Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, mám interpeláciu na pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. Ale ešte predtým si dovolím otázku, že či je ešte Slovensko stále parlamentnou demokraciou, alebo sme už postúpili do nejakého vyššieho štádia premiérskej demokracie, kde o veciach, o ktorých má rozhodovať parlament, rozhoduje predseda vlády a kde členovia vlády nerešpektujú zákony? Konkrétne zákon o rokovacom poriadku, ktorý im v § 130 ods. 7 ukladá, že na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády. V tejto rokovacej sále sedí počas celých interpelácií iba pán minister obrany Gajdoš, nikto iný z členov vlády tu nie je. Tak neviem, či to ustanovenie znamená, že má byť prítomná, že stačí, že sú prítomní v budove, alebo že stačí, že sú prítomní v meste Bratislava, alebo stačí, že sú prítomní na území Slovenskej republiky. To možno jedna tretina je, ale v každom prípade žiadna jedna tretina členov vlády nie je prítomná. Upozorňujem na to, že je porušovaný rokovací poriadok, zákon o rokovacom poriadku.
Vážená pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, chcel by som vás interpelovať v kauze obce Vyšný Mirošov. Prípad starostu obce Vyšný Mirošov v okrese Svidník považuje Združenie občanov miest a obcí Slovenska za jeden z najvypuklejších príkladov porušovania zákonov zo strany starostu. Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, nie ZMOS, ZOMOS sa kontaktoval s tamojšími poslancami v roku 2015, keď starosta obce Michal Petraník, zvolený mimochodom za MOST – HÍD, oznámil šiestim poslancom zastupiteľstva, že im zanikol mandát. Malo sa tak stať z dôvodu, že podpísali dohodu o vykonaní práce s obcou. Malo ísť o čistenie vojenského cintorína, no poslanci namietali, že nešlo o zamestnanecký vzťah a žiadne práce ani nikdy nevykonávali. Problémom však bolo samotné podpísanie dohody o vykonaní práce. Paradoxné je, že za nich na tie miesta okamžite nastúpili poslaneckí náhradníci vrátane jednej zamestnankyne obce. Takýto podraz na nich starosta ušil vtedy, keď poslanci začali overovať veľmi podozrivé finančné transakcie starostu s obecnými peniazmi.
V tomto prípade podal trestné oznámenie hlavný kontrolór obce, ktorý podľa novely, ktorú nám predkladá pán minister Kaliňák, bude musieť byť k dispozícii aj starostovi obce. A za pravdu dal poslancom aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý zistil nekalé šafárenie s obecnými prostriedkami. Ešte v roku 2014 bol starosta obžalovaný, že spreneveril viac ako 150-tisíc eur. Starosta podľa obžaloby v rozmedzí rokov 2011 až 2013 vykonal celkom 38 finančných transakcií z obecných účtov. Peniaze údajne previedol, či už na účet futbalového klubu alebo účty svojich príbuzných a kamarátov, či na firmu jeho manželky a švagrinej. Tieto prostriedky mal používať na vlastnú potrebu, pričom transakcie označoval ako mylnú platbu. Po intervencii poslancov predložil o týchto prevodoch falošné výpisy z účtu. Poslanci, ktorí v tejto veci nedali starostovi dýchať, nakoniec pravé výpisy našli na smetisku.
Starosta Petraník ďalej podľa obžaloby vyberal peniaze z mestskej pokladnice a ukrýval ich v utajenom sejfe na obecnom úrade. Dokonca neodvádzal ani povinné platby do Sociálnej poisťovne. Nariadili mu preto zrážky zo mzdy, čo však on ignoroval. Mal sa tak dopustiť nielen sprenevery, ale aj marenia exekučného konania a zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Po jednom z odročených súdnych pojednávaní, na ktoré sa starosta výnimočne dostavil, nedostavili sa však svedkovia, pre médiá na otázku, kam išli predmetné peniaze, starosta povedal, že na výplaty. Zarážajúce je, že ani tieto problémy so zákonom neprekážajú starostovi, aby ďalej pokračoval v takejto činnosti. Na poslednom súdnom pojednávaní v júli tohto roka sa napr. ukázalo, že starosta si posielal výplatu dokonca dvakrát, raz s exekučnom zrážkou a raz v plnej výške. Taktiež financie, ktoré mal dostať za faktúry za odpad, si previedol na vlastný účet. Išlo približne o 10-tisíc eur. Účtovníčka spoločnej úradovne to zapísala ako pohľadávku voči zamestnancovi. Poslanci sú znepokojení, že sa starosta vyhýba súdu, naposledy preto, lebo mal potvrdenú dočasnú práceneschopnosť.
Občania v obci sa starostu boja, lebo starosta sa vyhráža svojimi ďalekosiahlymi stykmi, ktoré údajne siahajú cez vyšetrovateľov, prokuratúru až po miestne príslušný súd.
Preto si vás, pani ministerka, dovolím osloviť s touto interpeláciou, upozorniť vás na tento prípad. Starosta bol ešte v decembri 2014 obžalovaný, že spreneveril viac ako 150-tisíc eur, na pojednávania však chodí zriedka, a tak bol súd odročený už dvadsaťtrikrát.
Obraciam sa na vás teda s otázkou, aký máte názor na túto vec, či ste o nej informovaná a či nepovažujete situáciu za dostatočný dôvod, aby ste podali podnet na disciplinárne konanie voči príslušnému sudcovi Okresného súdu Svidník? Pretože pomaly uplynie ďalšie volebné obdobie, starosta v pokoji dožije napriek tomu, že je trestne stíhaný. Nielenže v zákone o obecnom zriadení neexistujú žiadne sankcie, žiadne vyvodzovanie zodpovednosti za jeho porušovanie aj v prípade, že je starosta podozrivý zo spáchania trestného činu. Konštatuje to nielen polícia, ale aj prokuratúra. Starosta je obžalovaný, tak potom skoro celé funkčné obdobie trvá, ak sa vôbec o tom rozhodne v tomto volebnom období. Takže interpeláciu predložím pochopiteľne aj písomne.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní a neprítomní ministri, chcel by som sa vyjadriť k interpelácií č. 18, ktorá sa týka poskytnutej dotácie na rekonštrukciu materskej školy v obci Čierne Pole. A odpoveď považujem za neuspokojivú v zmysle § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku a žiadam, aby sa o nej hlasovalo.
Práve preto, že som ju považoval za neuspokojivú, tak som položil otázku aj v rámci hodiny otázok. Pán minister obrany mi prečítal interpeláciu, ktorú som považoval za neuspokojivú, takže chcel by som sa k tomu vyjadriť aj takto, lebo nič nad rámec toho, na čo som upozornil a čo som už vedel, som sa z odpovede pani ministerky prečítanej pánom ministrom nedozvedel.
Pani ministerka školstva, Lubyová v odpovedi na moju interpeláciu ohľadom pochybnosti o účelnosti vynakladaní prostriedkov daňovníkov v obci Čierne Pole na vtedy neexistujúcu škôlku okrem iného uviedla: "Prenajímateľ dotácie sa v súlade s čl. 2 bod 4 zmluvy o poskytnutí dotácie zaviazal udržať počet tried existujúcich ku dňu podpísania zmluvy, ako aj počet tried, ktoré vzniknú z prijatej dotácie po dobu siedmich rokov. Zároveň sa zaviazal udržať počet pedagogických zamestnancov v existujúcich triedach a v novozriadených triedach v závislosti od formy výchovy a vzdelávania v príslušných triedach v súlade s platným právnym stavom." To slovo "existujúcich" som zdôrazňoval pri čítaní z dôvodu, že existujúci počet tried a existujúci počet detí a existujúci počet zamestnancov bol nula, keďže materská škola v tom čase v obci už bola päť rokov zrušená.
Keď ministerstvo školstva v roku 2015 vyhlasovalo výzvu v rámci sociálneho balíčka jednofarebnej vlády SMER-u, súčasťou informácie v rámci výzvy bol aj zoznam materských škôl s počtom detí a nevyhovených žiadostí. Bol to stav k 15. septembru 2014. Tento zoznam mal potvrdiť potrebu dotácií na rozširovanie či dostavbu existujúcich škôlok. V tomto zozname obec Čierne Pole nefiguruje, pretože v nej v tom čase materská škola už neexistovala. Obec ju, ako som už povedal, zrušila, zrušila ju v roku 2010 a to z dôvodu malého počtu detí, ktoré by mali záujem navštevovať ju. Prevádzka materskej školy v malej obci s malým počtom detí a s malým rozpočtom totiž nedáva žiadny zmysel.
V roku 2015 bolo podľa údajov ministerstva školstva na Slovensku 11 444 nevybavených žiadostí rodičov o umiestnenie detí do materských škôl. Z toho v okrese Michalovce, v ktorom sa nachádza aj obec Čierne Pole, bolo takýchto žiadostí spolu 51, avšak len 21 z nich sa týkalo materských škôl, ktoré sú prevádzkované v obciach susediacich s obcou Čierne Pole. Dotácie na jednu triedu v rámci ministerstvom schválených žiadostí sa pohybovali zhruba okolo 40-tisíc eur. Neexistujúca škôlka v Čiernom Poli, v ktorej chýbajú deti, získala dotáciu 90-tisíc eur. Dotácia pre obec Čierne Pole prosto nesedí a uvedomovalo si to aj obecné zastupiteľstvo tejto obce. Obecné zastupiteľstvo v obci Čierne Pole v auguste 2016 na svojom zasadnutí, ktorého som sa zúčastnil, pán minister Kaliňák tu opäť nie je, keď tvrdí, že nevytiahnem päty z bratislavskej kaviarne, tak v obci Čierne Pole v okrese Michalovce som bol v auguste minulého roku na zasadnutí obecného zastupiteľstva. A zastupiteľstvo rozhodlo, že obec má dotáciu vrátiť a projekt nerealizovať. Poslanci namietali, že v obci je len jedno dieťa, ktoré je v takom veku, že by mohlo nastúpiť do materskej školy a že obec nemá k dispozícii dosť financií na to, aby prevádzkovalo materskú školu. Keďže starosta obce pán Branislav Sijka uznesenie z augusta nepodpísal, poslanci svoje rozhodnutie opätovne potvrdili na zastupiteľstve v septembri 2016 a zastupiteľstvo sa opätovne uznieslo, že starosta má dotáciu vrátiť, a o tomto poslanci informovali aj ministerstvo. To však na to nereagovalo a nechávalo starostu takýto projekt zrealizovať.
V čase, keď na jeseň roku 2016, to je taká perlička, sa zastupiteľstvo obce uznieslo, že starosta má dotáciu vrátiť, tak pán starosta Branislav Sijka sa práve zúčastnil v tom čase na programovom stretnutí mládeže SNS, ktoré sa konalo v priestoroch Národnej rady. Existuje o tom aj fotodokumentácia, ako pán starosta odovzdal predsedovi Slovenskej národnej strany a Národnej rady zároveň peceň čiernopolského chleba. Je to veľmi pekná fotka a myslím, že bola aj parodovaná, ale keďže sú zakázané vizuálne pomôcky, tak nemôžem ukázať. Túto škôlku nakoniec pán starosta napriek nesúhlasu obecného zastupiteľstva, ktoré bude musieť v rozpočte vyčleňovať prostriedky na jej fungovanie, zrekonštruoval v zimných mesiacoch roka 2017 a pán exminister Plavčan ju stihol koncom júla 2017 slávnostne otvoriť spolu so starostom obce pánom Sijkom.
Chcel som sa teda pani ministerky spýtať, či napriek tomu všetkému trvá na tom, že udelenie tejto dotácie bolo účelné. Alebo možnože by som sa mal spýtať pána predsedu SNS Danka, možno by mi o tom vedel povedať viac.
Na Slovensku je množstvo obcí a miest, ktoré by privítali, keby mali možnosť získať zdroje na rozšírenie kapacít materských škôl. Na strane druhej ministerstvo z peňazí daňovníkov poskytuje dotáciu obci, kde samospráva, kde zastupiteľstvo rozhodlo, že o túto dotáciu záujem nemá a informáciu o tom poskytlo aj ministerstvu. Je samozrejmé, že záujem a potreba financií sú teoreticky neobmedzené a štát nemá prostriedky, aby naplnil všetky očakávania samospráv a poskytol dotácie všade. Ale je absurdné, ak obciam, ktoré by to reálne vedeli použiť, dotáciu nemôže poskytnúť, ale poskytne ju obci, ktorej zastupiteľstvo povie, že tú dotáciu nechce a že nemá peniaze na to, aby prevádzkovalo škôlku, keď má jedno dieťa v obci, ktoré by do tej škôlky chodiť mohlo.
Je toto príklad účelného vynakladania verejných prostriedkov? Je účelné prideliť dotáciu obci, ktorej samospráva tvrdí, že jej prevádzka bude nerentabilná? Je toto konanie v súlade s princípom dobrej správy vecí verejných?
V závere svojej odpovede pani ministerka školstva uvádza, citujem: "Ministerstvo školstva po predložení zúčtovania poskytnutej dotácie podpísaného štatutárnym orgánom obce, ktorým je starosta obce, skontroluje zúčtovanie rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako v prípade ostatných prijímateľov dotácie v rámci predmetnej výzvy. V prípade, ak prijímateľ dotácie poruší zmluvné podmienky, bude povinný vrátiť dotáciu v plnej výške na účet poskytovateľa do tridsiatich dní od zistenia porušenia."
A tu sa dostávame k pointe celého príbehu. Ak obec ako Čierne Pole s pár sto obyvateľmi a pomerne malým rozpočtom bude ex post nútená vrátiť ministerstvu dotáciu v plnej výške z dôvodu, že nebude mať prostriedky na to, aby sedem rokov prevádzkovala škôlku, ktorú nepotrebuje, bude to pre takúto obec znamenať takú ranu, že nebude veľkým prekvapením, ak sa obec rovno dostane do nútenej správy. Tomuto sa chceli poslanci obce vyhnúť. A aj preto kontaktovali ministerstvo školstva a informovali ho, že nemajú záujem realizovať projekt a nechcú, aby ten projekt bol realizovaný. Oni, poslanci zastupiteľstva obce Čierne Pole konali zodpovedne, o ministerstve školstva sa to, žiaľ, povedať nedá. Jeho konanie nebolo ani účelné, ani zodpovedné, ani odborné, ani slušné.
Preto nemôžem byť spokojný s takouto odpoveďou a žiadam, aby sa o nej samostatne hlasovalo.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánovi ministrovi za prečítanie odpovede, pani ministerke, ktorej tiež ďakujem, ale v podstate to bolo iba prečítanie odpovede na interpeláciu. Ja som sa pýtal, či je podľa nej tá odpoveď v poriadku a či na tom trvá. Pretože ja som upozornil na to, že obec Čierne Pole dostalo dotáciu na škôlku, ktorú päť rokov predtým zrušilo, lebo tam neboli deti, ktoré by tam reálne chodili, a potenciálne tam bolo možno jedno dieťa, ktoré by chodilo do tej škôlky. Spýtal som sa, či je to v poriadku. A odpoveďou mi je, že obec sa zaviazala udržať existujúci počet tried a aj počet novovytvorených tried. No tak keď teraz je tam nula, tak udržať nulu naozaj nie je veľmi ťažké.
A pýtal som sa na to, že či nie je problém, že obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že má vrátiť škola dotáciu, alebo obec dotáciu. A opäť v tom nie je žiadny problém, pritom prevádzka škôlky môže byť udržiavaná iba z rozpočtu obce, o ktorom rozhoduje zastupiteľstvo. Čiže reálny problém, reálny problém to je.
A nepýtal som sa len na základe, len tak z vody nejakej informácie, ktorú som dostal, to by možno mohlo zaujímať pána ministra Kaliňáka, ktorý tu pred chvíľou hovoril, že nevytiahnem päty z bratislavskej kaviarne. Ja chodím aj po obciach a chodím aj po malých obciach. A Čierne Pole je veľmi malá obec, ktorá má 300 obyvateľov. Zúčastnil som sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva tejto obce v okrese Michalovce, čo teda je dosť ďaleko od Bratislavy, pán minister Kaliňák, a tam som sa dozvedel, že poslanci s tým nesúhlasia, lebo nie sú v obci detí, ktoré by do tej škôlky chodili. Tvrdili, že je jedno dieťa, ktoré by potenciálne mohlo chodiť do škôlky. Napriek tomu starosta vo veľmi emotívnom prejave tvrdil, že deti sú naša budúcnosť. Tak som sa teda spýtal, či ministerka školstva má takýto názor a, bohužiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalšie podnetné vystúpenie, pán poslanec Mazurek. Keď hovoríme o vás, že ste fašisti, no tak nehovoríme to preto, že máte nejaké vystúpenia, ale preto napríklad, že vy konkrétne hádžete a napádate rodinu zo Saudskej Arábie na stanici len preto, že je to rodina zo Saudskej Arábie, a hádžete po nej kamene. Ale teda naozaj to bolo veľmi podnetné a teda chcem sa pripojiť k vášmu apelu, aby sa občania nenechali špehovať cez banky a nenechali sa ovládať zlou Európskou úniu a Spojenými štátmi americkými v diabolskom pláne tým, že budú používať platobné karty, takže treba platiť v hotovosti. A ešte by som to chcel rozšíriť, lebo možno ste si nevšimli, že napríklad aj Facebook, ten vás tiež sleduje, ten o vás toľko vie, kde ste boli, o čo sa zaujímate, na aké reklamy klikáte. Aj to je nebezpečné, takže by ste svoju výzvu, predpokladám, že vašim voličom, mohli rozšíriť aj o tom, aby sa odhlásili z Facebooku, aby náhodou neboli cez Facebook ovládnutí. Existujú aj nejaké bezpečnejšie alternatívy, napríklad ruská sieť VKontakte, tam je to určite bezpečné a tam o vás žiadne informácie zhromažďovať nebudú.

V reakcii na slová pána poslanca Mazureka by som chcel adresovať pár slov pánu ministrovi vnútra Kaliňákovi, ktorý by tu mal sedieť a nesedí tu. My sme síce pri predchádzajúcom bode, ktorý sa týkal novely zákona o obecnom zriadení, mali nejakú prestrelku, ale napriek tomu v tomto bode by som vám chcel prejaviť obdiv, že ste dokázali predložiť do parlamentu návrh zákona, ktorý vo fašistických poslancoch dokáže naraz, jeden jediný, vyvolať ich prirodzenosť a spojiť ich nenávisť k Európskej únii, Bruselu, Merkelovej, imigrantom, moslimom, Afričanom, Spojeným štátom americkým, liberálom, demokracii a zároveň ich lásku a sklon ku konšpiračným teóriám. Myslím, že tento výkon si zaslúži uznanie. Tak to sa vám naozaj podarilo. Gratulujem.

Pán poslanec Sloboda, súhlasím s tou argumentáciou, a to, ktorá sa týka miestneho referenda. Ide tam naozaj o to, že neviem o tom, že by sa nejako zneužívala možnosť, aby zastupiteľstvo vyhlásilo referendum o odvolaní starostu. Text dôvodovej správy ako keby napísali priamo v ZMOS-e, nie na ministerstve vnútra, lebo tie vety sú úplne tendenčné a odrážajú výlučne starostovský pohľad, znižuje sa informovanosť obyvateľov o konaní miestneho referenda, ktoré môže byť aj o odvolaní starostu obce. Pritom volebný kódex zákona o podmienkach výkonu volebného práva predpokladá, že občania budú mať doručené oznámenie do domácnosti, teda voliči a zrejme, zrejme pri miestnom referende takýto záujem neexistuje. Je len teda výrečné, že tú argumentáciu o znižovaní počtu poslancov považujú za akceptovateľnú a súhlasia s ňou fašisti, lebo príliš dlhé diskusie sú podľa nich zbytočné, ale to skôr svedčí o vzťahu k demokracii.
A úplne na záver by som ťa chcel doplniť, kolega, a teda asi aj všetkých ostatných kolegov, že sme zabudli na dobrú tradíciu, ktorú tu zaviedol pán poslanec Beblavý, tak by som sa chcel k nej vrátiť a vyzvať pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie, lebo akékoľvek rokovanie tohto parlamentu je zatienené skutočnosťou, že na poste ministra vnútra sedí človek podozrivý z obchodov s daňovým podvodníkom.

Pán poslanec Grendel, úplne súhlasím, že to zníženie počtu poslancov je problematické najmä z hľadiska väčších miest a obcí, pretože väčšie mestá alebo mestá a väčšie obce rozhodujú o väčšom množstve agendy, viacerých veciach, väčšom majetku, väčších financiách, a tak samozrejme, že pre lobistov a pre ľudí, ktorí prípadne chcú zneužívať činnosť samosprávy na nejaký svoj, svoj osobný prospech, je jednoduchšie si olobovať menší počet poslancov. Ale aj z hľadiska, aj keď teraz odhliadneme od nejakých takýchto nekalých zámerov, aj z hľadiska normálneho fungovania predsa ak má samospráva väčšie množstvo agendy a teda zastupiteľstvo prerokúva väčší počet bodov, tak pokiaľ existuje dostatočne početné teda zastupiteľstvo, tak sú schopní si tí poslanci rozdeliť, rozdeliť tie body a rokovať o nich podrobnejšie.
No a ešte by som chcel doplniť jednu vec, ktorú možno budú chcieť doplniť aj ďalší kolegovia. Ja som pôvodne mal v úmysle povedať na začiatku svojho vystúpenia, že v súlade so zákonom o, s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, hovorím, že som poslancom mestského zastupiteľstva Bratislavy a miestneho zastupiteľstva Starého Mesta, aj keď, aj keď tí majú zákonnú úpravu v inom zákone, ale aby náhodou nevznikli pochybnosti o tom, tak moje vystúpenie súvisí aj s tým, že mám skúsenosť zo samosprávy vlastnú a osobnú. Mal by som tieto názory, samozrejme, bez ohľadu na to, či práve som alebo nie som komunálnym poslancom, lebo ich považujem za správne.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová, súhlasím s tou kritikou, súhlasím s tým tvrdením, že sa návrhom oslabuje postavenie komisií ako poradných orgánov. Oslabuje sa postavenie obecnej rady. Tam by som teda doplnil, že ide o, o to, že dnes starosta, keď nepodpíše uznesenie, tak má povinnosť pred tým, ako sa rozhodne nepodpísať uznesenie a tým pozastaviť jeho účinnosť, má povinnosť prerokovať toto rozhodnutie v obecnej rade. Názor obecnej rady nie je pre neho záväzný a naozaj častokrát je to len, len formalita. Keď ale ministerstvo navrhlo, aby sa to úplne vypustilo zo zákona, keďže je to len formalita, my sme v rámci pripomienkového konania v rámci hromadnej pripomienky iniciovanej ZOMOS-om dali návrh, aby mal starosta povinnosť, ak nepodpíše uznesenie, tak aby mal povinnosť informovať o tom všetkých poslancov, aby mal povinnosť to zverejniť, vrátane dôvodov, pre ktoré, pre ktoré to uznesenie nepodpísal. Teda miera informovanosti poslancov a verejnosti o tom, prečo starosta nepodpísal nejaké uznesenie zastupiteľstva, by sa zvýšila. Samozrejme, ministerstvo vnútra túto našu pripomienku ignorovalo. Nebude sa zvyšovať miera informovanosti poslancov, nebude sa zvyšovať miera informovanosti verejnosti, nebude musieť starosta podrobnejšie zdôvodňovať, prečo, prečo nejaké uznesenie zastupiteľstva nepodpísal a dokonca ho ani nebude musieť prerokovať v obecnej rade. Pekný obrázok.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Dubačová, no nekomunikovalo sa so ZOMOS-om ani s inými organizáciami, ktoré zastupujú iných aktérov samosprávy, ako je napríklad združenie hlavných kontrolórov, z dôvodu, že to ministerstvo vnútra nenapadlo. A potom aj z dôvodu, že keď sme mu to pripomenuli a napísali sme mu, že by to bolo žiaduce, tak, tak ministerstvo to odmietlo, že stačí, stačí, keď to pripravia so ZMOS-om. Ja som sa na to pýtal aj pána ministra Kaliňáka v rámci hodiny otázok. A teda dostal som odpoveď v tomto duchu.
A Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami a mnohými poslancami zastupiteľstiev obecných a mestských pripravilo rozsiahlu hromadnú pripomienku, vyzberalo viac ako 500 podpisov, bolo aj rozporové konanie, ale len minimum z tých pripomienok sa v nejakých čiastkových veciach premietlo do návrhu novely, tie podstatné veci, podstatné problémy tam ostali. My predkladáme na túto schôdzu poslanecký návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorí rieši práve tie podstatné problémy, o ktorých som hovoril, teda väčšiu transparentnosť vo fungovaní samosprávy, vyváženejšie postavenie starostov a zastupiteľstiev, podmienky pre lepšiu participáciu zo strany občanov a podmienky pre efektívnejší výkon kontrolnej činnosti zo strany hlavných kontrolórov.
A, pán poslanec Laurenčík, no nie je celkom pravda, že som sa nenechal vyviesť z miery pánom poslancom Kaliňákom, do istej miery som sa nechal, lebo už sa nevie zmestiť do kože, a teda zrejme vládna kríza spôsobila to, že reaguje absolútne neadekvátne a vykrikuje počas vystúpenia poslanca.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že pani poslankyňa Dubačová by mala vziať späť svoje ospravedlnenie. Ten návrh na zníženie počtu poslancov nie je žiadny hlas z iného sveta, je to hlas starostov, reprezentovaných ich lobistickou organizáciou, ktorá sa volá Združenie miest a obcí Slovenska, ktorá dostala od ministerstva vnútra privilégium, ako to už niekedy lobistické organizácie majú, že iba ona sa podieľala na príprave novely zákona o obecnom zriadení, ktorú máme teraz na stole.
A ZMOS síce je reprezentatívna organizácia, ale reprezentatívna organizácia starostov a primátorov, nie samospráv. Samosprávy okrem starostov a primátorov tvoria aj zastupiteľstvá, tvoria aj poslanci, tvoria aj hlavní kontrolóri a tvoria aj občania, ktorí sa na nich podieľajú. Žiadny iný z aktérov samosprávy, ktorí sa na ich činnosti podieľajú, nemal možnosť zapojiť sa do prípravy návrhu zákona.
Tu by som chcel poukázať na výrazný kontrast medzi tým, ako ministerstvo vnútra pána Kaliňáka pripravovalo novelu zákona o obecnom zriadení a tým, ako napríklad ministerstvo spravodlivosti pani ministerky Žitňanskej pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ide o porovnateľne dôležité zákony z hľadiska verejnosti, z hľadiska občianskej verejnosti. Avšak kým návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám pripravovala pracovná skupina, v ktorej boli zastúpení zástupcovia štátnej správy, samosprávy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, verejnosti, a snažila sa nájsť kompromis, pretože samozrejme, že tie názory a záujmy rôznych aktérov sú rôzne, ministerstvu vnútra stačilo, aby ten návrh pripravilo v spolupráci iba s jedným jediným aktérom, so ZMOS-om, bez toho, aby prizvalo ostatných, a dokonca, aj keď sme ho vyzvali, keď Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré zastupuje aktívnych občanov, komunálnych poslancov, aktivistov, vyzvalo ministerstvo vnútra, aby prizvalo k tvorbe zákona aj iné organizácie, napríklad Združenie hlavných kontrolórov alebo ZOMOS alebo mimovládne organizácie, ktoré sa venujú postaveniu a fungovaniu samosprávy, ministerstvo vnútra to odmietlo, že stačí, keď to bude robiť ZMOS. V tomto ohľade je to horšie ako napríklad aj to, čo v minulom volebnom období sa pokúšal urobiť predchádzajúci minister spravodlivosti v jednofarebnej vláde SMER-u pán Borec. Ten tiež, keď pripravoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak nie síce až s takým širokým fórom, ale tiež tam bola pracovná skupina, kde to nebolo ukuchtené iba so štátnou správou, ale boli tam, boli tam prizvaní aj zástupcovia samosprávy a mimovládnych organizácií.
Tomu, akým spôsobom bol pripravovaný tento návrh, zodpovedá aj jeho výsledok. Je tam pár technických drobností, veci, ktoré treba aktualizovať, poznámky pod čiarou, definície, áno, to sú nejaké drobnosti. Je tam jedna dobrá vec a to je to už spomínané pričleňovanie obcí. Je to krôčik a zdôrazňujem slovo "krôčik" správnym smerom, lebo keď obec si nedokáže zvoliť opakovane trikrát ani starostu, ani zastupiteľstvo, tak naozaj treba s tým niečo robiť, ale v skutočnosti je to iba veľmi malý krôčik, ktorý nerieši problém s rozdrobenosťou obcí, nerieši systémovým spôsobom existenciu stoviek maličkých obcí, ktoré nemajú dostatočné prostriedky na svoje fungovanie, nemôžu poskytovať služby občanom, lebo sú také malé, že peniaze, ktoré dostávajú, im stačia ledva na ich samotnú správu. Je potrebné, aby bola komunálna reforma, municipalizácia, ale k tej žiadna z doterajších vlád nemala dosiaľ odvahu, a tie vlády, ak začneme Dzurindovými, tak sa líšia od seba tým, že pokiaľ premiérom tých vlád nie je Robert Fico, tak tie vlády sú ochotné aspoň uvažovať o tom, že by sa malo niečo robiť s problémom rozdrobenosti obcí, prípadne si to napíšu aj do programového vyhlásenia, reálne s tým aj tak nič nespravia, alebo keď je premiérom pán Fico, tak sa ani netvári, že by toto vôbec bol nejaký problém. (Reakcia predkladateľa.) Ide to, samozrejme, že to ide a je to potrebné a dokázali to, dokázali to.
Ja by som poprosil predsedajúceho, aby zarazil, aby zarazil pána ministra. No dobre, ak to zavedieme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, poprosím skľudniť.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... zavedieme móresy, že keď bude niekto vystupovať, tak mu budeme do toho nejako vykrikovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... ako to robí pán minister Kaliňák, tak dobre, aj ja to tak môžem robiť. Ja som v prvej lavici, takže môžem vždycky, keď budete hovoriť, tak vám budem do toho, budem do toho brblať. Nerobím to vždy... (Reakcia predkladateľa: "Vždy to robíte.") Pán Kaliňák, vy ste strašný klamár. To je neuveriteľné, aký ste vy klamár. (Reakcia predkladateľa.) Nie. Kedy som vám ja skákal do reči? (Reakcia predkladateľa: "Vždy. Z tej prvej lavice.")
Poprosím pána podpredsedu, aby urobil kľud v rokovacej sále, lebo niektorí, niektorí prítomní ústavní činitelia sa nevedia zmestiť do kože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán Pčolinský, nevykrikujte, poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Toto je neuveriteľné, pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ale samozrejme, ja som to myslel teraz s humorom, takže...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Bolo to, bolo to vtipné, ale teda bol by som rád, keby ste si urobili poriadok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže poprosím všetkých ústavných činiteľov v tejto sále, aby dodržovali rokovací poriadok.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Prejdem teda plynulo k tým veciam, ktoré sú v tej novele, novele podľa môjho názoru negatívne a z veľkej časti sú dôsledkom lobingu ZMOS-u, lobingu starostov.
Zníženie počtu poslancov. Áno, Slovensko má veľmi veľa poslancov, má veľmi veľa poslancov v porovnaní, v porovnaní s inými krajinami. Ale čo je príčina toho, že Slovensko má veľmi veľa poslancov? To, že je veľa poslancov v mestách a vo väčších obciach? No veď to je úplný nezmysel. Slovensko má veľa poslancov preto, že má veľmi veľa obcí a že má veľmi veľa malých obcí. A veľmi veľa malých obcí robí to konečné veľké číslo. A miesto toho, aby sme to teda riešili systémovo, čo pán minister v rámci svojej faktickej poznámky hovoril, že sa nedá, a znižovali počet, počet malých obcí, tak ideme znižovať počet poslancov vo veľkých obciach a v mestách, teda tam, kde už dnes pripadá násobne, mnohonásobne viac obyvateľov na jedného poslanca ako v tých malých, malých obciach. Pretože keď je, v úplne malej obci s pár desiatkami obyvateľov traja poslanci, tak na jedného, na jedného poslanca pripadajú desiatky voličov alebo obyvateľov, kdežto v mestách pripadajú na jedného poslanca častokrát tisíce obyvateľov. Takže nič iné ako lobing, lebo navrhuje sa tu zníženie počtu poslancov, ale iba v mestách a väčších obciach, nie v malých obciach, nerieši sa problém, nerieši sa problém malých obcí a, samozrejme, že ide to v trende zmien zákona o obecnom zriadení úplne od začiatku. Keď na začiatku v roku 1990, keď bol tento zákon schválený, bolo vyvážené postavenie dvoch orgánov zastupiteľstva a starostu a odvtedy sa prakticky neustále posilňuje postavenie starostov a primátorov na úkor zastupiteľstiev.
Príklad. Na začiatku zástupcov starostu alebo zástupcov primátora volilo zastupiteľstvo. Potom sa právna úprava zmenila tak, že zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo na návrh starostu a nakoniec sa právna úprava zmenila tak a máme ju tak doteraz, že zástupcov starostu si menuje sám starosta. Takých vecí je tam, je tam veľa a sú obsiahnuté aj v tomto návrhu, ktorý nepadol len tak z neba, ale opakujem, prelobovali si ho starostovia prostredníctvom ZMOS-u, ktorých ako jediných bralo ministerstvo vnútra a berie Ficova vláda ako partnerov hodných diskusie o fungovaní obecnej samosprávy.
Už tu bolo spomínané postavenie hlavného kontrolóra. Miesto toho, aby sme riešili reálne problémy v nezávislosti hlavného kontrolóra, v tom, ako efektívne funguje, v tom, aké má praktické problémy, tak ideme zavádzať právo starostu ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi. A hlavný kontrolór je predsa orgánom zastupiteľstva. Kontrolným orgánom zastupiteľstva, prostredníctvom ktorého má zastupiteľstvo kontrolovať starostu, primátora, fungovanie úradu, fungovanie obecných firiem. Tam, kde nie je problém, tam, kde zastupiteľstvo a starostovia, starosta, komunikujú, kooperujú, tak tam zrejme ani táto zmena nespôsobí reálny problém. Ale reálny problém môže nová právomoc starostu úkolovať hlavných kontrolórov vzniknúť tam alebo spôsobiť v tých obciach, kde je konflikt, kde sú napäté vzťahy, kde zastupiteľstvo kontroluje starostu a starosta teraz získa vynikajúci nástroj, ako eliminovať fungovanie hlavného kontrolóra tým, že ho bude zahlcovať úlohami na kontrolu nepodstatných, nedôležitých vecí. Je to zlé aj systémove, že kontrolór má byť nezávislým a má byť orgánom zastupiteľstva, nie starostu, ale môže to spôsobiť aj praktické problémy. Nie je to len teoretický problém.
Ďalšia zmena, ktorá, ktorá posilní postavenie starostov, schvaľovanie programu zastupiteľstva. V činnosti samosprávy sa deje taká nemilá vec a to je problém, že zverejní sa nejaký návrh programu a potom sa ten návrh programu, programu mení a niekedy sa tam pridávajú, pridávajú veci, ktoré neboli, neboli dopredu avizované, a teda z hľadiska verejnosti je to nesporne negatívny fakt, že sa takto deje, tak návrh novely predpokladá, že toto je možné iba nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Čiže dáva sa tam vyššie kvórum. To by samé osebe nebolo zlé. Problém je ale v tom, že návrh programu zastupiteľstva nezostavuje zastupiteľstvo, nezostavujú ho poslanci, neurčujú si ho sami poslanci, navrhuje ho starosta. Čiže starosta, ktorý nechce dať do programu body, na ktorých má záujem zastupiteľstvo alebo poslanci, jednotliví poslanci, tak ich tam jednoducho nezaradí, môžu to navrhnúť poslanci pri schvaľovaní programu, ale podľa tejto novely už na to bude potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Keď poslanec Národnej rady navrhne zákon, tak je povinnosťou predsedu Národnej rady zaradiť ho do programu rokovania. A teda nepamätám si na, na prípad bez ohľadu na to, aký tu bol predseda, modrý, červený, zelený, že by to nejaký predseda Národnej rady nerobil. Starostovia nemajú takúto povinnosť. Starostovia si dajú do návrhu programu zastupiteľstva to, čo chcú. A teraz, ak schváli parlament túto novelu, tak budú mať ešte silnejšie postavenie, lebo poslanci, ktorí nemajú možnosť dávať veci do návrhu programu, čo je mimochodom vec, ktorá by sa mala ošetriť, a samozrejme, že tento reálny problém, problém vládny návrh nerieši, tak ťažšie ho dostanú do programu zastupiteľstva.
Rovnako ten návrh je nelogický z hľadiska, z hľadiska toho, že vyžaduje nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov na akúkoľvek zmenu navrhnutého programu. Vyžadovať vyššie kvórum na zaradenie nového bodu, ktorý napríklad nebol zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke, má v sebe istú logiku, lebo chceme, aby občania boli informovaní, no tak, tak, ak tam chceme na poslednú chvíľu niečo zaradiť, v poriadku. Ale tam sa nehovorí o dopĺňaní programu, tam sa hovorí o zmenách programu. Čiže aj keď, aj keď sa zastupiteľstvo rozhodne, že chce nejaký bod vypustiť, alebo ak chce zmeniť, zmeniť, zmeniť poradie bodov, tak podľa logiky ministerstva vnútra, logiky vlády je na to potrebné zvýšené kvórum.
A sú tam, sú tam, sú tam ďalšie veci. Je tam napríklad úprava toho, akým spôsobom sa obyvatelia obce dozvedia o konaní miestneho referenda. Dnes je povinnosť informovať všetkých obyvateľov obce, teda zaslať im oznámenie o tom, že sa koná miestne referendum. Podľa navrhovanej úpravy bude stačiť, keď táto informácia bude zverejnená na úradnej tabuli a na webovej, webovej stránke. Čiže sa oslabuje informovanosť obyvateľov obce o konaní miestneho referenda a zrejme úplne len tak náhodou, lebo miestne referendá, jednou z ich najčastejších tém býva odvolávanie starostu a stáva sa, že stroskotajú na tom, že nemajú nadpolovičnú účasť. Čiže v koho záujme je, aby bola menšia informovanosť o konaní miestneho referenda? Verejnosti? Zastupiteľstiev? Alebo starostu?
Návrh obsahuje oslabenie postavenia komisií. Keď dnes existuje povinnosť, aby si zastupiteľstvo pred prerokovaním bodu, ku ktorému zaujal stanovisko poradný orgán, čo je teraz väčšinou komisia alebo môže to byť výbor mestskej časti, si má vyžiadať jeho stanovisko, je fakt, že nie vždy sa to robí, ale ak schválime novelu, tak táto povinnosť zo zákona vypadne a komisie, kde nie sú, ktoré sú poradný a nejaký odborný orgán zastupiteľstva, nie sú tam vždy zastúpení iba poslanci, ale najmä v tých menších obciach tam bývajú aj občania, v mestách tam zase bývajú niekedy odborníci z radov, z radov neposlancov, tak ten hlas vypočutý nebude, nebude musieť byť.
Sú tam aj ďalšie veci, ktoré, ktoré posilňujú postavenie starostu, ako je možnosť zvolať zhromaždenie obyvateľov obce, ktorú doteraz malo ako výhradnú právomoc obecné zastupiteľstvo, teraz sa tá právomoc dáva aj starostovi. Je tam pokračovanie pracovného pomeru s obcou iba teda aj pre poslancov, aj pre starostu v prípade zvolenia, akurát sa teda pozastaví, ale nezanikne, no ale teda neviem si ani predstaviť, že koľkí zamestnanci obce by túto možnosť využili. Nepochybujem o tom, že starostovia, ktorí tú možnosť budú chcieť využiť, sa nájdu.
Návrh nerieši veci, ktoré dnes spôsobujú problém vo fungovaní samosprávy a ktoré by novela, dobrá novela zákona o obecnom zriadení mala riešiť. Tými problémami sú potreba väčšej transparentnosti, potreba podmienok pre väčšiu participáciu zo strany občanov, nehovorím o priamej demokracii, hovorím o participácii, vyváženejšie postavenie zastupiteľstiev a starostov a podmienky pre lepšiu a efektívnejšiu kontrolu. prostredníctvom posilnenia postavenia a efektívnosti hlavných kontrolórov. Nič z týchto dôležitých vecí vládny návrh neobsahuje, a preto by som chcel dať procedurálny návrh pánu spravodajcovi, aby sme vrátili predkladateľovi návrh na dopracovanie.
Ďakujem pekne.