Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

20.6.2018 o 11:03 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2018 15:04 - 15:06 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Bolo toho veľa, tak dovoľte mi len hutne. Pán poslanec Hrnko, už tu nie ste, ale naozaj ste poslancom za SNS a budete niesť historickú zodpovednosť za toto a ako poslanec SNS, a môžte kričať na všetkých, koľko chcete, ale to podstatnejšie chcem povedať. Naozaj zdá sa, že tu ide o budovy, že už to priznávajú všetci. Keby vláda Slovenskej republiky povedala v príprave transformácie SAV, že je jej návrhom, aby sa SAV v rámci transformácie vzdala týchto a týchto nehnuteľností alebo týchto a týchto zariadení a tie prešli do inej správy štátu, bola by o tom debata medzi SAV a vládou a mohla by sa SAV rozhodnúť, či súhlasí alebo či ide do, či nejde do transformácie, ale žiadna taká debata neprebehla. SAV išla do transformácie ťažkého náročného riskantného procesu s tým, že jej vláda a schválením zákona aj táto snemovňa sľúbila, že jednoducho prevezme svoj majetok a bude s ním môcť narábať lepšie a účelnejšie. A to, čo je problém dnes, je, že ministerka školstva je ochotná tento proces vrátiť aj za cenu toho, že takmer zničí akadémiu tým ročným chaosom, ktorý bude teraz nasledovať a zároveň teda jej vytrhne tieto veci potom z ruky. A to už nie je ani fér, ale ani múdre, ani vo verejnom záujme. Tá diskusia, či má mať akadémia vied observatórium na Lomnickom štíte, mala prebehnúť pred rokom a pol. Dneska už tá debata legitímna nie je, lebo my sami sme tu všetci schválili zákon, ktorým sme povedali, že áno, transformuje sa tak, ako je. A ak niekomu stojí tento pozemok, táto budova za naozaj totálnu stratu dôvery v tento štát, ktorá už je tak či tak podozrivo nízka, tak podľa mňa koná a hazarduje s týmto štátom, nehazarduje len s akadémiou vied, pretože naozaj nikto už sa nebude môcť spoľahnúť na slovo dané vládou a parlamentom tejto republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2018 14:43 - 14:54 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, toto je druhý z balíka zákonov vysokoškolskej reformy, o ktorom by sme tu za normálnych (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) okolností mali predovšetkým diskutovať, ale keďže naozaj tie vložené ustanovenia o Slovenskej akadémii vied sú to, čo môže spôsobiť Slovensku úplne zásadné škody a keďže k tej vysokoškolskej časti som sa už vyjadril v predchádzajúcom bode, dovoľte mi sa venovať striktne otázke Slovenskej akadémii vied.
Dovoľte mi hneď na začiatok nesúhlasiť s kolegyňou Veronikou Remišovou v tom, čo teraz povedala, lebo ona hovorila o neschopnosti ministerky školstva a hovorila o neschopnosti a babráctve aparátu. Ja sa nedomnievam, že ide o neschopnosť. Ja sa naopak domnievam, že ide o schopnosť čohokoľvek, ide o schopnosť prekročiť všetky hranice za určitým cieľom. A teraz otázka je, aký je ten cieľ? Aby som to vysvetlil pre kolegov, ktorí možno nemajú čas veľmi to sledovať, naozaj tento parlament schválil na návrh ešte predchádzajúceho ministra transformáciu SAV, ktorá mala prebehnúť úplne rovnako, ako prebehla transformácia vysokých škôl v roku 2002, teda zo štátnych inštitúcií sa stane verejná inštitúcia a do nej sa prenesie automaticky všetok majetok, aj všetky vzťahy a bude ďalej fungovať ako verejná inštitúcia.
V roku 2002 to prebehlo napriek tomu, že to bolo tesne pred voľbami, keď ten zákon nadobudol účinnosť a prebehlo to bez väčších problémov. Dnes sa nová ministerka školstva v nejakom bode a z nejakých dôvodov rozhodla tento proces v podstate zablokovať a vrátiť ho do bodu nula.
Sú dve hlavné hypotézy, prečo to robí. Jedna hypotéza je, že ide o jej osobnú pomstu voči vedeniu akadémie, s ktorou má osobné spory ešte z čias, keď pôsobila na akadémii, kým sa nestala ministerkou školstva. Druhá hypotéza je, že nejde ani tak o osobnú pomstu, alebo že tá sa kríži so záujmom o budovy a pozemky Slovenskej akadémie vied, ktoré podľa súčasného právneho stavu by automaticky prešli na akadémiu vied, tak ako prešli na všetky univerzity ich majetky v roku 2002 a ak sa naopak tá transformácia zablokuje a prijme sa to riešenie, ktoré tu dnes máme schváliť, tak naopak, štát, resp. vláda a ministerstvo budú môcť zasahovať do toho, ktoré majetky na akadémiu prejdú a ktoré nie.
Ja tu mám obrazový materiál, ktorý keby nebola schválená novela rokovacieho poriadku, myslím, že by bol pre vás zaujímavý, lebo sú to fotografie tých budov a majetkov, o ktorých sa bavíme. Nie sú to nejaké treťoradé kúsky, keďže máme zákaz, ktorý ja rešpektujem, keďže zákon rešpektujem, aj keď je zlý, tak dovoľte mi vám len povedať, aké to sú. Je to niekoľko historických budov v priamom centre Bratislavy. Napríklad na Klemensovej ulici je knižnica SAV, priamo pri Dóme Sv. Martina je to budova jazykovedného ústavu a priamo pri, hore pri železničnej stanici je to obrovská budova predsedníctva SAV. Tieto budovy sami o sebe majú hodnotu v desiatkach miliónoch eur, ak nie viac. Je to hotelové a kongresové centrum v Tatranskej Lomnici, je to areál SAV na Patrónke, ktorého pozemky sú jedným asi z najväčších zostávajúcich pozemkov v širšom centre mesta, ktoré môžu byť developované teda tým, kto bude mať o to záujem. Je to, alebo je to v Mlyňanoch, je to Observatórium na Lomnickom štíte a je to Smolenický zámok. To všetko sú pozemky a budovy Slovenskej akadémie vied, ktoré podľa súčasného stavu mali prejsť na akadémiu vied a podľa toho, čo chce ministerka, bude môcť ministerka s vládnou koalíciou povedať, že toto vám dáme a toto vám nedáme a necháme si to, prípadne to predáme súkromne.
Či už je cieľom naozaj takýto obchod, alebo či už je cieľom osobná pomsta, ja naozaj dodnes neviem, aká je pravda a z toho, čo viem, to nevedia ani priami účastníci tohto sporu. Čo vieme, je, že ten bod, v ktorom sme, nie je náhodný, nie je výsledkom neschopnosti, ale je naopak snahou ministerky za každú cenu zastaviť transformáciu podľa existujúceho zákona. Aby to ministerka dosiahla, bola ochotná naozaj zablokovať už rozbehnutú transformáciu, niečo čo všetci pozorovatelia považovali za nemožné, si mysleli, že keďže zastaviť existujúcu transformáciu je naozaj možné len brutálnym porušovaním zákona a zároveň teda aj pritlačením SAV do polohy, kde je na hranici svojej existencie, že to si žiaden minister nedovolí, obzvlášť nie minister SNS, ktorý môže byť aj pod slušným politickým tlakom vzhľadom na predchádzajúce problémy.
Pani ministerka sa na to odhodlala a vložila sa do toho s energiou a vytrvalosťou, ktorá hovorí, že v tom má hlboký osobný záujem. Toto nie sú nejakí neschopní úradníci alebo úradníci, ktorí majú svoj vlastný biznisový záujem, ktorí ju zmanipulovali. Toto je osobný projekt pani ministerky Lubyovej a ona sa do neho vložila s osobnou vášňou a vervou, ktorú sme naposledy mali možnosť pozorovať včera, kde pani ministerka zobrala stanovisko generálnej prokuratúry a v podstate nehoráznym spôsobom klamala o tom, čo generálna prokuratúra urobila, len aby vyhrala mediálny súboj dňa.
Ja ako politik v niečom som musel obdivovať tú ochotu zobrať čierne a s absolútnym presvedčením hovoriť, že je to biele, tie tri hodiny, kým sme sa mohli dostať k nejakým iným informáciám, ale hovorí to aj o jej osobnom vklade do tohto. A ja vám poviem úprimne, mne je v skutočnosti aj jedno, že či je to osobná pomsta, alebo je to biznisový zámer s niektorými z týchto budov a pozemkov, alebo je za tým ešte tretí nejaký iný neznámy dôvod. Mne je to v skutočnosti jedno, pretože to, čo je podstatné pre Slovensko, je, akú cenu zaplatíme my všetci za tento projekt pani ministerky, ak sa jej ho podarí dokonať, ak vy dnes schválite túto novelu v tomto znení. Nebude to len devastácia Slovenskej akadémie vied a tá devastácia naozaj nastane. Slovenská akadémia vied totižto nie je dlhodobo, treba povedať, nie je v situácii nejakej zdravej rozkvitajúcej sa, vo finančnej dobe dotovanej, organizačne perfektne urobenej inštitúcie, ktorá teraz bude musieť prežiť nejaké ročné obdobie po tom, čo už pol roka bola v takom transformačnom období, trištvrte, bude musieť ešte rok, by sa musela vrátiť na začiatok a žiť v absolútnom strese. Slovenská, aj to je dosť. Akokoľvek podnik by toto ledva zvládol, aj ten najlepší, aj keby Apple musel cez toto ísť alebo Coca-Cola, tak by z toho mali dosť veľké stresy a straty. Ale Slovenská akadémia vied vôbec v tom bode nie je. Slovenská akadémia vied je dlhodobo podfinancovaná inštitúcia, ktorá žije čiastočne zo zotrvačnosti, čiastočne z nadšenia časti ľudí, ktorí tam pracujú a čiastočne zo všeobecnej úcty spoločnosti k tejto inštitúcii.
Takáto inštitúcia nemusí prežiť to, čo sa teraz stane, v zdraví, ako sa rôzni či nádejní mladí vedci alebo iní ľudia rozhodnú, že toto tu naozaj nemajú za potreby, v lepšom prípade odídu na niektorú univerzitu alebo vnútroštátne na iné pracovisko, v horšom prípade ich tu už nikdy neuvidíme.
Inými slovami, ak toto dneska schválime, je tu reálna obava s výrazmi jej devastácie Slovenskej akadémie vied. Áno, aj o rok tu bude niečo, čo sa bude volať Slovenská akadémia vied, ale vnútri to už bude značne oslabená a poničená inštitúcia.
Ale sú tu ešte dve väčšie škody, ktoré by som vám chcel stručne povedať. Jedna z nich je, že ten veľmi chabý a zomierajúci pocit, že Slovensko je krajina a môže byť krajina múdrych a vzdelaných ľudí, sa zásadne oslabí, pretože všetkým múdrym a vzdelaným ľuďom týmto pošleme signál, že keď sa jedna ministerka rozhodne, tak je schopná za pomoci koaličnej väčšiny zničiť najväčšiu zostávajúcu inštitúciu múdrych a vzdelaných ľudí v tejto krajine, len aby presadila nejaký svoj záujem, či osobný či biznisový je naozaj jedno. Nemyslite si, áno, možno toto nesleduje šička v Stropkove, lebo ju to možno nezaujíma a možno áno, lebo aj ona chce, aby mala vzdelané deti a tie sa niekam dopracovali a pracuje na tom tvrdo aj pri svojom nízkom plate. Ale garantujem vám, že tisíce vzdelaných ľudí, Slovákov doma aj v zahraničí toto sledujú, pretože na tomto si robia obraz, kam táto krajina smeruje a či sa sem oplatí tu zostať alebo vrátiť.
A druhá škoda, ktorú spôsobíte mimo SAV, je, že všetci ľudia vo verejnej správe, v univerzitách, v samospráve, kdekoľvek, pochopia, že ak je možné toto urobiť Slovenskej akadémii vied, inštitúcii, ktorá existuje 70 rokov, ktorá má najvyššiu dôveryhodnosť zo všetkých inštitúcií v tejto krajine, ktorá má vždy telefón na premiéra, ak ju je možné týmto spôsobom zdevastovať len preto, že ministerka sa rozhodne a je v tom dostatočne aktívna, ak je možné toto takto ponížiť, pošliapať túto inštitúciu uprostred rozbehnutého transformačného procesu, ktorého súčasťou boli jasné sľuby, že takéto niečo sa nikdy nestane, tak je možné všetko. Na tento štát sa nie je možné potom spoľahnúť v ničom, pretože jeho slovo nemá absolútne žiadnu váhu, lebo stačí, aby prišiel nejaký minister, a nič neplatí, ani transformácia Slovenskej akadémie vied.
Táto strata dôvery v Slovensko ako krajinu múdrych a vzdelaných ľudí, strata dôvery v štátne orgány sú minimálne tak veľké škody, ako tie priame straty na Slovenskej akadémii vied, ktoré týmto schválime.
Ja sa pýtam kolegov z MOST-u, pýtam sa poslancov SMER-u, to vám to naozaj stojí za to? Ja chápem, že pán predseda Danko vie tlačiť mimoriadne naliehavo, keď má na niečom záujem. Ja chápem, že ministerku svojej vlády nikdy nie je ľahké sa jej postaviť alebo ju nepodporiť, ja to všetko chápem. Ale toto nie je nejaká náhla búrka. Toto je búrka, ktorú sledujeme celé leto, mali sme možnosť nad ňou uvažovať, mali sme možnosť ju pozorovať, mali sme možnosť to analyzovať a nie je v nikoho záujme okrem ministerky školstva a prípadných biznis skupín za ňou, aby sa akadémia vied dostala do tohto absolútneho chaosu.
Potvrdzuje to aj faktická poznámka bývalej ministerky spravodlivosti, ktorú ste počuli pred chvíľkou, kde pani ministerka a exministerka nepovedala žiadnu plamennú reč proti ničomu, len povedala, že v tejto chvíli tento návrh je už návrhom chaosu vzhľadom na to, že sa situácia zmenila, zmenila sa právne. To znamená, že dokonca aj keď ste v niečom na strane ministerstva technicky, že by ste povedali, že majú pravdu v nejakých námietkach, tak toto už dneska nie je riešenie, toto je chaos. Ak chcete riešenie iné, ako predpokladá dnešný zákon, musíte prijať zákon nový. To je to, čo povedala Lucia Žitňanská a má úplnú pravdu. Preto či už ste na strane akadémie, alebo ste na strane ministerstva, ale ak ste zároveň na strane práva, tak nemôžte za toto hlasovať. Za to môžte hlasovať len, ak ste na strane ministerstva proti právu, a to je proti sľubu poslanca, ktorí ste tu všetci zložili a ktorý nám tu nový kolega z MOST-u pripomenul.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2018 13:50 - 13:51 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, kolegovia, za faktické. Pán poslanec Jarjabek, vy ste povedali doslova, že vám vadí, že pán prezident nám vracia zákony. Ja verím, že vám to vadí, ale ako sa hovorí v známom diele, to je asi tak všetko, čo s tým môžete robiť. Pán prezident využíva svoje ústavné kompetencie spôsobom, ktoré, ako som dokumentoval, v tomto, minimálne v tomto prípade je veľmi nielenže ústavne konformné, ale naozaj nepustil sa do nejakej politickej šarvátky s parlamentom. A ja tým pádom možno skôr využijem aj túto faktickú na to, aby som požiadal kolegov v koalícii, len niektorých, aby naozaj sa zamysleli, že či aj pri týchto zákonoch nie je dôvod, povedal by som, vrátiť sa z kratšej cesty. Lebo tieto schválené zákony, ak ich dneska schválite, tak ako boli pôvodne parlamentnou väčšinou schválené, budú prinášať aj vám veľa politických a vecných problémov počas najbližšieho roku a pol pred voľbami. A nakoniec sa to môže vrátiť aj tým stranám, ktoré to schválili. Takže okrem apelu na vyšší záujem, čo som urobil v tom vystúpení, dovoľte mi apelovať aj na ten nižší praktický záujem a vráťme sa z tej kratšej cesty.
Ako som povedal, tento zákon vyčistený môže byť účinný o maximálne šesť mesiacov, pretože je pripravený a naozaj stačí v ňom vyčistiť tie najväčšie problémy. A tak či tak, tie reálne zmeny začnú až v ďalšom akademickom roku a väčšina z nich až o jeden, dva ďalšie akademické roky. Takže to posunutie by nič neprinášalo, nehovoriac o tom, že podľa toho, čo povedali ste pri schválení tohto zákona, aj pán Petrák, tak ministerstvo školstva chystá ďalšiu veľkú novelu ďalších oblastí. To znamená, že by to bolo možné spojiť a prijať skutočne ucelenú zmenu, ktorá by sa vyhla aj teda predvolebným problémom, aj tomu, že naše vysoké školstvo bude ďalej upadať. Takže s týmto apelom si dovolím skončiť a ešte raz vám ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2018 13:38 - 13:45 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, väčšinou pri prerokovaní zákonov, teda takmer vždy tu sedí aj navrhovateľ a každý rečník sa obracia vo veľkej miere aj na neho, pretože, samozrejme, navrhovateľ, osobitne ak je členom vlády, má najväčší vplyv na prípadné zmeny v tom návrhu. Dnes tu nemáme ani navrhovateľa, nemáme tu ani prezidenta republiky, ktorý nám zákon vrátil, ale je to naozaj na diskusiu a rokovanie medzi nami.
Máme tu dva zákony, ktoré sú reálne o jednej téme, aj keď v tom druhom zákone je tá osobitná téma o Slovenskej akadémii vied, ku ktorej sa ešte dostanem v tom druhom bode, a dovoľte mi teraz hovoriť o tej samotnej vysokoškolskej reforme, ktorú nám pani ministerka predložila a ktorú ste schválili, a ktorú nám teraz prezident vrátil.
Dovolím si len pripomenúť, že v prvom čítaní som ešte s mojimi kolegami poslancami, ktorí sme dnes združení v strane SPOLU, hlasovali za tento návrh, lebo vnímame dôležitosť zmeny na vysokých školách, ktoré sú dnes vo veľmi nezávideniahodnej situácii. Napriek tomu sme museli v záverečnom hlasovaní zmeniť toto rozhodnutie a dokonca hlasovať až proti, lebo nielenže sa do tohto zákona nepodarilo dostať žiadne zásadnejšie pozmeňovacie návrhy napriek tomu, že sme ich poctivo pripravili, ale dokonca aj tie pozitívne veci, ktoré v zákone boli, sa pomerne skazili. Nová agentúra, ktorá je vytvorená týmto zákonom, aby nahradila akreditačnú komisiu, nakoniec skončila ako nástroj nie kvality, ale priemernosti a zmeny, ktoré súvisia miesta, s obsadzovaním miest profesorov a docentov flexibilnejším spôsobom, sa tak isto v podstate v konečnom znení zničili. Preto sme hlasovali proti. Bol to náš politický postoj, v ktorom nám chýbali zásadné zlepšenia a vadili nám pokazenie tých zlepšení, ktoré už návrh obsahoval.
Pán prezident však zákon vrátil z iných dôvodov, aj keď sa čiastočne prekrývajú, pretože pán prezident rešpektuje a plní si svoje povinnosti. Úlohou prezidenta v slovenskom politickom systéme nie je presadzovať svoj politický názor, ale je vo vzťahu k parlamentu byť poistkou. Keďže nemáme hornú komoru ako jedna z mála krajín, máme prezidenta, ktorý nám môže vrátiť zákon, ktorý nie je v niečom domyslený, dopracovaný, môže byť protiústavný, aby sme ešte raz zvážili, či to naozaj tak chceme, alebo ho chceme nejakým spôsobom opraviť. V Čechách túto funkciu plní senát. Tiež môže vrátiť dolnej snemovni zákon, ona ho môže prehlasovať, ale senát je touto poistkou. Naším senátom je prezident.
Keď som si prečítal prezidentov list, ktorým nám tento návrh zákona vracia, musím konštatovať, že prezident si poctivo svoju povinnosť splnil. Otázka je, či si ju splníme aj my. Prezident totiž vôbec nejde do základných politických otázok toho, ako má vyzerať vysoké školstvo, to, čo sme namietali my, že sa majú výrazne zvýšiť platy, prepojenie s trhom práce sa zlepšiť, alebo reorganizovať zásadne vysokoškolský sektor. Prezident len upozorňuje na to, že tak, ako je zákon nastavený, je aj v svojej vlastnej koncepcii veľmi zle urobený. To znamená, on slúži ako poistka kvality. Aby som bol konkrétny a vybral z toho návrhu pár vecí, ktoré by vám mohli, vás aspoň na chvíľku zastaviť a možno prinútiť k zamysleniu, pán prezident hovorí, že podľa tohto zákona ak na vysokej škole dôjde k zásadnejšiemu porušeniu vnútorného systému riadenia kvality, tak obligatórne dôjde k odobratiu v podstate akademickej existencie školy ako celku.
Predstavte si Univerzitu Komenského, na ktorej som aj osobne dlhé roky učil a viem, že viacerí z vás tiež, alebo Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika. To sú univerzity, ktoré majú veľa fakúlt, aj cez desiatku, ktoré sú vo veľmi rôznych vzťahoch a kde v podstate týmto zavádzame stopercentné vzájomné ručenie smrťou. Ak filozofická fakulta urobí nejaký zásadný prehrešok Univerzity Komenského podľa tohto zákona, tak to môže stáť existenciu všetky ostatné fakulty tejto univerzity. Môžte namietať, že má univerzita si to vnútorne postrážiť a v určitej miere by si to aj mala, ale máme akademickú samosprávu fakúlt, máme ju dokonca definovanú aj v tomto istom zákone. To znamená, že fakulty majú zo zákona určitú samostatnosť v niektorých oblastiach a tým pádom nie je namieste zavádzať vzájomné ručenie smrťou, ktoré zavádzame týmto zákonom.
Zároveň pán prezident upozornil na to, že v každom právnom systéme na Slovensku ak niekto rozhoduje o dôležitých právach a povinnostiach iných, musí tam byť riadne odvolacie konanie, ktoré je buď ovládané správnym poriadkom alebo nejakým iným predpisom, aby ste mali zaručené, že keď vám niekto zasiahne do vašich práv a povinností, musí to ešte niekto poctivo preskúmať. Pán prezident upozorňuje, že tieto pravidlá absolútne chýbajú v tomto zákone, pretože odvolanie proti rozhodnutiu agentúry sa nebude riadiť ani správnym poriadkom, ani žiadnym zákonne určeným predpisom, ale vnútorným predpisom, odvolacím poriadkom tejto komisie, ktorý si môže v podstate určiť, ako chce. Pán prezident upozorňuje, a podľa mňa má pravdu, že tento štandard pravdepodobne neobstojí ani ústavne, lebo teraz sa nebavíme o tom, že či dostanete 20-eurovú poukážku, bavíme sa o tom, o živote a existencii vysokých škôl a stá tisícoch študentov na nich a desaťtisícoch zamestnancov, o ktorých bude táto agentúra rozhodovať bez transparentného a ústavne konformného procesu odvolania.
Tak isto pán prezident upozorňuje, že ministerstvo školstva môže pri čo len trochu širšom výklade právomocí ovládnuť túto agentúru tým, že v podstate odmietne uznať kvalifikovanosť navrhovaných kandidátov v súlade so zákonom, keďže samo vyhodnocuje, či oni spĺňajú podmienky. A keď vyhodnotí, že nespĺňajú, tak môže aj samo týchto kandidátov presadiť. To znamená, ak sledujeme mimoriadne agresívny postup napríklad súčasnej ministerky voči Slovenskej akadémii vied, ktorý je za hranicou zákona, tak si viem úplne predstaviť aj niečo takéto. Nie je to už, bohužiaľ, žiadne dystopické science fiction. To sú len tri z mnohých námietok pána prezidenta, ktoré naozaj nie sú politické, sú odborné, upozorňujú na vážne a významné riziká, ktoré idú ovplyvňovať sektor, v ktorom je zamestnaných, sú desaťtisíce ľudí a v ktorých študuje takmer dvestotisíc slovenských študentov.
Za tých okolností pán prezident hovorí, že zastavme sa. Tých chýb je toľko, že sa to to nedá opraviť konkrétnymi pozmeňovákmi, preto by sme to mali zastaviť ako celok a samozrejme v zrýchlenom procese môžme prijať aj opravu. Môžme mať zákon, ktorý bude účinný na jar budúceho roku a bude obsahovať všetko to, čo potrebuje bez týchto problémov. Ja si myslím, že tento návrh pána prezidenta je správny a preto aj za mojich kolegov môžem vyjadriť, že budeme hlasovať v súlade s jeho pripomienkami, teda nepodporiť tento zákon vo finálnom hlasovaní. A upozorňujem, to hovoríme ako poslanci, ktorí ho v prvom čítaní podporili a mali naozaj maximálnu vôľu ho schváliť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2018 12:07 - 12:14 hod.

Miroslav Beblavý
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.6.2018 11:06 - 11:06 hod.

Miroslav Beblavý
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa ospravedlniť Národnej rade za chybu, lebo ja som prečítal zle body. Takže ešte ospravedlňujem sa. Mali to byť body 67 až 69, tlače 934 až 936. Prepáčte mi ešte raz za túto chybu. Som zle body prečítal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.6.2018 11:03 - 11:04 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, aj po predchádzajúcej konzultácii s vami si dovolím navrhnúť presunutie bodov 66 až 68 na najbližšiu schôdzu Národnej rady. Tento svoj návrh odôvodňujem tak, že tie body boli časované, aby súladili aj s predložením vládneho návrhu v tejto oblasti do Národnej rady, ktorý mal byť na tejto schôdzi podľa pôvodného harmonogramu, ale vláda tiež ešte nepredložila svoj návrh, preto sa zdá byť účelnejšie tento návrh prerokovať na septembrovej schôdzi. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 16:09 - 16:11 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, v prvom rade dovoľte mi oceniť, že ste vystúpili v rozprave, či to bolo na výzvu alebo bez výzvy, to ja neviem, ale v každom prípade si to veľmi cením.
Na úvod len malá metodická poznámka. Vy ste ma obvinili, že pracujem populisticky s dátami a faktami. Nejak ste to nepríkladovali. Ja musím povedať, že nech by som robil čokoľvek, tomu čo ste práve ukázali vy v tom, že v jednej vete ste ma obvinili z návrhu za 400 mil., v druhej vete už to bol návrh za 300 mil., pričom ani jedno z toho nie je pravda, to sa mi len tak ľahko nepodarí. Takže keď to takto robíte, mali by ste možno aj vy viac tie slová vážiť.
Ale k tomu podstatnému. No, v tom, čo ste teraz povedali a hlavne tie veci, naozaj vidíme toho ducha Charlieho Mccreevyho a toho, že keď sú peniaze, treba ich míňať, lebo to je problém vášho pôsobenia ako ministra financií, že akékoľvek dodatočné peniaze prídu, vy ich miniete a niekedy aj viac. A tým pádom to nie je otázka koalície. Vy ste to robili pred voľbami v roku 2016, ten posledný rok a pol ako súčasť vlády jednej strany. A musím povedať, že aj v tejto vláde, nieže by som chcel SNS a MOST obhajovať, ale najväčší pohonič nových výdavkov sociálnych pseudobalíčkov a opatrení ste vy, myslím teda strana SMER, nie SNS, nie MOST.
Ako SNS sa občas priskočí nejakými trinástymi platmi a podobnými vecami, ale tie im vždy úspešne obstriháte natoľko, že fiskálne je z toho taký bonsaj. Ale tie vaše, tie vaše nápady sú to, prečo nemáme prebytkový rozpočet, nápady vašej strany. A ak tu bude ekonomika o niekoľko rokov v krachu kvôli nezvládnutej bubline, čo nám v nejakej miere už dneska hrozí a vy nerobíte nič preto, aby tak nebolo, naopak, nalievate do nej ďalšie peniaze, ako sám píšete, tak to bude predovšetkým zodpovednosť strany SMER – sociálna demokracia a v rámci nej najmä vášho, keďže ste sa nevedeli postaviť k tomu, že váš premiér ešte nevidel alebo súčasný predseda ešte nevidel peniaze, ktoré by neminul. A vy ako minister financií ste mu v tom plne vyhoveli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 15:53 - 15:53 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Pardon, ďakujem pekne, kolegovia. Toto je, ak sa nemýlim, posledný bod pána ministra financií v tejto snemovni dneska. To znamená, že ak bude reagovať len v záverečnom slove, ako on to má vo zvyku, nebude už na neho možné reagovať, čo ja považujem za zneužívanie rokovacieho poriadku, a preto sa mu len chcem vopred ospravedlniť, že tu nebudem na jeho reakciu. Ak by vystúpil v rozprave, tak by som si, samozrejme, jeho reakciu veľmi rád vypočul, ale nebudem nadŕžať zneužívanie rokovacieho poriadku na to, aby človek mohol byť bez možnosti diskusie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2018 15:37 - 15:52 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážený kolega, vážený pán minister, vystúpenia v pléne Národnej rady sú často určené rôznym obecenstvám. Niekto hovorí len sám pre seba, pre svoje potešenie, niekto hovorí pre televízne kamery, niekto hovorí preto, aby si z toho vytvoril neskôr dvojminútové youtube video. Niekto hovorí pre svojich kolegov, ak tu náhodou sú, poslancov, a ja dneska budem hovoriť k vám, pán minister, niežeby som teda nechcel, aby to počúvali aj ostatní, ale naozaj budem hovoriť primárne a základne k vám. A ten dôvod je nasledovný.
Počas tých prvých dvoch rokov vlády Roberta Fica, tretej, keď sa ma pýtali novinári, blízki ľudia, o tom, že s akými členmi vlády sa dá nejakým spôsobom komunikovať, možno aj spolupracovať a minimálne účelne polemizovať, tak ja som vždy hovoril, že traja ministri v tej vláde, ktorí stoja aspoň, aspoň za tú komunikáciu a za pokus niečo rozumné urobiť, a bola to pani ministerka Žitňanská, bol to pán minister Drucker a boli ste to vy.
Pani ministerka Žitňanská už nie je ministerkou, pán minister Drucker tiež nezvládol svoje pozemky a svoje ambície a z tých ministrov, s ktorými stojí za to viesť či už polemiku, alebo spoluprácu, ste v tej vláde zostal sám, a tým pádom aj cítim určitú povinnosť predsa len aj na vás uplatňovať možno prísnejšie kritériá ako na iných, ale aj s vami naozaj diskutovať a nielen teda predviesť takú tú klasickú parlamentnú ohadzovačku sa tým, čo máme práve k dispozícii. No a v rámci toho mi dovoľte hovoriť a začať tým, čo sa udialo v krajine, ktorá nám v mnohom môže byť vzorom aj v dobrom, bohužiaľ, v niečom aj v zlom, a to je Írska republika.
Írska republika zažila niečo podobné ako Slovensko, to znamená, že po dlhých, po dlhom období stagnácie vďaka silným reformám zaznamenala veľmi silný hospodársky rast, ktorý je postavený najmä na zahraničných investíciách a ktorý priniesol významné zlepšenie životnej úrovne, ale následne sa aj vďaka nezodpovednej politike a prehrievaniu ekonomiky tento silný rast preklopil do finančnej, ekonomickej bubliny a realitnej v ich prípade, ktorá viedla k tomu, že ten krach, tá finančná kríza v roku 2008, ´9, ´10 sa v Írsku prejavila jednou z najhorších podôb v Európe spolu s teda Gréckom a čiastočne so Španielskom a Portugalskom. Írsko zažilo veľmi zlé časy, dneska sa z nich postupne dostáva. A v rámci tých veľmi zlých časov, Gréci, pardon, Íri na rozdiel od možno Slovákov venovali predsa len viac pozornosti minulosti a skúmali aj to, prečo sa to stalo a kto zlyhal.
Ja by som chcel dneska hovoriť o írskom ministrovi financií, ktorý sa volal Charles McCreevy, ktorý bol ministrom financií v rokoch ´97 až 2004, teda zhruba obdobné obdobie, ako už ste skoro ministrom financií, a ktorý potom odišiel na vrchole slávy do Európskej komisie robiť komisára. Len keď potom riešili po roku 2008, kto má zodpovednosť za to, že tá kríza, že tá finančná realitná bublina v Írsku bola tak masívna a že Írom tak uškodila, tak zavolali aj bývalého ministra McCreevyho pred parlamentnú vyšetrovaciu komisiu, aby sa spovedal aj za svoj diel zodpovednosti. A on akýkoľvek diel zodpovednosti odmietol. Najprv povedal, že "za mňa to nebolo", a keď mu ukázali veľmi jasne, že opatrenia, ktoré prijímal alebo často skôr neprijímal, keď bol ministrom financií, vo vzťahu k rozpočtu priliali obrovské množstvo oleja do tej, do toho ohňa, ktorý sa v írskej ekonomike rozhorel, do tej bubliny, a že už práve pre jeho nástupcu bolo v podstate takmer neskoro s tým niečo urobiť, tak sa bránil vetou, ktorú, verím, že s ňou budete hlboko stotožnení, lebo v inej verzii som ju počul viackrát od vás a to povedal, že "keď máte peniaze, musíte ich míňať". Čo znie veľmi ľudsky rozumne, ale z pohľadu ekonómie, ktorá je vo vysokom štádiu prehrievania sa, je to to najhoršie, čo môžte urobiť. A preto sa mi dovoľte sa teraz preniesť z Írska, lebo už trávime v ňom zopár minút, na Slovensko do dnešného dňa a pozrieť sa na to, akú správu o stave tejto krajiny a ekonomiky aj vašej možnej spoluzodpovednosti dnes kreslia údaje, ktoré máme k dispozícii.
Samotná, samotný program stability, ktorý nám dnes predkladáte, hovorí, že ekonomika sa v tejto chvíli už prehrieva nad svoj potenciál, že je na neudržateľnej ceste, z ktorej sa bude musieť vrátiť. Zároveň v tej istej správe hovoríte, že fiškálna politika v tomto období dodáva do tejto prehriatej ekonomiky ďalší dodatočný fiškálny impulz, ktorý vy sám kvantifikujete na úrovni jedného percenta HDP. To znamená, že do prehriatej ekonomiky nalievate ďalšie peniaze v tejto chvíli. Zároveň sme na ostatnej schôdzi mali správu Národnej banky Slovenska o finančnom trhu, kde Národná banka, inak to teda veľmi nudná a konzervatívna inštitúcia, priamo povedala, že čelíme neudržateľnému rastu úverov na všetkých frontoch. Teda nemáme bublinu, ktorá by bola lokalizovaná niekde, v jednom konkrétnom trhu, ale máme obrovský nárast úverov nielen na bývanie, ale aj spotrebných úverov, aj úverov pre podniky. A Národná banka doslova povedala v tomto dokumente, že domácnosti sa v súčasnosti zadlžujú rýchlejšie, ako je nárast ich príjmov, čo je, čo je neudržateľné. Nikto si nemôže dlhodobo rýchlejšie požičiavať ako zarábať, pretože potom to nemá z čoho splatiť.
Zároveň nám rastie inflácia. V tejto chvíli už je niekoľký mesiac nad cieľom Európskej centrálnej banky na Slovensku, ktorý cieľ je do, maximálne do dvoch percent. Už sme cez dve percentá a aj budeme. A zároveň sme vstupom do eurozóny – a všetci sme to vedeli – stratili možnosť ovplyvňovať to cez štandardnú menovú politiku. To je štandardná vec, ktorá by sa diala v takomto období, je, že Národná banka by začala prudko dvíhať úrokové sadzby, aby ochladila ekonomiku a tým to obránila. My sme odovzdali svoju menovú politiku do Frankfurtu z dôvodov, ktoré sú dobre známe a ktoré platia. Ale to, čo znamená takáto politika, je, že finančná fiškálna politika štátu musí o to viac kompenzovať to, že máme nulové úrokové sadzby na úrovni celej eurozóny.
V súčasnosti sa vo väzbe na fiškálnu politiku, na to, čo je vašou najväčšou zodpovednosťou, najviac vždy rieši dlhodobá udržateľnosť. Rieši sa to, že kedy dosiahneme vyrovnaný rozpočet, aké sú indikátory dlhodobej udržateľnosti, a to je nepochybne dôležité. Ekonomika, ktorá je však v tom stave, ako je slovenská dnes, teda nad svojím potenciálom, prehrieva sa, nízke úrokové sadzby, vysoký rast úverov, rast inflácie nad cieľom, ktorá nemá svoju vlastnú menovú politiku k dispozícii, by mala mať dávno rozpočtový prebytok, aby ten chladil to, čo sa v ekonomike deje. Dovolím si pripomenúť, že írski ministri financií, ktorých dneska opľúvajú doslova v Dubline na ulici, dokonca mali aj prebytok a ešte aj to bolo málo, pretože keď sa tá finančná bublina rozbehne tak brutálne, ako sa rozbehla nakoniec tam, keďže dlho s tým nič nerobili, tak je hrozne ťažké ju zastaviť.
To znamená, moja, moje, otázka, varovanie, pripomenutie pre vás. To prvé je, že prečo nám sem dnes nenesiete prebytkový rozpočet, aby ste vyvažovali to, čo sa v ekonomike deje.
Zároveň musím reagovať jednou vetou aj na to, čo ste hovorili doteraz a to je, že každého, kto si vás dovolí kritizovať, odbijete tým, že aj oni by chceli viac peňazí na to, viac peňazí na to a že sú pokrytci a populisti. No, sú pokrytci a populisti tí, ktorí chcú naozaj všetko lepšie, ktorí chcú všetky výdavky zvýšiť a všetky dane znížiť. To sa naozaj nedá. Ale nie je v ničom populistické ani pokrytecké v takýchto ekonomicky dobrých až pridobrých časoch chcieť, aby ste aj rozumnejšie hospodárili a aj medzi jednotlivými skupinami výdavkov a príjmov hľadali priority. V našich verejných financiách za vášho vedenia nedochádza k žiadnej zásadnej reštrukturalizácii, ktorá by, o ktorú by ste sa pokúsili a kde by ste zásadne presúvali z menej prioritných oblastí výdavky alebo príjmy do prioritnejších oblastí. Nič také nerobíte a nerobíte ani strategické rozhodnutia pre budúcnosť.
V tomto dokumente, ktorý ste nám predložili, hovoríte, že zásadnými výzvami pre slovenské hospodárstvo; teda nielen pre slovenskú spoločnosť, pre slovenské hospodárstvo; je stav školstva, trhu práce a zdravotníctva. Konkrétne pri školstve zdôrazňujete základné školstvo. Ani s jedným nerobíte nič významnejšie, hoci práve tieto opatrenia by najmä v oblasti trhu práce a čiastočne školstva mohli pri prehriatí ekonomiky pomôcť riešiť. Lebo jeden z dôvodov, prečo sa ekonomika prehrieva, je nedostatok pracovnej sily. My sme dnes v situácii, kde máme najvyššiu nezamestnanosť vo V4 a to s veľkým náskokom. Ale máme jeden z najviac prehrievajúcich sa trh práce, pretože mnohí ľudia, ktorí sú nezamestnaní, nie sú pripravení na to, aby mohli pracovať. To je problém, ktorý žiadna vláda nevie vyriešiť za jeden rok. Ale vy ste ministrom financií už viac ako šesť rokov a za ten čas ste s tým urobili veľmi veľa opatrení a takmer žiadny výsledok.
Chápem, že môžte povedať, že to nie je váš problém, vy ste minister financií. To je problém ministra práce, to je problém ministra školstva, to je problém ministerky zdravotníctva. A určite vás nechcem brať na zodpovednosť za to, že by ste mali riadiť ďalšie tri rezorty, aj keď vraj Slota v blahej pamäti to dokázal, ale s výsledkami, ktoré nás nikoho netešili.
Minister financií však nie je len ten, kto drží kasu, ale je to, a ste aj podpredseda vlády, je to ten, ktorý má tlačiť zmeny v ekonomike, zmeny v rozpočte, zmeny v rezortoch tak, aby sa veci posúvali. Namiesto toho sme zo strany vlády svedkami populizmov na štýl ústavného stropu na zastropovanie dôchodkového veku, čo vy veľmi dobre viete, že je opatrenie, ktoré dneska v ničom nepomôže a v budúcnosti veľmi veľa uškodí. Jediný, komu pomôže, je možno váš predseda strany, ale aj o tom ja osobne pochybujem.
Charles McCreevy odišiel v roku 2004 do Európskej komisie mysliac si, že to stihol. Odišiel v najlepšom, ekonomika rástla, nezamestnanosť bola na historickom minime, vláda bola populárna, celkom dobre to, tam to porovnanie kríva dnes na Slovensku, ale inak to celkom sedí. A on si myslel, že unikol zo všetkých tých problémov a výziev a už to bude problém jeho nástupcu. Stal sa európskym komisárom, dosiahol vrchol kariéry a mohol sa na to všetko vykašľať. Problém je však v tom, že ono to tak celkom nefunguje, lebo rovnako ako vy bol pomerne mladý, keď to urobil. Neskončil v šesťdesiatich ôsmich, v sedemdesiatich dvoch rokoch. Skončil pomerne v mladom veku, vy ste ešte, myslím, mladší ako on vtedy, a tým pádom bol ešte stále tu, keď to celé padlo ako domček z karát, a dokonca ešte aj o sedem rokov neskôr, keď si ho zavolal ten parlamentný výbor, aby s ním riešil aj jeho spoluzodpovednosť za to, že s tým nič neurobil.
Vy keď dnes-zajtra odídete, ako sa hovorí, na post guvernéra Národnej banky Slovenska, tak zanecháte prehriatu ekonomiku, ktorá začína javiť silné dávky bublinovosti, do ktorej vy sám prilievate peniaze. Zanecháte nulový až negatívny pokrok v tých najväčších výzvach slovenskej ekonomiky a môžte to robiť s nádejou, že vám už sa to nevráti. Ale život je dlhý a tá demografia hovorí, že budeme žiť čoraz dlhšie. A preto je na zváženie pre vás, pán minister, či naozaj táto cesta najmenšieho odporu, kde ste síce nedovolili, aby sa verejné financie rozpadli, kde ste povedzme oproti Sergejovi Kozlíkovi blahej pamäte úspešný minister financií, pretože on dovolil, aby sa mu tie verejné financie rozpadli a nechal ich úplne rozpadnuté svojim nástupcom. Takisto sa rozpadli vášmu predchodcovi pánovi Počiatkovi, vtedy ste boli štátny tajomník. Ale ja ako štátny tajomník viem, že poloha štátnych tajomníkov je rôzna a je to zodpovednosť ministra. Takže to vám na hlavu hádzať nebudem.
Odídete ani nie ako Kozlík, ani nie ako Počiatek a ani z nás, verím, že nikdy nebude Macedónsko ani Grécko, ani keď tu tá bublina nejakým spôsobom, ak bude ďalej takto pokračovať a praskne, myslím, že ju, verím, že ju zvládneme. Ale vždy som si myslel a myslím si, pán minister, že vy máte na oveľa viac ako na to, aby ste nedopustili rozpad verejných financií v svojej službe, že ste mali aj na to a máte na to, aby ste to zanechali v lepšom stave, ako ste to zdedili, a aj s dlhodobým nárokom a s dlhodobou udržateľnosťou. To je, to je ten nárok, ktorý som na vás vždy mal, hovorím, na rozdiel od mnohých vašich vládnych kolegov. Je to možno v niečom neférové, že vás, by som povedal, kontrolujeme a kritizujeme na určite vyššej úrovni ako ostatných členov tejto vlády, ale je to aj cena za to, že vy takto chcete byť vnímaný a takto ste sa snažili aj postupovať.
Tento program stability, ktorý dnes, o ktorom dneska rokujeme, samozrejme, je len jeden z kamienkov celkovej dlhodobej hospodárskej politiky. Nie je to, nedochádza tu k žiadnej šokujúcej zmene, nedochádza tu k žiadnemu obratu kurzu. Je to len ďalší kamienok, ktorý hovorí, že ekonomika nesmeruje dobrým smerom z hľadiska tých vecí, o ktorých som hovoril, a ministerstvo financií za vášho vedenia tomu viac škodí, ako pomáha. A to je na človeka s vaším potenciálom nie dobré vysvedčenie.
Ďakujem.
Skryt prepis