Videokanál poslanca

Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Ja uvedomujem si, že toto je kompetencia parlamentu, ale zase fungovanie justície patrí do vášho rezortu, a to, ako je zložená Súdna rada, pochopiteľne, veľmi významnou mierou ovplyvňuje aj činnosť všetkých všeobecných súdov.
Takže mňa teda mrzí, že tá voľba v parlamente dopadla takýmto spôsobom, že vlastne o dva hlasy bol zvolený kandidát, ku ktorému som vyslovil výhrady na základe informácií, ktoré sa ku mne dostali a ktoré boli verejne dohliadateľné a neskôr vystúpili na povrch aj ďalšie informácie, ktoré sa týkajú napríklad porušovania Zákonníka práce vo firme, kde je pán Mišík štatutárnym zástupcom. Ale teda to už bol zvolený, takže to mlieko je už rozliate.
Ale využijem túto príležitosť na doplňujúcu otázku, že či by ste nechceli nejako predstaviť tú novú členku a nového člena Súdnej rady, ktorých vláda nominovala, že prečo ste sa rozhodli práve ich vláde navrhnúť. Teda o týchto dvoch kandidátoch nie sú známe žiadne také pochybnosti, aké boli známe o pánovi Mišíkovi, ktorého zvolil parlament, ale tiež nejde o úplne najznámejšie mená z hľadiska verejnosti, takže si myslím, že aj z hľadiska Súdnej rady by bolo dobré, keby verejnosť dostala viac informácií.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Pčolinský, áno, občania Slovenskej republiky nemohli pracovať v Nemecku a Rakúsku 7 rokov po vstupe do Európskej únie, ale to bolo prechodné obdobie. Však to prechodné obdobie je preto prechodné obdobie, že trvá nejakú dobu a potom skončí, dnes už môžu v Británii, v iných krajinách mohli, mohli občania Slovenskej republiky pracovať od začiatku a hojne túto možnosť využívali. Ja chápem, že v tomto riešite, v tomto zákone neriešite iba zamestnávanie cudzincov na Slovensku, ale riešite aj problém agentúr dočasného zamestnávania a ich zneužívania na povedzme obchádzanie zákona. V poriadku, len teda bolo by potom fajn, keby ste to napísali aj do dôvodovej správy, lebo v dôvodovej správe píšete, píšete iba to tých cudzincoch.
Čiže, samozrejme, že nikto vás nemôže nútiť, aby ste do dôvodovej správy napísali všetko, čo má ten zákon riešiť, ale, ale to, čo primárne ten zákon rieši v dôvodovej správe, napísané nie je a je tam napísané niečo, čo s tým síce súvisí, ale priamo to ten zákon nerieši.
No, ako gastarbeiteri znižujú mzdy ľuďom, tak ja som povedal ten príklad Nemecka, kde desaťročia boli zamestnávaní ľudia z Turecka, Talianska, Grécka, Portugalska, a aká je životná úroveň v Nemecku, aké sú mzdy občanov Nemecka, to, to naozaj chceme tvrdiť, že, že v dôsledku toho, že bol nemecký pracovný trh otvorený, nie neregulovaný, nie voľný pohyb pre cudzincov mimo, iba poškodilo, poškodilo to životnú úroveň Nemcov?
No, a teda, pán poslanec Kotleba, Kuzminová má izraelský pas, preboha, to, čo tu riešite?

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, na úvod sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Krajniakovi za to jeho úvodné vystúpenie, ktoré objasňuje niektoré veci, ktoré neboli zrejmé napríklad z dôvodovej správy, pretože v dôvodovej správe sa nerieši problém zamestnávania cez dočasné agentúry, čo sa rieši v paragrafovom znení, a v dôvodovej správe sa hovorí najmä o tých cudzincoch, a teda o obmedzení zamestnávania cudzincov, čiže iba na základe prečítania paragrafového znenia a dôvodovej správy som mal dojem, že predkladatelia riešia nejaký iný problém, ako deklarujú v dôvodovej správe, resp. tie problémy sa, samozrejme, že prekrývajú, ale, ale, ale podstata problému zamestnávania cez dočasné agentúry je trochu niečo iné ako, ako obmedzenie zamestnávania cudzincov, čo napríklad riešili, riešili poslanci SMER-u minulý týždeň v tej novele zákona o službách zamestnanosti.
Čiže áno, rozumiem teraz trochu viac tým pohnútkam. Sereď nepochybne je problém, ale otázka je, že či to máme riešiť takýmto spôsobom, pretože zaznelo tu, že kontrola je nefunkčná, inšpekcia nefunguje, kontrola prichádza tak, že, že o nej zamestnávatelia vedia a stihnú sa na ne, na ňu pripraviť. Zamestnanci sú zamestnávaní nelegálne. No však to je všetko porušovanie zákona, porušovanie pravidiel a na Slovensku máme veľmi často taký zvyk, že, že keď, keď niečo nefunguje, nefunguje v zmysle, že sú nastavené nejaké pravidlá a tie sa nedodržiavajú, tak miesto toho, aby sa zabezpečilo, že sa pravidlá budú dodržiavať, tak zmeňme zákon a vymyslime si nejaké ďalšie, ďalšie pravidlo. Berem, berem ten argument, že opozičný poslanec nemôže prinútiť inšpektorát práce, aby si svoju prácu vykonával poriadne a kontroly neboli dopredu avizované alebo iba formálne. Ale, ale nemyslím si, že to riešenie s limitmi pre zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania je dobrým riešením. Dobrým riešením je vynucovanie zákona. Dobrým riešením je postihovanie zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov nelegálne, ktorí inak porušujú zákon.
Pán poslanec Uhrík tu hovoril, že SaS alebo OĽANO majú za cieľ slabý štát. Ja teda nemôžem hovoriť ani za SaS, ani OĽANO, ale za OKS môžem hovoriť, a teda určite je to názor aj SaS a OĽANO. Nikto tu nehovorí o slabom štáte, to nie je cieľ nikoho. Neviem, či existuje nejaká politická strana alebo politik, ktorí by sa usilovali o slabý štát. Pravica sa usiluje o štát, ktorý je štíhly, ale nie slabý. Štát má byť, má byť silný a práve o vynucovaní pravidiel a v zabezpečení toho, že keď schváli nejaký zákon parlament, tak výkonná moc má zabezpečiť, že sa zákony budú dodržiavať.
A v súvislosti s tou poznámkou o tom, že chápeš, že v časoch konjunktúry potrebujú zamestnávatelia nabrať nejakých zamestnancov, o ktorých nepredpokladajú, že, že ich budú potrebovať 5 rokov. Tak aj na toto by mohlo byť, mohlo byť liekom napríklad spružnenie trhu práce, čo sa týka možností rozviazania pracovného pomeru, čo je, samozrejme, vnímané iba tak, že je to slabšia ochrana zamestnancov, že zamestnávateľ ich bude môcť len tak vyhodiť. Ale práve v takýchto situáciách je to aj cesta k tomu, aby zamestnávatelia boli ochotnejší prijímať zamestnancov do normálneho pracovného pomeru v časoch konjunktúry, keď budú mať menší problém s tým ukončiť ten pracovný pomer, keď už nebudú mať, nebudú mať prácu a nebude to také komplikované.
Čo sa týka zamestnávanie cudzincov, tak tú debatu sme tu už absolvovali aj minulý týždeň práve pri novele, ktorý, ktorú predkladali poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia, teda otázka, či otvoriť slovenský pracovný trh pre cudzincov. Poslanci SMER-u navrhli zjednodušiť prijímanie cudzincov. Zároveň tam navrhli niektoré obmedzenia a sprísnenie niektorých, niektorých pravidiel, čelili za to mohutnej kritike aj zo strany poslancov SME - RODINA, aj zo strany poslancov Kotlebovej strany. Poslanci SMER-u sa k tomu zámeru len ostýchavo priznávali, ako by sa za to hanbili. Ja som ich v tej veci, veci podporil, lebo myslím si, že je to dobrá vec. Nehlasoval som za ten zákon, lebo tam boli iné veci, ktoré, ktoré som nepovažoval za správne, ale v samotnej diskusii som sa vyjadril za otvorenie pracovného trhu pre cudzincov. Perlička, tak výsledkom potom bola agentúrna správa, že otvoriť pracovný trh pre cudzincov je nesprávne, tvrdí, tvrdí poslanec Ondrej Dostál. Takže by som to rád uviedol aj touto cestou na pravú mieru.
Ja si myslím, že otvoriť pracovný trh pre cudzincov je správne a potrebné. Vidím, vidím naozaj za tým, za tým, za tou, chápem, chápem tie problémy, o ktorých si hovoril vo vzťahu k Seredi, ale paušálne odmietanie zamestnávania cudzincov nie je podľa mňa vecný postoj, nezodpovedá potrebám ekonomiky a nie je ani v záujme Slovenska a ľudí, ktorí tu, ktorí tu žijú. Myslím si, že otvorenosť prospieva ekonomike. Platí to o obchode, platí to o podnikaní, platí to, platí to aj o zamestnávaní ľudí a napokon Európska únia je založená na voľnom pohybe nielen tovaru služieb a kapitálu, ale aj osôb, čo pôvodne bolo myslené ako voľný pohyb, voľný pohyb pracovnej sily. Čiže v rámci Európskej únie, ani keby sme chceli, tak tak toto nemôžeme, nemôžeme, nemôžeme zavádzať nejaké takéto kvóty, ale myslím si, že v časoch, keď sa ekonomike darí a keď zamestnávatelia hlásia, že majú problém zohnať, zohnať zamestnancov, tak je prospešným opatrením, ak sa slovenská ekonomika, slovenský pracovný trh viac otvorí a budeme, budeme prijímať, prijímať pracovníkov aj zo zahraničia. Napokon skúsenosti z Nemecka, Británie, Francúzka, Spojených štátoch Amerických, krajín, kde, kde majú väčšie množstvo, väčšie skúsenosti s imigráciou, a teda s príchodom pracovníkov zo zahraničia, nesvedčia o tom, že by, že by gastarbeiteri v Nemecku znižovali mzdy Nemcom alebo brzdili rozvoj nemeckej ekonomiky, alebo brali prácu nemeckým zamestnancom. Samozrejme, že je úplne legitímna debata, že v akom množstve, z ktorých krajín, ako majú byť vzdelaní, akým procesom, procesom to má, to má prichádzať, ale som presvedčený, že tento problém tu je. Dnes reálne tu je, že zamestnávatelia nie sú schopní zohnať, zohnať zamestnancov napriek tomu, že nemáme nulovú nezamestnanosť, a tento problém aj smerom do budúcnosti bude a bude ešte väčší, pretože populácia bude starnúť. Nevyriešia to, kolegovia z OĽANO, sa neurazia, ale nevyriešia to opatrenia typu, že sa zvýšia rodinné prídavky alebo, alebo daňový bonus na dieťa. Budeme tu, budeme tu čeliť problému starnutia populácie a aj v tom kontexte budeme potrebovať prijímať zamestnancov aj zo zahraničia.
Na záver by som, by som povedal už len jednu drobnú poznámku. Iste všetci viete, že Anastázia Kuzminová vybojovala predvčera na olympijských hrách striebornú medailu a získala už svoju štvrtú olympijskú medailu, prvú pre Slovensko na týchto olympijských hrách a zároveň jedinú zatiaľ, a teda tie reakcie možno rozdeliť do dvoch typov. Jedni sa tešia, prajú jej to, sú radi, že sa po druhom materstve opäť dostala do špičkovej formy, že Slovensko získalo medailu. Hovoria o našej Nasti, držia jej palce, aby nejakú ešte získala. No a tí druhí riešia, že je Ruska, že nie je Slovenka, že zobrala miesto v olympijskej výprave inej slovenskej reprezentantke, Slovenke, ktorá tam mohla byť, keby tam nebola Kuzminová, a sú smutní z toho, lebo druhá slovenská reprezentantka obsadila 38. priečku, a keby tam tá Kuzminová nebola, tak mohla byť 37.
Ten prvý prístup by som nazval normálnym a ten druhý prístup považujem za čudný. Normálny prístup myslím v zmysle, v zmysle toho, že je to tak správne, a zdá sa mi to logické, ale normálny aj v zmysle, že je to všeobecne rozšírené. Ten druhý prístup považujem za čudný aj z hľadiska toho, že ho, že sa mi zdá nesprávny, ale aj z hľadiska toho, že neviem, stretli ste s niekým takým, kto by riešil, že nemali sme tú Kuzminovú poslať na olympiádu, lebo, lebo veď mohla byť Fialková nie 38., ale 37? Ja nie. A teda zvláštne je, že, že v debate o zamestnávaní cudzincov ten druhý prístup, ktorý som nazval čudným, sa veľmi často objavuje a v jeho duchu sa argumentuje, prečo by sme mali zatvoriť alebo aspoň obmedziť zamestnávanie cudzincov na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Blanár, rád by som sa vyjadril k dvom veciam z vášho vystúpenia. Jednak ten neštandardný postup, tomu som tiež, podobne ako kolega Suchánek, celkom nerozumel, čo ste tým mysleli, pretože predloženie poslaneckého návrhu je štandardný postup, nota bene pokiaľ ide o opozičných poslancov. Na tejto schôdzi sme mali diskusiu o návrhoch zákonov, ktoré predložili vaši poslaneckí kolegovia za stranu SMER – sociálna demokracia, pritom bolo evidentné, že ide o vládne návrhy, ide o návrhy, ktoré boli pripravené na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ide o návrhy, ktoré boli súčasťou sociálneho balíčka SMER-u, ale nedalo tie návrhy ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania, čo by v tom prípade bol štandardný postup, kde by sa k nim mohli vyjadriť sociálni partneri, verejnosť a podobne, iné rezorty, išlo to ako poslanecký návrh. A keď vám opoziční poslanci vyčítali, že obchádzate normálny proces, tak ste sa bránili, no však veď poslanci majú právo predkladať návrhy zákonov, tak čo nám to tu vyčítate. A teda vysvetlil som, že v tom prípade išlo o obchádzanie. Kolegovia nemajú možnosť dať svoj poslanecký návrh ako vládny návrh, dať ho do medzirezortného pripomienkového konania a podobne. A predložiť návrh ako poslanecký návrh je určite štandardnejší postup z hľadiska dosahov a možnosti verejnosti vyjadriť sa k tomu, než dávať niečo ako pozmeňovák v druhom čítaní, či už vo výbore, alebo inde.
Druhá vec. Ja som zaregistroval, že pán poslanec Fico; či pán predseda vlády Fico povedal, že zruší tie doplnkové ordinačné hodiny. Tak teraz vy máte na to iný názor alebo odporujete premiérovi, alebo už sa to zmenilo?

Na fašistov reagovať nebudem, zvyšným trom kolegom ďakujem za ich reakcie.
Pán poslanec Kollár, pozatvárať ľudí, to sa asi zhodneme. Štát zlyhal a ak niekto porušil zákon, dopustil sa podvodu alebo iného trestného činu, má byť za to, má niesť za to zodpovednosť vrátane trestnoprávnej zodpovednosti. Ale to vaše vyjadrenie, že štát by mal byť zodpovedný, štát má prebrať zodpovednosť za nekonanie, dokonca ilustrované tým príkladom, ako rodič povie dieťaťu, že je tam nejaká horúca platňa. No, to je presne paternalizmus, dokonca aj sa to tak volá, že paternalizmus, že rodičovský prístup štátu k občanom ako k deťom. Samozrejme, že je to prístup, ktorý sa vo verejnej diskusii objavuje, je legitímny. Ja sa s ním nestotožňujem, je to presne to, o čom som hovoril, pravicové a ľavicové nazeranie na spoločnosť, či sa pozeráme na ľudí ako na slobodných jednotlivcov, ktorí zodpovedajú za svoje činy, alebo si myslíme, že štát má byť ich rodič, ktorý ich vedie za ručičku a ukazuje im, že tuto neklaď ruku alebo tam klaď ruku.
Ľudia, pán poslanec Fecko, ľudia verili v štát, no ešte raz, vysielanie niečoho vo verejnoprávnej televízii nie je prejavom nejakej štátnej vôle alebo záruky, že toto je posvätené štátom. Áno, štát zlyhal, nevytvoril legislatívne prostredie pre to, aby sa také veci nediali, nedokázal tomu zabrániť, ale tie peniaze im nevzal štát, tie peniaze im zobrali konkrétni ľudia. A nemyslím si, že je morálne odškodňovať ľudí, ktorí prišli o svoje peniaze tým, že ich investovali zle a naleteli podvodníkom, z peňazí všetkých daňových popla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Bublavý, chcem teda vám vyjadriť kompliment, pretože prihlásil som sa do rozpravy, aby som kritizoval návrh, ktorý predkladá pán poslanec Fecko, ale vy ste ma prinútili, aby som ho na úvod svojho vystúpenia trochu obhajoval.
Je úplne legitímne, ak chcete kritizovať nejaký návrh, ktorý predkladajú opoziční poslanci, ale kým to urobíte, tak si ho, prosím vás pekne, aspoň prečítajte alebo aspoň ho preleťte! O čom to tu hovoríte?! Aký Kiska?! Tento zákon (reakcia z pléna), tento zákon rieši oklamaných klientov nebankových inštitúcií, ktorým boli sľúbené peniaze a podvodom ich nedostali. Nerieši problémy ľudí, ktorí si požičali peniaze a neboli ich schopní splácať. Ako vy nerozlišujete toto? (Reakcia z pléna.) Vy nerozlišujete toto? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bublavý, poprosím vás!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nevykrikujte tu, máte sa možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Dobre.
Tak teraz tu, kvôli čomu som sa prihlásil. Začnem citátom: "Spoločnosť má k dispozícii obmedzené zdroje aj na financovanie solidarity. Ak by sa odškodnili títo klienti, bude menej peňazí na chorých, chudobných, študentov." Musím povedať, že s týmto citátom sa stotožňujem.
A veľmi často sa dnes hovorí o tom, že delenie na pravicu a ľavicu je už prekonané. To je niečo, čo kedysi fungovalo a dnes to už nefunguje. Myslím si, že to tak nie je, myslím si, že delenie na pravicu a ľavicu ešte stále má zmysel a tento návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, je práve pekným príkladom, že tomu tak je. Nemá to byť vulgárny spor medzi pravicou a ľavicou, kde ľavica tvrdí, že pravica nemá žiadne sociálne cítenie, nechce robiť žiadnu sociálnu politiku, chce, aby ľudia zomierali na uliciach, a naopak, niektorí pravičiari si o akomkoľvek ľavicovom návrhu myslia, že je to komunizmus. Ja si myslím, že je to úplne legitímny spor, nazeranie na to, ako sa má robiť politika. Čo má robiť štát, za čo má zodpovedať jednotlivec a kde má tú zodpovednosť preberať štát. A aj ako pravičiar som presvedčený, že má byť nejaká sociálna politika štátu, že sú situácie, keď štát má vstúpiť do ekonomiky, do sociálnej politiky, má niekomu poskytnúť pomoc, ale myslím si, že situácia, o ktorej teraz rokujeme, teda odškodnenie klientov nebankových inštitúcií, nie je tou situáciou.
To, že boli vysielané reklamy na nebankové inštitúcie vo verejnoprávnej televízii, predsa nemôže byť argument v prospech toho, že štát, ale to nie sú nejaké, že štát si vytlačí peniaze, to sú peniaze, ktoré vyberie od daňových poplatníkov a dá ich niekomu inému. A keď ich dáva od zdravých ku chorým alebo od ľudí, ktorí zarábajú, ľuďom, ktorí nedokážu sa sami o seba postarať, tak je to legitímne. Ale keď ich dáva na odškodnenie alebo má dávať na odškodnenie niekoho, kto tie peniaze niekam investoval vo vidine, že na tom zarobí, a potom sa ukázalo, že na tom nezarobil, že o tie peniaze prišiel, toto nie je úloha štátu. A nie je to úloha štátu napriek tomu, že to kedysi tvrdil Fico, Mečiar, Slota.
A áno, tento aspekt vášho návrhu a jeho opätovného predkladania oceňujem. Oceňujem, že ako tu zaznelo, nastavujete zrkadlo Robertovi Ficovi a jeho sľubom, ale predkladaním návrhu zákona, ktoré nie sú dobré, pripomínať im, že mal kedysi nejaký sľub, ktorý nebol dobrý, neviem, či je to, neviem, či je to najlepšia cesta.
Zopakujem ten citát: "Spoločnosť má k dispozícii obmedzené zdroje aj na financovanie solidarity." Aj na financovanie solidarity. Ak by sme, "ak by sa odškodnili títo klienti, bude menej peňazí". Autorom tohto výroku je Eugen Jurzyca, ktorý ho povedal ešte v roku 2007, vtedy ešte nebol politikom, bol analytikom a hodnotil jeden z nesplnených sľubov vtedajšej prvej vlády Roberta Fica. A napriek tomu, že odvtedy už uplynulo takmer 11 rokov, myslím si, že jeho slová platia naďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som nielen ako spravodajca podporil tento návrh zákona. Reaguje na dôležitú tému, pretože verejní činitelia sa, žiaľ, na Slovensku často správajú nezodpovedne a cestou k posilneniu tej zodpovednosti by mohlo byť aj zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov za škodu spôsobenú štátu alebo teda samospráve.
Samozrejme, ako už pán poslanec Grendel povedal, je to otvorené, či práve takto má vyzerať tá úprava alebo ju možno aj nejako zmeniť. Tam, samozrejme, treba dbať na to, aby boli, bola hmotná zodpovednosť verejných činiteľov vyvodzovaná naozaj za konanie, ktoré je v rozpore s verejným záujmom, pretože nie je účelom sankcionovať rozhodnutia, ktoré nemajú charakter porušovania verejného záujmu, ale môžu byť povedzme vecou iného názoru, lebo mnohokrát v praxi sú veci nejednoznačné. A to, že niekto má iný názor, neznamená hneď, že nekoná vo verejnom záujme. Ale to je, samozrejme, skôr téma na diskusiu v druhom čítaní alebo teda, ak nebude ten návrh schválený, tak pri opätovnej diskusii o prijímaní takéhoto zákona. A možno potom bude tam dôležitá aj samotná súdna prax, ktorá nejakým spôsobom vyprofiluje celú túto tému.
To, ale čo mňa zaujalo ešte viac ako tá hlavná téma, je ten náhradný spôsob uplatňovania zodpovednosti. A hlavný spôsob uplatňovania zodpovednosti je, samozrejme, že konaním zo strany štátu. Ale keď štát nekoná, tak v návrhu zákona je obsiahnutá, nazvime to, občianska žaloba, teda fyzická osoba upozorní štátny orgán, že došlo k škode a že by mal uplatňovať zodpovednosť. A keď ten štátny orgán sám nekoná, tak dotyčný občan môže sám podať žalobu. Je to v podstate súkromná žaloba vedená vo verejnom záujme.
Je to koncept, ktorý je prebraný z amerického práva, ale nie je to niečo úplne cudzie, niečo, s čím by sme sa nestretli. Aj v slovenskom právnom systéme existuje podobná úprava v zákone o majetku obcí a v zákone o majetku vyšších územných celkov, ktoré tieto dotyčné právne úpravy dávajú obyvateľom obcí a obyvateľom vyšších územných celkov právo žalovať prevod majetku štátu alebo majetku samosprávy, ktorý sa neudeje v súlade s príslušnými pravidlami. Samozrejme, že tým, kto by mal predovšetkým dbať o to, aby majetok, povedzme mesta, bol prevádzaný v súlade so zákonom, primárne by mali byť predstavitelia samosprávy, teda primátor, mestské zastupiteľstvo, ale keď oni porušujú zákon, tak je dobré, že existuje náhradná možnosť, existuje možnosť, že obyvatelia majú možnosť žalovať rozhodnutie o prevode majetku, ktoré je v rozpore so zákonom.
Rovnako si myslím, že ak raz bude prijatý zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, bude dobré, ak bude obsahovať aj ustanovenia o možnosti podania občianskej žaloby, pretože keď nekonajú orgány štátu, je dobré, aby občania mali možnosť konať v takýchto situáciách. A myslím si, že je to inšpiratívne a že treba sa pozrieť aj po iných situáciách, kde by takéto súkromné občianske žaloby vo verejnom záujme mohli nahrádzať nečinnosť v niektorých prípadoch orgánov činných v trestnom konaní alebo iných štátnych orgánov, ktoré majú konať vo verejnom záujme a nekonajú. Takže aj z tohto hľadiska je ten návrh zaujímavý, prínosný a inšpiratívny.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Grausová, povedali ste, že argument, že treba odmietnuť reciprocitu, je chybný, bodka. Ale to nie je žiadny argument, to je váš názor, vy ste nepovedali ani slovo, ktorým by ste vyvrátili to, čo som tu ja povedal. Iba ste povedali, že si myslíte niečo iné. Však môžete to hovoriť.
A ďalej ste povedali, že je dôležité, kto návrh predkladá a že sa toho treba obávať, lebo ho predkladajú zahraniční agenti, ktorí nenávidia Slovenskú republiku. No tak jednak sa chcem ohradiť voči tomu, že nenávidíme Slovenskú republiku. My máme radi Slovensko, my máme radi Slovenskú republiku a predkladáme ju, predkladáme tento návrh práve preto, že chceme, aby Slovenská republika bola aj v tomto ohľade normálnou krajinou, aby tu vládli normálne pomery, aby, ako povedal pán poslanec Sopko, sme neučili deti klamať tým, že odmalička sa budú stretávať s tým, že im niekto bude tvrdiť, že tá rozprávka v češtine, ktorú teraz videli v televízii, je program nevhodný pre deti do 12 rokov a ich rodičia im to dovolia pozerať. Toto je veľmi dôležitý postreh. My tým, čo je dnes napísané v zákone, učíme deti klamať. Učíme, že je normálne, keď klamú.
A tá rétorika, s ktorou pani poslankyňa Grausová a jej stranícki kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko vystupovali proti tomuto návrhu, je plná nenávisti a len ma utvrdzuje v tom, že sme ten návrh dali správne, pretože presne s takouto nenávistnou rétorikou v 90. rokoch bol zákon o štátnom jazyku prijímaný a, zaplať pánboh, tá diskusia v demokratickom spektre je dnes už trochu inde.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v závere ako predkladateľ návrhu zákona vystúpil a vyjadril sa aj k rozprave s tým, že teda chcem vám dať teda možnosť, pokiaľ máte záujem, ešte zareagovať.
Pani poslankyňa Grausová reagovala na pani poslankyňu Milanovú, keď hovorila pani poslankyňa Milanová o tom, že v Škandinávii a v Holandsku sa minimum programov vysiela dabované, a teda vysielajú sa aj pre deti rozprávky väčšinou, väčšinou iba s titulkami alebo dokonca bez možno, a v dôsledku toho deti vedia lepšie po anglicky. A pani poslankyňa Grausová na to reagovala, že to nesúvisí s tým zákonom, lebo predsa veď u nás sa kedysi viac vysielalo češtiny a že aj tak mali naše deti problém s ovládaním cudzích jazykov. A toto ale, myslím, že nie je problém so znalosťou cudzích jazykov, ale problém s počúvaním s porozumením, lebo pani poslankyňa Milanová hovorila niečo úplne iné. Hovorila niečo, čo síce súvisí s témou nášho zákona, ale nevyplýva to priamo zo zákona a ani to ona netvrdila. Hovorila niečo, čo som v podstate hovoril aj ja, keď sme sa minulý týždeň rozprávali o tomto zákone, že sú európske krajiny, v ktorých aj programy pre deti sa vysielajú nedabované a v týchto krajinách aj v dôsledku tejto veci deti ovládajú dobre anglický jazyk.
Pani poslankyňa Dubačová nazvala náš návrh zákonom o zdravom rozume. A samozrejme, možno sa na ten zákon pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Zhodou okolností my štyria predkladatelia, teda s pánom poslancom Osuským, pani poslankyňou Zimenovou a s pani poslankyňou Dubačovou, sme predkladali aj napríklad aj návrh zákona, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky, teda výročie vzniku Československa. My sa nijako netajíme tým, že si vážime československú tradíciu, tradíciu demokratického Československa, že je nám blízka česká kultúra. Ale tento zákon nie je o tom alebo nie je iba o tom. Tento zákon by mal podporiť každý normálny človek, ktorý nechce mať v zákonoch absurdné ustanovenia bez ohľadu na to, aký má vzťah k Masarykovi, čo si myslí o prvej Československej republike alebo o Václavovi Havlovi.
Rovnako ja sa dlhodobo netajím kritickým vzťahom k celému zákonu o štátnom jazyku. Keď sa za Mečiara prijímal zákon o štátnom jazyku, bol som novinár a ostro som ten zákon kritizoval, pretože nepovažujem ho za potrebný v tej podobe, v akej bol schválený a v akej dodnes je. Úplne by stačilo, keby existoval zákon, ktorý by reguloval používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach úradného styku, ale regulovať používanie jazykov v súkromnej sfére mi príde absurdné. Čiže ja by som zákon o štátnom jazyku zrušil a nahradil iným, oveľa, oveľa stručnejším. Ale ani to nie je predmetnom alebo obsahom nášho návrhu zákona. Ani úplne vypustenie toho, v akom jazyku sa má vysielať, ani povinnosť dabovať slovenské alebo dabovať cudzojazyčné rozprávky do slovenského jazyka, aj tú tam zachovávame, hoci, ako sme pred chvíľou počuli, sú aj argumenty a sú to vecné argumenty, pre ktoré by vysielanie nedabovaných napríklad anglických rozprávok mohlo pomôcť k zlepšeniu znalostí anglického jazyka slovenskými deťmi. Ale ani to nenavrhujeme. Je to naozaj zákon o zdravom rozume. Zákon, ktorý chce vypustiť zo zákona absurdné ustanovenie, ktoré nariaďuje dabovať do slovenského jazyka rozprávky z češtiny, z jazyka, ktorému naše deti rozumejú.
Aby som zareagoval na tie argumenty, ktoré nie síce dnes, ale minulý týždeň zazneli a ktoré zazneli aj v nejakej mediálnej rozprave alebo verejnej rozprave k tomuto návrhu zákona. Ten najčastejší bol, že prečo vy chcete, aby sa na Slovensku mohli vysielať české rozprávky v pôvodnom znení, keď v českej televízii slovenčinu nepočuť, keď české deti slovensky už nerozumejú. A na to sú možné dve odpovede. Jedna, ktorú sme už spomínali, je, že to je predsa výhoda slovenských detí, že rozumejú českému jazyku, že sú prirodzene dvojjazyčné, že môžu sledovať český internet, pozerať české filmy, čítať české knihy, študovať na českých školách, pracovať v Českej republike. To nie je nevýhoda, to je plus.
Ale ten druhý argument, ktorý dosiaľ nezaznel, je reciprocita. Aj v súvislosti so zákonom o štátnom jazyku, ale za Mečiarovej éry a niekedy aj za éry prvej Ficovej vlády sa často argumentovalo, že v prístupe k príslušníkom národnostných menšín máme zachovávať reciprocitu. Ako sa Maďarsko správa k Slovákom žijúcim v Maďarsku, tak my sa máme správať k Maďarom žijúcim na Slovensku. Ale argument reciprocitov je absolútne chybný. Je absolútne chybný v tomto kontexte, pretože my sa máme k príslušníkom našich národnostných menšín správať dobre bez ohľadu na to, ako sa nejaký iný štát správa k Slovákom, ktorí tam žijú. Máme sa, samozrejme, snažiť o to, aby sa iné štáty správali k Slovákom aj k iným menšinám slušne a dobre, ale ak to náhodou nerobia, nie je to ani najmenší dôvod, aby sme my tu na Slovensku obmedzovali práva príslušníkov národnostných menšín, pretože sú to naši občania a je to naše vysvedčenie, ako sa k nim správame. A rovnako to, že v českej televízii sa nevysielajú slovenské filmy ani pre dospelých, je predsa problém Českej republiky, nie je to, nie je to problém nás.
My týmto zákonom, ak by sme ho schválili, nikomu nič neprikazujeme. Neprikazujeme televíziám, že musia vysielať české rozprávky v češtine, iba im umožníme, že budú môcť. Keď sa rozhodnú, že budú dabovať Spejbla a Hurvínka, no tak budú dabovať Spejbla a Hurvínka, my im za to pokuty nechceme dávať. Ale myslíme si, že sú české rozprávky, ktoré je hriech dabovať do slovenského jazyka, lebo je to prznenie ich pôvodného zmyslu, významu a obsahu. Čiže my priestor slobody nezužujeme, my nikomu nič nenariaďujeme, my priestor slobody rozširujeme. A absurdnosť naozaj spočíva v tom, že je to ustanovenie, ktoré sa reálne nedodržiava, ktoré sa obchádza. Načo máme mať v zákone ustanovenie, ktoré reálne buď vedie k absurdnostiam typu, že pokutujeme televíziu za odvysielanie Spejbla a Hurvínka v češtine, alebo ho televízie obchádzajú tým, že označia rozprávku, dielo určené malým deťom, za program nevhodný pre deti do 12 rokov. Všetci to vedia, všetci nad tým privierajú oči, tak radšej takúto absurdnosť zmeňme.
Pani poslankyňa Milanová označila toto za rozprávkový zákon, lebo v rozprávkach ide o súboj dobra a zla. Ja by som to až tak dramaticky nevidel. Nemyslím si, že všetci, ktorí nebudú hlasovať za náš návrh, stoja na strane zla. Je to vec iného názoru. Mne to príde trochu absurdné, ale teda sú veci nepochybne, ktoré aj v politike majú charakter zápasu dobra a zla, ale toto je skôr súboj rôznych pohľadov, pohľadov na vec. Ale tiež by som rád veril tomu, že zdravý rozum nakoniec zvíťazí. A aj, ako hovoril pán poslanec Sopko, keď tu spomenul Václava Havla veľmi výstižne, nádej nie je robiť veci preto, lebo si myslíme, že dobre dopadnú, ale robiť ich preto, lebo sme presvedčení, že sú správne, a stojíme si za nimi bez ohľadu na to, ako dopadnú. A toto je určite aj náš návrh alebo náš postoj vo veci používania českého jazyka v českých rozprávkach v slovenských televíziách.
Ďakujem za pozornosť a tiež vás chcem poprosiť o podporu nášho návrhu.