Videokanál poslanca

Pán poslanec Mazurek, no neviem, či sa mám smiať, alebo chytať za hlavu, ja tiež mám kritický názor na ten návrh zákona, myslím si, že je zlý, a vystúpim k tomu k rozprave, ale počuť z úst predstaviteľa fašistickej strany reči o tom, že sa zavádza autokracia alebo likviduje demokracia, je naozaj smiešne.
Vy, aj vaša strana obdivujete Tisov fašistický slovenský štát, ktorý mal priamo v ústave napísanú vedúcu úlohu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Hlava šiesta, politické strany, § 58: Slovenský národ zúčastní sa štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany - Strany slovenskej národnej jednoty. Podrobnosti o vzniku, zložení a právomoci orgánov strany určuje osobitný zákon.
Paragraf 59: Národnostná skupina sa zúčastní štátnej moci prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany, ak ona môže byť pokladaná za predstaviteľku politickej vôle celej národnostnej skupiny. Podrobnosti určuje zákon.
Čiže vy na jednej strane obdivujete Tisov fašistický štát, ktorý hovorí o tom, že celý slovenský národ sa zúčastní štátnej moci prostredníctvom jednej jedinej politickej strany, strany, ktorá je zakotvená priamo v ústave, a na druhej strane tu trepete o likvidácii demokracie alebo o zavádzaní autokracie.
No tak si to trochu ujasnite! Buď ste demokrati a potom máte morálne právo kritizovať návrh SNS a návrh vládnej koalície, ktorý stanovuje určité obmedzenia politickej súťaže, ale potom musíte odmietať fašistický slovenský štát, alebo ste obdivovateľmi fašistického slovenského štátu, ale potom to morálne právo nemáte.

Pán poslanec Fecko, no ja by som nemal problém ani s tým teda absolútnym určovaním poradia podľa počtu preferenčných hlasov, to si viem predstaviť. To, s čím mám problém a o čom hovorili už aj predrečníci, je to zverejňovanie, zverejňovanie členov politickej strany politickou stranou, čo mi tiež príde ako absurdný nápad, ale aby som to teda len nekritizoval, tak doplním, že tento návrh je predkladaný ako alternatíva k tomu, čo predložila včera pani poslankyňa Remišová, ktorá navrhla vypustiť z návrhu novely zákona ustanovenie, že strana je povinná predložiť Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán na jej požiadanie evidenciu členov strany na plnenie úloh podľa tohto zákona a osobitného predpisu, čiže to prvotné, s čím kolegovia z poslaneckého klubu OĽANO prichádzajú, je kritika tohto ustanovenia a tvrdia, že nemala by mať štátna komisia oprávnenie požiadať si politickú stranu o evidenciu, lebo je to zneužiteľné, a je to, samozrejme, zneužiteľné najmä stranami, ktoré sú pri moci, voči stranám, ktoré sú, ktoré sú v opozícii, a táto kritika má zmysel. To, že ste potom dospeli k názoru, že teda buď nech sa to vypustí, alebo nech sa povinne zverejňujú všetky, všetky, všetci členovia strán, tak to mi príde ako veľmi zlá reakcia na, na zlý návrh, čiže ten, ten návrh, aby sa, aby sa vypustilo toto ustanovenie a nemala štátna komisia právo žiadať zoznam všetkých členov politickej strany, to si zaslúži podporu, ten návrh v tej podobe, že zverejňovať všetko, určite nie.
A možno by tá opačná logika bola, keby sa zverejňovalo členstvo v strane pri vybraných funkcionároch vo verejných funkciách, nie teda všetci členovia strany.

Chcel by som oceniť to, o čom hovorila pani predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, a teda skutočnosť, že sa výbor zaoberal otázkou, či kandidáti spĺňajú kritériá, aby mohli byť zvolení za členov správnej rady. Na zasadnutí, kde boli prizvaní aj kandidáti a kde otázky mohli klásť nielen poslanci, myslím si, že takéto verejné vypočutie by malo byť úplnou samozrejmosťou pri všetkých voľbách do dôležitých štátnych orgánov alebo iných verejných funkcií, ktoré, o ktorých rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky, a tá diskusia by, by mohla byť aj teda širšia, nielen možno ako jeden bod, bod programu na zasadnutí výboru, ale, ale aj teda samostatne, samostatné sedenie a účasť verejnosti by tiež mala byť braná ako úplne automatická, že nielen poslanci sa môžu pýtať kandidátov a uchádzačov o verejné funkcie.
A v tejto súvislosti chcem povedať ešte jednu vec, že výbory často posudzujú len splnenie formálnych kritérií, čiže či kandidát na tú-ktorú verejnú funkciu spĺňa tie formálne podmienky, ktoré stanovuje zákon pre výkon tej funkcie a pre to, aby sa mohol uchádzať o tú funkciu, a na základe toho potom posunie zoznam kandidátov Národnej rade. Samozrejme, že to je úloha výborov, ale v tomto prípade po verejnom vypočutí možno konštatovať, že tí štyria kandidáti, ktorí sú navrhnutí, spĺňajú nielen tie čisto formálne zákonné kritériá, ale sú to kandidáti, ktorí, nech by bol zvolený ktorýkoľvek z nich do správnej rady, by boli schopní napĺňať poslanie Ústavu pamäti národa podľa toho, čo zaznelo na zasadnutí toho výboru, a vzdávam... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Keďže som s Petrom Osuským spolupredkladal návrh, aby sa členom správnej rady stal Peter Jučšák, tak vidím to podobne.
Aj dôvody, pre ktoré sme prišli s kandidatúrou Petra Jučšáka, sú tie, že ho vidíme ako kandidáta, ktorý nie len že má skúsenosť aj odbornú s témou, ktorej sa venuje Ústav pamäti národa, aj, aj pracovnú, keďže tam pracoval ako hovorca Ústavu pamäti národa a ako šéfredaktor časopisu Pamäť národa, ktorý ÚPN vydáva, ale je to aj človek, ktorý má jasný postoj k obom totalitám. Bol, bol ako jeden z prvých ľudí na Slovensku, ktorý mapoval osudy ľudí, ktorí boli zavlečení do gulagov zo Slovenska po druhej svetovej, a dnes pracuje na, na projekte, ktorý mapuje obete slovenského štátu, alebo teda korešpondenciu ľudí s prezidentom fašistického slovenského štátu Jozefom Tisom. Mnohí z tých ľudí potom skončili v koncentračných táboroch práve.
Čiže toto je poslanie Ústavu pamäti národa skúmať oba totalitné režimy, fašistický aj komunistický, a preto ľudia, ktorí pracujú v Ústave pamäti národa, ale aj ľudia, ktorí ho vedú v rámci správnej rady, by mali mať rovnako kritický postoj k obom totalitám, k fašistickej aj komunistickej.
Žiaľ, nie vždy to tak je, ale Peter Jučšák je nesporne kandidátom, ktorý obe tieto kritéria spĺňa, pretože je kritický aj k fašistickej, aj ku komunistickej totalite, a to je veľmi dôležité.

Pán poslanec Mizík, je teda zaujímavé, ak hovoríte o tom, že by som ja bol posadnutý fašistami, keď teda niekto hovorí, keď také niečo hovorí niekto, kto je napríklad posadnutý tretím sektorom, lebo vás ešte aj relatívne nevinná zmienka pána poslanca Bernaťáka, že konzultovali ten návrh s tretím sektorom, doviedla k tomu, že ste začali rozvíjať nejakú sektorovú analýzu, že prečo nie aj so štvrtým a piatym.
Udivuje ma aj ten spôsob, akým, akým ste to predniesli, ale v zásade ma neudivuje, lebo je to, je to príznačné pre spôsob, akým vystupuje na pôde Národnej rady. Vy tvrdíte, že vy ste vlastenci, že vy máte úctu k slovenskému štátu, a tu úplne bezdôvodne ste nazývali opakovane predsedu Národnej rady, predsedu zákonodarného zboru, kapitánom Dankom. Keď si niekto robí srandu na Facebooku, na internete, tak nech to robí, ale poslanec pri vystúpení k návrhu zákona, no, je to, je to prinajmenšom zvláštne. A keď sa ešte označujete za národnú silu, tak je to už úplne divné, keď nemáte ani elementárnu úctu k inštitúcii, parlamentu, ako tu, ako tu prejavujete.
Ja sa priznám, že ja som v zásade nerozumel tomu, o čom ste hovorili, ste tu čítali niečo z dôvodovej správy, nesformovali ste tie výhrady, až teda na to, že som sa dozvedel, že ako strašne sa dnes žije v Nemecku. No, naozaj určite väčšina Nemcov aj väčšina Európanov je presvedčená, že v Nemecku sa žije veľmi strašne.
A ešte som teda nerozumel tej vašej myšlienke, keď ste spomínali Chin Kon Kunga. Tým ste čo mysleli?

Je svojím spôsobom fascinujúce, ako poslanci fašistickej strany sú schopní v úplne všetkom hľadať migrantov, dokonca aj v pozmeňujúcom návrhu, ktorý schválil ústavnoprávny výbor, a teraz úbohá SNS bude obviňovaná z toho, že v záujme toho, aby dostala do Európy migrantov, tak pretláča tento návrh zákona.
Ja som kritický k predloženému návrhu zákona, vyjadrím sa k tomu aj v rozprave, myslím si, že je tam veľa vecí, ktoré by tam, by tam nemali byť, ale zrovna tento pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel cez ústavnoprávny výbor, ako problematický rozhodne nevidím.
Ja by som upozornil na to, že dnes sú dané dôvody rozpustenia politickej strany, v § 2 ods. 1 sa píše, že „strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy“. Podľa mňa je toto dosť nedostatočné, ja by som to teda ešte, ešte aj rozviedol, ale toto je dnes napísané v zákone ako dôvod rozpustenia politickej stany a na tom sa, pokiaľ viem, nemá nič meniť.
Majú sa meniť dôsledky toho, keď príde k rozpusteniu politickej strany, ale je to ustanovenie, ktoré je namierené proti extrémistickým, fašistickým, malo by byť aj komunistickým politickým subjektom. A teda také prirodzené by mi prišlo, že sa, že sa niekto, kto je z toho podozrievaný, bude od toho dištancovať a hovoriť, že on nie je extrémista. Ale vy sa tu vlastne pripravujete na to, že ako extrémistická strana budete rozpustení a aké to bude mať pre vás dôsledky.

Aj ja súhlasím s pani poslankyňou Remišovou v tom, že, áno, sú veci, ktoré by sa v zákone o politických stranách mohli a mali zmeniť, ale nevidím tuto čisté motívy a nedá sa súhlasiť ani s tým, že nebol by ten zákon motivovaný snahou nejako ukázať zo strany vládnej koalície, že urobíme poriadok s OĽANO, no lebo veď to tu nemôže tak fungovať, žeby nejaká strana mala 4 alebo 18 členov.
Ja si tiež nemyslím, že je normálne, keď politická strana má 4 členov, ale nepovažujem za normálne, keď niekto chce zákonom regulovať, koľko členov má mať politická strana, koľko má mať orgánov, koľko členov majú mať jednotlivé orgány.
A veľmi dôležitá vec, na ktorú si upozornila, Veronika, je práve ten zásah do v podstate súkromia členov politických strán. Ak sa má, ak sa majú údaje o členoch politických strán sprístupňovať štátnym orgánom, tak je to predsa zásah do združovacieho práva. Nie je to obmedzenie, ktoré by bolo, že by bránilo, bránilo združovaniu, ale to je ústavné právo zakladať politické strany a združovať sa v nich, je to, je to súčasť tohto ústavného práva, ak sa má doňho zasahovať, tak sa má doňho zasahovať veľmi opatrne.
Tuto keď opozícia navrhuje, že sa má hlasovať verejne a my sme poslanci, my sme zvolení zástupcovia občanov a voličov, tak sa tomu bránia. Nehlasuje sa verejne o personálnych otázkach, lebo, lebo chcú, aby to robilo, sa to robilo tajne a jasné, chráni sa, chráni sa tajnosť voľby pri voličoch, ale teraz sa tu ide zasiahnuť do združovacieho práva, že štát bude vedieť, kto je v akej politickej strane. To nie je v poriadku.

Dovoľte, aby som sa aj ja ako spravodajca vyjadril k rozprave. Podobne ako pánu poslancovi Beblavému je mi ľúto, že k zákonu, ktorý považujem za dôležitý, nebola rozprava rozsiahlejšia. A najmä teda, že sa nevyjadril nikto z poslancov vládnej koalície.
Ale tu by som kolegu Beblavého poopravil, pretože keď tvrdil, že sedel tu pán poslanec Hrnko, ktorý je predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť, a vôbec nemal potrebu sa k tomu návrhu vyjadriť, hoci sa týka jeho problematiky, to nie je celkom pravda. Pán poslanec Hrnko mal silné nutkanie sa k tomu návrhu vyjadriť, dokonca bol prihlásený s faktickou poznámkou, ale, ale potom to z nejakého dôvodu zrušil a nevyjadril sa. (Zaznenie gongu.) Dokonca aj pán poslanec Jarjabek sa prihlásil s faktickou poznámkou k záverečnému slovu predkladateľa, tak vidím, že je tu vôľa diskutovať, a teda dúfam, že poslanci vládnej koalície posunú tento návrh do druhého čítania, aby sa kolegovia Hrnko a Jarjabek (zaznenie gongu) mohli vyjadriť k tomuto návrhu v rámci druhého čítania.

Ak by som to mal povedať tak metaforicky spôsobom, pri ktorom sa možno niektorí koaliční poslanci zamrvia, tak v pohľade na túto otázku je postoj OKS bližší postoju SPOLU ako postoju NOVY a, ale vrátim sa teda k tomu, čo, čo hovoril kolega Beblavý.
No, žiaľ, v tomto parlamente to ponúkanie sa obetí, že chcú byť vykradnuté, nie je zasa až také zriedkavé. Tento motív tu zaznieva pomerne, pomerne často, lebo viacerým z nás, teda, myslím, opozičných poslancov, ktorí prichádzajú s nejakými legislatívnymi iniciatívami, ide o to, aby, aby sa presadili a aby boli uvedené do života, lebo snažíme sa predkladať návrhy, ktoré nie sú samoúčelné, ale ktoré majú nejaký, nejaký zmysel, a teda, samozrejme, že ak je problém schvaľovať opozičné návrhy, tak je lepšie, ak tá myšlienka sa zrealizuje možno aj v nejakej mierne modifikovanej podobe, či už ako koaličný, alebo vládny návrh, čiže to nie je až taký zásadný problém.
No a vecne, pokiaľ ide, ide, ide, fú, o to, o to oslovenie, že aby si to, aby si to kolegovia z koalície osvojili, tak aj tento tvoj návrh je, myslím, že inšpirovaný tým, na čom sa pracovalo na ministerstve spravodlivosti za, ešte za pani ministerky Žitňanskej, keď bol pripravený pomerne kvalitný návrh, ktorý sa dlho pripravoval. Pripravoval sa za účasti zástupcov ministerstiev, štátnej správy, štátnych podnikov, samosprávy, mimovládnych organizácií, odborníkov. Prebehlo MPK a nejako to zapadlo, čo je možno tiež škoda, lebo aj infozákon by si vyžadoval isté zmeny.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som iba veľmi stručne vystúpil k tomuto návrhu zákona. Chcem ten návrh podporiť, myslím si, že ide správnym smerom, ide smerom k rozširovaniu množstva informácií, ktoré, ktoré sa zverejňujú o činnosti orgánov činných v trestnom konaní.
Nie je to, nie je to výmysel kolegu Beblavého, je to, je to trend, ktorý je obsiahnutý v širších a dlhodobejších úvahách o tom, ako by sa mal zákon o slobodnom prístupe k informáciám zmeniť. Samozrejme, že tieto informácie sú citlivé, nemožno zverejňovať čokoľvek, musia tam byť nejaké obmedzenia, musí sa dbať na práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb, či, či ide o podozrivých, alebo, alebo o obete, alebo o tretie osoby, to je samozrejmé. Ale myslím, že ten návrh je predložený, je vyvážený a dbá aj o túto stránku.
To, čo by som chcel dať do pozornosti, je, že, a spomenul to aj pán poslanec Beblavý vo svojom vystúpení, že, že prichádza s týmto návrhom v rámci nejakej reakcie na to, čo sa tu udialo tento rok, keď bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho, jeho priateľka, snúbenica Martina Kušnírová a prichádza jeho strana SPOLU – občianska demokracia a jeho kolegovia poslanci, ktorí sú členmi tejto strany, s balíkom, balíkom návrhov.
A tu sa mi zdá, že je vhodné porovnať reakciu opozície a reakciu vládnej koalície. Keď opozičný poslanec navrhuje v reakcii na tú hroznú udalosť rozšíriť rozsah informácií o činnosti orgánov činných v trestnom konaní, vláda a vládna koalícia idú presne opačným smerom. No, problém, pán Hrnko, zapli ste sa, už to nejde vypnúť.
Vládna koalícia ide presne opačným smerom. V takom poloskrátenom konaní sme tu, sme tu alebo ste tu, lebo my sme za to nehlasovali, schválili obmedzenie sprístupňovania informácií na návrh ministerstva spravodlivosti, týkajúcich sa rozhodnutí o odposluchoch, o domových prehliadkach a podobne, čím sa znížila miera kontroly vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní aj vo vzťahu k tajným službám, ktorá nemá alternatívu dostatočnú, pretože tá parlamentná kontrola je častokrát iba, iba formálna. Upozorňovali sme na to, napriek tomu ste si to presadili a myslím, že na tejto schôdzi ste prelomili aj veto, veto prezidenta, ktorý vás na to tiež upozorňoval.
A na tejto schôdzi koaliční poslanci opäť dávajú najavo, že tomu vôbec nerozumejú a že chcú ísť úplne opačným smerom, keď navrhujú zrušiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní zaoberať sa anonymnými podaniami, teda anonymnými trestnými oznámeniami. Čiže už nemá byť rozhodujúce to, čo je obsah toho trestného oznámenia, ale to, či je, či je, či sú tie údaje úplné alebo či to náhodou, náhodou nie je anonymné. Čiže vytvára sa tým priestor, aby aj trestné oznámenia, ktoré obsahujú informácie o tom, že je páchaná trestná činnosť alebo bol spáchaný trestný čin, môžu obsahovať aj informácie o tom, akým spôsobom je možné tieto podozrenia preveriť, napriek tomu bude stačiť, že tie údaje o oznamovateľoch budú neúplné alebo budú tam chýbať a orgán činný v trestnom konaní bude môcť dať tento návrh pekne zo stola, alebo toto trestné oznámenie.
Toto ste, pochopiteľne, v prvom čítaní odhlasovali, tak sa budem veľmi pozorne pozerať na to, ako sa postavíte k návrhu kolegu Beblavého, ktorý uchopil súčasnú situáciu opačným a podľa môjho presvedčenia správnym spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.