Videokanál poslanca

Nemôžem hovoriť za ministerstvo financií, samozrejme, ale aj moja vlastná skúsenosť z poslaneckých návrhov je taká, že ministerstvo financií niekedy, niekedy tvrdí, že to bude mať dopady, pričom nijako nezargumentuje, aké dopady to bude mať, alebo to argumentuje spôsobom, ktorý sa ukáže ako veľmi, veľmi absurdný.
My sme navrhli v jednom z návrhov zrušiť udeľovanie, možnosť udeľovania pokút za nesprávne používanie geografických názvov v tlači a v mapových dielach a tvrdili sme, že to nebude mať žiadne negatívne rozpočtové a vôbec žiadne rozpočtové dopady, a ministerstvo financií nám napísalo, ale bude to mať dopady, lebo, lebo sa stratí možnosť vyberania pokút, takže, takže štátny rozpočet príde o nejaké peniaze, no tak som dal žiadosť o informácie na, na Úrad geografie, kartografie a katastra a teraz pýtal som sa, že aké, aké pokuty boli vybrané za, koľko bolo tých pokút a v akej sume celkovej za, neviem, päť alebo desať rokov dozadu, a dozvedel som sa, že nebola udelená ani jedna pokuta, čiže príjem bol nula.
Tak možnože, možnože aj ministerstvo financií by pri posudzovaní poslaneckých návrhov a vyjadrovaní sa k nim niekedy mohlo, mohlo byť dôslednejšie a konkrétnejšie, lebo aj z toho vyjadrenia, ktoré si prečítal, asi ťažko budeme vedieť, že čo myslia, aké to bude mať dopady.
A za ten čl. 2, ku ktorému som sa ja vyjadroval, teda novela zákona o neziskových mimo..., o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecno prospešné služby, tak tam som si istý, že tam toho žiadne dopady nebude mať finančné a bude to mať iba pozitívne dopady na fungovanie neziskových... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sme s pánom poslancom Suchánkom v správnom poradí, on sa vyjadroval k čl. 1, ja sa chcem stručne vyjadriť k čl. 2, ktorý obsahuje novelu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
A teda čl. 2 sa netýka iba neziskových organizácií pôsobiacich v rezorte zdravotníctva, a to, čo tam predkladatelia navrhujú zmeniť, myslím si, že viac spôsobuje iným menším neziskovým organizáciám ako, ako povedzme neziskovým organizáciám, ktoré, ktoré prevádzkujú nemocnice a ktoré sú schopné vyvarovať sa administratívnych chýb, ktoré dnes podľa dnešného zákona môžu viesť až k zrušeniu organizácie, a to k automatickému zrušeniu organizácie na základe zákona, priamo zo zákona, keď zákon stanovuje povinnosť do 21. júla odovzdať výročnú správu do registra účtovných závierok, a ak to nezisková organizácia nestihne, tak automaticky sa zo zákona zrušuje. Čiže nie je tam daná nejaká výzva, nejaká náhradná lehota, nejaký postup pokuta, toto ustanovenie je neprimerane tvrdé, žiadna iná právna forma, či už zisková, alebo nezisková, alebo politická strana nemá takéto ustanovenie v príslušnom zákone, že ak si nesplní povinnosť odovzdať výročnú správu alebo, alebo podobný dokument, tak automaticky zaniká.
Niektoré, niektoré právne formy majú možnosť zániku, ale až na základe nejakého procesu, nie automaticky zo zákona, preto vítam, že návrh obsahuje aj čl. 2 a navrhuje zmeniť toto ustanovenie tak, že nebude nezisková organizácia, ktorá si nesplní povinnosť odovzdať výročnú správu do 31. júla, zanikať automaticky, ale že tam bude daná možnosť, že súd na návrh zruší takúto organizáciu, pričom ale organizácia bude mať možnosť napraviť tú chybu a odstrániť, odstrániť tie dôvody.
Nie je to teoretický problém, takéto, takéto veci sa stávajú, viacero neziskových organizácií už z tohto dôvodu bolo zrušených na základe, na základe zákona, z toho dôvodu sme aj my na jar tohto roku s kolegyňami Dubačovou, Zimenovou a s Petrom Osuským predkladali novelu zákona o neziskových mimovládnych organizáciách, ktorá bola veľmi podobná ako to, čo je obsiahnuté vo vašom návrhu, a to, čo bolo obsiahnuté vo vašom návrhu, aj keď ste ho predkladali minule, čiže nehovorím tým, že ste to od nás prebrali, lebo ste to riešili úplne nezávisle od nás, čo len potvrdzuje, že, že je to naozaj reálny problém, a pomôžeme tým normálnemu fungovaniu neziskových organizácií, ktoré pre, častokrát môže ísť pre banalitu, môže ísť o to, že niekto je chorý alebo, alebo, alebo nestihne nejaký termín, a neziskové organizácie sa rušia.
To, čo by som videl možno na debatu smerom, smerom do druhého čítania, my sme sa tam pokúsili vyriešiť aj situáciu tých organizácií, ktoré síce boli zrušené na základe zákona alebo zo zákona, ale ešte nezanikli, lebo zániku musí predchádzať nejaká likvidácia, pokiaľ, pokiaľ majú nejaký majetok, čiže možno vo vzťahu k týmto organizáciám či by sa ten proces nedal nejako, nejako vrátiť späť, lebo, lebo tam, jasné, keď je to už po desiatich rokoch a tá organizácia už aj zanikla, nielenže je zrušená, tak sa určite nedá nič robiť, len to teda kladiem ako otázku možno, možno do debát v druhom čítaní, či by sme nevedeli spraviť niečo k tým organizáciám, ktorým sa to stalo pomerne nedávno a ešte nezanikli. Lebo oba naše návrhy boli predložené na jar, čiže keby boli v normálnom legislatívnom procese schválené, teda náš nebol, nepostúpil do druhého čítania, vy ste, vy ste svoj návrh stiahli, ale v oboch prípadoch to mohlo ošetriť už tú situáciu, ktorá bola k termínu na, pre tento rok, tak možno vo vzťahu, vo vzťahu k druhému čítaniu by som rád hovoril aj o tejto možnosti a, samozrejme, že treba sa, treba sa poradiť, či je to vôbec možné, ale ak by to bolo možné, tak by som sa pokúsil apelovať na vás, aby, aby ste ešte takto zmenili zákon, aby sme pomohli aj tým organizáciám, ktoré sa dostali do problémov v dôsledku neprimeranej tvrdosti zákona, a ešte je to tam navrátiteľné.
Takže ďakujem, že ste s tým prišli a z mojej strany má ten návrh podporu.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa Grausová, ja by som na rozdiel od vás chcel ubezpečiť pána ministra obrany, že drvivá väčšina poslancov tohto parlamentu je presvedčená, že NATO nie je zločinecká organizácia, že NATO je organizácia, ktorá združuje slobodné a demokratické krajiny a je garanciou našej bezpečnosti, našej slobody, našej demokracie, a rovnako tak Európska únia, keďže tento materiál sa netýka iba Severoatlantickej aliancie, ale aj Európskej únie, a členstvo v oboch týchto organizáciách je v životnom záujme Slovenskej republiky, a preto je dobré, že vo veciach, ktoré sa týkajú Severoatlantickej aliancie aj nášho členstva v Európskej únii, a vo veciach, ktoré sa týkajú garantovania našej bezpečnosti, vo veciach, ktoré sa týkajú našej prozápadnej orientácie, existuje naprieč politickým spektrom s výnimkou fašistov a podobných extrémistov široký politický konsenzus.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď, aj keď myslím, že na tú otázku, ktorú som sa pýtal, že či máte od strany, ktorá vás nominovala, teda od Slovenskej národnej strany podporu pre Učiace sa Slovensko, alebo nie, som odpoveď nedostal.
Slovenská komora učiteľov to vidí inak. Tvrdí, že základné požiadavky Učiaceho sa Slovenska sú zhodné s tým, o čo roky žiadajú vládu Slovenskej republiky organizácie pôsobiace v školstve, odborníci v Slovenskej republike a v Európskej komisii aj OECD, čiže nejde, nejde tu o formu, ide tu o obsah, a ten obsah má podporu aj odbornej verejnosti, preto sa zaujímam o to, že či má podporu aj vás ako ministerky školstva, či v tom máte podporu strany, ktorá, ktorá vás nominovala a ktorá stojí za vami, lebo určite nie je podstata to, či to bude dvadsaťstranový, päťdesiatstranový alebo niekoľko stostranový dokument, ide o reformy.
A ja chápem, že vy ste čerstvo vo funkcii, a teda mohli by sme k tomu pristúpiť tak, že dáme vám tých obligátnych 100 dní, len, bohužiaľ, táto vláda nie je vo funkcii 100 dní, ale je vo funkcii už vyše rok a pol, a teda začínať s nejakou víziou reforiem po dvoch rokoch, lebo teraz bude to výbore, bude sa ešte na tom, na tom pracovať, bude sa to dopracovávať, tak možno potom po troch rokoch vládnutia budeme, budeme mať nejakú predstavu o reformách, takže zaujíma ma, že či vy stojíte za obsahom Učiaceho Slovenska, alebo nie, a či máte v tom podporu SNS, alebo nie.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, kolega Heger hovoril o dlhoch, o správe dlhu, ja si dovolím využiť túto príležitosť na ešte jeden aspekt, ktorý je vhodné zdôrazniť a pripomenúť v súvislosti so správou o rozpočtovej zodpovednosti, a síce na snahu vládnej koalície presvedčiť nás, že dlhovú brzdu treba uvoľniť. Netreba, naopak, ak chceme myslieť na občanov nielen tých, ktorí sú tu teraz, ale aj tých, ktorí budú, netreba dlhovú brzdu zmäkčovať. Správa o hodnotení rozpočtovej zodpovednosti prináša viaceré fakty, ktoré to potvrdzujú, aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vyslovila proti uvoľneniu dlhovej brzdy.
Viaceré z tých argumentov zazneli vo vystúpení pána predsedu Šramka, ale považujem za potrebné aspoň niektoré z nich aj pripomenúť aj pre poslancov, ktorí tu neboli prítomní v čase, keď ich prednášal.
Rada vo svojej správe kriticky upozorňuje napríklad na nasledovné skutočnosti:
1. Verejný dlh je v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nepretržite od roku 2013. Vláda síce každoročne predstavovala opatrenie na zníženie verejného dlhu, tie však zatiaľ neviedli k jeho zníženiu mimo sankčných pásiem.
2. Samotné saldo hospodárenia s verejnými financiami bez jednorazových vplyvov prispievalo k nárastu dlhového pomeru, pričom vláda nevyužila dodatočné pozitívne vplyvy, najmä vyššie ako rozpočtované daňové príjmy, na zrýchlenie konsolidácie.
3. Pokles hrubého dlhu k HDP v rokoch 2014 až 2016 neprispel k zlepšeniu čistého bohatstva Slovenska.
4. Záväzné výdavkové limity v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti ministerstvo financií zatiaľ nezaviedlo napriek tomu, že ich zavedenie predpokladá ústavný zákon.
5. Štát pokračoval v zlepšovaní hospodárenia samospráv selektívne poskytovaním úverov vybraným samosprávam za veľmi výhodných podmienok a ich čiastočným odpustením.
Rada odporúča stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a prípadnému predchádzaniu platobnej neschopnosti.
6. Objektívne hodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty samospráv, to je šiesty bod, nie je naďalej možné kvôli chýbajúcej porovnávajúcej základni. Na to, aby sa ústavný zákon stal účinným, by bolo potrebné uskutočniť audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv a ich finančné krytie zo strany štátu. A to sa, ako som už aj v parlamente o tom viackrát hovoril, doteraz nestalo, hoci pôvodne to bola iniciatíva poslancov SMER-u, vtedy opozičného SMER-u.
7. Chýbajú informácie o štátnych podnikoch, resp. podnikoch vo vlastníctve MH Manažmentu, ktorý je teraz tak často skloňovaný v súvislosti so svojím skvelým právnym zastupovaním a vynikajúco ohodnoteným. A tieto chýbajúce informácie nám neumožňujú dostatočne vyhodnotiť prípadné riziká v hospodárení týchto podnikov.
8. Rada upozorňuje, legislatívnou zmenou je potrebné posilniť záväznosť schváleného rozpočtu vrátane stanovovania transparentných pravidiel pre tvorbu a použitie rozpočtových rezerv. Veľký objem rezerv znižuje kontrolu parlamentu nad výdavkami rozpočtu, najmä v tom prípade, ak nie sú dostatočne špecifikované. Zároveň nie sú stanovované transparentné pravidlá, akým spôsobom a na aké výdavky ich možno použiť. Uvoľňovať v takejto situácii dlhovú brzdu by bolo rozpočtovo nezodpovedné, ale nielen rozpočtovo nezodpovedné.
Vláda by sa mala namiesto snahy o uvoľňovanie dlhovej brzdy zamerať na zavedenie výdavkových limitov, na úspory a zefektívnenie verejných výdavkov spolu s redukovaním nafúknutého štátu, jeho regulačných zásahov a so systémovými výdavkami, výdavkovými reformami. Zároveň by už konečne mala reálne naplánovať, a nielen naplánovať, ale aj dosiahnuť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, znižovať nielen relatívny, ale aj absolútny verejný dlh a znižovať celkové daňovo-odvodové zaťaženie. (Ruch v sále.)
Škoda, že tu v čase, keď pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prednášal svoju správu, bolo tak málo koaličných poslancov. V júni totiž práve oni navrhli uznesenie, aby sa dlhová brzda uvoľnila. Boli to, aká to náhoda, práve poslanci, ktorí sú zároveň kandidátmi SMER-u na županov. Na októbrovej schôdzi si odhlasovali, že nemusíme tak až intenzívne rokovať, že treba kampaňovať, tak sa nebudú zdržovať nejakým parlamentom a zrušili si jedno z dvoch hlasovaní denne, čo sú dva termíny, keď sa očakáva, že tu budú aj oni. Radšej budú viesť kampaň, hoci oveľa viac by aj smeráckym kandidátom na županov prospelo, keby si ho vypočuli, čo aj im odkazuje a hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Týka sa to totiž aj ich nápadu uvoľňovať dlhovú brzdu. Ale volebná kampaň je pre nich evidentne prednejšia ako nejaká rozpočtová zodpovednosť. A to je škoda, škoda predovšetkým pre zodpovednú správu vecí verejných v tejto krajine.
Ďakujem vám za pozornosť aj za nepozornosť.

A, však lobovanie je celkom legitímna vec, pokiaľ nie je sprevádzané korupciou, tak ak nejaká záujmová skupina a stretne sa s poslancami a vysvetlí im, prečo napríklad si myslia, že liberalizácia estekáčiek nie je dobrá vec, tak to je úplne legitímna činnosť, boli dokonca úvahy upraviť teda vo forme zákona, čiže to by som nešiel do takejto polemiky. Ale naozaj mne to stále, stále sa mi ozýva v hlave, keď počúvam kolegov z OĽANO a teda aj zo SMER-u, vždy tie argumenty advokátov, prečo je v záujme kvality právnych služieb a v záujme klienta, aby tí koncipienti, ktorí častokrát tam proste prenášajú spisy z jednej kancelárie do druhej a varia kávu a umývajú advokátom autá, že keď to budú robiť päť rokov a nie iba tri roky, tak z nich budú skvelí advokáti. Každá profesia, ktorá má regulované povolanie, ktorá má povinnú komoru, si dokáže vymyslieť milión argumentov, prečo je dôležité, aby bola komora zriadená zo zákona, prečo povinné členstvo musí byť, prečo nemôže nikto fungovať mimo tej komory, prečo musí byť taká alebo onaká regulácia. A v zásade je jedno, či sú to advokáti, alebo taxikári, alebo estekáčky v tomto prípade.
Pán poslanec Heger sa pýtal pána ministra, že či garantuje bezpečnosť, lebo teda bezpečnosť je ten argument estekáčiek. Myslím, že je to trochu, trochu nefér pýtať sa ministra, či dokáže zagarantovať, že už nikdy žiadne dieťa nebude zrazené na prechode, keď prejde tento zákon, je to trošku demagogické. Nehnevaj sa, Edo, to je také, že sa spýtame, že keď pustíme autá do ulíc, tak určite bude niekedy niekto zrazený a niekto zahynie, no tak zakážeme, zakážeme jazdiť autami? Treba vždycky hľadať tú mieru a sám si spomenul ten prípad, že ty si neprešiel estekáčkou, ale sú možnosti, ako si to vybaviť v súčasnom neliberalizovanom systéme.

V súvislosti s debatou, či liberalizácia alebo regulácia, tak asi nie som jediný poslanec, ktorý dostal list od Národnej asociácie STK, kde boli argumenty, prečo tá liberalizácia, hoci to vyzerá ako dobrý nápad, nie je až taký dobrý nápad. Na tom liste ma zaujali dve veci. Jedna vec je, že na konci toho listu bola taká zaujímavá veta, že komplexné informácie nájdete v priloženom letáku. Je to pekný farebný leták, aj by som ho tu ukázal, ale porušil by som rokovací poriadok, ale ja som zvyknutý, že keď ma niekto oslovuje a povie, že komplexné informácie nájdete v nejakej prílohe, tak obvykle ide o nejaké podrobné analýzy, kde sa na dátach analyzuje a zvažuje. A tuto nejakým letáčikom majú byť komplexné informácie, to je prvá vec, ktorá ma zaujala na tom liste.
A druhá vec je, že som mal taký pocit déjá vu, lebo som si spomenul, ako Slovenská advokátska komora argumentovala, že treba predĺžiť dobu koncipientskej praxe z troch na päť rokov a dať tam nejaké byrokratické obmedzenia, ktoré sťažujú to, aby pribúdali noví advokáti, aby ľudia absolvovali koncipientsku prax, a spomenul som si, že takýchto prípadov je nesmierne množstvo, keď stavovské profesijné povinné komory alebo inak definované organizácie lobujú za vyššiu reguláciu a proti liberalizácii a sú schopné vyprodukovať obrovské množstvo argumentov, že je to v záujme spotrebiteľa, v záujme kvality, v záujme životného prostredia a neviem čo ešte, ale v skutočnosti tým obhajujú svoj lobistický záujem, aby obmedzili konkurenciu v oblasti svojho podnikania.

Mal by som dve poznámky na pani poslankyňu Antošovú. Jednak ten mladý poľnohospodár, to je definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1305/2013 a je to riešené povedzme aj vo vzťahu k zákonu o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku, kde sú mladí poľnohospodári zvýhodňovaní voči iným nadobúdateľom. A myslím, že v pripravovanej novele sa tam riešia aj nejakí zase začínajúci, ktorí nie sú iba mladí, ale tiež sú nejako vekovo obmedzení. Ja teda mám na toto kritický názor a myslím si, že opäť ani tam by sme nemali zasahovať do vlastníckych práv takým spôsobom, ako sa zasahuje. Ale teda technicky to ošetrené je a vyplýva to dokonca z legislatívy Európskej únie.
Ale s tým podstatným, čo ste hovorili, pani poslankyňa, môžem len súhlasiť. Optimálne je, keď sú zmluvné vzťahy ponechané na dohodu zmluvných partnerov. Ale samozrejme, že viaceré zákony sa snažia chrániť slabšiu stranu alebo tú stranu, ktorú ako slabšiu vníma zákonodarca, či už je to ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských zákonoch, alebo je to ochrana zamestnanca v Zákonníku práce. V tomto prípade zákon sa tvári, že tou slabšou stranou, ktorú treba viacej chrániť, je poľnohospodár. Je tam tá ochrana vychýlená v prospech nájomcov, hoci v realite naozaj tie veľké podniky aj z hľadiska znalosti legislatívy, aj z hľadiska uplatňovania svojich práv sú často tou silnejšou stranou a tí osamelí, rozdrobení vlastníci sú reálne tou slabšou stranou. Tak ja tiež vítam, že dochádza k zrušeniu toho automatického predlžovania. Optimálne by bolo, kedy sa zrušilo aj to prednostné právo a posilnili by sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za reakcie. A, samozrejme, že každý má právo na vlastný názor, nakoľko regulované alebo liberalizované majú byť vzťahy medzi vlastníkmi alebo nájomcami, v tomto prípade poľnohospodárskeho pozemku, pozemku aj iných vecí, a toto na rozdiel od niektorých iných vecí, samozrejme, že je vec názoru, vec nejakých hodnotových východísk a nie je to vec, o ktorej by sme sa museli baviť s krvavými očami a používať nejaké osobné invektívy, ako sme to zažili na dopoludňajšom rokovaní pri prezidentom vrátených zákonoch o štátnych cenách alebo o ÚPN. Tuto sa normálne vecne bavíme. Ja som absolvoval rokovania na ministerstve pôdohospodárstva v rámci rozporového konania a aj keď sme sa nezhodli vtedy na väčšine vecí, tak sme si navzájom úplne pokojne a vecne vysvetlili svoje pozície, snažili sa presvedčiť druhú stranu a, samozrejme, rozhodne väčšina hlasovaním.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku bol podobne ako ten predchádzajúci zákon o poskytovaní podpory v rezorte poľnohospodárstva predmetom hromadnej pripomienky, na ktorej som sa podieľal, a tá bilancia hromadnej pripomienky za väčšiu transparentnosť pri poskytovaní agrodotácií bola radostnejšia, pretože jednu z dvoch vecí, ktorú sme tam presadzovali, sme presadili už priamo v rámci pripomienkového konania na rozporovom konaní. Tá druhá sa dostala do spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Takže v zásade aj keď nie v tej úplnej forme, ako sme to navrhovali pôvodne, ale obe veci, predpokladám, že sa podarí dostať do zákona.
V hromadnej pripomienke, ktorá sa týka nájmu poľnohospodárskej pôdy, bolo sedem vecí. Tam sme v rozporovom konaní uspeli v dvoch. V jednej takej asi najmenej významnej z tých navrhovaných, ktorá sa týkala, týka zapisovania nájomných vzťahov do katastra, a teda na to môžme mať rôzne názory, či to bol dobrý alebo zlý návrh, ako sme si vyjasnili aj na rozporovom konaní. A druhá, dôležitejšia, ktorá aspoň čiastočne zvyšuje informovanosť vlastníka pôdy pri uzatváraní nájomnej zmluvy tam, kde užívateľ doteraz užíval tú pôdu bez nájomného vzťahu, a teda navrhuje, ak navrhne uzatvoriť nájomný vzťah, pokiaľ vlastník pôdy nezareaguje do dvoch mesiacov, tak sa má za to, že ten nájomný vzťah vznikol. Takže dostali sme do návrhu zákona aspoň to, že podmienkou je, že upozorní vlastníka pôdy na to, že aké bude mať dôsledky, ak nezareaguje.
V tých ostatných piatich veciach, aj keď to bolo rozdelené do viacerých bodov, sme neuspeli. Takže dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh. Hovoril som aj v prvom čítaní o tom, čoho sa týka hromadná pripomienka a v čom vidíme problém, takže nechcem to teraz úplne nanovo prerozprávať. Zákon zasahuje do vlastníckych práv. Zákon aj v tej podobe, ako je teraz v súčasnosti, aj ako je navrhnutý, zasahuje a bude zasahovať do práva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov a vychyľuje právnu úpravu a práva a povinnosti v prospech nájomcov, ktorí hospodária na pôde.
My sme sa pokúšali dať to do väčšej rovnováhy, lebo teda predpokladám, že vôľa na úplné zrušenie takéhoto zákona a ponechanie vzťahov medzi vlastníkmi pôdy a nájomcami iba na ich zmluvnú slobodu sa v tejto snemovni tak skoro neobjaví, tak sme sa snažili aspoň tie najproblematickejšie veci, ktoré sme v zákone našli, zmeniť, a teda tri veci z hromadnej pripomienky som si dovolil transformovať aj do podoby štyroch bodov. V tom som podobný ako pán poslanec Fecko, že tri návrhy, ale v štyroch bodoch pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám v mene skupiny sedemnástich poslancov.
Ten najzásadnejší bod alebo tá najzásadnejšia vec je zrušenie prednostného práva nájomcu na pokračovanie nájomnej zmluvy v prípade, že si nájomca plní svoje záväzky zo zmluvy a riadne a načas platí nájomné a podobne. V tom zákone boli dva inštitúty, ktoré zásadným spôsobom narúšajú vlastnícke práva. Jeden bolo to automatické predlžovanie nájomnej zmluvy a druhý bolo prednostné alebo je prednostné právo nájomcu, ktorý v podstate znamená, že pokiaľ máte pôdu a tú pôdu obhospodaruje družstvo, eseročka alebo súkromne hospodáriaci roľník, pokiaľ si plní povinnosti a pokiaľ platí nájomné a aj keď skončí doba nájmu, tak ak vám ponúkne, ak požiada o predĺženie nájomnej zmluvy a ponúkne vám cenu v mieste obvyklú, tak okrem nejakých pár výnimiek, ktoré sú v zákone definované, nemáte možnosť nepokračovať v tej nájomnej zmluve a trebárs to prenajať niekomu inému.
Samozrejme, že v zákone sú výnimky, ktoré ľuďom, ktorí veľmi chcú, umožňujú, aby to predsa len prenajali niekomu inému, ale je to také škrabanie sa za uchom poza celú hlavu a v podstate možno aj obchádzanie zákona. My sme presvedčení, teda hovorím za iniciátorov hromadnej pripomienky, že ľudia by mali mať právo nakladať so svojím majetkom vrátane poľnohospodárskej pôdy a mali by mať právo rozhodovať o tom, čo so svojou poľnohospodárskou pôdou urobia, komu ju prenajmú a nemali by byť zákonom viazaní, že ju musia prenajať tomu, komu ju prenajímali doteraz.
Preto navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu, teda je to bod 3 v pozmeňujúcom návrhu, vypustiť to ustanovenie zákona, ktoré rieši prednostné právo, teda je to § 13 ods. 2, a zároveň teda nanovo upraviť § 13 ods. 3, ktorý teda hovorí o tom, ak prenajímateľ nereaguje na návrh nájomnej zmluvy, teda o tom automatickom jej predĺžení, ale teda že teda nereagovanie má tiež za následok, že sa nájomná zmluva obnovuje za navrhovaných podmienok, tak tam dávame možnosť odmietnuť, nielen odmietnuť v prípade, že nájomca si neplní zmluvy alebo neponúka obvyklú cenu, ale aj teda bezdôvodne odmietnuť, a teda ten vzťah by mal pokračovať, ak sa automaticky obnoví, iba na dobu jedného roku.
Tu by som chcel niečo povedať aj k tej diskusii v prvej rozprave, kde mohol vzniknúť dojem, že kritika návrhu zákona, s ktorou som vystúpil ja, a kritika návrhu zákona, s ktorou vystúpila pani poslankyňa Zemanová, ide proti sebe, pretože ja som kritizoval skutočnosť, že existuje a naďalej má existovať prednostné právo doterajšieho nájomcu, a ona upozorňovala na problémy, že ak sa zruší to automatické predlžovanie, tak môže vzniknúť problém v prípade tých pozemkov, kde nie je možné identifikovať vlastníka. A teda navrhla, aby to automatické pokračovanie ostalo zachované, ale nie v tej podobe ako doteraz, ale v podstate ako technické riešenie tam, kde nie je možné, tam, kde nie je možné preukázateľným spôsobom trebárs doručiť ponuku na predĺženie nájomného vzťahu prenajímateľovi alebo teda doterajšiemu vlastníkovi na dobu jedného roku. Čiže jej návrh, s ktorým vystúpi v rozprave a ktorý predloží, rieši situáciu, keď nájomca nevie zistiť vlastníka, prenajímateľa, nevie mu doručiť návrh. Čiže rieši situáciu, aby sme sa neocitli v nejakom právnom vákuu.
Ten návrh, ktorý predkladám ja, rieši úplne inú situáciu. Rieši situáciu, keď je jasný vlastník a ten vlastník si chce uplatniť svoje vlastnícke práva a nechce byť zákonom zaviazaný na to, že musí prenajať poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastní, doterajšiemu nájomcovi. To sú body 3 a 4.
Bod 1 je zrušenie zákonom stanovenej minimálnej doby nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Pán poslanec Fecko spomínal teda pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, ktorý rieši maximálnu dobu nájmu. Ja sa domnievam, že aj tá minimálna doba nájmu je zbytočný zásah do voľnosti zmluvných vzťahov a zákon nie vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom, ale v tej všeobecnej úprave umožňuje aj teda prenajímať pozemky na dobu neurčitú, pričom je tam ročná výpovedná doba, aby bolo možné teda pokryť úrodu. A sú tam, samozrejme, špecifické ustanovenia pre niektoré typy poľnohospodárskych pozemkov využívaných na špecifické účely, kde, samozrejme, nemôže to byť tak na voľno, typu ovocný sad, ale bežná poľnohospodárska pôda. Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby tam bola stanovovaná minimálna doba nájmu, respektíve mali by sme to nechať na dohodu medzi vlastníkom pozemku a nájomcom. Čiže to je druhá vec, ktorú chceme riešiť, tá je v bode 1 obsiahnutá.
A v bode 2 je obsiahnutá tretia vec, kde navrhujeme zrušiť možnosť neplatenia nájomného alebo zníženia nájomného z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenajímateľom alebo s vlastníkom a konkrétne z dôvodov zmeny hospodárskych pomerov, pretože zákon v súčasnej podobe obsahuje dve ustanovenia, ktoré dávajú nájomcovi možnosť buď neplatiť nájomné, alebo si znížiť nájomné. V jednom prípade ide o situáciu z dôvodov prírodných pomerov, v druhom prípade ide o dôsledku, teda že ak nájomca nemohol dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu, že v dôsledku podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, ktorá sa neprejavila len u neho, sa v podstate zvýšili náklady na získavanie úžitkov z prenajatého pozemku, alebo sa podstatne znížila ich hodnota, alebo ak z týchto dôvodov klesne výnos nájomcu pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo na primeranú zľavu z nájomného, obdobne ako v prípade tohto práva pre mimoriadne okolnosti, ktoré sú práve tie prírodné. Ak niekomu prenajímam nebytový priestor, tak nedarí sa mu tam prevádzkovať kaviareň, ako mal v úmysle, z dôvodu, že je zlé počasie a ľudia nechodia do kaviarní, tak to má byť dôvod, aby mu nezaplatil nájomné alebo by si jednostranne a na základe vlastnej úvahy, len na základe zákona znížil nájomné? Prečo to tak má byť u poľnohospodárskej pôdy? A opäť sú tam dve veci, prírodné podmienky a hospodárske podmienky, a teda tie prírodné podmienky nechávame, do toho sme tým pozmeňovákom nezasahovali, ale naozaj zmena hospodárskych pomerov je vec, ktorá nijako nesúvisí s vlastníkom, preto v tom tento bod navrhujeme alebo toto ustanovenie navrhujeme vypustiť zo zákona.
Takže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 658).
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 8 ods. 1 sa vypúšťa prvá veta."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
"7. § 11 sa vypúšťa."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Bod 10 znie:
"10. V § 13 sa vypúšťa odsek 2."
Bod 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. V čl. I bode 11 § 13 odsek 3 znie:
"(3) Ak nájomca najskôr rok a najneskôr 2 mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy, pričom nájomca prenajímateľa pri návrhu novej nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, vznikne nájomný vzťah za podmienok uvedených v návrhu zmluvy na dobu jedného roku."
Navrhujem, aby sa o bode 1 a 2 hlasovalo samostatne a spoločne o bodoch 3 a 4.
Ďakujem za pozornosť.