Videokanál poslanca

Bolo naozaj namieste, že pani poslankyňa do istej miery aj bilancovala. Treba si naozaj pripomenúť aj nad tou, aj nad týmto rozpočtom, že Slovenská republika investuje do ochrany svojho prírodného bohatstva prakticky výlučne alebo takmer výlučne z cudzích peňazí. Štyri pätiny je z eurofondov aj s ich známou pochybnou výnosnosťou.
Europrojekty sa akési naplánujú, ale keď si pozriete výdaje, tak vlastne rovnaký počet peňazí ide na rôzne typy expertíz, ako ide napríklad na ochranu samotnej krajiny. Na expertízy a analýzy spriatelených firiem dokážeme rozhádzať vlastne dokonca o necelé percento viac než na samotné zásahy. Je na mieste bilancovať, čo sme tu nechali spustnúť v životnom prostredí, a teraz by sme túžili zaplátať z európskych peňazí, pretože naozaj envirorezort sa stal, sa stal proste kolbišťom kšeftov. Od povestnej fotovoltaiky cez obchod s emisiami, cez drevoštiepku neustále každá operácia v oblasti životného prostredia nezadržateľne smerovala ku kšeftu. Tá zelená zásterka vynikajúco prikrývala obchody. Súčasný rozpočet vyzerá, pani predkla..., pani poslankyňa to nezastierala, vyzerá na pohľad dobre, ale praktiky v rezorte priniesli katastrofálne výsledky. Máme jedno z najhorších ovzduší, máme vysoký podiel chorôb súvisiacich so životným prostredím, máme stále uhoľné bane, ktorých sa nevieme zbaviť, preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, úplne chápem vaše rozčúlenie a váš tón považujem naozaj za ešte stále mierny.
Núka sa nám totiž zákon ako ďalšia ručná brzda proti podvodnému konaniu. Lenže toto podvodné konanie tentoraz vychádza z legálnych rozhodnutí súdov. Minulé - a ja som rád, že sme prijali zákon o zrušení Mečiarových amnestií, ktorý bol podobnou, podobným zásahom vlastne parlamentu v tom zmysle, že zasiahol a rúcal bariéry, ktoré by mali byť voči napríklad amnestiám prezidenta. Netajil som sa týmto názorom, že tieto bariéry nikdy nemali by, nemali byť prelamované a nemuseli by byť prelamované, keby nebola brutálne zneužitá moc prezidentská, ktorú mal Vladimír Mečiar zapožičanú.
Teraz prelamujeme nezávislosť súdov opatrením, ktoré má za cieľ zrušiť, verme, že len v tomto jednom prípade, tam sa zhodujem s kolegom Dostálom pri tom otázniku, že či je zabezpečené, že to bude len v tomto jednom prípade, ktoré má zaistiť ochranu verejného záujmu pred lúpežníkmi, ktorí sa zmocnili fiktívnych zmeniek, nepoctivo nadobudnutých zmeniek, ktoré stáli ich signatára život.
Veď toto je jedna dramatická kriminálna akcia. Naozaj nemá Slovenská republika žiadne právne nástroje, aby poslanci nemuseli prijímať ad hoc zákon, ktorými sa zasiahne do platnosti týchto zmeniek? Naozaj sa nevieme dozvedieť, ktorí sudcovia zodpovedajú, lebo o Mečiarovi vieme, že zodpovedá za to, že vydal amnestie, ktorí sudcovia to zodpovedajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, dávam návrh, aby sme o bode 42 hlasovali takisto až vo štvrtok po preloženom bode pred chvíľou.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ako ste počuli, mnohé výbory, ktoré, prerokovali to viaceré výbory, ktoré prerokovali toto druhé čítanie, nezaujali stanovisko, pretože čakali na pozmeňujúci návrh. Ten sme naozaj pripravovali veľmi starostlivo a prednášam ho až teraz v rozprave, pretože diskusie aj s klubmi pokračovali celé to obdobie.
Legislatívna rada vlády nám totiž pripravila pomerne rébus a mnohí sa domyslíte, v čom spočíval. V prvej výhrade, ktorú mala, jej vlastne dávam za pravdu, pretože náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladáme, jej aj vyjde v ústrety. Išlo o to, že tvrdila, že, že v dôvodovej správe upresňujeme definíciu biomasy. Tam aj v skutku bolo napísané, že sa upresňuje definícia biomasy, a táto literárna skratka tam nemala byť, pretože definícia biomasy bola prevzatá z európskych dohovorov a nebolo naším cieľom ju upresniť, ale bolo cieľom upresniť pre slovenské podmienky, ktoré druhy biomasy budú mať štátnu podporu alebo podporu z titulu tohoto zákona. Správnejšie teda sa malo uvádzať, že v čl. I, hovorím o dôvodovej správe nášho návrhu, sa upresňuje, ktoré druhy biomasy sa na účely tohoto zákona považujú za podporovaný obnoviteľný zdroj energie, respektíve druh biomasy podľa pôvodu tak, aby dostal dotácie. Táto nepresnosť vzniknutá zostručnením však nemala nijaký vplyv na navrhovaný text zákona. V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý prečítam na záver, túto výhradu uznávame a napravujeme.
Druhá výhrada v stanovisku vlády Slovenskej republiky bola komplikovanejšia. Tá výhrada znela, že v prípade schválenia poslaneckého návrhu sa v zákone ocitnú dve definície biomasy. V zákone, citujem teraz, "v zákone by teda fakticky boli dve rozdielne definície biomasy, čo je legislatívne vysoko neštandardné riešenie a neželaný stav, ktorý by spôsoboval interpretačné a aplikačné problémy". Súhlasím, že taká vec by spôsobovala takéto problémy, ale stanovisko ministerstva, z ktorého vyšla vláda pri svojom stanovisku, je protirečivé. Najprv konštatuje, že v skutočnosti do definície biomasy v zákone vôbec nezasahujú a nenavrhujú tam žiadne zmeny, ale zasahujú do definície obnoviteľného zdroja energie. To bol jeden citát. A druhý citát znie: "V zákone by teda fakticky boli dve rozdielne definície biomasy." Koniec citátu. Je teda zrejmé, že ak do definície biomasy v zákone vôbec nezasahujeme, nemôžme ani zavádzať protirečivú definíciu biomasy. V tomto si stanovisko ministerstva hospodárstva protirečí, prevzala ho, aj stanovisko vlády.
Podstatou nášho návrhu však je, že upravujeme, čo je podporovaný druh obnoviteľného zdroja energie, respektíve podporovaný druh biomasy. Tá úprava je taká, aby podporu už nemohli ďalej poberať presne určené druhy biomasy, to znamená, drevo, ak nepochádza z energetických porastov, drevo, ak nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, a tak ďalej. Je to presne vydefinované, ktoré drevo. Teda hlavne smerujeme k tomu, že živé a zdravé stromy by nemali byť spaľované a ešte k tomu s podporou štátu.
Takéto vymedzenie podporovaných druhov biomasy používame preto, aby sa zaviedla pozitívna dokazovacia povinnosť subjektu, ktorý sa o finančnú podporu uchádza. Ak chce dostávať peniaze od občanov, ktorí si platia elektrinu, potom musí preukázať, že spaľovaná biomasa pochádza z energetických porastov alebo je odpadom vymenovaných druhov priemyslu a tak ďalej. Inak sa totiž dokazovacia povinnosť prenášala a doteraz to tak bolo, na kontrolné orgány. A ako tie kontrolné orgány mali preukázať, keď napríklad mnohí spracovatelia štiepkovali stromy už rovno v lese? Ako sa dá preukázať, že akej kategórie strom bol štiepkovaný, ak sa dovezie do elektrárne už iba rozdrtené drevo?
Samozrejme, tento návrh ponecháva v zákone definíciu biomasy, ktorá je transpozíciou definície zo smernice Európskej únie.
Potom je tam ešte drobná zmena, keďže návrh je prenesený z predošlej schôdze, tak navrhujeme, aby nový termín bol namiesto 1. januára 1. február 1919. Teraz si dovolím prečítať (reakcia z pléna), 2019, historik ma správne opravil.
Teraz si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh. Návrh skupiny poslancov Národne rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I § 2 ods. 1 písm. a) piaty bod znie: "biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania, okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z ostatných druhov priemyslu (napr. odpadové drevené obaly a palety, odpady z dreva zo stavieb a demolácií),".
2. V čl. II sa slová "1. januára 2019" nahrádzajú slovami "1. februára 2019".
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím, že zostava statočných poslancov, ktorí aj v pondelok popoludní prišli do tejto Národnej rady, je veľmi dôkladne oboznámená s úsilím aktivistov desiatok tisíc podpisov, ale aj s úsilím skupiny poslancov, ktorá sa pokúša napraviť drobnú chybu, v úvodzovkách, ale zato dosť vytrvalú, v zákone o obnoviteľných, o podpore obnoviteľných zdrojov, kde po niekdajších aférach s fotovoltaikou nám zostal ešte jeden rest. Občania vo svojich účtoch za elektrinu platia podporu obnoviteľných zdrojov, ale elektrárne, ktoré spaľujú drevo, nie sú schopné a ochotné rozlišovať skutočnú štiepku, skutočné odpadové drevo od kvalitného dreva, ktoré by mohlo byť využité aj na celkom iné účely. Nie sú to ochotní rozlišovať za to, lebo štát im dopláca na každý kilowatt vyrobenej energie takú sumu, že sa im to vyplatí. Vyplatí sa im znášať aj občasné pokuty, ktoré sa podarí úradu pre kontrolu sieťových odvetví udeľovať týmto elektrárňam. Samozrejme, úrad, tento úrad má toľko kontrolných povinností, že tie kontroly sú len veľmi, veľmi sporadické, ani nie raz ročne, ale iba námatkove raz za nejaký čas. Aj pri týchto zriedkavých kontrolách sa potvrdilo to, čo tvrdili občania, aktivisti a odborníci, a totiž, že tieto energetické fabriky, tieto elektrárne na drevnú štiepku spaľujú aj stromy z kategórií, ktoré by spaľovať nesmeli a nemali.
V prípade, že kontroly chodia na ich hospodárske dvory, prišli na nápad a buď štiepkujú drevo rovno v lese, pretože sú prenosné, prenosná technika, ktorá štiepkuje drevo rovno v lese, a tam tým sa aj uľahčí jeho zvoz. Samozrejme, že potom sa aj uľahčí štiepkovať spolu s konármi aj kmene, alebo skladujú kmene kvalitného dreva na skladiská, ktoré sú dohodnuté a zazmluvnené u tretích osôb. Tam už, pravda, ale kontrolné orgány vstup nemajú, a preto tam kontrola už úplne zlyháva.
Máme za to, že zákon v súčasnom znení vyvoláva veľkú verejnú objednávku po novelizácii, vidíme ju už v spomínaných petíciách a iniciatívach, ktoré vznikli za ostatné roky proti súčasnému zneniu zákona, ale najmä jej hmatateľné dôsledky vidíme na svahoch a lesoch Slovenskej republiky, na ktorých nám miznú stromy. Žiaľ, nie iba tie, ktoré, ktoré zhodil vietor alebo napadli ich škodlivé, napadli škodce a kôrovce a podobný hmyz, ale aj celkom zdravé svahy lesov. Fotografie takto vyholených strání kolujú a určite ste ich mnohí už videli a s istým smútkom a hrôzou sa pýtali, prečo to už niekto nezastaví.
Ľudia v snahe zarobiť nejakú korunu predávajú spaľovačom stromov často aj stromy zo súkromia, zo svojich záhrad, ba, ako mi prišli povedať, aj z cintorínov. Proste z dreva sa stala zisková komodita, a nie za to, že by sa z neho vyrábal u nás kvalitný nábytok, nie za to, že by ho šikovní obchodníci vedeli uplatniť na trhoch Európskej únie, ale len za to, že toto drevo je spaľované s dotáciou štátu.
Návrh, ktorý predkladám, túto dotáciu ukončuje a povedie najmä k tomu, že na Slovensku sa konečne založia energetické lesy. Pôvodný zákon to totiž predpokladal. Snívali sme vtedy, keď bol prijatý tento zákon o alternatívnych zdrojov, podpore alternatívnych zdrojov, že to podnieti vysádzanie energetických lesov, ktoré sú známe z ostatných európskych štátov. Sú to celé tisíce hektárov rýchlo rastúcich drevín, ktoré sú schopné potom odovzdať túto obnoviteľnú energiu, a naozaj na takýchto elektrárňach by získavali nielen ich majitelia, ale aj obnoviteľnosť zdrojov tej-ktorej krajiny, v tomto prípade našej. Ale takéto obnoviteľné lesy sa na Slovensku nezakladajú a nezakladajú sa práve za to, že zákon umožňuje rúbať a spaľovať popri štiepke a zvyškoch v lesoch, popri konároch a rôznych zvyškoch nábytku alebo technickej výroby alebo lešení, popri nich spaľovať predovšetkým zdravé stromy.
Celá tá súčasná dotácia je tak nastavená, čiže rôzne odpadové drevo by ani zďaleka nestačilo na ich produkciu. Tak isto by nestačili konáre. Celé je to nastavené tak, že sa obišli bez energetických lesov, bez vysádzania lesov priamo určených na energetickú, energetický koniec, na ich spálenie a premenenie na energiu, obišli sa bez nich preto, lebo rúbu a využívajú lesy, ktoré k tomu určené nie sú.
Zároveň chcem s potešením povedať, že mnohí poslanci uznali argumenty, zastali sa slovenských lesov, ktoré popri vode sú našou hlavnou prírodnou hodnotou, a tak sa zákon dostal do druhého čítania. Existovali legislatívne námietky na Legislatívnej rade vlády a tie odstráni pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prečítam na záver. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý onedlho prečítam, vychádzame v ústrety pripomienkam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No, pán poslanec Budaj, ono je to tak, že ja som ešte neotvorila, vy ste v úvodnom slove, vy máte iba odôvodniť, prečo predkladáte ten návrh zákona. A potom dáme slovo spravodajcovi, potom otvorím rozpravu a v rozprave môžte prečítať svoj pozmeňujúci návrh. Dobre.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Dobre, ďakujem pekne. Ďakujem za pozornosť a nech sa páči, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Chcem oceniť pána Janckulíka, že si povšimol túto analógiu, pretože keby ma nebol neúprosný čas obmedzil, tak by som bol v nej aj ja pokračoval. Je to totiž veľmi očividné. Železničná spoločnosť na Slovensku mala problém. Bola technicky zaostalá, zanedbaná. Viete, aké boli spory so súkromnými prevádzkovateľmi, viete, aké požiare a nehody sa občas stávajú. Ubúdalo cestujúcich, efektivita tej dopravy sa čoraz ťažšie udržiavala aj preto, lebo bola odtrhnutá od osobnej dopravy nákladná, ktorá kedysi v minulosti dotovala tú osobnú. Tam sa to vyrovnávalo. Teraz tá nákladná je mimo a osobná nebola schopná sa udržať.
Znovu, riešenie bolo podobne ťažké, ako je ťažké riešenie sociálne zaostalých skupín. A núka sa jednoduché, populistické, ľuďom ľúbivé riešenie. Nech sa nahrnú cestujúci zadarmo, radšej zadarmo, potom nebudú frflať na to, že vlaky sú špinavé, zanedbané alebo staré, hlavne, že ešte chodia.
V podstate ani sa na to nemožno sťažovať, lebo je to východisko, ale je to východisko z núdze a má podobne, ako tie obedy, jednu vlastnosť, že problém nerieši, iba ho odsúva do budúcnosti. Aj tuná sa nerieši samozrejme problém sociálne slabých rodín, ale rieši sa to, aby sa aspoň v jedálňach najedli. A keď ich je málo, alebo nefunguje to, tak, tak dajme, skúsme to dať všetkým deťom. Inak oceňujem, že predkladateľ si uchováva vecný k tomu pohľad. Držím vám palce, aby ste tú kvalitu ustrážili, lebo tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skúsim to veľmi stručne v takejto poznámke. Strana SMER by mala byť priam predurčená na Slovensku na riešenie sociálne hendikepovaných skupín, nech už sú to rómske osady alebo iné. Toto sa jej nedarí. Preto prichádza s balíčkami alebo rôznymi pinzetovými riešeniami. Takým riešením pred rokmi bolo jedlá zadarmo pre sociálne odkázané rodiny. Čo sa stalo potom? No stalo sa to, že mnohé, mnohé tie vývarovne, tie školské kuchyne melú iba na jednu tretinu, tak ako to poslanec práve pred chvíľou pripomenul. Tak isto kvalita zodpovedá tomu, že je to tak trochu z donútenia a je to pre tie sociálne odkázané rodiny. Mnohé decká sa tam nechcú stravovať, potom si nakúpia v bufete to, čo vidia.
Riešenie, opäť ďalší krok, v zásade logický, sú poloprázdne školské jedálne, dáme všetky obedy zadarmo. Tento model vedie k tomu, že sa markantne zvýši zamestnanosť týchto kádrov, kuchárky, obsluha a tak ďalej, im aj príde viac peňazí o 20 %, do dvoch rokov sa zväčšia ich príjmy. Vzniká teda úplne osobitný sociálny systém na vývarovne, kde budú viazaní ľudia, kde budú čakať platy od štátu, hoci by všetko mohlo prebiehať na voľnom trhu a hoci zárodkom celého tohoto reťazca, ktorý bude stáť milióny a desiatky miliónov a ťažko ho bude meniť, ťažko ho bude meniť, začiatkom toho reťazca je neschopnosť vyriešiť, nehovorím, že len strany SMER, ale strana SMER je na to svojím teda údajným zameraním... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ťažko všetko komentovať. Ďakujem pani Zimenovej.
A na reči, že Slovensko nesmie robiť prieky xenofóbnym Maďarom ani xenofóbnym Čechom, alebo Poliakom, odkazujem, že to sú len dočasné vlády. Slovenský poslanec by mal robiť politiku, v ktorej verne slúži patriotickým cieľom Slovenskej republiky, a tou, tým cieľom ja sa snažím slúžiť a pre ne som v tomto parlamente.

Dámy a páni, tzv. Marrákešský rámec sa stal politickou hračkou. Nie je to, neprevláda tu vecná diskusia, ale vyslovene politická rétorika. Prestalo tej rétorike ísť o obsah, lebo ten je, ako si môže overiť každý, kto si tie doklady prečíta, pomerne všeobecný a pre Slovenskú republiku nezáväzný. Definované sú úmysly. Aj to prevažne nespochybniteľné, dobré úmysly, napr. boj s pašeráctvom ľudí. Iste, Slovenská republika by nemala mať žiaden problém podporovať boj s pašeráctvom ľudí alebo uľahčovanie návratu a readmisie imigrantov. Zdôrazňuje sa aj spoluzodpovednosť bohatých za biedu tretieho sveta. A vari taká spoluzodpovednosť neexistuje? Bezpochyby áno a bezpochyby leží na našich stoloch, či si to chceme priznať, alebo nie. A sú to práve krajiny, ktoré sú zdrojom migrácie. Marrákešský dohovor hovorí aj o garancii základných práv migrantov. A môžeme s tým mať vari problém, ak by sem náhodou nejaký migrant zablúdil, čo sa nedeje veľmi často, chceme mu teda upierať základné práva? V tomto je náš spor?
Teraz som ale aj ja prepadol akoby vecnému argumentovaniu a chcem hneď povedať, prečo je to omyl, lebo o tieto vecné argumenty nikomu v tejto sále doteraz vôbec nešlo. Nikto ich nevyvracal, nikto proti nim nestaval žiadne lepšie riešenia alebo lepšie argumenty. Vecné argumenty dajme bokom.
Marrákešský rámec je virtuálna, ale zároveň vítaná možnosť pre všetkých, ktorí by chceli politiku Slovenska zvrátiť a vyrovnať krok s Orbánom a Kaczyńským. Je tu takých veľa a ja som si toho vedomý, ale nesúhlasím. Dovolím si využiť právo poslanca vyjadriť aspoň osobný názor.
Slovensko v posledných rokoch vytŕčalo a doposiaľ nepodľahlo úplne vlne xenofóbie a extrémizmu, ktorá sa valí Európou a najmä strednou Európou. A áno, nerobí mi problém ako kritikovi SMER-u priznať, že bola to vláda SMER-u, aj pochváliť, že bola to vláda SMER-u, za ktorej Slovensko vstúpilo do eurozóny a do schengenu. To sú dva významné kroky na tej ceste Slovenska, slovenského politického občianstva. Od výkriku Ahoj Európa! až po dnešok tá cesta sa nikdy nezvrátila a verím, že ani nezvráti. Aj strana SMER pôsobila, ako by bola sociálnodemokratickou stranou, ako by bola štátotvornou stranou, ktorá rešpektuje tie bytostné záujmy slovenského štátu, a to je udržať sa v zóne vyspelých európskych demokracií.
Pravda, musím zároveň aj priznať, že už v predošlých rokoch sa začali náznaky erózie tohoto sociálnodemokratického smeru v SMER-u, nastali náznaky xenofóbnosti, náznaky neznášanlivosti. SMER sa začal blížiť trošku, krok po kroku k extrémistickej rétorike. Nedávno napríklad útokmi, povestnými útokmi na Sorosa. Tento skoro 90-ročný starec je sotva naozaj fyzickým aktérom nejakej politiky a nejakej dokonca politiky na Slovensku, ale stal sa - podobne ako teraz Marrákešský dohovor - vítanou fikciou, tým Veľkým bratom z Orwellovho roku 1984. (Ruch v sále.)
Prosím vás, nech poslanec Hrnko nenarušuje prednes v tejto sále, ktorá vzápätí ma plná počúva. Beriem to ako ospravedlnenie. Ďakujem.
Táto erózia sociálnodemokratizmu v SMER-e je ich vec a ani sa ňou nejdem hlbšie zapodievať. Oni samy sa budú iste rozhodovať, či v nej budú pokračovať. Robert Fico nie je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, k veci, poprosím vás, aby ste nezaoberali sa SMER-om, ale predloženým materiálom. Ďakujem.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
No to, pán prednášajúci, si vyprosím, budem sa zaoberať vo svojom príhovore... (reakcia z pléna), predsedajúci, budem sa vo svojom príhovore zaoberať tým, čím sa rozhodnem ako poslanec. (Reakcie z pléna. )
Nech sa páči, veď sa vyjadrite. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dostál, poprosil by som, aby ste sa zdržali komentárov, keď nemáte slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Toto, toto otočenie, ako som povedal, nechcem vôbec komentovať, pán predsedajúci, a naozaj to vaše napomenutie celkom nechápem. Naozaj som SMER pochválil, že predsedal vláde v dobách, kedy sme vstupovali do eurozóny a takisto do schengenu, dnes ale akoby po tých, po tom víruse sorosizmu sa vracala, vracala tematika strašenia migrantmi. No, samozrejme, je tu problém, žiadny, žiadna migrantská vlna sa nevalí, a tak na tento istý účel slúži, slúži téma Marrákešu, ktorá by inak prešla úplne bez povšimnutia. Naozaj je to nezáväzný rámec, o ktorého užitočnosti alebo neužitočnosti rozhodnú ešte mnohé, mnohé rokovania v budúcnosti, pri ktorých Slovenská republika má úplne voľné ruky, môže, môže si svoju legislatívu, pokiaľ ide o migrantov, upraviť aj tak, že nevpustí ani jedného jediného a podpísanie Marrákašského dohovoru jej v tom vôbec nebude zásadne brániť.
Chcem teda skončiť tým, že boj o Marrákešský rámec je naozaj fiktívnym a virtuálnym bojom, v zásade ide o diskurz na tému udržania západnej, liberálnej a realistickej politiky verzus, verzus opak - neliberálna, nezápadná a nerealistická politika.
Je totiž hlúpe a nerealistické veriť, že odmietnutím Marrákešu napríklad sa problém migrácie stratí alebo že sa ním rieši. Takisto sa nerieši ani tým, že pán minister Lajčák pôjde a že bude mať právo podpísať tento rámec. Marrákešský rámec nevytvára imigráciu ani ju nevie zastaviť. Je preto nerealistické vsádzať na agresívne alebo nejaké predstavy vraždiacich riešení, ale realistické je stretávať sa na medzinárodnej pôde a čeliť tomu problému spoločne s oveľa silnejšími, vyspelejšími, bohatšími krajinami, než uzavrieť sa do domnelej izolácie a pokúšať sa čeliť tomu iba vytváraním virtuálneho nepriateľa.
Apriórna nedôverčivosť vytvára nepekný, zlý svet a plný agresivity, problém nikdy nerieši, iba sa na ňom priživuje. Problém chudobných štátov alebo štátov postihnutých suchom alebo inými prejavmi globálnej zmeny klímy je problém, ktorý neminie ani takú stredoeurópsku krajinu, akou je Slovensko. Tými, ktorí kričia, aby sme nechodili na medzinárodné konferencie, tými sa, tento hlas ten problém nepomôže riešiť. Naopak, buďme na každej medzinárodnej konferencii, kde môžme prispieť k zlepšeniu aj takých textov, ako je Marrákešský dohovor, ja som si jeho nedostatkov vedomý, ale také nedostatky majú aj mnohé iné texty OSN, ktoré Slovenská republika rešpektuje alebo aj podpísala, či už subcesívne, alebo už v dobách svojej existencie. Taká je napokon povaha týchto globálnych inštitúcií a na nej takisto svojou trucovitosťou nič nezmeníme.
Realistickosť slovenskej doterajšej politiky bola, že si aj vo Višegráde, ktorý je napadnutý vírusom xenofóbie a ultras rôzneho pravicového druhu, výhodou, výhodou tej slovenskej pozície bolo, že sa bránila pred tým, aby bola zaradená medzi krajiny, ktoré majú otvorené konanie s Európskou komisiou pre porušovanie demokracie, že sa bránila tomu, aby bola zaradená medzi krajiny označované už otvorene za xenofóbne. Nemecko a Francúzsko sú ako motto Európy iste pozorne zacielené na to, aby si všímali, či Slovenská republika udrží svoju doterajšiu - podľa mňa racionálnu - politickú líniu.
Prajem preto aj v tejto snemovni poslancom, aby svojím hlasovaním pomohli tomu, aby Slovensko si udržalo dobré meno a udržalo šancu byť aj v tejto skúške na dobrej strane v Európe.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na minulej schôdzi sme urobili rekord v odložených hlasovaniach, nikdy v dejinách sa tak zriedkavo nehlasovalo o tak dlho prerokovaných bodoch. Mnohí poslanci urobili chyby, mnohí poslanci už nevedeli, nepamätali si rozpravu. Preto navrhujem, aby sme hlasovali na tejto schôdzi po každom prerokovanom bode.