Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv chcem pripomenúť kolegyniam a kolegom, že Slovensko rieši alebo rozpráva o environmentálnych záťažiach od revolúcie neustále a dokola. Prečo teraz máme náhle na stole zrýchlené konanie? Prečo sa siaha k najtvrdšiemu nástroju, ako keby sa celé roky pokutovali a rôznym spôsobom tlačili vlastníci týchto pozemkov, a keďže to nezabralo, tak ideme ich vyvlastňovať. Ale neviem o tom, že by takýto nátlak bol prebiehal.
Dnes som si ráno v nemenovanom rozhlasovom vysielaní vypočul ministra Érseka, ktorý spomínal, ako úspešne vyvlastňujú pozemky pod diaľnicami, no a vysvitlo, že tam stojí nejaký jediný domček, ktorý bráni pokračovaniu diaľnice, aj je vlastne vyvlastnený, ale respektíve vykúpený, je vo vlastníctve dneska NDS-ky, ale nikto nekoná, lebo sú rozpačití nad tým, že čo robiť a ako sa chovať. A teda trvá to už pomerne dlho.
Čiže podobné drakonické nástroje, ako je vyvlastňovanie, prichádzajú podľa mojej mienky v tejto oblasti k reči práve preto a asi len preto, že Slovensko môže získať vyše 200 miliónov eurofondov, ale len do roku ´21, a vlády predtým aj táto premárnili čas zatiaľ tým, že o envirozáťažiach rozprávali, ale hotové projekty, pripravené analýzy podloží, pripravené vlastnícke vzťahy nikde nie sú. Čiže podľa mojej mienky toto zrýchlené konanie vyplýva jednak z tej nervozity, že sa blíži rok 2021, a tiež z toho, že také zrýchlené konanie vždy vyvolá dojem usilovnosti a pracovitosti, že už to rýchle chceme zachrániť, lenže doterajšia činnosť rezortu, a opakujem, nielen za pána Sólymosa, aj za predchádzajúcich, bolo väčšinou rozprávanie o envirozáťažiach a len veľmi málokedy konanie. Práve preto aj v hlavnom meste všetky slávne envirozáťaže, čo tu máme, naďalej sú, máme tu prinajmenej deväť závažných envirozáťaží, z ktorých vrakunská je momentálne v kurze mediálneho záujmu, ale sú tu väčšie, a tá, ktorá je napríklad pod Apolom, alebo tá, ktorá je na území bývalého CHZJD sú určite aj nepomerne, nepomerne nákladnejšie, respektíve ich odstránenie.
Vyčítam teda v prvom rade nie to, že chce minister odstraňovať envirozáťaže, no veď to nikto nemôže ministrovi životného prostredia vyčítať. Vyčítam to, že nekonali doteraz, on ani vlády predtým, a teraz musia konať v zrýchlenom, zrýchleným postupom, čo bráni dostatočnej odbornej príprave. Ako počujeme, opozícia predkladá, predkladá pozmeňujúce návrhy, chceme zdokonaliť túto normu. Ako vieme, sú v nej ustanovenia, ktoré sú aj v tejto chvíli na Ústavnom súde. Určite minister povie, že on verí, že to dobre dopadne. No tak, ďakujem pekne, tak jednoznačne tam máte ustanovenie o tej predbežnej držbe, ktoré je spochybnené, ktoré Ústavný súd prijal na konanie a o ktorom koná a ktorého výsledok nemôžte uhádnuť ani zo sklenenej gule. Takže to je dosť veľký nedostatok takéhoto zrýchleného postupu.
Veľa sa hovorí o Vrakuni, kde, pretože tá, tie gudróny získali mediálnu pozornosť. Je to ale naozaj len jeden z mnohých. Ja osobne mám informácie od odborníkov, že aj tá záťaž, ktorá, a ten toxický mrak, ktorý sa pohybuje smerom na Žitný ostrov, pochádza predovšetkým zo zbombardovanej Apolky, kde sa tie spodné vody rozhýbali, odkedy sa tam začali stavať nové developerské projekty, a nie, a nie samozrejme z vrakunských gudrónov. To, že tento toxický mrak pomaly postupuje, sa vie už roky a tiež to nevyrieši, či je zrýchlené alebo riadne konanie. Preto je rozdiel je pár desiatok dní. O pár mesiacov by bolo aj v riadnom konaní a vy by ste, pán minister, mali výhodu, že by ste naozaj, nemohlo by vám byť vyčítané, že robíte neštandardné postupy, a dostali by ste spätnú väzbu od desiatok odborníkov na odpady, na vodu a aj na environmentálne záťaže, ktoré na Slovensku sú.
Vrakunská skládka zatiaľ nemá EIA a pokiaľ by sa nedávala tzv. malá EIA, tak pravdepodobne ani za rok nezačne žiadna pracovná činnosť na tom území. A na malú EIA, neviem, že či vám niekto naskočí, aj tak, aj tak by išlo prinajmenej o nejaký polrok. Čiže znovu to len dokazuje, že medzitým, čo by sa obstarávalo na tie pozemky, ktoré už máte v držbe, alebo na tie envirozáťaže, tak mohla pokojne, mohol zákon pokojne bežať v normálnom režime.
Ešte by som si dovolil zmieniť, už bolo hovorené, že vlastne aj tá vrakunská skládka nebude odstránená, ale vlastne budeme mať na území Bratislavy taký malý Černobyľ, čiže vytvorí sa schránka, v ktorej budeme dúfať, že sa tie jedy udržia. Naozaj je diskutabilné celé vybudovanie takéhoto, betónovej, takejto betónovej kapsule, jej trvácnosť nie je nekonečná, jak žiadnej ľudskej stavby. Čiže tie veľké prostriedky, ktoré sa vynaložia, nebudú finálnym odstránením envirozáťaže, ale budú len jeho dočasným akoby uskladnením na tom mieste výskytu.
Chcel by som ešte na záver svojho krátkeho príhovoru povedať, že okrem toxických skládok u nás, a strana MOST – HÍD o tom v minulosti často hovorila, existuje aj toxická politika, aj toxická legislatíva. Je to napríklad taká, kedy sa pod krytím nejakého bohumilého zámeru, ekológia je na to priam stvorená, pripravujú podmienky pre nejakú záujmovú skupinu alebo dokonca pre nejakú priamo zlodejinu alebo nejaké nie, nie veľmi férové čerpanie verejných prostriedkov.
S pánom Antalom sme boli pred chvíľou v nejakom médiu a aj on poznamenal, že no keby bol vedel, že zákon o strategických investíciách sa použije na najbohatšie pozemky v Bratislave, čiže tiež ho schvaľoval v dobrej miere, že to sa bude vždy používať len na zlepšenie výstavby diaľnic. A zrazu sa mal použiť na to, aby sa obišla samospráva v Bratislave a aby sa developeri zbavili developerského poplatku a aby si zjednodušili postup.
A presne tak môžme byť všetci prekvapení aj pri tomto zákone. Ja vám poviem, pán minister, takú konštrukciu, o ktorej by som bol strašne rád, keby sa nestala. A budeme obaja svedkom toho, či tento zákon bude na ňu, či tento zákon na ňu bude zneužitý. Na území tej spomínanej Apolky mal teda vzniknúť najväčší developerský projekt v dejinách Slovenska, nazývaný Spojená Bratislava, ktorý mal, zdalo sa, úplne zelenú aj na vláde a zdalo sa, že nič nezabráni, darmo poslanci mesta prejavovali nespokojnosť, že majú byť obídení, že nič nezabráni, že valec dvoch mega developerských finančných skupín prevalcuje samosprávne, samosprávne výkriky týchto poslancov a proste postavia si, čo len chcú. Predsa sa v poslednej chvíli hodila spiatočka a podľa mojich informácií to vyplýva z toho, že EIA nemohli dať na tento projekt, kde je mimoriadne kontaminované podložie, podľa prianí developerov, ktorí si chceli čistiť iba tie malé kúsky územia, ktoré boli presne pod ich budúcimi nehnuteľnosťami. Títo developeri sa domnievali, že dá sa, dá sa prijať EIA a urobiť stavebné povolenie aj tak, že oni vyčistia len to, kde budú mať tie domy, kde pôjdu tie podzemné garáže, a okolité desiatky hektárov, ak nie stovky hektárov, lebo to je obrovské územie, kde budú cesty, kde budú chodníky, tie budú zabetónované alebo zakryté zeleňou bez čistenia.
Keď sa ale ukázalo, že to takto nejde, zjavuje sa v zrýchlenom konaní tento zákon. A ja sa pýtam, nedopadne to teda tak, že naozaj si developeri po prijatí tohto zákona vyčistia len tie kúsky, ktoré majú pod svojimi budúcimi mrakodrapmi, a toto ostatné, tie, čistenie celej envirozáťaže na ich pozemkoch si nechajú vyvlastniť a veľkoryso prenechajú tieto náklady daňovníkom Slovenskej republiky? Neurobí snáď podobný nápad potom aj pán Babiš na najväčšom pozemku, ktorý je tuná Bramfieldom a ktorý je mimoriadne znečistený, a to sú pozemky Istrochemu a bývalej CHZJD, ktoré sa celé roky samozrejme nestavajú, pretože pôvodne ich akýsi privatizér získal za podmienky, za to ich dostal za babku, že tam bola podmienka, že odstráni, myslím, do jedného metra vrchnú pôdu a vyčistí ju. Samozrejme, to je veľmi drahý špás, takže zatiaľ sa tam nestavia nič a môžbyť sa čaká na takéto riešenie.
Podotýkam, že medzitým, medzitým ten privatizér sa majetku zbavil prostredníctvom exekúcie, záväzok tým pádom neprešiel na nového vlastníka, ktorým je podľa mojich informácií súčasný český premiér v trvalej dezignácii, alebo ako to nazvať. A lenže ak by tam chcel stavať, tak znovu príde pred bariéru, ako tam dostať stavebné povolenie, keď je tam kontaminovaná pôda. Čiže neuplatní sa aj tam táto možnosť, že štát prichýli jeho znečistenú, jeho znečistené pozemky, okrem vyrezaných a v geodetickom pláne oddelených častí, ktoré budú určené priamo na výstavbu? Nechtiac pán Antal otvára tento, alebo vy osobne a tí, ktorí zaňho budú hlasovať, otvára, aj takémuto toxickému využitiu zákona, otvára cestu tak, ako ste nechtiac, samozrejme, a ja o tom naozaj nepochybujem, otvárali cestu tomu, že zákon o strategických investíciách nemusí byť použitý iba v chudobných častiach Slovenska, kam chceme dotiahnuť infraštruktúru, ale aj v najbohatšom centre Bratislavy, kde sa nejaký oligarcha chce zbaviť poplatkov za developerské dôsledky jeho komerčnej činnosti, ktoré mu dnes už predpisuje zákon a ktoré táto výnimka, ktorou je strategická investícia, z neho sníma.
Môžte povedať, že počujem trávu rásť, ale toľkokrát už z toho semena, ktoré sa sialo takýmito podobnými dvojtvárnymi zákonmi, vyrástla nieže tráva, ale tie najalergickejšie buriny, ktoré nám vytunelovali množstvo peňazí v tomto štáte toľkokrát. Toľkokrát aj vy zo strany MOST – HÍD ste poukazovali v minulosti na tieto dvojaké zákony, že by sme mali byť všetci aj spolu s vami veľmi opatrní, ak má nejaký zákon veľmi proklamovaný verejný účel, ale vidíme a upozorňuje opozícia, že má aj nebezpečie. Tu ide o jednak hospodárenie so stovkami miliónov eur z Európskej únie, chvalabohu, ak sa stihnú tie enviroprojekty, naozaj tomu prajem, a to, že kritizujem, že vlády nikdy u nás nemali nikdy včas pripravené, peniaze prepadali, tak to mi iste uznáte, že to je kritizovateľné, lebo taký je stav. Ani tú vykričanú vrakunskú skládku nemáme pripravenú na žiadnu investíciu, myslím ani projektovo, ani prieskumami, ani nevieme, že teda aké dôsledky tej kapsulácie budú o desať, dvadsať alebo päťdesiat rokov. Sú to zložité veci, na ktoré sa rezort v takej krajine, ktorá je pomerne plná chemických skládok a najrôznejších toxických záťaží, mal venovať nie rok, ani dva, ale celé, celé tie roky od Novembra ´89.
Ide mi o to, aby sme ako poslanci, a to ste aj vy, aj ja, pán Antal, a takisto aj poslanci strany MOST – HÍD, aby sme vždy boli predovšetkým strážcami verejného záujmu. To, že si niekedy vláda chce urobiť peknú tvár, že si urobí marketing na zrýchlenom konaní, to všetko sa dá prepáčiť, ak to bude na prvom mieste slúžiť záujmu verejnosti. A to je aj dôvod, pre ktorý vznášam, vznášam tieto pochybnosti a pre ktoré kritizujem spôsob, akým sa vláda tentoraz zmocňuje problematiky odstraňovania environmentálnych záťaží.
Na druhej strane, samozrejme odstraňovanie environmentálnych záťaží budem podporovať a bude to podporovať iste každý rozumný poslanec, len žiadame, aby to nebol ošmek, aby to nebol podfuk na slušných ľuďoch, že na koniec z daní budú platiť zisky oligarchov.
Ďakujem.
