Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 19:06 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 19:06 - 19:25 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, dnes sa opozícia pokúša o odvolanie ministerky Lubyovej, ale pokiaľ si ona sama nevstúpi do svedomia a neustúpi, tak na konci dňa zrejme zostane ministerkou. Zrejme celkom zbytočne odznejú argumenty o aférach, o stratách státisícov alebo miliónov eur, ktoré buď boli vyplytvané, alebo nevyčerpané v eurofondoch na vedu a výskum. Ja si dovolím túto príležitosť využiť na krátku úvahu nad tým, že kto ju vlastne podrží.
Domnievam sa, že predovšetkým systém. Systém v tomto prípade s veľkým S. Pred rokmi ho tu vytvorili strany, ktoré nadviazali aj personálne na dobu totality. Jedna časť bývalých režimistov sa začala hlásiť k socializmu a druhá k nacionalizmu. Tieto strany dnes majú svoje konkrétne názvy. Je to SMER, ktorý obsahuje mnohé mutácie týchto postkomunistov, a je to SNS. Ich zakladatelia boli pohrobkami totality a väčšinu času od novembra, to je 30. výročie, vládnu Slovenskej republike. Konkrétne strana SNS väčšinu toho času riadi aj ministerstvo školstva. Ak teraz vidíme alarmujúce výsledky napríklad vo kvalite vzdelania mládeže, ak vidíme alarmujúce výsledky v raste extrémizmu, spôsobeného často len púhym nedovzdelaním alebo zlým vzdelaním v oblasti občianskej, tak je to aj vysvedčenie množstva ministrov, ktoré, ktorými táto strana obdarila slovenské vlády.
Systém s veľkým „S“ je podstatnejší aj než tieto dve postkomunistické strany. Ich členovia je podstatnejší, než parlament či vlády, lebo tento systém je sieť vzťahov, vzťahov peňazí, moci a médií, ktorý je známy ako železný trojuholník, iron triangle, ktorý je spomínaný v mnohých príkladoch zrútenia demokracie. Tento železný trojuholník zviera a ohrozuje demokraciu u nás, ale vlastne aj všade vo svete, kde si to ľudia dopustia.
Možno by som to ako opozičný poslanec ani nemal vysloviť, ale je fakt, že náš systém s veľkým „S“ funguje naozaj mimoriadne kvalitne. Niežeby spomenuté strany mali nejaké reformné stratégie alebo domyslené koncepty republi..., politík pre jednotlivé rezorty, to nemajú, ale to, čo vedia, je udržať systém a získavať si stále voličov. Jedno aj druhé robia vskutku zručne, majú inštinktívne, ale overené mocenské a mediálne postupy, a tak vlastne prevažujú zatiaľ v tvorbe a budovaní nášho štátu.
Povedzme si pár slov ešte o tom systéme, ktorému musí chtiac či nechtiac slúžiť aj odvolávaná pani ministerka. Ja sa domnievam, že to robí nerada, ale tie rôzne činy, za ktoré bola kritizovaná, to práve naznačujú. Aj ona vstúpila do tohoto už existujúceho systému, ktorý bol dedičstvom, vieme, po kom, a ktorý súčasní lídri SNS a SMER-u ďalej zdokonaľujú, takrečeno na pochode, alebo ako hovorí vtipný slogan, vlastnou hlavou. Schopnosť manažovať a vylepšovať systém, to chce súdržnosť, odvahu a určité schopnosti a tie aj SMER, aj SNS vskutku preukázal. Spomeňme si, ako zručne zvládnul obdobie vlády so zakladateľmi systému, to znamená s Mečiarom a Slotom. Spomeňme si, ako potichu a rýchlo rozmontoval nádejnú vládu Ivety Radičovej. Alebo na to, ako po jej páde ovládol politickú scénu a usmrtil štandardnú pravicu. Samozrejme, nejdem túto špecifickú zručnosť obdivovať, to ako keby sme obdivovali zručnosť kasárov, iba konštatujem, že funguje. Prinajmenej dovtedy, kým si náš volič nežiada skutočné odpočty hospodárenia a programov, kým nemá nároky na kvalitu verejnej služby a jej čistotu, transparentnosť, kým nemá skutočne občiansku pamäť a dokáže tak trochu detinsky naletieť na každý nový balíček, hoci ho aj on sám zaplatí vo zvýšených cenách napríklad potravín. V skutku nepozornosť a dobromysľenosť mnohých voličov spôsobuje, že postkomunisti si udržali moc aj po tom, keď sa už celkom odnaučili zručnostiam, ktoré sú potrebné na kvalitnú verejnú službu. Tá nám v týchto rokoch akosi beží, hoci aj od desiatich ku piatim, a je očividné, že vládnuci sa ňou príliš nezaoberajú, nakoniec ani pani ministerka nedokázala predložiť žiadnu zásadnú reformu, napríklad aj toho vysokého školstva, ba dokonca aj úmysel, že falošné diplomy by sa mohli teda konečne brať, zostal nedopovedaný.
Vládnuci odsúvajú prácu, pre ktorú ich vozia ministerské bavoráky, ale venujú sa udržaniu moci. Vskutku to, v čom sú majstri, nie je spravovanie štátu, ale spravovanie moci. Ak by napríklad pani ministerka Lubyová mohla hovoriť otvorene, tak pravdepodobne by vykríkla na svojich kritikov asi takto. Ako chcete inak vládnuť a ako chcete zvládnuť rozdeľovanie eurofondov a dotovanie vedy? Bez zlodejín? Bez vopred vybratých firiem? Však to vám rozbije koalíciu. Áno, pani Lubyová je v takejto, povedzme, nazvime ju, dosť mizernej situácii. Verejnosť je už podozrievavá, samozrejme, ale prax jej koalície si vyžaduje stále znovu a znovu, aby na prvom mieste neboli vecné riešenia problémov, ktorými žijú bežní občania, ale na prvom mieste sú záujmy. Záujmy silných, vplyvných, bohatých, mocných. Videli sme to teraz úplne v priamom prenose, keď sme sledovali, čo sa dialo pri voľbe Ústavného súdu, sudcov Ústavného súdu. Koalícia sa takmer rozsypala, lebo koaličníci sa nedohodli na podpore predsedu strany najsilnejšej, najsilnejšej strany koalície, ktorý si uvzal, že bude predsedom Ústavného súdu. Otras bol tak veľký, že dokonca súhlasili s verejnou voľbou, čiže odtajnili svoje, svoje hlasovanie a za chvíľu sme boli znovu tam, kde sme boli predtým. Všetko sa zahojilo. A prečo? Už znovu bude hlasovanie neverejné a už znovu sa prihlási Robert Fico do hlasovania, už znovu sa prihlásil k slovu systém. Tak to bolo aj s eurodotáciami na ministerstve školstva. Svoj kus koláča si odhryzli čudné firmy s politickými väzbami, inak by sa koalícia rozpadla. A to isté máme v zdravotníctve. A čo v životnom prostredí? A vari, vari je to inak pri nákupe vojenskej techniky? Však tam letia miliardy očividne vyplytvané a očividne bez transparentnosti. Všade panuje systém. A v rámci tohoto systému, kým panuje, zdanlivo všetko vlastne dobre beží. Hýbe sa to. Ale iba dovtedy, znovu pripomeniem tú voľbu Ústavného súdu, kým sa nezačne hovoriť, že no malo by sa dodržiavať pravidlá, termín, požadovaná kvalifikácia. Keď do toho vstúpia záujmy, záujmy strán, ich vodcov, ich mecenášov, okamžite príde k zrážke. Tomuto systému vytvorenému ešte za Mečiara a Slotu slúži aj táto vládna koalícia, ktorú možno nazývať Ficova štvrtá koalícia, aj dnes sa vládnuci chovajú ku štátu ako ku koristi. A ku koaličným partnerom ako ku spolulovcom, s ktorými túto korisť lovia. Ak si korisť medzi sebou rozdelia proti, podľa dohody, systém bez problémov pokračuje. Ak nie, je tu kríza. Robert Fico to dobre pozná a vie, že ak koaličníci dostanú každý svoj kus mäsa, aby som použil taký obraz zo zoologickej záhrady a trhajú ho kdesi vo svojom kúte tejto našej podivnej ZOO, tak jeho koalícia stojí pevne nohami na zemi a všetko ide ďalej. Systému sa proste neradno stavať do cesty. Vie to Robert Fico a boja sa ho aj iní politici, ktorí tento systém de facto tvoria. O jeho sile svedčia padnutí politickí lídri, ale aj hroby obetí, ktoré sa priplietli systému pod nohy, či to bol Remiáš, Gaulieder, Kuciak alebo jeho snúbenica Kušnírová.
Dámy a páni, ale je tu jeden jediný rušivý moment tohoto nášho podivného stavu, tejto vlády systému. Ten rušivý moment by som nazval realita. Normálna obyčajná realita. Skutočnosť, akú nájdete, keď vyjdete z tejto budovy na ulici. To je skutočnosť obyčajných, bežných občanov a voličov tejto republiky. V tejto skutočnosti je náš svet z ich pohľadu hore nohami. Ľudia to vidia a sú znechutení a zhrození, keď ministri slúži kdekomu, len nie občanom. Vidia, že je dolu hlavou, že poslanci sa vlastne nerozhodujú. Alebo že ústavní sudcovia budú ako vidno vyberaní ku tomu, aby, nevyberaní ku tomu, aby slúžili ústavnosti, ale aby slúžili nejakej strane. Ešte aj prokurátori občas u nás zastupujú zloduchov, a nie štát a niektorí policajti robia kdečo iné, než by mali, dokonca vraždia, vypaľujú alebo kupčia s informáciami s vyšetrovania.
Ľudia sú znechutení, a práve preto prepadajú často lákaniu extrémistických strán. To je ten spor, ktorý Slovensko vedie do pekla. To nie je spor ľavice, pravice, liberálov, konzervatívcov, dámy a páni, takto ďaleko sme sa v budovaní politickej scény, žiaľ, ešte nedostali. Je tu spor systému, ktorý som nazval systémom s veľkým S a obyčajného, normálneho života, reálnej skutočnosti bežného občana. Vzájomný prienik a dotyk týchto svetov je skoro nulový, je to skoro ako antihmota a hmota. Keď sa dotknú, vylučujú sa. Buď to bude jedno panovať alebo tu bude druhé. Buď tu bude vládnuť systém, alebo záujem občana.
Chvalabohu, v tomto spore medzi systémom a obyčajným človekom môžu byť ešte stále rozhodcami voliči. Tí sú síce, samozrejme, všetkými stranami rôzne balamutení, marketingovo ohlupovaní alebo kupovaní tými slávnymi balíčkami, ale napriek tomu všetkému vždy sme vsádzali my demokrati, ktorí tu tvoríme menšinu, na jedinú vec a to je zdravý rozum aj etické povedomie slovenského človeka, ktorý by mal viesť k tomu, že sa postaví na stranu dobra.
Slovenskí voliči si v skutku začínajú uvedomovať ten rozpor tak, ako som sa ho v tomto čase pokúsil opísať, a cíti to aj systém. Ako vždy, keď sa blíži riziko, že by systém padol a že by jeho, jeho pozadie bolo vyzradené a že by vinníci niesli zodpovednosť, ako vždy doteraz, systém sa už pripravuje a robí opatrenia na svoje prežitie. Lebo systém naozaj prejavuje schopnosti, ktoré jeho odporcovia, ktorí, ktoré jeho odporcom neraz chýbajú. Je súdržný, je utajený, je dokonale akčný.
Spomeňme si, že vlastne takémuto politickému systému sa podarilo prežiť rok 89, kedy korupčnostraníckym vzťahom, sa zdalo, že už naveky odzvonilo. Prežil aj Mečiarov pád v roku 1998, kedy sa mnohým zdalo, že to už hádam nie je možné. Prežil. Prežil a zdokonalil sa aj po voľbách v roku 2010, keď systém ohrozila Iveta Radičová. Čo pomohlo prežiť tomu, čo vlastne nikto nechce? Veď ten volič takýto systém na Slovensku nechce. Domnievam sa, že vždy pomohlo jednak predvídavé nasadenie nášľapných mín plus tichí spojenci medzi víťazmi. To je, to je ten problém, táto dvojitá rana, táto dvojitá taktika priniesla štýlu a systému korupcie a zneužívania štátu zakaždým zatiaľ prežitie, ba aj zdokonalenie. Teraz sa blíži termín volieb a tento núti našich vládnucich spolu s tou atmosférou, ktorú vytvorili demonštrácie, ktorá sa vytvorila vo voličskej spoločnosti Slovenska, núti našich vládnucich začať s opatreniami pre prípad, že by ich voliči predsa len prekukli. Preto tu máme boj o Ústavný súd. Systém myslí na zlé časy a chce naklásť svoje míny. A takisto sa obzerá v radoch dnešnej opozície, kde už hľadá tichých spojencov. Keď sa obzrieme v tejto sále, vieme, že je to pravda. Preto sa môže opäť stať, ako už viackrát, že v okamihoch, keď budú demokrati oslavovať víťazstvo, systém už bude dávno pripravený na skoré obnovenie svojej moci.
Dámy a páni, súčasťou príprav na voľby je aj činnosť pani Lubyovej. Neférovo rozdeľované eurofondy sú predsa tzv. podporou pre našich ľudí. Relativizovanie pochybenia predsedu parlamentu, ktorého užívanie akademického titulu demoralizuje verejnosť, demoralizuje študentov, je zlým príkladom pre každého, kto sa usiluje získať úspech vlastnými silami a bez švindľov. Aj toto jej počínanie je súčasťou relativizácie hodnôt, vďaka ktorej systém prežíva.
A rovnako ma mrzí jej mlčanie pri škandalóznom chovaní vlastného predsedu, ktorý dokazuje, že hoci je najvyšším ústavným činiteľom štátu, ktorý je v Európskej únii a NATO, nedbal by najradšej byť v euroatlantickom spojene..., súručenstve poskokov Kremľa. Systém má rám takéto ministerky, ktoré vedia, kedy majú mlčať, a vedia, do čoho sa nemajú starať a kedy majú vyhovieť našim ľuďom. Preto som povedal, že nepochybujem, pokiaľ pani Lubyová sama si nevstúpi do svedomia, že by sme dneska presvedčili koalíciu, aby ju odvolala. Možno si to ani nemôže dovoliť. Systém si praje pokračovať.
Pani ministerka nemala pred nástupom ktovieakú dlhodobú prax v oblasti, samozrejme, nejakých reforiem školstva, myslím, že sa tým veľmi nezaoberala, ale v expertnom prostredí bola veľká ochota jej pomôcť. Bola to nastupujúca ministerka po dosť zle končiacom ministrovi, teda síce opäť SNS, ale naozaj som mal také ohlasy, že jej ľudia boli ochotní pomôcť, ale túto šancu premárnila. Mala šancu postaviť sa proti požiadavkám, aby vychádzala v ústrety tzv. našim ľuďom, mala šancu vyjadriť sa, ako ministerka školstva to naozaj mala urobiť, k otázke rigoróznej práce predsedu SNS, mala takisto šancu povedať všetkým vysokoškolským študentom, ktorí poctivo študujú, že stojí na ich strane, aj keby ju to malo stáť ministerský post. Nevyužila tieto šance a to je dôvod, prečo tu dnes sme a prečo pani ministerka Lubyová bude navrhnutá na odvolanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 18:59 - 19:00 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Pani ministerka, pán Matovič vymenoval štyroch politikov SNS, ktorých systém prestal chrániť. Zatiaľ mlčky prijali trest a zrejme iba oni vedia, čo zlé urobili, že zrazu niekto spravodlivosti odviazal ruky. Ale s týmto naozaj musíte rátať aj vy. Jednoducho dnes vás systém chráni, ale zajtra, o päť rokov, o desať rokov, verme, že buď tu systém nebude, alebo sa stane, že budete vy sa hodiť na to, aby sa odprezentovalo, že je tu aspoň aká-taká spravodlivosť.
Preto naozaj skúste zvážiť, či nie je najvýhodnejšie pre vás odísť z tohoto postu, kým je ešte čas.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2019 11:27 - 11:28 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Našim kolegom, ktorí sa prezentujú ako sociálni demokrati, treba naozaj pripomenúť, že toto je iracionálna sociálna politika. To, aby daňový bonus končil v predškolskom veku, kedy de facto začínajú náklady na potomstvo, je irónia alebo nejaká absurdita legislatívna.
Dámy a páni, Slovensko nie je v takej situácii, že by mladí ľudia programovo nechceli mať rodiny. Ak je útlm, tak je často z núdze a zato, že každý mladý človek má dnes ťažkosti uviesť sa aj na trhu práce, aj v profesnej kariére. Pomáhajme štartu nie iba do predškolského veku. Ľudia predsa nie sú hlúpi a vedia, keď nie z vlastnej skúsenosti, tak z pozorovania okolia, že tie skutočné výdaje na potomstvo nastávajú práve až príchodom do školy a naozaj rastú, rastú až po dosiahnutie dospelosti a často, samozrejme, aj ďalšie roky štúdií. Ak chceme mať z tohoto opatrenia skutočnú podporu rodiny, tak musí trvať dlhšie. Presne tak, ako to navrhujú predkladatelia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 13:13 - 13:15 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Skutočne, pán Dostál, keď Robert Fico v ´98. predložil poslancom požiadavku zmeniť pravidlá na voľbu generálneho prokurátora, tak nepochyboval o tom, že inak to nejde. Jednoducho, áno, zmeniť ich kvôli jednotlivcovi, to sa, to nevyznieva veľmi systémovo, ale stáva sa to. Teraz ide o to, že pravidlá už netreba rešpektovať. Dokonca teda všetci sme videli, že ho veľmi zaskočilo a sklamalo, že v jeho prípade sú pravidlá prekážkou.
Ešte jedna poznámka. V novembri si myslím, že bolo všetkým - a myslím, že aj Robertovi Ficovi - pomerne jasné, tam poukazujem, že zdá sa, že aj v ´98. ešte mu bolo jasné, že pravidlá proste už musia platiť pre každého a že výsady a privilégiá vysokých politikov nielenže neplatia, ale je veľmi nevhodné a neslušné sa ich aj nejak domáhať alebo dovolávať, lebo to poriadne naštve ľudí.
Teraz sa zdá, že určitá časť politickej scény, jak ten čas od novembra plynie, tak toto úplne zabudla. A ten rozdiel chovania pána kolegu Fica medzi rokom 1998 a 2019 to veľmi výrečne ilustruje. Vtedy chcel aspoň zmeniť pravidlá, teraz chce, aby pravidlá pre jeho prípad neplatili, lebo je veľmi známy, je populárny, má najsilnejšiu stranu a tak ďalej atď.
Tento rozpor medzi, medzi atmosférou, v ktorej žije táto časť politickej scény, a slovenskou verejnosťou, najmä mladou, je už tak priepastný, že on je zdrojom toho spoločenského... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 13:00 - 13:02 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
No veď v tomto si, pán kolega, rozumieme. Ide o to, s čím tí bývalí politici na Ústavný súd idú, že či tam odchádzajú odísť z politiky, alebo či tam odchádzajú osedlať si a zapriahnuť Ústavný súd do svojej politiky. To je poznámka k tomu, čo ste povedali.
No škoda, že ste nedopovedali, že či by ste volili Mikuláša Dzurindu na Ústavný súd, lebo dobre rozumiete, že tento príklad nebol uvedený človekom, ktorý by nevedel, že Mikuláš Dzurinda nemá 15 rokov právnickej praxe.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2019 12:51 - 13:00 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, stojíme pred doslova historickou voľbou a chcel by som niekoľkými vetami presvedčiť aj verejnosť a aj vás, aby ste ju brali s takouto vážnosťou. Historickou je predovšetkým kvôli situácii, ktorá sa vytvorila na Ústavnom súde.
Ústavný súd v našich podmienkach bol celé roky, a tak bol aj založený, postraníčtený a zákonodarci, ktorí vytvorili takýto model voľby ústavných sudcov, predpokladali, že sa nezvrhne na úplne orgán nejakej politickej strany cez dva také mechanizmy:
Za prvé rátali s tým, že sudcovia pri tom 12-ročnom mandáte, vybral sa veľmi dlhý mandát, pocítia lákanie tej slobody svedomia a vedomia a odpútajú sa od politických strán, ktoré ich do funkcií poslali. No spravidla, samozrejme, títo ústavní sudcovia neboli nejakí funkcionári politickej strany, a tak takáto šanca tam, aspoň sme tomu všetci verili, bola a v mnohých prípadoch sa aj potvrdila. Pokiaľ sa na Ústavný súd dostal človek, ktorý mal pevnú odbornú a morálnu integritu, tak napriek tomu, že bol zvolený politickou stranou, a mohol by som tu viaceré také príklady menovať, snažil sa súdiť, tak sa nám zdalo, podľa svojho vedomia a svedomia. V tomto nedokonalom modeli, ktorý tu máme, sme aj tomu boli veľmi radi.
Druhá zábezpeka proti tejto jednofarebnosti Ústavného súdu tkvela v tom, že zákonodarca predpokladal, že po nejakom čase, keď sa na Ústavnom súde uvoľnia miesta, budú dovolené inou skvadrou politikov, a tak sa nebude môcť nikdy vytvoriť úplne jednofarebný Ústavný súd.
Tieto obidva mechanizmy majú byť teraz vlastne, má sa ukázať ich Achillova päta. Ten prvý mechanizmus má byť potretý tým, že nielenže v minulej voľbe presadila táto koalícia priamo predsedkyňu poslaneckého klubu, čiže politika par excellence, ale teraz má byť presadený vlastne predseda strany a najmocnejší politik súčasného Slovenska a má, máme predstierať, že neprichádza k postraníčteneniu Ústavného súdu.
Už v minulosti k nemu prišlo, a to tou súhrou okolností, že v dobe vlády Mikuláša Dzurindu alebo jeho garnitúry Mikuláša Dzurindu neboli obsadené uvoľnené miesta, Dzurindova garnitúra ich vlastne prenechala Ficovej. A tá teraz teda koná, najprv obsadila v minulej voľbe už spomínaných dvoch ústavných sudcov a teraz symbolom toho postraníčtenia sa stáva osoba samotného predsedu strany a nedávneho premiéra Roberta Fica.
Nechcem sa vôbec zaoberať jeho osobou, hoci sa viacerí moji predrečníci sústredili aj na túto tému a isteže nachádzali argumenty. Chcem povedať, že nesúhlasím s takýmto výberom preto, prečo by som rovnako nesúhlasil, keby sa bol na sklonku svojej kariéry na Ústavný súd chcel preniesť povedzme Mikuláš Dzurinda. Politickí lídri takýchto, takýchto garnitúr nedávajú garanciu, že jeden nevytvára červený a druhý modrý Ústavný súd. Najmä v situácii, keď teraz je Ústavný súd naozaj menovaný už dlhodobo, už viac než dekádu iba garnitúrami Roberta Fica.
K historickým momentom tejto voľby prirátavam aj už spomínanú zmenu, ktorá najprv vyzerala bezvýznamne, a to je zmena spôsobu vypočutia alebo prijímania prihlášok, lebo teraz sa k tomu prijímaniu prihlášok na ústavných sudcov pridalo verejné vypočutie. Ako hovorím, mala to byť taká cena útechy, opozícia bojovala za to, aby sa dosiahol, dosiahol stav, kde by opozícia aktívne mohla vstúpiť do výberu, výberu ústavných sudcov, nie iba platonickými diskusiami, tak ako to tu robíme, koalícia nám to nedopriala, resp. núkala 90-ku výmenou za to, že bude vyradený prezident.
Ostala teda cena útechy, a to je verejné vypočutie kandidátov. Treba povedať, že sprvu sa mi to zdalo tiež veľmi málo, pretože ak sme ako opozícia a demokratická verejnosť takisto spolu s nami a takisto aj Benátska komisia upozorňovali, že tvorba Ústavného súdu na Slovensku už je naozaj za hranicou a že hrozí postraníčtenie Ústavného súdu a z toho všetkého má zostať iba verejné vypočutie, tak to mi pripadalo málo. A predsa sa ukazuje, že v momente, keď sa do vecí môže zapojiť verejnosť a priebeh politických procesov majú pod kontrolou aj slobodné médiá, tak tento recept vždy prinesie pozitívny výsledok a aj v tomto prípade len vďaka tomu tu máme pozornosť verejnosti aj médií na túto voľbu, inak by všetko bolo zbehlo podľa mňa oveľa, oveľa rýchlejšie a bolo by to ale oveľa horšie.
Na záver, keďže nám nezostáva, nám poslancom, ktorí sme sa takto prihlásili, už veľa minút, chcem povedať, že historickou je táto voľba ešte z dvoch príčin a tie majú korene v spoločenskej situácii.
Jedna príčina je hrozivá, pretože tu narastá tichá, nedemokratická, tiché a nedemokratické tendencie, ktoré spochybňujú ľudské práva, spochybňujú liberálnodemokratické základy celej republiky a najradšej by sa vydali cestou k nejakej aliberálnej demokracii ruského typu.
Druhá historická okolnosť, ktorá súvisí so spoločenskou situáciou, je, naopak, síce tiež hrozivá, ale oveľa pozitívnejšia. A to je hrozivá nespokojnosť verejnosti s nespravodlivosťou, s odkladaním, že vlastne muselo prísť až k vražde dvoch mladých nevinných ľudí, aby sa zastavili aspoň, oni sa ešte nezastavili, ale aby sa aspoň začalo hovoriť o kolesách mafie, ktorá možno mohla rozdrtiť aj bývalého poslanca Lipšica a ďalších a ďalších, ktorí by bránili spravodlivosť. Z tejto strany spoločenský zápas o to, aby Ústavný súd nebol už stranícky, ale aby dával garanciu nadstraníckeho posudzovania vecí, ktoré mu budú predložené, je veľmi silné a s ním bude určite súvisieť aj nadchádzajúca demonštrácia, ktorú chystajú mladí ľudia.
Pamätajme teda, kolegovia, na celý tento historický príbeh. Ako sa nám stalo, že Ústavný súd máme príliš stranícky, ako sa stalo, že niekto plánuje, aby tomu už dal klinec do rakvy samotný predseda tej strany, ktorá za tento stav zodpovedá v poslednej dekáde, a ako nám verejnosť drží palce a žiada každého jedného z nás, aby tento proces nebol dovŕšený, aby ten klinec do rakvy nebol zatlčený, aby Ústavný súd nebol na 12 rokov zablokovaný jednou politickou garnitúrou, čím by prestal dávať nádej, že spravodlivosť a ústavnosť bude mať nadstraníckeho garanta. Má to byť naozaj olymp práva a tam nemá čo robiť stranícka predpojatosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 12:34 - 12:36 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Bolo veľmi správne, že pán poslanec ocenil vznik toho fenoménu verejného vypočutia, že sa zákon zmenil, hoci pôvodne to mal byť iba orgován, ornament, ktorý mal zakryť to, že sa nám nepodarilo zmeniť zákon, pokiaľ ide o počet poslancov potrebných na zvolenie ústavného sudcu. Pokým totiž ten počet bude iba počet vládnej väčšiny, tak je to len otlačok momentálnej moci.
A bojím sa, že keď tu rozprávame o výborných kandidátoch, ktorí sú v tej necelej štyridsiatke, že rozprávame veľmi naivne, pretože ešte nevidíme výsledok. To, kde prichádzame k tomu názoru, že pod neustálymi debatami okolo Roberta Fica sa nemá cez tento, a my sa na ne sústreďujeme mnohí, nemá sa cez tento parlament premlieť do Ústavného súdu aj veľa ľudí, ktorí by tam vonkoncom nemali byť.
V každom prípade ale aj poslanci, ktorí zabojovali v Ústavnom súde, si zaslúžili vašu zmienku aj fakt, že z toho, čo sa považovalo aj, aj s trojicami tejto zmeny iba za malý ústupok a za formalitu, ktorou zalepia oči verejnosti, sa stal významný prvok, pretože vždy, keď do hry vstúpi verejnosť, tak sa nám znovu pripomenie demokracia. Pripomenú sa nám pôvodné sľuby a pôvodné východiská, pre ktoré vôbec tá-ktorá inštitúcia bola vytvorená. A v tomto prípade sa nám veľmi jasne pripomenulo, že máme hľadať aj eticky, aj odborne schopného kandidáta, pričom to, že jeden z nich nespĺňa práve tie formálne stránky, nikto zrejme nepredpokladal.
Čiže výborne, že ste vyzdvihli význam tejto, tejto komisie a pre budúcnosť bude iste vždy užitočná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 12:15 - 12:17 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
V dlhšom prejave pána Poliačika bolo viac vecí, na ktoré by sa oddalo reagovať, najmä pokiaľ ide o riziká týkajúce sa budúcich sporov, ktoré nastoľuje radikalizácia a niekedy aj extrémizácia týchto čias.
Ale chcem sa dotknúť, a s tým plne súhlasím, ale predsa len by som s jednou drobnou vecou nesúhlasil, naozaj tak v dobrom, a to s jeho nádejou, že Ústavný súd bude odkladišťom pre momentálne najsilnejšou politika, ktorý nám vládne na Slovensku už cirka 13 rokov. Tak takúto ilúziu, pán kolega, môžte pokojne odložiť, lebo aj v tomto prípade platí to, čo pán bývalý premiér otvorenie povedal, že nikam neodchádza. Vari si nemyslíte, že tento, že on je vo veku a v situácii, kedy toto je exit, ako ste to nazvali, z politiky. To je iba vaše zdanie. A myslím, že keď sa nad tým zamyslíte, tak si to aj sami uvedomíte, že ak by tam išiel oddychovať a penzionovať, to by sa takto nebojovalo, takých možností na pokojný život on má oveľa, oveľa viac. Jeho stúpenci ho tam posielajú bojovať a nie relaxovať. Nie je to exit. Nikam Robert Fico nechce odísť. Je to politika, ide tam obhajovať svoju politiku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 11:59 - 12:00 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni, že zdôraznila historicitu tejto voľby, naozaj je pravda, že sme dúfali v zmenu pravidiel, tá nenastala, naozaj ide o najväčšiu, nenastala v tej podobe, o akú hlavne išlo, teda aby sa nestala iba väčšinovou voľbou. Naozaj ide o najväčší počet dovolenia teda z hľadiska kvantity a, samozrejme, tou, tou hlavnou vecou, na ktorú treba hľadieť, je, v akej spoločensko-politickej situácii sa táto voľba má odohrať.
Na uliciach bude už opäť onedlho dav pripomínať aj tejto sále, že verejnosť má obavy z absencie spravodlivosti v našej krajine. Verejnosť sa obáva, že tí, ktorí hľadajú spravodlivosť a pravdu, môžu byť zabití, tak ako novinár Kuciak a jeho snúbenica. A možno mohol byť zabitý náš bývalý kolega pán Lipšic a jeho kolega Žilinka.
Ak je takáto situácia v krajine a má sa a má sa vodca vládnej väčšiny stať členom Ústavného súdu, nemožno sa čudovať, že túto situáciu považujeme za prelomovú a historickú. Ak sa tak stane, opozícia sa obáva, že na 12 rokov sa môže blokovať spravodlivosť a ulica nám to všetkým už onedlho pripomenie.
Toto sú, toto sú reálne fakty, o ktorých svedčia aj prieskumy verejnej mienky. Slovensko sa obáva, že sa nedožije spravodlivosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 10:57 - 10:59 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Pán poslanec Heger vrátil loptičku v časti svojho prejavu na ten podstatný začiatok. Nejde iba o polemiku o praxi tohoto kandidáta, ale ide o to, že ide o kandidáta, ktorý je z možných kandidátov najstraníckejší. Pôvodné východisko zákonodarcov pri tvorbe tejto inštitúcie Ústavného súdu, samozrejme, bolo presne opačné, že pokiaľ by tam aj išli politici, bývalí politici, určite by nemohli byť prototypom straníckosti, straníckej predpojatosti, určite by nesmeli byť podozriví, podozriví zo zakrývania nejakej vlastnej činnosti. Preto mnohým pripadá tento krok obdobný, ako boli Mečiarovi amnestie. Dávať amnestie nie je principiálne niečo odsúdeniahodné. Ale snažiť sa zablokovať preskúmanie trestných činov, ktoré súvisia s mojou érou vykonávania moci, je odsúdeniahodné. A našťastie aj tento parlament to odsúdil.
Preto mnohí kritizujú krok Roberta Fica. Ja ani netvrdím, že on ho vykonáva v tejto, s týmto cieľom. Ale pripomína to pokus postraníčtiť Ústavný súd a zablokovať výkon spravodlivosti prostredníctvom straníckeho ovládnutia Ústavného súdu.
Tu znovu doplácame na to, že sa nezmenil zákon o voľbe a znovu chcete, vy koalícia, zvoliť len koaličných ústavných sudcov. (Ruch v sále.)
Skryt prepis