Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dávam šancu ostatným, aby nestrácali poradie zbytočne, ale zároveň poznáte ma, ja za ten jeden rok druhýkrát vystupujem z tohto pultu a vždy vtedy, keď to je aj pre mňa také dôležité, že musím aj takto na rovinu povedať, ako to cítim.
A cítim to tak, že máme teraz jedinečnú možnosť túto traumatizujúcu záležitosť konečne vyriešiť. A zároveň musím povedať, že cítim to aj tak ako človek poslanec, ktorý v tomto parlamente, v tomto zložení parlamentu fakticky bol jediný, ktorý vždy bol pri hlasovaniach o zrušení Mečiarových amnestií. Pán poslanec Kresák zbytočne ukazujete, nie ste 25 rokov poslancom. A sedem takýchto hlasovaní bolo, to znamená, že v tých siedmich hlasovaniach vždy som hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií. A v tomto parlamente ešte sú traja ďalší poslanci, ktorí boli poslancami aj vtedy, keď pán Mečiar zneužil túto právomoc a fakticky vyhlásil tie amnestie. A vždy po hlasovaní som cítil pocit beznádeje. Bohužiaľ, ani raz sa nám to nepodarilo. A dokonca v roku 2011 aj kolega Sólymos s ďalšími kolegami znovu to ten pokus urobili, výsledok poznáte, nebolo možné. No ale prvýkrát teraz cítim možnosť, že tieto amnestie budú zrušené.
Zároveň aj to musím povedať, že je to kompromisný návrh. Kompromisný návrh vládnej koalície. A možnože som naivný. Očakával som, že si ocení aj opozícia to, že tí, ktorí v predchádzajúcich volebných obdobiach neboli ochotní podporiť tento návrh, tak teraz si ocení minimálne opozícia to, že došlo k nejakej zmene. Ale... Ale bol som naivný.
Znovu musím povedať, že to je jeden jediný návrh, ktorý má šancu prejsť. Ak to neprejde, každý si zobere, samozrejme, tú svoju, dá sa povedať, zodpovednosť, prečo hlasoval za alebo prečo nehlasoval za.
Návrh pána Budaja, dobre viete, prešiel akým spôsobom a nezískal a nezíska 90 hlasov, hovorím to ja, ktorý vždy som hlasoval za Budajov návrh, alebo teda za opozičný, aj budem v budúcnosti. Ale ako som počul aj pána kolegu Rajtára, že opozícia má úprimnú snahu zrušiť Mečiarove amnestie, musím vám povedať, že vládna koalícia vyjadrila týmto zákonom úprimnú snahu zrušiť Mečiarove amnestie. Ešte raz, je to, samozrejme, kompromisný návrh, ktorý je ale komplexný a komplexnejší ako ten druhý, o ktorom v rôznej podobe už sme hlasovali sedemkrát.
A keď som už hovoril o tom, že som bol naivný, no tak to sa ukázalo predvčerom. Desať hodín sme tu počúvali a citujem: "je to populistický krok", "je to oklam" a "koalícia bude hrobárom snáh zrušenia Mečiarových amnestií". Páni poslanci, ja vám, opoziční teda, ja vám neberem vaše presvedčenie, len povedzte, ako chcete zabezpečiť zrušenie Mečiarových amnestií, keď toto má byť akože hrobárom tejto snahy?
Dokonca pani podpredsedníčka Ďuriš Nicholsonová tvrdila vo svojom vystúpení, a budem znovu citovať, aby som bol presný, že: "Tvária sa, že chcú Mečiarove amnestie naozaj zrušiť." My sa netvárime. My ich chceme zrušiť, preto sme prišli s návrhom.
Pán kolega Osuský, môžte sa smiať a môžte hovoriť, že ako kto, ale ja si myslím, že to je úprimná snaha. A každá snaha, samozrejme, na konci sa ukáže, či bola zrealizovaná, alebo nie.
Ale ako som povedal, je to kompromisný návrh, ktorý má šancu, a jedine tento návrh má šancu v tomto parlamente na úspech. Ale aby mal šancu, nemali by sme politikárčiť. A, bohužiaľ, to, čo som tu počul celý deň predvčerom, to je o politikárčení.
Viete, na jednej strane kolega Budaj, keď sa jednalo o to, že jeho návrh či pôjde do druhého čítania, alebo nie, tak keď počul od kolegov kotlebovcov, od poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko, že sú ochotní podporiť aj v druhom čítaní, ak tam bude aj milosť pána Kováča pre svojho syna Kováča mladšieho, a dokonca to potvrdil pán Budaj aj v televíznej relácii TA3, tak to bolo v poriadku. Keď je v tomto návrhu, tak okamžite upodozrievate koalíciu, že za tým určite je niečo zlé. A pritom sme sa snažili vysvetliť, že návrh koaličný rieši dve veci. Možno zrušiť amnestie, keď štát dal štátnej inštitúcii, a možnosť zrušiť milosť, keď prezident vlastnej rodine, v tomto prípade teda vlastnému synovi. Nič viac, nič menej.
A, samozrejme, môžme aj o tom hovoriť, že tvrdíte, Budajov návrh je lepší, lebo napríklad nejde na Ústavný súd, nepotrebuje potvrdenie Ústavným súdom. Áno, ale dobre viete, že aj v tom návrhu pána Budaja je určitá možnosť. Dotknutý sa môže obrátiť na Ústavný súd a Ústavný súd nebude mať lehotu, Ústavný súd nebude mať 60 dní, ale možnože roky. Však raz sme to vyskúšali. V ´98 roku, určite si niektorí pamätáte, že pán Dzurinda ako premiér vtedy ešte mal aj právomoc prezidenta, lebo prezident nebol zvolený, tak, samozrejme, zrušil tie amnestie. Výsledok bol aký? Dotknutí sa ozvali a Šafárikov senát to zrušil.
Takže, páni poslanci, hovorme pravdu. Takisto účelovo sa odvoláva na právnikov, ale len na niektorých. Zoberme si napríklad aj to. Niektorí právnici hovoria, že netreba, aby Ústavný súd to určitým spôsobom potvrdil. Niektorí zas ale hovoria, že áno. Takisto niektorí právnici tvrdia, že amnestie znamenajú, že to obdobie premlčacie, fakticky je premlčacia doba, neplynie. Niektorí právnici hovoria, že to nie je pravda. Preto sme sa dohodli aj s vami, kolegovia, že ten návrh, ktorý dávate, aby to nebolo platné, to znamená, že žiadna premlčacia doba, aby sa to dostalo do zákona. Lebo nechcem povedať, že dvaja právnici tri názory, ale veľa právnikov, veľa názorov. Takže istota je guľomet, tak musíme takýmto spôsobom konať.
Ale takisto je tam ďalšia vec. Právnici tvrdia, že vyšetrovanie automaticky sa obnoví. No ale na nás sa obrátili napríklad sudcovia z Najvyššieho súdu, ktorí tvrdia, že to pravda nie je, že my keby sme zrušili amnestie, to ešte neznamená, že automaticky sa začne vyšetrovať alebo sa bude pokračovať. Preto sme dali ďalšiu poistku. Takže, prepáčte, ale účelovo sa odvolávať, ja si nemyslím, že pomôže prijať tento zákon.
No a poďme teraz k tomu, že, áno, hľadali sme dohodu aj s opozíciou. Opozícia prišla s piatimi návrhmi, niektoré návrhy boli prijaté, niektoré nie. Chcem tu opraviť pána kolegu Rajtára, ktorý hovoril, že ešte prebiehajú rokovania a bude ešte grémium. Už nie. Už sme sa dohodli na postupe, ako budeme, dobre to vie aj pán kolega Budaj, to znamená, že momentálne ešte legislatívne sa dolaďujú tie návrhy, pán Budaj ako sme sa dohodli potom ten návrh, ktorý bol odsúhlasený koaličnými poslancami alebo koalíciou, to predloží. Takže už sme dohodnutí, takže už žiadna, to hovorím aj pre médiá, lebo vždy prenikajú informácie, ktoré vyvolávajú potom zbytočné napätie.
Viete, ja som tu počul minimálne 4- alebo 5-krát v utorok, že nám neveríte. To isté môžem, tá nedôvera existuje aj smerom k vám, viete, a na prvom rokovaní na grémiu, kde ste hovorili, že máte 5 a ešte, myslím, že kolegovia prečítali, že ktorí sú, tie vaše pripomienky, niektorí hovoria podmienkach. Tak sme hovorili, že tá jedna otázka, ktorá sa týka premlčacej doby, je v poriadku, poistíme sa, radšej to dáme do zákona, do ústavného zákona. Ale o ostatných budeme rokovať. Zrazu, nechcem menovať poslankyne a poslancov, ktorí hovorili, že my sme sa dohodli, že štyri prijmeme a o jednej budeme debatovať. A ja som dostával otázku od novinárov, že prečo to mením? Lebo niekto klamal.
Ako mám dôverovať, že z grémia, z poslaneckého grémia vyjde pravdivá informácia? Ako aj teraz. Dohodli sme sa, už nebude grémium, ale bolo tu povedané, že ešte budeme rokovať. Však je dohoda.
Takisto, prepáčte, ale dohodli sme sa na tom, to bola hneď prvá dohoda, že posunieme o týždeň rokovanie, začatie rokovania o amnestiách. Preto sme nezačali prvý, ale druhý týždeň v utorok. Druhý vystupujúci alebo tretí v utorok už hovoril, áno, posunuli o týždeň, lebo sa báli. Páni kolegovia, ako máme dôverovať v úprimnosť dohodám, keď potom to, v úvodzovkách, vyvrátite a zaútočíte na nás? Nehovoriac o tom, že ten celý týždeň nebol o ničom inom, len o ovplyvňovaní médií. Len, len o ovplyvňovaní povedzme občanov, že my nechceme Kočnera riešiť.
No, pán kolega Matovič, vypočuli ste si, ale vám je to zbytočné hovoriť. Pán Kresák znovu dnes vysvetlí, prečo sa nedá tam dať ako kauza Technopol. To sa nedá. Môžte len jednotlivo, ale potom podľa mien. A koľko takých je? Od pána... (Reakcia z pléna.) Nie je pravda. Od pána prezidenta sme dostali najprv tri, potom hovoril o piatich, na druhý deň už to bolo šesť a pán Sulík, včera som sa opýtal, hovoril o jedenástich. No... (Reakcia z pléna.) No v poriadku, ale poznáme 11 mien.
Takže, prepáčte, ale toto je len zavádzanie, nič viac. To znamená, že ak takto chcete rozbiť tento návrh, nech sa páči, my určite budeme hlasovať za.
A mohol by som takto pokračovať. Vyčítali ste nám, že už máme dohodu s kotlebovcami, určite nepotrebujeme vašu pomoc a sme dohodnutí. My sme ani nerokovali na rozdiel od niektorých kolegov vašich, ktorí rokovali napríklad potajomky, ktorí potom rokovali na začiatku tohto volebného obdobia aj napríklad o výboroch, my sme nerokovali. Ale ste nás obvinili. A zrazu, čo počujem v utorok, to znamená po týždňovom masírovaní verejnej mienky, znovu citujem z vystúpenia pani podpredsedníčky: "Nechcú to schváliť s fašistami, boja sa toho".
Máš čapicu, nemáš čapicu, dostaneš. Prepáčte, ale, ale ja si nemyslím, že toto je ten pozitívny prístup, kde musíme hľadať to, čo nás spája, a ja si myslím, že nás musí spojiť to, že chceme zrušiť Mečiarove amnestie. No ale potom, potom amnestie nepoužívajme ako bakulu, napríklad vo vašom prípade ako palicu, na vládnu koalíciu.
A na záver chcem jednu vec povedať, čo, čo fakt úprimne si myslím. Po dnešnom hlasovaní totiž nebude dôležité, či tento návrh bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, či v tomto návrhu boli akceptované také alebo, neviem, onaké pripomienky, či v tomto návrhu je Ústavný súd, alebo nie je Ústavný súd, bude jedno jediné dôležité, či sme hlasovali za, alebo sme boli proti. Lebo až potom sa ukáže, či sme mali pravdu, že ten návrh bol dobrý a Ústavný súd to nezastaví, a ja tomu pevne verím, a preto ja budem za to hlasovať.
A, viete, ak budeme rozumní, normálni, tak môžme byť víťazmi všetci, ale hlavne môže zvíťaziť spravodlivosť. A nám v tomto prípade sa jedná len a len o to.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
