Videokanál poslanca

Ja si myslím, že pán podpredseda Bugár má pravdu, že kolega Baránik bude za svoje tvrdenia napadnutý v občianskom súdnom konaní, pretože dotyčný, dotyčný pán a zrejme aj jeho kancelária má sklon takýmto spôsobom riešiť veci.
Viac o tom poviem vo svojom diskusnom príspevku v rozprave.

Ďakujem. Podobne ako poslankyňa Verešová, aj ja by som sa chcel poďakovať občanom a verejnosti, ktorí sa v tejto veci zaangažovali, ktorí vyslovili svoj názor, ktorí vyslovili svoj názor, ktorí dali najavo, že im nie je ľahostajné, čo sa stane s Ústavom pamäti národa, ako Dcéram politických väzňov, tak mladým ľuďom z iniciatívy Pamätaj. Kým u Dcér politických väzňov je to niečo, čo sa dá očakávať, že im je táto téma blízka, čo neznižuje hodnotu ich aktivity, a teda zvlášť u mladých ľudí je to mimoriadne a dôležité, že sú ochotní a schopní sa v takejto veci verejne angažovať a miesto toho, aby trávili prázdniny na dovolenkách alebo zábavou, tak venujú svoj čas, úsilie verejnému záujmu. Pretože tu ide o verejný záujem.
Ešte raz, je to mimoriadne dôležité a chvályhodné a dôležité je aj to, že to nebola iniciatíva organizovaná, koordinovaná alebo prepojená s Ústavom pamäti národa. Bola to ich vlastná, samostatná aktivita. A keď sa pán Hrnko usmieva, tak tým skôr niečo hovorí o sebe, ako o tých mladých ľuďoch, ktorí, ktorí tomu venovali svoj čas.
A pani poslankyňa spomínala aj motivácie, ktoré za tým, ktoré za tým boli, a či už, naozaj nevieme, aký je ten hlavný dôvod, či to súvisí s Babišom, Lackom alebo Bobákom, a ak teda to nebol ten telefonát venovaný pána Hrnka Lackovi, ale Bobákovi, tak to je možno technický detail, ale na podstate veci to nič nemení, ale bol to Lacko a mám na to ešte jedného svedka okrem samotného pána Krajňáka, bodka.

Pán poslanec Hrnko, ako má vo zvyku, utiekol pred faktickými poznámkami, tak ale napriek tomu má nejaký problém s termínom Deň vzniku samostatného československého štátu.
A ja by som len upresnil, že tento termín sa nachádza v dnes platnom zákone o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, akurát nie ako štátny sviatok, ako, ale ako pamätný deň. Ak s tým má nejaký problém, tak nech príde s novelou.
Ale áno, 28. októbra nevznikla Československá republika, bol vyhlásený československý štát. O jeho forme, zriadenie sa rozhodlo až neskôr. Čiže ďakujeme za cenné podnety, a ak dnes alebo zajtra parlament neschváli náš návrh, vyhlási 28. október za štátny sviatok, tak pri ďalšom pokuse, ktorý príde, nepochybne zvážime, či nezapracujeme jeho cenné podnety do dôvodovej správy.
K téze, že štát buď je, alebo nie je a že to je niečo iné ako režim a že fašistický môže byť režim, ale nie štát, no nie je to celkom tak. Československo malo aj svetlejšie, aj temnejšie chvíle. Bolo aj demokratickou krajinou, aj autoritatívnou, aj úplne totalitnou. Vojnový Slovenský štát bol len autoritatívny až totalitný, čiže bol fašistický. Tisovu republiku nejde oddeliť od fašistického režimu, ktorý tam vtedy fungoval.
Pán poslanec Hrnko hovoril o nejakých čechoslovakistických extrémistoch, no, extrémisti obvykle presadzujú totalitu, chcú potláčať práva a slobody iných a šíria nenávisť. Priaznivci Československa, alebo ak chcete, ak ich chcete nazvať čechoslovakisti, tak čechoslovakisti nikdy nič také nerobili, žiadnu totalitu, žiadny extrémizmus. Naopak, sú to priaznivci demokracie.

Ďakujem kolegom za reakcie. Na tie zahranično-agentské, asi ťažko by som vedel niečo povedať. Nielen preto, že od koho pochádzajú, ale aj ako boli formulované.
Teda pánovi poslancovi Mizíkovi som, som nerozumel vôbec, čo chcel povedať, ale tak asi je to moja chyba.
Zaujalo ma vyjadrenie pani poslankyne Grausovej, že fašistický štát nebol fašistický. No, v zákone o ÚPN sa napríklad píše v preambule, že Národná rada Slovenskej republiky, majúc na pamäti vlastenecké tradície boja slovenského národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom..., tak nie je mi jasné, že aký boj s fašizmom, ak nie bol slovenského národa v Slovenskom národnom povstaní proti fašistickému režimu slovenského štátu.
A teda § 8 ods. 1 písm. a): „Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä:
a) vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií“ a tak ďalej.
No, akého fašistického režimu asi, ak nie fašistického režimu slovenského štátu v období rokov 1939 až 1945? Nezaregistroval som, že by ste chceli ten zákon zmeniť v tejto časti. Ak nie, tak súhlasíte s tým, že vojnový slovenský štát z roku 1939 až ’45 bol fašistický a máme to napísané priamo v zákone.
Čo povedal pán poslanec Osuský, kolektívne orgány, aj ja si myslím, že sú horšou cestou ako individuálny štatutárny orgán, ale ak to chcú schváliť z dôvodu, že im ide o to, že, že je to lepšie, tak to môžu schváliť aj s mojím pozmeňujúcim návrhom a bude jasné, že im ide o vec, nie o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, začnem Antonom Hrnkom, duchovným otcom novely zákona o ÚPN, ako bol doobeda v rámci rozpravy nazvaný kolegyňou Erikou Jurinovou.
Pán Hrnko, pán poslanec Hrnko doobeda povedal, že zrušená novela o..., alebo zrušená diskusia o novele zákona o ÚPN údajne súvisí s tým, že kaviareň, a menovite spomenul práve mňa, sa ešte stále nezmierila s existenciou samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky. Pán poslanec Hrnko má sklon vidieť za všetkým čechoslovakistov a ako obvykle, aj teraz strelil capa.
Narodil som sa v Československu, bol som občanom Československa, mal som rád Československo, bol som proti rozdeleniu Československa, dodnes mi je ľúto, že sa Československo rozdelilo, a považujem to za chybu. Ale to neznamená, že, aby som použil paranoidnú terminológiu poslanca Hrnka, že som sa nezmieril s existenciou Slovenskej republiky. Som občanom Slovenskej republiky a považujem sa za slovenského vlastenca, akurát moje vlastenectvo nie je nacionalizmom.
Vlastenectvo pre mňa znamená usilovať sa o to, aby sa Slovensku a všetkým jeho občanom darilo. Vlastenectvo nie je nenávisť voči iným národom, vlastenectvo nie je boj proti Čechom, Prahe, federácii, spoločnému štátu, nie je to boj proti Budapešti, boj proti našim Maďarom, snaha robiť im drobné alebo väčšie ústrky a obmedzovať ich práva. Vlastenectvo nie je rozdúchavanie nenávisti voči Rómom, utečencom, moslimom. Vlastenectvo nie je odmietanie Európskej únie či Severoatlantickej aliancie a neuvedomovanie si dôležitosti a životného záujmu Slovenskej republiky byť začlenený do Západu a do jeho inštitúcií.
Vlastenec sa má starať o to, aby jeho krajina bola slušná, slobodná a demokratická. Aby v štáte platilo právo, fungovali inštitúcie a neschvaľovali sa účelové a zlé zákony. Preto skutočný vlastenec musí byť proti takémuto návrhu, aký máme teraz na stole predložený poslancami Slovenskej národnej strany a SMER-u - sociálnej demokracie, keď mu záleží na právnom štáte, keď mu záleží na pamäti národa, keď mu záleží na tom, aby sa neschvaľovali účelové zákony, keď mu záleží na tom, aby dobre fungovali inštitúcie, musí byť proti.
Ale späť k pánu poslancovi Hrnkovi, ktorý ako obvykle niečo vystrelí a potom odíde, ani si nevypočuje reakciu. To, aký mám dnes názor na novelu zákona o pamäti národa, a či k nej vystupujem, alebo nie, nemá žiadnu priamu súvislosť s tým, aký som mal názor na štátoprávne usporiadanie Československa v roku 1992 alebo v roku 1991, alebo v roku 1993.
Priznávam sa však, že istý nepriamy súvis to však má, bol som a som hrdý na Československo. Ale bol som hrdý a som hrdý na demokratické Československo. Na prvú republiku demokratov Tomáša Garriguea Masaryka, Milana Rastislava Štefánika, Eduarda Beneša, Milana Hodžu. Bol som a som hrdý na ponovembrové demokratické Československo Václava Havla, nie som hrdý na komunistické Československo Klementa Gottwalda, Antonína Zápotockého, Antonína Novotného, Ludvíka Svobodu či Gustáva Husáka, rovnako ako nie som hrdý na fašistický Slovenský štát Jozefa Tisa.
To je hodnotové nastavenie, ktoré, a to, pán Hrnko, hrdo priznávam, ovplyvňuje môj prístup aj k diskusiám o tom, čo sa má diať s Ústavom pamäti národa, čo sa v ňom má zmeniť a ako sa to má udiať, je to ale presne to hodnotové nastavenie, ktorým bol vedený Ján Langoš, iniciátor vzniku Ústavu pamäti národa a prvý predseda jeho správnej rady. Úcta k našim demokratickým tradíciám, úcta k našej demokratickej histórii a, naopak, ostré vymedzenie sa voči obom totalitným režimom 20. storočia, teda fašistickému aj komunistickému, to boli motívy vzniku Ústavu pamäti národa u Jána Langoša aj u všetkých ľudí, ktorí vznik Ústavu pamäti národa podporili a ktorí si uvedomujú jeho zmysel. To je niečo, prečo vznikol a existuje ÚPN, a to je niečo, s čím má evidentne časť vládnej koalície stále problém.
Bývalý predseda SNS Ján Slota, ten bol taký otvorený a dával to, dával to najavo veľmi na tvrdo, nie raz prejavil sympatie k fašistickému Slovenskému štátu a jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi. Veď nakoniec Ján Slota chcel aj zrušiť Ústav pamäti národa, nie nejakú drobnú novelu schváliť. A oceňujem, že nový pán predseda SNS Andrej Danko vystupuje v tejto veci inak, a podobné excesy som uňho zatiaľ nezaznamenal, obávam sa však, že tá ľudácka nostalgia je v SNS stále prítomná.
Aby sme neušetrili ani druhú skupinu predkladateľov, tak zase predseda SMER-u Robert Fico z času na čas prejaví nostalgiu za komunistickým režimom a dáva tak opatrne a decentne najavo sympatie k nemu, o poslancovi SMER-u Blahovi ani nehovoriac, ten sa k zločineckému komunistickému režimu hlási otvorene.
Táto novela je zaujímavá aj tým, že podobne ako v niekoľkých iných prípadoch sa stalo (povedané so smiechom), sa stala taká zaujímavá vec, že SNS niečo navrhne, niečo tým myslí, má to nejaké súvislosti, má to nejaké pozadie, SNS o tých súvislostiach veľmi nehovorí, aspoň nie otvorene, ale našťastie máme - „našťastie“ - máme v parlamente aj fašistov a tí to, tí to niekedy za SNS dopovedia. Tak to bolo pri novele zákona o postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorá bola zjavne namierená proti moslimom. V dôvodovej správe sme sa o tom nedočítali. Vo vystúpení predkladateľov z SNS sme o tom nedopočuli, ale povedali to za nich fašisti. Fašisti spustili v parlamente vtedy hotové protimoslimské orgie a bolo to na niekoľko častí, keďže sme zákon prerokúvali v dvoch čítaniach a potom ešte aj po vrátení prezidentom.
Zaujímavé je, že teraz je to podobne. Poslanec Kotleba si doobeda vo faktickej poznámke položil otázku, či to s tým obdobím neslobody bolo až také zlé. Lebo veď aj teraz sú problémy. No, áno, je to, je to príznačné a treba si všímať, kto sa takto ozýva.
No, áno, pán poslanec Kotleba, bolo to s tým obdobím neslobody až také zlé. A treba si to pripomínať, treba o tom hovoriť, netreba na to zabúdať. A práve preto tu máme Ústav pamäti národa, a práve preto Ústav pamäti národa leží všelikomu tak hlboko v žalúdku. Je mi jasné, že fašistom a komunistom viac ako iným.
A aby som skončil, časť vystúpenia, ktorú inšpiroval pán poslanec Hrnko, ktorý medzitým prišiel do sály, čo sa teším, tak by som mu rád položil jednu otázku. Ako som už spomenul, absolvoval som viacero diskusií na tému ÚPN a na, na jednej, ktorú organizovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa – bol tam aj pán poslanec Paška, neviem, či tam bol už vtedy –, Ondrej Krajňák, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, o ktorom je celá táto novela, povedal a povedal to verejne, že v čase, keď išiel rozviazať pracovný pomer, alebo neviem, či už rozviazal pracovný pomer s historikom Lackom, ktorý sa netají sympatiami k fašistickému Slovenskému štátu, čo je teda absurdné, aby takýto človek robil, robil v inštitúcii, ktorá má dokumentovať zločiny zločineckých režimov a medzi nimi aj toho fašistického, nielen komunistického, no tak v tom čase, povedal to pán Ondrej Krajňák, mal jeden veľmi zaujímavý telefonát. Volali ste mu vraj vy, pán Hrnko, a tvrdili ste mu, že to nemá robiť, že tam má Lacka nechať. A že keď to spraví, tak to bude mať preňho následky. Tak ak je to pravda, tak, tak toto, čo dnes máme na programe, je jeden z tých možných následkov. Lebo neexistujú dôvody pre odvolanie Ondreja Krajňáka v zmysle súčasnosti platného zákona, tak zmeníme zákon a odvoláme Krajňáka rovno a priamo to napíšeme do zákona.
Takže mňa by vcelku zaujímalo, pán Hrnko, že či je to pravda a čo viete o tom povedať vy. Lebo to je tiež taká zaujímavá motivácia, ak by odchod sympatizanta fašistického režimu z ústavu, ktorý dokumentuje zločinu komunizmu a fašizmus, mal byť dôvodom pre likvidáciu jeho súčasného šéfa prostredníctvom návrhu zákona alebo zákona, ktorý navrhli poslanci vládnej koalície. To by bolo, to by bolo veľmi zaujímavé vedieť, či je to naozaj tak.
Teraz k textu zákona by som snáď len, snáď len tri poznámky. Zrejme, zrejme tie body, ktoré sú tam, je ich tam viac, ale niektoré sú tam len tak do počtu. Dôležitá je zmena štatutárneho orgánu z individuálneho, čiže predseda správnej rady, na kolektívny, čiže správna rada, považujem to za zmenu k horšiemu. Myslím si, že bude Ústav pamäti národa fungovať ťažkopádnejšie. Možno sa tým vyriešia nejaké konflikty medzi predsedom správnej rady a správnou radou, ale vzniknú tam, vznikne tam množstvo iných, iných praktických problémov. Zaráža ma ten argument, ktorý som viackrát počul napríklad od pána Pašku, že, že potom to bude demokratickejšie, ako by kolektívny orgán bol demokratickejší ako, ako individuálny orgán. Rovnako, rovnako neplatí to, že ak je niekto volený nepriamo nominantmi, ktorí sú volení parlamentom, vládou a prezidentom, tak, tak, tak je to menej politické alebo demokratickejšie, ako keď je to volené, volené priamo parlamentom. Pri RTVS to nikomu nevadilo. Nepočul som, s tým že by, že by SNS mala problém, že, že riaditeľa RTVS nemá voliť parlament, lebo je to politické, ale že to, že to má voliť Rada RTVS napríklad. Ale, ale tuto zrazu, zrazu sa to hodí a zrazu je to vydávané za niečo demokratickejšie. A neplatí to, pochopiteľne, tak. Americký prezident je individuálna hlava štátu volená priamo občanmi a je to demokratická inštitúcia. Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík bola kolektívna hlava štátu a napriek tomu to nebolo, nebola demokratická inštitúcia, práve naopak.
A druhá vec, ktorú obsahuje návrh novely zákona, je údajne spresnenie činnosti, ktoré má Ústav pamäti národa vykonávať. Tu som dodnes nepočul odpoveď na otázku, ktoré z tých činností, ktoré Ústav pamäti národa robí, sú také, že popierajú zmysel a nemal by ich robiť. Ide tam síce o slovíčko „najmä“, ale, ale zdôvodnené je to, je to jednou vetou, ktorá hovorí o spresnení a nijako nevysvetľuje. Ja by som chápal, keby Ústav pamäti národa robil nejaké, nejaké podnikateľské činnosti, ktoré vôbec nesúvisia s poslaním a úlohami Ústavu pamäti národa, no tak to zarazme tým, že slovíčko najmä vypustíme zo zákona. Nepočul som nič zásadné. A rovnako ako môžem zopakovať otázku pani poslankyne Jurinovej, že ktoré sú potom tie činnosti, ktoré by Ústav pamäti národa mal robiť a nerobí ich, neplní si svoje poslanie.
No a kameň úrazu je skrátenie funkčného obdobia súčasného predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka. V prvom čítaní tu, myslím, sa objavili rôzne prirovnania, špekulácie o motívoch, či je to lex Babiš alebo lex Lacko, ale predovšetkým si myslím, že je to lex Krajňák. Je absolútne neprimerané, aby sa funkčné obdobie štatutárneho orgánu zvoleného parlamentom, štatutárneho orgánu dôležitej inštitúcie skracovalo priamo zákonom a odôvodňovalo sa to tým, že sú tam nejaké konflikty vnútri tej inštitúcie medzi, medzi orgánmi. Je to účelové. A dokonca sú tam pochybnosti o..., o tom, že by takéto riešenie bolo v súlade s ústavou. Oceňujem, že pán poslanec Kresák z MOST-u - HÍD vystúpil k tomu kriticky na pôde ústavnoprávneho výboru a ani za to na pôde výboru nehlasoval, za tento návrh. A oceňujem, že pani poslankyňa Pfundtner stiahla svoj podpis spod tohto návrhu. A oceňujem aj to, že sa svojím pozmeňujúcim návrhom snaží vylepšiť tento návrh a odstrániť z neho niektoré, niektoré problematické ustanovenia, resp. ich dať do, do, do podoby, ktorá je menej brutálna. Ale tie problematické veci tam, tam naďalej ostávajú. Je to, opäť sa vrátim k pani poslankyni Jurinovej, pokus o vylepšenie nevylepšiteľného.
A keby aj prešiel pozmeňujúci návrh pani Pfundtner, tak aj tak dôjde k faktickému skráteniu funkčného obdobia predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka ako štatutárneho orgánu priamo zákonom. On síce ostane predsedom Správnej rady, lebo, lebo pani poslankyňa navrhuje vypustiť to ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že mu končí funkčné obdobie, ale prestane byť štatutárnym orgánom. Stane sa nejakým koordinátorom správnej rady, teda nie tým, za čo bol, za čo bol zvolený.
To je, zachováme názov tej funkcie, ale obsah tej funkcie úplne zmeníme. A to je podstata tej funkcie, že predseda Správnej rady je štatutárnym orgánom Ústavu pamäti národa. To nie je, že nejakú drobnú kompetenciu pridáme, ubereme, upravíme inak. To je zásadná zmena. A to je fakticky to isté, čo už dnes je v návrhu. Je to trochu menej brutálne, možnože z hľadiska nejakého ústavnoprávneho to bude drobný argument, že, že to nie je také zlé, ale obsah je v podstate rovnaký. A ak sa to stane, tak Ondrej Krajňák bude zbavený funkcie štatutárneho orgánu Ústavu pamäti národa nie na základe zákona, nie preto, že by zákon stanovoval nejaké podmienky, kedy ho možno zbaviť funkcie, a tie, tie sa naplnili, a preto bol zbavený funkcie, ale bude zbavený funkcie štatutárneho orgánu Ústavu pamäti národa priamo schválením zákona.
S pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložila pani poslankyňa Jurinová, ako som už spomenul, súhlasím a to je asi jediné, čo sa dá s tým návrhom spraviť, aby bol ako-tak prijateľný, že sa z neho vyhodia všetky neprijateľné veci. Ale keď sa z neho vyhodia všetky neprijateľné veci, tak tam neostane skoro nič. Ja som to nepočítal, ale, ale veľa tých ustanovení by tam už nezostalo. Ale inak to naozaj urobiť nejde.
A dovolím si aj ja predložiť v mene skupiny 17 poslancov pozmeňujúci návrh. Ja vám ho odovzdám. Prečítam ho v súlade s rokovacím poriadkom po skončení, len by som teda chcel vysvetliť, v čom ten návrh spočíva. Návrh novely zákona o ÚPN je zlý a účelový. To, že je, to, že je zlý, tak s tým sa dá urobiť niečo, ak by sme schválili pozmeňujúci návrh pani poslankyne Jurinovej. Ja skúsim spraviť z neho niečo, čo bude, čo, čo, čo bude viesť k tomu, že ten návrh síce naďalej ostane zlý, ale aspoň by nebol účelový.
Navrhujem, aby sme vypustili z návrhu zákona prechodné ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že funkčné obdobie doterajšieho predsedu správnej rady končí 15. októbra, to je v podstate hlavný zmysel a podstata toho návrhu, a navrhujem, aby sa účinnosť zákona stanovila na deň skončenia funkčného obdobia, riadneho funkčného obdobia súčasného predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Čiže nemyslím si, že je to zmena k dobrému, aj keby ste schválili tento môj pozmeňujúci návrh, tak to bude, bude zmena k horšiemu, ale nebude sa dať vášmu návrhu vyčítať aspoň to, že je účelový, že je namierený voči, voči súčasnému šéfovi ÚPN. A ak si myslíte, že je lepšie, aby mal kolektívny štatutárny orgán ÚPN, nie individuálny, tak prosím, ale, ale stanovme to tak, aby to nadobudlo účinnosť až potom, keď, keď skončí funkčné obdobie súčasnému štatutárnemu orgánu, ktorý bol riadne zvolený a ktorý nenaplnil žiadne podmienky pre, pre to, aby mu funkcia skončila. Takže nebude to zmena zo zlého zákona na dobrý, ale bude to zmena zo zlého a účelového zákona iba na zlý. Takže na záver by som prečítal.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Márie Janíkovej, Ľubomíra Želiezku a Martiny Šimkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o účasti bezpečnostných zložiek štátu 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (tlač 598):
V čl. I sa vypúšťa bod 22.
Čl. II znie: „Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom skončenia výkonu funkcie doterajšieho predsedu správnej rady.“
Ďakujem za pozornosť.

Až ma mrzí, že nemôžem reagovať na inú faktickú poznámku, tak by som chcel podporiť predložený pozmeňujúci návrh pani poslankyne Jurinovej.
Ja som mal možnosť od toho prvého čítania, teda najmä na jeseň absolvovať niekoľko diskusií aj v médiách, aj, aj inde na tému predloženej novely zákona o pamäti národa, a teda viackrát som sa stretol s jedným z predkladateľov pánom poslancom Paškom a v jednej z tých diskusií som dostal otázku, že či si viem predstaviť, že by som ten návrh podporil, teda že by boli schválené nejaké, nejaké pozmeňujúce návrhy, a potom by bol ten návrh pre mňa prijateľný. A úplne spontánne som vtedy odpovedal, že no tak keby také tri štvrtiny zákona, alebo návrhu zákona boli z toho návrhu vypustené, no tak by som to možno zvážil, a teda zhruba niečo také obsahuje, obsahuje návrh pani poslankyne Jurinovej.
Takže ak by návrh pani poslankyne Jurinovej prešiel, tak by som naozaj intenzívne uvažoval, či ten návrh nepodporiť, lebo je to tiež pokus vylepšiť nevylepšiteľné, ale myslím si, že je to pokus vylepšiť nevylepšiteľné zásadnejším spôsobom, ako navrhuje pani poslankyňa Pfundtner, pretože vypúšťa z návrhu zákona tie najproblematickejšie, najproblematickejšie ustanovenia.
Pani poslankyňa Jurinová sa pýtala, že predkladatelia mali povedať, ktorú z úloh stanovených zákonom si UPN neplní, spýtajme sa. Ale ja by som sa spýtal aj na to, že ktorú z činnosti, ktorú UPN robí, by si nemal plniť a nejak tým porušuje zákon alebo ide nad rámec toho, čo je jeho poslanie.

Pani poslankyňa Pfundtner, vidím aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili zhruba tak, ako povedala pani poslankyňa Jurinová, je to pokus o vylepšenie nevylepšiteľného návrhu.
Tie veci, ktoré sú obsiahnuté v predloženom pozmeňujúcom návrhu naozaj zlepšujú alebo robia menej horšími tie veci, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, ktorý ste pôvodne spolupredkladali, takže potom je to vážna otázka, či si snažiť vylepšiť nevylepšiteľné a či to má nejaký reálny, reálny zmysel. Ak by niektoré body z predloženého pozmeňujúceho návrhu boli samostatným návrhom zákona, o ktorom by sme mohli diskutovať v prvom čítaní, v druhom čítaní, a, a potom, potom o tom hlasovať, tak si myslím, že, že by stálo za to o nich uvažovať, pretože by, povedzme ak by sa podarilo vyjasniť niektoré pravidlá fungovania správnej rady alebo ak sú nejednoznačné kompetencie, rozdelenie kompetencií medzi predsedu správnej rady a správnu radu, čo je vec, ktorá, ktorá možno spôsobuje problémy, tak áno, bavme sa o tom, ako to, ako to zmeniť. Ale nie takýmto účelovým návrhom zákona.
A vidím tam ešte jeden problém, vy síce navrhujete vypustiť bod 22, čiže to prechodné ustanovenie, ktorým sa má skrátiť funkčné obdobie súčasného predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka, ale nenavrhujete zmeniť vecnú podstatu toho, toho zákona, čiže nebude tam natvrdo napísané, že skončilo funkčné obdobie, ale de facto mu skončí funkčné obdobie ako štatutárovi Ústavu pamäti národa, aj keby prešli vaše pozmeňujúce návrhy, lebo potom štatutárnym orgánom bude správna rada.
Čiže trochu mäkšie, ale, ale to podstatné sa nemení.

Pani poslankyňa Vaľová, vy nielenže si pletiete správne konanie s ústnym pojednávaním, vy ani nerozlišujete medzi úradnou tabuľou a sekciou webovej stránky, na ktorej je napísaná, napísané úradná tabuľa.
Najprv ste povedali, že správne konanie sa nezverejňuje na žiadnej úradnej tabuli ani na internete, a potom ste rozprávali o ústnom pojednávaní, ktorá je, ktoré je iba jednou zo súčastí alebo možných súčastí správneho konania, ale dobre, možno ste boli, boli, boli rozčúlená.
Teraz nám tu hovoríte, že úradné tabule sú aj na internete, a neznamená to, že to musí vyvesiť svoj oznam na plechovej tabuli. Ale áno, tá tabuľa nemusí byť plechová, ale musí byť fyzická, nemôže to byť iba elektronická úradná tabuľa, ktorá, ktoré, ktorá existuje na webovej stránke ako nejaká, nejaká zvláštna sekcia. A ja by som tu prečítal vaše odôvodnenie vášho pozmeňujúceho návrhu: "Navrhovanou zmenou sa umožní správnemu orgánu zverejniť informácie o začatom konaní elektronicky alebo na úradnej tabuli, pričom doterajšie znenie umožňovalo len elektronické zverejnenie." Čiže keby platilo to, že na úradnej tabuli znamená aj na elektronickej úradnej tabuli, no tak ste nemuseli nič meniť. To by, to by to bolo tak ako, ako doteraz.
Ďakujem, ďakujem zvyšným dvom kolegom za reakcie. Myslím si, že, že, že teda tak ako povedal Vlado Sloboda, spätná väzba zo strany aktivistov, zo strany verejnosti je v konečnom dôsledku užitočná pre samotné správne orgány. Nevravím, že nie sú prípady, keď sa, keď sa niečo zneužíva, ale, ale určite to nie je prípad Kataríny Šimončičovej.
A, pani poslankyňa Zemanová, áno, sú obce, ktoré nemajú internet, ale potom by tá formulácia musela znieť inak. Musela by znieť tak, že keď obec nemá internet, tak to môže zverejniť na úradnej tabuli. Nejde to tak, ako to je navrhnuté.

Keďže mám 10 minút, tak vynechám oslovenie a začnem rovno k veci.
Pani poslankyňa Vaľová, nehanbíte sa? Skupina poslancov predložila 25. mája do Národnej rady návrh zákona, ktorý má rozšíriť možnosti využitia finančnej náhrady poskytnutej za výrub drevín v zmysle § 48. Od 25. mája do 13. septembra, teda skoro 3 mesiace, 4 mesiace sme tu diskutovali my aj verejnosť, novinári, ochranári, všetci, ktorých to zaujíma, diskutovali k téme, na čo sa majú použiť finančné prostriedky získané za výrub drevín. Vy ste tu 13. septembra o 10.00 hod., hodinu pred hlasovaním v druhom a predpokladám, že aj v treťom čítaní, prišli s návrhom, ktorý nijako nesúvisí s tým, čo je obsahom návrhu zákona, o čom sa tu 4 mesiace diskutuje, a ktorý je vo svojej podstate ďalekosiahlejší, dôležitejší a bude mať závažnejšie a negatívne dôsledky na ochranu prírody ako to, čo, čo je samotný obsah návrhu zákona.
Je to exemplárny prípad zneužívania rokovacieho poriadku. Ak ste chceli toto navrhnúť, mali ste to dať ako vlastný návrh zákona, mali ste to avizovať dopredu, aby sa k tomu mohli vyjadriť všetci poslanci, takto na vás mohli zareagovať traja poslanci, ktorí boli prítomní v sále, s faktickými poznámkami a možno budeme dvaja alebo traja, ktorí budeme môcť reagovať vystúpením v ústnej rozprave.
K obsahu, k tomu, čo navrhujete. Navrhujete, aby nebolo potrebné oznamovať začatie výrubového konania na internete tak, ako je to doteraz, lebo to je obsah vášho návrhu. Ak, ak to bude schválené, tak budú môcť, správny orgán bude môcť oznámiť na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Keby tam bolo, že na úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má, ak ho má správny orgán zriadený, bolo by to v poriadku. Bolo by to rozšírenie informovanosti. Keby bolo na, na, na internetovej stránke alebo na úradnej tabuli, ak správny orgán nemá internetovú stránku, v poriadku, bolo by to rozšírenie možností pre, pre informovanie verejnosti v tých obciach, kde nemajú webovú stránku. Ale vy navrhujete, aby to bolo možné na úradnej tabuli alebo internetovej stránke.
Takže každý správny orgán, ktorý bude chcieť zatajiť pred verejnosťou informáciu o začatí výrubového konania, tak ho jednoducho práskne na úradnú tabuľu, kde nikto nechodí, a tie úradné tabule zväčša nefungujú tak, že by boli 24 hodín, 24 hodín prístupné, ak sú vnútri, tak sa k nim občania nedostanú. Znížite mieru informovanosti občanov, verejnosti, všetkých, ktorí sa zaujímajú o ochranu prírody, o výrubových konaniach. To je účel vášho návrhu, pretože tento zákon, zákon o ochrane prírody stanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. A správny poriadok hovorí, že správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konaniach o veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovujú, je osobitný zákon.
Čiže podľa správneho poriadku, logický a korektný výklad správneho poriadku je, že začatie konania má byť aj na internete. Keď parlament schváli váš pozmeňujúci návrh predložený na poslednú chvíľu, tak zavediete výnimku zo správneho poriadku, že nebudú musieť byť zverejňované informácie o začatí výrubového konania. Čiže znížite mieru informovanosti a zavediete absurdnú výnimku zo správneho poriadku. Absurdnú aj preto, že napr. ani, ani stavebný zákon nemá takúto, takúto striktnú, nie, nie. Stavebný zákon hovorí napr. o začatí územného konania, stavebný úrad zverejní bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle - "a" na svojom webovom sídle - nie "alebo", ako navrhujete vy. Čiže musí aj na jednom, aj na druhom. Podľa vášho návrhu budú môcť obce utajovať informácie o začatom, začatom, začatom výrubovom konaní.
A ten váš druhý návrh takisto, a teda nevravím to, že napr. zákon o slobodnom prístupe k informáciám tiež používa formuláciu, že, že na úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má, ak ho má ten, ak ho má povinná osoba zriadená. Čiže toto bude úplne unikátne, čo, čo chcete zaviesť.
A ďalšia vec, tá možnosť uplatniť námietky a pripomienky na ústnom pojednávaní, inak sa na ne nemusí prihliadať, tak, tak to opäť obmedzí možnosti účastníkov konania uplatňovať, uplatňovať svoje práva, opäť to sťaží. A teda argumentujete, tam jednu vetičku ste dali: "Doplnením nového odseku sa posilňuje zásada hospodárnosti a rýchlosti správneho konania." Ale veď účelom zákona o ochrane prírody je predsa ochrana prírody, nie rýchlosť a hospodárnosť konania, ak by mala byť na, na úkor ochrany, ochrany prírody.
A chcem zareagovať aj na to, čo ste hovorili v reakcii na pani poslankyňu Zemanovú, že ona nevie, čo je to správne konanie, lebo správne konanie sa nezverejňuje na žiadnej úradnej tabuli a na internete. To ste povedali, povedali ste, že správne konanie, ja neviem, o čom hovoríte, vy ste primátorka mesta? Vy ste štatutárny orgán? Vy vediete správne konania? Vy ste hovorili o ústnom pojednávaní. Áno, ústne pojednávanie, že sa tam ľudia zídu, ale správne konanie je celý ten celok, veď vy vôbec nerozumiete tomu, čo ste, k čomu ste dali pozmeňujúci návrh.
Správne konanie, samozrejme, že sa zverejňuje na úradnej tabuli. Aj začatie, aj rozhodnutie a rovnako aj, rovnako aj informácia o ústnom, teda o ústnom pojednávaní sa môže, ak sa napr. doručuje, doručuje vyhláškou. Vy si pletiete úplne základné pojmy! Vy ste sa predvčera stali primátorkou a začali ste podpisovať rozhodnutia, alebo ste už primátorkou niekoľko rokov?!
Ja by som očakával, že sa predkladatelia ohradia voči tomu pozmeňujúcemu návrhu, lebo ide nad rámec pôvodného návrhu a nijako s ním nesúvisí. A zároveň by som chcel dať dva procedurálne návrhy.
Procedurálny návrh podľa § 29 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady:
Navrhujem, aby Národná rada prerušila rokovanie o veci až dovtedy, kým k podanému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu pani poslankyne Vaľovej nezaujme stanovisko Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ústavnoprávny výbor. Ten paragraf hovorí, hovorí o tom, že poslanec môže po podaní pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhnúť prerušenie prerokovania veci až dovtedy, kým k nim nezaujme stanovisko výbor, ktorý určí Národná rada. Aj tak to bude brutálne zneužitie rokovacieho poriadku z vašej strany, ale aspoň bude šanca, aby sa o tom diskutovalo na vecne príslušnom výbore.
A dávam ďalší návrh podľa, teda podľa § 84 ods. 2, a teda navrhujem niečo, čo je absurdné. Navrhujem, aby sa postupovalo v súlade s tým, čo je napísané v rokovacom poriadku, a teda v prípade, ak budú v druhom čítaní schválené alebo doplňujúce návrhy, aby sa konalo tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení. Aby sme postupovali tak, ako máme postupovať vždy, ako je to napísané v rokovacom poriadku, aby sme neskracovali lehoty.
Vy ste tu hovorili, pani poslankyňa Vaľová, o Slávikovi a o nejakých, o zneužívaní, zneužívaní toho zákona. No ja vám poviem, že Katarína Šimončičová dostala v roku 2013 bielu vranu za svoje úsilie o ochranu stromov. To, čo ste vy teraz navrhli, je, že nie všetky, ale zlé samosprávy, samosprávy, ktoré chcú utajovať informácie, Katarínu Šimončičovú úplne vyblokujú a znemožnia jej, jej činnosť. Aspoň by bolo poctivé si to priznať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec, práve to, že nie je jasne vymedzené, na čo to bude môcť použité, byť použité, tie prostriedky. A pojmy, ktoré používate, neboli vymedzené. Boli jedným z predmetov kritiky v prvom čítaní, alebo teda otázok. Ja len stále vo vzťahu k tej zelenej streche som tie pochybnosti nestratil, lebo z tohto nie je jasné, že ide o zelenú strechu iba na verejnej budove. Že teoreticky nejakým spôsobom by sa, by sa tie prostriedky trebárs prostredníctvom dotácií alebo neviem čo mohli využiť aj na objekty, ktoré, ktoré nie sú verejné. A teraz spomínam to najmä z dôvodu, že zelený park teoreticky, ak je verejne prístupný, alebo ekodukt objekt sú veci, ktoré sa týkajú viac-menej všetkých, kdežto, kdežto zelená strecha je, je niečo, čo, áno, je, využívajú to teda primárne alebo to môžu využívať obyvatelia, obyvatelia domu, a teda ten nejaký bezprostredný efekt vo vzťahu k ostatným a vo vzťahu k verejnosti tam nie je zjavný, aj keď teda chápem, že to môže mať aj nejaké celkové ekologické účinky na, na klímu v meste a podobne. Ale nie je to, nie je to niečo identické s parkom.
Takže sa chcem spýtať, že či toto považujete za ošetrené, že tá zelená strecha sa bude týkať len, len verejných budov, alebo teda budov vo vlastníctve samospráv. Alebo teda ako je to myslené?