Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2018 o 15:54 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 10:28 - 10:30 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pani Kiššovej za zhrnutie argumentov. Pre mňa je naozaj otázne, ako chcú predkladatelia odpovedať na to, na tú výhradu, ktorú ste podrobne rozviedla, a to je výhrada, že Slovenská republika týmto opatrením, ktoré má charakter protekcionizmu pre výhodného, pre časť obchodnej siete, ako obstojí pred Európskou úniou, kde takáto štátna pomoc je jednoznačne zakázaná. Slovenská republika je viazaná svojimi dohodami. A ako nám ukazuje aj tento zákon, nebyť toho, tak by sa tu už rozvinul mimoriadne klientelistický systém. Európska únia sa snaží v členských štátoch zabrániť takýmto excesom.
Tu sa pred nami realizuje jeden stranícky program, koalícia tomu praje, pretože, ako ste správne poznamenali, vymieňa to za iné prúšvihy a problémy, tak jeden pomôže jak slepý, keď vedie chromého, raz pomôžeme my invalidovi tomu a druhý invalid pomôže nám. Jeden má problém s Lajčákom, tretí má problém s reťazcami, ďalší má problém s titulom a nebudeme o tom rozprávať, keď nám dáte reťazce.
V poriadku, ale na konci dňa je občan a ten váš stranícky propagandistický program bude musieť zaplatiť. To, že by boli spravodlivo tu rukami SNS rozdeľované prostriedky pre poľnohospodárov, to vám prídu určite najbližšie vysvetliť slovenskí farmári, ktorí preklínajú takúto politiku a ktorí sú tí poslední, o ktorých sa zaujímate. Veľkí oligarchovia, ktorí majú tisíce hektárov, tí si podelia, to je jasné. Veľké firmy, ktoré poskupovali družstvá a ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 16:09 - 16:14 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, toto je skutočne jeden z najdôležitejších zákonov tejto schôdze a možno aj tejto jesennej sezóny, pretože pokúša sa zaplátať veľmi významné diery v doterajších zákonoch. Teda konkrétne v celej problematike samosprávy, v nedostatkoch v zdravotníctve, tam všade občania upozorňujú na vysokú mieru protekcionizmu, korupcie, s ktorou si štátne orgány nevedia rady. Máme celú kopu dozorných orgánov aj v zdravotníctve, máme dozorné orgány na samosprávu, usilujeme sa, aby sa dostávali tie informácie aj do médií, a predsa bez kontroly verejnosti sa nič nemení. Taká je naša doterajšia skúsenosť v Slovenskej republike. Nové a nové kontrolné orgány, napr. už v spomínanom zdravotníctve negarantujú, že budú manipulované zoznamy čakateľov na operáciu. Nikto z nás si nemôže namýšľať, že to garantujú. To isté môžem povedať z vlastnej skúsenosti o samospráve. Mestský kontrolór, obecný kontrolór, NKÚ, nič tak nebráni korupcii ako pozornosť verejnosti, ako informácie, ktoré idú von smerom ku verejnosti. Tam sa to okamžite zhodnotí.
Ja osobne práve preto považujem za osobitne dôležité, že táto novela vnáša ešte viac svetla do rôznych mestských a obecných podnikov. Uvedomme si, že napríklad v Bratislave sa otáča väčšina našich peňazí mimo magistrátu. Sú to akciové spoločnosti, ktoré sa riadia obchodným právom. Pre ilustráciu môžme povedať, že ak priemerný Bratislavčan zaplatí za dane na svoju nehnuteľnosť, na byt okolo 100 eur, mnohí aj menej než 100 eur, na služby obecného charakteru, ako je doprava, odvoz smetí alebo vodné, stočné, zaplatíme ročne okolo tisícky. 1 ku 10, áno, dámy a páni, 1 ku 10, tam na magistrát sa môžme chodiť pýtať, obracať sa s informačným zákonom, ale ak sa dostaneme ďalej k podnikom a ich dcéram, tieto podniky si už nazakladali aj vnučky, tak tam náš informačný zákon nesiaha.
Mimoriadne významné dopady môže mať táto novela v práci prokurátorov. Ak sme si istí, že v zdravotníctve existuje protekcionizmus, že zoznamy by bolo treba kontrolovať verejnou mienkou, tak o prokuratúre toho vlastne daňovník vie tak málo, že môže len hádať, prečo raz v tom istom prípade vynesie, vynesú súdy a prokuratúra toleruje postupy voči jednému kriminálnikovi tak a iný je prepustený a odchádza na slobodu. Či už to je prípad teraz aktuálny spomínaných zmeniek, zmeniek Duckého, alebo je to kauza zatknutých aktivistov Greenpeace, kde samotný generálny prokurátor povedal, že proste prokuratúra v Trenčíne nekonala priamo nezákonne, ale nepostupovala presne podľa zákona. No to je veľmi žalostné vysvedčenie, ktoré bol nútený generálny prokurátor vystaviť vlastnej inštitúcii a znovu tým raz upriamiť pozornosť verejnosti, že aj táto sféra prokuratúry by nemala byť taká utajená, neviditeľná.
Rovnako sféra súdnictva, ja osobne si myslím, že nie je namieste, aby sme sa rozpakovali hovoriť o tom, ako ktorý sudca súdi, ako, aké má čakacie lehoty a ako si stojí za svojimi rozhodnutiami. Preniesť možnosť získavať informácie aj z prokuratúry o tejto oblasti považujem za veľmi veľký prínos tohoto návrhu zákona. Je poľutovaniahodné, že túto zásadnú novelu, zásadnú a jednu z najdôležitejších v tejto sezóne, musí prinášať opozícia. O to viac ďakujem kolegom poslancom, ktorí ju pripravili, a dávam ich za príklad vláde, ktorá má obrovský aparát, vie dobre, ako sú ľudia nespokojní s prejavmi korupcie alebo s nepochopiteľným chovaním prokuratúry alebo samosprávy v zmysle jej dcér a vnučiek rôznych mestských podnikov, a predsa nekoná, zostáva pasívnou. Opozícia predložila zákon, ktorý by mala koalícia poďakovať a podporiť.
Ďakujem ešte raz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 15:15 - 15:17 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pani Remišovej za pripomenutie súčasného príkladu v administratíve, teda dôstojníka bývalej ŠtB. Máte pravdu, kolegyňa, že sú ešte aj takéto lastovičky. Oni už väčšinou sú v dôchodkovom veku, pokojne si užívajú tie výsluhové dôchodky, pretože tento štát na nich hľadí, opakujem, ako na hrdinov, ktorí slúžili mimoriadne štátu, ako keby bojovali v misiách. A keď majú vysoké hodnosti – a to si oni vedia zase dopriať, vraj nie je v žiadnom štáte toľko generálov ako u nás –, tak dostávajú, tak ako už spomínaný generál Lorenc, mimoriadne, mimoriadne vysoké penzie.
Napriek tomu, že vám dávam za pravdu, chcem zdôrazniť, že nejde natoľko o tieto posledné zvyšky osôb, ako ide o ducha normalizácie, o ducha zneužívania moci. Je potom už úplne jedno, či sa to volá SIS a asistuje to pri únose prezidenta; prezidentovho syna, alebo sa to volá ŠtB a asistuje to pri zavraždení kňaza Coufala. Je to úplne jedno, jak sa to volá, ak to to isté robí.
Čiže tak ako mladí mnohí potrebovali zrejme tento rok vytriezvieť, ak si mysleli, že 90. roky sú minulosť, a vražda dvoch ich rovesníkov im ukázala, že nie, 90. roky sa za nami vlečú ako krvavý tieň, tak aj my starší si musíme jednoducho priznať, že ani normalizácia nie je minulosť. Vlečie sa s nami a za nami nielen v personálnych nomináciách, ale v praktikách moci. A tie, to je stokrát horšie než to, či jeden alebo dvaja dôstojníci niekde si ešte našli robotu. Praktiky moci znamenajú, ovplyvňujú charakter štátu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 15:00 - 15:12 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, tento návrh som už aj ja stihol v tomto pléne predkladať viackrát, spolupredkladať. A pani Verešová veľmi podrobne odôvodnila, prečo je tomu tak. Dnes by som sa chcel pokúsiť nejak ho spojiť so súčasnosťou, lebo stále tu rozprávame v blahej nádeji, že toto je minulosť, ktorú by sme mali nejakým spôsobom odčiniť, niekoho odškodniť. Ale to je ďaleká minulosť, s ktorou sa máme vyrovnávať. Obávam sa, že neodčinené zlo sa vždy vracia. Je s nami prítomné a nie je minulosťou.
Skôr než začnem k tomu hovoriť podrobnejšie, chcem uviesť, lebo asi sa to patrí, že som trochu v konflikte záujmov, som bývalý politický väzeň. Štátna bezpečnosť ma začala prenasledovať, keď som mal 19 rokov. Odsedel som si nejaké väzenie, bol som potom neskôr ďalších 20 rokov zatýkaný, vyhodený z vysokej školy, prenasledovaný, stal som sa kuričom. Keď som mal 36 rokov, tak som stál na tribúnach. Dnes mám 66. Politickí väzni nie sú odškodnení. A stojím tu kvôli nim, aj kvôli nim. Aj ich existencia a ich krivda je jeden z dôvodov, prečo som kandidoval a vrátil sa do parlamentu.
Podľa štatistík, ktoré sa mi podarilo zistiť a, pravda, iba na tých dvoch organizáciách, ktoré tu existujú a registrujú bývalých politických väzňov, tak existuje, stále ešte žije, prežíva často v biede 268 politických väzňov, 318 príslušníkov, bývalých príslušníkov PTP, to sú pracovné tábory, tzv. Čierne barety, a 10 osôb, ktoré boli odvlečené do gulagov v Sovietskom zväze. Tento rok z nich zomrelo 21 politických väzňov a 25 príslušníkov PTP. Odchádzajú mnohí ešte väzni z 50. rokov, teraz, samozrejme, je už načase moja generácia väzňov zo 70. a 80. rokov.
Dôstojníci, ktorí ich zatýkali, často mučili a väznili, požívajú v tejto krajine výsady. Lebo dôchodky, o ktorých hovoríme, to je výsada určená pre hrdinov. To je výsada určená pre ľudí, ktorí sa zaslúžili o štát. Naopak, politickí väzni, ktorí často boli vylúčení zo škôl, poberali potom komické platy v tých najhorších profesiách, lebo súčasťou ich vlastne doživotného trestu bolo to, že sa stali občanmi druhej kategórie. Len pre ilustráciu, revolúcia ma zastihla v dobe, keď priemerný plat v Československu bol 4 100 korún. Môj plat ako kuriča bol 1 480 a bola to manuálna práca. Vôbec si na ňu nesťažujem. Rád som ju robil, bola to práca hmatateľná a, priatelia, na rozdiel od práce v tejto kotolni vždy prinášala aj konkrétny výsledok. My sa často snažíme priniesť ľuďom trochu tepla alebo čohosi iného dobrého, a nedarí sa tu.
Aj v tomto prípade sa pani poslankyňa snaží predložiť zákon a odôvodniť ho, ktorý je zákon, ktorý prináša trochu dobra, trochu spravodlivosti do života ľudí, ktorí sú už na sklonku životov a ktorým ani žiadne odškodnenie nevráti roky, ktoré museli prežiť ako občania II. kategórie – často bez vzdelania, bez poriadnej práce, ktorá by ich napĺňala. Horšie je, že tým utrpeli aj ich rodiny. Sú to biedne rodiny, z ktorých aj deti niesli na sebe ťarchu týchto hendikepovaných rodín. Prenáša sa to do ich životov podnes.
No a ja som povedal, že sa pokúsim hovoriť aj o niečom prítomnom, veľmi prítomnom. Lebo dnes som mal pocit, že sa minulosť doslova dotkla súčasnosti. Môžte si otvoriť noviny na internete vo svojich počítačoch a dočítate sa, že v Kočnerovom trezore boli nahrávky Gorila. Gorila bola akcia, ktorou súčasná SIS sa snažila zmapovať nezákonnú činnosť politikov stretávajúcich sa v istom byte na Vazovovej ulici. Ten byt na Vazovovej patril ľuďom blízkym finančnej skupine Penta, ktorú založili bývalí absolventi povestného moskovského inštitútu pre rozviedku a zahraničné služby.
Aký druh, lebo tam boli dva tie druhy, aký druh v Moskve študovali, druh tejto školy, to nechcem komentovať. Isté je, že napokon táto firma zamestnala posledného generála štátnej bezpečnosti – generála Lorenca. Áno, aj tento generál poberá generálsky výsluhový dôchodok. Bol to generál ŠtB, ktorý riadil, pod ktorého vedením sa udiala bitka 17. novembra študentov na Národnej triede, pod ktorého velením sa odohrala sviečková alebo Palachov týždeň na Václavskom námestí. Tento muž našiel druhú kariéru, pretože v tejto spomínanej finte; firme zabezpečoval bezpečnostné otázky. Vzhľadom, že dnes vieme veľa o metodike Štátnej bezpečnosti, nepochybujem, že bol to jeho nápad zriadiť konšpiračné byty. Údajne ich tá firma mala šesť. Žiaľ, iba z jedného existujú nahrávky, ktoré sa, ako píšu médiá, našli v trezore pána Kočnera.
Možno sa dá citovať, že pán Haščák, jeden z majiteľov Penty, v roku 2012 nám opísal situáciu v denníku SME, vtedy ho ešte nevlastnil, medzičasom kúpil menšinové podiely, lebo ako verejne vyhlásil, chcel by mať poistku. Ale vrátim sa k tomu, čo povedal v roku 2012. Spis Gorila vraj teda videl už v roku 2006, lebo za nimi, za majiteľmi Penty, vraj bežne chodia ľudia, ktorí, citujem, "iba prídu a povedia, že majú pre nás informácie a keď im za ne zaplatíme, tak nám ich dajú".
Dámy a páni, niektorým sa iste zdá, že som odišiel od dôchodkov eštebákov kamsi do inej témy, ale myslím si, že nie. Kým sa u nás zneužívači moci smejú do očí občanom, ktorí dodržujú zákon, kým poberajú výsluhové dôchodky, ktoré sú vyznamenaním štátu pre hrdinov, dovtedy nie sú dokončené ani len základy štátu, o ktorom tu hovoríme, právneho štátu, demokratického štátu. V tých základoch sú fatálne trhliny. Na takých základoch nemôže vzniknúť demokratický štát, na nepotrestanom zle. Naopak, nielen nepotrestanom, na odmenenom zle, odmenenom výsluhovými dôchodkami. Ako chcete postaviť prácu generácií, ktoré by mali pracovať hrdo pre túto republiku, s vedomím, že dobro má byť odmenené a ten, kto pracuje a živí sa poctivo, bude mať rešpekt a povedzme aj dôchodok, možno aj výsluhový, ak sa stane hrdinom, ak bude bojovať na tej správnej strane za demokraciu a slobodu?
Títo ľudia robili všetko, eštebáci, aby hlasy za slobodu a demokraciu boli umlčané. Mučili, zastrašovali, niektorí zabíjali. Dodnes nevieme, ako bol zabitý kňaz Coufal, ako boli zabití mnohí ľudia. Kto mal na tom zodpovednosť? Prokurátori z 50. rokov súdili naďalej a dodnes vidíme tú temnú ruku minulosti aj v našom súdnictve, aj v prokuratúre. A sa tešíme, keď náhodou prokuratúra pustí tých, čo sú nevinní. Sme celí prekvapení, že nepustí mafiánov, lebo často pustí mafiánov.
Nie je to pravda, že ŠtB je minulosť. Nie je to pravda, že na Slovensku existujú zdravé základy štátu. V tých základoch sú tieto strašné praskliny ako príklad všetkým, že tu zatiaľ právo nevíťazí nad neprávom, slušní ľudia sa nedočkali spravodlivosti, ba ani akéhosi súcitu. Lebo tu už nehovoríme o spravodlivosti. Tým politickým väzňom žiadnu spravodlivosť nevieme nastoliť v tejto sále. Až na druhom svete sa môžu dočkať spravodlivosti. My im nevieme dať skoro nič. Aspoň slušné slovo, slovo prepáčte, a skončiť s tou urážkou, že odmeňovaní sú ich mučitelia. Lebo to je ich urážka. To je každý deň facka. Každý deň ráno tých pár ľudí, čo ešte žije, si môže pripomenúť, že v tomto štáte oni nie sú hrdinami. Oni sú hlupákmi, ktorých zomleli kolesá totality, a tí strojcovia totality sú v tomto štáte hrdinami, ktorí dostávajú osobitné dávky k dôchodkom.
Prosím vás, skončime s touto trhlinou v základoch Slovenskej republiky. Ona súvisí, ako ukazuje kauza Penty, generála Lorenca, kauza odpočúvaní, ako ukazuje to, že SIS-ka stále, aj v rokoch po revolúcii bola do istej miery ŠtB, kde sa kšeftovalo s nahrávkami, s ktorými chodili za Haščákom a on to otvorene hovorí. Prídu za nami ľudia a ponúknu nám a my za to zaplatíme. Na tomto stál, keď si prečítate aj Gorilu, toto je, takto vyzeral vývoj slovenského štátu už roky po tom, čo vznikol. A stále pokračuje, stále ostávajú krivé a plné prasklín základy tejto republiky. Zaceľme aspoň jednu prasklinu: Škandalózne výsluhové dôchodky eštebákov, škandalózne neodškodnenie, ani symbolické neodškodnenie ich obetí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 14:21 - 14:23 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Bol som pri vzniku Audiovizuálneho fondu a môžem len potvrdiť jeho význam. Nerodil sa jednoducho, boli aj sily, ktoré nechceli, aby sa Slovensko zintegrovalo v Európskej únii v tejto kultúrnej oblasti. Fond Eurimages vadí mnohým veľkým aj svetovým producentom, preto aj film v Eurimages je, podporuje verejný sektor, podporuje vznik pôvodnej tvorby.
Som veľmi rád, že pani Dubačová podčiarkla tie aspekty prípravy filmového diela. Hovoril som aj s ľuďmi z filmovej akadémie, naozaj táto fáza prípravy diela, treba si uvedomiť, aj tí, ktorí predkladajú zmenu legislatívy, že v prípade filmu je to odlišné. Všetko prebieha pri filme v príprave a na placi prebieha realizácia. Preto neraz čítate v médiách, že film sa natáčal, ja neviem, 14 natáčacích dní. Tie natáčacie dni sú veľmi drahé, musí sa zísť obrovský kolektív, všetko musí klapnúť, ale tá tvorivá fáza, kedy sa rozhoduje o tom, čo v tom filme bude, ten obsah sa tvorí v tej prípravnej fáze. Treba dať pozor, aby pri týchto sprísneniach sa nevylialo s vaničkou aj dieťa. Tá prípravná fáza je podmienkou vzniku kvalitného diela.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 12:05 - 12:15 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem tento návrh dať do kontextu nie dávnej histórie, aj keď má korene v dlhšej minulosti. Pred dvomi rokmi zomrel Michal Kováč, bolo to takto na jeseň, a vlastne jeho pohrebom a rekapituláciami okolo neho vznikla úplne nová atmosféra aj v spoločnosti a začala sa ofenzíva za zrušenie Mečiarových amnestií, ktorých dôsledkom, ako vieme, nemohol byť vyšetrený prípad únosu Michala Kováča ml. a vlastne to zasahovalo aj vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša.
Výhrady vládnucich voči zrušeniu amnestií boli iracionálne, pôsobilo to, ako keby sa cítili spoluvinníkmi týchto odsúdeniahodných činov, v každom prípade sme to mohli vnímať iba tak, že nositeľa týchto amnestií Mečiara a jeho éru akýmsi spôsobom berú na svoje bedrá. Bolo to nezmyselné, nemuseli to robiť, predsa to robili. Argumenty za zrušenie, argumenty proti zrušeniu Mečiarových amnestií boli v zásade dvoch typov. Jedna argumentácia hovorila, že amnestie raz už udelené sa nikdy nedajú zrušiť, aj keď sme stokrát argumentovali, ako je očividné, že Mečiar mal iba prenesené právomoci, že je vôbec diskutabilné, aby mohol takýto bezprecedentný krok robiť pri prenesení právomocí prezidenta. Akokoľvek sme argumentovali morálkou a právnym štátom a, samozrejme, spravodlivosťou, stále sa opakoval argument a hovoril najmä Robert Fico, ktorý ako právnik dával takpovediac ruku do ohňa za to, že amnestie sú nezrušiteľné, je to v rozpore s ústavou, je to v rozpore vôbec s právnymi možnosťami parlamentu.
Druhou kategóriou sa ukázalo, že sú, je ten argument, že no dobre, "naši", čiže mečiarovci, dali amnestiu na trestné činy Lexu a SIS povedzme, ale Michal Kováč dal amnestiu v kauze Technopol. Amnestiu, ktorá sa týkala jeho syna. A akokoľvek boli tieto dve, dva prípady nezlučiteľné a ani neporovnateľné, tak pre ich voličov to bola silná argumentácia: My nezrušíme Mečiara, lebo vy bránite zrušeniu rovnako amorálnych amnestií Michala Kováča ako prezidenta.
No neboli to rovnaké amnestie najmä z jedného dôvodu, na jednej strane bol únos a vražda, a tuná bola nejaká sprenevera. Druhý dôvod bol ten, že Michal Kováč ml. sa nijako nechcel vyhýbať vyšetrovaniu, ale tie amnestie potreboval práve na to, aby sa dostal pred nemeckých vyšetrovateľov, keďže Mečiarova vláda mu upierala pas a možnosť vycestovať. Ako vieme, neskôr v Nemecku aj súd prebehol a Michal Kováč nebol obvinený a nebol, nebol považovaný za žiadneho kriminálnika. Čiže toto je veľký, veľký rozdiel: na jednej strane mŕtvy Remiáš a únos, na druhej strane tento príbeh, kde vlastne Mečiarova garnitúra nastrážila na Michala Kováča pascu, do ktorej v istej, v istom zmysle aj padol, pretože, pretože vlastne získal teda od otca amnestiu, ale keď mal už ju využiť a vycestovať do Nemecka, aby sa postavil pred vyšetrovateľov, tak bol unesený. Ten únos priamo súvisel s tým, že o pár dní mal Michal Kováč už ísť do toho Nemecka. Čiže príbeh, keď si takto porozprávame, je očividne boj dobra a zla, je očividné, kto kde stojí.
Predsa ale opakovali predstavitelia koalície, ak nechcete zrušiť, pomôcť zrušiť amnestie Michala Kováča, my nepomôžeme zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Ako viete, pod tlakom verejnosti sa napokon, napokon Robert Fico kapituloval. Uznal, že celý čas zavádzal a že amnestie sa veru zrušiť dajú.
Pod tlakom verejnej mienky a demonštrácií, pod tlakom filmu, ktorý veľmi ilustratívne opisoval, čo sa to vlastne v tých 90. rokoch stalo, sme začali rokovať o ústavnom zákone, ktorým by sa zrušili amnestie, kde boli potrebné aj hlasy opozície, bez opozície to možné nebolo. Vtedy sa ale vyskytol zádrhel. Áno, my chceme zrušiť Kováčove amnestie z Technopolu, ale tak, aby sa nič nestalo Kočnerovi. Meno Kočner vtedy pre mňa a pre mnohých z nás tu v parlamente nijako nie často frekventované, meno Kočner sa zrazu ukázalo byť absolútnou prekážkou a koalícia alebo jej niektorí politici boli ochotní za Kočnera takpovediac dušu dať. Tie rokovania trvali dlho a napokon skončili absurdným výstupom, kedy sa zrušili Mečiarove amnestie, zrušili sa aj amnestie na Technopol s jedinou výnimkou – v konečnom texte zákona, ako ho predložila skupina poslancov SMER-u, MOST-u a SNS nebola, nebolo zrušenie amnestií, ktoré by sa týkalo Mariána Kočnera.
Odvtedy uplynulo jeden a pol roka a dnes táto snemovňa meno Mariána Kočnera pozná už oveľa lepšie. Skloňuje sa skoro celý tento rok, skloňuje sa v tých najdesivejších súvislostiach. Ak bolo teda obskúrne a podivuhodné, že táto osoba mala takú mimoriadnu ochranu, požívala takú mimoriadnu imunitu v očiach poslancov tejto koalície v dobách, keď sa rušili Mečiarove amnestie, ako máme rozumieť, že požíva takú mimoriadnu imunitu dnes? Dnes, keď sa pertraktuje, aké záznamy o Gorile sa našli v jeho trezore, čo naznačuje, že Marián Kočner bol naozaj šéf akejsi mafie alebo sám bol vydieračom, ktorý zbieral materiály, ktorými mohol účinne vydierať tých najvýznamnejších politikov tejto republiky. Tento človek, ktorý je vyšetrovaný pre podvody na zmenkách, pre ďalšie a ďalšie podvody, ku ktorým patrí napokon aj ten Technopol, kde jednoznačne podľa toho, čo o tom viem, bol on tým, kto vťahoval do vecí mladého Kováča a bol on tým organizátorom tejto akcie. No a dnes sme svedkom okrem týchto desivých správ a okrem tohoto obrazu pána Kočnera, ktorý, ktorým dnes ale už disponuje každý z nás, dnes sme svedkom, že ten, v tomto parlamente je väčšina, ktorá bráni zrušeniu tejto umelej ochrany v kauze Technopol pána Mariána Kočnera. Čiže Michal Kováč už druhý rok nemá žiadnu ochranu, ten, ktorý bol vtiahnutý a nakoniec nemeckým súdom aj zbavený viny, ale Marián Kočner je stále nedotknuteľný.
Ako je to možné, kolegovia? Vy veríte naozaj, prihováram sa teraz hypotetickým poslancom koalície, pretože tu aj nesedia, ale predsa len, k inému sa nemôžem. Vy, páni a dámy, vy veríte, že toto si nikto nevšimne? Že toto sa v tomto predvianočnom období a prijatí rozpočtu a tak ďalej naozaj zametie pod koberec? Vy dnes ste vystavili svoju zmenku, že vystavujete sa za ochrancov a držiteľov imunity Mariána Kočnera. Vy sa hlásite k ochrane tejto osoby a tým aj jeho činom.
Ja som presvedčený, že mnohí z vládnej koalície to urobili len pod nejakým tlakom politickej objednávky svojej strany, ale potom sú tieto strany na strane zločinu? Alebo ste na strane spravodlivosti?
Ukončím svoj prejav tým, že chcem dúfať, že iba ste závideli poslancom opozície, že predložili takýto náležitý návrh, lebo je naozaj najvyšší čas napraviť to nedorozumenie, v úvodzovkách, kedy ste ochránili Mariána Kočnera pri rušení amnestií Mečiara a Kováča a vtedy jediná výnimka mal byť, mal byť tento muž, pán Marián Kočner, že chcete sami to napraviť, len ste závideli, že to predkladá opozícia, a v priebehu najbližších dní sa dozvieme všetci, že ste prišli s vlastným návrhom na zrušenie imunity a ochrany Mariána Kočnera prostredníctvom tohoto parlamentu. On sa vie chrániť, ako vidíme, najrôznejšími, možno aj nezákonnými formami. Nepridávajte sa, prosím vás, k tomu ešte aj, nepridávajte k tomu ešte aj Národnú radu Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 11:59 - 12:01 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Samozrejme, podporujem túto myšlienku, pretože zmeniť toto, dá sa povedať, feudálne ustanovenie bolo načase. Je potrebné amnestovať vždy konkrétne, konkrétne príbehy. Je potrebné, ak majú vôbec amnestie byť, resp. individuálne milosti, verejnosť získať pre zľutovanie nad nejakými nešťastnými prípadmi, o ktorých tá verejnosť bude podrobne vedieť. Myslím, že návrh kolegov smeruje práve k takémuto transparentnému postaveniu tohoto inštitútu, z ktorého už by nikdy nemal byť nástroj zakrývania zločinu. Už nikdy by nemal byť nástroj kupčenia. Ja viem aj o prípadoch, kedy sa vykupovali amnestiami ľudia, ktorí urobili autonehodu, ktorých príbuzní urobili autonehodu so smrteľným následkom. Aj toto prezidenti, ktorých Slovenská republika mala po roku 1993, boli schopní páchať. Aj preto sa, ako viete, inštitút amnestií potom zmenil a stali sa z nich, stali sa z nich iba, nie zastavenie vyšetrovania, ale iba naozaj odpustenie vykonaného a vyšetreného trestného činu.
Tento návrh ide ešte o krok ďalej. Amnestie alebo osobné milosti by mali byť inštitútom milosrdenstva pred tvárou verejnosti, inštitútom, ktorý napráva tvrdosť zákona vo veľmi zriedkavých, mimoriadnych prípadoch, ktoré osud vie pripraviť. Ničím iným by tento inštitút v rukách prezidenta nemal byť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 16:46 - 16:56 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, budem hovoriť k dvom kapitolám. Som to pôvodne neplánoval. Ale veľmi stručne ku kapitole Ministerstva životného prostredia.
Napohľad vyzerá dofinancovaná, dosahuje 1 % HDP a to by sa zdalo, že je fajn. Nie je fajn to, že Slovensko sa opiera prakticky na 80 %, čiže štyri pätiny o peniaze z eurofondov. Tie jednak môžu, aj nemusia prísť, však teda verme, že, že tie projekty sa budú dariť, ale negatívne, negatívnym problémom je ich povestne nízka efektivita.
Peniaze z eurofondov sa u nás vynakladajú často na projekty, ktoré nie sú akútne potrebné, kde sa tie peniaze doslova umoria, lebo odtečú, ak chcete ekologicky, sa transformujú do tých správnych vrecák. Metódu, ako si ustrážiť eurofondy nejdem koalícii radiť. Niektorí tvrdia, že ona je stvorená práve tmelom eurofondov a potom ich odtekanie, transformovanie a rôzne ekologické pretváranie je vlastne cieľom toho, takéhoto vládnutia.
Chcel by som tvorcom rozpočtu, ale najmä ministrovi životného prostredia pripomenúť, že napriek tomu, že je rozpočet pomerne vysoký vzhľadom na dobrú konjunktúru a dobré prísľuby eurofondov, stále pretrvávajú aj súčasný minister je iste nevítaným, ale dedičom strašne krízových dedičstiev z minulosti. Napríklad naše napojenie na kanalizáciu je suverénne jedno z najhorších a vo V4 najhoršie. Ak si zoberiete, že ešte aj rozsiahle Poľsko, ktoré má podobne roztratenú a riedku štruktúru sídiel, ktoré má niekoľkonásobne väčší, väčšiu plochu, aj toto Poľsko je úspešnejšie v napojení na kanalizáciu. My máme zatiaľ len 65 %, susedné Čechy majú 80 %, Maďari 78 % a spomínané Poľsko je tiež nad nami so 69 %. Kde teda robíme chybu, keď vlastne väčšina našich fondov ide do infraštruktúry a už roky, roky ide do infraštruktúry? Roky nie sú kanalizácie, roky nie sú vodovody, roky nestačí na riešenie recyklácie a tak ďalej.
V spomínanej recyklácii, ja som tu aj v jednej faktickej to spomenul, sme predposlední v Európskej únií, recyklujeme iba 15 % odpadov a obávam sa, že ani to nepôjde tak ľahko zmeniť. Majitelia skládok, ako to ukazoval kedysi kauza Pezinskej skládky, sa vedia oprieť o politikov, a tak sú takmer neohroziteľní.
Peniaze z eurofondov a z Európskej únie nadmerne míňame na tzv. monitoring. Ide o vyše 26 % a je to dokonca viac peňazí než na priamu ochranu územia. Čiže všetky tie firmy a firmičky prilepené doslova na isté úrady odsávajú takúto obrovskú sumu, že sa vyrovná vlastne priamym investíciám do ochrany územia. Tieto peniaze sú dostupné najmä veľkým firmám, myslím teda peniaze napríklad z eurofondov, ale aj z Envirofondu. Na tú žiadosť a vybavenie tej žiadosti treba právne služby a treba odborné služby, ktorých sú spravidla schopné len veľké štátne inštitúcie alebo veľké firmy, preto sa nám stalo za posledné roky, že neuveriteľne upadol podiel malých uchádzačov. Tí získavali v minulých rokoch z tohoto Envirofondu a z eurofondov iba jediné percento. Toto by som chcel upozorniť ministra, že hoci má nejaké čísla, odtekajú mu peniaze na monitoring a z tých peňazí, ktoré idú na priamu ochranu územia, iba 1 % získava, získavajú menšie napríklad obce alebo nejaké občianske združenia. Práve tie ale boli schopné veľmi lacných a efektívnych zásahov do krajiny, kde si riešili tie problémy s čiernymi skládkami alebo s inými problémami životného prostredia presne tam, kde ľudia žijú. Je to veľká škoda, lebo, samozrejme, tie veľké firmy pracujú s veľkými stratami a vôbec nie sú schopné zacieliť nápravu životného prostredia do malých lokalít.
Dámy a páni, dobrý rozpočet prajem ministrovi, aby sa podarilo aj minúť na dobré veci. Stále je u nás ohrozenie biotopov na úrovni 10 %, aj keď sa v poslednom období o čosi zlepšuje, stále je v zlom stave až 40 % prírodných biotopov. Sme v tomto smere veľmi ohrozenou krajinou. Alarmujúce znečistenie ovzdušia pevnými časticami, ako viete, až 40 % nášho obyvateľstva je vystaveného nepriaznivému vplyvu takto poškodeného ovzdušia, sme tretí v tomto najhorší v Európskej únií. Podotýkam, že keď u nás je to 40 % obyvateľstva, vo Fínsku je to 0, v Nemecku, v priemyselnom Nemecku je to 29 % a u nás, žiaľ, 40 %. Extrémne špinavé ovzdušie máme v obytnom prostredí, teda tam, kde žijeme, podobne v administratíve alebo v obchodnom, v tom prostredí, kde sa najčastejšie vyskytujeme, až 81 % nášho prostredia má znečistené ovzdušie pevnými časticami.
Hovorím to aj na margo najnovších udalostí, kedy sa naši aj zahraniční aktivisti dožadujú skoršieho ukončenia mimoriadne špinavej banskej, teda uhlia a z neho vyplývajúcej mimoriadne škodlivej výroby elektrickej energie. Priemer takéhoto škodlivého prostredia pre obytné prostredie napríklad v Nemecku je 28 %, u nás, opakujem, 81 %. V neposlednom rade sa postoj republiky k životnému prostrediu v každom rezorte prejavuje v postoji k platom v tom rezorte. Tak ako výsmechom sú platy v školstve, tak aj v životnom prostredí sú absolútne na chvoste, napr. štátna ochrana prírody mala v roku 2015 priemerný plat 10 350, čo je hrubé, ďalší rok už iba 9 895 a takto sa vyvíjali platy ochrancov prírody až doposiaľ. (Zaznievanie gongu.)
V druhých zopár minútach, čo mi zostávajú, sa chcem vyjadriť veľmi jednoznačne k rozpočtu ministerstva kultúry, pretože ministerstvo kultúry znižuje rozpočet. V tomto roku konjunktúry je to jediné ministerstvo, ktoré naozaj bez akýchkoľvek pochybností zrazilo 25 mil. oproti minulému roku, a pocítia to umeleckí pracovníci, zamestnanci štátu, ale aj výkonní umelci na celom Slovensku. Je to veľká chyba a podľa mojej mienky to signalizuje politický trest za to, že sa práve tá, intelektuáli, umelci a tvorcovia ozývajú proti deformáciám demokracie, proti krízovým javom, ako bola vražda novinára.
Dámy a páni, nepodväzujte život slovenskej kultúry! Prichádza u nás k mimoriadnemu zosuroveniu mravov a len kultúra je schopná to zastaviť. Nepodväzujte tvorcom život, pretože tvorcovia stoja vonku na uliciach a pripomínajú, že nie sme sem poslaní za to, aby sme (ruch v sále a zaznievanie gongu) stáli proti nim. Ak budete stáť proti nim, budú stáť oni proti vám a v budúcich voľbách vám to kultúrna obec zráta.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 15:54 - 15:55 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, verím, že nie poslednýkrát. Fakt je ten, že ja nevidím tam, že som prihlásený. Naozaj som to stlačil zopárkrát, nedá sa dopátrať, čiže tá, je plná tá tabuľa. Neviem, či vám nevedia technici nejak umožniť, aby tam neustále neboli iba títo prihlásení.
No ale pár slov k predrečníčke. Je fakt, že recyklácia je doslova v tragickom stave. Samozrejme, že tento rozpočet z roka na rok na tom nič nezmení. Ale obávam sa, podobne ako to vyjadrila aj pani poslankyňa, že ani zákony, ktoré boli prijaté tento rok na zvýšenie ceny ukladaného odpadu do skládok, nezaúčinkujú a že stále bude ostávať.
Sme druhí, dámy a páni, druhí najhorší v Európe, pokiaľ ide o recykláciu, zo všetkých štátov Európskej únie. A naozaj ten rebríček, keby ste, keby som mohol ukázať grafiku, tak je dramatický. V ukladaní odpadov sme síce až šiesti, sú teda ešte aj horší previnilci na ukladanie do, do skládok, ale aj tak toho máme nad 50 %.
Čiže Slovenská republika je smetisko, patrí k smetisku Európy a nevieme si s tým neustále poradiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 15:40 - 15:42 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Na túto poznámku týkajúcu sa zvýšenia platu štátnej správy alebo verejnej správy jednu poznámku. Počas prvej vlády Roberta Fica, samostatnej vlády, začal pripravovať reformu štátnej správy s cieľom jednak redukcie VÚC, o čom sa aj verejne hovorilo, redukcie, samozrejme aj nákladov miest a obcí, z čoho potom zostala malá reforma s veľmi rozpornými výsledkami na ministerstve vnútra. Z tej redukcie VÚC nezostalo vôbec nič a, samozrejme, nezostalo nič ani z myšlienok na vytvorenie naozaj nezávislej štátnej správy.
Chcem povedať aj pánovi ministrovi, že je veľká škoda, že vy síce aj odchádzate, pán minister financií, s nulovým deficitom, ale že sa táto reforma v týchto dobrých časoch, kedy peniaze na tie reformné náklady, lebo to by si vyžiadalo mnohé reformné náklady, nielen na odstupné nejakých pracovníkov, ale na prestavbu toho systému, kedy by teraz na tie reformné náklady bolo. Škoda, že ste vo vláde nenašli reformátora, ktorý by na tom mal odvahu. Naopak, zvýšenie 20 % je naozaj zabetónovanie súčasného stavu, ten obrovský aparát, s ktorým Slovenská republika riadi svoj štát, je naozaj enormný. Podotýkam, že zatiaľ čo Holandsko má 29 municipalít, my máme skoro 3-tisíc. 5-miliónové Dánsko 29 municipalít, 5-miliónové alebo 5,5-miliónové Slovensko 3- tisíc.
Teraz bol čas využiť rezervy na reformu verejnej správy a na zaplatenie nákladov tejto reformy.
Skryt prepis