Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a kváka ako kačka, asi to bude kačka. Nestane sa z toho sliepka len preto, že niekto povie, že je to sliepka. Nestane sa z toho sliepka dokonca ani vtedy, keď to odhlasuje parlamentná väčšina a dostane sa to do zákona.
Ak ste čítali rozhodnutie pána prezidenta, viete, že niečo podobné napísal parlamentu vo svojom rozhodnutí, ktorým vetoval schválený zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.
Keď niečo vyzerá a chodí a kváka ako štátne vyznamenanie, asi to bude štátne vyznamenanie. Pochybnosti o súlade navrhovaného zákona s ústavou zazneli už pred jeho schválením a ja sám som k tomu diskutoval a upozornil som na možný rozpor s ústavou zákona, ktorý bol predložený ako návrh zákona o štátnej cene Alexandra Dubčeka, a v priebehu druhého čítania sa z neho stal zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Upozorňovali sme na to. Nestačilo. Schválili ste si. Teraz vám to pripomína aj pán prezident tým, že zákon vetoval.
Ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) hovorí o tom, že "prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán". Štátne ceny Alexandra Dubčeka a Jozefa Miloslava Hurbana vyzerajú ako štátne vyznamenania, metaforicky - chodia ako štátne vyznamenania, aj kvákajú ako štátne vyznamenania, aj keď sa volajú štátne ceny. Štátne ceny už svojím názvom, ale aj povahou vyzerajú ako štátne vyznamenania. Udeľujú ich najvyššie štátne orgány, resp. najvyšší ústavní činitelia. Udeľujú ich z rovnakých alebo veľmi podobných dôvodov za rovnaké alebo veľmi podobné zásluhy a postupujú pritom rovnakým alebo veľmi podobným spôsobom. Na toto všetko nás upozorňuje pán prezident. Kto ste čítali jeho rozhodnutie, viete, kto ste nečítali, budete hlasovať, ako vám palec ukáže.
Voči tejto argumentácii zazneli aj v priebehu schvaľovania zákona, aj neskôr dve námietky. Chcel by som sa k nim vyjadriť. Tá prvá je, že ústava nehovorí o štátnych vyznamenaniach, len o vyznamenaniach a termín štátne sa objavuje až v zákone. A tá druhá hovorí o tom, že rôzne ceny, ocenenia či vyznamenania rozdávajú aj rôzne iné orgány, ministerstvá, iné štátne orgány, samosprávy, iné inštitúcie. No áno, to je pravda, ale práve preto sú vyznamenania zakotvené v ústave, že ide o štátne vyznamenania, čiže vyznamenania udeľované v mene štátu, v mene Slovenskej republiky. Účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta republiky predsa nie je zabrániť tomu, aby iné inštitúcie udeľovali nejaké ocenenia. Nie je účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta brániť tomu, aby minister zdravotníctva alebo minister kultúry mohli niekoho oceňovať za počiny v oblasti zdravotníctva či kultúry a už vôbec nie brániť súkromným inštitúciám či samosprávam, aby dávali aj ony ocenenia, prípadne môžu byť nazvané aj vyznamenania, ale nie v mene Slovenskej republiky.
Je zjavné, že ak nejakú cenu udelí mimovládna organizácia, nadácia, súkromná firma, že to nie je vyznamenanie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako zjavné je to aj v prípade, ak to robí obecná samospráva. Možno určité pochybnosti vzniknú, ak to robí štátna správa, najmä ústredný orgán štátnej správy ministerstvo, ale stále tam vidieť rozdiel a je zjavné, že ide o rezortné vyznamenanie alebo vyznamenanie, ktoré sa týka nejakej inštitúcie, nie o vyznamenanie udelené v mene Slovenskej republiky ako celku.
Účelom zakotvenia tejto právomoci prezidenta republiky do ústavy je upraviť, že v mene Slovenskej republiky ako celku má udeľovať vyznamenania prezident Slovenskej republiky, nie iný orgán, zákonom stanoveným spôsobom, ale aj na základe ústavy, ako to ústava predpokladá. A zároveň, že to nemá robiť iný štátny orgán, ak ho na to nesplnomocní prezident.
Ešte raz. Čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky: "prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán". Prečo by v ústave vôbec tá zmienka o možnosti splnomocniť iný orgán bola? Koho tým ústavodarca myslel? Ministerstvo kultúry? Ale veď ústava nerieši konkrétne ministerstvá. Starostu alebo obecné zastupiteľstvo v Krajnej Bystrej? Nepochybne nie. Formulácia o práve prezidenta splnomocniť na vyznamenávanie iný orgán sa nepochybne týka práve vlády a parlamentu, a preto je absurdné, neviem, či aj protiústavné, to si netrúfam tvrdiť s istotou, ale evidentne na hrane ústavnosti, ak sa znenie ústavy takýmto spôsobom obchádza. Keď sa to, čo je napísané v ústave a čo keď chceme korektne vysvetľovať a vykladať ústavu, sa to obchádza spôsobom, že síce to vyzerá, chodí a kváka ako kačka, ale zákonom to vyhlásime za sliepku.
Ak by ústavodarca chcel, aby štátne vyznamenania alebo povedzme vyznamenania v mene Slovenskej republiky okrem prezidenta republiky mohla udeľovať aj vláda alebo parlament, alebo jeho predseda, tak by to bolo presne tak v ústave napísané, že vyznamenania udeľuje prezident, vláda a parlament alebo jeho predseda. Ale toto nie je napísané v ústave. A až doteraz to vôbec nikomu nechýbalo.
Za históriu samostatnej Slovenskej republiky boli vzťahy medzi vládou a prezidentom, vládou a prezidentom rôzne. Častokrát konfliktné, ale až doteraz nikomu nenapadlo, že by štátne vyznamenania, pardon, štátne ceny mohol udeľovať niekto iný ako prezident.
Tento zákon je evidentne jeden z účelových. Účelových ako dnešné rozhodnutie parlamentu, že máme tu župnú kampaň, tak sa poslanci vládnej koalície nebudú unúvať na zasadnutie parlamentu ani dvakrát do dňa na tie hlasovania o jedenástej a o piatej, ale stačí, keď prídu o jedenástej a nebudú sa ďalej zdržovať svojou prácou rokovaním parlamentu a ta ho, radšej pôjdu kampaňovať.
Účelové zákony tiež nebývajú dobré a dobrý nie je ani tento zákon. Vládnej koalícii sa nepáčilo, koho vyznamenal prezident Andrej Kiska a ako sa postavil k niektorým návrhom vlády. Tak koaliční poslanci prišli s návrhom, aby štátne vyznamenania, pardon, štátne ceny mohla udeľovať aj vláda. Ale keďže pán predseda parlamentu a SNS predsa nemôže byť na tom horšie ako pán predseda vlády a SMER-u, tak k štátnej cene Alexandra Dubčeka v priebehu druhého čítania pribudla aj štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana a dokonca v názve zákona aj v texte zákona Hurbanova cena alebo Dankova cena Ficovu alebo Dubčekovu cenu predbehla. Sú to veľmi zlé dôvody na schvaľovanie zákona a ešte horšie je to konkrétne prevedenie, prevedenie, ktoré vyvoláva pochybnosti o tom, že je v súlade s ústavou.
Na minulej schôdzi sme spolu s Petrom Osuským, Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou navrhli, aby sa 28. október Deň vzniku Československa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Zároveň sme navrhli, aby Deň Ústavy, 1. september, bol preradený zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Vy ste náš návrh odmietli, ale ústavu netreba oslavovať štátnym sviatkom alebo voľným dňom, ústavu treba čítať, poznať a rešpektovať, nie porušovať a obchádzať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Osuský, spomenul si tri dôležité udalosti, ktoré v 20. storočí pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky formovali modernú a demokratickú slovenskú štátnosť: 28. október 1918, 29. august 1944 a 17. november 1989. Dva z týchto troch formujúcich bodov už máme medzi štátnymi sviatkami a je to dobré.
Ale teda chcel by som pripomenúť, že Slovenské národné povstanie bolo nielen vystúpením proti fašizmu, Slovenské národné povstanie bolo aj prihlásením sa k československej štátnosti a obnovením Československej republiky na povstaleckom území. Kto sa teda hlási k Slovenskému národnému povstaniu a 29. augustu, zároveň by sa mal hlásiť aj k 28. októbru.
A 17. november 1989 je prihlásením sa takisto k demokratickej tradícii prvej Československej republiky, ale zároveň ten 17. november sa aj priamo udial práve preto, že 17. novembra 1939 boli zavreté vysoké školy v okupovanom Česku a tie boli zavreté práve preto, lebo 28. októbra na výročie vzniku Československej republiky protestovali Česi a českí študenti proti okupácii. Takže hlásiť sa k 17. novembru zároveň znamená hlásiť sa k 28. októbru, ak by ste nevedeli.

Pani poslankyňa Grausová, až doteraz som si myslel, že hoaxy, konšpirácie a podobné nezmysly patria na internetové diskusie a na sociálne siete, ale teda vy ste potvrdením toho, že sa im veľmi darí v tomto volebnom období aj priamo v parlamente, čo je teda také smutné.
Povedali ste, že niekomu je na zvracanie zo slovenského znaku. Tak neviem, ako ste na to prišli. Mne momentálne na zvracanie je, ale zrejme za to môže nejaký vírus, nie slovenský znak, na ktorý sa pozerám.
A ak mi niečo v prenesenom slova je na zvracanie, tak z fašistickej ideológie, ktorú nám tu podsúvate a ktorú ste priniesli do parlamentu.
Hlásiť sa k prvej Československej republike znamená hlásiť sa k parlamentnej demokracii, hlásiť sa k slobodnej spoločnosti, hlásiť sa k demokracii, ktorá ostala demokraciou, aj keď všade naokolo nastupovali totalitné alebo prinajmenšom autoritatívne režimy. To je podstatný zmysel Československej republiky.
Nebyť prvej Československej republiky, tak by dnes zrejme žiadne samostatné Slovensko neexistovalo a neexistoval by zrejme ani ten váš obdivovaný slovenský štát vášho obdivovaného prezidenta Jozefa Tisa. Ale podstatné na prvej Československej republike je, že to bola demokratická krajina a ostala demokratickou krajinou skoro až do úplného konca.
A keď sa dnes hlásime k Československu, tak sa hlásime k demokracii. A v dnešnej dobe je to ešte viac dôležité ako kedykoľvek predtým.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, členovia vlády, reagujem na odpoveď na interpeláciu č. 12, ktorá bola určená ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a týkala sa, týkala sa riešenia konfliktu medzi starostom obce Malčice a miestnym dobrovoľným hasičským zborom, a položil som ju v júni. Pán minister tu bol prítomný a reagoval a sľúbil, že situáciu preverí. Upozornil som v interpelácii, že pán starosta sa rozhodol koncom februára odvolať veliteľa miestneho dobrovoľného hasičského zboru, hoci na tento krok ho nič neoprávňovalo a takouto právomocou nedisponoval. Následne sa pán starosta rozhodol vymeniť zámky na hasičskej zbrojnici a znemožniť tak miestnym hasičom prístup k zbrojnici a technike, ktorú v nej majú uschovanú, a to vrátane vozidla, ktoré im pán minister Kaliňák osobne slávnostne odovzdal ešte v roku 2015.
Od začiatku marca 2017, keď sa to udialo, je to už viac než šesť mesiacov, stav, že dobrovoľný hasičský zbor v Malčiciach nemôže kvôli svojvôli miestneho starostu Františka Lopašovského, nominanta strany SMER – sociálna demokracia, na svoje výjazdy používať svoju techniku, čím dochádza k zjavnému všeobecnému ohrozeniu a hrozia škody na majetku. Preto som sa na pána ministra obrátil s otázkou, či je ministerstvo vnútra o tomto niekoľko mesiacov trvajúcom stave ohľadne konfliktu medzi starostom a dobrovoľným hasičským zborom v Malčiciach informované a ako dosiaľ príslušné zložky ministerstva v tejto veci konali, resp. mienia konať a ako mieni pán minister postupovať voči konaniu starostu obce.
Toto sa udialo v júni, keď problém v Malčiciach netrval 6 mesiacov, ako je to dnes, ale, v úvodzovkách, len 3 mesiace. Následne prišli dovolenky, leto, takže nedostal som na svoju otázku odpoveď od pána ministra Kaliňáka priamo, hoci tá téma ho evidentne zaujala priamo na rokovaní parlamentu, ale odpovedala pani štátna tajomníčka Saková. Tá sa však vo svojej odpovedi takmer výlučne venovala poukázaniu na to, že podľa jej názoru Hasičský zbor v Malčiciach nie je dobrovoľným hasičským zborom, ale že ide o dobrovoľný hasičský zbor obce, a teda, že pán starosta mal právo konať tak, ako konal. Len jednou vetou pani štátna tajomníčka sa zmienila aj o tom, čo bolo podstatou mojej interpelácie, a to je vyriešenie nefunkčnosti hasičskej stanice, do ktorej boli z verejných zdrojov investované nemalé finančné prostriedky, a dnes nemôže slúžiť v prospech občanov Malčíc a plniť svoj účel.
Pani štátna tajomníčka uviedla, citujem, "že starosta obce Malčice však prisľúbil, že v najbližšom období zabezpečí vymenovanie nového veliteľa dobrovoľného hasičského zboru obce s odbornou spôsobilosťou". S touto odpoveďou pani štátnej tajomníčky Sakovej nemôžem vyjadriť spokojnosť, nemôžem vyjadriť spokojnosť preto, že problémový stav obce Malčice, za ktorý je zodpovedný jej starosta pán Lopašovský, trvá naďalej.
Vzhľadom na informácie a dokumenty, ktorými disponujem priamo od občanov obce, aj vzhľadom na odpoveď pani štátnej tajomníčky si dovolím poukázať na to, že zrejme niekde v systéme došlo k nesprávnemu zaradeniu Hasičského zboru v Malčiciach. V obci totiž roky existoval len jeden dobrovoľný hasičský zbor, ktorý roky fungoval podľa stanov dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. Nešlo teda o dobrovoľný hasičský zbor obce, toho si bol vedomý zrejme aj starosta obce, ktorý 28. februára 2017 rozhodol o znefunkčnení hasičskej stanice, čo oznámil okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Michalovciach a kópiu na vedomie zaslal aj Miroslavovi Koložimu, ktorého sám starosta tituluje ako veliteľa dobrovoľného hasičského zboru, nie ako veliteľa dobrovoľného hasičského zboru obce.
Dňa 2. marca 2017 veliteľ dobrovoľného hasičského zboru Miroslav Koloži na polícii oznámil, že niekto vymenil zámky na hasičskej zbrojnici a znemožnil tak prístupu hasičov k ich technike. Následne 10. marca 2017 starosta obce František Lopašovský odvolal Miroslava Koložiho, veliteľa dobrovoľného hasičského zboru z jeho funkcie, hoci starosta disponuje len právomocou odvolať veliteľa dobrovoľného hasičského zboru obce. Následne sa veliteľ dobrovoľného hasičského zboru Miroslav Koloži obrátil na republikovú organizačno-právnu komisiu Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky, ktorá vo svojom uznesení konštatovala, že nesúlad pojmov dobrovoľný hasičský zbor a dobrovoľný hasičský zbor obce v liste, nakoľko v súlade so zákonom č. 314/2001 má starosta obce, resp. obecné zastupiteľstvo právo odvolať veliteľa dobrovoľného hasičského zboru obce, o čom musí byť uvedený písomný zápis. Dobrovoľný hasičský zbor Malčice je občianske združenie, ktoré sa riadi stanovami, a veliteľa môže v súlade so stanovami odvolať výročná členská schôdza, členská schôdza, no nie starosta. Je potrebné preveriť, či sa v obci nachádza zriaďovacia listina dobrovoľného hasičského zboru obce, či plní funkciu dobrovoľného hasičského zboru obce a sú zaradení do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek. To, že v obci nebol zriadený a nefungoval dobrovoľný hasičský zbor obce, ale dobrovoľný hasičský zbor, potvrdzuje aj pozvánka starostu Františka Lopašovského zo dňa 8. marca 2017, v ktorej pozýva, citujem, "na prvé zasadnutie novovzniknutého dobrovoľného hasičského zboru, zasadnutie sa uskutoční 11. marca 2017 o 10.00 hod. v hasičskej zbrojnici Malčice". Starosta sa tým priznáva nielen k tomu, že dobrovoľný hasičský zbor v obci neexistuje, keďže pozýva na jeho prvé zasadnutie, ale zároveň sa priznáva k tomu, že je to on, kto disponuje novými kľúčmi k zbrojnici. On je teda tým, kto znemožňuje prístup hasičov v Malčiciach k ich technike.
Nesúhlas s konaním starostu vyslovili 11. marca 2017 aj poslanci obecného zastupiteľstva obce Malčice. Desiateho septembra sa v Malčiciach konala členská schôdza dobrovoľného hasičského zboru Malčice a z jej zápisnice citujem, "v schôdzi pokračoval podpredseda a veliteľ Miroslav Koloži, ktorý informoval prítomných členov o oficiálnej návšteve na obecnom úrade v obci Malčice u starostu obce pána Lopašovského, s ktorým jednali o ďalšom fungovaní dobrovoľného hasičského zboru. Na jednaní so starostom boli členovia výboru, citovaní, a starosta obce sľúbil, že nebude zasahovať do činnosti dobrovoľného hasičského zboru, ale pod tou podmienkou, že ak chce fungovať dobrovoľný hasičský zbor, musia vstúpiť do dobrovoľného hasičského zboru obce. Veliteľ dal členom dobrovoľného hasičského zboru slobodne sa rozhodnúť a hlasovať za to, kto chce vstúpiť do dobrovoľného hasičského zboru obce. Členovia dobrovoľného hasičského zboru sa jednohlasne zhodli a odhlasovali, že do dobrovoľného hasičského zboru obce nevstúpia. Výsledok hlasovania – jednohlasne zamietnutý vstup členov dobrovoľného hasičského zboru do dobrovoľného hasičského zboru obce".
Je evidentné, že v obci Malčice funguje dobrovoľný hasičský zbor, ktorého členov starosta nedokáže prinútiť, aby vstúpili do jeho dobrovoľného hasičského zboru obce, ktorý sa pokúša založiť. A dobrovoľný hasičský zbor v Malčiciach je kvôli obštrukciám starostu nútený zasahovať s vypožičanou technikou od okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Michalovciach.
Ja si uvedomujem, že pána ministra táto téma zaujíma a teda neberie ju na ľahkú váhu, a preto by som ho chcel požiadať, aby preveril túto situáciu. Nejdem dávať návrh na vyslovenie nespokojnosti s odpoveďou na interpeláciu, pretože nejde mi o to, aby sa hlasovalo v parlamente a aby niekoľko opozičných poslancov dalo najavo, že tá odpoveď je nedostatočná, a koaliční odhlasovali, že je dostatočná. Ide mi o to, aby sa vyriešila situácia v obci Malčice, a myslím si, že pán minister k tomu môže prispieť, tak ho chcem k tomu aj touto formou vyzvať.
Ďakujem za pozornosť.

Pred chvíľou tu pán podpredseda vlády Pellegrini povedal, že napriek tomu uzneseniu vlády on vo svojej pôsobnosti znížil to zo 40 na 10 miliónov, tak sa chcem spýtať, že vy máte nejaké, nejaké kritériá, čo dáte a čo nedáte posudzovať Útvaru hodnota za peniaze. Teda chápem, že ste komunikovali, ale teda ide mi o priame posudzovanie.

Ďakujem. Ďakujem za odpoveď. Teda neviem, či mi budete vedieť odpovedať za pána ministra financií, ale možno aj váš názor by ma zaujímal, či si myslíte, že by takéto tendre mali alebo nemali byť posudzované Útvarom hodnota za peniaze, aj keď nedosahujú tú spomínanú čiastku 40 miliónov eur, alebo či si myslíte, že napríklad ten tender na nákup obrnených vozidiel, ktorý presahuje, by mali ísť do vlády s doložkou od Útvaru hodnota za peniaze. Čiže zaujíma ma aj váš názor na uplatňovanie tohto princípu prostredníctvom posudzovania všetkých takýchto projektov. Ďakujem.

Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja oceňujem prístup ministerstva obrany v tom, že začína uvažovať strategicky a teda riešiť veci, ktoré v minulosti neriešilo. Myslím si, že v tomto má podporu aj odbornej komunity a ohľadom plnenia si záväzkov má aj podporu zo strany opozície. Len teda by som bol rád, keby ste odpovedali aj na tie otázky, ktoré som položil, lebo teda tam som odpoveď nejako nezachytil. Ja som sa pýtal, že či ste už požiadali ministerstvo financií, aby prostredníctvom Útvaru hodnota za peniaze tie uvažované spôsoby nákupu obrnených vozidiel, ktoré zvažujete, boli posúdené z hľadiska vplyvu na verejné financie a ich efektívne vynakladanie, nie iba či komunikujete s ministerstvom financií, ale či ste o toto požiadali. Ak nie, či tak mienite urobiť konkrétne vo vzťahu k Útvaru hodnota za peniaze. Ak nie, prečo? A teda už ak stihnete, tak by ma aj zaujímalo, že v akom štádiu je príprava toho nákupu, lebo samozrejme, že je to dôležité. Treba modernizovať armádu, len teda aj napriek špecifickosti rezortu obrany si myslím, že by sa to malo udiať formou otvorenej súťaže a nejakého transparentného postupu, aby nevznikli ďalšie pochybnosti o tom, že to bolo nejako nekalo dohodnuté. A myslím si, že to je v záujme celej krajiny, aj v záujme vlády, aj v záujme ministerstva.
Ďakujem.

Súhlasím s Petrom Osuským, že ten návrh sa pokúša dať zákon do súladu s realitou, lebo naozaj nie sú dobré zákony, ktoré nútia alebo motivujú ľudí alebo iné subjekty podvádzať ich a obchádzať ich, tam, kde na to neexistuje dôvod. Samozrejme, že sú zákazy a príkazy, ktoré je potrebné dať do zákona, keď ich ľudia alebo firmy alebo politické strany obchádzajú, tak majú byť za to sankcionovaní a potrestaní, ale nie vtedy, keď ten zákaz je samoúčelný, nezmyselný a nesmeruje ani k naplneniu toho deklarovaného, deklarovaného účelu.
Je vereným záujmom, aby existovala verejná kontrola vynakladania finančných prostriedkov počas volebnej kampane, lebo ak politická strana získa moc, tak potom má možnosť odvďačiť sa trebárs svojim sponzorom. Čiže áno, nech je jasné, na čo boli použité prostriedky a odkiaľ pochádzajú, ale nie je žiadny legitímny záujem, aby napríklad existovali tie limity, a ani to neplní žiadny účel, ako som povedal aj vo svojom vystúpení. A už vôbec neexistuje dôvod zasahovať do slobody prejavu a do slobody šírenia informácií nad rámec stanovený ústavou.
Takže máme tu problém nielen ten takpovediac praktický, aby sme nejaké nezmyselné ustanovenia vyhodili zo zákona, ale máme tu problém aj ten, že máme vážnu pochybnosť, že viaceré z tých ustanovení nie v súlade s ústavou, lebo nenapĺňajú tie podmienky, ktoré si ústava stanovuje pre zásah do slobody prejavu a slobody šírenia informácií.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Klus, áno, je to tak, že zákon napríklad vo vzťahu k bilbordom zvýhodňuje silnejších kandidátov a silnejšie strany. Lebo napríklad ak si dáte reklamu na Facebook, tak by už nemala byť 48 hodín pred voľbami sa zjavovať a byť sponzorované odkazy. Napríklad pán poslanec Kolesík to pred minulými voľbami porušoval, zaujímavé, ale bilbordy môžete mať. Bilbordy nikto nevypne, bilbordy, bilbordy ostanú, ostanú na viditeľnom mieste a prostredníctvom nich si kandidáti budú viesť, viesť aj naďalej kampaň. Čiže na jednej strane hovoríme, že chceme vytvoriť rovné podmienky, na druhej strane diskriminujeme tých slabších.
Súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Pčolinský. Napríklad tie prieskumy sa dajú veľmi jednoducho obchádzať, na nejakom zahraničnom serveri, zverejnite výsledok a to nie je trestné alebo teda postihnuteľné v zmysle zákona.
Pán poslanec Mazurek, áno, no zabudol som v tom vystúpení, tak ešte doplním, že ďalší z tých bodov sa týka ustanovenia, ktoré v súčasnosti stanovuje, že pri vysielaní volebnej reklamy v elektronických médiách zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú politické strany, koalície a kandidáti na prezidenta. Aby toto ustanovenie náhodou nebolo interpretované tak, že televízie a rozhlasy nemôžu odmietnuť kampaň napríklad, keď obsahuje fašistickú propagandu, tak tam dávame, dopĺňame ustanovenie, že tieto subjekty majú povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú a náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii. Takže nezabudli sme ani na vás, nebojte sa.

Vážený pán podpredseda, dámy a páni, zákon o volebnej kampani pochopiteľne nie je samoúčelný, má svoj význam a obsahuje viaceré obmedzenia a povinnosti fyzických a právnických osôb počas volebnej kampane. Ich účelom, zmyslom je zabezpečiť transparentnosť a kontrolu nákladov vynakladaných na účel vedenia volebnej kampane, čo zákonodarca posúdil ako niečo, čo je vo verejnom záujme.
Nie je však podľa nášho názoru primerané, aby tieto povinnosti a obmedzenia zasahovali do slobody prejavu a práva šíriť informácie nad rámec, ktorý pripúšťa ústava. Účelom nášho návrhu je upraviť a pozmeniť súčasné znenie zákona o volebnej kampani takým spôsobom, aby obmedzenia neboli nad rámec, ktorý predpokladá ústava.
Preto navrhujeme najmä tieto veci:
Zrušiť volebné moratórium 48 hodín pred voľbami a zákaz vedenia volebnej kampane počas obdobia volebného moratória. Obmedziť zákaz zverejňovania výsledkov, výskumov iba na deň volieb. Zrušiť neopodstatnené obmedzenia slobody prejavu a slobodného šírenia informácií pre iné subjekty počas volebnej kampane. Vypustiť zo zákona maximálne finančné limity nákladov pre volebnú kampaň. Umožniť občanov Slovenskej republiky bez trvalého pobytu v Slovenskej republike poskytovať dary na vedenie volebnej kampane a viesť volebnú kampaň ako tzv. tretie osoby registrované štátnou komisiou. Umožniť občianskym združeniam a záujmovým združeniam právnických osôb poskytovať dary na vedenie volebnej kampane. A stanoviť Rozhlasu a televízii Slovenska a ďalším elektronickým médiám povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii.
Asi ten podstatný návrh sa týka zrušenia volebného moratória. Po schválení nášho návrhu by obdobie volebnej kampane nekončilo 48 hodín predo dňom volieb, ale až samotným dňom volieb vrátane dňa volieb. Zákaz vedenia volebnej kampane dva dni pred voľbami a v deň volieb nie je podľa nášho názoru opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutým na ochranu práv a slobôd iných a ďalšie legitímne účely vymenované v ústave. Je to zjavné aj z toho, že viaceré voľby sa už na území Slovenskej republiky v časoch demokracie uskutočnili bez toho, aby existovalo volebné moratórium. V rôznych typoch volieb bolo rôzne upravené volebné moratórium a konanie volieb bez toho, aby existovalo volebné moratórium nemalo žiadny negatívny dôsledok na konanie volieb, na demokratický systém.
Preto navrhujeme úplne zrušiť volebné moratórium, a ak má byť nejako vymedzená dĺžka volebnej kampane v zákone, čo ponechávame, tak iba z dôvodu, aby bolo možné kontrolovať výdavky na kampaň. Nie z dôvodu, aby sme povedali, kedy kandidát môže alebo nemôže robiť kampaň a presviedčať iných o tom, aby ho volili. Napokon, aj súčasné znenie zákona predpokladá, že možno robiť kampaň nepretržite, akurát na účely volebnej kampane, teda započítania výdavkov do nákladov, ktoré sa kontrolujú a vykazujú, sa to počíta až odo dňa vyhlásenia volieb.
Ďalej navrhujeme vypustiť zo zákona zákaz, aby iné subjekty mohli vyvíjať v čase ustanoveného na volebnú kampaň činnosť v prospech alebo neprospech politických strán. Zákon predpokladá, že volebnú kampaň môžu viesť iba politické strany, ich koalície, kandidáti a tretie strany, ktoré sa musia zaevidovať na Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ustanovenie § 2 ods. 3 však iným subjektom zakazuje nielen volebnú kampaň vo formách, za ktoré sa obvykle platí úhrada, kde je to pochopiteľné z hľadiska kontroly financovania volebnej kampane, ale prakticky akúkoľvek činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán. To znamená, že v období volebnej kampane mali by byť zakázané aj také činnosti, ako vylepenie volebného plagátu v okne vlastného bytu, napísanie článku o voľbách do novín alebo na blog, napísanie príspevku o voľbách na internete alebo na sociálnej sieti, vyjadrovanie názoru na voľby v osobných rozhovoroch so známymi, účasť na predvolebnom mítingu alebo diskusii, nosenie odznaku s logom politickej strany, používanie pera s menom a priezviskom kandidáta a pod., resp. tieto činnosti by mali by byť tiež podmienené zaevidovaním dotyčného subjektu ako tretej strany štátnou komisiou. Ide totiž úplne evidentne o činnosti na podporu a v prospech alebo neprospech kandidujúcich politických strán, ktoré sú súčasným znením zákona zakázané.
Domnievame sa, že právo vyjadriť svoj názor v predvolebnom čase sa nemôže obmedziť iba na kandidátov a kandidujúce politické strany a subjekty, ktoré sú zaevidované štátnou komisiou. Súhlasíme s tým, že pokiaľ ide o formy volebnej kampane, kde sa platí úhrada a kde je verejný záujem na kontrole, tak tam, tam by sa to týkalo, týkalo, ustanovenie o tretích stranách, ale od takéhoto systematického vedenia platenej volebnej kampane je potrebné odlíšiť slobodné prejavovanie názoru a šírenie informácií, ktoré by nemalo byť ani v predvolebnom období takto drasticky obmedzené. A toto ustanovenie sa de facto nedodržiava, lebo tie činnosti, ktoré som menoval pred chvíľou, neverím, že keď si chce dať niekto odznak politickej strany a ísť s ním na volebný míting, tak sa kvôli tomu ide zaregistrovať na štátnu komisiu ako tretia strana.
Ďalšie body nášho návrhu sa týkajú toho, že navrhujeme vypustiť limity pre volebnú kampaň, maximálne finančné limity nákladov. Nenavrhujeme vypustiť kontrolu financovania, ale navrhujeme zrušiť maximálne limity. Zavedenie tých limitov bolo odôvodňované tým, že sa má zabezpečiť nejaká rovnosť politických strán, ale to je úplný nezmysel, pretože politické strany, ktoré si môžu dovoliť pohybovať sa na tých horných limitoch, majú neporovnateľne viac finančných prostriedkov ako, povedzme, mimoparlamentné alebo začínajúce politické strany, ktoré nemajú prostriedky zo štátneho rozpočtu, nemajú žiadnych oligarchov či iných sponzorov za chrbtom, ktorí by im zatiahli volebnú kampaň. Takže, takže žiadna rovnosť sa tým nedosiahne. Ak má politická strana legálne získané prostriedky, ktoré by jej umožnili viesť volebnú kampaň aj nad rámec tých maximálnych limitov, ktoré dnes sú v zákone, tak nech ich použije, v tom nie je problém. Problém je v tom, aby bolo jasné, koľko prostriedkov použila, na čo ich použila, aby tam neboli čierne peniaze, nie aby tam bola maximálna, maximálna hranica.
Potom je tam zaujímavé ustanovenie, ktoré sa týka prijímania darov. Zákon neumožňuje kandidátovi na prezidenta prijať dar na volebnú kampaň od fyzickej osoby, ktorá je občanom Slovenskej republiky, ale nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Toto obmedzenie je podľa nášho názoru neopodstatnené a ničím nepodložené vo vzťahu k tejto skupine občanov Slovenskej republiky. Vo vzťahu k voľbe prezidenta je aj úplne nelogické, pretože právo voliť prezidenta má každý občan, aj taký, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a možnosť prispievať darom na kampaň kandidáta na prezidenta zase majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú občanmi. Čiže sme tu v paradoxnej situácii, že fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale nie je občanom, môže prispieť na volebnú kampaň a nemôže voliť prezidenta. Občan Slovenskej republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nemôže darom prispieť na kampaň kandidáta na prezidenta, ale zároveň toho prezidenta môže voliť. Je to úplne absurdné a navrhujeme, navrhujeme to zrušiť tak, že umožníme prispievať, prispievať aj občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Potom sú tam niektoré, niektoré, niektoré parciálne ustanovenia. A chcel by som sa ešte vyjadriť, vyjadriť k ustanoveniu, ktoré sa týka zákazu zverejňovania predvolebných, predvolebných prieskumov, ktorý v dnes platnom zákone sú dva týždne, aj táto problematika bola v rôznych zákonoch, do ktorých sa v roku 2015 zlial alebo ktoré sa zliali do zákona o výkone volebného práva a potom do zákona o volebnej kampani. Tak pre rôzne typy volieb boli rôzne typy zákazu zverejňovania prieskumov, vôbec to nebolo riešené, týždeň, deň volieb, tri dni. Teraz máme jednotnú úpravu, čo je možno dobré, ale máme tú úpravu zlú. Nie je žiadny dôvod dva dni, či dva týždne pred voľbami zakázať zverejňovanie volebných prieskumov. Chápem, že povedzme v deň volieb, to tak navrhujeme aj my a tak to bolo aj pôvodne, myslím, v zákone o parlamentných voľbách, môže preto existovať nejaký dôvod, že keď voliči chodia k volebným urnám a teraz niekto vytiahne neuveriteľný, vyfabrikovaný prieskum, na ktorý sa už nedá reagovať, že je to zakázané, aj to je možno nadbytočné. Ale dva týždne pred voľbami? Prečo voliči nemajú mať k dispozícii informácie o tom, ako sa vyvíjajú volebné preferencie, aké sú šance ktorej strany a na základe toho sa racionálne rozhodnúť. Lebo voliči sa rozhodujú racionálne často alebo niektorí sa rozhodujú racionálne a berú do úvahy aj podporu, ktorú dosahujú politické strany medzi inými voličmi. Nie je na tom, nie je na tom nič zlé, je to ich právo a nie je dôvod im takúto informáciu upierať. Nie je na to žiadny racionálny dôvod, preto navrhujeme aj toto ustanovenie vypustiť zo zákona, respektíve obmedziť zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky na obdobie samotného dňa volieb, lebo tie dva týždne sú práve to obdobie, keď verejnosť, voličov najviac zaujímajú preferencie. Takže práve v tom období im túto informáciu uprieme. Samozrejme existujú pochybnosti o prieskumoch verejnej mienky, niektorí ľudia, niektorí politici im neveria, ale to je ich problém. Tak keď im neveria, tak im neveria ani tri týždne pred voľbami a nebudú im veriť ani tri dni pred voľbami. Ľudia majú právo sa slobodne rozhodnú.
Ďakujem za pozornosť.