Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Kiššová upozornila na to, že návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. októbra, nie 1. januára, ako by sa štandardne dalo očakávať od zákona, ktorý nieže zasahuje do podnikateľského prostredia, ale zavádza novú daň. Je to, je to paradoxné aj z hľadiska, aj z hľadiska toho, že nebudú mať poisťovne dostatočný čas na to, aby sa pripravili na zavedenie tej novej dane, ale hlavne je to, je to zbytočný zásah do podnikateľského a ekonomického prostredia, ktorý nemusel byť. Môžme si teda vecne, vecne baviť o celom obsahu toho návrha, návrhu, ale toto je, toto je jedno ustanovenie, že či má byť teda daň zavedená od 1. októbra 2018, alebo od 1. januára 2019, čo je taká zdanlivá maličkosť a je to aj v rozpore s tým, čo vláda deklaruje v programovom vyhlásení, kde hovorí o stabilnom podnikateľskom prostredí. A myslím, že aj vláda si uvedomuje, že zákony, ktoré sa dotýkajú podnikateľského prostredia, by sa nemali meniť v priebehu kalendárneho roka. Samozrejme, ak nastanú nejaké výnimočné okolnosti, hrozia nejaké vážne škody, situácia neznesie odklad, ale nič také výnimočné nie je v tomto prípade.
Jediný dôvod, prečo je to už 1. októbra, navrhovaná účinnosť, a nie až 1. januára, je tých 9 miliónov eur, ktoré chce vláda vybrať na novej dani už v tomto roku. Takže tento dôvod podľa mňa nie je dostatočný a jedna z vecí, jak ten zákon prejde do druhého čítania, ktoré by sa v tom zákone mali opraviť, je určite aj navrhovaný dátum účinnosti.

Pani poslankyňa Grausová, no my už sme v druhom čítaní, takže už žiadne ďalšie druhé čítanie nebude. O medzinárodných zmluvách a o rozhodnutiach tohto typu sa, sa nevedú tri čítania ako pri návrhoch zákonov, to ste si trošku pomýlili.
Ale zaujalo ma to vyhlásenie Slovania za mier, lebo hneď mi prišlo na um, že Slovania, to predsa nie sú len Rusi, Slovania sú napríklad aj takí Ukrajinci a Ukrajinci čelia agresii Putinovho Ruska, tak neviem, či, či Slovania za mier apelujú aj na Rusko, aby sa stiahlo z Krymu, ktorý okupuje, ktorý si privlastnilo, ktorý ukradlo susednej slovanskej krajine, či Slovania za mier apelujú aj na Putinovo Rusko, aby stiahlo svojich vojakov a prestalo podporovať agresiu na východe Ukrajiny, lebo aj tam sú Rusi, aj tam bojujú Slovania proti Slovanom.

No ja sa nestačím čudovať, fašisti boli tí, ktorí posielali vojakov do Ruska, stále tam cítim nejakú takú schizofréniu. Teda fašisti boli dobrí alebo zlí? Lebo mám za to, že viacerí z predstaviteľov Kotlebovej strany sa chodia klaňať Jozefovi Tisovi na hrob a pripomínať si jeho pamiatku. A teraz tu počúvam, že, že vlastne sa chodia klaňať fašistovi, lebo Tiso poslal slovenských vojakov do Ruska ako spojenec nacistického Nemecka. Takže vnímam to ako istý pokrok, že už aj pán poslanec Kotleba uznáva, že ním obdivovaný prezident Tiso bol fašista. To je nesporne pokrok.
A, pán poslanec Mazurek, povedali ste, že som ako najvážnejší argument pre vyslanie slovenských vojsk použil, že Lotyšsko, Litva alebo Estónsko súhlasili s prítomnosťou slovenských vojakov na svojom území. Ja som to určite nepovedal ako najvážnejší argument, ale, samozrejme, že je to jeden z argumentov, lebo Lotyšsko, Litva a Estónsko naozaj súhlasia s tým, aby na ich území boli vojaci ich spojencov. Na rozdiel napríklad od takého Gruzínska alebo Ukrajiny, ktoré nesúhlasili s tým, aby na ich území boli ruskí vojaci, a tí ruskí vojaci tam aj tak sú napriek tomu, že nesúhlasili.
A viete, v čom je rozdiel? Rozdiel je v tom, že Lotyšsko, Litva a Estónsko sú v NATO a Gruzínsko a Ukrajina nie.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Grécko, Turecko, Nemecko, Španielsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Albánsko, Chorvátsko a už aj Čierna Hora, týchto 29 štátov sú členovia Severoatlantickej aliancie. 26 z týchto 29 krajín sú európske krajiny. Turecko leží na európskom kontinente len svojou menšou časťou, Spojené štáty a Kanada ležia v Severnej Amerike, ale 26 z 29 členských štátov NATO sú európske krajiny. Je úplne smiešne stavať do protikladu európske štáty a NATO. NATO, to je Európa a naopak, Európa to je okrem Európskej únie predovšetkým aj NATO, lebo Severoatlantická aliancia je súhrn členských krajín. Je to nejaký nadnárodný celok, nie je to nejaký štát, federácia, je to združenie spolupracujúcich členských krajín a s výnimkou Turecka sú to všetko krajiny demokratické, krajiny rešpektujúce základné ľudské práva a slobody, krajiny rešpektujúce vládu práva. Ešte si pamätáme na 90. roky, keď sa Slovenská republika uchádzala o členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii a aby sa mohla stať členom týchto dvoch integračných zoskupení, tak musela dosiahnuť pokrok práve v týchto oblastiach. Nebolo to samozrejmé v období tretej vlády Vladimíra Mečiara, v období tuhého mečiarizmu, ale dokázali sme sa vysporiadať s Mečiarom, dokázali sme sa vysporiadať s mečiarizmom a dokázali sme, že patríme do Severoatlantickej aliancie aj do Európskej únie a že dokážeme rešpektovať hodnoty slobody, demokracie, ľudských práv a vlády zákona. A nie sú to len slová. Je to prax, je to realita členských krajín Severoatlantickej aliancie, v tejto chvíli s výnimkou Turecka.
Prečo krajiny Severoatlantickej aliancie vysielajú svojich vojakov do Pobaltia a do Poľska? Snáď Litva, Lotyšsko a Estónsko majú záujem, aby sa ich územie stalo východiskom pre agresiu? Chcú snáď napadnúť Rusko? Vážne? Alebo tam chcú umiestniť vojakov iných členských krajín Severoatlantickej krajín, aliancie z dôvodu, aby Rusko provokovali, ako to tu opakovane zaznelo? To je provokácia, že krajina slobodne sa rozhodne, že na svojom území umiestni dobrovoľne, na základe svojho vlastného rozhodnutia vojakov svojich spojencov a tie krajiny dobrovoľne na základe svojho vlastného rozhodnutia tam tých vojakov vyzvú? Toto naozaj budeme považovať za, za provokáciu? Tak to je veľmi pomýlené chápanie suverenity. To je taká suverenita v štýle Sovietskeho zväzu, v štýle Brežnevovej doktríny alebo momentálne už aj, aj imperiálnej politiky Putinovho Ruska. Pobaltské krajiny snáď nemôžu mať na svojom území vojská svojich spojencov, lebo by to bola provokácia pre Rusko? Ukrajina sa nemôže slobodne rozhodnúť, že sa bude uchádzať o členstvo v Európskej únii alebo nebodaj v NATO z dôvodu, že by sa to Rusku nepáčilo?
Opakovane tu zaznelo, že účasť našich vojakov a vlastne aj účasť vojakov iných krajín Severoatlantickej aliancie v Pobaltí je iba symbolická. Samozrejme, že keby došlo k vojenskému útoku, tak pár desiatok našich vojakov to nezachráni, ale je to veľmi dôležité symbolické gesto, lebo má odstrašujúci účinok. Ako sa píše aj v správe, o ktorej budeme zrejme zajtra hlasovať, týmto sa jednoznačne demonštruje solidarita spojencov a ich odhodlanie a schopnosť reagovať spustením okamžitej reakcie proti akejkoľvek agresii voči členskému štátu NATO. Je v ňom presvedčenie, že v tejto veci bude tak, ako to pri takýchto príležitostiach býva, dosiahnutý konsenzus všetkých demokratických politických síl, všetkých, samozrejme, fašisti budú proti. Ich predseda vyzval poslancov SMER-u a SNS, aby sa hlasovania nezúčastnili. Jeden z poslancov SMER-u pán poslanec Blaha už doobeda prisľúbil, že hlasovať nebude, takže vopred vypočul želanie pána poslanca Kotlebu, ale myslím si, že poslanci všetkých ostatných strán by mali hlasovať za tento návrh. Mali by sme sa správať zodpovedne, mali by sme okrem toho, že takto symbolicky podporíme našich spojencov, mali by sme si plniť svoje domáce úlohy a svoje povinnosti zodpovednej členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, mali by sme zvyšovať rozpočet na obranu na 2 % hrubého domáceho produktu, mali by sme modernizovať našu armádu. O tejto téme by sa iste dalo povedať aj zopár kritických slov, ale toto nie je na to vhodná príležitosť.
Toto je chvíľa, keď treba ukázať, že všetky demokratické politické sily stoja za civilizačnou príslušnosťou Slovenska k Západu, za naším členstvom v Severoatlantickej aliancii a za zodpovedným a lojálnym prístupom k našim spojencom.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Klus, vidím to veľmi podobne. Je veľmi dobré, že si vo svojom vystúpení pripomenul aj históriu.
Na rozdiel od predrečníkov sa domnievam, že nie si to ty, kto si neuvedomuje rozdiel medzi Ruskom alebo súčasnou Ruskou federáciou a niekdajším Sovietskym zväzom. Ten rozdiel, žiaľ, ako by si neuvedomoval Vladimír Putin a súčasná ruská politická reprezentácia, pretože tak sa správajú, práve tomu zodpovedá imperiálna politika Putinovho Ruska, agresívny štýl jeho politiky voči susedom, agresia proti Gruzínsku a anexia časti jeho územia, anexia časti Ukrajiny, Krymu, agresia proti východnej Ukrajine, hybridná vojna proti západným demokraciám. Môžme sa tváriť, že dnešné Putinovo Rusko je iné ako Sovietsky zväz, ale v tom, ako sa správa voči susedom, je veľmi podobné. Preto je veľmi dôležité si pripomínať aj históriu.
Keď sme už pri tej histórii, tak ja by som zase rád pripomenul aj jednu skutočnosť, že tu sa viacerí - aj tvoji kritici - rozhorčujú nad tým, aké, aké je NATO agresívne a ako, ako provokuje Rusko. No mali sme aj v našej histórii štát, konkrétne Tisov Slovenský štát, ktorý Rusko, alebo teda Sovietsky zväz nieže provokoval, ale napadol, tak to tiež mi celkom nejde do hlavy, ako ľudia, ktorí obdivujú Tisov Slovenský štát, zároveň sú takí proruskí, keď ich prezident ich štátu v podstate sa na agresii proti Rusku podieľal.
Ale je to to isté, o čom sme hovorili doobeda. Doobeda sme hovorili o EÚ, dnes hovoríme o NATO. Otázka je, sme Západ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii je vhodnou príležitosťou povedať si niečo o tom, akou optikou vnímame na Slovensku Európsku úniu.
Vidím ako problém, že veľmi často vnímame Európsku úniu optikou eurofondov, optikou európskych peňazí. Ten pohľad je taký, že z Únie dostávame viac, ako tam platíme, tak je to pre nás výhodné, preto je členstvo Slovenska v Európskej únii v záujme Slovenska. Samozrejme, neupodozrievam pána ministra, že by naše členstvo v Európskej únii vnímal takto zjednodušene až sploštene, ale, žiaľ, je to pohľad, ktorý je prítomný aj vo vyjadreniach mnohých politikov, aj vo vnímaní mnohých politikov. Pre mnohých politikov a držiteľov moci sú eurofondy príležitosťou v tom horšom prípade na korupciu a rozkrádanie, v tom lepšom alebo teda povedzme, že v menej zlom prípade na PR aktivity, budovanie, prezentovanie sa, predražené projekty, ktorých skutočná potreba je často veľmi diskutabilná.
Ale ak si aj odmyslíme tieto dva aspekty, ktoré si na Slovensku, žiaľ, celkom odmyslieť nemožno. A zvlášť v poslednom čase, po tých informáciách, ktoré sme dostali napríklad o tom, ako sa na Slovensku využívajú agrodotácie nie na reálnu podporu poľnohospodárstva, ale na veľmi jednoduchý zisk ľudí, ktorí reálne s poľnohospodárstvom nemajú veľa spoločné. Ak si aj toto odmyslíme, tak veľmi často je aj vo vnímaní verejnosti Únia videná ako tá, ktorá nám dáva, dáva peniaze. A teda v istej symbolickej, možno nechcenej forme sa tento pohľad nachádza aj vo výročnej správe, kde hneď po úvode prvá kapitola Všeobecné záležitosti, prvá podkapitola je Politika súdržnosti, a hneď druhá veta hovorí o tom, že Slovenská republika je od svojho vstupu do Európskej únie prijímateľom značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ. Takmer 80 % všetkých verejných investícií v Slovenskej republike je financovaných z rozpočtu Európskej únie prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov.
A hneď ďalšia podkapitola sa nazýva Čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, až potom nasleduje Právny štát a ďalšie veci. Čiže optika eurofondov, optika čerpania možno má svoju logiku, ale som hlboko presvedčený, že je to nesprávny prístup k Európskej únii a z dlhodobejšieho hľadiska je aj nebezpečný.
Členstvo Slovenska v Európskej únii je jeho životným záujmom. Dôvodom však nie sú eurofondy, dôvodom nie sú peniaze, ktoré prúdia na Slovensko z Európskej únie, ale civilizačné zakotvenie krajiny za Západe. Európska únia spolu so Severoatlantickou alianciou sú toho najsilnejším prejavom. A, samozrejme, Európska únia je záujmom Slovenska a jeho obyvateľov aj z toho dôvodu, že tu máme spoločný európsky trh založený na 4 základných slobodách, voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a osôb. To, že máme možnosť v Európskej únii pracovať, študovať, podnikatelia majú možnosť podnikať, obchodovať bez zbytočných prekážok, možno si vzájomne konkurovať, to sú skutočné výhody Európskej únie, to je to, prečo je naším životným záujmom byť v Európskej únii, to je to, čo ťahá Slovensko a jeho ekonomiku dopredu.
Ak budeme vnímať Európsku úniu len optikou peňazí, ktoré sem prichádzajú, tak môže to mať dramaticky negatívne následky v okamihu, keď sa Slovensko zmení z čistého príjemcu na čistého platcu alebo prispievateľa. Inými slovami, v okamihu a ten okamih raz príde, keď Slovensko bude do rozpočtu Európskej únie viac dávať, ako z neho prijímať. Aký bude potom dôvod, aby verejnosť podporovala členstvo v Európskej únii, keď zrazu to pre nás bude finančne nevýhodné. Preto by sme mali menej hovoriť o tomto finančnom, eurofondovom aspekte a snažiť sa nie utvrdzovať vo verejnosť tú eurofondovú optiku, ale práve naopak, snažiť sa hovoriť o skutočnom význame členstva Slovenska v Európskej únii, v Únii pre našich občanov.
Problém je aj to, že vnímame Európsku úniu často ako niečo vonkajšie, my sme tu, Európska únia, Únia je tam a, samozrejme, že pohľad na členstvo v únii optikou záujmov Slovenskej republiky je legitímny, nemal by sa však obmedziť len na to, koľko peňazí od Európskej únie dostaneme alebo prípadne akú agentúru alebo inštitúciu si vylobujeme, či aké opatrenie, ktoré sa nám zdá výhodné pre nás, dokážeme v Európskej únii presadiť. Mali by sme Európsku úniu vnímať aj viac ako niečo, čo je nám vlastné, čoho sme súčasťou, a tak by sme sa mali pozrieť napríklad aj na nedávno zverejnený návrh rozpočtu Európskej únie na ďalšie 7-ročné obdobie, teda nielen pohľadom toho, čo zasa z Európskej únie v ďalšej sedemročnici dostaneme, ale aj to, na čo sa tie peniaze majú použiť a koľko ich má byť celkovo, či máme podporovať zvyšovanie prerozdeľovania, alebo, naopak,naopak, nie. A tam by sa mali odrážať naše vnútorné priority a pohľady a, samozrejme, že pohľad, pohľad pravicovo zmýšľajúcich ľudí bude v tomto iný ako pohľad, pohľad trebárs sociálnych demokratov.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť v súvislosti s výročnou správou, je to, ako vážne berieme našu príslušnosť k Západu, či už v Európskej únii, alebo, alebo k Severoatlantickej aliancii, to, ako zodpovedne sa správame, akým zodpovedným a lojálnym spojencom našim západným partnerom sme. To, o čom tu pán poslanec Blaha pred pár desiatkami minút hovoril ako o morálke gangu alebo morálke, morálke kmeňa, ale tá otázka je pomerne jednoduchá, sme a chceme byť súčasťou Západu alebo chceme byť súčasťou sféry vplyvu Putinovho Ruska, tak stojí tá podstatná otázka a my by sme sa mali správať tak, aby sme dali jasne najavo, že chceme byť a sme súčasťou Západu. A teraz tu nejde iba o nejaké vyjadrenia, či už tuto spoza parlamentného pultu, alebo niekde na sociálnych sieťach od pána predsedu výboru pre európske záležitosti Blahu, to je tak trochu smutné a trochu možno v niektorých situáciách aj hanba pre slovenský parlament, ale to nie je podstatné, to je taký folklór. Podstatné je to, ako sa chová krajina, ako sa chovajú jej oficiálni predstavitelia.
A problém je to, že aj ten postoj Slovenskej republiky ako celku je často prinajmenšom diskutabilný, či už ide o vyjadrenia našťastie už bývalého premiéra Roberta, Roberta Fica, alebo aj niektoré výroky pána predsedu parlamentu, parlamentu Danka, či už ide o nelojálny postoj Slovenskej republiky v kauze Skripaľ, alebo aj v správe spomínané sankcie proti, proti Ruskej federácii, kde aj z tých formulácií vyznieva, ako keby sme to v skutočnosti nerobili preto, že si uvedomujeme, že Rusko vedie agresiu, naďalej vedie agresiu proti Ukrajine, protiprávne okupovalo Krym a naďalej sa na Ukrajine bojuje, naďalej sú na Ukrajine ruskí vojaci, ale robíme to len preto, že nechceme narúšať, narúšať konsenzus v rámci Európske únie, ale v skutočnosti si to až tak veľmi neželáme. Rétorika bývalého premiéra Fica bola presne takáto.
Tretia a posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť v súvislosti s výročnou správou, je diskusia. Diskusia o Európskej únii, o jej budúcnosti, diskusia, ktorá prebieha v Európskej únii a v nejakej forme prebieha aj na Slovensku. V správe sa konštatuje, že brexit sa stal katalyzátorom diskusie o budúcnosti Európskej únii a spomína sa biela kniha o budúcnosti Európske únie a ďalšie, ďalšie dokumenty, bolo zadefinovaných 5 scenárov možného budúceho vývoja Európskej únie, len akosi celkom nevidieť, že kam sme sa v tej, kam sme sa v tej diskusii posunuli, ktorý z tých scenárov sa bude, bude realizovať, alebo bol to dokument, ktorý, ktorý niečo zadefinoval, ale realita sa bude vyvíjať úplne iným spôsobom, a rovnako chýba aj definovanie pozície Slovenskej republiky.
Aká je pozícia Slovenskej republiky vo vzťahu k budúcnosti Európskej únie? Sú to len tie reči o jadre? Alebo už ani tie reči o jadre neplatia? A ako sa na Slovensku diskutuje o Európskej únii? Je dobré a je potrebné oceniť, že traja najvyšší ústavní činitelia v októbri podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej sa jednoznačne prihlásili k proeurópskej orientácii. Iná vec je, že bolo by žiaduce, aby sa všetci traja aj ďalší politickí predstavitelia, ktorí reprezentujú Slovenskú republiku, podľa toho aj reálne správali, a nie ako bývalý premiér Fico, ktorý svojimi konšpiračnými rečami o Sorosovi, o zasahovaní zahraničia do vnútropolitického vývoja a podobne, ako aj spochybňovaním lojality voči západným spojencom svoj podpis pod spoločnou deklaráciou spochybňuje tak, ako ho spochybnil aj pán predseda Národnej rady Danko svojím vystúpením v ruskej dume.
Čiže áno, dôležité sú deklarácie, ale dôležitá je aj reálna politika. Reálna politika smerom navonok aj reálna, reálna, reálna vnútorná politika. A dôležitá je aj diskusia, ktorú, ktorú vedieme, vedieme vnútri, a ako tá diskusia prebieha, máme tu národný konvent, máme tu ďalšie diskusné formáty a dobré sú, samozrejme, akékoľvek diskusie, ktoré priblížia občanom tému Európskej únie, len sa obávam, že častokrát sú to také diskusie pre diskusie, že niekedy sa diskutuje preto, že aby sme si urobili, urobili nejakú, nejakú čiarku.
Oveľa viac by sme mali na Slovensku riešiť témy, o ktorých sa, o ktorých sa rokuje a rozhoduje na úrovni Európskej únie, pretože tie témy sa nás týkajú, sú to naše vlastné témy. O 10 dní napríklad nadobudne účinnosť nariadenie o ochrane osobných údajov GDPR, ktoré sa významne dotkne fungovania firiem, organizácií aj na Slovensku, a na Slovensku možno mimo nejakej odbornej komunity, úzkej odbornej komunity nebola takmer žiadna širšia verejná diskusia, alebo teda bola, ale až vo chvíli, keď už to celé bolo, bolo schválené, a keď už, už sme sa mohli baviť len o tom, akým spôsobom to máme implementovať a zaviesť do praxe.
Postoje Slovenskej republiky k európskej legislatíve by nemali byť iba vecou, vecou vlády, či nebodaj len expertov a úradníkov, ktorí na tých rokovaniach zastupujú Slovenskú republiku de facto, samozrejme, že rokuje o nich výbor pre, pre európske záležitosti, no ale asi je chyba, že niektoré, aspoň tie dôležitejšie veci, sa nedostanú aj na rokovanie pléna, pretože mnohým veciam chýba plnohodnotná celospoločenská, politická a aj politická diskusia o konkrétnych návrhoch, ktoré majú byť schválené, aj o budúcom smerovaní Európskej únie, diskusia v parlamente, v pléne parlamentu, diskusia medzi politickými stranami, diskusia v médiách. A diskusia predpokladá aj spor. Je úplne legitímne, ak máme rôzne názory na budúce smerovanie Európskej únie, na, na budúcnosť európskej integrácie, ak máme rôzne názory na konkrétne regulácie, ktoré sa na úrovni Európskej únie majú schvaľovať, spájať by nás malo vedomie, že členstvo Slovenska v Európskej únii je jeho životným záujmom, a verím, že toto nás aj spája všetkých okrem skupinky fašistov, ale o tom, ako by sa Európska únia mala ďalej vyvíjať na inštitucionálnej úrovni, na úrovni vzťahov medzi, medzi krajinami, o tom by sme mohli viesť oveľa intenzívnejšiu diskusiu vrátane polemiky, vrátane, vrátane toho, že sa budeme sporiť, lebo spor je niečo úplne normálne.
Takže záverom, čo potrebuje Slovensko vo vzťahu k Európskej únii, som presvedčený, že potrebujeme silnejšie vedomie o skutočnom význame Európskej únie a členstva Slovenskej republiky v Európskej únii nielen optikou eurofondovou, potrebujeme silnejšie pociťovanú lojalitu voči Európskej únii ako voči niečomu, čoho sme súčasťou, čo je našou vlastnou, vnútornou vecou, nie niečím vonkajším, a zároveň potrebujeme oveľa intenzívnejšiu diskusiu aj o Európskej únii, o jej budúcom smerovaní aj o konkrétnych otázkach, ktorými aktuálne žije.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Prejav pána poslanca Blahu, skôr by som teda povedal súdruha poslanca Blahu, v sebe niesol všetko, čo, všetko to, čo by v takejto situácii predniesol dobrý komunista. Boli tam reči o západných mocnostiach, o tom, že západné mocnosti presadzujú vlastné mocenské záujmy, robia to pod zámienkou reči o slobode a demokracii, Briti sú podľa neho hanbou, zastáva sa Putinovho Ruska, používa ruskú rétoriku cez to, že spochybňuje, že by existovali dôvody na zákroky, či už, či už v Sýrii, alebo, alebo spoločnú akciu európskych krajín alebo západných krajín voči ruským diplomatom a špiónom, bol tam prítomný latentný antiamerikanizmus.
No škoda len, že išlo o prejav predsedu výboru pre európske záležitosti. Dávam do pozornosti, možno by bolo dobré zriadiť v parlamente aj výbor pre vzťahy s Ruskou federáciou a funkcia predsedu takéhoto výboru by pánu poslancovi Blahovi svedčila nepochybne oveľa viac a nepochybujem aj o tom, že by sa v nej lepšie cítil.
A napokon veľmi výrečné je aj to, že sa mu poďakoval pán poslanec Kotleba. Nie je to náhoda, komunisti a fašisti mali k sebe vždy veľmi blízko a vaše vystúpenie to znovu potvrdilo.
Gratulujem.

Nevidím v tom nejaký zlý úmysel, naozaj asi ide o nepripravenosť tých registrov, čo možno teda je dosť prekvapujúce, že vzhľadom na tú miliardu eur, investovanú do informatizácie verejnej správy v uplynulom programovom období, registre ešte nie sú dostatočne prepojené alebo vôbec prepojené a nefunguje všetko ako hodinky a musíme ísť, ísť iba postupne.
Čiže my sme mali aj rozporové konanie k našej hromadnej pripomienke na úrade podpredsedu vlády, ešte vtedy pána Petra Pellegriniho, a tiež to bolo jedno z tých rozporových konaní, ktoré prebehli veľmi, veľmi korektne. A teda naozaj aj tam ide o nejakú praktickú nepripravenosť, resp. o pripravenosť práve týchto, týchto registrov. A samozrejme, že niektoré z tých vecí, o ktorých som hovoril a ktoré boli predmetom hromadnej pripomienky, naozaj asi nejde, že mávnutím prútiku urobiť, lebo by si to vyžadovalo zásadnejšie zmeny. Ale niektoré veci, ako napr. doplnenie tých neziskových organizácií rôznych typov, by tam bolo možné zapracovať. A príde mi to trochu ako premárnená príležitosť, lebo keď sa otvára stovka zákonov a novelizuje sa stovka zákonov, aby sme mohli uplatniť tento princíp nejako reálne, aby to nebola len nejaká deklarácia, lebo tam sa musí toto všetko premietnuť do ustanovení konkrétnych zákonov špeciálnych. No tak keď nabudúce tam budeme ďalší informačný systém dávať, tak znova budeme otvárať ďalšiu stovku zákonov alebo možno nejaké desiatky alebo ešte viacej. No tak, škoda.

Vážený pán podpredseda vlády, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení zvyšní kolegovia, vystúpim teraz, dnes to mám tak na striedačku, že kritizujem a chválim, tak toto bude skôr pochvalné vyjadrenie. Tento návrh zákona je nesporne pozitívom, nesporne je niečím, čo stojí za to, aby dostal tuto v pléne veľmi širokú podporu, čo, čo, ak mu niečo možno vyčítať, tak sú to možno dve veci. Jedna vec je, že už to malo byť dávno, lebo o princípe jedenkrát a dosť sa hovorí najmä v súvislosti s informatizáciou verejnej správy už veľmi dlho a veľmi dávno si vlády dávali zámer premietnuť tento princíp do reality, a teda najmä do legislatívy, a toto je prvý významný krok, ktorý má naplniť tento princíp, teda že ak verejná správa disponuje nejakými údajmi, tak nebude tie údaje potom pýtať od iných, alebo od fyzických a právnických osôb.
A druhá vec, ktorú možno tomuto, tomuto návrhu zákona vyčítať, je, že nie je širší, nejde ďalej, nerieši aj ďalšie situácie. Ten návrh rieši výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a z registra trestov, ale ten okruh informácií, ktorými disponuje verejná správa vo svojich informačných systémoch a ktoré by mohla podobným spôsobom spracovávať, že si ich bude posúvať medzi sebou, v optimálnom prípade automaticky cez informačné systémy, ale aj v tom neoptimálnom systéme aj priamou komunikáciou štátnych alebo verejných orgánov, je ďaleko, ďaleko viac.
Ja sa k tomu vyjadrím teraz z pohľadu vecí, ktoré mi tam chýbajú a ktoré boli aj predmetom hromadnej pripomienky verejnosti, keď bol tento návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Tie veci sú, tie veci sú v zásade štyri.
Jedna vec je pravidlo prednosti princípu jedenkrát a dosť. My tu síce máme doplnenie správneho poriadku, ktoré hovorí o tom, že údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich okrem údajov a výpisov z registra trestov sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považuje za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej povinnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Čiže vo všeobecnosti tam to pravidlo síce je, ale problém môže zastať, keď toto pravidlo nie je premietnuté do osobitných zákonov, ktoré sú potom ďalej novelizované.
Preto by sa hodilo explicitne zakotviť, že toto ustanovenie alebo táto má prednosť pred ustanoveniami osobitných zákonov, ktoré to od účastníka konania vyžadujú, ak ide o doklady a skutočnosti, ktorých zoznam teda je buď, upravený buď v zákone, alebo ho nejakým nariadením, trebárs my sme vtedy v tej hromadnej pripomienke navrhovali, aby ho upravila vláda. Čiže keby nastala kolízia právnych úprav, tak by malo prednosť pravidlo jedenkrát a dosť. Lebo teraz keď nastane kolízia, tak síce to deklarujeme v správnom poriadku, ale špeciálny zákon v konkrétnom prípade bude mať prednosť pred osobitnou úpravou.
Ako druhé, čo mi tam chýba a čo by bolo dobré doplniť, neviem si veľmi predstaviť to doplniť formou pozmeňujúceho návrhu, je zrušenie povinnosti predkladať výpisy z verejných registrov aj pre iné typy organizácií, konkrétne pre mimovládne neziskové organizácie, lebo sú tam výpisy z obchodného registra, výpisy zo živnostenského registra, ale sú aj iné typy právnických osôb, ktoré majú pri rôznych príležitostiach povinnosť predkladať výpisy, ktorými disponuje či už ten konkrétny štátny orgán alebo iný orgán verejnej správy, verejnej moci. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy, ale aj občianske združenia, aj keď tam je teda problém s tým, že register nie je dobudovaný a neobsahuje všetky potrebné údaje, ale to je teda zase predovšetkým problém ministerstva. Čiže aj tieto typy údajov by tam mali byť zapracované.
Tretí bod alebo tretí okruh, ktorý v tom návrhu zákona chýba je, že by sa vôbec nemali vyžadovať informácie, ani ďalšie informácie, ktorými disponuje verejná správa, potvrdenia o tom, že dotyčný subjekt nemá nedoplatky na daniach, alebo neporušil predpisy upravujúce, teda Zákonník práce a ďalšie predpisy upravujúce zamestnávanie, alebo že nemá dotyčný subjekt nedoplatky u Sociálnej poisťovne alebo u zdravotnej poisťovne. To je tak isto možné riešiť prepojením informačných systémov a nezvyšovať alebo nezachovávať tú byrokratickú záťaž, ktorá v niektorých situáciách naďalej existuje.
No a posledný bod, ktorý v tom zákone chýba, je, aby sa princíp jedenkrát a dosť neuplatňoval iba vtedy, keď občan alebo firma, alebo organizácia niečo predkladá a niečo od tej organizácie, teda od štátneho orgánu žiada, ale aj v situáciách, keď hlási nejaké zmeny. Keď mení trvalý pobyt, tak aby stačilo nahlásiť zmenu trvalého pobytu raz a netrebalo súvisiace, súvisiace zmeny hlásiť aj na iných ustanovizniach, že by sa to automaticky premietlo v informačných systémoch, ktoré sú vedené. Trebárs keď je, keď zmení trvalý pobyt živnostník, ktorý je zároveň konateľom obchodnej spoločnosti a štatutárnym zástupcom nadácie a vlastní nejakú nehnuteľnosť, tak aby vo všetkých tých ostatných registroch sa premietlo, že zmenil trvalý pobyt. Čo je, uznávam, zmena, ktorá je zásadnejšia, ale verím, že v rámci uplatňovania princípu jedenkrát a dosť, k tomu skôr či neskôr, a teda dúfam, že skôr, skôr ako neskôr, dospejeme. Takže toto sú veci, ktoré tam chýbajú, a myslím si, že mohol byť ten návrh ambicióznejší, mohol byť predložený rýchlejšie, ale napriek tomu aj v tej podobe, v akej je, tak si zaslúži podporu poslancov.
Ďakujem.

Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Bernaťák, môžem teda iba zopakovať, že ma mrzí, že sme nestihli o tom hovoriť pred tým, no ale je tiež problém takto predkladaných návrhov, pozmeňujúcich návrhov, že keby to bol normálny poslanecký návrh alebo keby sa o tom hovorilo vo výbore, tak ten priestor by sa našiel. No proste keď sme sa mali o tom baviť v situácii, keď tu boli zákony z rezortu spravodlivosti, pri ktorých som potreboval byť, lebo som ku nim vystupoval, a potreboval som počúvať rozpravu, tak potom to nešlo.
Ale ja tu nie som podstatný alebo rozhodujúci, lebo netreba to vysvetliť iba mne, treba to vysvetliť aj verejnosti. Ak hovoríte, že pán predseda Štatistického úradu je pripravený prísť a vysvetliť to, no tak ono to asi malo byť vysvetlené vopred, malo to byť v tej dôvodovej správe, malo to zaznieť vo vašich vystúpeniach, mal Štatistický úrad vopred biť na poplach, že ak nebude schválená táto zmena do dvoch týždňov alebo do týždňa, tak nám vzniknú takéto a takéto škody, a preto a preto a nemohli sme to riešiť preto. Lebo čo teraz sa, budúci týždeň sa stretneme nejaká úzka skupinka, Štatistický úrad mi to vysvetlí a ja teda buď poviem áno alebo nie, pokrčím plecami alebo poviem, že dobre? Ale však to predsa tomu potrebuje rozumieť verejnosť, že keď sa tu robia nejaké neštandardné kroky, tak či je to odôvodnené alebo nie. A ja nehovorím, že je to pokútny návrh, ale tá forma je problematická.