Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na úvod vyjadril isté rozpaky nad doterajším priebehom diskusie. Teda predovšetkým nad tým, že stanovisko vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke pôdohospodárstva nepredniesol pán premiér Peter Pellegrini, ale minister životného prostredia a vicepremiér László Sólymos. Robert Fico, keď sme sa pokúšali odvolať Kaliňáka alebo Richtera, tak vždy veľmi razantne vystúpil na ich obhajobu, bil sa za nich ako lev, označoval ich za najlepších ministrov, akých sme tu kedy mali.
Máme za sebou 5 a pol, vyše 5 a pol hodiny rozpravy o vyslovení nedôvery a pán premiér Pellegrini zatiaľ doteraz nepovedal ani slovo. Chvíľkami som ho tu videl, dokonca som ho videl decentne zatlieskať pani ministerke po jej vystúpení, ale teda v porovnaní s tým, čo sme tu zvykli vídať za premiéra Fica, je to veľmi slabý odvar. Tak teraz neviem, že či to znamená, že aj pán premiér Pellegrini si uvedomuje tie problémy, ktoré v rezorte pôdohospodárstva existujú, a nechce byť s nimi spájaný, nechal obhajobu svojej ministerky, miesto toho, aby sa sám za ňu postavil, na iného člena vlády, dokonca člena inej strany ako jeho SMER - sociálna demokracia, ktovie, možno je to dobrý signál, že si vážnosť toho problému uvedomuje. Kiežby.
Zažili sme tu veľmi absurdnú obhajobu v podobe vystúpenia pána predsedu Národnej rady a predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorá nám opäť pripomenula, že SNS, aj keď rada o sebe hovorí, že je štandardná strana, stále štandardnou stranou nie je.
Ja sa priznám, že, že teda mám problém aj so Slovenskou národnou stranou, s tým, že je to strana, ktorá dlhé roky svoju politiku zakladala na nacionalizme, na šírení nenávisti, neznášanlivosti najprv voči Čechom a Prahe, potom voči Maďarom, potom miestami voči, voči Rómom. Bola to strana, ktorá spochybňovala naše prozápadné smerovanie, naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, bola to strana, ktorá sa za predsedovania Jána Slotu podieľala na brutálnom rozkrádaní tejto krajiny a na najväčších korupčných kauzách. Je to strana nástenkového tendra.
Andrej Danko sa snažil tváriť, že je iný ako Ján Slota, ale nie je to celkom tak. Je to taký soft, taká soft verzia, verzia tej SNS, ktorú sme, ktorú sme zažili. Zažívame to aj na politickej rétorike SNS, ktorá síce už nie je tak brutálna, ako, ako bola za Jána Slotu, ale tiež v nej cítiť prvky xenofóbie proti moslimom, tiež sú tam prvky protizápadnej orientácie, mám na mysli to podkladanie sa Putinovmu Rusku a vystúpenie v Dume a je to aj stále tá dobrá, stará dobrá SNS, pokiaľ ide o to, čo sa deje v rezortoch SNS, to pochybné a netransparentné obstarávanie v rezorte obrany alebo ten eurofondový škandál s eurofondami na výskum, ktoré stálo miesto ministra Plavčana.
Ale samozrejme, že nominácia politickou stranou nie je dôvod, pre ktorý tu dnes hovoríme o vyslovení nedôvery pani ministerke Matečnej. SNS v tom, zdá sa, ostáva, ostáva sama, chvíľami som vybiehal, ale nepočul som, nepočul som vystúpenia poslancov, poslancov SMER-u ani teda poslancov MOST-u okrem pána ministra životného prostredia, zato poslanci SNS obhajujú a poctivo čítajú vopred pripravené príspevky vychvaľujúce úspechy pani ministerky, prípadne spochybňujúce ani nie tak jej kritiku, ako jej kritikov.
Je to veľmi zvláštny spôsob argumentácie typu, že pani ministerka bojuje proti dvojitej kvalite potravín, priniesla zákon zviera nie je vec, viaceré návrhy boli schválené aj s podporou opozície. Odhalené prípady zneužitia agrodotácií sa týkajú iba veľmi malého percenta či dokonca promile z celkového počtu poberateľov dotácií alebo výmery poľnohospodárskej pôdy. No a čo? Nerozumiem tejto argumentácii. Ak niekto bojuje proti dvojitej kvalite potravín v Európskej únii, tak môže kradnúť alebo kryť kradnutie alebo, alebo, alebo udržiavať v chode systém, ktorý to umožňuje? Ak sa doteraz prišlo iba na malé množstvo, pokiaľ ide o podiel z celkového počtu dotácií, že sa tam dejú podvody, nekalosti, že sa porušuje zákon - to je, to je v poriadku, to ospravedlňuje to? Však to sú stovky farmárov, to je vyše 500 traktorov v uliciach.
Neskrývam, že sú veci, na ktoré mám ja ako opozičný politik rozdielne pohľady a kriticky sa pozerám na to, čo robí ministerstvo pôdohospodárstva. Viackrát už aj v rozprave tu bolo spomenuté, že bola zakotvená ochrana pôdy do ústavy, za to hlasoval skoro celý parlament, napriek tomu si myslím, že je to nezmysel, ak SNS chcela dosiahnuť, že tým zabráni hroziacemu infringementu, tak týmto to určite nedosiahla, pretože naše právo musí byť v súlade s právom Európskej únie bez ohľadu, či to máme napísané v obyčajnom zákone, alebo to dáme do ústavného zákona.
Nesúhlasil som ani s novelami zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy či o tej už spomínanej novele zákona o nájme pôdy a určite nie preto, že by som chcel chrániť záujmy nejakých veľkých firiem, práve naopak, snažil som sa chrániť záujmy vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, ktorí sú týmito zákonmi obmedzovaní vo svojich vlastníckych právach, sú obmedzovaní v tom, ako môžu nakladať so svojou pôdou. A nie je pravda, že to, ako, ako je ten zákon zmenený teraz, je v prospech malých farmárov. Áno. Sú tam opatrenia, že nedošlo, nedošlo k automatickému predlžovaniu toho nájmu, že sú tam, sú tam nejaké podmienky pre prideľovanie pôdy aj menším, menším poľnohospodárom alebo začínajúcim poľnohospodárom, ale naďalej tam je zachované prednostné právo na pokračovanie v nájme pre doterajších vlastníkov a je tam iba pár výnimiek. To nie je niečo, čo by nahrávalo malým alebo začínajúcim farmárom, to je niečo, čo, práve naopak, detonuje veľké firmy.
Mali sme tu zákon o agrodotáciách, kde nastal určitý posun správnym smerom, ale ten posun je nedostatočný, pokiaľ ide o zverejňovanie, zverejňovanie informácií o agrodotáciách, je skôr na papieri ako v realite. A pritom práve nedostatočná transparentnosť, a to sa ukazuje nielen pri agrodotáciách, je často jeden z dôvodov, že systém umožňuje kradnúť, že systém je možné zneužívať. Ale ani toto nie je dôvod, prečo tu dnes sedíme a prečo sa snažíme odvolať ministerku pôdohospodárstva.
Skutočným dôvodom sú kauzy. Kauzy, ktoré ukazujú, že niečo je zhnité a choré v celom systéme, aby som parafrázoval alebo odvolal sa na slová generálneho prokurátora. Ten dôvod je, že systém tie kauzy umožňuje a podporuje, že ten systém nebol zmenený, a dôvod je aj to, že kompetentní nereagovali na informácie o tom, že zneužívanie sa deje. Kým sa to všetko dialo pod pokličkou, kým, kým to nebolo vidieť, pretože sa o tom nehovorilo tak masívne na verejnosti. A to sú všetko veci, za ktoré pani ministerka ako šéfka rezortu nesie zodpovednosť.
Slovensko je taká zvláštna krajina, že my tu dokážeme rozkrádať skoro všetko. Zo všetkých alebo skoro všetkých akcií, do ktorých je namočený štát alebo verejný sektor, si niekto dokáže urobiť súkromný biznis. Nie korektný súkromný biznis, ale biznis na úkor štátu, na úkor verejného záujmu, na úkor občanov. Doslova zo všetkého. A sú veci, kde nás to asi až tak neprekvapí, keď sa urobia kartely pri stavaní diaľnic alebo keď sa dejú nejaké pokútne obstarávania, keď sa na hulváta predáva majetok v malých obciach, keď sa neefektívne s chabým výsledkom minie miliarda na informatizáciu a nefunguje to, tak sú to veci, ktoré sú zlé, nijako to neospravedlňuje, že nás to neprekvapuje, ale neprekvapuje nás to. Ale sú veci, kde nás to musí naďalej prekvapovať, až dokonca šokovať, keď sa tu tuneluje zdravotníctvo, čo stojí záchranu, ktoré by malo zachraňovať ľudské životy, a napriek tomu sa ľudia, ktorí majú na to vplyv, nehanbia tunelovať zdravotníctvo. A tie dôsledky sú také, že ľudia nedostávajú takú zdravotnú starostlivosť, ako by mali a ako by mohli aj pri ekonomických možnostiach tejto krajiny, zomierajú skôr, ich zdravie je poškodzované.
V tejto krajine si dokážu ľudia blízki moci urobiť biznis aj z ochrany detí, z ochrany detí, ktoré by, o ktoré by sa mali starať v resocializačných ústavoch.
V tejto krajine si dokážu ľudia napojení na moc urobiť výhodný biznis z malých vodných elektrárni, lebo skôr ako iní dostanú, dostanú informácie. Chránime prírodu, a pritom sa nabaľujeme. A, žiaľ, aj v rezorte pôdohospodárstva sú takéto prípady. Poviem o dvoch okruhoch problémov, ktoré tu už zazneli, preto nebudem sa vraciať ku konkrétnym veciam.
Reštitúcie. Mali sme na programe tejto schôdze správu verejnej ochrankyne práv a mali sme na jednej z predchádzajúcich schôdzí v tomto roku aj mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv, v ktorej sa konštatovalo porušovanie základných práv, čo sa týka reštitučného konania a neúmernej dĺžky reštitučných konaní. Už to, že sa dodnes nepodarilo vyriešiť reštitúcie, teda vrátenie majetku ľuďom alebo ich potomkom, majetku, ktorý, ktorý im zhabali ešte komunisti, je samé osebe hanba. To, že sa to má ešte dlhé roky naťahovať, lebo, lebo kapacity sú také nedostatočné, že v niektorých prípadoch to môže trvať ešte desiatky rokov, je zlé. Ale keby to bola neschopnosť, nedostatok kapacít, ale, žiaľ, v mnohých prípadoch sa ukazuje, že je to ešte horšie, je to zámer, je to korupčný systém, kde sa naťahujú a obštruujú nároky reštituentov. A keď ich postúpia na niekoho, tak zázračne to zrazu ide, zrýchli sa to a dostanú náhradnú pôdu viac lukratívnejšiu. Aj v tomto prípade to, že to, že to konštatovala pani ombudsmanka vo svojej správe, signalizuje, že porušovanie základných práv ide ruka v ruke s korupčným systémom.
Druhý okruh, o ktorom tu už tiež bola reč, je zneužívanie agrodotácií. Môžeme viesť spory o tom, či majú byť dotácie do pôdohospodárstva alebo, alebo nie, ale to v tejto chvíli nie je na programe dňa. Ak agrodotácie existujú, mali by slúžiť na podporu produkcie farmárov, krajinotvorby. A u nás sa ešte aj agrodotácie zneužívajú nie pre podporu farmárov, ale pre bezpracný zisk špekulantov napojených na vládnu moc.
Možno by sme tu dnes nesedeli, keby nebol zavraždený Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová a keby vo svojom poslednom článku nepísal o talianskej mafii na východnom Slovensku, o prepojeniach mafie na Úrad vlády. Keď sme sa zaoberali kauzami pána ministra vnútra, bývalého, Kaliňáka, tak do širšieho povedomia sa dostal termín "náš človek" v súvislosti s Bašternákom. V pôdohospodárstve máme dvoch našich ľudí, ktorých vieme takto pomenovať: Trošková a Rošková, bývalá mafiánova milenka v premiérovej kancelárii a bývalá poslankyňa SMER-u a popredná funkcionárka SMER-u zneužívajúca agrodotácie. Tieto dve dámy sú výrečným obrazom stavu, v akom sa Slovensko dnes nachádza. Nie je pravda, ako povedal Robert Fico, že na východe nie je nič, na východe je plno, v úvodzovkách, našich ľudí, ktorým je všetko dovolené, a nielen na východe.
Po článku, nedokončenom článku Jána Kuciaka prišli reportáže Andreja Bána, ktoré poukázali na nie taliansku mafiu, ale prepojenia ľudí blízkych SMER-u, na aktivity zneužívajúce dotácie. Farmári prestali mlčať, verejnosť ich začala počúvať, farmári začali hovoriť o zneužívaní agrodotácií, začali hovoriť o tom, ako im kradnú ich pôdu a bránia im v jej užívaní, ako sú zastrašovaní, ako sa im vyhrážajú, ako na ňu berú dotácie iní, ako sa snažia s tým niečo robiť a štátne orgány nekonajú napriek tomu, že sa na nich obracajú, napriek tomu, že tie informácie majú, nielen orgány činné v trestnom konaní sú na Slovensku nečinné.
Toto všetko sa deje v rezorte pôdohospodárstva a zodpovednosť za to nesie pani ministerka Gabriela Matečná. To sú dôvody, pre ktoré budem hlasovať za vyslovenie nedôvery ministerke pôdohospodárstva, aj keď si uvedomujem, že to nie je systémové riešenie. Systémové riešenie je odchod celej vlády, predčasné voľby a zostavenie novej vlády, ktorá bude boj proti korupcii myslieť vážne, nebude korupciu tolerovať, kryť či dokonca páchať, vlády bez SMER-u a Slovenskej národnej strany. Ale na to si musíme počkať.
Ubezpečujem vás však, že nebudeme čakať so založenými rukami.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)