo dňa zmeny vlastníka psa, alebo nenahlási úhyn registrovaného psa najneskôr do 21 dní odo dňa úhynu psa do centrálneho registra spoločenských zvierat prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára.“
7. V čl. 1 bod 171 znie:
Paragraf... V § 48 sa odsek 3 dopĺňa písmenami t) a u), ktoré znejú:
„t) použije na kŕmenie zvierat krmivo, ktoré nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu,
u) zabije zviera bez povolenia rituálnym spôsobom alebo usmrtí zviera iným spôsobom, ako ustanovuje osobitný predpis.“
8. V čl. 1 sa za bod 175 vkladá nový bod 176, ktorý znie:
„V § 48 ods. 7 sa slová 1 až 4 nahrádzajú slovami 2 až 5.“
Následné body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. 1 bod 177 znie:
V ods. 10 druhá veta:
„V rozkaznom konaní možno uložiť za priestupok podľa ods. 2 pokutu do 250 eur a za priestupok podľa ods. 3 až 5 pokutu do 650 eur.“
10. V čl. 1 sa za bod 177 vkladá nový bod 178, ktorý znie:
„(11) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu okrem pokuty uloženej podľa ods. 1, ktorá je príjmom rozpočtu obce, v ktorej má vlastník psa, ktorý pokutu uhradil, trvalý pobyt.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
11. Čl. 1 bod 202 § 54g, ods. 2 sa slová „31. augusta 2019“ nahrádzajú slovami „31. októbra 2019“.
A posledný, 12. bod:
12. V čl. 1 bod 202 sa § 54g dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„Pokutu podľa § 48 ods. 1 je možné uložiť vlastníkovi psa narodeného do 31. augusta 2018 až po uplynutí 6 mesiacov od skončenia prechodného obdobia podľa ods. 2.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že v tejto sále nikto nepochybuje o tom, že tu nemáme radi zvieratá, práve naopak. Ako tu už bolo viackrát povedané (zaznievanie gongu), ešte v roku 2017 ministerstvo pôdohospodárstva predložilo zákon, kde sme ho tak ľudovo nazvali, že zviera nie je vec. Ja sa tiež veľmi čudujem pánovi Simonovi za tie jeho výroky, ale, samozrejme, je to jeho vec, je to jeho názor, ale nemôžem naozaj s tým súhlasiť.
Ale zároveň by som chcela poprosiť aj kolegov a kolegyne teda ešte o trochu trpezlivosti, pretože pokiaľ ja mám informácie, tak ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré vlastne pripravuje ten pôvodný návrh zákona, postupuje presne tak, ako postupovať má. Totižto komunikuje s odbornou, ale aj širokou verejnosťou, a pokiaľ teda mám informácie, trvá to naozaj tak dlho, ako to tu bolo povedané, ale nie preto, že by sa nerobilo, ale preto, že veľmi dlho prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, lebo tento zákon naozaj nie je jednoduchý. Všimnite si, koľko len z nás ľudí sa prihlási do debaty, do diskusie a v podstate nemáme všetci rovnaký názor. Dokonca ani opozícia sa v tomto, ako vidíme, nevie zjednotiť v tomto názore na tento zákon.
Takže poprosila by som ešte o troška trpezlivosti, pretože máme záujem na tom, aby tento zákon bol naozaj urobený dobre a aby sme sa zaň nemuseli hanbiť, a ešte raz podotýkam, pán Simon, zviera nie je vec.
Ďakujem.

Áno, ďakujem za slovo.
Pán kolega, ja len toľko, že keby sme rozmýšľali takým štýlom ako vy, tak by naozaj ako nič neurobíme, pretože vždy je tu nejaký medzistav. Platí starý zákon, potom je nejaké obdobie, kedy nadobudne nový zákon účinnosť, hej? Ale vy už dopredu vnímate alebo beriete podnikateľov alebo podniky, ktoré hospodária na poľnohospodárskej pôde, ako všetkých špekulantov. Ale to nie je pravda, a preto si myslím, že ten návrh, ktorý pán poslanec Gál predložil, je správny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, že ste mi umožnili vystúpiť napriek teda tomu môjmu prihláseniu. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dnes teda moji predrečníci naznačili, že zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov je dôležitý a veľmi sledovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike je poľnohospodárska výroba realizovaná v prevažnej miere na základe práve nájomných vzťahov, ide o zásadnú vec. Ako sme mohli vidieť v posledných dňoch a už sa to tu viackrát zopakovalo, zdvihla sa vlna nevôle, najmä teda zo strany, nazvem to, "veľkých" poľnohospodárov, ktorým podľa ich vyjadrenia zákon spôsobuje alebo spôsobí administratívne zaťaženie a destabilizuje podnikateľské prostredie.
Viete, ja aj sčasti chápem v podstate také ich mierne obavy, ale doteraz platná právna úprava, otázka; takto, prepáčte. Otázka je, či doteraz platná právna úprava bola spravodlivá a správna. No, možno bola, ale práve pre týchto nájomcov, ale hlavne bola pohodlná. K vlastníkovi určite spravodlivá nebola. Preto som veľmi rada, že aj po tejto diskusii v rozprave prichádza k zmene a zajtra, predpokladám, že schválením tohto návrhu zákona k tej zmene aj dôjde.
Podľa; už sme to teda počuli, ale zopakujem aspoň pre príklad. Podľa predošlej právnej úpravy, ak ste boli vlastníkom pôdy, ktorý prenajal svoju pôdu napr. družstvu na dobu 20 rokov a z nejakých dôvodov ten vlastník nesledoval uplynutie doby nájmu, došlo k automatickému predĺženiu na ďalších 20 rokov. To znamená, že v podstate vlastník mlčky prišiel o ďalších 20 rokov, aby mohol nejakým spôsobom sa dostať k svojmu vlastníctvu, k svojmu pozemku a podotýkam, že sa vôbec nezohľadňovali, nezohľadňovala cena. Hej, že v podstate dnes je iná suma za meter štvorcový alebo za hektár, ako bola pred tými dvadsiatimi rokmi. Chcela by som povedať, že, poviem to tak ľudovo, napr. váš vnuk alebo vnučka, keby chcela na takomto pozemku podnikať, a práve touto prolongáciou nájomnej zmluvy sa už ani starí rodičia ani rodičia, vlastne tá generácia sa vymieňa po tých dvadsiatich, dvadsiatich piatich rokoch, nemôže k takémuto svojmu majetku dostať.
Naozaj podľa môjho názoru neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby bola povinnosť sledovať ukončenie nájomného vzťahu na pleciach vlastníka. Navyše dochádza k situáciám, že veľkí nájomcovia často využívajú neznalosť komplikovaných zákonných procesov najmä staršou generáciou vlastníkov pôdy a vlastne iba počkajú, kým sa táto nájomná zmluva za rovnakých podmienok opäť obnoví. Nehovoriac o tom, čo som spomínala, že nájomné často pri automatickom obnovení zmluvy už je neprimerane nízke. V mnohých prípadoch je praxou, že výška nájomného vzhľadom na automatickú obnovu nájomnej zmluvy ostáva dlhodobo nezmenená, to znamená, že tá výška nájomného sa nemusela zmeniť ani za 40 rokov. Určite mi dáte za pravdu, že takéto nastavenie spravodlivé nie je a vyžaduje si zmenu.
Čo sa týka tej administratívnej záťaže veľkých poľnohospodárskych celkov, ktorou často argumentujú, treba si uvedomiť jednu vec: Kto má reálne lepšie materiálne a personálne možnosti na sledovanie doby nájmu a oznamovanie pred jej ukončením? Je to veľkopodnik s 200 zamestnancami alebo vlastník, fyzická osoba, často, poviem to tak, babka alebo dedko, ktorí nemajú doma ani počítač? Už som vlastne touto otázkou aj odpovedala.
Nemyslím si, že prijatou zákonnou úpravou, ktorú teda navrhujeme, by dochádzalo k zvýhodneniu alebo k znevýhodneniu nájomcu či prenajímateľa, teda vlastníka, ale mám ten pocit, že sa práve teraz ide napraviť historická krivda voči vlastníkom pozemkov, ktorá podľa mňa už mala byť napravená dávno. Zákon stále berie do úvahy špecifickosť účelu nájmu, to znamená, stále primerane chráni nájomcu, aby sa mu aj ekonomicky oplatilo pestovať a investovať. Inštitútov, ktoré chránia práve nájomcu, je v zákone relatívne veľa. Napr. pokiaľ si nájomca voči vlastníkovi plní svoje povinnosti, má prednostné právo nájmu, je chránený päťročnou výpovednou lehotou či limitovaním, že nemôže byť nájomný vzťah ukončený pred zberom úrody.
Čo sa týka maximálnej doby nájmu, tá bola znížená z 25 na 15 rokov, avšak stále je to dostatočne dlhá doba, ktorá chráni aj nájomcu. Pôvodných 25 rokov, musíme uznať, že bola naozaj neúmerne dlhá doba fixácie, keď si uvedomíme, že ako som povedala, že ide o dobu, ktorá predstavuje obdobie jednej generácie. Doteraz platná právna úprava tiež skoro znemožňovala mladým začínajúcim farmárom dostať sa k pôde, pretože existovalo akési status quo, že kto vlastne bude nájomca na neúmerne dlhú dobu, často na 25 a po automatickom predĺžení aj na dlhšie. Viete, verím, že práve tá naša mladá generácia našich poľnohospodárov je pre nás veľmi, veľmi potrebná. A preto je nevyhnutné legislatívu nastaviť tak, aby bola spravodlivá ku všetkým a dávala im rovnaké šance dostať sa k poľnohospodárskej pôde, keď majú záujem na nej hospodáriť, či už ide o veľkopodnik, alebo mladého farmára, ktorý chce hospodáriť napr. ako samostatne hospodáriaci roľník.
Chcela by som sa ešte naozaj pozastaviť pri dvoch otázkach, ktoré tu zazneli počas tejto celej dosť dlhej rozpravy, a to ohľadom tej ústavnosti. Práveže ja si myslím, že týmto prijatím zákona, kedy budú jasne a spravodlivo nastavené pravidlá, tak tá ústavnosť bude práve zaručená.
A teraz ešte k pani kolegyni Zemanovej. Naozaj, aj ja som teraz sa zamyslela nad tým, keď som povedala, že dáme šancu alebo dajme šancu mladým farmárom, aby mali prístup, aby mohli hospodáriť a podnikať na poľnohospodárskej pôde. Tak práve keď som to hovorila, tak úprimne poviem, že som sa zamyslela naozaj, že mali by sme sa ešte zaoberať aj tou definíciou mladého farmára, áno, lebo práve mladý farmár nemusí byť 20-ročný mladý farmár, ale môže byť 55-ročný, ktorý práve začína.
Takže myslím si, že nato je tá rozprava dobrá a táto debata, že spoločnými silami dáme do poriadku aj možnože tieto náležitosti, ktoré veľmi pomôžu našim, poviem to tak, začínajúcim, ale aj súčasným farmárom a poľnohospodárom.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som bola veľmi stručná, lebo chcem byť veľmi stručná. Takisto sa prihováram k pánovi kolegovi Feckovi, ktorému chcem poďakovať za jeho vystúpenie. Poviem tak, že tie myšlienky, ktoré predniesol, ja sa s nimi takmer na 99,9 % určite stotožňujem. A chcem oceniť aj prístup pána kolegu na našom výbore pôdohospodárskom, pretože už tam sa mi javilo, že sme zrušili, poviem to tak poeticky, zrušili sme politické bariéry, pretože nám, ako vidíte, ide o spoločnú a spravodlivú vec. A preto by som chcela oceniť váš profesionálny prístup.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Dostálovi za troška taký skrat, lebo pokiaľ som si sadla, vaša otázka bola položená. Ja len jednou vetou alebo dvomi vetami by som k tomu sa vyjadrila, čo sa pýtal a vlastne aj v rozprave sa to opýtal, preto si dovoľujem reagovať faktickou, lebo prvá otázka v jeho rozprave bola práve táto, že nedostal odpoveď.
Takže, ak dovolíte, ja len toľko, že táto, tento pozmeňujúci návrh, ktorý som v mene klubu Slovenskej národnej strany predložila, obsahovo súvisí s týmto zákonom a my sme predtým, samozrejme, rokovali o tomto návrhu aj, samozrejme, s ministerstvom a s legislatívcami z ministerstva aj Národnej rady a jednoznačne je potvrdené, že takto môžeme tento návrh podať, pretože aj ministerstvo, však pani ministerka povie, sa s ním stotožňuje a je to z hľadiska aj rokovacieho poriadku v poriadku.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ja si vo svojej rozprave dovolím predložiť rovno pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Máme to tlač 624.
Takže: Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako čl. I a dopĺňa sa článok II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 171/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 93/2017 Z. z. sa mení takto:
V § 49 ods. 5 sa slovo "nepoužijú" nahrádza slovami "použijú primerane".".
V súvislosti s doplnením nového čl. II sa vykonajú súvisiace legislatívno-technické úpravy § 43, ako je účinnosť, a označí sa čl. III a primerane sa upraví názov tohto zákona.
Ďakujem a poprosila by som o podporu tohto môjho pozmeňovacieho návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, ja mám zopár argumentov k tomu, aby sme prijali túto novelu zákona, a začnem takým vyratuvávaním: klimatické zmeny, nutnosť generačnej obmeny, nutnosť diverzifikácie foriem podnikania na pôde, ako aj diverzifikácia pestovania a produkcie potravín. To je len zopár z nich. Teraz by som to troška rozobrala.
Globálna, ale aj lokálna situácia s pôdou je kritická, počuli sme to aj v rozprave v predchádzajúcom zákone a súvisí nielen s nerovným rozdelením pôdy najmä v neprospech začínajúcich a malých hospodárov, ale aj s environmentálnym aspektom, ako sú klimatické zmeny, erózia pôdy, zábery pôdy a jej ďalšie znehodnocovanie. V celoeurópskom kontexte prichádzame ročne v dôsledku zaberania o tisíc kilometrov štvorcových pôdy ročne. Táto situácia nás z hľadiska trvalej udržateľnosti vedie aktuálny stav v užívacích vzťahoch týkajúcich sa pôdy meniť, a nie zachovávať. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby sme hľadali také mechanizmy a politiky, ktoré povedú k zmierneniu a riešeniam tejto nepriaznivej situácie.
Teraz si dovolím povedať pár argumentov za ukončenie automatickej prolongácie, ktorú tu pani ministerka spomínala. Vzhľadom na historický vývoj Slovenska, porevolučnú politiku a podporu veľkých celkov dochádzalo prostredníctvom dlhodobých nájomných zmlúv a ich automatických prolongácií k zamedzeniu prístupu k pôde práve pre malých a začínajúcich farmárov. V dnešnej dobe sa stali investične pomerne vyhľadávanými práve obchodné podiely v podnikoch, ktoré majú právo užívania veľkého množstva pôdy, t. j. dochádza k nákupu obchodných podielov podnikov spolu s nájomnými zmluvami. Vzhľadom na aplikačnú prax a neznalosť komplikovaných zákonných procesov najmä staršou generáciou vlastníkov pôdy považujeme za opodstatnené neprolongovať podmienky pôvodných nájomných zmlúv, ale uložiť nájomcovi povinnosť informovať vlastníka o ukončení nájomného vzťahu formou povinnosti predložiť návrh novej nájomnej zmluvy spolu s novým návrhom ceny nájomného namiesto pokračovania v pôvodnej zmluve a pôvodnej výške nájomného. V mnohých prípadoch je totižto praxou, že výška nájomného vzhľadom na automatickú obnovu nájomnej zmluvy ostáva dlhodobo nezmenená.
Vzhľadom, je to môj názor, ale myslím si, že sa s ním stotožníme, vzhľadom na elektronické systémy evidencie nájomných vzťahov veľkých podnikov nepovažujeme evidenciu nájomných vzťahov a informovanie vlastníkov a blížiacom sa ukončení nájomného vzťahu až za také veľmi administratívne náročné a nákladné, i keď, samozrejme, k tej náročnosti trošička dôjde. Zdroje pôdy sú zdrojom konfliktov nielen v prípade použitia, ale v dôsledku rivality medzi poľnohospodárskymi a nepoľnohospodárskymi investormi a medzi rôznymi generáciami poľnohospodárov, keďže mladí ľudia, ktorí sa chcú usadiť, majú oveľa väčšie ťažkosti z dôvodu nákladov pri získavaní prístupu k pôde najmä vtedy, ak nepochádzajú z rodiny poľnohospodárov.
Poľnohospodárska pôda využívaná na poľnohospodárske účely drobnými poľnohospodárskymi podnikmi má mimoriadny význam pre vodohospodárstvo, klímu, uhlíkový rozpočet a produkciu zdravých potravín. Už pri ústavnom zákone, ktorý sme pred štyrmi mesiacmi schválili, o ochrane pôdy, znova zopakujem, že pôda je čoraz zriedkavejším zdrojom, ktorý nie je obnoviteľný, a je základom ľudského práva na zdravú a postačujúcu potravu a mnohých ekosytémových služieb, ktoré sú životne dôležité pre prežitie, a preto by sa nemala považovať za bežný tovar.
Pôde navyše hrozí dvojaké nebezpečenstvo. Po prvé jednak úbytkom ornej pôdy v dôsledku zástavby, urbanizácie, cestovného ruchu, projektov infraštruktúry, zmenou použitia, zalesňovaním, a jednak koncentráciou pôdy v rukách poľnohospodárskych veľkopodnikov a nepoľnohospodárskych investorov. Povinnosťou orgánov, a teda aj nás je kontrolovať a obmedzovať straty poľnohospodárskej pôdy v dôsledku týchto činností. Vysoko kvalitná poľnohospodárska pôda je rozdelená veľmi nerovnomerne a práve takáto pôda má rozhodujúci vplyv na kvalitu a bezpečnosť potravín a na blaho našich ľudí. Budúcnosť poľnohospodárskeho sektora závisí od mladej generácie a od jeho ochoty investovať a inovovať, čo má rozhodujúci význam pre budúcnosť vidieckych oblastí, pretože to predstavuje jediný spôsob, ako zastaviť trend starnutia poľnohospodárskeho obyvateľstva a zabezpečiť nástupníctvo v poľnohospodárskych podnikoch. Na druhej strane je obzvlášť ťažké pre mladých poľnohospodárov a nových podnikateľov získať prístup k pôde a úverom, čo vedie k tomu, že toto odvetvie je pre nich menej atraktívne.
Ešte by bolo viacero argumentov a dôvodov, ale chcem nechať priestor aj kolegovi Feckovi, ktorý mi prepustil toto miesto a zachoval sa ako džentlmen, za to veľmi pekne ďakujem, a preto na záver by som chcela povedať, že práve preto, čo som teraz uviedla, je podľa mňa potrebné a dôležité, aby sme tento návrh, ktorý bol prednesený pani ministerkou, bol podporený a posunutý do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, ja som pozitívne prekvapená a milo teda touto diskusiou, pretože tá veľa naznačila aj pre naše ďalšie kroky. Ja vám chcem len povedať pár viet.
Tento návrh zákona, samozrejme, nepadol nám z neba, hej, toto je výsledok dlhých intenzívnych rokovaní so zástupcami vidieckej platformy, s predstaviteľmi agrárnej obce, s legislatívcami z ministerstva pôdohospodárstva a, samozrejme, s našimi kolegami poslancami. Z týchto rokovaní vlastne vyšla požiadavka ochrániť slovenskú pôdu práve ústavným zákonom, ktorý, ako som na začiatku v tej predkladanej správe, alebo teda v tom úvodnom mojom slove povedala, že je to akýsi rámcový zákon a po ňom budú nasledovať tie osobitné zákony, po ktorých teraz voláte. Ja to úplne chápem a tak to v podstate aj bude.
Len musím aj to povedať, že už v tých osobitných zákonoch sa budú riešiť tie konkrétne veci a problematické veci, na ktoré sa aj teraz pýtate. Budú sa riešiť tak, že môžeme ich uviesť do tohto pléna až vtedy, keď naozaj budeme dohodnutí naprieč politickým spektrom, aby skutočne aj nadobudli svoju účinnosť, a dopredu o nich hovoriť, musíte uznať aj vy, že by bolo troška na škodu veci. Lebo práve tým špekulantom, ktorí nám tú našu slovenskú pôdu skupujú a chcú naďalej skupovať, by sme im nahrali na smeč a to sme práve nechceli.
Ja by som chcela povedať ešte tak konkrétnejšie, alebo teda aj poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Feckovi, nielen za ten pekný historický pohľad na pôdu a jej vlastníctvo, čo naozaj bolo pre mnohých veľmi poučné, ale najmä preto, že ako opozičný poslanec sa neobával vyjadriť podporu ústavnému zákonu, ktorý predkladám za Slovenskú národnú stranu. A ako som si všimla, tak nebol jediný, za čo teda veľmi pekne ďakujem.
V podstate chcela by som ešte povedať jednu vetu pani poslankyni Zemanovej, zarazila ma jej otázka, alebo teda zároveň si aj odpovedala, že či je dôležité, kto vlastní pôdu. Áno, pani kolegyňa, je dôležité, kto vlastní pôdu, podľa mňa je to dôležité, kto vlastní pôdu na Slovensku.
Čo sa týka poznámky vidieckeho spôsobu života alebo potravinovej bezpečnosti, práve to sú tie veci, na ktoré bude potom reagovať ten osobitný zákon alebo ďalšie osobitné zákony.
A čo sa týka poslancov, kolegov poslancov z SaS, viete, ja vám to ani nezazlievam, ani to nebudem nejako komentovať, vaše vyjadrenia vašej liberálnej strany, ktorej podľa mňa téma ochrany pôdy zjavne nehovorí nič. Ale čo sa týka tej definície potravinovej bezpečnosti, mali ste tu výklad priam ako z encyklopédie, ale ja si myslím, že pojem potravinová bezpečnosť, dnes ovláda tento pojem aj stredoškolák, čiže neverím tomu, že neviete, čo je potravinová bezpečnosť. Ale chcem povedať, že, áno, súhlasím, sme súčasťou Európskej únie, ale otázka potravinovej bezpečnosti podľa mňa je naším národným záujmom a je našou povinnosťou zachovať a udržať potravinovú bezpečnosť na Slovensku.
Ja by som úplne na záver teda chcela poďakovať všetkým diskutujúcim, aj všetkým tým, ktorí teda pozorne počúvali tento náš návrh ústavného zákona, a teda je zrejmé po tejto diskusii, že predložená téma ústavného zákona na ochranu slovenskej pôdy je veľmi vážna a citlivá, ale väčšina z nás si podľa mňa uvedomuje, aké je dôležité ústavný zákon prijať. Samozrejme, že vítam vašu iniciatívu, od kolegov z iných politických strán, čo sa týka legislatívneho vyprecizovania jednotlivých ustanovení v zákone, a ja si myslím, že je to veľmi pozitívny signál, a verím teda tomu, že zákon, ktorý som dnes, alebo návrh zákona, ktorý som dnes predložila, nájde si u vás podporu, za čo vopred ďakujem.
Ďakujem za pozornosť.