Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, každé rokovanie o programových prioritách vlády je významným medzníkom v práci parlamentu. Samozrejme, znamená to koniec jednej etapy a začiatok novej.
Predložené programové vyhlásenie vlády dáva nielen nádej na zlepšenie chodu štátu, na lepšiu správu vecí verejných, ale pre mňa osobne a mojich kolegov je zároveň aj záväzným, veľmi vážnym záväzkom pohnúť krajinou vpred. Vážnym záväzkom k tomu, aby sme cez dôsledné plnenie tohto programového vyhlásenia vrátili dôveru občanov v politiku a politické strany.
Okrem toho, samozrejme, ja vnímam aj celospoločenské ovzdušie, v ktorom prijímame tento dokument. Som rád, že sa ukazuje, že veľká časť slovenskej verejnosti sa už vyrovnala s vybičovanými emóciami, ktoré sprevádzali voľby a následne aj proces formulujúcej sa vládnej koalície. Dokázali prijať skutočnosť, že výsledky volieb možno nezodpovedajú ich očakávaniam, a dokážu sa dnes na vývoj pozerať viac cez fakty ako cez emócie. Nakoniec, dokazujú to aj posledné prieskumy a mňa osobne teší, že viac ako 74 %, takže 3/4 našich voličov sú spokojných s postupom strany po voľbách. Toľko teda na adresu obvinení zo zrady voličov, čo som tu vypočul párkrát.
Je mi ale ľúto, že to isté sa nedá povedať o časti politického spektra. Niektorí politici dodnes nespracovali svoju frustráciu z výsledkov volieb a nespracovali a pravdepodobne ani nespracujú skutočnosť, že nie sú súčasťou vlády. Vzdal som sa nádeje, že tak ako je to obvyklé v každej demokratickej krajine, kde samozrejme nová vláda dostane aj 100 dní na naštartovanie svojej práce, že to dokážu aj politici na Slovensku a budú sa podľa toho aj správať. Dnes sme ale svedkami toho, že ani 100 minút sme nedostali. Dnes sa politický marketing valí na nás z každej strany. Zo závažných spoločenských otázok sa robia nátlakové akcie, odvoláva sa minister, ktorý ešte ani dôveru nedostal. Vyzývajú sa bývalí, súčasní, dokonca budúci ministri, aby okamžite konali. A niektorí sa tak zasekli v osobných útokoch, že namiesto pozdravu "dobrý deň" vedia povedať len osobné invektívy. Som presvedčený o tom, že v nenávisti a s nenávisťou sa politika robiť nedá a nemá. No napriek tomu je tu novodobá choroba niektorých našich kolegov.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, napriek tomu, čo tu niektorí poslanci predvádzajú, som sa nevzdal a sa nevzdávam nádeje, že tento parlament bude fungovať ako najvyššia inštitúcia štátu a nie ako cirkus. Táto vládna koalícia si neuzurpuje rozum na všetko. Vládny program sme zostavovali s najlepším vedomím a svedomím a zodpovedne.
Táto vládna koalícia si želá konštruktívnu opozíciu. Chcem sa poďakovať tým opozičným kolegom, ktorí sa dokážu baviť o vládnom programe na základe faktov a dávajú konkrétne návrhy na vylepšenie jeho ustanovení. Podčiarkujem, že verím a nevzdávam sa nádeje, že v tomto parlamente bude aspoň časť opozičných poslancov, ktorí sa budú chcieť a vedieť vyjadrovať k meritu veci.
Čoho som sa ale úplne vzdal, je viera, že nenávisť a zloba, ktorú šíria hlavne páni Matovič a Lipšic a niektorí ich kolegovia, sa dajú vôbec prekonať. Nedajú sa. Obávam sa, že tieto emócie už nedokážu ani ovládať. Videli sme, čo stvárali pred voľbami, po voľbách, aj tu na aktuálnej schôdzi. Je ťažké to vôbec hodnotiť. Preto som sa rozhodol, že s pánom Matovičom končím. Mohol by prísť s najlepším nápadom, u mňa skončil. V ničom, ale v ničom sa nelíši od nacionalistov a extrémistov. Je možno ešte nebezpečnejší, lebo naviac je hlavným predstaviteľom konšpiračných teórií. Žiaľ, toto borgiovské predstavenie nás tu bude sprevádzať štyri roky. Je mi to ľúto, ale budeme sa musieť s tým naučiť žiť.
Nedá mi, aby som v tejto súvislosti neupozornil na vetu riaditeľa TIS, teda Transparenty International Slovenska, pána Šípoša. Citujem: "Neprimerané hodnotenia a ignorovanie pokroku podkopávajú štandardnú politiku. Polarizujúca debata nahráva populistom a extrémistom." Toľko citát.
Takže, dámy a páni, sformovanie politiky je našou spoločnou zodpovednosťou. Aj preto, vážení priatelia, teraz a tu, aj v mene mojich kolegov prehlasujem, že tieto útoky a táto nenávisť nás neodradia od toho, aby sme dôsledne plnili to, kvôli čomu sme do tejto vlády išli. Kvôli posilneniu princípov právneho štátu, kvôli boju proti korupcii, rozvoju regiónov a ochrane menšín.
Som rád, že väčšina z našich požiadaviek sa dostala do priorít vlády, a som rád, že aj do prerokovaného programového vyhlásenia vlády. A práve to sú konkrétne opatrenia na zastavenie rastu extrémizmu. Áno, práve korupčné správanie, nedostatok pracovných miest, zaostávanie regiónov či problematické spolužitie s marginalizovanými komunitami sú vodou na mlyn extrémistov. Chceme a musíme to v priebehu nasledujúcich štyroch rokov zmeniť. S vami alebo bez vás.
Chcem preto zopakovať, že nie emócie a nie fundamentálna nenávisť, ale tento dokument musí byť základom pre vaše rozhodovanie. Bez politikárčenia skúste sa pozrieť na jeho ciele a predsavzatia. Skúste zodpovedať, že čo je dôležité pre Slovensko a jeho občanov v tejto ťažkej dobe. Ja považujem toto programové vyhlásenie za dobré, dostatočne ambiciózne a zodpovedné.
Veľakrát tu odznelo, že "papier znesie všetko", dokonca "vyhláseniu neveríme". No teda pripúšťate, že tento dokument obsahuje veľa dobrých nápadov, len neveríte, že sa zrealizujú. Viera, v úvodzovkách, teda patrí do kostola. Neverte, ale kontrolujte! A, prosím, hodnoťte túto vládnu koalíciu na základe toho, ako bude napĺňať jeho literu. O tých spomenutých sto dní, o rok, o dva a, samozrejme, voliči potom to zhodnotia o štyri roky vo voľbách. A ja dúfam, že toto bude na základe dosiahnutých výsledkov, ale aj možných nesplnených sľubov. Na základe toho, či sa im v tejto krajine žije lepšie, či sa zlepšila ich sociálna situácia, bezpečnosť, vymožiteľnosť práva, či je menej korupcie a či je viac transparentnosti. A verím, že to by malo byť zmyslom našej spoločnej práce.
Vážení kolegovia, nech sa to zdá akokoľvek niektorým z vás čudné, to aby sa tu žilo a pracovalo lepšie, nie je záujmom len hŕstky najhlasnejších opozičných poslancov, ale každého jedného z nás. Je pravdou, že síce výsledky možno budú menej kričať ako senzačné odhalenia pred kamerami, ale podstatu práce vlády, parlamentu a každého jedného z nás musia tvoriť práve konkrétne kroky na zlepšovanie charakteru štátu. Treba teda nájsť zdravú mieru medzi sebaprezentovaním a skutočnou a poctivou prácou.
A áno, vážení kolegovia, odhaľujte nekalé praktiky, ale sústreďte sa na podstatu a robme korektnú, zodpovednú prácu, samozrejme, tak na strane koalície, ako aj na strane opozície. Od nás od každého totiž záleží, či konštruktívna opozično-koaličná spolupráca zostane naďalej len snom, alebo sa z nej stane bežný a štandardný spôsob spolupráce politikov aj na Slovensku. Ja aj s klubom MOST – HÍD sa k tejto práci a k takejto spolupráci hlásim. Lebo platí to, čo sme hovorili aj vo volebnej kampani. Urobíme maximum pre vylepšenie charakteru nášho štátu, pre lepší život občanov v regiónoch, pre dôstojnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť, pre občianske práva a slobody a pre naše miesto v európskych a euroatlantických štruktúrach.
Ďakujem za slovo a ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
