Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

A však priestor pre debatu určite ešte bude aj v druhom čítaní a vo výboroch. No ja som netvrdil, že toto nejako súvisí s, alebo predloženie toho návrhu súvisí s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, iba som upozornil na to, že v tejto dobe by spoločnosť mala byť zvlášť citlivá na veci, ktoré akokoľvek súvisia s korupciou a akokoľvek by napríklad mohli sťažiť vyšetrovanie korupcie, a teda povedal som argumenty, prečo si myslím, že to, čo ste navrhli, môže sťažiť vyšetrovanie korupcie aj z toho dôvodu, že Generálna prokuratúra nemá linku pre nahlasovanie vykradnutí bánk, ale Generálna prokuratúra má protikorupčnú linku. Čiže tie anonymné podania sú častejšie skôr napríklad vo vzťahu ku korupčným trestným činom.
Pani poslankyňa, povedali ste, že toto nie je nástroj na zakrývanie korupcie, že táto novela prispeje k lepšiemu odhaľovaniu korupcie. Naozaj, úprimne by ma zaujímalo že ako. Ako, keď sa polícia nebude musieť zaoberať anonymnými oznámeniami, to zlepší boj, boj s korupciou? Tak ako som nedostal odpoveď na to, že kto bol iniciátorom a prečo práve teraz a čo bol ten impulz, tak naozaj, aj toto ma tak úprimne ľudsky zaujíma, že ako môže zrušenie povinnosti prešetrovať anonymné oznámenia prispieť k lepšiemu boju s korupciou.
A, samozrejme, ja som si vedomý toho, že aj ustanovenie Trestného poriadku, aj tu máme samostatný zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, len tu je taký drobný problém, že aká je dôvera tých oznamovateľov v to, že príslušné orgány – či už činné v trestnom konaní, alebo iné – ich budú naozaj chrániť? Aká je dôvera v políciu? Keby sme tu mali políciu, ktorej občania dôverujú, tak aj tých anonymných podaní by bolo menej.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. No, žiaľ, nedozvedel som sa, že kto s tým prišiel, ani čo bol ten konkrétny podnet, prečo práve teraz idete sťažovať podmienky pre prešetrovanie anonymných podaní.
Pán poslanec Číž, teda Jarjabek, pardon, pardon, ja som tiež nikdy neposlal žiadne anonymné oznámenie. Tiež si nemyslím, že je to mimoriadne chvályhodná činnosť. Ale viem si predstaviť situácie, keď to zlo, na ktoré upozorňuje anonymné oznámenie, je väčšie ako to, že anonymné podanie nie je celkom vhodné, morálne a neviem aké, aké konanie. Ako vždycky treba posudzovať, posudzovať veci v reálnych súvislostiach, keď prídu esesáci a spýtajú sa ma, že či v pivnici sú Židia, a ja im poviem, že nie, hoci tam sú a ja im tým zachránim život, tak áno, ani klamať sa nemá, aj klamanie je škaredé, ale v tej situácii má oprávnenie. Podobne je to, je to aj s tými anonymmi.
No, ja neviem, že niekto by poslal anonym, že vy ste vykradli banku, nebola by tam žiadna informácia o tom, že tá banka bola vykradnutá a ako ste ju vy mohli vykradnúť, že teraz polícia vás pol roka bude ťahať po výsluchoch, bude to, budú sa o tom písať články v novinách len na základe toho, že niekto napísal anonym na políciu, že pán poslanec Jarjabek vykradol, vykradol banku. No, nie je to celkom prípad z reality. Možno ste si mohli vymyslieť nejaký lepší, ale teda predpokladám, že taká situácia, že by vás niekto pol roka ťahal po polícii a prokuratúre na základe toho, že niekto napíše anonym a vymyslí si, že ste vykradli banku, nenastane.

Vážený pán predkladateľ, vážené zvyšky kolegýň a kolegov, je to naozaj veľmi zvláštny návrh, s ktorým ste prišli. A niečo som si prečítal v dôvodovej správe, ktorú ste tu teraz v podstate zreprodukovali, ale mňa by naozaj úprimne zaujímalo, že kto s tým prišiel a prečo to predkladáte práve teraz. Čo bolo takým impulzom? Máte to pekne podelené, máte tam šesť poslancov, máte tam zástupcov všetkých troch koaličných, koaličných strán. Navrhujete niečo, čo je veľmi zvláštne, a navrhujete to práve teraz. Neviem, možno bude pán predkladateľ reagovať vo faktickej alebo sa k tomu niekto prihlási, ale mňa by to naozaj tak úplne, ľudsky by ma to zaujímalo.
Prečo by ma to zaujímalo, je, že keď som si prečítal tento návrh zákona a chcel som sa k nemu nejako vyjadriť, tak najvýstižnejší názov alebo pomenovanie, ktoré mi prišlo na um, bolo, že je to zákon na ochranu korupcie. Darmo krútite hlavou. Však, samozrejme, že budete asi hovoriť niečo iné. Ale je to návrh zákona, ktorý môže sťažiť boj proti korupcii. Nie ho zefektívniť, vytvoriť preň väčší priestor, ale sťažiť ho.
V dôvodovej správe, z ktorej ste aj citovali, tvrdíte, že chcete týmto návrhom zákona posilniť rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní. A v skutočnosti neposilníte rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní, posilníte alebo rozšírite priestor pre ich svojvôľu.
Dnes zákon umožňuje podať trestné oznámenie aj anonymne. Ak to oznámenie obsahuje nejaké skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, mali by sa ním orgány činné v trestnom konaní zaoberať. Je pravda, že to nebude zakázané ani v prípade, že bude schválený váš návrh zákona, ale anonymné podanie bude môcť orgán činný v trestnom konaní dať nabok a nebude povinný ho vybaviť. Teda nebude podstatný obsah toho trestného oznámenia, obsah podania. Bude stačiť, ak bude anonymné alebo ak budú údaje o podávateľovi neúplné. To bude zákonný dôvod na to, aby takéto oznámenie bolo dané nabok a polícia a prokuratúra sa ním nebudú musieť zaoberať bez ohľadu na to, čo bude jeho obsahom.
Argumentujete tým, že potom už nebude, nebudú orgány činné v trestnom konaní alebo teda argumentujete tým, že orgány činné v trestnom konaní sú zaťažené vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní. No tak zrejme sú zaťažené aj vybavovaním niektorých neopodstatnených oznámení, ktoré nie sú anonymné, ale podstatný problém efektívnosti trestného stíhania a zaťaženosti nie je v zaťaženosti vybavovaním anonymných podaní. Podstatný problém je v politických tlakoch na políciu, prokuratúru, nie v tom, že by sa rokovalo alebo teda že by museli prejednávať príliš veľa anonymných trestných oznámení, a preto by nedokázali si nájsť časť na efektívne trestné stíhanie, napríklad korupčných káuz, kde sú prepojenia na oligarchov alebo vplyvné osoby a vplyvných podvodníkov v pozadí vládnych strán.
Ani dnes predsa, ak ide o neopodstatnené podanie, tak nemusí polícia na základe neopodstatneného trestného oznámenia, v ktorom nie sú údaje, ktoré by svedčili o tom, že bol spáchaný trestný čin, začať trestné stíhanie. Nemusí oznamovať oznamovateľovi, ktorého identitu nepozná a na ktorého nemá kontakt, akým spôsobom, akým spôsobom to vybavila.
Ale vy nenavrhujete iba to, že nemusí, nemusí mu to oznámiť. Vy navrhujete aj to, aby sa anonymným podaním vôbec nemusela polícia, a teda orgány činné v trestnom konaní zaoberať. Je jasné, že keď je anonymné oznámenie také, že nevyplýva z neho, že bol spáchaný trestný čin, tak nemusí nič robiť. Nemôže začať trestné stíhanie. Alebo keď sú tam reči, ktoré sú o tom, že nemajú ich ako preveriť, nie sú tam nejaké, nejaké dôkazy o tom, akým spôsobom by sa dalo preukázať, že to, z čoho je niekto obviňovaný, je reálne. Tak predsa nezačne polícia trestné stíhanie.
Ani systémovo mi to nesedí. No však vykrikujte, vykrikujte! Môžete sa prihlásiť do diskusie a vysvetliť mi to. (Reakcia z pléna.) Áno, teším sa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Opäť ste tu citovali zo základných zásad trestného konania. O tom, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné konať z úradnej povinnosti. To znamená, že aby začalo trestné stíhanie, predsa nie je vôbec potrebné trestné oznámenie. Keď orgány činné v trestnom konaní vo svojej činnosti narazia na skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin, majú povinnosť začať trestné stíhanie. Keď sa dozvedia z médií napríklad o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo že mohol byť spáchaný trestný čin, lebo to v tomto štádiu ešte nevieme, tak by predsa orgány činné v trestnom konaní mali začať trestné stíhanie. Keď si policajt niečo prečíta v novinách, čo vyzerá, že bol spáchaný trestný čin, má začať, má začať trestné konanie. Že sa to nedeje, to je asi taký argument, ako že sa tu porušuje zákon o rokovacom poriadku a dnes sme ho porušili dvakrát, tak môžeme aj tretíkrát. Ale majú orgány činné v trestnom konaní túto povinnosť. Dokonca keď sa o tom dozvedia tým, že si čítajú nejaké anonymné diskusie pod článkami, ak sa to orgán činný v trestnom konaní dozvie, že mohol byť spáchaný trestný čin, tak nieže môže, keď sa dozvie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, tak musí začať, začať trestné stíhanie.
A my tu teraz ideme vytvárať nejaký špeciálny režim pre anonymné trestné oznámenia, kde dôvodom na ich odloženie, nevybavenie, nezačatie trestného stíhania nebude ich obsah, nebude, že nebudú obsahovať informácie, že mohol byť spáchaný trestný čin, ale skutočnosť, že sú anonymné alebo že údaje o oznamovateľovi sú neúplné. A môžete si povedať, že je to taký teoretický problém, že čo tu, čo tu teoretizujem, ale aký to bude mať praktický dopad? A preto som hovoril, že je to zákon na ochranu korupcie. Aké podnety anonymné prichádzajú, prichádzajú, na aké typy trestných činov? Keď niekoho zabijú, tak sa to oznamuje že anonymne, že našiel som mŕtvolu? Ale keď vám, keď vám vykradnú byt, prídete z dovolenky a nájdete vykradnutý byt, tak neoznámite to na polícii, dáte anonymné trestné oznámenie? Alebo keď vás zbijú v noci v parku a budete sa potom musieť dva mesiace liečiť, tak niekto iba anonymne napíše na prokuratúru, že videl som, že niekoho zbili? Však v takýchto situáciách predsa nechodia anonymné, anonymné trestné oznámenia.
Anonymné trestné oznámenia majú logiku práve v situáciách, keď sa upozorňuje na konanie ľudí, ktorí sú pri moci, ktorí majú pečiatku, ktorí politicky rozhodujú, keď sa upozorňuje na zneužívanie právomocí, na ich korupčné konanie. A samozrejme, že tie obvinenia môžu byť aj falošné, to ja nespochybňujem, ale je na posúdení orgánu činného v trestnom konaní, že či tie informácie zakladajú alebo nezakladajú dôvod na začatie trestného stíhania, a majú posudzovať, posudzovať to podanie nie podľa nejakých formálnych kritérií, ale podľa ich obsahu, tak ako sa to napríklad všeobecne robí, nielen, nielen pri trestných, trestných oznámeniach.
Ďalšia vec. Protikorupčné linky. Máte protikorupčnú linku na Generálnej prokuratúre, máte protikorupčnú linku na ministerstve spravodlivosti, máte protikorupčnú linku na Úrade vlády a na iks ďalších verejných inštitúciách. A tieto linky umožňujú ľuďom nahlásiť korupčné konanie, teda trestnú činnosť, a umožňujú im to robiť aj anonymne. Dokonca v tých informáciách, ktoré sú tam zverejnené, je priamo, nepriamo, explicitne, implicitne z toho vyplýva, že áno, chceme, aby ste nám nahlasovali informácie o korupčnom konaní, ktoré sa týkajú našej pôsobnosti, a môžte to robiť aj anonymne. Samozrejme, že sa to potom asi prešetruje, prešetruje iným spôsobom. Takže činnosť, na ktorú Generálna prokuratúra, ministerstvo spravodlivosti, Úrad vlády a ďalšie inštitúcie v podstate vyzývajú, lebo chcú byť, chcú byť o tom informované, chcú mať tie informácie, že dochádza, dochádza ku korupčnej trestnej činnosti, tak vy vlastne vaším návrhom zákona hovoríte, áá, že čo s tým? Budeme to, budeme to, môžte to hádzať do koša. Tak potom si to treba nejako ujasniť aj s Generálnou prokuratúrou, aj s ministerstvom spravodlivosti, že potom načo, načo robili, načo robili tie linky. A upozorňujem, že tie linky sú na nahlasovanie korupcie. Nie sú na nahlasovanie ublížení na zdraví. Sú síce aj nejaké, ktoré sa týkajú násilia páchaného na ženách, kde tiež to môže byť, môže byť anonymné, ale primárne vo väčšine verejných inštitúcií, ak existuje nejaká linka tohto typu, tak je to, tak je to linka, ktorá sa nazýva protikorupčná, alebo linka, ktorá má umožňovať nahlasovanie protikorupčného konania.
Som presvedčený, že parlament by mal prijímať také zákony, ktoré budú boj proti korupcii zefektívňovať, nie ho sťažovať. V tomto prípade je to naopak. Samozrejme, že bude závisieť na reálnom živote, na praxi, na tom, ako budú k tomu pristupovať orgány činné v trestnom konaní. Teoreticky sa nemusí nič zmeniť. Ale pre tých, pre tých policajtov a prokurátorov, ktorí už dnes majú tendenciu zametať veci pod koberec, nezaoberať sa podaniami bez ohľadu na to, či sú anonymné, alebo neanonymné, tak pre tých tým vytvárate priestor, aby takéto podania odmietli aj v prípade, že budú obsahovať skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu niektorého z trestných činov korupcie.
Som presvedčený, že vyššiu ochranu si zaslúžia oznamovatelia korupcie, nie páchatelia korupcie. Ale vy nesmerujete tým smerom, vy nesmerujete k ochrane ľudí, ktorí by chceli ohlásiť korupčné konanie. Vy predkladáte návrh, ktorý nemusí, ale môže viesť k tomu, že páchatelia korupcie to budú mať jednoduchšie. Pretože v situáciách, keď sa nenájde nikto, kto by ich nahlásil pod svojím menom, oficiálne, otvorene, ale nájde sa niekto, kto je to schopný urobiť anonymne, ja sa nezastávam anonymných, anonymných oznámení, ja len hovorím, že sú aj také situácie, keď sa nenájde nikto, kto to spraví pod svojím menom, ale zároveň je tam niekto, kto to spraví, kto to je ochotný a schopný spraviť anonymne, tak v takejto situácii buď, buď to ani nespraví, ak sa vôbec o tomto dozvie, alebo keď to spraví, tak bude jednoduchšie zamiesť to pod koberec.
A je len taká smutná symbolika, že krátko predtým, ako ste predložili, nejakých pár dní predtým, ako ste predložili ten návrh zákona do parlamentu, to bolo presne pol roka od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, od ohavného zločinu, ktorý dodnes nebol prešetrený a ktorý takmer určite súvisel s investigatívnou prácou Jána Kuciaka, ktorá sa týkala aj odhaľovania korupcie, organizovaného zločinu. A naozaj by som čakal, že v tomto období budeme ako spoločnosť na veci súvisiace s korupciou a s odhaľovaním trestnej činnosti citlivejší, ako bývame obvykle. Ale vám akoby to nedochádzalo. To je veľmi zvláštny spôsob, akým ste si pripomenuli toto výročie. A kto chce vystúpiť, tak nech, prosím, vystúpi a nech nevykrikuje.
A teda opakujem svoju otázku, aby, aby to nezaniklo v tom, čo som, čo som povedal. Naozaj ma zaujíma, prečo s týmto návrhom prichádzate. Kto mal ten nápad a prečo práve teraz? Čo je ten impulz, že práve teraz idete rušiť anonymné trestné oznámenia alebo teda idete ich dať do režimu, že možno ich dať nabok len z dôvodu, že sú anonymné?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Tomáš, no, nerozumiem tomu, lebo ja som vás upozornil na to, že svojím pozmeňujúcim návrhom porušujete zákon o rokovacom poriadku, a vy ste mi odpovedali, že mojou vášňou je vŕtanie sa v legislatívnych procedúrach a vy sa venujete niečomu inému. Čiže vás keď človek upozorní, že ste porušili zákon alebo chystáte sa porušiť zákon, tak vy miesto toho, aby ste obhájili, že nie, nie je to porušenie zákona, tak poviete, že ten, kto vás na to upozorňuje, má vášeň v tom, že vás na to upozorňuje. No radšej by som robil niečo iné, ako vás neustále upozorňoval na to, že porušujete zákon. A v tom zákone to nie je predsa len tak, aby som ja vás mohol upozorňovať a ja by som mohol realizovať svoju vášeň, v tom zákone je to preto, aby legislatívny proces bol kvalitný, predvídateľný a aby sa nestávali práve takéto veci, že sa do zákona dostanú cez pozmeňováky veci, ktoré tam niekto iba takto vloží. Čiže ja som si to nevymyslel, ja som to pravidlo nezaviedol, ja vás iba upozorňujem na to, že ho porušujete.
A obvinili ste ma, že som nehovoril pravdu, keď som povedal, že ste to nevysvetlili. No vy ste vysvetlili, že prečo ste to vy urobili, ale vy ste nevysvetlili, že tým neporušujete zákon. To je vysvetlenie typu, že zaspal som, ponáhľam sa na hlasovanie a teraz môžem ísť na červenú. Hoci nemôžem ísť na červenú, lebo tým porušujem dopravné predpisy, ale vy to zdôvodňujete tým, že ste zaspali a inak nestihnete hlasovanie, tak pôjdete na meste po červenú. To považujete za dostatočné?

Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, kancelár Národnej rady Dušan Guspan (pozn. red.: správne malo byť "Daniel Guspan") dnes predstavil návrh etického kódexu, ktorý má byť schválený v tomto parlamente a má upravovať konanie poslancov. Jedna z požiadaviek, ktorá sa má klásť na konanie poslancov, je, že majú dodržiavať svoj poslanecký sľub a konať v súlade s ústavou a zákonmi.
Jeden zo zákonov je aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Pán poslanec Tomáš tu pred chvíľou predložil presne taký návrh, ktorý dopĺňa obsahovo nesúvisiaci návrh zákona. V tejto chvíli rokujeme o poslaneckom návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnych službách, a pán poslanec spolu s predpísaným počtom poslancov predkladá doplnenie návrhu o článok II, ktorým sa bude upravovať zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Sú to dva navzájom nesúvisiace zákony a napriek tomu, že je to bežná prax v tomto parlamente, napriek tomu, že aj dnes sme o takých návrhoch hlasovali, aj dnes STE, väčšina parlamentu opäť porušili zákon o rokovacom poriadku napriek tomu, že to v poriadku nie je, a vy evidentne nemáte potrebu vysvetliť, prečo postupujete v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a prečo postupujete v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, aj keď ste na to upozornení, aj keď vám to vyčítame.
Takže ja by som mal vlastne iba jednu otázku na pána Erika Tomáša: Čo si vy, pán poslanec, predstavujete pod takým, že dodržiavať poslanecký sľub a konať v súlade s ústavou a zákonmi?
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Cigániková, ja doplním, že § 94 nemá iba odsek 2, ktorý spomínal, mimochodom, aj pán poslanec Zelník, keď tvrdil, že neobchádza legislatívne pravidlá, lebo ten odsek 2 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, môžeme podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas pred hlasovaním, čo by teoreticky dávalo za pravdu pánu poslancovi Zelníkovi, ktorý sa práve baví s pánom poslancom Poliačikom, a teda akoby to bolo v poriadku, že ak pani ministerka bude súhlasiť s týmto rozširujúcim návrhom, tak je to v poriadku a je to v súlade s legislatívnymi pravidlami.
Lenže on je tam ešte odsek 3 v § 94, ktorý hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Čiže to je iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí. Respektíve súvisí tak, že všetko súvisí so všetkým, ale keď chcete byť korektní, tak nesúvisí a nemožno podať takýto návrh bez ohľadu na to, čo na to povie pani ministerka ako predkladateľka. Samozrejme, že ak s tým ona vyjadrí nesúhlas, tak by ste to mali rešpektovať a vôbec by sme o tom nemali hlasovať. Ale aj keď s tým pani ministerka vyjadrí súhlas, tak iba vyjadrí súhlas s tým, že sa bude porušovať zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. A tak, samozrejme, že keď to väčšina Národnej rady schváli, tak to bude platiť, ale nebude to v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a bude to obchádzanie legislatívnych pravidiel a je to tam napísané čierne na bielom.

Pán poslanec Zelník, k tomu obchádzaniu legislatívneho procesu. Samozrejme, že poslanecké návrhy zákonov nie sú obchádzaním legislatívneho procesu. Možno nanajvýš v nejakom obraznom slova zmysle. Poslanci majú, aj vládni, aj opoziční, majú právo prichádzať s návrhmi zákonov. Je to v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Je to normálne. Možno hovoriť o obchádzaní, keď napríklad ministerstvo pripraví nejaký návrh a miesto toho, aby ten návrh prešiel normálnym medzirezortným pripomienkovým konaním, kde sa k nemu môžu vyjadriť nielen iné ministerstvá, ale aj organizácie, ktoré sú zainteresované, a verejnosť, ktorá je zainteresovaná, pripomienkovať to, absolvovať rozhovory s ministerstvom, tak ministerstvo miesto toho, aby toto absolvovalo, tak to dá niektorému z poslancov a ten to predloží ako vlastný návrh. To je isté obchádzanie. Ale, ale ešte stále je to že v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, v súlade s pravidlami.
To, čo v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a s pravidlami schvaľovania zákonov nie je, je to, keď vo výbore alebo v pléne v druhom čítaní poslanec alebo skupina poslancov predložia nejaký doplňujúci návrh, ktorý novelizuje iný zákon, ako je ten, ktorým, ktorý sa novelizuje práve, ktorý prešiel prvým čítaním, ktorý obsahovo nesúvisí. Čiže nie je to zmena, ktorá je vyvolaná tým, že schvaľujeme novelu zákona A a teraz súvisí to s niečím v zákone B, tak to zmeníme. Ale keď je to úplne nesúvisiace a doplní sa to v druhom čítaní, tak zákon o rokovacom poriadku, zákon, zdôrazňujem slovo zákon, hovorí, že takto sa postupovať nemá. Napriek tomu, že tento parlament a aj všetky predchádzajúce parlamenty to tak opakovane robí. Ale je to rozpor so zákonom o rokovacom poriadku a je to obchádzanie legislatívnych pravidiel. Len toľko.

Ďakujem, pán minister. Tak zase za to môže Radičovej vláda. Ja by som teda pripomenul, že Radičovej vláda a parlament v období Radičovej vlády musel upratovať ten neporiadok, ktorý ste tu vy nechali, ktorý tu nechala prvá Ficova vláda. Tú sekeru, ktorú ste zaťali, bolo potrebné znížiť a urobila to, urobila to vláda Ivety Radičovej. Inakšie by sme mali teda iné problémy, keby sme pokračovali tým tempom zadlžovania, ktoré ste vy nastúpili počas prvej Ficovej vlády.
Ja neviem, či sa teda pýtam nezrozumiteľne, lebo už opakovane dostávam odpoveď na niečo úplne iné, ako sa pýtam. Ja sa pýtam na to, kedy vláda splní uznesenie parlamentu z decembra 2011, že má zrealizovať a doručiť do parlamentu komplexný audit verejnej správy na Slovensku. Jednak ten audit, ktorý spomínate, nebol komplexný. Týkal sa iba jedného segmentu verejnej správy a po druhé nebol doručený a prerokovaný v parlamente.
A ja by som sa možno nepýtal, keby to nebolo uznesenie, ktoré iniciovali poslanci vtedy opozičného SMER-u. Vy si ako opoziční poslanci presadíte, že vláda má zrealizovať komplexný a zdôrazňujem slovo "komplexný", aby som náhodou nebol zle pochopený, audit verejnej správy z hľadiska kompetencií a financovania a potom, keď ste vo vláde, a od roku 2012 ste vy nepretržite vo vláde, tak uznesenie, ktoré ste sami navrhli, ktoré ste sami presadili v parlamente, neplníte. Tak potom ani nevieme, že či tie zdroje sú dostatočné, alebo nie sú dostatočné. Lebo zdroje, ktoré míňa štát, rastú oveľa dramaticky ako tie, ktoré míňa samospráva.