Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhovaný gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec Mizík, takmer ľutujem, že som sa neprihlásil do rozpravy ústne, lebo na tú znôšku nezmyslov, ktoré ste predviedli, ťažko zareagovať jednou faktickou poznámkou. No, je to ďalší pokus uškodiť deťom a zjednodušený kaviarenský pohľad na realitu. Vy tu argumentujete spôsobom, že máte rodinu na severovýchodnom Slovensku, alebo tam ste sa s niekým stretli. Ak nejaké svoje individuálne zážitky zovšeobecňujete do všeobecne platných tvrdení, pani poslankyňa Zimenová sa roky venuje problematike školstva, a nie iba teoreticky. Stretáva sa s učiteľmi, stretáva sa s riaditeľmi, stretáva sa s rodičmi, rieši konkrétne problémy, nielen nejaké všeobecné filozofovanie.
Ak niekto neberie ohľad na realitu, tak ste to vy a vaše ideologické predsudky. Tento návrh nie je žiadnou urážkou Slovákov, tento návrh nie je žiadnou urážkou slovenčiny. Keď chceme, aby sa všetky deti na Slovensku naučili dobre po slovensky, tak treba schváliť tento návrh, pretože súčasný stav to nezabezpečuje.
A hovoríte, že Slovensko nemá príjmy na to, aby si toto dokázalo zaplatiť. No, viete, že sa hovorí, že nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci. V tomto prípade to platí ako riť na šerbeľ, pretože keď nedáme dostatok peňazí do vzdelávania a aj do vzdelávania ohrozených skupín, tak sa nám to mnohonásobne vráti na tých problémoch, ktoré to bude spôsobovať, pretože nedovzdelaní ľudia sa nedokážu zamestnať a ocitnú sa v kolobehu chudoby. Toto vy chcete, aby ste mohli z toho ťažiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Pani poslankyňa Zimenová, chcel by som podporiť tvoj návrh novely školského zákona, považujem to za veľmi dôležitú vec, že otváraš túto tému. Prešla naša krajina dosť veľkými zmenami, kedysi sme tu mali politikov a ľudí, ktorí mali problém s tým, že sa vôbec trebárs vyučuje na školách v maďarčine a snažili sa to spochybňovať alebo robiť kroky, ktorými by sa to obmedzovalo.
Našťastie, sme sa od deväťdesiatych rokov niekam posunuli a takéto samozrejmé veci dnes už nemusíme riešiť, ale aj vtedy platilo to, že tí, ktorí to spochybňovali alebo spochybňovali trebárs možnosť používania menšinových jazykov, sa vydávali za dobrých Slovákov, búchali sa do pŕs a tvárili sa, že robia službu tejto krajine. V skutočnosti to však bolo úplne naopak, pretože tým, že vyvolávali nevraživosť voči menšinám, najmä voči maďarskej menšine, tak škodili Slovensku, pretože oslabovali pocit lojality našich spoluobčanov maďarskej národnosti voči Slovensku, ktorý môže byť silný iba vtedy, keď sa tu budú cítiť dobre, keď sa tu budú cítiť ako vo svojej vlasti.
Ten problém, ktorý chceš riešiť svojou novelou, je i veľmi podobný, že či je dôležitá nejaká symbolika, že budeme trvať na tom, že slovenčina sa na Slovensku musí učiť ako materinský jazyk, aj keď pre mnohých, mnohé deti materinská a mnohých ľudí materinským jazykom nie je, alebo vytvoríme také podmienky, aby sa aj deti z národnostných menšín dokázali naozaj naučiť dobre slovensky a potom byť dobrými občanmi Slovenskej republiky. To druhé je podľa môjho názoru oveľa dôležitejšie.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden z predkladateľov návrhu zákona, ktorý podávame spolu so Zuzanou Zimenovou, Luciou Ďuriš Nicholsonovou, Simonou Petrík a Petrom Osuským, povedal pár slov. Zuzana Zimenová vysvetlila, o čo v návrhu zákona ide.
V zásade je naším cieľom odstrániť možnú svojvôľu z rozhodovania riaditeľov materských škôl, najmä vo vzťahu k prijímaniu detí do materských škôl. A to, že, to, že dnes nie sú stanovené žiadne pravidlá, podľa ktorých by mali postupovať, je v istom slova zmysle anomália. Anomália preto, pretože človek by na základe nejakého zdravého rozumu očakával, že na rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktorých zriaďovateľom je nejaký verejný orgán, v tomto prípade obecná samospráva, sa budú vzťahovať prísnejšie podmienky ako na rozhodovanie riaditeľov súkromných subjektov, teda súkromných alebo prípadne cirkevných materských škôl, ktoré majú neverejných zriaďovateľov. Pretože obvykle je to tak, že, že prísnejšie regulované alebo prísnejšie pravidlá procesu sa určujú verejnej správe, verejným subjektom ako súkromným subjektom.
Vo veľmi zjednodušenej podobe platí, že štátu a štátnym orgánom je zakázané všetko, čo im nie je vyložene zákonom dovolené, a môžu konať len v medziach zákona, kdežto súkromné subjekty môžu konať, konať všetko slobodne, čo im zákonom zakázané nie je. Čiže ten princíp akoby tu bol úplne prevrátený. Súkromné a cirkevné materské školy musia postupovať podľa nie síce správneho poriadku, ale podľa pravidiel, tých základných pravidiel, ktoré sú stanovené v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a ktoré garantujú rodičom, že ich žiadosť o prijatie ich dieťaťa do materskej školy bude vybavená nejakým postupom, ktorý aj im garantuje isté práva, napríklad právo požiadať o preskúmanie toho rozhodnutia alebo, alebo právo dozvedieť sa o dôvodoch, prečo ich žiadosti nebolo vyhovené.
My sa to teda pokúšame postaviť z hlavy na nohy. Dnes riaditelia materských škôl nemajú, nemajú povinnosť ani postupovať podľa správneho poriadku, ako už majú napríklad riaditelia základných škôl alebo stredných škôl, a nemajú povinnosť postupovať ani podľa tých pravidiel, ktoré sú záväzné pre riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl. Možnosť bola samozrejme aj to, že by sme navrhli, aby sa na riaditeľov verejných materských škôl vzťahovali rovnaké povinnosti ako na riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, ale systémovejšie sa nám zdalo zaradiť ich rozhodovanie o prijatí detí do materských škôl pod režim správneho poriadku a teda dať ich do jednej, jednej kategórie so základnými a strednými školami.
Naším návrhom nesledujeme zvýšenie byrokracie, lebo samozrejme, že to bude predstavovať istú administratívnu záťaž aj pre riaditeľky a riaditeľov materských škôl, ale ide nám o ochranu práv účastníkov konania a v tomto prípade rodičov maloletých detí, ktorí chcú umiestniť svoje deti do materskej školy, a teda, aby sa, aby sa ten proces udial v súvislosti alebo teda spôsobom, ktorý, ktorý upravuje zákon, a tým zákonom je správny poriadok aj vo vzťahu k iným, k iným konaniam.
Poslednú vec snáď, ktorú by som, by som povedal, je, že tento problém by asi nebolo potrebné legislatívne upravovať, alebo by to nebolo tak naliehavé legislatívne upravovať, keby bolo miest v materských školách dostatok, v tom prípade by, by zrejme drvivej väčšine žiadostí bolo vyhovené a mohlo by sa zdať nadbytočné stanovovať nejaké pravidlá, ktorými by sa upravoval, upravoval postup a potreba odôvodňovania, prečo nebolo žiadosti o prijatie dieťaťa do materskej školy vyhovené alebo akým spôsobom sa voči tomu rodič môže, môže odvolať. Bohužiaľ, v tej situácii nie sme, miest v materských školách je nedostatok, z roka na rok ten nedostatok miest je väčší a väčší. Takže v situácii, keď je záujem oveľa väčší ako, ako možností, tak je potrebné, aby sa rozhodovalo aspoň podľa nejakých pravidiel, či už to prejde, alebo to neprejde, tak možno sa potom baviť o tom, že v akom režime, ako prípadne inak namodelovať, namodelovať tie pravidlá, aby neboli príliš zaťažujúce administratívne. A prípadne aj o tom, či, či si obce nemajú trebárs prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení same stanoviť nejaké rámce, rámce toho ďalšieho postupu alebo pravidiel, podľa ktorých rozhodujú. To v našom návrhu neriešime. Naším návrhom chceme vyriešiť iba ten základný problém, aby aj riaditelia verejných materských škôl rozhodovali podľa pravidiel.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegovi Jurzycovi za vystúpenie. Ja si tiež veľmi neviem predstaviť nejaký vecný dôvod, prečo neschváliť tento návrh. Ako som aj spomínal, tak keď je možné autorské činnosti robiť na základe pracovnej zmluvy aj na základe externého vzťahu, tak aký je ten dôvod, prečo by napr. dohodou o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti to nebolo možné, nebolo možné robiť. Čiže keď je možné byť niekde úplne vľavo alebo úplne vpravo, prečo nie je možné byť v strede, ak to mám úplne mechanicky vyjadriť. Len, žiaľ, obávam sa, že aj keby niekto mal voči tomu vecný argument, tak sa ho nedozvieme, lebo nikto z prípadných oponentov a predpokladám, že z veľkého množstva poslancov, ktorí budú hlasovať proti tomuto návrhu alebo ho prinajmenšom nepodporia, tu v tejto chvíli nie je, aby nám povedal, prečo je nejaký problém s týmto návrhom. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ako som už spomenul v úvodnom slove, účelom nami predkladaného návrhu zákona je umožniť uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.
Dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, pravdepodobne sa veľmi veľká časť ľudí s niektorou z týchto dohôd aj vo svojom živote a vo svojej pracovnej činnosti už niekedy stretla, či už, či už sama alebo, alebo sprostredkovane cez niekoho zo svojich blízkych alebo známych.
Zákonník práce bez akéhokoľvek vecného opodstatnenia zakazuje uzatvárať takéto dohody na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Tieto dohody o brigádnickej činnosti študentov, o pracovnej činnosti a o vykonaní práce sú upravené v § 223 Zákonníka práce, nazývajú sa dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. A v ods. 4 v § 223 sa stanovuje, že tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa Autorského zákona. My navrhujeme práve tento odsek 4 našou novelou vypustiť.
O aké činnosti ide? Teda činnosti, ktoré sú vykonávané podľa, teda chránené predmetom ochrany podľa autorského zákona. Môže ísť o prácu s textom, čiže písanie textov článkov, grafické, dizajnérske, návrhárske práce, fotografovanie, programovanie a podobne. Tieto činnosti a práce môže ich autor vykonávať na základe nejakého externého vzťahu, napríklad vo forme zmluvy o dielo, ale môže ich vykonávať aj na základe zamestnaneckého pomeru, teda na základe klasickej pracovnej zmluvy ako svoju hlavnú pracovnú náplň.
Autorský zákon nijako nebráni tomu, aby takéto činnosti boli vykonávané aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dokonca by sa dalo povedať, že to nepriamo predpokladá, keď v § 90 ustanovuje, že zamestnanecké dielo je „dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu“. Pričom obdobným pracovným vzťahom sa zvyčajne pri takomto použití myslia dohody, práve tieto dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zákonník práce to však už v spomínanom ustanovení vyslovene zakazuje.
Tento zákaz nemá podľa názoru predkladateľov vôbec žiadnu logiku. Neexistuje žiadny dôvod, prečo autori môžu vykonávať svoju činnosť ako zamestnanci na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa, aj ako dodávatelia na základe zmluvy o dielo, ale nemôžu tú istú činnosť realizovať na základe dohôd o vykonaní práce, o pracovnej činnosti alebo o brigádnickej práci študentov, ktoré sú akousi trochu voľnejšou obdobou zamestnaneckého pracovného vzťahu.
Nemá to logiku preto, lebo tie isté činnosti je možné vykonávať na základe tesnejšieho vzťahu alebo prísnejšieho a regulovanejšieho vzťahu, teda pracovnej zmluvy, zamestnaneckého pomeru, aj na základe voľnejšieho, voľnejšieho vzťahu, teda nejaké externé dodávateľské vzťahy alebo, alebo teda zmluva o dielo, ale tá forma, alebo tie formy, ktoré sú niečím medzi tou tesnejšou a voľnejšou formou, tá je zakázaná z neznámeho dôvodu. Nemá to, nemá to absolútne žiadnu logiku a pritom mnohokrát tieto práce majú práve taký charakter, ktorým viac ako napríklad pracovná zmluva môže zodpovedať dohoda o vykonaní práce, lebo môže ísť o veci na konkrétnom diele, a pokiaľ teda to nie je riešené externým vzťahom, tak tá dohoda o vykonaní práce by mohla najviac zodpovedať charakteru tejto činnosti.
Trochu z histórie. Tento zákaz je súčasťou Zákonníka práce už od toho pôvodného znenia Zákonníka práce, ktorý teda platil od roku ´65 a tento zákon, zákaz sa tam dostal počas novelizácie v roku 1988. V dôvodovej správe bolo iba všeobecne vysvetlené, že "vedie k tomu snaha zabrániť, aby nedochádzalo naďalej v praxi k nejasnostiam o súbehu pracovnoprávnych a autorskoprávnych vzťahov". Čo tým autori mysleli, sa mi dopátrať nepodarilo. To bol rok 1988. Potom prišiel november 1989, miesto totality tu máme slobodu a demokraciu vrátane autorskej a umeleckej slobody či slobody podnikania. Plánovaná a štátom plne ovládaná ekonomika bola nahradená trhovým hospodárstvom s podstatne väčšou slobodou a variabilitou hospodárskych vzťahov i tvorivých činností. No toto ustanovenie, ktoré zakazuje vykonávať autorské činnosti podľa, na základe dohôd, nebolo zo starého zákonníka vypustené a dokonca bolo v roku 2001, zrejme čisto mechanicky, prebraté aj do nového Zákonníka práce.
Pôvodne existoval rozdiel, čo sa týka pracovných zmlúv a tých dohôd o iných činnostiach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a aspoň teda vo vzťahu k nejakej miere prísnosti regulácie, ale aj vo vzťahu k odvodom. Kým teda pracovný vzťah bol zaťažený sociálnymi a zdravotnými odvodmi, dohodári boli mimo režimu sociálnych a zdravotných odvodov. Ja som síce presvedčený, že tí, ktorí túto možnosť využívali, a teda mali uzavreté dohody, ktoré neboli zaťažené odvodmi, tak to robili dobrovoľne a mysleli si, že je to pre nich výhodné, preto sa tak rozhodli, ale dobre, tak mohla tam byť logika, že potrebujeme chrániť autorov, aby autori neboli vyňatí z režimu sociálnych a zdravotných odvodov, a potom v budúcnosti budú dostávať nižšie dôchodky.
Ale to sa zmenilo. Dnes sú už dohody zaťažené odvodmi rovnako ako pracovné zmluvy, takže ten rozdiel, ktorý existoval v minulosti, dnes už neexistuje a na tento zákaz, teda okrem brigádnickej práce študentov, ale tie ostatné, ostatné nie. Takže na ten zákaz podľa nášho názoru neexistuje žiadny vecný, reálny dôvod.
Upozorňujeme aj na to, že v Českej republike bol tento zákaz tiež súčasťou Zákonníka práce, lebo pôvodný Zákonník práce bol československý, a teda platil pre obe krajiny, ale v Českej republike zákaz vypustili zo Zákonníka práce, a to isté teraz navrhujeme naším návrhom urobiť aj my, pretože ten zákaz nepovažujeme za legitímny.
Rád by som ešte pripomenul, že tento zákaz sa umiestnil na treťom mieste v súťaži "Byrokratický nezmysel roka 2017", čo je každoročná anketa o anticenu pre legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, ktoré komplikujú život podnikateľov na Slovensku. Túto anketu organizuje združenie mladých podnikateľov Slovenska v spolupráci s ďalšími inštitúciami, ako Združenie podnikateľov Slovenska, Slovak Business Agency, Republiková únia zamestnávateľov a podnikajte.sk.
V ankete bývajú posudzované, vyhodnocované a oceňované rôzne opatrenia. Niektoré sú veľmi zložité a komplexné a ich náprava by si vyžadovala zásadné zmeny a zásahy do legislatívy a niekedy nielen do legislatívy, pri iných oceňovaných alebo antioceňovaných opatreniach však nápravu možno dosiahnuť veľmi jednoduchým spôsobom, napr. vypustením jedného jediného odseku zo zákona. A presne tak je to aj v tomto prípade, a preto ten návrh predkladáme. A verím, že si získa podporu ako tradične, ak už nie teraz, keď ho predložila opozícia, tak sa dostane do hry aspoň, aspoň v nejakých širších úvahách a pri nejakej inej najbližšej príležitosti, keď sa bude novelizovať Zákonník práce, tak sa aj parlamentná väčšina zamyslí nad tým, či toto ustanovenie je nevyhnutné, aby Zákonník práce obsahoval.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako poverený predkladateľ uviedol návrh zákona, ktorým sa mení Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Účelom predkladaného návrhu zákona je umožniť uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Návrh zákona predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky z poslaneckého klubu SaS Ondrej Dostál, Peter Osuský, Jana Kiššová, Alojz Baránik, Eugen Jurzyca a Jozef Rajtár.
Ide o veľmi stručný a jednoduchý návrh zákona, ktorý v čl. 1 obsahuje iba 1 bod spočívajúci vo vypustení jedného odseku zo Zákonníka práce, konkrétne ten bod znie: V § 223 sa vypúšťa ods. 4 a v čl. 2 sa navrhuje stanoviť účinnosť zákona, pochopiteľne.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie. Jediný vplyv má na podnikateľské prostredie a to pozitívny vplyv.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. A trochu bližšie o obsahu návrhu zákona a dôvodoch, prečo sme s ním prišli, by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.

Kolegyne, kolegovia, účelom nášho návrhu zákona, ktorým sa novelizuje viacero zákonov, je zakázať umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim a zároveň zakázať pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov.
Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a právny štát. Dni výročí Slovenského národného povstania z roku 1944, teda 29. august, a začiatku demokratickej revolúcie proti komunistickému režimu v novembri 1989, teda 17. november, sú štátnymi sviatkami Slovenskej republiky. Slovensko sa nimi hlási k antifašistickej a k antikomunistickej tradícii.
Máme tu aj zákony, ktoré špeciálne reagujú na obdobie neslobody, obdobie fašistického a komunistického režimu. Ide predovšetkým o zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Tento zákon označuje obdobie fašistickej a komunistickej totality medzi rokmi 1939 až 1989 za obdobie neslobody. Na hodnotenie, skúmanie a zverejňovanie informácií o zločinoch fašistického a komunistického režimu bol týmto zákonom zriadený Ústav pamäti národa. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému ešte z roku 1996 označuje v § 1 ods. 1 komunistický režim za odsúdeniahodný.
Máme tu zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov z roku 2013, ktorý v § 1 konštatuje, že protifašistický odboj má nezastupiteľné miesto v histórii Slovenskej republiky. Používanie symboliky a oslavovanie či obhajovanie komunistického, fašistického a nacistického režimu a ideológie je postihnuté, postihnuteľné aj prostriedkami trestného práva. Texty, vyhlásenia, zástavy, odznaky, heslá a symboly skupín, hnutí, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, sú podľa Trestného zákona extrémistickým materiálom a trestnými činmi sú výroba extrémistických materiálov, rozširovanie extrémistických materiálov, aj prechovávanie extrémistických materiálov. Ďalším trestným činom je prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd či popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti.
Napriek tomu všetkému, čo už dnes máme v zákonoch, na území demokratickej Slovenskej republiky, ktorá sa hlási k antifašistickej a k antikomunistickej tradícii, existujú ulice a iné verejné priestranstvá pomenované po predstaviteľoch komunistického režimu alebo po dôležitých udalostiach spojených s komunistickým hnutím. Ešte z čias komunistického režimu pretrvávajú pamätníky, pomníky, pamätné tabule a sochy pripomínajúce predstaviteľov komunistického režimu, dôležité udalosti tohto režimu, či také, ktoré obsahujú komunistickú symboliku. A dokonca aj v období demokratického vývoja demokratického politického systému po páde komunistického režimu dochádza k inštalovaniu rôznych pamätníkov a pamätných tabúľ venovaných predstaviteľom komunistického režimu z Československa z obdobia rokov 1948 až 1989, alebo na druhej strane predstaviteľom fašistického režimu vojnového Slovenského štátu z obdobia rokov 1939 až 1945.
Orgány činné v trestnom konaní však takéto konanie nepovažujú za naplnenie skutkovej podstaty niektorého z pred chvíľou spomínaných trestných činov a ani žiadny zákon, žiadny iný zákon nebráni tomu, aby v demokratickej Slovenskej republike boli inštalované takéto pamätníky a pamätné tabule de facto oslavujúce totalitné režimy a ich predstaviteľov.
Preto aj s kolegami navrhujeme ustanoviť zákaz inštalácie takýchto pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ, búst a podobne a navrhujeme to prostredníctvom novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorá je obsiahnutá v čl. 1 nášho návrhu, a prostredníctvom, teda vo vzťahu k tým fašistickým predstaviteľom prostredníctvom novely zákona o protifašistickom odboji, ktorá sa nachádza v čl. 2.
Náš návrh aj, obsahuje aj novelu zákona o obecnom zriadení v čl. 3, ktorou sa zakazuje určovať nové názvy ulíc a verejných priestranstiev pomenované po predstaviteľoch totalitných režimov, či už komunistického alebo fašistického.
Chcem zdôrazniť, že žiadny z týchto zákazov sa nevzťahuje na už existujúce pamätníky, pomníky, tabule, názvy ulíc či verejných priestranstiev. Zákon teda nevyžaduje, aby sa premenovali už existujúce názvy ulíc či verejných priestranstiev alebo odstraňovali už existujúce inštalované pomníky, pamätníky či pamätné tabule. Smerom do budúcnosti však tento zákaz má platiť.
Pri príprave návrhu zákona sme diskutovali aj o tom, či by sa to nemalo vzťahovať do minulosti, pretože aj tento návrh zákona je reakciou na udalosti typu inštalovania busty Vasiľovi Biľakovi v Krajnej Bystrej, alebo pamätných tabúľ a pamätníkov prezidenta fašistického Slovenského štátu Jozefa Tisa, čo je problém, s ktorým tiež treba niečo robiť, ale nenašli sme legislatívne vhodné riešenie, akým spôsobom zabezpečiť odstránenie takýchto pamätníkov, pamätných tabúľ oslavujúcich predstaviteľov totalitného režimu. Preto sme zákon naformulovali tak, že by mal platiť iba do budúcnosti a zakazovať podobné veci smerom do budúcnosti.
A otázkou je, samozrejme, vždycky v takýchto prípadoch vymožiteľnosť zákona, lebo máme tu novelu, máme tu Trestný zákon, ktorý by mal postihovať niektoré extrémistické prejavy, a veľmi často sú extrémistické prejavy vrátane podpory totalitných režimov, verejne prezentovanej podpory totalitných režimov a sympatií k takýmto režimom tolerované, prehliadané a orgány činné v trestnom konaní nemajú vôľu reálne napĺňať tieto ustanovenia a postihovať a trestne stíhať páchateľov, ktorí sa toho dopúšťajú.
Názvy ulíc a verejných priestranstiev určuje obec prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia a aj všeobecne záväzné nariadenia musia byť v súlade s zákonmi. Ak by teda obec prijala nariadenie, ktorým by určila názov ulice či iného verejného priestranstva v rozpore so zákazom, ktorý je formulovaný v tomto zákone, bolo by to dôvodom na napadnutie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia prostredníctvom protestu prokurátora a v prípade neakceptovania protestu by to bolo dôvodom na zrušenie takéhoto nariadenia súdom.
Vo vzťahu k zákazom týkajúcim sa inštalovania komunistických, fašistických a nacistických pamätníkov navrhujeme vymožiteľnosť tohto zákazu zabezpečiť zavedením nových priestupkov a správnych deliktov spočívajúcich v porušení týchto zákazov, a to prostredníctvom novely stavebného zákona, ktorá je obsiahnutá v čl. 4.
Návrh sme predložili ešte, ešte vo februári. Bolo to v predvečer 70. výročia komunistického prevratu, teda 25. februára 1948, a symboliku sme zakomponovali aj do posledného článku návrhu zákona, ktorým sa má stanoviť účinnosť. A teda navrhujeme, aby tento zákon nadobudol účinnosť symbolicky 29. augusta, teda na výročie protifašistického povstania z roku 1944, a vzhľadom na to, že vo vzťahu k tomu čl. 4, k tej novele stavebného zákona, si myslíme, že by mala byť dlhšia legisvakančná doba, tak tam navrhujeme odložiť účinnosť a odložiť ju až na 17. novembra, teda zase na výročie, ktoré pripomína demokratickú revolúciu proti komunistickému režimu v novembri 1989.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Paška, najväčšie problémy zdravotníctvu nespôsobili opatrenia reformy druhej Dzurindovej vlády a pôsobenie ministra Zajaca, najväčšie problémy zdravotníctvu, pokiaľ ide o korupciu, jej spôsobilá zdravotnícka chobotnica. Tento pojem sa zaužíval a spája sa s menom človeka, ktorý má, mal rovnaké priezvisko ako vy, ale nejdem ďalej pokračovať, lebo o mŕtvych len dobre.
K tej frustrácii zo Slovenskej národnej strany, k tomu, ako, ako ste vybudovali tento štát, aby ste všetkých kritikov obviňovali z toho, že nemajú radi Slovensko, no tak toto nerobte. Vy si uzurpujete, že vy ste jediní, ktorí máte radi Slovensko, ale my keď kritizujeme vašu politiku, nekritizujeme Slovensko, kritizujeme vašu politiku, vašu vládu, vašu korupciu. A výsledkom toho, ako vy vládnete, je obrovská nedôvera ľudí na Slovensku v štát, v štátne inštitúcie, vo vymožiteľnosť práva. To nie je výsledok našej kritiky, to je výsledok vašej politiky.
Pán poslanec Bernaťák, to je fajn, že vy ste nikdy v živote nevideli Jána Slotu, ale teda na jeseň v roku 2010 bol v Ružomberku váš súčasný predseda Andrej Danko zvolený za podpredsedu SNS. Stalo sa tak na návrh jej vtedajšieho predsedu Jána Slotu, ktorý vtedy o pomerne neznámom politikovi povedal: "Vybral som ho ako perspektívneho, mladého, odborného, zdatného a národu verného človeka, ktorý má moju dôveru a možno aj perspektívu byť v budúcnosti vo voľbách zvolený za nového predsedu."

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na úvod vyjadril isté rozpaky nad doterajším priebehom diskusie. Teda predovšetkým nad tým, že stanovisko vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke pôdohospodárstva nepredniesol pán premiér Peter Pellegrini, ale minister životného prostredia a vicepremiér László Sólymos. Robert Fico, keď sme sa pokúšali odvolať Kaliňáka alebo Richtera, tak vždy veľmi razantne vystúpil na ich obhajobu, bil sa za nich ako lev, označoval ich za najlepších ministrov, akých sme tu kedy mali.
Máme za sebou 5 a pol, vyše 5 a pol hodiny rozpravy o vyslovení nedôvery a pán premiér Pellegrini zatiaľ doteraz nepovedal ani slovo. Chvíľkami som ho tu videl, dokonca som ho videl decentne zatlieskať pani ministerke po jej vystúpení, ale teda v porovnaní s tým, čo sme tu zvykli vídať za premiéra Fica, je to veľmi slabý odvar. Tak teraz neviem, že či to znamená, že aj pán premiér Pellegrini si uvedomuje tie problémy, ktoré v rezorte pôdohospodárstva existujú, a nechce byť s nimi spájaný, nechal obhajobu svojej ministerky, miesto toho, aby sa sám za ňu postavil, na iného člena vlády, dokonca člena inej strany ako jeho SMER - sociálna demokracia, ktovie, možno je to dobrý signál, že si vážnosť toho problému uvedomuje. Kiežby.
Zažili sme tu veľmi absurdnú obhajobu v podobe vystúpenia pána predsedu Národnej rady a predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorá nám opäť pripomenula, že SNS, aj keď rada o sebe hovorí, že je štandardná strana, stále štandardnou stranou nie je.
Ja sa priznám, že, že teda mám problém aj so Slovenskou národnou stranou, s tým, že je to strana, ktorá dlhé roky svoju politiku zakladala na nacionalizme, na šírení nenávisti, neznášanlivosti najprv voči Čechom a Prahe, potom voči Maďarom, potom miestami voči, voči Rómom. Bola to strana, ktorá spochybňovala naše prozápadné smerovanie, naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, bola to strana, ktorá sa za predsedovania Jána Slotu podieľala na brutálnom rozkrádaní tejto krajiny a na najväčších korupčných kauzách. Je to strana nástenkového tendra.
Andrej Danko sa snažil tváriť, že je iný ako Ján Slota, ale nie je to celkom tak. Je to taký soft, taká soft verzia, verzia tej SNS, ktorú sme, ktorú sme zažili. Zažívame to aj na politickej rétorike SNS, ktorá síce už nie je tak brutálna, ako, ako bola za Jána Slotu, ale tiež v nej cítiť prvky xenofóbie proti moslimom, tiež sú tam prvky protizápadnej orientácie, mám na mysli to podkladanie sa Putinovmu Rusku a vystúpenie v Dume a je to aj stále tá dobrá, stará dobrá SNS, pokiaľ ide o to, čo sa deje v rezortoch SNS, to pochybné a netransparentné obstarávanie v rezorte obrany alebo ten eurofondový škandál s eurofondami na výskum, ktoré stálo miesto ministra Plavčana.
Ale samozrejme, že nominácia politickou stranou nie je dôvod, pre ktorý tu dnes hovoríme o vyslovení nedôvery pani ministerke Matečnej. SNS v tom, zdá sa, ostáva, ostáva sama, chvíľami som vybiehal, ale nepočul som, nepočul som vystúpenia poslancov, poslancov SMER-u ani teda poslancov MOST-u okrem pána ministra životného prostredia, zato poslanci SNS obhajujú a poctivo čítajú vopred pripravené príspevky vychvaľujúce úspechy pani ministerky, prípadne spochybňujúce ani nie tak jej kritiku, ako jej kritikov.
Je to veľmi zvláštny spôsob argumentácie typu, že pani ministerka bojuje proti dvojitej kvalite potravín, priniesla zákon zviera nie je vec, viaceré návrhy boli schválené aj s podporou opozície. Odhalené prípady zneužitia agrodotácií sa týkajú iba veľmi malého percenta či dokonca promile z celkového počtu poberateľov dotácií alebo výmery poľnohospodárskej pôdy. No a čo? Nerozumiem tejto argumentácii. Ak niekto bojuje proti dvojitej kvalite potravín v Európskej únii, tak môže kradnúť alebo kryť kradnutie alebo, alebo, alebo udržiavať v chode systém, ktorý to umožňuje? Ak sa doteraz prišlo iba na malé množstvo, pokiaľ ide o podiel z celkového počtu dotácií, že sa tam dejú podvody, nekalosti, že sa porušuje zákon - to je, to je v poriadku, to ospravedlňuje to? Však to sú stovky farmárov, to je vyše 500 traktorov v uliciach.
Neskrývam, že sú veci, na ktoré mám ja ako opozičný politik rozdielne pohľady a kriticky sa pozerám na to, čo robí ministerstvo pôdohospodárstva. Viackrát už aj v rozprave tu bolo spomenuté, že bola zakotvená ochrana pôdy do ústavy, za to hlasoval skoro celý parlament, napriek tomu si myslím, že je to nezmysel, ak SNS chcela dosiahnuť, že tým zabráni hroziacemu infringementu, tak týmto to určite nedosiahla, pretože naše právo musí byť v súlade s právom Európskej únie bez ohľadu, či to máme napísané v obyčajnom zákone, alebo to dáme do ústavného zákona.
Nesúhlasil som ani s novelami zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy či o tej už spomínanej novele zákona o nájme pôdy a určite nie preto, že by som chcel chrániť záujmy nejakých veľkých firiem, práve naopak, snažil som sa chrániť záujmy vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, ktorí sú týmito zákonmi obmedzovaní vo svojich vlastníckych právach, sú obmedzovaní v tom, ako môžu nakladať so svojou pôdou. A nie je pravda, že to, ako, ako je ten zákon zmenený teraz, je v prospech malých farmárov. Áno. Sú tam opatrenia, že nedošlo, nedošlo k automatickému predlžovaniu toho nájmu, že sú tam, sú tam nejaké podmienky pre prideľovanie pôdy aj menším, menším poľnohospodárom alebo začínajúcim poľnohospodárom, ale naďalej tam je zachované prednostné právo na pokračovanie v nájme pre doterajších vlastníkov a je tam iba pár výnimiek. To nie je niečo, čo by nahrávalo malým alebo začínajúcim farmárom, to je niečo, čo, práve naopak, detonuje veľké firmy.
Mali sme tu zákon o agrodotáciách, kde nastal určitý posun správnym smerom, ale ten posun je nedostatočný, pokiaľ ide o zverejňovanie, zverejňovanie informácií o agrodotáciách, je skôr na papieri ako v realite. A pritom práve nedostatočná transparentnosť, a to sa ukazuje nielen pri agrodotáciách, je často jeden z dôvodov, že systém umožňuje kradnúť, že systém je možné zneužívať. Ale ani toto nie je dôvod, prečo tu dnes sedíme a prečo sa snažíme odvolať ministerku pôdohospodárstva.
Skutočným dôvodom sú kauzy. Kauzy, ktoré ukazujú, že niečo je zhnité a choré v celom systéme, aby som parafrázoval alebo odvolal sa na slová generálneho prokurátora. Ten dôvod je, že systém tie kauzy umožňuje a podporuje, že ten systém nebol zmenený, a dôvod je aj to, že kompetentní nereagovali na informácie o tom, že zneužívanie sa deje. Kým sa to všetko dialo pod pokličkou, kým, kým to nebolo vidieť, pretože sa o tom nehovorilo tak masívne na verejnosti. A to sú všetko veci, za ktoré pani ministerka ako šéfka rezortu nesie zodpovednosť.
Slovensko je taká zvláštna krajina, že my tu dokážeme rozkrádať skoro všetko. Zo všetkých alebo skoro všetkých akcií, do ktorých je namočený štát alebo verejný sektor, si niekto dokáže urobiť súkromný biznis. Nie korektný súkromný biznis, ale biznis na úkor štátu, na úkor verejného záujmu, na úkor občanov. Doslova zo všetkého. A sú veci, kde nás to asi až tak neprekvapí, keď sa urobia kartely pri stavaní diaľnic alebo keď sa dejú nejaké pokútne obstarávania, keď sa na hulváta predáva majetok v malých obciach, keď sa neefektívne s chabým výsledkom minie miliarda na informatizáciu a nefunguje to, tak sú to veci, ktoré sú zlé, nijako to neospravedlňuje, že nás to neprekvapuje, ale neprekvapuje nás to. Ale sú veci, kde nás to musí naďalej prekvapovať, až dokonca šokovať, keď sa tu tuneluje zdravotníctvo, čo stojí záchranu, ktoré by malo zachraňovať ľudské životy, a napriek tomu sa ľudia, ktorí majú na to vplyv, nehanbia tunelovať zdravotníctvo. A tie dôsledky sú také, že ľudia nedostávajú takú zdravotnú starostlivosť, ako by mali a ako by mohli aj pri ekonomických možnostiach tejto krajiny, zomierajú skôr, ich zdravie je poškodzované.
V tejto krajine si dokážu ľudia blízki moci urobiť biznis aj z ochrany detí, z ochrany detí, ktoré by, o ktoré by sa mali starať v resocializačných ústavoch.
V tejto krajine si dokážu ľudia napojení na moc urobiť výhodný biznis z malých vodných elektrárni, lebo skôr ako iní dostanú, dostanú informácie. Chránime prírodu, a pritom sa nabaľujeme. A, žiaľ, aj v rezorte pôdohospodárstva sú takéto prípady. Poviem o dvoch okruhoch problémov, ktoré tu už zazneli, preto nebudem sa vraciať ku konkrétnym veciam.
Reštitúcie. Mali sme na programe tejto schôdze správu verejnej ochrankyne práv a mali sme na jednej z predchádzajúcich schôdzí v tomto roku aj mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv, v ktorej sa konštatovalo porušovanie základných práv, čo sa týka reštitučného konania a neúmernej dĺžky reštitučných konaní. Už to, že sa dodnes nepodarilo vyriešiť reštitúcie, teda vrátenie majetku ľuďom alebo ich potomkom, majetku, ktorý, ktorý im zhabali ešte komunisti, je samé osebe hanba. To, že sa to má ešte dlhé roky naťahovať, lebo, lebo kapacity sú také nedostatočné, že v niektorých prípadoch to môže trvať ešte desiatky rokov, je zlé. Ale keby to bola neschopnosť, nedostatok kapacít, ale, žiaľ, v mnohých prípadoch sa ukazuje, že je to ešte horšie, je to zámer, je to korupčný systém, kde sa naťahujú a obštruujú nároky reštituentov. A keď ich postúpia na niekoho, tak zázračne to zrazu ide, zrýchli sa to a dostanú náhradnú pôdu viac lukratívnejšiu. Aj v tomto prípade to, že to, že to konštatovala pani ombudsmanka vo svojej správe, signalizuje, že porušovanie základných práv ide ruka v ruke s korupčným systémom.
Druhý okruh, o ktorom tu už tiež bola reč, je zneužívanie agrodotácií. Môžeme viesť spory o tom, či majú byť dotácie do pôdohospodárstva alebo, alebo nie, ale to v tejto chvíli nie je na programe dňa. Ak agrodotácie existujú, mali by slúžiť na podporu produkcie farmárov, krajinotvorby. A u nás sa ešte aj agrodotácie zneužívajú nie pre podporu farmárov, ale pre bezpracný zisk špekulantov napojených na vládnu moc.
Možno by sme tu dnes nesedeli, keby nebol zavraždený Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová a keby vo svojom poslednom článku nepísal o talianskej mafii na východnom Slovensku, o prepojeniach mafie na Úrad vlády. Keď sme sa zaoberali kauzami pána ministra vnútra, bývalého, Kaliňáka, tak do širšieho povedomia sa dostal termín "náš človek" v súvislosti s Bašternákom. V pôdohospodárstve máme dvoch našich ľudí, ktorých vieme takto pomenovať: Trošková a Rošková, bývalá mafiánova milenka v premiérovej kancelárii a bývalá poslankyňa SMER-u a popredná funkcionárka SMER-u zneužívajúca agrodotácie. Tieto dve dámy sú výrečným obrazom stavu, v akom sa Slovensko dnes nachádza. Nie je pravda, ako povedal Robert Fico, že na východe nie je nič, na východe je plno, v úvodzovkách, našich ľudí, ktorým je všetko dovolené, a nielen na východe.
Po článku, nedokončenom článku Jána Kuciaka prišli reportáže Andreja Bána, ktoré poukázali na nie taliansku mafiu, ale prepojenia ľudí blízkych SMER-u, na aktivity zneužívajúce dotácie. Farmári prestali mlčať, verejnosť ich začala počúvať, farmári začali hovoriť o zneužívaní agrodotácií, začali hovoriť o tom, ako im kradnú ich pôdu a bránia im v jej užívaní, ako sú zastrašovaní, ako sa im vyhrážajú, ako na ňu berú dotácie iní, ako sa snažia s tým niečo robiť a štátne orgány nekonajú napriek tomu, že sa na nich obracajú, napriek tomu, že tie informácie majú, nielen orgány činné v trestnom konaní sú na Slovensku nečinné.
Toto všetko sa deje v rezorte pôdohospodárstva a zodpovednosť za to nesie pani ministerka Gabriela Matečná. To sú dôvody, pre ktoré budem hlasovať za vyslovenie nedôvery ministerke pôdohospodárstva, aj keď si uvedomujem, že to nie je systémové riešenie. Systémové riešenie je odchod celej vlády, predčasné voľby a zostavenie novej vlády, ktorá bude boj proti korupcii myslieť vážne, nebude korupciu tolerovať, kryť či dokonca páchať, vlády bez SMER-u a Slovenskej národnej strany. Ale na to si musíme počkať.
Ubezpečujem vás však, že nebudeme čakať so založenými rukami.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)