Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii je vhodnou príležitosťou povedať si niečo o tom, akou optikou vnímame na Slovensku Európsku úniu.
Vidím ako problém, že veľmi často vnímame Európsku úniu optikou eurofondov, optikou európskych peňazí. Ten pohľad je taký, že z Únie dostávame viac, ako tam platíme, tak je to pre nás výhodné, preto je členstvo Slovenska v Európskej únii v záujme Slovenska. Samozrejme, neupodozrievam pána ministra, že by naše členstvo v Európskej únii vnímal takto zjednodušene až sploštene, ale, žiaľ, je to pohľad, ktorý je prítomný aj vo vyjadreniach mnohých politikov, aj vo vnímaní mnohých politikov. Pre mnohých politikov a držiteľov moci sú eurofondy príležitosťou v tom horšom prípade na korupciu a rozkrádanie, v tom lepšom alebo teda povedzme, že v menej zlom prípade na PR aktivity, budovanie, prezentovanie sa, predražené projekty, ktorých skutočná potreba je často veľmi diskutabilná.
Ale ak si aj odmyslíme tieto dva aspekty, ktoré si na Slovensku, žiaľ, celkom odmyslieť nemožno. A zvlášť v poslednom čase, po tých informáciách, ktoré sme dostali napríklad o tom, ako sa na Slovensku využívajú agrodotácie nie na reálnu podporu poľnohospodárstva, ale na veľmi jednoduchý zisk ľudí, ktorí reálne s poľnohospodárstvom nemajú veľa spoločné. Ak si aj toto odmyslíme, tak veľmi často je aj vo vnímaní verejnosti Únia videná ako tá, ktorá nám dáva, dáva peniaze. A teda v istej symbolickej, možno nechcenej forme sa tento pohľad nachádza aj vo výročnej správe, kde hneď po úvode prvá kapitola Všeobecné záležitosti, prvá podkapitola je Politika súdržnosti, a hneď druhá veta hovorí o tom, že Slovenská republika je od svojho vstupu do Európskej únie prijímateľom značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ. Takmer 80 % všetkých verejných investícií v Slovenskej republike je financovaných z rozpočtu Európskej únie prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov.
A hneď ďalšia podkapitola sa nazýva Čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, až potom nasleduje Právny štát a ďalšie veci. Čiže optika eurofondov, optika čerpania možno má svoju logiku, ale som hlboko presvedčený, že je to nesprávny prístup k Európskej únii a z dlhodobejšieho hľadiska je aj nebezpečný.
Členstvo Slovenska v Európskej únii je jeho životným záujmom. Dôvodom však nie sú eurofondy, dôvodom nie sú peniaze, ktoré prúdia na Slovensko z Európskej únie, ale civilizačné zakotvenie krajiny za Západe. Európska únia spolu so Severoatlantickou alianciou sú toho najsilnejším prejavom. A, samozrejme, Európska únia je záujmom Slovenska a jeho obyvateľov aj z toho dôvodu, že tu máme spoločný európsky trh založený na 4 základných slobodách, voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a osôb. To, že máme možnosť v Európskej únii pracovať, študovať, podnikatelia majú možnosť podnikať, obchodovať bez zbytočných prekážok, možno si vzájomne konkurovať, to sú skutočné výhody Európskej únie, to je to, prečo je naším životným záujmom byť v Európskej únii, to je to, čo ťahá Slovensko a jeho ekonomiku dopredu.
Ak budeme vnímať Európsku úniu len optikou peňazí, ktoré sem prichádzajú, tak môže to mať dramaticky negatívne následky v okamihu, keď sa Slovensko zmení z čistého príjemcu na čistého platcu alebo prispievateľa. Inými slovami, v okamihu a ten okamih raz príde, keď Slovensko bude do rozpočtu Európskej únie viac dávať, ako z neho prijímať. Aký bude potom dôvod, aby verejnosť podporovala členstvo v Európskej únii, keď zrazu to pre nás bude finančne nevýhodné. Preto by sme mali menej hovoriť o tomto finančnom, eurofondovom aspekte a snažiť sa nie utvrdzovať vo verejnosť tú eurofondovú optiku, ale práve naopak, snažiť sa hovoriť o skutočnom význame členstva Slovenska v Európskej únii, v Únii pre našich občanov.
Problém je aj to, že vnímame Európsku úniu často ako niečo vonkajšie, my sme tu, Európska únia, Únia je tam a, samozrejme, že pohľad na členstvo v únii optikou záujmov Slovenskej republiky je legitímny, nemal by sa však obmedziť len na to, koľko peňazí od Európskej únie dostaneme alebo prípadne akú agentúru alebo inštitúciu si vylobujeme, či aké opatrenie, ktoré sa nám zdá výhodné pre nás, dokážeme v Európskej únii presadiť. Mali by sme Európsku úniu vnímať aj viac ako niečo, čo je nám vlastné, čoho sme súčasťou, a tak by sme sa mali pozrieť napríklad aj na nedávno zverejnený návrh rozpočtu Európskej únie na ďalšie 7-ročné obdobie, teda nielen pohľadom toho, čo zasa z Európskej únie v ďalšej sedemročnici dostaneme, ale aj to, na čo sa tie peniaze majú použiť a koľko ich má byť celkovo, či máme podporovať zvyšovanie prerozdeľovania, alebo, naopak,naopak, nie. A tam by sa mali odrážať naše vnútorné priority a pohľady a, samozrejme, že pohľad, pohľad pravicovo zmýšľajúcich ľudí bude v tomto iný ako pohľad, pohľad trebárs sociálnych demokratov.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť v súvislosti s výročnou správou, je to, ako vážne berieme našu príslušnosť k Západu, či už v Európskej únii, alebo, alebo k Severoatlantickej aliancii, to, ako zodpovedne sa správame, akým zodpovedným a lojálnym spojencom našim západným partnerom sme. To, o čom tu pán poslanec Blaha pred pár desiatkami minút hovoril ako o morálke gangu alebo morálke, morálke kmeňa, ale tá otázka je pomerne jednoduchá, sme a chceme byť súčasťou Západu alebo chceme byť súčasťou sféry vplyvu Putinovho Ruska, tak stojí tá podstatná otázka a my by sme sa mali správať tak, aby sme dali jasne najavo, že chceme byť a sme súčasťou Západu. A teraz tu nejde iba o nejaké vyjadrenia, či už tuto spoza parlamentného pultu, alebo niekde na sociálnych sieťach od pána predsedu výboru pre európske záležitosti Blahu, to je tak trochu smutné a trochu možno v niektorých situáciách aj hanba pre slovenský parlament, ale to nie je podstatné, to je taký folklór. Podstatné je to, ako sa chová krajina, ako sa chovajú jej oficiálni predstavitelia.
A problém je to, že aj ten postoj Slovenskej republiky ako celku je často prinajmenšom diskutabilný, či už ide o vyjadrenia našťastie už bývalého premiéra Roberta, Roberta Fica, alebo aj niektoré výroky pána predsedu parlamentu, parlamentu Danka, či už ide o nelojálny postoj Slovenskej republiky v kauze Skripaľ, alebo aj v správe spomínané sankcie proti, proti Ruskej federácii, kde aj z tých formulácií vyznieva, ako keby sme to v skutočnosti nerobili preto, že si uvedomujeme, že Rusko vedie agresiu, naďalej vedie agresiu proti Ukrajine, protiprávne okupovalo Krym a naďalej sa na Ukrajine bojuje, naďalej sú na Ukrajine ruskí vojaci, ale robíme to len preto, že nechceme narúšať, narúšať konsenzus v rámci Európske únie, ale v skutočnosti si to až tak veľmi neželáme. Rétorika bývalého premiéra Fica bola presne takáto.
Tretia a posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť v súvislosti s výročnou správou, je diskusia. Diskusia o Európskej únii, o jej budúcnosti, diskusia, ktorá prebieha v Európskej únii a v nejakej forme prebieha aj na Slovensku. V správe sa konštatuje, že brexit sa stal katalyzátorom diskusie o budúcnosti Európskej únii a spomína sa biela kniha o budúcnosti Európske únie a ďalšie, ďalšie dokumenty, bolo zadefinovaných 5 scenárov možného budúceho vývoja Európskej únie, len akosi celkom nevidieť, že kam sme sa v tej, kam sme sa v tej diskusii posunuli, ktorý z tých scenárov sa bude, bude realizovať, alebo bol to dokument, ktorý, ktorý niečo zadefinoval, ale realita sa bude vyvíjať úplne iným spôsobom, a rovnako chýba aj definovanie pozície Slovenskej republiky.
Aká je pozícia Slovenskej republiky vo vzťahu k budúcnosti Európskej únie? Sú to len tie reči o jadre? Alebo už ani tie reči o jadre neplatia? A ako sa na Slovensku diskutuje o Európskej únii? Je dobré a je potrebné oceniť, že traja najvyšší ústavní činitelia v októbri podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej sa jednoznačne prihlásili k proeurópskej orientácii. Iná vec je, že bolo by žiaduce, aby sa všetci traja aj ďalší politickí predstavitelia, ktorí reprezentujú Slovenskú republiku, podľa toho aj reálne správali, a nie ako bývalý premiér Fico, ktorý svojimi konšpiračnými rečami o Sorosovi, o zasahovaní zahraničia do vnútropolitického vývoja a podobne, ako aj spochybňovaním lojality voči západným spojencom svoj podpis pod spoločnou deklaráciou spochybňuje tak, ako ho spochybnil aj pán predseda Národnej rady Danko svojím vystúpením v ruskej dume.
Čiže áno, dôležité sú deklarácie, ale dôležitá je aj reálna politika. Reálna politika smerom navonok aj reálna, reálna, reálna vnútorná politika. A dôležitá je aj diskusia, ktorú, ktorú vedieme, vedieme vnútri, a ako tá diskusia prebieha, máme tu národný konvent, máme tu ďalšie diskusné formáty a dobré sú, samozrejme, akékoľvek diskusie, ktoré priblížia občanom tému Európskej únie, len sa obávam, že častokrát sú to také diskusie pre diskusie, že niekedy sa diskutuje preto, že aby sme si urobili, urobili nejakú, nejakú čiarku.
Oveľa viac by sme mali na Slovensku riešiť témy, o ktorých sa, o ktorých sa rokuje a rozhoduje na úrovni Európskej únie, pretože tie témy sa nás týkajú, sú to naše vlastné témy. O 10 dní napríklad nadobudne účinnosť nariadenie o ochrane osobných údajov GDPR, ktoré sa významne dotkne fungovania firiem, organizácií aj na Slovensku, a na Slovensku možno mimo nejakej odbornej komunity, úzkej odbornej komunity nebola takmer žiadna širšia verejná diskusia, alebo teda bola, ale až vo chvíli, keď už to celé bolo, bolo schválené, a keď už, už sme sa mohli baviť len o tom, akým spôsobom to máme implementovať a zaviesť do praxe.
Postoje Slovenskej republiky k európskej legislatíve by nemali byť iba vecou, vecou vlády, či nebodaj len expertov a úradníkov, ktorí na tých rokovaniach zastupujú Slovenskú republiku de facto, samozrejme, že rokuje o nich výbor pre, pre európske záležitosti, no ale asi je chyba, že niektoré, aspoň tie dôležitejšie veci, sa nedostanú aj na rokovanie pléna, pretože mnohým veciam chýba plnohodnotná celospoločenská, politická a aj politická diskusia o konkrétnych návrhoch, ktoré majú byť schválené, aj o budúcom smerovaní Európskej únie, diskusia v parlamente, v pléne parlamentu, diskusia medzi politickými stranami, diskusia v médiách. A diskusia predpokladá aj spor. Je úplne legitímne, ak máme rôzne názory na budúce smerovanie Európskej únie, na, na budúcnosť európskej integrácie, ak máme rôzne názory na konkrétne regulácie, ktoré sa na úrovni Európskej únie majú schvaľovať, spájať by nás malo vedomie, že členstvo Slovenska v Európskej únii je jeho životným záujmom, a verím, že toto nás aj spája všetkých okrem skupinky fašistov, ale o tom, ako by sa Európska únia mala ďalej vyvíjať na inštitucionálnej úrovni, na úrovni vzťahov medzi, medzi krajinami, o tom by sme mohli viesť oveľa intenzívnejšiu diskusiu vrátane polemiky, vrátane, vrátane toho, že sa budeme sporiť, lebo spor je niečo úplne normálne.
Takže záverom, čo potrebuje Slovensko vo vzťahu k Európskej únii, som presvedčený, že potrebujeme silnejšie vedomie o skutočnom význame Európskej únie a členstva Slovenskej republiky v Európskej únii nielen optikou eurofondovou, potrebujeme silnejšie pociťovanú lojalitu voči Európskej únii ako voči niečomu, čoho sme súčasťou, čo je našou vlastnou, vnútornou vecou, nie niečím vonkajším, a zároveň potrebujeme oveľa intenzívnejšiu diskusiu aj o Európskej únii, o jej budúcom smerovaní aj o konkrétnych otázkach, ktorými aktuálne žije.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
