Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi v prvom čítaní vystúpiť k návrhu tohto mimoriadne dôležitého zákona. Hovorili predo mnou už viacerí rečníci a myslím si, že nič, čo by som mohol povedať na úvod, nevystihuje šokujúcu úroveň našej reality. Je možné naozaj len z mediálnych správ alebo aj z našich vlastných zistení hovoriť možno aj hodinu o všetkom, čo sa na Slovensku v súvislosti s Policajným zborom a celkovo s vymáhaním právneho štátu deje a čo znie na prvý pohľad neuveriteľne. Keď hovorím mojim zahraničným kolegom o tom, že v dome postavenom daňovým podvodníkom býva bývalý predseda vlády a predseda najsilnejšej strany a jeho susedom je dnes vo väzbe stíhaný a možno aj objednávateľ dnes veľmi závažnej trestnej činnosti, tak mi neveria a hovoria, že to znie ako trošku z iného kontinentu než z európskeho. A hovorím, v týchto historkách sa dá pokračovať, ale podľa mňa to nie je nevyhnutné. Nie je to totiž nevyhnutné preto, že ako uviedla už kolegyňa Remišová, občania Slovenskej republiky, tí, ktorí nás tu zvolili, sú si toho veľmi dobre vedomí. Nie je náhoda, že Policajný zbor má najnižšiu dôveryhodnosť v rámci policajných zborov v rámci Európskej únie, je to výsledok dlhodobej práce, ale nie príslušníkov Policajného zboru, ale vedenia Policajného zboru a politikov troch Ficových vlád.
Myslím, že dnes sa skôr už čaká na to, aké riešenia ponúkneme a čo sa zmení v budúcnosti. Nie na to, aby sme opakovane poukazovali na škandály a v súčasnosti. Nie že by to nebola naša práca, nie že by to nebola naša povinnosť, ale v tomto už súčasnej vláde málokto verí, a preto ani nepovažujem za zmysluplné tu robiť takéto panoptikum.
To, čo naozaj potrebujeme, je verejná a politická diskusia o tom, ako urobiť rekonštrukciu štátu, pretože aj v dnešnej rozprave sa potvrdzuje, že aj v rámci opozície existujú dva zásadne odlišné pohľady na to, ako to robiť. Jeden pohľad hovorí, že netreba meniť zákony, dokonca je nebezpečné meniť zákony a treba hlavne nechať dobrých šerifov, aby ovládli politiku, a dobrí šerifovia vymenia policajných šéfov a vymenia, koho budú potrebovať a to bude stačiť. Druhý pohľad, ktorý tu zatiaľ reprezentoval pán poslanec Galko a ktorý si dovolím reprezentovať dneska aj ja, je ten, ktorý hovorí, že áno, personálne zmeny sú a budú veľmi dôležité, dokonca aj za tej istej vlády vidíme, aký je rozdiel vo vyšetrovaní medzi prezidentom Gašparom a prezidentom Lučanským – a to si nerobím ani o jednom z nich veľké ilúzie – to znamená, bez personálnych zmien sa naozaj nepohneme, na tom sa zhodneme, ale to, kde sa odlišujem od niektorých opozičných kolegov, je viera, že to stačí, je viera, že stačí ovládnuť políciu dobrými ľuďmi a všetko bude lepšie.
Máme dnes už za sebou 30-ročnú skúsenosť s demokraciou, z toho 25-ročnú skúsenosť samostatnej Slovenskej republiky. Počas týchto 25 rokov boli pri moci a políciu ovládali viaceré politické strany, najprv HZDS, potom SDK, SDKÚ, KDH a SMER. Najdlhšie to bol sám SMER, a preto aj vtlačil najväčšiu pečať svojej polícii, ale nebol to len SMER. To, čo počas tých 25 rokov vidíme, je, že za zlých čias je naozaj polícia absolútne politicky ovládnutá, zastavujú sa aj vyšetrovania v najcitlivejších kauzách, či to bolo, s prepáčením, kopanie do gúľ za Vladimíra Mečiara vyšetrovateľom, a ospravedlňujem sa dámam, ale to je výraz slávny, ktorý použil samotný minister vnútra a riaditeľ SIS v rozhovore o týchto vyšetrovateľoch, či je to to, čo sa deje za týchto vlád v súvislosti s vyšetrovaním závažnej ekonomickej aj politickej trestnej činnosti. Za tak lepších vlád sa takéto veci nedejú, ale ani za lepších vlád nebol na Slovensku skutočne nastolený právny štát, kde platilo "padni, komu padni". Mali sme priveľa škandálov, priveľa korupcie, priveľa zneužívania moci na to, aby sme mohli hovoriť len o tom, že problémom je len vláda SMER-u. Problémom je vysoká miera korupcie spoločnosti ako takej, problémom je aj to, o čom hovoril kolega Krajniak, vysoká miera oligarchizácie našej ekonomiky a politiky. A to sú problémy, ktoré sa nezmenia výmenou vlády a tým, že dobrí šerifovia prídu na ministerstvo vnútra. Koniec koncov kolega Krajniak na tom ministerstve vnútra bol a hoci sa nedá porovnať to, čo sa dialo vtedy s tým, čo sa deje aj dnes, ani vtedy sme neboli svedkami toho, čo naozaj potrebujeme a to, čo môžme pozorovať napríklad v Českej republike alebo sme mohli donedávna pozorovať v Rumunsku.
Preto podľa môjho názoru a názoru SPOLU - občianska demokracia na rekonštrukciu štátu je potrebná zmes personálnych opatrení, ale aj systémových opatrení. A tie systémové opatrenia by sa nemali týkať len tých najvyšších poschodí pyramídy, o ktorých tu diskutujeme dneska, mali by sa týkať celkového fungovania Policajného zboru. V Policajnom zbore je dnes množstvo anomálií a zle zorganizovaných procesov, od toho, ako funguje samotná NAKA, ktorá často rieši veci, ktoré nemusí a, naopak, nerieši to, čo má, spôsob organizácie práce na úrovni okresných riaditeľstiev, obvodných oddelení a množstvo ďalších vecí.
Keď som bol naposledy v okrese Revúca pred pár mesiacmi, hovorili mi miestni ľudia o tom, že v noci je v celom okrese Revúca len šesť príslušníkov Policajného zboru v službe, sú to po dvaja na troch obvodných oddeleniach. A keď pred určitým časom tiahla agresívna banda mestom Revúca, tak sa nikto nemohol postaviť, lebo v meste Revúca boli len dvaja policajti a najbližšia zásahová jednotka je v Banskej Bystrici, ktorá je hodinu a pol cesty autom. To je rovnaká súčasť problému ako neriešenie závažnej ekonomickej a politickej trestnej činnosti, pretože k pocitu bezpečnosti občanov štátu a k realite bezpečnosti občanov štátu toto patrí úplne rovnako. Keď vám beztrestne ukradnú auto, zbijú vás, okradnú vás alebo len agresívne prechádzajú po ulici ľudia, tak to rovnako búra vieru v trestný štát ako Kočner, Krajmer a Gašpar s Kaliňákom.
Preto si myslím, že musíme naozaj predstaviť úplnú reformu a komplexnú reformu Policajného zboru a toho, ako má fungovať bezpečnosť na Slovensku. My na nej spolupracujeme a ju o chvíľu predstavíme. Chcem oceniť, že strana Sloboda a Solidarita už takúto reformu predstavila a aj keď s ňou v mnohých veciach nemusíme súhlasiť, je to jediná z ostatných opozičných strán, ktorá vôbec takéto systémové riešenia diskutuje a snaží sa o nich presvedčiť verejnosť.
Je to dôležité teraz nie kvôli volebnej kampani, lebo ako všetci vieme, voľby sa nevyhrávajú detailnými programami, je to dôležité kvôli tomu, čo sa má udiať po voľbách. Je to dôležité kvôli tomu, aby sa neopakovalo to, čo sa stalo po roku ´98, keď po vláde Vladimíra Mečiara prišli k moci demokrati, mali veľký politický mandát, mali aj vôľu, ale ani len za únos a vraždu nebol vtedy nikto potrestaný a aj v mnohých iných oblastiach zavládla, nazvem to, tichá amnestia. Ona nebola rozhodnutím politikov, ja pokiaľ viem, nikdy sa nezišla koaličná rada, ktorá povedala, že nepôjdeme po tých veciach. Bola práve otázka toho, že Policajný zbor nebol dostatočne zreformovaný tak, aby naozaj išiel po všetkých podľa hesla padni, komu padni. Preto si myslím, že potrebujeme najbližší rok a pol, ktorý zostáva do volieb maximálne, hlbokú verejnú a politickú diskusiu o tom, aká má byť reforma Policajného zboru, aby sme mali spoločnú odvahu ju urobiť, ak nás voliči pošlú do vlády.
Za seba chcem povedať k tomu návrhu, ktorý tu pani ministerka dnes predkladá, že reforma Policajného zboru, tak ako ju ona poníma, teda zhora, musí riešiť minimálne tri veci. Musí riešiť manažment Policajného zboru, ako vybrať a odvolať prezidenta, prípadne celý manažment. Musí riešiť otázku inšpekcie alebo dohľadu, akú istotu má občan, že policajtom všetkým pozerá na prsty niekto nezávislý, kompetentný a čestný. A tretiu otázku, a tou otázkou je, ako sú chránení radoví policajti a vyšetrovatelia, ktorí sú najmä v prípade vyšetrovateľov už dnes podľa zákona procesne nezávislí, ale ja som ešte nestretol vyšetrovateľa, ktorý by mi povedal, že sa reálne cíti nezávislý a nedotknuteľný, ak si koná svoju zákonnú povinnosť, pretože v dnešnom systéme existuje mnoho spôsobov ako sa tých vyšetrovateľov zbaviť, ako im ublížiť, ale málo spôsobov ako ich ochrániť. Preto táto tretia časť trojuholníku je rovnako dôležitá ako tie predchádzajúce dva.
Pokiaľ ide o menovanie policajného prezidenta, ja môžem zopakovať to, čo som za SPOLU – občianska demokracia povedal už viackrát verejne, že policajný prezident je a má byť politickou zodpovednosťou ministra vnútra a vlády Slovenskej republiky. Preto si myslím, že policajný prezident by mal byť menovaný a odvolávaný tak, aby za neho vláda Slovenskej republiky a minister vnútra mohli niesť zodpovednosť. Bez ohľadu na to, kto pri moci je. Zároveň si však nemyslím, že to má byť bianko šek pre ministra vnútra, aby si mohol dosadiť kohokoľvek, alebo tam udržať kohokoľvek. Preto považujem za dôležité to, aby ten proces, ktorým sa policajný prezident vymenúva, obsahoval dostatočnú filtráciu, ktorá umožní odfiltrovať zjavne nevyhovujúcich kandidátov. Či už nevyhovujúcich morálne alebo profesne. Ten proces filtrácie a menovania, ktorý nastavila pani ministerka v zákone, toto nespĺňa. Nespĺňa to hneď z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je, že ona chce zabetónovať policajného prezidenta, a k tomu sa ešte vrátim, lebo to je jedna zo zásadných point tohto zákona, chce ho zabetónovať proti vôli a zodpovednosti ministra vnútra a vlády Slovenskej republiky, ale aj ten spôsob výberu negarantuje filtráciu. Pretože ako spomenula už, myslím, aj kolegyňa Remišová, výber policajného prezidenta je v návrhu nastavený tak, aby ho vládna koalícia a nielen vládna koalícia, dokonca tí, čo ovládajú ministerstvo vnútra, mohli ovládnuť. Aby jednoducho mohli mať istotu, že vymenujú svojho človeka. Ani s tým sa nedá súhlasiť, pretože ak ten proces filtrácie má mať svoj zmysel, musí naozaj slúžiť na to, aby sme vedeli z toho vytlačiť nevhodných kandidátov a aby na politické rozhodnutie prišli len tí, ktorí vhodní sú.
Na druhej strane návrh obsahuje aj zmenu v oblasti inšpekcie. Tento návrh chcem pochváliť, napriek tomu, že v mnohých veciach konkrétnych s tým nemusím súhlasiť, ale je to prvý vládny pokus, po mnohých rokoch, inšpekciu aspoň čiastočne odstrihnúť od moci ministra vnútra, moci prezidenta Policajného zboru a dať mu iné postavenie. Ten konkrétny návrh nie je z môjho pohľadu dostačujúci a my v druhom čítaní určite k nemu prednesieme viaceré pozmeňujúce návrhy a na rozdiel od spôsobu menovania a odvolávania prezidenta ho považujem za výrazný krok vpred, ale, bohužiaľ, nedostatočný krok vpred. Z môjho pohľadu je to dokonca asi najpozitívnejšia súčasť tohto vládneho návrhu zákona.
Čo mi naopak chýba úplne v tomto zákone, pani ministerka asi povie, že to nebolo ani jej cieľom, je ochrana, skutočná ochrana nezávislosti a nestrannosti vyšetrovateľov a policajtov pri plnení ich zákonných povinností. Ako zabezpečiť naozaj to, že policajt, osobitne vyšetrovateľ, ktorý koná v rámci svojich zákonných obmedzení, sa nemusí báť toho, že si ho zavolá jeho nadriadený, nadriadený jeho nadriadeného a rôznymi spôsobmi ho vyšachuje buď z prípadu, alebo dokonca priamo z celého Policajného zboru.
Pani ministerka, o tých prípadoch vieme, je ich veľa a pokiaľ treba, môžme o nich aj rozprávať, diskutovať, ale myslím, že je to dneska všeobecne známa skutočnosť.
Na záver preto musím povedať, že my v prvom čítaní ako SPOLU – občianska demokracia tento návrh nepodporíme, pretože jeho nevýhody a dokonca veľmi negatívne aspekty vysoko prevažujú nad tými pozitívami. Ak prejde do druhého čítania, budeme sa ho snažiť zmeniť. Ale čo je možno najdôležitejšie, a to chcem povedať na záver, je, že vládna koalícia má hlasy na to, aby to schválila, ak sa medzi sebou dohodne. Tak to je a netreba si pred tým zakrývať oči, nie je to ústavný zákon. To znamená, že na naše pripomienky, pozmeňovacie návrhy sa prihliadať nemusí. Jedine ak by bol záujem naozaj urobiť skutočne nadstranícku reformu polície, urobiť širokú politickú dohodu, ale nič také na obzore za tejto vlády nie je. Skutočným úmyslom tejto novely je zabezpečenie papalášskej imunity, zabezpečenie ochrany strany SMER po budúcich parlamentných voľbách. Pretože už dnes všetci vieme, že je vysoká pravdepodobnosť zmeny vlády aj spôsobu vládnutia po budúcich parlamentných voľbách. Strana SMER má síce stále najvyššie percentá v prieskumoch verejnej mienky, ale pripomínam, že to mal Vladimír Mečiar aj vo voľbách ´98, aj vo voľbách 2002 a nebolo mu to nič platné. Pretože pokiaľ sa demokrati dokážu dohodnúť a dokážu spolupracovať, dokážu stranu SMER prečísliť, vrátane jej satelitov a tichých spojencov.
Preto strana SMER zmenila taktiku a začala robiť hlboko defenzívnu politiku smerujúcu k ovládnutiu štruktúr a ich zabezpečeniu pred zmenou po budúcich voľbách. Tento zákon treba najmä chápať v tomto kontexte a ja tu chcem za nás povedať, že ak nám voliči dajú dôveru, nebudeme rešpektovať tento návrh, nebudeme ho považovať za návrh, ktorý je správny, a budeme podporovať všetky legislatívne kroky, aby sa to zmenilo v budúcom parlamente, pretože tento návrh nielenže nie je správny, nielenže nie je morálny, ale dokonca nie je ani prijímaný širšou zhodou, ktorá by mohla oprávňovať jeho dlhodobé pôsobenie.
Ďakujem pekne.
