Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, prosím, upokojte plénum, ktoré je plné poslancov a potom nepočujú prejav.
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prosím plénum, aby sa upokojilo, pán poslanec Bernaťák, pani poslankyňa Zemanová.
Budaj, Ján, poslanec NR SR
Takisto pani neprítomnú, pani ministerku pozdravujem. Ja som ju spoznal ako člen vlastne gestorského výboru Národnej rady. Nemal som voči nej žiadnu predpojatosť. Vystupovala spočiatku ako odborníčka a, ale kto si dnes vypočul kauzy a obvinenia spojené s vami, pani neprítomná, pani ministerka, ten od vás čakal viac vysvetlení a viac argumentov proti faktom a argumentom, ktoré tu zazneli. Nielen poukazovanie na to, že pred ôsmimi, desiatimi a dvadsiatimi rokmi sa kradlo tiež, ale odpovede na veci, ktoré sa týkajú vás, vás osobne, vášho rezortu a vašej vlády, lebo o tej je reč v tejto sále dnes. Aj ja by som mohol pridať niekoľko argumentov z vlastnej iniciatívy a skúsenosti.
Napríklad som vás prosil, aby ste pomohla preniesť štátne lesy na území Bratislavy preč spod vlastníctva štátnych lesov, lebo tie tu rúbu ako divé, a pritom lesy na území hlavného mesta mali byť pod správou hlavného mesta. Kedysi tomu zabránilo len to, že tam bola železná opona, ale teraz si štátne lesy dovoľujú aj v tomto meste sa chovať ako čisto v hospodárskych lesoch, hoci ide o rekreačné zázemie Bratislavčanov.
Mohol by som pripomenúť aj tie chránené bukové lesy, o ktorých tu bola reč, ale rozhodol som sa, že nebudem do vašej noše plnej faktov a obviňujúcich argumentov vŕšiť ešte ďalšie. Aby sme neskončili iba pri takýchto potýčkach a vzájomných obvineniach, chcel by som si dovoliť úvahu vysvetľujúcu to, čo, na čo tu poukazovali viacerí poslanci a napokon aj vy, že prečo opozícia, rétorika opozície tunajšej parlamentnej opozície je ostrejšia, než bolo v minulých rokoch. Prečo je taký spor aj o vás a o systém, ktorý sa tu vytvoril. Vy ste totiž dnes už súčasťou toho systému. Systému, ktorý sa vytrhol svojmu účelu. Skloňujú sa tu teda hlavne pochybnosti okolo nakladania s majetkom, ktorý sme vám zverili my zástupcovia verejnosti, ale hlavne verejnosť.
Majetok je fascinujúca vec, je, môže spôsobiť aj veľký prospech. U nás ale spôsobuje veľké rozhorčenia a pocit nespravodlivosti širokej verejnosti, preto zaznievajú aj na námestiach slová "do basy", výkriky, ktoré vás poburujú. Aj tu vás poburuje, keď poslanec Matovič nazýva veci expresívne a volá po trestaní mafie, zločinov, zlodejstiev.
Vážená pani ministerka, zamotali ste sa do systému, ktorý podľa nášho názoru nehospodári s majetkom tak, ako sľuboval, a preto váš problém mieri, alebo vaša kauza, vaše odvolávanie, rovno ku koreňom našej biedy, ku slovenskému príbehu, ktorý je príbeh slobodnej a demokratickej krajiny, ale ktorý od svojho vzniku trpí jednou obrovskou chybou. Tí, čo riadia náš štát, nevedia občanom žijúcim v ňom zaručiť spravodlivosť, a tak sa stáva, že bohatstvo nevzniká prácou a úsilím, ale parazitne a zlodejsky. A ak to nazývame plným menom, ak hovoríme rečou ulice tu v tejto sále, nekonáme nič neslušné. Naopak, je veľmi slušné a potrebné nazývať v tomto prípade veci pravým menom.
Slobodná spoločnosť a slobodné podnikanie je u nás napadnuté parazitným systémom, ktorý na ňom ako zvláštny votrelec parazituje už dlhé desaťročia. Nie je to, samozrejme, pani ministerka, neprítomná ministerka, len vaša vina. Ale ste už pomerne dlhé roky súčasťou toho systému. Systému, v ktorom nebohatnú tí, čo sú najpracovitejší, najdômyselnejší, najvytrvalejší, ale bohatnú neverejné a nikým nevolené skupiny ľudí. Nečudujte sa, že sa tomu hovorí mafia, lebo tak sa tomu hovorí všade na svete. Tie neverejné ukryté a nikým nevolené skupiny, ktoré bohatnú z verejného, existujú aj na Kalábrii a na Sicílii a aj tam sa im hovorí mafia.
To, čo kritizujeme, že mafia je u nás chránená často účelovo vytvorenými, účelovo nastavenými zákonmi a je chránená aj komplicmi, ktoré ich má dosadených všade tam, kde by mali fungovať zákonné kontrolné mechanizmy. Ale nefungujú. Nefungujú preto, lebo sú vyradené, vypnuté komplicmi týchto zlodejov.
Väčšinu tohoto systému nemá bežný človek ani my ako opoziční poslanci nijakú šancu zahliadnuť v jeho úplnosti. Vidíme len kauzy, vidíme špičky ľadovca a vidíme, samozrejme, politikov, ktorí sú vystrčení do popredia, lebo niekto za to musí niesť zodpovednosť. Niekto musí ťahať tie horúce gaštany osudu, ako hovorí klasik, za tie neviditeľné skupiny, za tých nevolených boháčov, ktorí od nich žiadajú plniť služby. To sú tí koneční užívatelia výhod, ale nedá sa nič robiť, politici, ktorých vidíme, chránia týchto neviditeľných, chránia zlodejov. Nie je na tom slogane nič urážlivé, je to krutá pravda.
Takže v tomto leží naša bieda. Dnes si hovoríme o tom, že si pripomenieme sviatkom napríklad storočnicu Martinskej deklarácie. Pripomíname si, že žijeme štvrťstoročie od vzniku samostatného štátu, ale predsa máme podľa názoru občanov v štáte najvyššiu mieru korupcie v EÚ. Nemajú naši občania dôveru v políciu, nedôverujú súdy a pomaly už ani v demokratické inštitúcie. Tento, tento stav štátu je proste šokujúci a je našou obrovskou hanbou.
Od opozície vy by ste chceli, aby to takto nenazývala, lebo tým sa vraj škodí obrazu Slovenska v zahraničí. Obvinenia by sa mali vraj v tejto snemovni vyslovovať až vtedy, keď vinníkov uznajú vinnými súdy alebo čosi podobné. Len aby tu neznela reč ulice, žiadne ostré slová. Všetky zlodejstvá by sa mali bagatelizovať, zametať pod koberec. Dožíva tu ešte predstava, že veď keď sú už pri moci, no tak si namočili zobák. Však tak to bolo v uhorských pomeroch od nepamäti.
Dámy a páni, nečudujme sa a nečudujte sa, že nemohol tento stav trvať donekonečna. Nemohol nevyvolať nedôveru verejnosti. Najmä mladých ľudí, ktorí sú už scestovaní a poznajú svet.
Pán Rezník, ktorý to asi cíti podobne, dal v predvečer tohoto odvolávania pani Matečnej do televízie slávnu trilógiu Krstný otec, kde ste si mohli overiť, ako dokáže mafia premeniť reálny svet na akýsi paralelný svet, ktorej slová znamenajú niečo iné. Ctihodný človek je ten, kto vraždí, elegantne drží slovo a vždy splní rozkazy bosa. To je čestný človek v tomto svete. Dámy a páni, napriek tomu, že ten film je fascinujúci, a neviem teda, či pán Rezník nám chcel práve toto ním povedať, fakt je ten, že mafiu musíme odmietnuť, aj keď tu má takú dlhú tradíciu a silné korene.
V tomto paralelnom svete sú totižto obyčajní voliči iba úbožiakmi, ktorí majú platiť dane a triasť sa pred mocou. Pretože moc dokáže byť brutálna, moc disponuje spoluvinníkmi v radoch polície a politikov.
Vážená pani ministerka, vy ste prijala pozvanie do takéhoto systému. Nie je to vaše dielo, ale napriek tomu môžete, ak sa rozhodnete, vykročiť z tohto paralelného sveta a zrieknuť sa paralelnej morálky.
Keďže čas mi nepraje dokončiť tento prejav, chcem, prečítam iba záver alebo poviem iba záver. Nie sme iba kritici chýb a osobných jednotlivých zlyhaní, pretože už to nestačí. Pretože tu sa nedejú už iba nejaké vecné chyby a osobné zlyhania úradníkov, tu je systém a my sme kritici systému, ktorý nie iba trpí, ale vyžaduje takéto zlyhania. Možno ich vyžaduje aj od vás, pani ministerka, odmietnite to.