Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Bernaťák veľmi správne tušil, že budem návrh kritizovať, ale teda pokúsim sa ostať vo vecnej rovine a pomenovať, čo tomuto návrhu vyčítam.
Pán poslanec Bernaťák pred chvíľou z tohto miesta povedal, že ide v návrhu predovšetkým o transparentnosť. Proti tomu asi ťažko možno, možno niečo namietať, ak by návrh obsahoval ustanovenia, ktoré by viedli k lepšej kontrole toho, ako...
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Bernaťák veľmi správne tušil, že budem návrh kritizovať, ale teda pokúsim sa ostať vo vecnej rovine a pomenovať, čo tomuto návrhu vyčítam.
Pán poslanec Bernaťák pred chvíľou z tohto miesta povedal, že ide v návrhu predovšetkým o transparentnosť. Proti tomu asi ťažko možno, možno niečo namietať, ak by návrh obsahoval ustanovenia, ktoré by viedli k lepšej kontrole toho, ako politické strany nakladajú s finančnými prostriedkami, ktoré dostávajú od štátu, alebo k lepšej kontrole toho, akým spôsobom používajú finančné prostriedky na volebnú kampaň, ťažko by sa tu asi našiel nejaký kritik a určite už nie kritik z radov opozície.
Dôvodová správa však predkladateľov prezrádza, že ide v skutočnosti predovšetkým o niečo iné. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy zvykne byť vysvetlená filozofia návrhu zákona a dôvodová správa k návrhu novely zákona o politických stranách z dielne Slovenskej národnej strany po prvom odseku, ktorý iba konštatuje, že sa predkladá, predkladá ten návrh, obsahuje druhý odsek, kde sú pomenované hlavné dôvody predloženia tohto návrhu zákona, preto si ju dovolím aj prečítať:
„Predkladaný návrh zákona reaguje na poznatky z praxe týkajúce sa činnosti politických strán a politických hnutí, zavádzajú sa nové náležitosti stanov politickej strany, vymedzujú sa orgány strany a ich pôsobnosti vrátane určenia minimálneho počtu členov týchto orgánov. Taktiež sa v zákone o podmienkach výkonu volebného práva zavádza pre politické strany s ambíciou podávať kandidátne listiny nová regulácia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu pozostávajúca z požiadavky minimálneho počtu členov politickej strany alebo minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu politickej strany. Okrem toho predkladaný návrh zákona reaguje na viaceré poznatky z prvej aplikácie zákona o volebnej kampani.“
Čiže na jednej strane máme jasne pomenované, že zámerom je upraviť stanovy, požiadavky na stanovy politických strán, upraviť ten minimálny počet, počet členov politickej strany, o ktorom už dlho hovorí pán predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Na druhej strane tam máme iba všeobecné, všeobecný odkaz na reagovanie na poznatky z aplikácie alebo z aplikačnej praxe zákona o volebnej kampani.
Čiže teraz môžete tu hovoriť o transparentnosti a kontrole, ale aj z toho, čo ste napísali do dôvodovej správy, je zrejmé, že váš dôraz a vaša prvotná motivácia je niekde inde. Je práve v tom, o čom pán predseda Národnej rady a Slovenskej národnej strany Andrej Danko tak dlho hovoril, keď hovoril kedysi o tom, že treba zaviesť minimálny počet strán, lebo je predsa neprípustné, aby, aby v Národnej rade sedeli a pôsobili politické strany, ktoré majú štyroch členov, čím teda zjavne narážal na hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Potom túto svoju utkvelú predstavu transformoval do požiadavky, že tak dobre, nie 500, ale 300. Teraz ste prišli s návrhom, kde fakticky stačí, aby strana mala 45, a spĺňa tie požiadavky, ktoré sú tam dané na kandidovanie, kandidovanie do, do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu. Toto sú, toto sú podstatné veci, aj keď, samozrejme, že tých iných, napr. týkajúcich sa volebnej kampane, tam môže byť, môže byť viac, navyše, navyše tá výsledná forma je čisto symbolická. Je taká iba, že si poviete, že áno, tak zaviedli sme, zaviedli sme nejakú podmienku, že musí byť nejaký minimálny počet, počet členov strany, ale teda, že či je to 4, alebo, alebo 45, štyridsaťpäť, ktorákoľvek politická strana, ktorá reálne existuje, je schopná obratom naplniť a nespôsobuje to žiadny reálny problém, tak neviem, na čo tam vôbec dávame podmienku, ktorá, ktorá nič nevymedzuje. Buď teda je to nejaký reálny problém, že tu existujú strany, ktoré nemajú 6-tisíc členov tak ako Slovenská národná strana alebo aspoň stovky (reakcia z pléna), 7-tisíc, pardon, alebo aspoň stovky členov, ale iba desiatky alebo, alebo zopár jednotlivcov.
Teda ak to je reálny problém a odôvodníme, odôvodníme nejako, že je to reálny problém a je nevyhnutné ho nejako regulovať tým, tým, že sa upraví, upraví minimálny počet členov napríklad na kandidovanie do Národnej rady, dobre. Nemyslím si, že je to nevyhnutné, alebo to potom nie je problém, dobre, dáme tam podmienku, že musí to byť dvojnásobok počtu ľudí na kandidátnej listine, čo teda v prípade napr. volieb do, do Európskeho parlamentu po úprave počtu členov europarlamentu za, za Slovenskú republiku to bude, ak bude chcieť niekto mať plnú kandidátku, tak to bude 28, lebo, lebo budeme mať 14, takže ešte menej, a vo vzťahu k voľbám do Národnej rady to bude buď dvojnásobok počtu kandidátov na kandidátke, čiže pri plnej obsadenosti 150 by to malo byť, by to malo byť 300, ale teda, keď si strana postaví 50, tak jej bude stačiť 100, a keď strana použije iné ustanovenie zákona, tak jej bude stačiť 5-násobok minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu v zmysle zákona, ktorý sa navrhuje na 9, a teda bude jej stačiť, keď preukáže, že má, že má 45, 45 členov. Takže úprimne nerozumiem, že načo, načo okrem toho, že budete mať pocit, dobre, nejako sme to vymedzili, pán predseda Danko o tom opakovane verejne hovoril, tak teraz sme to upravili, síce to nikomu neublíži, nijako to nezvýši kvalitu fungovania politických strán, ale budeme to mať, budeme to mať napísané v zákone, presadili sme to.
Všeobecná časť dôvodovej správy je pomerne podrobná, čo oceňujem. Odvoláva sa, odvoláva sa aj na príklady z iných krajín a konštatuje, že je možné bez akejkoľvek pochybnosti požadovať, aby vnútorné procesy v politickej strane rešpektovali pravidlá a princípy demokratického právneho štátu vzťahujúce sa k verejnoprávnej korporácii. No neviem, či samotný fakt, že v zákone bude napísané, že koľko členov musí mať teda výkonný orgán strany, 9, koľko členov musí mať rozhodcovský orgán strany, 3, koľko členov musí mať revízny orgán strany, 3, že navzájom sú tieto, tieto funkcie alebo členstvá v týchto orgánoch nezlučiteľné a dokonca v prípade rozhodcovského a revízneho orgánu sú, sú nezlučiteľné aj s členstvom v najvyššom orgáne, či toto je zárukou demokratického fungovania, demokratického fungovania politickej strany.
My sme tiež s kolegami prišli ešte v roku 2016, v podstate na začiatku volebného obdobia s návrhom novely zákona o politických stranách a žiadali sme, žiadali sme doplniť do zákona o politických stranách tú úpravu, ktorá tam bola v minulosti, v predchádzajúcom zákone o politických stranách, aby politické strany boli demokratické aj smerom navonok z hľadiska toho, čo, čo presahujú, aby, aby nepresadzovali veci, ktoré sú v rozpore s demokratickým poriadkom, so základnými ľudskými právami a slobodami, ale aby boli demokratické aj dovnútra, teda aby mali demokratické, demokratické stanovy. Nič z tohoto som vo vašom, vo vašom návrhu, návrhu nenašiel. A teda my sme s pánom Bernaťákom už viackrát diskutovali túto tému novely zákona o politických stranách, tak možno, možno preto má pocit, že, že už stačilo, ale ja si myslím, že práve toto je platforma, kde máme hovoriť o návrhu zákona a v prvom čítaní o filozofii návrhu zákona aj o motiváciách predkladateľov, aj o širších súvislostiach, a ja si dovoľujem vysloviť pochybnosť o tom, že, že stanovy Slovenskej národnej strany, ktorá toto predkladá, spĺňajú bezo zvyšku ten atribút, atribút demokratickosti, keď v porovnaní so stanovami iných politických strán je v nich zakotvené veľmi silné až autokratické postavenie predsedu politickej strany.
V iných politických stranách ten výkonný orgán je kreovaný rôznym spôsobom a rôznou mierou doňho zasahuje vôľa predsedu, predsedníctvo obvykle sa to nazýva, a či už ho volí najvyšší orgán, teda nejaký kongres, alebo, alebo republiková rada, alebo sú v ňom zastúpené regióny, v predsedníctve Slovenskej národnej strany sa nemôže ocitnúť okrem predsedu, ktorého demokraticky volí, volí snem SNS, sa nemôže ocitnúť nikto, koho predseda strany nenavrhne, pretože buď navrhne podpredsedov snemu, alebo navrhne predsedníctvu, predsedníctvu ústredného tajomníka, alebo ako voláte tú funkciu, alebo potom navrhne, navrhne kooptovať ďalších, ďalších členov, bez návrhu predsedu strany nie je možné, aby sa niekto dostal do, do výkonného orgánu strany. To je pomerne nebývalá miera vplyvu predsedu politickej strany na výkonný orgán, ktorý v období medzi zasadaniami snemu rozhoduje o všetkých dôležitých veciach politickej strany.
Rovnako je mimoriadne silné postavenie, postavenie predsedu Slovenskej národnej strany podľa stanov aj v tom, že je, poviem to tak, prakticky neodvolateľný podľa vašich stanov, pretože stanovy iných politických strán zakotvujú možnosť zvolania mimoriadneho orgánu najvyššieho typu snemu, keď sa určitý počet, alebo teda podiel buď členov, alebo krajských, alebo okresných organizácií vysloví za, za zvolanie mimoriadneho snemu, Slovenská národná strana vo svojich stanovách takúto možnosť, možnosť nemá. Čiže keď si predseda strany povie, že, že nezvolá, tak zvolá, zvolá ten snem až vtedy, keď, keď on usúdi.
Mimoriadne zvláštne, a teda to dúfam, že si, že si nejakým spôsobom upravíte po prijatí tohto, tejto novely zákona, ak bude prijatá, v stanovách je postavenie predsedu Slovenskej národnej strany pri rozhodovaní o kandidátnej listine do národných rád, do Národnej rady, kde síce kandidátov môžu navrhovať regionálne štruktúry alebo, alebo predsedníctvo, ale jej záverečná podoba je v rukách predsedu. V iných stranách o tom zvykne rozhodovať buď najvyšší orgán, alebo nejaká, nejaká republiková rada, teda nejaké širšie grémium, kde sú zastúpení viacerí členovia, a niekde je to tak, že, že predseda navrhuje, ale musia mu to potvrdiť, niekde môžu navrhnúť aj iní, ale vy pokiaľ postupujete v zmysle stanov, tak predseda si môže povedať, aká bude záverečná podoba, bez toho, aby mu to niekto schvaľoval alebo aby mu do toho niekto hovoril.
Samozrejme, otázka je, že či, či tie obmedzenia, ktoré sú obsiahnuté, a povedzme že obmedzenia vo vzťahu k volebnému právu sú nevyhnutné. Zdôrazňujeme, a teda zdôrazňujete - a teraz zacitujem z dôvodovej správy -, že „navrhovaná právna úprava nepodmieňuje vznik politickej strany s minimálnym počtom členov, ale upravuje najmä jednu z podmienok účasti politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu“.
Obmedzenia výkonu volebného práva musia však byť v demokratickej spoločnosti odôvodnené. Čím sú odôvodnené tie obmedzenia, ktoré navrhujete? Prečo je to nevyhnutné? Lebo malo by to byť nevyhnutné, ak dochádza k obmedzeniu volebného práva. A ako podporujú a posilňujú politickú súťaž, lebo čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti? Nepochybne aj po schválení týchto zmien, ak k tomu dôjde, tak budú, bude tá úprava umožňovať slobodnú súťaž politických strán, ale nemyslím si, že táto úprava je taká, ktorá by chránila slobodnú súťaž politických strán, politických síl, lebo ju obmedzuje.
Nie celkom presvedčivá, poviem to veľmi decentne, je, je aj argumentácia dôvodovej správy, kde hovoríte, že aj vláda, ktorá vznikne z množstva politických strán zastúpených v parlamente, nemôže efektívne presadzovať určitú politiku, pretože v nej prevládajú partikulárne záujmy. Veľa politických strán zastúpených v parlamente môže viesť k politickej nestabilite a k predčasným voľbám. To možno dokumentovať aj príkladmi iných štátov, napr. Taliansko. V súčasnosti je v Slovenskej republike registrovaných mnoho politických strán a tak ďalej a tak ďalej.
V čom je problém, že je tu registrovaných mnoho politických strán? Bol niekedy na Slovensku problém na základe výsledkov volieb zostaviť funkčnú vládu? V dôsledku či už celkového počtu strán registrovaných na ministerstve vnútra, alebo politických strán, ktoré sa zúčastnili volieb, alebo na základe výsledkov volieb, teda tých strán, ktoré sa, ktoré sa dostali, dostali do parlamentu? Absolútne nie! Po každých voľbách sa našla funkčná väčšina v Národnej rade.
A teda tými obmedzeniami, ktoré zavádzate, tak to sú iba nejaké formálne prekážočky, ktoré reálne existujúcim politickým stranám nespôsobia žiadny problém. Ak chce strana kandidovať do Národnej rady, musí zaplatiť kauciu 16 660 eur, myslím. To, to tiež nie je drobnosť len tak, že zo špásu niekto dá 16 660 eur, aby mohol, aby mohol kandidovať. Volebné kvórum je 5 % pre samostatnú stranu, viac, teraz zvýšené 7 a 10 % pre koalície politických strán. To, to nie sú dostatočné prekážky pre to, aby, aby nebolo v Národnej rade 100 politických strán?
No, a potom tá transparentnosť. Ďalšiu vec, ktorú, ktorú navrhujete, je moratórium na zmenu politickej strany, čo podobne ako pri počte členov strán je to nejaká reakcia na OĽANO Igora Matoviča, a teda to, že mali dlhú dobu 4 členov, teraz 18 alebo koľko, a toto je zase reakcia na, na SME RODINA, ktorá nevznikla tak, že by zozberala potrebný počet podpisov, ale získala, prevzala, kúpila si, môžte nazvať, ako chcete, inú existujúcu politickú stranu a premenovala ju.
A ja nerozporujem vašu kritiku týchto praktík alebo týchto skutočností. Ja si tiež myslím, že politická strana by nemala mať 4 členov, mala by byť otvorená voči záujemcom o členstvo, ktorí sú, sú rovnako názorovo, hodnotovo nastavení. Nemyslím si, že by politické strany mali vznikať tým, že sa s niekým dohodnem a kúpim si od neho politickú stranu a potom ju premenujem a stanem sa jej predsedom. Len si nemyslím, že tieto veci je potrebné vynucovať zákonom, lebo si nemyslím, že tieto veci ohrozujú normálne demokratické fungovanie politického systému, a navyše spôsob, akým to vy navrhujete obmedziť, je veľmi ľahko obíditeľný, je formálny, je to vlastne len také, že urobíme si čiarku, že sme niečo urobili proti týmto problémom, tak nebude mať strana najmenej štyroch členov, ale bude mať najmenej, najmenej, najmenej 45 členov, nebude môcť tesne pred voľbami zmeniť názov strany, ale bude to môcť urobiť, tak bude to musieť urobiť, urobiť trochu skôr, ale aj tak tomu v zásade úplne zabrániť nemôžete, takže sa mi zdá byť zbytočné dávať to do zákona.
Myslím si, že v zákonoch, ktoré upravujú fungovanie politických strán a najmä volebnú súťaž, sú veci, ktoré by, ktoré by mali byť zmenené, už spomínaný demokratický charakter politických strán smerom dovnútra alebo smerom navonok, alebo keď ste hovorili o moratóriu na zmenu názvu strany, tak podľa môjho názoru je potrebné spraviť skôr niečo s moratóriom na volebnú kampaň alebo s moratóriom na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky, ktoré sa mi zdajú zbytočné, a bolo by lepšie ich zrušiť, lebo obmedzujú slobodné šírenie informácií, ale nič z toho váš návrh nerieši.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
